Vedecko/umelecko-pedagogická charakteristika osoby
Meno a priezvisko:
Mgr. Ján Výbošťok, PhD.
Typ dokumentu:
Vedecko/umelecko-pedagogická charakteristika osoby
Názov vysokej školy:
Univerzita Komenského v Bratislave
Sídlo vysokej školy:
Šafárikovo námestie 6, 818 06 Bratislava

I. - Základné údaje

I.1 - Priezvisko
Výbošťok
I.2 - Meno
Ján
I.3 - Tituly
Mgr., PhD.
I.4 - Rok narodenia
1991
I.5 - Názov pracoviska
Katedra regionálnej geografie a rozvoja regiónov
I.6 - Adresa pracoviska
Ilkovičova 6, B1 842 15 Bratislava
I.7 - Pracovné zaradenie
odborný asistent
I.8 - E-mailová adresa
jan.vybostok@uniba.sk
I.9 - Hyperlink na záznam osoby v Registri zamestnancov vysokých škôl
https://www.portalvs.sk/regzam/detail/49845?do=filterForm-submit&surname=v%C3%BDbo%C5%A1%C5%A5ok&employment_state=yes&filter=Vyh%C4%BEada%C5%A5
I.10 - Názov študijného odboru, v ktorom osoba pôsobí na vysokej škole
vedy o Zemi
I.11 - ORCID iD
https://orcid.org/0000-0003-3186-6301

II. - Vysokoškolské vzdelanie a ďalší kvalifikačný rast

II.1 - Vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa
II.a - Názov vysokej školy alebo inštitúcie
Univerzita Konštantína FIlozofa v Nitre
II.b - Rok
2014
II.c - Odbor a program
odbor: 4.1.35 Geografia, program: Geografia v regionálnom rozvoji
II.2 - Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa
II.a - Názov vysokej školy alebo inštitúcie
Univerzita Konštantína FIlozofa v Nitre
II.b - Rok
2016
II.c - Odbor a program
odbor: 4.1.35 Geografia, program: Geografia v regionálnom rozvoji
II.3 - Vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa
II.a - Názov vysokej školy alebo inštitúcie
Univerzita Komenského v Bratislave
II.b - Rok
2020
II.c - Odbor a program
odbor: 1217 vedy o Zemi, program: Regionálna geografia
II.4 - Titul docent
II.5 - Titul profesor
II.6 - Titul DrSc.

III. - Súčasné a predchádzajúce zamestnania

III.a - Zamestnanie-pracovné zaradenie III.b - Inštitúcia III.c - Časové vymedzenie
vedecký pracovník Geografický ústav SAV, v. v. i. 1. 9. 2020 - súčasnosť
odborný asistent Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave 1. 10. 2022 - súčasnosť

IV. - Rozvoj pedagogických, odborných, jazykových, digitálnych a iných zručností

IV.a - Popis aktivity, názov kurzu (ak išlo o kurz), iné IV.b - Názov inštitúcie IV.c - Rok
Úvod do Adobe Photoshop SAV 2017
Kurz komunikačných zručností SAV 2018
Úvod do jazyku Python SAV 2018
G3S Urban Geography Summer School Přírodovědecká fakulta Univerzity Palackého v Olomouci 2019
Úvod do programovania v Pythone GOPAS SR 2024
Dátová analýza v Pythone GOPAS SR 2024

