Meno a priezvisko:
|
Mgr. Sanja Nosalj, PhD.
|
Typ dokumentu:
|
Vedecko/umelecko-pedagogická charakteristika osoby
|
Názov vysokej školy:
|
Univerzita Komenského v Bratislave
|
Sídlo vysokej školy:
|
Šafárikovo námestie 6, 818 06 Bratislava
|
III.a - Zamestnanie-pracovné zaradenie | III.b - Inštitúcia | III.c - Časové vymedzenie |
---|---|---|
odborný asistent | Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave | 2020 - súčasnosť |
V.1.a - Názov profilového predmetu | V.1.b - Študijný program | V.1.c - Stupeň | V.1.d - Študijný odbor |
---|---|---|---|
Biodiverzita 1 | Environmentalistika | I. | ekologické a environmentálne vedy |
V.5.a - Názov predmetu | V.5.b - Študijný program | V.5.c - Stupeň | V.5.d - Študijný odbor |
---|---|---|---|
Mikrobiológia životného prostredia | Environmentalistika | I. | ekologické a environmentálne vedy |
Základy mykológie | Environmentalistika | I. | ekologické a environmentálne vedy |
Environmentálna mykológia | Environmentalistika | I. | ekologické a environmentálne vedy |
Nosalj, S., Hrabovský, A., Labuda, R., Kollár, J., Šimonovičová, A. 2024: Biological and physico-chemical properties of the soil in an acidified environment influenced by previous mining activities at the Šobov locality (SLOVAKIA). Biologia 79, 1639–1652. https://doi.org/10.1007/s11756-024-01638-0
Crous, P. W., Jurjević, Ž., Balashov, S., Nosalj, S. et al. 2024: Fungal Planet description sheets: 1614-1696. Fungal Systematics and Evolution, 13(1), pp. 183-440(258). doi.org/10.3114/fuse.2024.13.11
Takáčová, A., Bajuszová, M., Šimonovičová, A., Nosalj, S., 2022: Biocoagulation of dried algae Chlorella sp. and pellets of Aspergillus niger in decontamination process of wastewater, as a presumed source of biofuel. J. Fungi 2022, 8, 1282. https://doi.org/10.3390/jof 8121282
Šimonovičová, A., Takáčová, A., Šimkovic, I., Nosalj, S., 2021: Experimental Treatment of Hazardous Ash Waste by Microbial Consortium Aspergillus niger and Chlorella sp.: Decrease of the Ni Content and Identification of Adsorption Sites by Fourier-Transform Infrared Spectroscopy. Frontiers in Microbiology 12,792987.
Šimonovičová, A., Vojtková, H., Nosalj, S., Piecková E.,Švehláková H.,Kraková L.,Drahovská H.,Stalmachová B., Kučová, K., Pangallo, D., 2021: Aspergillus niger Environmental Isolates and Their Specific Diversity Through Metabolite Profiling. Frontiers in Microbiology 12,658010.
Nosalj, S., Hrabovský, A., Labuda, R., Kollár, J., Šimonovičová, A. 2024: Biological and physico-chemical properties of the soil in an acidified environment influenced by previous mining activities at the Šobov locality (SLOVAKIA). Biologia 79, 1639–1652. https://doi.org/10.1007/s11756-024-01638-0
Takáčová, A., Bajuszová, M., Šimonovičová, A., Nosalj, S., 2022: Biocoagulation of dried algae Chlorella sp. and pellets of Aspergillus niger in decontamination process of wastewater, as a presumed source of biofuel. J. Fungi 2022, 8, 1282. https://doi.org/10.3390/jof 8121282.
Šimonovičová, A., Takáčová, A., Šimkovic, I., Nosalj, S., 2021: Experimental Treatment of Hazardous Ash Waste by Microbial Consortium Aspergillus niger and Chlorella sp.: Decrease of the Ni Content and Identification of Adsorption Sites by Fourier-Transform Infrared Spectroscopy. Frontiers in Microbiology 12,792987.
Šimonovičová, A., Vojtková, H., Nosalj, S., Piecková E.,Švehláková H.,Kraková L.,Drahovská H.,Stalmachová B., Kučová, K., Pangallo, D., 2021: Aspergillus niger Environmental Isolates and Their Specific Diversity Through Metabolite Profiling. Frontiers in Microbiology 12,658010.
