Forma výučby:

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: Za obdobie štúdia:

Metóda štúdia: prezenčná/dištančná

Javorka K. a kol.: Lekárska fyziológia, Osveta Martin, vydanie 2009 a novšie,

Guyton A.C. and Hall J.E. : Textbook of Medical Physiology, Elsevier, 2010 a novšie vydania

Predmet sa uskutočňuje prezenčnou formou. V prípade situácie, ktorá prezenčnú formu neumožní, predseda/predsedníčka komisie rozhodne o spôsobe dištančnej formy skúšky.

Slovenský jazyk v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

· Fyziologické funkcie živočíšnej bunky; jej látkové zloženia, morfológia organel a interakcie s extracelulárnym prostredím.

· Bunkové membrány – zloženie, funkcie, transportné membránové systémy; príjem a spracovanie informácií membránami.

· Extracelulárna matrix – zloženie, štruktúra a funkcie; medzibunkové spojenia; bunkové interakcie.

· Cytoskelet – štrukturálne zložky a funkcie cytoskeletu tkanivovej bunky v porovnaní s erytrocytárnym cytoskeletom.

· Funkcie výživných látok a ich význam pri zabezpečení látkových, energetických a ďalších procesov.

· Princípy a mechanizmy spracovania; trávenia a vstrebávania výživných látok; procesy transportu a ukladania do zásob a ich regulácia.

· Funkcie srdcovocievnej sústavy; fyziologické charakteristiky myokardu.

· Mechanizmy a regulačné procesy činnosti srdcového svalu.

· Význam telových tekutín živočíchov s osobitným zreteľom na krv, a to najmä pri transporte látok a pri dýchaní.

· Prúdenie krvi v cievnom systéme, štruktúra a rozdelenie ciev. Úloha endotelu, endotelová disfunkcia.

· Princípy hemostázy, funkcia ciev, trombocytov a koagulačných faktorov v hemostatickej odpovedi.

· Hlavné populácie bielych krviniek a ich význam v špecifických a nešpecifických obranných mechanizmoch stavovcov.

· Zápal ako obranná reakcia organizmu na poškodenie, akútny a chronický zápal, poškodzujúci zápal.

· Mechanizmy a základné princípy vylučovania látok obličkami, ich význam pre udržanie homeostatického stavu a acidobázickej rovnováhy a ich regulácia.

· Dýchanie, princípy fyziologických procesov prebiehajúcich v pľúcach a ich regulácia.

· Hormonálne a nervové regulačné mechanizmy, ich molekulárne a bunkové princípy a uplatnenie v integrácii fyziologických procesov.

· Regulácia fyziologických dejov v živočíšnom organizme vo vzťahu k hypotalamu a hypofýze a funkcie jednotlivých regulačných osi.

· Autonómny nervový systém a jeho regulačné účinky.

· Synaptický prenos signálu so zreteľom na vznik akčného potenciálu. Typy a fyziológia neurotransmiterov a osud neurotransmiteru po vyplavení do synaptickej štrbiny.

· Integrácia biologickej informácie na úrovni bunky, receptorické a postreceptorické spracovanie signálu.

· Mechanizmus účinku receptorov lokalizovaných na cytoplazmatickej membráne a v jadre.

· Zmyslové orgány a mechanizmy ich funkčných procesov.

· Mechanizmy kontrakcie a relaxácie priečne pruhovaného kostrového svalu a rozdiely medzi priečne pruhovaným, srdcovým svalom a hladkým svalom.

· Mechanizmy regulujúce telesnú teplotu u ektotermných a endotermných živočíchov; fyziologické a behaviorálne adaptácie na vysokú alebo nízku teplotu.

· Regulácia jednotlivých procesov fyziológie reprodukčných orgánov.

· Regulácia príjmu potravy vo vzťahu k civilizačným (metabolickým) ochoreniam.

· Regulácia bunkového cyklu a nádorové ochorenia

· Komplexné regulácie embryonálneho vývinu a skorého postnatálneho obdobia.