V. - Prehľad aktivít v rámci pedagogického pôsobenia na vysokej škole

V.1 - Prehľad zabezpečovaných profilových študijných predmetov v aktuálnom akademickom roku podľa študijných programov
V.2 - Prehľad o zodpovednosti za uskutočňovanie, rozvoj a zabezpečenie kvality študijného programu alebo jeho časti na vysokej škole v aktuálnom akademickom roku
V.3 - Prehľad o zodpovednosti za rozvoj a kvalitu odboru habilitačného konania a inauguračného konania v aktuálnom akademickom roku
V.4 - Prehľad vedených záverečných prác
V.4.1 - Počet aktuálne vedených prác
V.4.a - Bakalárske (prvý stupeň)
0
V.4.b - Diplomové (druhý stupeň)
1
V.4.c - Dizertačné (tretí stupeň)
0
V.4.2 - Počet obhájených prác
V.4.a - Bakalárske (prvý stupeň)
0
V.4.b - Diplomové (druhý stupeň)
0
V.4.c - Dizertačné (tretí stupeň)
0
V.5 - Prehľad zabezpečovaných ostatných študijných predmetov podľa študijných programov v aktuálnom akademickom roku
V.5.a - Názov predmetu V.5.b - Študijný program V.5.c - Stupeň V.5.d - Študijný odbor
Štatistika v regionálnej geografii geografia, rozvoj regiónov a európska integrácia I. vedy o Zemi
PC geoaplikácie (1) geografia, rozvoj regiónov a európska integrácia I. vedy o Zemi
PC geoaplikácie (2) geografia, rozvoj regiónov a európska integrácia I. vedy o Zemi

VI. - Prehľad výsledkov tvorivej činnosti

VI.1 - Prehľad výstupov tvorivej činnosti a ohlasov na výstupy tvorivej činnosti
VI.1.1 - Počet výstupov tvorivej činnosti
VI.1.a - Celkovo
34
VI.1.b - Za posledných šesť rokov
28
VI.1.2 - Počet výstupov tvorivej činnosti registrovaných v databázach Web of Science alebo Scopus
VI.1.a - Celkovo
7
VI.1.b - Za posledných šesť rokov
5
VI.1.3 - Počet ohlasov na výstupy tvorivej činnosti
VI.1.a - Celkovo
112
VI.1.b - Za posledných šesť rokov
109
VI.1.4 - Počet ohlasov registrovaných v databázach Web of Science alebo Scopus na výstupy tvorivej činnosti
VI.1.a - Celkovo
51
VI.1.b - Za posledných šesť rokov
51
VI.1.5 - Počet pozvaných prednášok na medzinárodnej a národnej úrovni
VI.2 - Najvýznamnejšie výstupy tvorivej činnosti
1

MICHÁLEK, Anton** – VÝBOŠŤOK, Ján. Economic Growth, Inequality and Poverty in the EU. In Social Indicators Research, 2019, vol. 141, no. 2, p. 611-630. (2018: 1.703 – IF, Q2 – JCR, 0.881 – SJR, Q1 – SJR, karentované – CCC). (2019 – Current Contents, WOS, Scopus). ISSN 0303-8300. Dostupné na: https://doi.org/10.1007/s11205-018-1858-7 

Článok skúma vzájomný vzťah medzi ekonomickým rastom, príjmovou nerovnosťou a mierou chudoby v 28 členských štátoch EÚ v rokoch 2005 - 2015. S využitím modelu trojuholníka chudoba - rast - nerovnosť (Poverty-Growth-Inequality - PGI) a krivky výskytu rastu sa v štúdii zisťuje, že hoci hospodársky rast vo všeobecnosti koreluje so znižovaním chudoby, rastúca príjmová nerovnosť môže tento účinok vyvrátiť, čo vedie k zvýšeniu miery chudoby. Krajiny EÚ boli rozdelené do štyroch kategórií na základe ich modelov hospodárskeho a sociálneho rozvoja, pričom Grécko bolo identifikované ako jedinečný prípad vzhľadom na jeho výrazné (negatívne) hospodárske problémy. Výskum poukazuje na výrazné rozdiely medzi krajinami EÚ pri zvládaní globálnych hospodárskych výziev, ako je napríklad finančná kríza, pričom sa konštatuje, že silnejšie ekonomiky sú lepšie vybavené na zmiernenie problémov súvisiacich s nerovnosťou a chudobou v takýchto obdobiach.

