Khylko, M. (2004) 'Philosophic and Outlook Basis of Ukrainian Geopolitical Thought'. The dissertation for Ph.D. in Philosophy, speciality 09.00.12 “Ukrainian studies”, Taras Shevchenko National University of Kyiv, Kyiv, 208 p. [in Ukrainian]

Tytarchuk, O. & Khylko, M. (2016) “NATO, the EU and the OSCE in the Handling of the Russia-Ukraine Conflict: Competitive Synergy or “Freezing” Crisis Management?”, in Goda, S., Tytarchuk, O. & Khylko M. (Eds.), 'International Crisis Management: NATO, EU, OSCE and Civil Society', IOS Press, Amsterdam, pp. 87-100, https://doi.org/10.3233/978-1-61499-641-5-87, https://www.webofscience.com/wos/woscc/full-record/WOS:000385791300008

Registrované v: Web of Science

Khylko, M. & Tytarchuk, O. (2017) “Human Security: World’s Practices and Ukraine’s Perspective”, in Khylko, M. & Tytarchuk, O. (Eds.), 'Human Security and Security Sector Reform in Eastern Europe', Regional Office of Friedrich Ebert Foundation to Ukraine and Belarus, Kyiv, pp. 5-13, https://library.fes.de/pdf-files/bueros/ukraine/13420.pdf

Khylko, M. (2021) 'Ukraine−Russia: Motivations, Potentials, Prospects for Developing Relations', Foreign Policy Council “Ukrainian Prism”, Kyiv, 26 p., http://prismua.org/wp-content/uploads/2021/09/Russia_eng_.pdf

Khylko, M., & Khylko, О. (2024). Navigating Global South’s Ambivalent Stance on Russia-Ukraine War. Evropský politický a právní diskurz, vol. 11, iss. 3, pp. 5-15, https://doi.org/10.46340/eppd.2024.11.4.1, https://eppd13.cz/wp-content/uploads/2024/2024-11-4/03.pdf

Registrované v: Scopus

Khylko, M. & Shelest, H. (2022) “Perceptions of the Black Sea Region Security Amid the Russian Invasion of Ukraine: View from Ukraine”, in Caucasus Analytical Digest, No. 130, pp. 2-12, ETH Zürich, University of Bremen, CRRC-Georgia, University of Zurich, DGO, https://doi.org/10.3929/ethz-b-000579582

Tkach, O., Batrymenko, O., Tovmash, D., Liashenko, I., Khylko, O. & Khylko, M. (2023). “The system of political education as an institute for the professionalization of politics”. Cuestiones Políticas, vol. 41(77), pp. 654-675, https://doi.org/10.46398/cuestpol.4177.43, https://www.webofscience.com/wos/woscc/full-record/WOS:001013087600043

Registrované v: Web of Science

Kashperska, D., Nazarchuk, O., Naumenko, O., Rykhlik, V., & Khylko, M. (2024). “Political elites in Western states: Recruitment principles and areas of responsibility”, Multidisciplinary Science Journal, vol. 6, https://doi.org/10.31893/multiscience.2024ss0712

Registrované v: Scopus

Khylko, O., & Khylko, M. (2024). Explanatory Potential of The Postcolonial Approach for Understanding The Russia–Ukraine War. Topos, (2), 18-41, https://doi.org/10.61095/815-0047-2024-2-18-41

Registrované v: Scopus

Khylko, M., & Khylko, О. (2024). Navigating Global South’s Ambivalent Stance on Russia-Ukraine War. Evropský politický a právní diskurz, vol. 11, iss. 3, pp. 5-15, https://doi.org/10.46340/eppd.2024.11.4.1

Registrované v: Scopus

Bharti, S. S. (2025). ‘Grievances’ as the Driving Factor in the Global South Emerging Powers’ Approach to the War in Ukraine. Millennial Asia, 0(0). https://doi.org/10.1177/09763996251350531 (indexed in Web of Science Q1 and Scopus Q1) : Khylko M., & Khylko О. (2024). Navigating Global South’s ambivalent stance on Russia–Ukraine war. Evropský politický a právní diskurz, 11(4), 5–15. https://doi.org/10.46340/eppd.2024.11.4.1

Goode JP. (2025). Russian Propaganda from V to Z: Projecting Banal and Everyday Nationalism in Unsettled Times. Nationalities Papers. 1-21. https://doi.org/10.1017/nps.2025.28 (indexed in Web of Science Q1 and Scopus Q1) : “From a postcolonial perspective, today’s Russia continues the Tsarist and Soviet-era imperial projects with its war in Ukraine (Khylko and Khylko 2024).”

