Orgoňová, Oľga – Bohunická, Alena – Kazharnovich, Maryna: Sociálna inklúzia a používanie jazyka. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2023. 

Dolník, Juraj – Orgoňová, Oľga – Bohunická, Alena – Kazharnovich, Maryna: The use of language in the democratization process. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2023

Kazharnovich, Maryna: Onomastická metafora ako lingvokultúrny fenomén. In: Slavica Slovaca. - Roč. 56, č. 1 (2021), s. 17-25. - ISSN (print) 0037-6787

Kazharnovich, Maryna: Štylistický potenciál mediatizácie. In: Slovenská reč. - Roč. 87, č. 1 (2022), s. 22-36

Kazharnovich, Maryna: Mediatizacija medicinskogo diskursa sposoby, atributy i riski. In: Medialingvistika. - Roč. 8, č. 4 (2021), s. 421-437

Orgoňová, Oľga – Bohunická, Alena – Kazharnovich, Maryna: Sociálna inklúzia a používanie jazyka. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2023.

Dolník, Juraj – Orgoňová, Oľga – Bohunická, Alena – Kazharnovich, Maryna: The use of language in the democratization process. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2023

Kazharnovich, Maryna: Onomastická metafora ako lingvokultúrny fenomén. In: Slavica Slovaca. - Roč. 56, č. 1 (2021), s. 17-25. - ISSN (print) 0037-6787

Kazharnovich, Maryna: Štylistický potenciál mediatizácie. In: Slovenská reč. - Roč. 87, č. 1 (2022), s. 22-36

Kazharnovich, Maryna: Mediatizacija medicinskogo diskursa sposoby, atributy i riski. In: Medialingvistika. - Roč. 8, č. 4 (2021), s. 421-437

Kazharnovich, Maryna [UKOFISJ] (100%) : Štruktúrno-sémantické a kultúrne podmienené vlastnosti antroponymickej metafory slovenského a bieloruského masmediálneho diskurzu = Structural-semantic and culturally-caused peculiarities of anthroponymicmetaphor in the Slovak and the Belorussian mass-media discourse. In: Philologica 73. - Bratislava : Univerzita Komenského, 2014. - S. 265-273. - ISBN 978-80-223-3864-6

Ohlas: 2020 Horváth, M.: Teória a prax eseje : (z perspektívy lingvistu). Bratislava : Univerzita Komenského, 2020, S. 117

Kazharnovich, Maryna: Štruktúrno-sémantické a kultúrne podmienené vlastnosti antroponymickej metafory slovenského a bieloruského masmediálneho diskurzu = Structural-semantic and culturally-caused peculiarities of anthroponymicmetaphor in the Slovak and the Belorussian mass-media discourse. In: Philologica 73. - Bratislava : Univerzita Komenského, 2014. - S. 265-273. - ISBN 978-80-223-3864-6

Ohlas: 2021 - Simashto, T. V. (ed.) - In: Problemy konceptualizacie dejstviteľnosti i modelirovanija jazykovoj kartiny mira : sbornik naučnych trudov . - Moskva : Mežregionaľnyj centr innovacionnych technologij v obrazovanii ; S. 166SignatúraSJ 31/14

Ohlas: 2021 - Kalita, I. - Sadouskaja, A. - Staravojtava, N. - In: Frazealagičny minimum belaruskaj movy : zadačy i perspektivy . - Ústí nad Labem : Univerzita J. E. Purkyne, 2021; S. 148

Kazharnovich, Maryna: Prymchlivyja apovedy jak autanomny tekst i etnalingvistyčny fenomen. In: Pracy Kafedry sučasnaj belaruskaj movy, vyp. 8. - Minsk : RIVŠ, 2009. - S. 102-105. - ISBN 978-985-500-304-6

Ohlasy (1): 2011 Sadovskaja, A. L.: Frazealagizmy z kampanentam-arnitonimam u belaruskaj move: etnalingvistyčny aspekt. Minsk : BDU, 2011, S. 153

Kazharnovich, Maryna - Orgoňová, Oľga: Nové výzvy v štylistike médiálneho komunikátu digitálnej éry : téma koronavírusu vo verejných interakciách Slovákov. In: Studia Academica Slovaca : prednášky 56. letnej školy slovenského jazyka a kultúry : Roč. 49. - Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2020. - S. 177-196. - ISBN 978-80-223-4972-2  Ohlas: 2021 Bartalošová, P. - Piatková, K.: Komunikácia medzi odborníkom a laikom v lekárskom diskurze ovplyvnenom pandémiou covid-19. In: Sámelová, A. Stanková, M. Hacek, J. (eds.) Fenomén 2021 : pandémia covidu-19 a médiá. Bratislava :Univerzita Komenského, 2021, S.98