2

MICHÁLEK, Anton – VÝBOŠŤOK, Ján – BILKOVÁ, Kristína – PODOLÁK, Peter. Príjmové nerovnosti a ich prejavy v regiónoch Slovenska = Income inequality and their effects in regions of Slovakia. Rec. J. Kunc, D. Gerbery, F. Križan. Bratislava : Veda, 2020. 168 s. ISBN 978-80-224-1820-1

Táto kniha skúma príjmové nerovnosti v rôznych regiónoch Slovenska a Európy, pričom sa zaoberá regionálnymi rozdielmi, sociálno-ekonomickými dopadmi a ich vzťahom k iným sociálno-ekonomickým aspektom spoločnosti. Regionálna analýza príjmových nerovností odhalila, že na Slovensku výrazne dominujú regióny s nízkymi príjmami, ktoré tvoria viac ako polovicu skúmaných regiónov. Dôležitým zistením je, že príjem možno považovať za mimoriadne dôležitý determinant migrácie. Regionálna klasifikácia úrovne ľudského rozvoja potvrdila často identifikovanú výraznú diferenciáciu medzi regiónmi v západnej a východnej, resp. juhovýchodnej časti Slovenska.

3

VÝBOŠŤOK, Ján – MICHÁLEK, Anton. Priestorová dimenzia príjmových nerovností: teória, koncepty a metódy = Spatial dimension of income inequality: theories, concepts and methods. In Geografický časopis, 2020, roč. 72, č. 2, s. 107-129. (2019: 0.221 – SJR, Q3 – SJR). (2020 – SCOPUS, WOS). ISSN 0016-7193. Dostupné na: https://doi.org/10.31577/geogrcas.2020.72.2.06 

Tento článok sa zameriava na priestorové aspekty príjmovej nerovnosti, pričom sa zaoberá teoreticko-konceptuálnymi východiskami analýzy nerovoností v príjmoch v jednotlivých geo-priestorových jednotkách Slovenska. Štúdii skúma široké spektrum metód merania príjmovej nerovnosti, pomocou ktorých možno získať poznatky o najdôležitejších aspektoch príjmových nerovností. Škála prezentovaných metód poskytuje potrebný metodický nástroj, pomocou ktorého je možné zachytiť, identifikovať a získať poznatky o súčasnom stave a úrovni príjmových nerovností.

4

VÝBOŠŤOK, Ján – ŠTEFKOVIČOVÁ, Pavla. Housing affordability, quality of life, and residential satisfaction in the Austrian cross-border suburban region of Bratislava, Slovakia. In Moravian Geographical Reports, 2023, vol. 31, no. 1, p. 2-13. (2022: 2.5 – IF, Q2 – JCR, 0.52 – SJR, Q2 – SJR). ISSN 2199–6202. Dostupné na: https://doi.org/10.2478/mgr-2023-0001

Tento článok skúma vzťah dostupnosti bývania, kvality života a rezidenčnej spokojnosti v cezhraničnom suburbánnom regióne Bratislavy so zameraním na vplyv týchto faktorov na miestnu populáciu. Predpokladali sme, že mnohí obyvatelia sa do cezhraničného prímestského regiónu Bratislavy presťahovali práve kvôli vyššej kvalite života (spokojnosti s bývaním) a dostupnejšiemu bývaniu. Tieto dôvody skutočne patrili medzi najčastejšie dôvody sťahovania, pričom mnohí respondenti si zvolili aspoň jeden z nich.