Šimonovičová, A., Kupka, D., Nosalj, S., Kraková L.,Drahovská H.,Bártová Z.,Vojtková H., Boturová, K., Pangallo, D., 2020: Differences in metabolites production using the Biolog FF Microplate™ system with an emphasis on some organic acids of Aspergillus niger wild type strains. Biologia 75(10), pp. 1537-1546.
Šimonovičová, A., Kupka, D., Nosalj, S., Kraková L.,Drahovská H.,Bártová Z.,Vojtková H., Boturová, K., Pangallo, D., 2020: Differences in metabolites production using the Biolog FF Microplate™ system with an emphasis on some organic acids of Aspergillus niger wild type strains. Biologia 75(10), pp. 1537-1546.
Cit.: Li, C., Zhou, J., Du, G., Chen J., Takahashi, S., Liu, S., 2020: Developing Aspergillus niger as a cell factory for food enzyme production. Biotechnology Advances 44,107630.
Šimonovičová, A., Kupka, D., Nosalj, S., Kraková L.,Drahovská H.,Bártová Z.,Vojtková H., Boturová, K., Pangallo, D., 2020: Differences in metabolites production using the Biolog FF Microplate™ system with an emphasis on some organic acids of Aspergillus niger wild type strains. Biologia 75(10), pp. 1537-1546.
Cit.: Farkas, B., Bujdoš, M., Polák, F., Matulová M.,Cesnek M.,Duborská E.,Zvěřina O.,Kim H.,Danko M.,Kisová Z., Matúš, P., Urík, M., 2021: Bioleaching of manganese oxides at different oxidation states by filamentous fungus aspergillus niger. Journal of Fungi 7(10),808.
Šimonovičová, A., Vojtková, H., Nosalj, S., Piecková E.,Švehláková H.,Kraková L.,Drahovská H.,Stalmachová B., Kučová, K., Pangallo, D., 2021: Aspergillus niger Environmental Isolates and Their Specific Diversity Through Metabolite Profiling. Frontiers in Microbiology 12,658010.
Cit.: Holosova, M., Estokova, A., 2021: Screening of predominant microorganisms occurring on the concrete structures from selected locations. IOP Conference Series: Earth and Environmental Science 900(1),012010.
Nosalj, S., Šimonovičová, A., Pauditšová, E., Hanajík P., Vojtková, H., Benková, M., 2021: Diversity of soil microscopic filamentous fungi in Dystric Cambisol at the Banská Štiavnica – Šobov (Slovakia) locality after application of remediation measures. Biologia 76(7), pp. 2123-2131.
Cit.: Eliáš, P., Hegedüšová Vantarová, K., 2021: Progress in Slovak botany: a successful path to modern research on flora and vegetation. Biologia
76(7), pp. 1901-1907.
Šimonovičová, A., Nosalj, S., Takáčová, A., Mackul'Ak T., Jesenák, K., Čerňanský, S., 2017: Responses of Aspergillus Niger to selected environmental factors. Nova Biotechnologica et Chimica 16(2), pp. 92-98.
Cit.: Duborská, E., Szabó, K., Bujdoš, M., Vojtková H.,Littera P.,Dobročka E., Kim, H., Urík, M., 2020: Assessment of aspergillus niger strain’s suitability for arsenate-contaminated water treatment and adsorbent recycling via bioextraction in a laboratory-scale experiment. Microorganisms 8(11),1668, pp. 1-11.
projekt VEGA 1/0315/23 (2023-2026) - Úloha bioindikátorov v identifikácii antropogénne vyvolaných zmien vodno-vzdušného režimu v pôdach s rôznym spôsobom využitia. Projekt je v štádiu riešenia. Projekt je zameraný na pochopenie úlohy vybraných skupín pôdnych organizmov v identifikácií procesov, ktoré vedú k znehodnocovaniu pôdneho krytu v rôzne obhospodarovaných pôdach. Zameriava sa predovšetkým na štúdium vzájomného vzťahu biologických a funkčných fyzikálnych vlastností pôdy. Štúdium pôdnej štruktúry je nevyhnutné na pochopenie účinkov prirodzených a antropicky podmienených zmien životného prostredia. Štrukturálna heterogenita pôdy predstavuje kľúčový faktor umožňujúci koexistenciu viacerých funkčných skupín pôdnych organizmov, ktoré v nej trvalo alebo dočasne žijú. Dôraz bude kladený na determináciu zmien v charakteristikách a fyziologických prejavoch funkčných skupín organizmov v pôdach s rôznym typom obhospodarovania, najmä na faktory, ktoré tieto zmeny vyvolali. Výstupom z riešenia projektu budú poznatky o tom, ako môžu byť vybrané skupiny pôdnych organizmov potenciálne využiteľné ako bioindikátory zdravia pôdy.
