Khylko, M. (2004) 'Philosophic and Outlook Basis of Ukrainian Geopolitical Thought'. The dissertation for Ph.D. in Philosophy, speciality 09.00.12 “Ukrainian studies”, Taras Shevchenko National University of Kyiv, Kyiv, 208 p. [in Ukrainian]

Tytarchuk, O. & Khylko, M. (2016) “NATO, the EU and the OSCE in the Handling of the Russia-Ukraine Conflict: Competitive Synergy or “Freezing” Crisis Management?”, in Goda, S., Tytarchuk, O. & Khylko M. (Eds.), 'International Crisis Management: NATO, EU, OSCE and Civil Society', IOS Press, Amsterdam, pp. 87-100, https://doi.org/10.3233/978-1-61499-641-5-87, https://www.webofscience.com/wos/woscc/full-record/WOS:000385791300008

Registrované v: Web of Science

Khylko, M. & Tytarchuk, O. (2017) “Human Security: World’s Practices and Ukraine’s Perspective”, in Khylko, M. & Tytarchuk, O. (Eds.), 'Human Security and Security Sector Reform in Eastern Europe', Regional Office of Friedrich Ebert Foundation to Ukraine and Belarus, Kyiv, pp. 5-13, https://library.fes.de/pdf-files/bueros/ukraine/13420.pdf

Khylko, M. & Tytarchuk O. (2019), “Russian military presence in Ukraine and its impact on human rights situation”, in Russian Military Presence in Armenia, Moldova and Ukraine and its Impact on Human Rights Situation, Helsinki Citizens’ Assembly-Vanadzor office, Promo-LEX Association, East European Security Research Initiative Foundation, pp.57-74, https://eesri.org/wp-content/uploads/2019/10/2019-09_RusMil-HumanRights-Armenia-Moldova-Ukraine_Report_PB_ENG.pdf

Khylko, M. (2021) 'Ukraine−Russia: Motivations, Potentials, Prospects for Developing Relations', Foreign Policy Council “Ukrainian Prism”, Kyiv, 26 p., http://prismua.org/wp-content/uploads/2021/09/Russia_eng_.pdf

Khylko, M. & Tytarchuk, O. (2018). “Russia-Ukraine Conflict: What Can the OSCE Do? Proposals for Slovakia’s 2019 OSCE Chairmanship”, in 'Frozen ground: Role of the OSCE in protracted conflicts. Recommendations for Slovak OSCE Chairmanship', Bratislava, pp.11-25, https://katalog.ub.tu-braunschweig.de/vufind/Search2Record/1664901582

Khylko, M. (2018) 'Shaping Strategy for Comprehensive and Effective Western Policy in Eastern Europe', Atlantic Council, Washington, D.C., 12 p., https://www.atlanticcouncil.org/in-depth-research-reports/issue-brief/shaping-strategy-for-comprehensive-and-effective-western-policy-in-eastern-europe

Kakachia, K., Valiyev, A., Shelest, H., Lebanidze, B., Khylko, M., Alili, A. & Kandelaki, S. (2022), 'Black Sea Security after the Russian Invasion of Ukraine: Views from Ukraine, Georgia, and Azerbaijan', Policy Paper No. 31, Georgian Institute of Politics, Tbilisi, 32 p., https://gip.ge/wp-content/uploads/2022/09/Policy-Paper-31-ENG-Web.pdf

Shvachych, G., Moroz, B., Khylko, M., Matviichuk, A., Kozenkova, V. & Busygin, V. (2023). “Development of a Linear Scale Consensus Method of the Blockchain System”, in Ranganathan, G., Bestak, R., Fernando, X. (eds.) Pervasive Computing and Social Networking. Lecture Notes in Networks and Systems, Springer, Singapore, vol. 475, pp.205-217, https://doi.org/10.1007/978-981-19-2840-6_16, https://www.webofscience.com/wos/woscc/full-record/WOS:000866386000016