5

ŠVEDA, Martin – VÝBOŠŤOK, Ján – GURŇÁK, Daniel. Cesta (z) mesta : Atlas suburbanizácie Bratislavy = Way (out) of Town : Atlas of Bratislava Suburbanization. Rec. L. Novotný, V. Bačík. 2. vyd. Bratislava : N Press, s. r. o., 2024. 144 s. ISBN 978-80-8230-248-9

Tento atlas poskytuje hĺbkovú analýzu a mapovanie suburbanizačných procesov v zázemí Bratislavy, pričom poukazuje na trendy, demografické zmeny a regionálnu expanziu miest. Atlas tento proces predstavuje z rôznych uhlov pohľadu prostredníctvom 45 tematických oblastí spracovaných vo forme máp, grafov a doplnkového textu. Prisťahovanie desaťtisícov nových obyvateľov prinieslo celý rad zmien a z pôvodne pokojných prímestských obcí sa postupne stávajú rýchlo rastúce „suburbiá“ so špecifickým typom zástavby, sociálnou štruktúrou či vzorcami dlhodobej a dennej migrácie. Okrem originálneho obsahu stojí za pozornosť najmä inovatívna vizuálna prezentácia priestorových údajov.

VI.3 - Najvýznamnejšie výstupy tvorivej činnosti za ostatných šesť rokov
1

MICHÁLEK, Anton – VÝBOŠŤOK, Ján – BILKOVÁ, Kristína – PODOLÁK, Peter. Príjmové nerovnosti a ich prejavy v regiónoch Slovenska = Income inequality and their effects in regions of Slovakia. Rec. J. Kunc, D. Gerbery, F. Križan. Bratislava : Veda, 2020. 168 s. ISBN 978-80-224-1820-1

Táto kniha skúma príjmové nerovnosti v rôznych regiónoch Slovenska a Európy, pričom sa zaoberá regionálnymi rozdielmi, sociálno-ekonomickými dopadmi a ich vzťahom k iným sociálno-ekonomickým aspektom spoločnosti. Regionálna analýza príjmových nerovností odhalila, že na Slovensku výrazne dominujú regióny s nízkymi príjmami, ktoré tvoria viac ako polovicu skúmaných regiónov. Dôležitým zistením je, že príjem možno považovať za mimoriadne dôležitý determinant migrácie. Regionálna klasifikácia úrovne ľudského rozvoja potvrdila často identifikovanú výraznú diferenciáciu medzi regiónmi v západnej a východnej, resp. juhovýchodnej časti Slovenska.

2

VÝBOŠŤOK, Ján – MICHÁLEK, Anton. Priestorová dimenzia príjmových nerovností: teória, koncepty a metódy = Spatial dimension of income inequality: theories, concepts and methods. In Geografický časopis, 2020, roč. 72, č. 2, s. 107-129. (2019: 0.221 – SJR, Q3 – SJR). (2020 – SCOPUS, WOS). ISSN 0016-7193. Dostupné na: https://doi.org/10.31577/geogrcas.2020.72.2.06 

Tento článok sa zameriava na priestorové aspekty príjmovej nerovnosti, pričom sa zaoberá teoreticko-konceptuálnymi východiskami analýzy nerovoností v príjmoch v jednotlivých geo-priestorových jednotkách Slovenska. Štúdii skúma široké spektrum metód merania príjmovej nerovnosti, pomocou ktorých možno získať poznatky o najdôležitejších aspektoch príjmových nerovností. Škála prezentovaných metód poskytuje potrebný metodický nástroj, pomocou ktorého je možné zachytiť, identifikovať a získať poznatky o súčasnom stave a úrovni príjmových nerovností.

3

VÝBOŠŤOK, Ján – ŠTEFKOVIČOVÁ, Pavla. Housing affordability, quality of life, and residential satisfaction in the Austrian cross-border suburban region of Bratislava, Slovakia. In Moravian Geographical Reports, 2023, vol. 31, no. 1, p. 2-13. (2022: 2.5 – IF, Q2 – JCR, 0.52 – SJR, Q2 – SJR). ISSN 2199–6202. Dostupné na: https://doi.org/10.2478/mgr-2023-0001

Tento článok skúma vzťah dostupnosti bývania, kvality života a rezidenčnej spokojnosti v cezhraničnom suburbánnom regióne Bratislavy so zameraním na vplyv týchto faktorov na miestnu populáciu. Predpokladali sme, že mnohí obyvatelia sa do cezhraničného prímestského regiónu Bratislavy presťahovali práve kvôli vyššej kvalite života (spokojnosti s bývaním) a dostupnejšiemu bývaniu. Tieto dôvody skutočne patrili medzi najčastejšie dôvody sťahovania, pričom mnohí respondenti si zvolili aspoň jeden z nich.