· Erytropoéza a jej regulácia, adaptácie na hypoxiu a vysokú nadmorskú výšku.

· Adaptačné procesy a regulačné mechanizmy uplatňujúce sa pri strese.

· Adaptácie živočíchov pravidelne sa meniacim podmienkam prostredia, biologické rytmy a molekulárne mechanizmy regulujúce cirkadiánne rytmy.

· Rozdiely medzi vodivou a dráždivou membránou neurónu, typy podporných buniek v nervovom tkanive a ich funkcie.

· Anatomické rozdelenie predného mozgu človeka a funkcie jednotlivých štruktúr.

štátna skúška

Výsledkom úspešného absolvovania predmetu štátnej skúšky bude overenie vedomostí z integračnej a bunkovej fyziológie, ktoré má ovládať absolvent/ka študijného programu.

Forma výučby:

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: Za obdobie štúdia:

Metóda štúdia: prezenčná/dištančná

Veselovský Z.: Etologie. Biologie chování zvířat. Academia, Praha, 2005.

Alcock J.: Animal Behavior: An Evolutionary Approach. 9th edition, Sinnauer, 2009.

Prednášky vyučujúceho z predmetov Aplikovaná etológia a Úvodu do humánnej etológie

Predmet sa uskutočňuje prezenčnou formou. V prípade situácie, ktorá prezenčnú formu neumožní, predseda/predsedníčka komisie rozhodne o spôsobe dištančnej formy skúšky.

Slovenský jazyk v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

1. Štúdium správania živočíchov, jeho história a význam – paleolitické kresby, zvieratá v starovekých kultúrach, stredovek (Descartes), Darwin - evolučná teória a výskum správania, anekdotické obdobie (Brehm, Romanes), porovnávacia psychológia (Morgan, Morganov kánon; Thorndike, zákon účinku, problémové skrinky), Pavlovova škola (Pavlov, klasické podmieňovanie), behaviorizmus (Watson, Skinner, operačné podmieňovanie, bludisko), klasická etológia (Lorenz, Frisch, Tinbergen), sociobiológia, behaviorálna ekológia (Hamilton, Maynard Smith, Wilson, Dawkins).

2. Evolučný prístup k štúdiu správania živočíchov – Darwinova teória a jej vplyv na výskum správania; pochopenie monogamie u hraboša prériového; úrovne analýzy správania; Tinbergenove 4 „prečo“, proximátne a ultimátne vysvetlenia v biológii; testovanie alternatívnych hypotéz – príklad infanticídneho správania samcov.

3. Správanie ako výsledok interakcie medzi genotypom a prostredím - vývin správania – interaktívna teória vývinu; vrodené verzus naučené správanie; rozdiely spôsobené prostredím a génmi; vplyv génov na správanie; umelý výber a správanie; vplyv sociálnej izolácie na správanie (Kaspar Hauser, Harlowove pokusy s náhradnými matkami); vývinová homeostáza; adaptívna hodnota učenia.

4. Vrodené správanie a jeho význam – kľúčové podnety; vrodené spúšťacie mechanizmy; fixné vzorce správania; Lorenzov psychohydraulický model motivácie; sumácia podnetov; konfliktné správanie (ambivalentné, presmerované a preskokové správanie); vyhľadávacie (apetenčné) a ukončujúce (konzumačné) správanie; centrálne generátory vzorcov; filtrovanie podnetov.

5. Naučené správanie a jeho význam – druhovo a individuálne špecifické predispozície k učeniu; typy učenia - imprinting, habituácia, klasické a operačné podmieňovanie, vyššie formy učenia (učenie napodobňovaním, používanie nástrojov, učenie spojené s oneskorením reakcii, učenie na základe vhľadu...); zvedavosť a hra - jej význam v procese učenia.

6. Evolúcia potravového správania – teória optimálneho získavania potravy; kritika teórie optimálneho získavania potravy; využitie teórie hier; Darwinovské hádanky potravového správania (konzumácia korenín, alkoholu, hliny); adaptívna hodnota tanca u včiel; pôvod a modifikácia tanca u včiel.