Shea, E. & Jaroszewicz, M. (2021). Opening in times of crisis? Examining NATO and the EU's support to security sector reform in post-Maidan Ukraine, East European Politics, 37:1, 159-181, https://doi.org/10.1080/21599165.2021.1878151, https://www.webofscience.com/wos/woscc/full-record/WOS:000631745600001 (indexed in Web of Science Q1 and Scopus Q1) : "Conceptualisation of the potential influence of NATO and the EU as SSR actors, particularly towards post-Soviet transition states, has remained limited. The literature evaluating NATO or EU SSR missions from a policy studies perspective has largely focused on the Middle East or Africa (Sedra 2006, 2013; Schröder et al. 2013; Schröder 2014), rather than on Eastern European transition states (Simons 2012 on Georgia is an exception). In the “eastern neighbourhood”, NATO and the EU appear to approach SSR support differently in light of the geopolitical context (Tytarchuk and Khylko 2016; Jayasundara-Smits 2018)."

Cordy, J. (2019). Ukraine: Five Years After the Revolution of Dignity. Report 133 CDSDG 19 E. NATO Parliamentary Assembly. Committee On the Civil Dimension of Security, https://www.nato-pa.int/document/2019-cdsdg-report-ukraine-five-years-after-revolution-dignity-cordy-133-cdsdg-19-e-rev-1 : “The lack of progress in the Minsk talks and Moscow’s continuing disregard for its obligations under Minsk II are the cause of much frustration in Ukraine, where Minsk II is increasingly unpopular. A number of proposals are being put forward, including expanding the ‘Normandy Format’ to include the United States and the United Kingdom. Another plan was proposed by Martin Sajdik, Special Representative of the OSCE Chairperson-in-Office in the Trilateral Contact Group on Ukraine. The plan suggests the involvement of the United Nations, which, together with the OSCE, would set up a transitional administration in the areas not controlled by the Ukrainian government and hold local elections, while the European Union (EU) would set up an agency for the reconstruction of the Donbas. The plan is largely in line with Minsk II, but it will depend on whether or not Kyiv and Moscow would be able to agree to the modalities, such as the size of the UN/OSCE mission, the ability for displaced persons to participate in local elections, and the ability of Ukraine to regain control of its side of the border with Russia in Donbas (Khylko, 2019).”

Butler, M.J. (2018). Context, Process, and Structure: Correlates of Conflict Management in Foreign Policy Crisis, Journal of Global Security Studies, Volume 3, Issue 2, April 2018, Pages 163–180, https://doi.org/10.1093/jogss/ogx027, https://www.webofscience.com/wos/woscc/full-record/WOS:000434813000005 (indexed in Web of Science Q2 and Scopus Q1) : "The importance of employing conflict management in crisis settings is not lost on statespersons and international organizations employing the tools of negotiation, mediation, arbitration, and adjudication to contain crises. Even a cursory glance at the mandates of the United Nations (UN), North Atlantic Treaty Organization (NATO), the Organization for Economic Cooperation and Development (OECD), the African Union (AU), and the European Union (EU), as well as the foreign policies of numerous states affords copious evidence of the central role that managing violent conflict occupies in the crisis management strategies of various security actors (Goda, Tytarchuk, and Khylko 2016; Freedman 2014; Tercovich 2014; NATO 2010; Freedman 2014).”

Projekt "Spoločné magisterské štúdium v odbore Globálne médiá, demokracia a digitálna moc (prihláška na magisterské štúdium Erasmus Mundus)", Grant ENLIGHT Incubator 2025 – časť A – spoločné študijné programy, 01.11.2025 – 31.10.2027 (Univerzita Galway, FSEV UK, UPV/EHU University of the Basque Country). Typ účasti: hlavný riešiteľ projektu za FSEV UK. Navrhovaný spoločný magisterský program reaguje na naliehavú a rastúcu potrebu porozumieť komplexnému prepojeniu medzi digitálnymi komunikačnými technológiami a demokratickým riadením. Jeho hlavným cieľom je pripraviť novú generáciu kriticky zmýšľajúcich odborníkov, analytikov a praktikov, ktorí budú schopní viesť, regulovať a obhajovať verejné záujmy v čoraz viac digitalizovaných a spochybňovaných verejných sférach. Program sa zameria najmä na tieto oblasti: kritické skúmanie toho, ako digitálne platformy a algoritmické systémy formujú politickú komunikáciu, dôveru v inštitúcie, verejnú mienku a občiansky život; skúmanie globálnych a komparatívnych prístupov k digitálnemu riadeniu, manipulácii s informáciami a aktivitám ich zneužívania, vrátane dezinformácií, regulácie platforiem a mediálnej etiky; poskytovanie aplikovaného interdisciplinárneho vzdelávania v oblasti mediálnych štúdií, politológie, technologickej politiky, práva EÚ a globálneho právneho rámca a demokratickej teórie; rozvoj medzikultúrnych a transnacionálnych perspektív prostredníctvom spoločného kurikula, spoločnej výučby a štruktúrovanej mobility v rámci inštitúcií ENLIGHT; začleňovanie globálnych perspektív prostredníctvom zapojenia partnerských inštitúcií v Latinskej Amerike, Afrike a Ázii s cieľom zabezpečiť rozmanité a dekoloniálne prístupy k demokratickým mediálnym systémom. Absolventi získajú dôkladné porozumenie tomu, ako digitálne technológie ovplyvňujú demokraciu v Európe aj globálne, ako aj kompetencie potrebné na pôsobenie v oblasti tvorby politík, žurnalistiky, občianskej spoločnosti, advokácie, regulácie a akademického prostredia.

