V3 (ADC) Urík, M.; Farkas, B.; Miglierini, M.B.; Bujdoš, M.; Mitróová, Z.; Kim, H.; Matúš, P. (2021). Mobilisation of hazardous elements from arsenic-rich mine drainage ochres by three Aspergillus species. Journal of Hazardous Materials, 409, art. no. 124938. doi:10.1016/j.jhazmat.2020.124938.

(2019: 9,038 - IF, Q1 – JCR, Q1 – SJR)

V3 (ADC) Urík, M.; Polák, F.; Bujdoš, M.; Miglierini, M.B.; Milová-Žiaková, B.; Farkas, B.; Goneková, Z.; Vojtková, H.; Matúš, P. (2019): Antimony leaching from antimony-bearing ferric oxyhydroxides by filamentous fungi and biotransformation of ferric substrate. Science of the Total Environment, 664, 683-689, doi:10.1016/j.scitotenv.2019.02.033.

(2018: 5,589 - IF, Q1 – JCR)

V3 (ADC) Farkas, B.; Kolenčík, M.; Hain, M.; Dobročka, E.; Kratošová, G.; Bujdoš, M.; Feng, H.; Deng, Y.; Yu, Q.; Illa, R., Ratn Sunil, B.; Kim, H.; Matúš, P.; Urík, M. (2020). Aspergillus niger decreases bioavailability of arsenic(V) via biotransformation of manganese oxide into biogenic oxalate minerals. Journal of Fungi, 6, art. no. 270, doi:10.3390/jof6040270.

(2019: 4,621 - IF, Q1 – JCR)

V3 (ADC) Farkas, B.; Vojtková, H.; Bujdoš, M.; Kolenčík, M.; Šebesta, M.; Matulová, M.; Duborská, E.; Danko, M.; Kim, H.; Kučová, K.; Matúš, P.; Urík, M. (2021). Fungal mobilization of selenium in the presence of hausmannite and ferric oxyhydroxides. Journal of Fungi, 7, 810, DOI: 10.3390/jof7100810.

(2020: 5,816 - IF, Q1 – JCR)

V3 (ADC) Farkas, B.; Bujdoš, M.; Polák, F.; Matulová, M.; Cesnek, M.; Duborská, E.; Zvěřina, O.; Kim, H.; Danko, M.; Kisová, Z.; Matúš, P.; Urík, M. (2021). Bioleaching of manganese oxides at different oxidation states by filamentous fungus aspergillus niger. Journal of Fungi, 7, 808, DOI: 10.3390/jof7100808.

(2020: 5,816 - IF, Q1 - JCR)

V3 (ADC) Farkas, B.; Urík, M.; Matúš, P. (2020). Manganese biotransformation by microorganisms. Chemické Listy, 114, 841-846.

(2019: 0,390 - IF, Q4 – JCR, Q3 – SJR)

V3 (ADC) Balíková, K.; Farkas, B.; Matúš, P. ;Urík, M. (2022) Prospects of Biogenic Xanthan and Gellan in Removal of Heavy Metals from Contaminated Waters. Polymers, 14, 5342, DOI: 10.3390/polym1423532.

(2021: 4.967 - IF, Q1 - JCR)

V3 (ADC) Duborská, E.; Balíková, K.; Matulová, M.; Zvěřina, O. ;Farkas, B.; Littera, P.; Urík, M. (2021) Production of Methyl-Iodide in the Environment. Frontiers in Microbiology, 1223, 804081, DOI: 10.3389/fmicb.2021.804081.

(2020: 5.640 - IF, Q1 - JCR)

V3 (ADC) Farkas, Z.; Puškárová, A.; Opálková Šišková A.; Poljovka, A.; Zámocký, M.; Vadkertiová, E.; Urík, M.; Farkas, B.; Bučková, M.; Krakova, L.; Pangallo, D. (2023).Evaluation of enzymatic stamp removal strategies on handmade (cellulose-based) and machine-made (lignin-containing) papers. International Journal of Biological Macromolecules 242 (2): 124599, doi: 10.1016/j.ijbiomac.2023.124599

(2021: IF - 8,025, Q1 - JCR)

