Šimkovic I., Dlapa P., Doerr S.H., Mataix-Solera J., Sasinková V., 2008. Thermal destruction of soil water repellency and associated changes to soil organic matter as observed by FTIR spectroscopy. Catena 74, 205–211. https://doi.org/10.1016/j.catena.2008.03.003

Šimkovic, I., Dlapa, P., Schwarzinger, C., 2023. Elucidating the composition of organic matter in water-repellent forest soils using analytical pyrolysis combined with gas chromatography–mass spectrometry (Py-GC–MS). Organic Geochemistry 179, 104586. https://doi.org/10.1016/j.orggeochem.2023.104586

Dlapa, P., Chrenková, K., Mataix-Solera, J., Simkovic, I., 2012. Soil profile improvement as a by-product of gully stabilization measures. Catena 92, 155–161. https://doi.org/10.1016/j.catena.2011.12.002

Feketeová, Z., Hulejová Sládkovičová, V. Mangová B., Pogányová A., Šimkovic I., Krumpál M., 2016. Biological properties of extremely acidic cyanide-laced mining waste. Ecotoxicology 25 (1), 202-212. https://doi.org/10.1007/s10646-015-1580-z

Dlapa, P., Hriník, D., Hrabovský, A., Šimkovic, I., Žarnovičan, H., Sekucia, F., Kollár, J., 2020. The impact of land-use on the hierarchical pore size distribution and water retention properties in loamy soils. Water 12(2), 339. https://doi.org/10.3390/w12020339

Dlapa, P., Hriník, D., Hrabovský, A., Šimkovic, I., Žarnovičan, H., Sekucia, F., Kollár, J., 2020. The impact of land-use on the hierarchical pore size distribution and water retention properties in loamy soils. Water 12(2), 339. https://doi.org/10.3390/w12020339

Šimkovic, I., Dlapa, P., Schwarzinger, C., 2023. Elucidating the composition of organic matter in water-repellent forest soils using analytical pyrolysis combined with gas chromatography–mass spectrometry (Py-GC–MS). Organic Geochemistry 179, 104586. https://doi.org/10.1016/j.orggeochem.2023.104586

Ryan, R., Dosseto, A., Lemarchand, D., Dlapa, P., Thomas, Z., Šimkovic, I., Bradstock, R., 2023. Boron isotopes and FTIR spectroscopy to identify past high severity fires. Catena 222, 106887. https://doi.org/10.1016/j.catena.2022.106887.

Lu, S., Dosseto, A., Lemarchand, D., Dlapa, P., Šimkovic, I., Bradstock, R., 2022. Investigating boron isotopes and FTIR as proxies for bushfire severity. Catena 219, 106621. https://doi.org/10.1016/j.catena.2022.106621

Šimkovic, I., Dlapa, P., Feketeová, Z., 2023. Application of Infrared Spectroscopy and Thermal Analysis in Explaining the Variability of Soil Water Repellency. Applied Sciences 13 (1), 216. https://doi.org/10.3390/app13010216

Šimkovic I., Dlapa P., Doerr S.H., Mataix-Solera J., Sasinková V., 2008. Thermal destruction of soil water repellency and associated changes to soil organic matter as observed by FTIR spectroscopy. Catena 74: 205–211.

Cit.: Goebel, M.-O., Bachmann, J., Reichstein, M., Janssens, I.A., Guggenberger, G. 2011. Soil water repellency and its implications for organic matter decomposition - is there a link to extreme climatic events? Global Change Biology 17(8): 2640-2656.

Šimkovic I., Dlapa P., Doerr S.H., Mataix-Solera J., Sasinková V., 2008. Thermal destruction of soil water repellency and associated changes to soil organic matter as observed by FTIR spectroscopy. Catena 74: 205–211.

Cit.: El Fels, L., Zamama, M., El Asli, A., Hafidi, M., 2014. Assessment of biotransformation of organic matter during co-composting of sewage sludge-lignocelullosic waste by chemical, FTIR analyses, and phytotoxicity tests. International Biodeterioration and Biodegradation 87: 128-137.