7. Evolúcia signálov – komunikácia a jej význam; voľba vhodných komunikačných kanálov; typy signálov; vývin a vývoj komunikačných schopností (vtáčí spev); pôvod a modifikácia signálu; adaptívna hodnota signálu; analýza nákladov a výnosov; evolúcia mechanizmov prijímania signálov; evolúcia signálov; ritualizácia; zneužitie signalizácie; pravdivé a klamlivé signály.

8. Evolúcia reprodukčného správania – evolúcia rozdielnych roli pohlaví; teória rodičovských investícií; pohlavný výber a kompetícia partnerov pri párení (intrasexuálna selekcia, intersexuálna selekcia); náklady na znaky podliehajúce pohlavnému výberu (evolúcia ornamentov); alternatívne stratégie párenia (satelitné samce); kompetícia spermií; stráženie partnera; teórie pohlavného výberu predpokladajúce kooperáciu a konflikt medzi pohlaviami (teória zdravého partnera, dobrých génov, runaway selekcie, chase-away selekcie).

9. Evolúcia rodičovského správania – altriciálne a prekociálne druhy, nidikolné a nidifúgne druhy; analýza nákladov a výnosov rodičovskej starostlivosti; samice ako investujúcejšie pohlavie; otcovská starostlivosť; rozpoznávanie mláďat; adopcia nepríbuzných mláďat; evolúcia hniezdneho parazitizmu; dôvody akceptácie parazitovho vajca; evolúcia rodičovského zvýhodňovania; siblicída; konflikt medzi rodičmi a potomkami; spôsoby zhodnotenia reprodukčnej hodnoty potomka.

10. Evolúcia sociálneho správania – náklady a výnosy sociálneho života; evolúcia pomáhania; mutualizmus; reciprocita; obligátny a fakultatívny altruizmus; hypotézy o reciprocite (Trivers); altruizmus a nepriama selekcia; koeficient príbuznosti a koncept úhrnnej zdatnosti (inclusive fitness); evolúcia pomáhania na hniezde; príbuzenská selekcia (kin selection); evolúcia eusociálneho správania (eusociálny hmyz, krtopotkan holý).

11. Periodicita správania – biologické rytmy a správanie; denné programy - komfortné správanie, termoregulačné správanie, pitie a príjem potravy, spánok, ich realizácia a regulácia.

12. Abnormálne správanie – etopatie, príčiny ich vzniku, kategorizácia; etopatie vyskytujúce sa u hospodárskych, laboratórnych a spoločenských zvierat a zvierat žijúcich v ZOO; behaviorálna terapia – využívanie etologických poznatkov pri liečbe (odstraňovaní) etopatií.

13. Aplikácia etologických poznatkov do praxe – využitie etológie pri ochrane ohrozených druhov, v živočíšnej výrobe, pri práci s laboratórnymi zvieratami, vo veterinárnej praxi, zoologických záhradách, farmakológii, teratológia a pod.; welfare zvierat (laboratórnych, hospodárskych, terapeutických, žijúcich v podmienkach zoologických záhrad, domácich miláčikov) - päť slobôd; metódy na zisťovanie pohody zvierat (preferenčné testy, testy operačného podmieňovania...), welfare hospodárskych zvierat a teória spotrebiteľského dopytu (luxus a potreby u zvierat).

14. Terapeutické využitie zvierat – animoterapia, jej význam a možnosti využitia; delenie v závislosti od využívaných metodických prístupov/cieľa (AAA, AAT, AAE, AACR); delenie na základe druhov používaných zvierat (hipoterapia, canisterapia, felinoterapia, ornitoterapia, delfínoterapia, terapia za využitia malých druhov zvierat /králik, morča, činčila, fredka/, terapia za využitia hospodárskych zvierat); využitie etologických poznatkov pri realizácii a pri welfare takto využívaných zvierat.