Projekt "Porozumenie ukrajinskej integrácii na Slovensku: komplexný výskum identifikácie jej bariér a stimulov", APVV-24-0328, 01.09.2025 – 31.08.2029. Typ účasti: zamestnanec, ktorý sa priamo podieľa na realizácii projektu. Projekt využíva komplexný prístup k imigrácii a zohľadňuje individuálne skúsenosti imigrantov na Slovensku, slovenský kontext, vývoj na Ukrajine a širšiu európsku dynamiku. Kľúčové výskumné otázky sa zameriavajú na životné a pracovné podmienky imigrantov, faktory ovplyvňujúce ich integráciu a schopnosť Slovenska manažovať migráciu. Využívame kvantitatívne aj kvalitatívne metódy: integrujeme štatistickú analýzu a kvalitatívne metodológie, vrátane longitudinálneho výskumu, hĺbkových rozhovorov a analýzy politík. Našim cieľom je komplexné pochopenie sociálno-ekonomickej integrácie ukrajinských imigrantov a vytvorenie dvoch kvantitatívnych a troch kvalitatívnych databáz, ktoré budú slúžiť ako podklady pre budúci výskum, pričom jedna z nich je prvým longitudinálnym panelovým zberom údajov o populácii imigrantov na Slovensku. Z akademického hľadiska táto štúdia rieši kritickú medzeru vo výskume migrácie, najmä v oblasti nových migračných destinácií, pracovnej migrácie, a migrácie žien. Z hľadiska politík prispieva k rozvoju integračných politík založených na dátach, ktoré sú v súlade s Paktom EÚ o migrácii a azyle. Cieľom projektu je posilniť kapacity Slovenska v oblasti integrácie migrantov a zlepšiť postavenie krajiny v rámci širšieho európskeho výskumu migrácie.

Projekt "Čiernomorská spolupráca pre silnejšiu bezpečnosť: Gruzínsko, Ukrajina a Azerbajdžan", ktorý v roku 2022 realizovali Gruzínsky politický inštitút (Gruzínsko), Rada pre zahraničnú politiku "Ukrainian Prism" (Ukrajina) a Centrum pre analýzu politiky Kaukazu (Azerbajdžan), s podporou Európskej únie a Čiernomorského fondu pre regionálnu spoluprácu. Forma účasti: vedúci výskumník z Ukrajiny. Cieľom projektu bolo posilniť spoluprácu medzi krajinami širšieho čiernomorského regiónu: Gruzínska, Ukrajiny a Azerbajdžanu s cieľom riešiť spoločné bezpečnostné výzvy vyplývajúce z bezpečnostného postoja Ruska. V rámci projektu bol vypracovaný výskum, ktorý bol založený na prieskumoch expertov, rozhovoroch a miestnych diskusiách, ako aj poskytnuté politické odporúčania vládam Ukrajiny, Gruzínska a Azerbajdžanu, medzinárodným aktérom a miestnym zainteresovaným stranám. https://gip.ge/publication-post/black-sea-security-after-the-russian-invasion-of-ukraine-views-from-ukraine-georgia-and-azerbaijan/

Projekt "Formovanie holistického sociokultúrneho priestoru Ukrajiny ako súčasti národných konsolidačných stratégií", ktorý v roku 2021 realizoval tím výskumníkov Národnej akadémie vied Ukrajiny. Typ účasti: výskumník a spoluautor. V rámci projektu bola pripravená kolektívna monografia, venovaná štúdiu kulturotvorných faktorov jednoty ukrajinského priestoru ako dôležitého faktora zabezpečenia stability a progresivity spoločenského rozvoja. http://www.irbis-nbuv.gov.ua/everlib/item/er-0004207

Projekt "Ruská vojenská prítomnosť v Arménsku, Moldavsku a na Ukrajine a jej vplyv na situáciu v oblasti ľudských práv", ktorý v roku 2019 realizovali Helsinki Citizens' Assembly-Vanadzor office (Arménsko), East European Security Research Initiative Foundation (Ukrajina) a Promo-LEX Association (Moldavsko), podporený Európskou úniou a National Endowment for Democracy prostredníctvom schémy opätovného poskytovania grantov v rámci Východného partnerstva. Typ účasti: výskumný pracovník a redaktor. Cieľom projektu bolo preskúmať vplyv ruskej vojenskej prítomnosti v Arménsku, Moldavsku a na Ukrajine na situáciu v oblasti ľudských práv v týchto krajinách. https://eesri.org/wp-content/uploads/2019/10/2019-09_RusMil-HumanRights-Armenia-Moldova-Ukraine_Report_PB_ENG.pdf ; https://eesri.org/events-new/events/russian-military-presence-and-its-impact-on-human-rights-situation-2019/