Dlapa P., Bodi M.B., Mataix-Solera J., Cerdá A., Doerr S.H., 2013. FT-IR spectroscopy reveals that ash water repellency is highly dependent on ash chemical composition. Catena 108: 35-43.

Lichner Ľ, Dlapa P., Doerr S.H., Mataix-Solera J., 2006. Evaluation of different clay minerals as additives for soil water repellency alleviation. Applied Clay Science 31(3-4) :238-248.

Chrenková K., Mataix-Solera J., Dlapa P., Arcenegui V., 2014. Long-term changes in soil aggregation comparing forest and agricultural land use in different Mediterranean soil types. Geoderma 235–236: 290–299.

Dlapa P., Bodi M.B., Mataix-Solera J., Cerdá A., Doerr S.H., 2015. Organic matter and wettability characteristics of wildfire ash from Mediterranean conifer forests. Catena 135: 369-376.

Mataix-Solera J., Arcenegui V., Guerrero C., Jordán M.M., Dlapa P., Tessler N., Wittenberg L., 2008. Can terra rossa become water repellent by burning? A laboratory approach. Geoderma 147: 178–184.

Sekucia, F., Dlapa, P., Kollár, J., Cerdà, A., Hrabovský, A., Svobodová, L.,2020: Land-use impact on water retention of soils rich in rock fragments. Catena 195: 104807

Lu S, Dosseto A, Lemarchand D, Dlapa P., Šimkovic I., Bradstock R., 2022. Investigating boron isotopes and FTIR as proxies for bushfire severity. Catena 219: 106621.

Ryan R. Dosseto A, Lemarchand D, Dlapa P., Thomas Z., Šimkovic I., Bradstock R., 2023. Boron isotopes and FTIR spectroscopy to identify past high severity fires. Catena, 222: 106887.

Šimkovic I., Dlapa P., Schwarzinger C., 2023. Elucidating the composition of organic matter in water-repellent forest soils using analytical pyrolysis combined with gas chromatography–mass spectrometry (Py-GC–MS). Organic Geochemistry 179: 104586.

Ryan R., Thomas Z., Šimkovic I., Dlapa P., Worthy M., Wasson R., Bradstock R., Mooney S., Haynes K., Dosseto A., 2024. Assessing changes in high-intensity fire events in south-eastern Australia using Fourier Transform Infra-red (FITR) spectroscopy. International Journal of Wildland Fire, 33: WF24064.

Dlapa P., Bodi M.B., Mataix-Solera J., Cerdá A., Doerr S.H., 2013. FT-IR spectroscopy reveals that ash water repellency is highly dependent on ash chemical composition. Catena 108: 35-43.

Cit.: Gordillo-Rivero A.J., García-Moreno J., Jordán A., Zavala L.M., Granja-Martins F.M., 2014: Fire severity and surface rock fragments cause patchy distribution of soil water repellency and infiltration rates after burning. Hydrological Processes 28(24): 5832-5843.

Chrenková K., Mataix-Solera J., Dlapa P., Arcenegui V., 2014. Long-term changes in soil aggregation comparing forest and agricultural land use in different Mediterranean soil types. Geoderma 235–236: 290–299.

Cit.: Holthusen D., Brandt A.A., Reichert J.M., Horn R., 2018: Soil porosity, permeability and static and dynamic strength parameters under native forest/grassland compared to no-tillage cropping. Soil and Tillage Research 177: 113-124.

Chrenková K., Mataix-Solera J., Dlapa P., Arcenegui V., 2014. Long-term changes in soil aggregation comparing forest and agricultural land use in different Mediterranean soil types. Geoderma 235–236: 290–299.

Cit.: Nadal-Romero E., Cammeraat E., Pérez-Cardiel E., Lasanta T., 2016: Effects of secondary succession and afforestation practices on soil properties after cropland abandonment in humid Mediterranean mountain areas. Agriculture, Ecosystems and Environment 228: 91-100.