Registrované v: Web of Science

Tkach, O., Batrymenko, O., Tovmash, D., Liashenko, I., Khylko, O. & Khylko, M. (2023). “The system of political education as an institute for the professionalization of politics”. Cuestiones Políticas, vol. 41(77), pp. 654-675, indexed in Web of Science, https://doi.org/10.46398/cuestpol.4177.43, https://www.webofscience.com/wos/woscc/full-record/WOS:001013087600043

Registrované v: Web of Science

 Shea, E. & Jaroszewicz, M. (2021) "Opening in times of crisis? Examining NATO and the EU's support to security sector reform in post-Maidan Ukraine", 'East European Politics', 37:1, 159-181, DOI: 10.1080/21599165.2021.1878151 : "Conceptualisation of the potential influence of NATO and the EU as SSR actors, particularly towards post-Soviet transition states, has remained limited. The literature evaluating NATO or EU SSR missions from a policy studies perspective has largely focused on the Middle East or Africa (Sedra 2006, 2013; Schröder et al. 2013; Schröder 2014), rather than on Eastern European transition states (Simons 2012 on Georgia is an exception). In the “eastern neighbourhood”, NATO and the EU appear to approach SSR support differently in light of the geopolitical context (Tytarchuk and Khylko 2016; Jayasundara-Smits 2018)."

Butler, M.J. (2018) "Context, Process, and Structure: Correlates of Conflict Management in Foreign Policy Crisis", 'Journal of Global Security Studies', Volume 3, Issue 2, April 2018, Pages 163–180, https://doi.org/10.1093/jogss/ogx027

Dubský, Z., & Havlová, R. (2016) "The Role of the OSCE in Deescalation of the War in Ukraine", 'World Economy and Policy', 2016(2), 4-23, https://wep.vse.cz/pdfs/sev/2016/02/01.pdf : "Ukázalo se, že pokud existuje minimální vůle účastnických států podpořená nezbytnou aktivitou orgánů OBSE, je organizace schopna fungovat dokonce i v případě již probíhajícího násilného konfliktu. Tato vůle v rámci OBSE může dokonce existovat v případě, kdy se účastnické státy mezi s sebou považují de facto za nepřátele. Dohoda může být umožněna i v případě existence antagonistických příběhů, a to s poukazem na sdílení společných norem a hodnot."

Klyukanov, I.E. (2014) "Editor's forum: Russia and Ukraine: crossed communications", 'Russian Journal of Communication', 6:2, 160-164, DOI: 10.1080/19409419.2014.912999 : "At the present moment, Ukraine's relations with Russia can be described as difficult and strained, at best. Since last November, people in Kiev have been protesting Ukraine's course toward closer ties with Russia and Ukraine's prospective membership in the Customs Union while calling for greater integration with the European Union. These protests have also spread across other Ukrainian cities and towns. Any attempts to understand these events only in political and economic terms will offer a partial view. For that reasons we am calling for studies which explore these events from a communication perspective. As Maksym Khylko writes in his article published in New Eastern Europe: A Quarterly Journal of Central and Eastern European Affairs (17 January 2014), 'the deficit of effective communication, both in the international arena and inside the state, is among the main problems facing contemporary Ukraine'. This view is echoed by others who emphasize the need for a better dialogue between the government and the opposition, as well as within the government and opposition themselves."

Projekt "Čiernomorská spolupráca pre silnejšiu bezpečnosť: Gruzínsko, Ukrajina a Azerbajdžan", ktorý v roku 2022 realizovali Gruzínsky politický inštitút (Gruzínsko), Rada pre zahraničnú politiku "Ukrainian Prism" (Ukrajina) a Centrum pre analýzu politiky Kaukazu (Azerbajdžan), s podporou Európskej únie a Čiernomorského fondu pre regionálnu spoluprácu. Forma účasti: vedúci výskumník z Ukrajiny. Cieľom projektu bolo posilniť spoluprácu medzi krajinami širšieho čiernomorského regiónu: Gruzínska, Ukrajiny a Azerbajdžanu s cieľom riešiť spoločné bezpečnostné výzvy vyplývajúce z bezpečnostného postoja Ruska. V rámci projektu bol vypracovaný výskum, ktorý bol založený na prieskumoch expertov, rozhovoroch a miestnych diskusiách, ako aj poskytnuté politické odporúčania vládam Ukrajiny, Gruzínska a Azerbajdžanu, medzinárodným aktérom a miestnym zainteresovaným stranám. https://gip.ge/publication-post/black-sea-security-after-the-russian-invasion-of-ukraine-views-from-ukraine-georgia-and-azerbaijan/