15. Humánna etológia – charakteristika a výskumné zameranie; oblasti prioritného záujmu; osobnosti humánnej etológie (Freund, Pospíšil, Madlafousek, Hliňák, Klein, Fraňková, Šulcová, Drvota, Eibl-Eibesfeld, Morris, a pod.); aplikácia poznatkov o správaní človeka do praxe.

16. Etika a jej miesto vo výskume správania zvierat – princípy etického zaobchádzania so zvieratami; legislatíva a organizácie dohliadajúce na ich dodržiavanie.

štátna skúška

Výsledkom úspešného absolvovania predmetu štátnej skúšky bude overenie vedomostí zo špeciálnej etológie, ktoré má ovládať absolvent/ka študijného programu.

Forma výučby:

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: Za obdobie štúdia:

Metóda štúdia: prezenčná/dištančná

Konrádová V. a kol.: Funkční histológie, H&H, 2000.

Dylevský I. a kol.: Funkční anatomie člověka, Grada publishing, 2000.

Eroschenko V. P.: Atlas of histology with functional correlations, Lippincott Williams & Wilkins, 2008.

Lüllmann-Rauch, R. Histologie. 3. vydanie, Grada publishing, a.s., 2012, ISBN 9788024737294

Widmaier, E. P., Raff, H., Strang, K. T. Vander’S Human Physiology: the Mechanisms of Body Function, 15th edition, New York, NY: McGraw-Hill Education, 2019, ISBN 9781259903885

Predmet sa uskutočňuje prezenčnou formou. V prípade situácie, ktorá prezenčnú formu neumožní, predseda/predsedníčka komisie rozhodne o spôsobe dištančnej formy skúšky.

Slovenský jazyk v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

· Epitel: bazálna membrána, epitelové bunky, bunkové spojenia, špecializácia apikálneho a bazálneho povrchu buniek. Klasifikácia epitelov.

· Väzivo: fixné bunky (fibroblasty, fibrocyty, myofibroblasty, retikulocyty, adipocyty), blúdivé bunky (makrofágy, žírne bunky, plazmatické bunky). Medzibunková hmota – amorfná zložka a vláknitá zložka. Typy väziva.

· Chrupka: chondroblasty, chondrocyty, chondroklasty, medzibunková hmota. Typy chrupiek: hyalinná, elastická, väzivová. Perichondrium.

· Kosť: periost, endost, preosteoblasty, osteoblasty, osteocyty, osteoklasty, medzibunková hmota. Typy kostného tkaniva: vláknitá a lamelárna (kompaktná a špongiózna), osteón. Desmogenná a chodrogénná osifikácia.

· Nervové tkanivo: neurón, dendrity, neurit, synapsia, neurogliové bunky - astrocyty, oligodendrocyty, mikrogliové bunky, ependym, Schwannové a satelitné bunky.

· Svalové tkanivo: priečne pruhované kostrové, priečne pruhovaná svalovina srdca – myokard, kardiomyocyt, hladké svalové tkanivo – myocyt. Mechanizmus kontrakcie hladkej svaloviny aj priečne pruhovaného svalu.

· Kardiovaskulárny systém: krvné cievy (stavba steny), artérie (veľkého, stredného a malého kalibru), kapiláry, vény (veľkého, stredného a malého kalibru), srdce – stavba, skelet srdca, prevodový systém srdca, srdcové chlopne.

· Lymfatický systém: lymfatické cievy, lymfatické orgány: centrálne, periférne – úplne opuzdrené, neúplne opuzdrené, neopuzdrené.

· Dýchací systém: horné a dolné dýchacie cesty: nosná dutina, hrtan, priedušnica, priedušky, pľúca – bronchiálny strom, alveoly, pneumocyty.

· Tráviaci systém: ústna dutina (slinné žľazy), hltan, pažerák, žalúdok, tenké a hrubé črevo (sekrečné bunky v jednotlivých častiach), difúzny neuroendokrinný systém, podžalúdková žľaza (exokrinná časť), pečeň, tvorba žlče, žlčník.