APVV-22-0275 Inkluzívna štylistika (2023 - 2027). Cieľ: Výskumný projekt je zameraný na spracovanie empiricky podloženej teórie inkluzívnej štylistiky, chápanej ako komponent teórie interakčnej štylistiky, ktorý sústavou zodpovedajúcich konceptov zobrazuje štylistickú stránku jazykovej interakcie z hľadiska otázky, aké štylistické správanie a konanie interaktantov sú konformné s inkluzívnou komunikáciou. Riešitelia bezprostredne nadväzujú na výsledky vlastných výskumov v rámci projektu Sociálna inklúzia kultiváciou používania jazyka i na monografiu Interakčná štylistika a sústredia sa na tieto aktivity: špecifikácia konceptov inkluzívna komunikácia a inkluzívna zrozumiteľnosť z hľadiska interakčnej štylistiky, objasnenie štylistického potenciálu mediatizácie vzhľadom na inkluzívnu zrozumiteľnosť, opis a vysvetlenie antiinkluzívnych faktorov so zreteľom na štylistický aspekt, vypracovanie konceptu inkluzívna štylistická kompetencia. Výskum smeruje k systemizácii konceptov na vypracovanie teórie inkluzívnej štylistiky a k vyvodzovaniu záverov pre možné aplikácie tejto teórie vo formálnej aj neformálnej edukačnej praxi s vysvetlením významu interakčnej štylistiky pre komunikačné kultivovanie príslušníkov spoločnosti, ktorá sa riadi ideológiou sociálnej inklúzie. Projekt je reakciou na spoločenskú objednávku v oblasti kultivácie sociálnych vzťahov, riadenej predstavou inkluzívnej spoločnosti a realizovanej presadzovaním tejto ideológie v sociálnom živote. Inkluzívna štylistika je chápaná ako jeden z nástrojov na podporu „inkluzívneho hnutia“ v našej spoločnosti. Spoluriešiteľ

APVV-18-0176 Sociálna inklúzia kultiváciou používania jazyka (2019 – 2023). Cieľ: Projekt bezprostredne nadväzuje na dokument Vlády Slovenskej republiky „Poznatkom k prosperite - Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky” z roku 2013, ktorý vzišiel z medzinárodných dokumentov venovaných sociálnemu rozvoju. Projekt je koncipovaný tak, aby inovatívne prispel k realizácii tejto stratégie. Jeho cieľom je vypracovanie empiricky podloženého a teoreticky zdôvodneného modelu komunikačnej kultivácie spoločnosti, v ktorej sa presadzuje stratégia sociálnej inklúzie, integrácie a posilňovania kohézie. Model sa vytvorí na základe analýzy slovenskej sociokultúrnej a jazykovej reality, ale predpokladá sa možnosť jeho aplikácie aj v iných sociokultúrnych prostrediach. Predstava modelu sa zrodila z presvedčenia, že komunikačná kultivácia spoločnosti je významným prostriedkom sociálnej inklúzie a vytvárania inkluzívnej spoločnosti. Základným oporným bodom konštruovania modelu je idea, že bázou komunikačnej kultúry je optimálne transparentný jazyk, ktorým sa jednotlivci adaptujú na premenlivosť ich sociálneho života. Miera transparentnosti tohto jazyka závisí od rozvinutosti interpretačnej kompetencie aktérov komunikácie, takže podpora rozvíjania tejto kompetencie je fundamentálnym predpokladom kultivácie spoločnosti. Model má byť znalostnou oporou a vodidlom pri spracúvaní vzdelávacích programov, metodík a učebných materiálov zameraných na podporu inkluzívnej jazykovej praxe, ale aj zdrojom poznatkov a podnetov pre edukačnú elitu pri podpore optimalizácie inkluzívnej spoločnosti, ako aj vkladom do odborného diskurzu o kultivácii používania jazyka ako prostriedku inklúzie. Spoluriešiteľ