Dlapa P., Bodí M.B., Mataix-Solera J., Cerdá A., Doerr S.H., 2015. Organic matter and wettability characteristics of wildfire ash from Mediterranean conifer forests. Catena 135: 369–376.

Cit.: White, A.M., Lockington, D.A., Gibbes, B., 2017: Does fire alter soil water repellency in subtropical coastal sandy environments? Hydrological Processes 31(2): 341-348.

Lichner. Ľ, Dlapa P., Doerr S.H., Mataix-Solera J., 2006. Evaluation of different clay minerals as additives for soil water repellency alleviation. Applied Clay Science 31(3-4) :238-248.

Cit.: Vogelmann E.S., Reichert J.M, Reinert D.J., Mentges M.I., Vieira D.A., de Barros C.A.P., Fasinmirin J.T., 2010: Water repellency in soils of humid subtropical climate of Rio Grande do Sul, Brazil. Soil and Tillage Research 110(1): 126-133.

Projekt VEGA 2/0147/21 (2021-2024): Vývoj pôdnych vlastností a vegetácie na bývalej poľnohospodárskej pôde (zástupca vedúceho projektu)

Projekt bol zameraný na zmeny pôdnych vlastností a vývoj vegetácie, ktoré nastali po opustení poľnohospodárskej pôdy od konca 19 stor. v dôsledku rôznych, najmä socio-ekonomických zmien. Na jej súčasné optimálne využívanie a manažment je takýto výskum zásadný o to viac, že zaberá rozsiahle plochy Slovenska. Vybraté modelové územia zahŕňali rôzne prírodné podmienky a históriu využívania: 1) Podunajská nížina (bývalá orná pôda a vinohrady, karbonátové pôdy), 2) Borská nížina (bývalá orná pôda a vinohrady, piesočnaté silikátové pôdy), 3) Malé Karpaty (bývalá orná pôda a vinohrady, silikátové pôdy), 4) Považský Inovec (bývalá orná pôda a pasienky, karbonátové pôdy), 5) Liptov (bývalá orná pôda a pasienky, karbonátové a silikátové pôdy). Projekt mal interdisciplinárny charakter a riešiteľský tím mal medzirezortné zloženie. V pôdnej časti boli sledované zmeny a vývoj základných ako aj niektorých špeciálnych pôdnych charakteristík, vegetačná časť bola zameraná na rôzne aspekty procesov sekundárnej sukcesie.

Projekt VEGA 1/0712/20 (2020 - 2022) Získavanie reprezentatívnych dát o pôde prostredníctvom aplikácie inovatívnych nedeštruktívnych metód (zástupca vedúceho projektu)

Projekt bol zameraný na výskum inovatívnych metodických postupov pri meraní pôdnych vlastností, s cieľom získať reprezentatívne dáta o pôde vzhľadom na podmienky in-situ. Viaceré pôdne vlastností a parametre boli dlhé roky kvantifikované prostredníctvom metód, pri ktorých je vzorka vystavená pôsobeniu agresívnych roztokov, ktoré modifikujú jej pôvodné vlastnosti, pričom výsledok následného merania nemusí vypovedať o charaktere pôdy v podmienkach in-situ. V rámci realizácie projektu boli testované alternatívy k deštruktívnym postupom merania vybraných pôdnych vlastností. Išlo najmä o vlastnosti pôdnej organickej hmoty a vlastnosti ílovej frakcie pôd.