4

ŠVEDA, Martin – VÝBOŠŤOK, Ján – GURŇÁK, Daniel. Cesta (z) mesta : Atlas suburbanizácie Bratislavy = Way (out) of Town : Atlas of Bratislava Suburbanization. Rec. L. Novotný, V. Bačík. 2. vyd. Bratislava : N Press, s. r. o., 2024. 144 s. ISBN 978-80-8230-248-9

Tento atlas poskytuje hĺbkovú analýzu a mapovanie suburbanizačných procesov v zázemí Bratislavy, pričom poukazuje na trendy, demografické zmeny a regionálnu expanziu miest. Atlas tento proces predstavuje z rôznych uhlov pohľadu prostredníctvom 45 tematických oblastí spracovaných vo forme máp, grafov a doplnkového textu. Prisťahovanie desaťtisícov nových obyvateľov prinieslo celý rad zmien a z pôvodne pokojných prímestských obcí sa postupne stávajú rýchlo rastúce „suburbiá“ so špecifickým typom zástavby, sociálnou štruktúrou či vzorcami dlhodobej a dennej migrácie. Okrem originálneho obsahu stojí za pozornosť najmä inovatívna vizuálna prezentácia priestorových údajov.

5

ŠVEDA, Martin – HURBÁNEK, Pavol – SLÁDEKOVÁ MADAJOVÁ, Michala – ROSINA, Konštantín – FÖRSTL, Filip – ZÁBOJ, Petr – VÝBOŠŤOK, Ján. When spatial interpolation matters: Seeking an appropriate data transformation from the mobile network for population estimates. In Computers, Environment and Urban Systems, 2024, vol. 110, art. no. 102106. (2022: 6.8 – JCR, Q1 – JCR). ISSN 0198-9715. Dostupné na: https://doi.org/10.1016/j.compenvurbsys.2024.102106 

Tento článok sa zaoberá významom techník priestorovej interpolácie pri transformácii údajov mobilnej siete na spoľahlivé odhady počtu obyvateľov, pričom sa venuje metodickým výzvam a dôsledkom pre plánovanie a analýzu miest. Použitie vhodnej metódy interpolácie je pri analýze údajov mobilnej siete kľúčové. Testovalo sa desať rôznych metód transformácie údajov z topológie mobilnej siete. Najsľubnejšie výsledky sa dosiahli použitím pomocných informácií. Ako najpresnejšia metóda sa ukázala dazymetrická interpolácia využívajúca objem budov.

VI.4 - Najvýznamnejšie ohlasy na výstupy tvorivej činnosti
VI.5 - Účasť na riešení (vedení) najvýznamnejších vedeckých projektov alebo umeleckých projektov za posledných šesť rokov
1

Rast a prehlbovanie nerovností na Slovensku a ich vplyv na polarizáciu ľudského rozvoja v regiónoch (VEGA 2/0009/18)

V analýze krajín EÚ sa potvrdilo, že hospodársky rast pozitívne ovplyvňuje (znižuje) mieru chudoby, zatiaľ čo rast príjmovej nerovnosti ju zvyšuje. Výsledky potvrdili existenciu spoločných systémových/vývojových zákonitostí platných pre identifikované typy krajín. Na Slovensku boli identifikované štyri regionálne typy chudoby. Vytvorili sme všeobecne platný koncepčný a metodologický rámec, ktorý je možné aplikovať aj v iných krajinách. Regionálna analýza príjmových nerovností ukázala, že na Slovensku výrazne dominujú regióny s nízkymi príjmami, ktoré tvoria viac ako polovicu skúmaných regiónov. Novým zistením je, že príjem je jedným z rozhodujúcich faktorov diferencovanej úrovne suburbanizácie. Najvýznamnejším výstupom je monografia „Príjmové nerovnosti a ich dôsledky v regiónoch Slovenska“, publikovaných bolo aj 9 kapitol v ďalších monografiách a publikácie v karentovaných časopisoch.