V3 (ADC) Farkas, B.; Vojtková, H.; Farkas, Z.; Pangallo, D.; Kassak, P.; Lupini, A.; Kim, H.; Urík, M.; Matúš, P. (2023) Involvement of Bacterial and Fungal Extracellular Products in Transformation of Manganese-Bearing Minerals and Its Environmental Impact. International journal of molecular sciences 24 (11) doi: https://doi.org/10.3390/ijms24119215 (2021: IF - 6,208, Q1 - JCR)

Cudowski, A., Pietryczuk, A. (2019) Biochemical response of Rhodotorula mucilaginosa and Cladosporium herbarum isolated from aquatic environment on iron(III) ions. Scientific Reports, 9 (1), art. no. 19492 DOI: 10.1038/s41598-019-56088-5

Silva L.F.O., Bodah B.W., Lozano L.P., Oliveira M.L.S., Korcelski C., Maculan L.S., Neckel A.(2023) Nanoparticles containing hazardous elements and the spatial optics of the Sentinel-3B OLCI satellite in Amazonian rivers: a potential tool to understand environmental impacts. Environmental Science and Pollution Research, 30 (29), pp. 73780 - 73798 DOI: 10.1007/s11356-023-27617-7

Jin C.-S., Deng R.-J., Ren B.-Z., Hou B.-L., Hursthouse A.S. (2020) Enhanced Biosorption of Sb(III) onto Living Rhodotorula mucilaginosa Strain DJHN070401: Optimization and Mechanism. Current Microbiology, 77 (9), pp. 2071 - 2083 DOI: 10.1007/s00284-020-02025-z

Dell’anno F., Rastelli E., Buschi E., Barone G., Beolchini F., Dell’anno A. (2022) Fungi Can Be More Effective Than Bacteria for the Bioremediation of Marine Sediments Highly Contaminated with Heavy Metals. Microorganisms, 10 (5), art. no. 993 DOI: 10.3390/microorganisms10050993

El-Badry M., Elbarbary T., Abdel-Fatah Y., Abdel-Halim S., Sharada H., Ibrahim I.A.(2022) Role of Actinomycete sp. In bio-extraction of copper from electronic waste. Biointerface Research in Applied Chemistry, 12 (5), pp. 6723 - 6740 DOI: 10.33263/BRIAC125.67236740

VEGA 1/0146/18; (2018-2021);  spoluriešiteľ (vedúci projektu bol doc. RNDr. Martin Urík, PhD.); Vplyv mikrobiálnych extracelulárnych metabolitov a biotransformácií na mobilitu biogénnych prvkov Mn, Fe, Si a niektorých iných biologicky významných prvkov v prostredí; Projekt sa zaoberá štúdiom dôsledkov vzájomnej interakcie mikroorganizmov alebo ich extracelulárnych produktov s povrchmi tuhých amorfných a kryštalických anorganických fáz, ktorých dôsledkom je zmena mobility a biodostupnosti rôznych prvkov.; ABSTRAKT: Napriek tomu, že Fe, Mn a Si sú významné mikronutrienty z pohľadu agrobiológie a nemenej významné zložky z pohľadu geochémie, vplyv heterotrofných organizmov na ich mobilitu v prostredí je v súčasnej literatúre opomínaný. Pritom chelatačné a redoxné vlastnosti extracelulárnych metabolitov mikroskopických vláknitých húb, ich rýchly metabolizmus a vysoká tolerancia voči chemickým stresorom, robí z tejto skupiny ideálnych kandidátov pre účelnú mobilizáciu živín v pôdach. Táto unikátna vlastnosť je však dvojsečná a rovnako môže mobilizovať rizikové látky viazané v prirodzených geochemických bariérach, ktorých dominantnou zložkou sú oxohydroxidy železa a mangánu. Preto je obsahovo tento projekt zameraný na hodnotenie vplyvu tejto významnej skupiny heterotrofných mikroorganizmov, predovšetkým však ich extracelulárnych produktov, na stabilitu a transformácie tuhých fáz s vysokým obsahom Fe, Mn a Si, a s tým súvisiace zmeny v mobilite a biodostupnosti týchto živín v prostredí najmä pre vyššie rastliny.