Projekt VEGA 2/0074/25 (2025-2028) Opustenie poľnohospodárskej pôdy s rôznym historickým využívaním vo vybraných regiónoch Slovenska a jeho dopady na vývoj pôdnych vlastností a vegetácie (zástupca vedúceho projektu)

Opúšťanie poľnohospodárskej pôdy predstavuje globálny dynamický a mnohorozmerný problém. V rámci štúdia tohto fenoménu sa projekt zameriava na 1) zmeny vybraných pôdnych vlastností a procesov, a 2) procesy sekundárnej regresívnej sukcesie (vývoj vegetácie) na opustenej poľnohospodárskej pôde. Na zachytenie rôznych prírodných podmienok a historického využívania sa pozornosť sústredí na vybraté modelové územia. V pôdnej časti sa budú sledovať zmeny a vývoj základných ako aj niektorých špeciálnych pôdnych charakteristík s dôrazom na hydropedologické vlastnosti, vegetačná časť je zameraná na procesy a mechanizmy sekundárnej sukcesie. Takéto plochy majú na Slovensku značnú výmeru, čo len potvrdzuje aktuálnosť a relevantnosť štúdia problematiky. Vzhľadom na charakter projektu má riešiteľský tím medzirezortné zloženie. Zahŕňa pracovníkov ÚKE SAV a Katedry pedológie Prírodovedeckej fakulty UK.

Projekt VEGA 2/0118/18 (2018-2020) Zmeny pôdnych vlastností a sekundárna sukcesia po zalesnení bývalých polnohospodárskych pôd (zástupca vedúceho projektu)

Riešenie projektu preukázalo významné rozdiely medzi pôdami vinohradov, zalesnených vinohradov a referencných lesov. Mierne kyslé až zásadité pôdy vinohradov s nízkym obsahom organického uhlíka (Cox) sa po zalesnení zmenili na kyslé, Cox uhlíka stúpol. Rozdiely v pH pôdy a Cox zodpovedajú za odlišné hydrologické vlastnosti pôd. Náchylnost k vodoodpudivosti je výrazne vyššia v pôdach lesov a zalesnených vinohradov. Pôdy vinohradov boli zmácatelné, lesné a zalesnené pôdy silne až extrémne vodoodpudivé, v závislosti od Cox. Rozdiely v zmácavosti resp. vodoodpudivosti majú zásadný vplyv na infiltráciu. Rýchlost infiltrácie v podmienkach blízkych nasýteniu bola významne nižšia v lesných pôdach. Vodoodpudivost však spôsobuje postupné zvyšovanie rýchlosti infiltrácie na rozdiel od zmácatelných pôd, v ktorých rýchlost infiltrácie casom klesá. Opustenie vinohradov a ich zalesnenie teda vedú k obnove pôvodných pôdnych vlastností, pricom sa zvyšuje vodoodpudivost a znižuje rýchlost infiltrácie vody do pôdy.

Projekt VEGA 1/0703/23 (2023 - 2026) Vplyv pôdnej štruktúry na stabilizáciu organického uhlíka v pôdach (zástupca vedúceho projektu)

Procesy súvisiace s dynamikou C v pôde, ako sú rozklad pôdnej organickej hmoty (POH), straty alebo stabilizácia pôdneho organického C patria k aktuálnym témam výskumu pôd. Dané procesy ovplyvňujú charakter klímy, úrodnosť pôd a jej environmentálne funkcie. Napriek tomu, že výsledky súčasného výskumu naznačujú, že v procesoch stabilizácie organického C v pôde hrajú dôležitú úlohu fyzikálne a fyzikálno-chemické procesy, ich podstata nebola doposiaľ detailne opísaná. Projekt sa zameriava na hodnotenie vzťahov medzi parametrami pôdnej štruktúry, procesmi ktoré ju podmieňujú a stabilitou POH. Za týmto účelom sú realizované laboratórne merania, ktoré umožnia kvantifikáciu vybraných fyzikálnych, chemických a mikrobiálnych vlastností pôd s rôznou genézou a spôsobom využitia. Značná pozornosť je venovaná vzťahu medzi odolnosťou pôdnych agregátov voči dispergácii a termickou stabilitou POH. Vyhodnotenie získaných dát umožní lepšie pochopenie úlohy pôdnej štruktúry v procesoch stabilizácie organického C v pôdach.