· Vylučovací systém: obličky (stavba), nefrón, filtračná membrána corpusculum renis, vývodné močové cesty (obličková panvička, močovod, močový mechúr, močová rúra).

· Pohlavná sústava samcov: semeníky, Sertoliho bunky, spermatogenéza, spermie, Leydigové bunky, semenotvorné kanáliky, vývodné pohlavné cesty, prídavné pohlavné žľazy. · Pohlavná sústava samíc: vaječníky, vývin vajíčka, ovulácia, žlté teliesko, biele teliesko, vajcovod, maternica, zmeny endometria počas cyklu, pošva, vonkajšie rodidlá.

· Endokrinný systém: hypofýza, epifýza, štítna žľaza, prištítne telieska, nadobličky, Langerhansové ostrovčeky, semenníky, vaječníky.

· Nervový systém: CNS – mozog, miecha, mozoček, obaly mozgu a miechy; periférny nervový systém.

· Kožný systém: dermis, keratinocyty, melanocyty, Langerhansove bunky, Merkelove bunky; epidermis, kožné adnexy - vlasy, nechty, kožné žľazy /mazové, potné, mliečne/.

· Zmyslový systém: orgán zraku (retina, šošovka, spojivka, viečko, slzný aparát); orgán čuchu – čuchové receptory; orgán chuti – chuťové receptory; orgán sluchu a rovnováhy: ucho – vonkajšie, stredné, vnútorné, Cortiho orgán, vláskové bunky; orgán rovnováhy – proprioreceptory, maccula sacculi, macula utriculi, cupula; nervosvalové a šľachové vretienka, Golgiho šľachové vretienka, štruktúry povrchovej a hĺbkovej citlivosti.

štátna skúška

Výsledkom úspešného absolvovania predmetu štátnej skúšky bude overenie vedomostí z funkčnej morfológie živočíchov, ktoré má ovládať absolvent/ka študijného programu.

Forma výučby:

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: Za obdobie štúdia:

Metóda štúdia: prezenčná/dištančná

Kršková, L.: Princípy behaviorálnych procesov. ASAP-translation.com, s.r.o., Nitra, 2007.

Michel, G. F., Mooreová, C. L.: Psychobiologie. Portál, Praha, 1999.

Prednášky vyučujúceho z predmetu Princípy behaviorálnych procesov.

Predmet sa uskutočňuje prezenčnou formou. V prípade situácie, ktorá prezenčnú formu neumožní, predseda/predsedníčka komisie rozhodne o spôsobe dištančnej formy skúšky.

slovenský jazyk

1. Proximátna a ultimátna rovina výskumu správania živočíchov – otázky vedúce k odhaleniu funkcie a príčiny vzniku daného správania; príklady uvedených prístupov; koncepcie a metódy etologického výskumu.

2. Mechanizmy podieľajúce sa na riadení správania – spúšťacie mechanizmy; endogénna a exogénna kontrola pohotovosti k jednaniu; energetický motivačný model; vzťah medzi rôznymi typmi pohotovosti k jednaniu.

3. Neuroetológia a jej prístup k analýze správania – neurosenzorický filtračný mechanizmus; rozpoznávanie biologicky relevantných kľúčových podnetov; neurofyziologické koreláty motivácie; motivačné centrá lokalizované v mozgu a ich funkcie; pôvod komplexných prvkov správania.

4. Úloha hormónov v procese formovania behaviorálnych stratégií – komplexnosť vzťahu správanie - hormonálne naladenie organizmu - faktory prostredia; prenatálny vplyv hormónov na postnatálne správanie; personalita; vplyv exogénnych faktorov na hormonálny stav jedinca a na zmeny funkčných okruhov správania;

5. Biologické základy priestorovej orientácie – úloha orientačného a navigačného správania; formy a kategórie orientačného správania - tropizmy, taxie, orientácia podľa orientačných bodov v krajine, slnečného kompasu, polarizovaného svetla, mesiaca, hviezd, magnetického kompasu a čuchového laloku mozgu.