2

SUBURBA - Suburbanizácia - vývoj a dopady na sociálno-priestorovú štruktúru zázemia Bratislavy (APVV-16-0462)

V rámci projektu sme vydali štyri tematické vedecké monografie: „Suburbanizácia: ako sa mení zázemie Bratislavy?“, „Suburbanizácia 2: sondy do premien zázemia Bratislavy“, „Atlas suburbanizácie Bratislavy“ a „Suburbanizácia na Slovensku : Vývojové zmeny a sociálno-priestorové dopady", viaceré pracovné dokumenty a ďalšie publikácie v karentovaných časopisoch. Aplikáciou širokej škály inovatívnych geopriestorových výskumných metód boli získané výstupy na identifikáciu hlavných znakov suburbanizácie Bratislavy. Komplexnosť skúmaného procesu bola zachytená bezprecedentným spôsobom. Analýza širokého spektra špecifických dátových vrstiev (od štandardných štatistických údajov cez satelitné snímky až po lokalizačné údaje mobilných telefónov) a sofistikované postupy ich spracovania a analýz umožnili identifikovať rozsah sledovaného procesu a jeho dynamiku v čase a intenzitu v priestore. Analyzovali sa vplyvy na zmeny krajiny, migračné charakteristiky, demografické procesy a štruktúry, dopravnú a maloobchodnú infraštruktúru, príjmové nerovnosti, dostupnosť bývania a dochádzanie za prácou. O výsledky výskumu prejavili záujem starostovia, miestni politici, zástupcovia inštitúcií územného plánovania a rozvoja sídiel, developeri atď.

3

METELCO - Mapovanie rozmiestnenia a mobility populácie na Slovensku s využitím lokalizačných údajov mobilnej siete (APVV-20-0586)

Údaje o polohe sú dnes neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života, zaznamenávajú sa a ukladajú rôznymi spôsobmi. Zanechávame stopy na internete, zaznamenávame nákupy v obchodoch a prostredníctvom mobilných telefónov uvádzame približnú polohu. Tieto údaje nám pomáhajú pochopiť spoločenské funkcie prostredníctvom priestorových vzorcov, hoci pri spracovaní a pochopení „veľkých“ údajov pretrvávajú problémy. Geografia môže v tejto oblasti napredovať s využitím analytických metód z prírodných a spoločenských vied a zohľadnením fyzických a sociálnych súvislostí. Dva recenzované články (oba v prvom decile) a dve monografie: „Využitie údajov o polohe mobilných sietí v priestorových analýzach“ a revidovaný „Atlas suburbanizácie Bratislavy“. Získavanie a spracovanie údajov trvalo z bezpečnostných, manažérskych a analytických dôvodov takmer dva roky. Hlavným úspechom je vypracovaná metodika interpolácie údajov zo signalizačných veží BTS do priestorových jednotiek, ktorá vykazuje silnú koreláciu s údajmi zo sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 o počte a rozmiestnení obyvateľov. Túto metodiku, použiteľnú v ktorejkoľvek krajine s dostatočným počtom signalizačných veží, použili riešitelia projektu v spolupráci so štátnymi analytikmi pri návrhu nových administratívnych regiónov pre Slovensko v rámci reformy verejnej správy. Nové členenie však nebolo schválené, pretože narazilo na politický odpor.