VEGA 1/0139/22; (2022-2025); spoluriešiteľ (vedúca projektu Mgr. Eva Duborká, PhD.); Vplyv pedochemických charakteristík a pôdnej mikrobioty na prestup jódu a ďalších esenciálnych prvkov do kultúrnych rastlín. Projekt je zameraný na štúdium faktorov ovplyvňujúcich mobilitu a translokáciu vybraných esenciálnych stopových prvkov (I, Se, Zn a iné) z pôd do nadzemných častí rastlín. Mobilite niektorých esenciálnych stopových prvkov sa totiž napriek ich významu z pohľadu medicínskej geochémie venuje len malé množstvo experimentálnych prác. Na pochopenie vzniku deficitných alebo nadbytočných obsahov týchto prvkov v pôdach je potrebné študovať mechanizmy ich zadržiavania pôdou, resp. ich frakcionáciu a distribúciu v pôdnych horizontoch. Experimentálne bude preto sledovaná ich mobilita v pôdach a ďalších typoch substrátov pomocou sorpčných experimentov a extrakčných postupov, ale tiež ich vstup (bioakumuláciu) do prvého článku potravového reťazca - rastlín. Zároveň sa bude hodnotiť aj vplyv zmien v ich biodostupnosti, vyvolaných biologickými a environmentálnymi faktormi, na rastové parametre vybraných rastlín a účinnosť bioakumulácie sledovaných esenciálnych stopových prvkov za účelom ich využitia v biofortifikácii.

VEGA 1/0175/22; (2022-2025) spoluriešiteľ (vedúci projektu doc. RNDr. Martin Urík, PhD.) Vplyv interakcie humínových látok a mikroorganizmov na mobilitu a biodostupnosť železa. Železo je významnou mikroživinou a jeho amorfné a minerálne fázy sú nemenej významné zložky životného prostredia. Vplyv mikroskopických vláknitých húb na jeho mobilitu a špeciáciu v prostredí je však v súčasnej literatúre značne opomínaný. Pritom chelatačné a redoxné vlastnosti extracelulárnych metabolitov tejto významnej skupiny pôdnych mikroorganizmov sú faktory, ktoré regulujú jeho uvoľňovanie z tuhých fáz a následný prestup do rastlín. Prirodzene sa vyskytujúca pôdna organická hmota je ďalším zásadným faktorom ovplyvňujúcim distribúciu železa. Predovšetkým jej zložka, humínové látky, sa spolupodieľa na jeho redukčnom rozpúšťaní a sorpcii. Mikrobiálne indukovanou alteráciou humínových látok sa tak mení aj geochemické správanie železa v prostredí. Zámerom tohto projektu je preto špeciačná a distribučná analýza železa v komplexnej matrici pôd a biomase mikroorganizmov a rastlín, ktorá by poskytla vhľad do mechanizmov a dôsledkov vzájomnej interakcie biotransformovaných tuhých fáz železa a humínových látok

Štipendia pre excelentných výskumníkov a výskumníčky R2-R4, kód projektu: 09I03-03-V04-00170; (7/2024-6/2026) vedúci projektu. Mikrobiálne asistované spätné získavanie kriticky významného prvku mangánu z opustených ložísk.

Mangán (Mn) je esenciálnym prvkom pre každý organizmus. Jeho amorfné a minerálne fázy sú významné zložky životného prostredia a slúžia nielen ako prírodné geochemické bariéry, ktoré zamedzujú šírenie potenciálne toxických prvkov, ale sú aj jeho potenciálnym substrátom pre syntézu Mn obsahujúcich produktov využiteľných v rôznych priemyselných odvetviach. V posledných rokoch dopyt po Mn významne vzrástol, najmä vďaka elektromobilizácii, keďže niektoré formy Mn môžu nahradiť doteraz používaný kobalt. V dôsledku zvýšeného dopytu po Mn sa opätovne zvažuje využívanie opustených ložísk Mn, v ktorých je ťažba s využitím klasických chemických postupov nerentabilná. Riešením je využitie niektorých inovatívnych, menej energeticky náročných a ekologickejších alternatív, akým je mikrobiálne indukované rozpúšťanie rúd, pri ktorom dochádza k extrakcii a mobilizácii Mn. Zámerom tohto projektu je preto vyhodnotenie potenciálu natívnych mikroorganizmov extrahovať strategicky významný Mn z dostupných minerálnych zdrojov.