VEGA 1/0111/20 Komunikačná kultúra v graduálne demokratizovanej spoločnosti (2020 – 2023). Cieľom výskumu je opis a vysvetlenie stavu komunikačných kultúr a zmien v nich v korelácii s gradáciou demokracie a tým aj liberalizácie v našej spoločnosti, ako aj stagnácií v týchto kultúrach, zhodnotiť ich z hľadiska jej sociokultúrneho vývoja a vyvodiť závery pre optimalizáciu predpokladov na minimalizáciu nežiaducich následkov. Výskum sa zameriava na typické príznaky cieľavedome zvolených komunikačných kultúr a na trendy v nich vyvolané stupňovanou demokratizáciou verejnej jazykovej komunikácie a súčasne podporujúcich tento proces, ako aj na sedimentované spôsoby jazykovej komunikácie v konfrontácii s potrebami verejnosti v tomto procese. Sledujú sa trendy v komunikačných kultúrach, ktoré sa aktuálne presadzujú v slovenskom sociokultúrnom prostredí, so zreteľom na adaptáciu komunikačných aktivít a foriem na meniace sa podmienky, poznačené narastajúcou participáciou občanov na verejnom živote, zmenšovaním ich odstupu od moci, ale aj silnejúcim konkurenčným bojom politických, ekonomických, mediálnych a iných sociálnych subjektov o masovú priazeň. Spoluriešiteľ.

VEGA 1/0338/16 Slovenský jazyk v komunikačných formáciách (2016 - 2019). Cieľ: Cieľová štruktúra je motivovaná poznávacím záujmom o tú stránku súčasnej jazykovej situácie v slovenskom jazykovo-kultúrnom prostredí, ktorá sa týka komunikačných formácií. Navrhovaný termín komunikačná formácia označuje dominantný komponent tejto štruktúry, a teda vyjadruje riadiacu ideu výskumu. Základný cieľ výskumu spočíva v zobrazení súčasného slovenského jazyka cez prizmu reálnych komunikačných formácií, jeho fungovania v nich a vplyvu formácií na charakter súčasnej slovenčiny. Anticipovaný deskriptívny obraz reprezentuje aktuálne používanie štandardnej slovenčiny v jej pružnej stabilite: zahŕňa jej používanie vo formáciách rozličnej stability a prejavujúce rozličnú mieru dynamiky (koncept štandardná slovenčina sa presnejšie vymedzí). Na základe optimálne komplexného obrazu sa používatelia riadia v sociálnej interakcii so zreteľom na konštituovanie, stabilizovanie a premenlivosť formácií. Tým sa vysvetlí aj realizácia akomodačného potenciálu jazyku v súčinnosti s asimilačnou dispozíciou komunikantov. S oporou o poznanie demokratizačnej vývojovej tendencie spisovnej slovenčiny a jej narastajúcej diferencovanosti, ako aj o vlastný opis a explanáciu komunikačných formácií a tento jazykový útvar sa prezentuje ako optimálne prirodzený jazyk so všetkými implikátmi. Spoluriešiteľ.

Projekt špičkového lingvistického tímu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. „JAZYK A JAZYKOVEDA V SÚVISLOSTIACH“ (JAVS). Všeobecnejšie je výskum orientovaný na interpretačné aspekty jazyka a synchrónnej aj diachrónnej jazykovedy. Je reakciou na aktuálne výskumné výzvy, vyplývajúce z logiky vývinu súčasného lingvistického poznávania, ako aj z potrieb spoločenskej praxe, spätých s humanizáciou individuálneho a sociálneho života. Metodologickým základom výkladov sú prístupy z pozície semiotiky, sociolingvistiky, etnolingvistiky a diskurznej analýzy, v čom sa prejavuje „neskrotená rozpínavosť“ lingvistiky, jej vstupovanie do domén sociálnych a humánnych vied. Jeho obsah zahŕňa reflexiu teoretických a metodologických otázok výkladu jazyka a interpretácie sveta jazykom, výstupy z empirických výskumov zameraných na interpretačné aspekty jazykových štruktúr, procesov a aktivít, ako aj intrakultúrnej a interkultúrnej komunikácie a aplikačný potenciál lingvistických poznatkov o interpretácii.

Ťažiskové tematické okruhy: jazyková interpretácia prírodného, sociálneho a psychického sveta; interpretácia inakosti; interpretácia v jazykovej komunikácii; aktuálne výklady súčasných aj minulých jazykových javov, procesov a  aktivít; interpretačné problémy v interkultúrnej komunikácii.  

Výskumné aktivity sa v súvise s aktuálnymi prioritami RIS 3 osobitne koncentrujú na používanie jazyka v sociálnej interakcii z interdisciplinárneho pohľadu. Východisko výskumnej stratégie je určené výrazom sociálna kultúra, ktorý sa preberá zo sociálnej antropológie, ale sa interpretačne špecifikuje so zreteľom na výskumné zámery riešiteľov. Nosným pojmom výskumnej koncepcie sú jazykovo-sociálne štandardy ako interakčné formy, ktorými sa vytvára prirodzená kultúra societ, pričom táto kultúra má formujúci vplyv na ich členov. Člen