4

SUB-KIK - Suburbanizácia: Komunita, identita a každodennosť (APVV-20-0432)

Zatiaľ najvýznamnejším výstupom projektu je monografia Atlas suburbanizácie Bratislavy (aktualizované a rozšírené druhé vydanie: Cesta (z) mesta: Atlas suburbanizácie Bratislavy), publikované boli aj publikácie v karentovaných časopisoch. Suburbanizácia predstavuje jeden z najdynamickejších sociálno-priestorových transformačných procesov v moderných dejinách Slovenska. Príchod desiatok tisíc nových obyvateľov priniesol celý rad zmien a z pôvodne pokojných prímestských obcí sa postupne stávajú rýchlo rastúce „suburbia“ so špecifickým typom zástavby, sociálnou štruktúrou či vzorcami dlhodobej a dennej migrácie. Riešitelia projektu boli okrem toho oslovení Múzeom mesta Bratislavy na spoluprácu, na základe ktorej bola vytvorená a v roku 2023 prezentovaná výstava s názvom Cesta (z) mesta, zameraná na fenomén suburbanizácie v zázemí Bratislavy formou interaktívnych a statických vizuálov. Výstava nebola oficiálnou súčasťou projektu, ale boli na nej prezentované výsledky projektu APVV.

5

JASKO - Jasle a škôlky pre každého? Predškolské vzdelávanie na Slovensku z aspektu priestorovej dostupnosti a sociálnej spravodlivosti (APVV-21-0286)

Prvé analýzy boli realizované formou retrospektívnej analýzy predškolských zariadení (za posledných 20 rokov a ďalšieho článku skúmajúceho obdobie socializmu po 2. svetovej vojne do roku 1989) na Slovensku týkajúcej sa demografického vývoja, analýzy vývoja legislatívneho rámca povinného predprimárneho vzdelávania, charakteristiky súčasnej situácie v oblasti predškolskej výchovy, ale predovšetkým práce na vytvorení databázy všetkých predškolských zariadení na Slovensku, nielen tých, ktoré sú zaradené do Siete škôl a školských zariadení. Ďalšia analýza bola zameraná na úroveň predškolskej dochádzky v regiónoch a obciach Slovenska. Výsledky ukázali obrovské regionálne rozdiely v úrovni dosiahnutých výsledkov. Riešitelia vykonali ďalšie analýzy týkajúce sa sociálnej a priestorovej spravodlivosti v každodennom dochádzaní za prácou v odborných časopisoch. Pomocou zhlukovej a faktorovej analýzy mnohých premenných (ako sú príjmy, verejné financie a kapacity materských škôl) rozdelili slovenské obce do niekoľkých typov na základe podmienok pre rozvoj materských škôl.

VII. - Prehľad aktivít v organizovaní vysokoškolského vzdelávania a tvorivých činností

VIII. - Prehľad zahraničných mobilít a pôsobenia so zameraním na vzdelávanie a tvorivú činnosť v študijnom odbore

VIII.a - Názov inštitúcie VIII.b - Sídlo inštitúcie VIII.c - Obdobie trvania pôsobenia/pobytu (uviesť dátum odkedy dokedy trval pobyt) VIII.d - Mobilitná schéma, pracovný kontrakt, iné (popísať)
Přírodovědecká fakulta Univerzity Karlovy Albertov 6, 128 00 Praha 2, Česko 18. 1. 2021 - 18. 6. 2021 Erasmus+
Přírodovědecká fakulta Univerzity Karlovy Albertov 6, 128 00 Praha 2, Česko 15. 10. 2021 - 23. 2. 2022 Erasmus+
Přírodovědecká fakulta Univerzity Karlovy Albertov 6, 128 00 Praha 2, Česko 1. 9. 2023 - 29. 2. 2024 Národný štipendijný program

IX. - Iné relevantné skutočnosti

Dátum poslednej aktualizácie
2025-01-27