Šimkovic I., Dlapa P., Doerr S.H., Mataix-Solera J., Sasinková V., 2008. Thermal destruction of soil water repellency and associated changes to soil organic matter as observed by FTIR spectroscopy. Catena 74: 205–211.

Cit.: Badía-Villas, D., González-Pérez, J.A., Aznar, J.M., Arjona-Gracia, B., Martí-Dalmau, C., 2014. Changes in water repellency, aggregation and organic matter of a mollic horizon burned in laboratory: Soil depth affected by fire. Geoderma 213: 400-407.

Feketeová Z., Hulejová Sládkovičová V. Mangová B., Pogányová A., Šimkovic I., Krumpál M., 2016. Biologicalproperties of extremely acidic cyanide-laced mining waste. Ecotoxicology 25 (1): 202-212.

Cit.: Winkler, D., Bidló, A., Bolodár-Varga, B., Erdő, Á., Horváth, A., 2018: Long-term ecological effects of the red mud disaster in Hungary: Regeneration of red mud flooded areas in a contaminated industrial region. Science of the Total Environment 644: 1292-1303.

Dlapa, P., Chrenková, K., Mataix-Solera, J., Simkovic, I., 2012. Soil profile improvement as a by-product of gully stabilization measures. Catena 92: 155–161.

Cit.: Vítková, M., Müllerová, J., Sádlo, J., Pergl, J., Pyšek, P., 2017. Black locust (Robinia pseudoacacia) beloved and despised: A story of an invasive tree in Central Europe (Review). Forest Ecology and Management 384: 287-302.

Projekt VEGA 1/0703/23 (2023 – 2026): Vplyv pôdnej štruktúry na stabilizáciu organického uhlíka v pôdach (vedúci projektu)

Projekt je v štádiu riešenia. Je zameraný na hodnotenie vzťahov medzi parametrami pôdnej štruktúry, procesmi ktoré ju podmieňujú a stabilitou pôdnej organickej hmoty (POH). Napriek tomu, že výsledky súčasného výskumu naznačujú, že v procesoch stabilizácie organického C v pôde hrajú dôležitú úlohu interakcie organických a anorganických komponentov, ich povaha a vplyv na dynamiku uhlíka v pôde neboli doposiaľ detailne charakterizované. Za týmto účelom sú realizované laboratórne merania vybraných fyzikálnych, chemických a mikrobiálnych vlastností na vzorkách pôd, u ktorých je predpoklad rôznej stabilizácie organického C a zároveň variabilná pôdna štruktúra. Značná pozornosť je venovaná vzťahu medzi odolnosťou pôdnych agregátov voči dispergácii (resp. desintegrácii) a termickou stabilitou POH. Predpokladáme, že vyhodnotenie získaných dát umožní lepšie pochopenie úlohy pôdnej štruktúry v procesoch stabilizácie organického C v pôdach.

Projekt VEGA 1/0712/20 (2020 – 2022): Získavanie reprezentatívnych dát o pôde prostredníctvom aplikácie inovatívnych nedeštruktívnych metód (vedúci projektu)

Riešenie projektu viedlo k optimalizácii laboratórnych postupov slúžiacich na meranie pôdnych vlastností, čo malo za následok lepšiu reprezentatívnosť získaných dát. Bol vytvorený solídny základ pre hodnotenie problematiky vzťahov pôda rastlina, kontaminácie pôd rizikovými prvkami a štúdia vybraných problémov pôdnej organickej hmoty. Koncepcia laboratórnych prác bola založená na využití konvenčných postupov a zároveň aj metód, ktorých použitie je pre analýzu pôd menej typické. Namiesto aplikácie agresívnych chemikálii a invazívnych separačných postupov boli uprednostnené merania, ktoré umožňujú analýzu pôdnej vzorky v celku, po minimálnej úprave. Ťažiskom boli najmä termoanalytické merania a infračervená spektroskopia. Ukázalo sa, že realizácia daných metód prináša reprezentatívne dáta využiteľné pri štúdiu zloženia prírodnej organickej hmoty a procesov organického C v pôde. Výsledky uvedených meraní môžu byť vyjadrené vo forme rôznych kvantitatívnych ukazovateľov (indexov), ktoré môžu slúžiť ako parciálne indikátory kvality pôdy.