projekt VEGA 1/0194/21 (2021 - 2024): Ekologické hodnotenie revitalizovaného acidifikovaného územia (riešiteľka)
Krajina v okolí Banskej Štiavnice je z minulosti výrazne poznačená intenzívnou banskou činnosťou, čo sa prejavuje špecifickými podmienkami pre živé organizmy. Okrem vizuálnych zmien krajiny nastali v dôsledku ťažobných aktivít zmeny kvality abiotických zložiek životného prostredia, najmä pôdy a vody, ktoré vytvárajú
podmienky pre biotickú zložku prostredia. Jedným z negatívnych dopadov banskej činnosti je v danom území acidifikácia prostredia. So zvýšenou acidifikáciou súvisí mobilita toxických prvkov spôsobujúcich kontamináciu územia, ktorej dôsledkom je degradácia krajiny, zánik biotopov a narušenie ekologických vzťahov. Jedným z opatrení zlepšenia kvality prostredia je aplikácia revitalizačných opatrení. Účinnosť opatrení je možné preukázať až po určitej dobe sledovaním postihnutého územia. Výskumnou výzvou je preto vyhodnotiť a interpretovať údaje o pôdnej mikrobiote, stanoviť vybrané ekologické parametre a interpretovať aké zmeny prostredia nastali po aplikácii revitalizačných opatrení v skúmanom území.
projekt VEGA 1/0424/18 (2018 - 2020): Autochtónne mikrobiota pôd v extrémnych podmienkach blackfieldov a brownfieldov (riešiteľka)
Na Slovensku sú evidované mnohé regióny negatívne ovplyvnené antropogénnou činnosťou. Najčastejšími zdrojmi negatívneho ovplyvnenia život. prostredia človekom sú staré výrobné a ťažobné priestory, územia kontaminované a kvalitatívne znevýhodnené (antropogénne zasolené pôdy). Sú to lokality environmentálných záťaží a niektoré reprezentujú tzv. blackfieldy (BlF) al. brownfieldy (BrF). Územia v týchto podmienkach sú zdrojom potenciálne toxických prvkov, bývajú extrémne kyslé, alebo veľmi silne zásadité s koncentráciou solí Ca2+, Na2+, Mg2+, K+. Autochtónna mikrobiota (AM) substrátov je často zdrojom nových druhov mikroorganizmov (MO), kt. sa prispôsobili daným podmienkach na mikroskopickej a veľmi často až na genetickej úrovni. Cieľom projektu je biochemickými a molekulárnymi metódami ((next gen. seq.) identifikovať zástupcov AM na vybraných BrF a BlF, stanoviť ich fyziologické vlastnosti a vytvoriť geodatabázu zástupcov AM s príslušnými atribútmi ako podklad pre identifikáciu priestorovej distribúcie MO.
projekt VEGA 1/0482/15 (2015 - 2017) Priestorová distribúcia distribúcia autochtónnej mikroflory starých environmentálnych záťaží a jej využitie pri biolúhovaní potenciálne toxických prvkov (riešiteľka)
Staré environmentálne záťaže často predstavujú územie s dokončenou ťažbou, resp. úpravou rúd a s výrazne negatívnym vplyvom na životné prostredie vytvorenými odkaliskami, haldami a úložiskami vyťaženého materiálu. Na haldách a odkaliskách často prebiehajú procesy zvetrávania, rozpúšťania a oxidácie rudonosných hornín s obsahom viacerých potenciálne toxických prvkov (As, Pb, Ni, Cd, Hg), čím dochádza k následnej kontaminácii pôd, vôd a riečnych sedimentov. Zástupcovia autochtónnej mikroflóry (baktérie a mikroskopické huby) sú schopné prispôsobiť sa negatívnym ekologickým faktorom starých environmentálnych a biolúhovať potenciálne toxické prvky zo substrátu. Cieľom projektu je zachytiť priestorovú variabilitu zástupcov autochtónnej mikroflóry, stanoviť ich fyziologické vlastnosti, predovšetkým podmienky ich kultivácie, schopnosť ich tolerancie a adaptability vrátane analýzy fyziologických schopností biolúhovania (polo)kovových rezíduí.