Projekt "Formovanie holistického sociokultúrneho priestoru Ukrajiny ako súčasti národných konsolidačných stratégií", ktorý v roku 2021 realizoval tím výskumníkov Národnej akadémie vied Ukrajiny. Typ účasti: výskumník a spoluautor. V rámci projektu bola pripravená kolektívna monografia, venovaná štúdiu kulturotvorných faktorov jednoty ukrajinského priestoru ako dôležitého faktora zabezpečenia stability a progresivity spoločenského rozvoja. http://www.irbis-nbuv.gov.ua/everlib/item/er-0004207

Projekt "Prehodnotenie deokupačnej politiky Ukrajiny v rámci hybridnej vojny Ruska proti Ukrajine", ktorý v roku 2020 realizovalo osem ukrajinských think-tankov s podporou Medzinárodnej nadácie Renaissance. Typ účasti: výskumný pracovník a redaktor. Cieľom tejto štúdie bolo načrtnúť názory zainteresovaných aktérov na proces deokupácie, analyzovať motívy a záujmy Ukrajiny, Ruska a ďalších medzinárodných aktérov; preštudovať relevantné prípady deokupácie a reintegrácie v iných krajinách regiónu, ktoré by mala Ukrajina zohľadniť; analyzovať predchádzajúce analytické zistenia k tejto problematike a ponúknuť odporúčania pre novú politiku deokupácie ukrajinských území dočasne okupovaných Ruskou federáciou. http://prismua.org/wp-content/uploads/2021/01/Deoccupation-Summary-ENG.pdf ; http://prismua.org/wp-content/uploads/2020/11/Analytical-Report-Deoccupation-2020.pdf ; https://www.facebook.com/PrismUA/videos/883713738700233/

Projekt "Ruská vojenská prítomnosť v Arménsku, Moldavsku a na Ukrajine a jej vplyv na situáciu v oblasti ľudských práv", ktorý v roku 2019 realizovali Helsinki Citizens' Assembly-Vanadzor office (Arménsko), East European Security Research Initiative Foundation (Ukrajina) a Promo-LEX Association (Moldavsko), podporený Európskou úniou a National Endowment for Democracy prostredníctvom schémy opätovného poskytovania grantov v rámci Východného partnerstva. Typ účasti: výskumný pracovník a redaktor. Cieľom projektu bolo preskúmať vplyv ruskej vojenskej prítomnosti v Arménsku, Moldavsku a na Ukrajine na situáciu v oblasti ľudských práv v týchto krajinách. https://eesri.org/wp-content/uploads/2019/10/2019-09_RusMil-HumanRights-Armenia-Moldova-Ukraine_Report_PB_ENG.pdf ; https://eesri.org/events-new/events/russian-military-presence-and-its-impact-on-human-rights-situation-2019/

Projekt "Human Security and Security Sector Reform in Eastern Europe", ktorý v roku 2017 realizovala Nadácia Východoeurópskej iniciatívy pre výskum bezpečnosti (Ukrajina) s partnermi z Arménska, Gruzínska, Moldavska, Bieloruska, Litvy, Slovenska a Ukrajiny, podporený Nadácia Friedricha Eberta. Typ účasti: riaditeľ projektu, výskumný pracovník a redaktor. Cieľom projektu bolo analyzovať otázky ľudskej bezpečnosti v kontexte reformy posttotalitných bezpečnostných sektorov v krajinách strednej a východnej Európy. https://library.fes.de/pdf-files/bueros/ukraine/13420.pdf ; https://eesri.org/2017/06/human-security-and-security-sector-reform-in-eastern-europe/