Projekt VEGA 1/0614/17 (2017 – 2019) Stabilita pôdnej organickej hmoty v poľnohospodárskych pôdach Slovenska (vedúci projektu)

Projekt bol zameraný na hodnotenie stability pôdnej organickej hmoty (POH) v poľnohospodárskych pôdach Slovenska. V rámci jeho realizácie boli odobrané vzorky poľnohospodárskych pôd pochádzajúce najmä z juhozápadného Slovenska, kde sa nachádzajú produkčne kvalitné a na humus bohaté pôdy. Stabilita POH bola hodnotená jednak použitím termogravimetrie a deferenciálnej skenovacej kalorimetrie (TG-DSC), ako aj prostredníctvom merania aktivity vybraných enzýmov. Bolo zistené, že stabilita POH je závislá od celkového obsahu organického C v pôde. S narastajúcim množstvom organického C v pôde, klesá stabilita POH. Výsledky tiež naznačujú, že stabilita POH je ovplyvňovaná aj ďalšími vlastnosťami, ako sú napr. elementárne zloženie (C, H, N, O) POH, alebo zastúpením a charakterom ílovej frakcie. V rámci výsledkov TG-DSC meraní sme pozorovali, že u pôd Podunajskej nížiny je najstabilnejšia frakcia POH viazaná na íl.

Projekt VEGA 2/0147/21 (2021 – 2024): Vývoj pôdnych vlastností a vegetácie na bývalej poľnohospodárskej pôde (riešiteľ)

Projekt sa zameriava na zmeny pôdnych vlastností a vývoj vegetácie, ktoré nastali po opustení poľnohospodárskej pôdy od konca 19 stor. v dôsledku rôznych, najmä socio-ekonomických zmien. Na jej súčasné optimálne využívanie a manažment je takýto výskum zásadný o to viac, že zaberá rozsiahle plochy Slovenska. Vybraté modelové územia zahŕňajú rôzne prírodné podmienky a históriu využívania: 1) Podunajská nížina (bývalá orná pôda a vinohrady, karbonátové pôdy), 2) Borská nížina (bývalá orná pôda a vinohrady, piesočnaté silikátové pôdy), 3) Malé Karpaty (bývalá orná pôda a vinohrady, silikátové pôdy), 4) Považský Inovec (bývalá orná pôda a pasienky, karbonátové pôdy), 5) Liptov (bývalá orná pôda a pasienky, karbonátové a silikátové pôdy). Projekt má interdisciplinárny charakter a riešiteľský tím má medzirezortné zloženie. V pôdnej časti sa budú sledovať zmeny a vývoj základných ako aj niektorých špeciálnych pôdnych charakteristík, vegetačná časť je zameraná na rôzne aspekty procesov sekundárnej sukcesie.

Projekt VEGA 2/0074/25 (2025-2028) Opustenie poľnohospodárskej pôdy s rôznym historickým využívaním vo vybraných regiónoch Slovenska a jeho dopady na vývoj pôdnych vlastností a vegetácie (riešiteľ)

Opúšťanie poľnohospodárskej pôdy predstavuje globálny dynamický a mnohorozmerný problém. V rámci štúdia tohto fenoménu sa projekt zameriava na 1) zmeny vybraných pôdnych vlastností a procesov, a 2) procesy sekundárnej regresívnej sukcesie (vývoj vegetácie) na opustenej poľnohospodárskej pôde. Na zachytenie rôznych prírodných podmienok a historického využívania sa pozornosť sústredí na vybraté modelové územia. V pôdnej časti sa budú sledovať zmeny a vývoj základných ako aj niektorých špeciálnych pôdnych charakteristík s dôrazom na hydropedologické vlastnosti, vegetačná časť je zameraná na procesy a mechanizmy sekundárnej sukcesie. Takéto plochy majú na Slovensku značnú výmeru, čo len potvrdzuje aktuálnosť a relevantnosť štúdia problematiky. Vzhľadom na charakter projektu má riešiteľský tím medzirezortné zloženie. Zahŕňa pracovníkov ÚKE SAV a Katedry pedológie Prírodovedeckej fakulty UK.