6. Výber životného priestoru, teritorialita a migračné správanie – mechanizmus výberu životného priestoru; vymedzenie teritória, veľkosť teritória, teritorialita vo vzťahu k sociálnej hierarchii; status prvého vlastníka; biologické základy migrácie; premigranti; delenie migrácií na základe prekonanej vzdialenosti, pravidelnosti a aktivity.

7. Biologické základy konkurencie a kooperácie – konkurenčný boj; agonistické správanie; agresívne a neagresívne riešenie konfliktu; priebeh a charakter súbojov (smrteľné súboje o samičku, usmrcovanie mláďat rodičom, usmrcovanie súrodencov); správanie obmedzujúce a tlmiace agresivitu; prenos informácií medzi bojujúcimi jedincami; príčiny a spôsoby kooperácie medzi zvieratami (recipročný altruizmus, pravé altruistické správanie, sociálny parazitizmus) a jej biologický význam.

8. Antipredátorské správanie – formovania vzťahu predátor vs. korisť, fázy interakcie predátor vs. korisť; stratégie antipredátorského správania (kamufláž, mimikry, tanatóza, obetovanie člena soc. skupiny, zriedenie/zhustenie populácie, „nezmyselné“ správanie...) a biologické základy tvorby obranných mechanizmov.

9. Biologická funkcia a význam komunikácie – spôsoby komunikácie a typy signálov; komunikačné kanály a ich špecifiká, výhody a nevýhody využívania určitého typu komunikačného kanála; princípy ritualizácie, normované a gradované signálne jednanie; informačný obsah signálu, nelegitímne napodobovanie signálu; špeciálne formy komunikácie.

10. Biologické základy a význam rozmnožovania – vyhľadávanie a voľba partnera (dvorenie, funkcie sexuálnych signálov, medzidruhové izolačné bariéry, inter- a intra- sexuálna selekcia, výber partnera z hľadiska investičných stratégii, konkurenčný boj); rozmnožovacie stratégie; biologické základy rodičovstva (úloha senzorickej stimulácie, účinok hormónov, tvorba a význam komplexných kľúčových podnetov, rodičovské investície a výdaje).

11. Ontogenéza správania – vrodené správanie; dozrievanie prvkov vrodeného správania; ontogenetická zmena funkcie a regresia.

12. Prenatálne a perinatálne obdobie a jeho význam v procese formovania behaviorálneho profilu jedinca – prenatálne adaptácie a ich behaviorálny význam; teórie vysvetľujúce význam spontánnej aktivity plodu; zárodok a jeho zdroje skúseností; pôsobenie socioenvironmentálnych faktorov na gravidnú samicu a ich vplyv na postnatálny vývin jedinca; prechod od biosociálneho k psychosociálnemu v kontexte formovania vzťahovej väzby.

štátna skúška

Výsledkom úspešného absolvovania predmetu štátnej skúšky bude overenie vedomostí z biologických základov správania živočíchov, ktoré má ovládať absolvent/ka študijného programu.

Forma výučby:

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: Za obdobie štúdia:

Metóda štúdia: prezenčná/dištančná

Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce : Ako písať seminárne práce, ročníkové práce, práce študentskej vedeckej a odbornej činnosti, diplomové práce, záverečné a atestačné práce, dizertácie / Dušan Katuščák. Bratislava : Stimul, 1998

Literatúra relevantná k problematike riešenej v rámci projektu diplomovej práce, podľa pokynov školiteľa/školiteľky

Predmet sa uskutočňuje prezenčnou formou. V prípade situácie, ktorá prezenčnú formu neumožní, predseda/predsedníčka komisie rozhodne o spôsobe dištančnej formy obhajoby.

slovenský jazyk

Obhajoba diplomovej práce formou prezentácie pred komisiou a zodpovedanie pripomienok oponenta.

štátna skúška

Výsledkom úspešného absolvovania predmetu štátnej skúšky bude obhajoba diplomovej práce.