McLaughlin D. J., Spatafora J. W. (eds.) 2014. The Mycota Vol. VII: Systematics and Evolution Part A, 2nd Edition. Springer Verlag, Berlin, Heidelberg.

Kalina T., Váňa J. 2010. Sinice, řasy, houby, mechorosty a podobné organismy v současné biologii. Univ. Karlova v Praze, Karolinum, 606 pp.

Záhorovská E. a kolektív, 1995: Systém a evolúcia nižších rastlín. Univerzita Komenského, Bratislava, 232 pp. (skriptá)

Mičieta K., Zahradníková E., Hrabovský M., Ščevková J. 2018. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Vydavateľstvo UK, Bratislava, 340 p.

Slavíková J. 1986. Ekologie rostlin. SPN, Praha, 368 p. (príp. skriptá Eliáš sen. P. 2005. Ekológia. SPU, Nitra, 2. vyd.)

Moravec J. a kol. 2004. Fytocenologie. Academia, Praha, 404 p. (resp. skriptá Križová E., Ujházy K., Nič J. 2010. Fytocenológia a lesnícka typológia. TU, Zvolen – len po stranu 70) knihy zo série Vegetácia Slovenska: Rastlinné spoločenstvá Slovenska (1. diel Pionierska vegetácia z r. 1995, 2. diel Synantropná vegetácia z r. 1997, 3. diel Vegetácia mokradí z r. 2001, 4. diel Vysokohorská vegetácia z r. 2007, 5. diel Travinno-bylinná vegetácia z r. 2014), vyd. VEDA, Bratislava

Cox C. B., Ladle R. J., Moore P. D., 2019. Biogeography: An Ecological and Evolutionary Approach. 10th Edition. Wiley.

Hendrych R. 1984. Fytogeografie. SPN, Praha.

Prach K, Štech M., Říha P. 2009. Ekologie a rozšíření biomů na Zemi. Scientia, Praha.

Briggs D., Walters S. M. 2001. Proměnlivost a evoluce rostlin. CUP, UP Olomouc.

Judd W. S., Campbell C. S., Kellogg E. A., Stevens P. F., Donoghue M. J. 2015. Plant Systematics: A Phylogenetic Approach. Fourth Edition. Sinauer Associates, Sunderland.

Marhold K., Suda J. 2002. Statistické zpracování mnohorozměrných dat v taxonomii (Fenetické metody). Karolinum, UK Praha, Praha.

Stuessy T. F. 2009. Plant Taxonomy. The Systematic Evaluation of Comparative Data. Second Edition. New York, Oxford.

Skúška prebehne ústnou formou. Študent bude hodnotený na základe odpovedí na tri otázky, ktoré si vylosuje zo spektra otázok v rámci šiestich okruhov, ktoré sú uvedené v osnove predmetu. Na získanie hodnotenia A je potrebné dosiahnuť minimálne 92 % bodov, na získanie B minimálne 84 % bodov, na získanie C minimálne 76 % bodov, na získanie D minimálne 68 % bodov, na získanie E minimálne 60 % bodov. Študent predmet štátnej skúšky absolvuje, ak získa hodnotenie A až E. V prípade hodnotenia FX študentovi nie je možné udeliť titul Mgr. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

slovenský

Huby:

1. zoospórické huby (Chytridiomycota, Neocallimastigomycota) – charakteristika stielky, spôsoby rozmnožovania, systém, výskyt, význam, vybraní zástupcovia;

2. plesne (Mucoromycotina) – charakteristika stielky, spôsoby rozmnožovania, systém, výskyt, význam, vybraní zástupcovia;

3. vreckaté huby (Ascomycota) – charakteristika stielky, spôsoby rozmnožovania, systém, výskyt, význam, vybraní zástupcovia;

4. bazídiové huby (Basidiomycota) – charakteristika stielky, spôsoby rozmnožovania, systém, výskyt, význam, vybraní zástupcovia;

5. mykorízne symbiózy (arbuskulárna, orchideoidná, erikoidná, ektomykorízna) – charakteristika, význam;

6. lichenizované huby – charakteristika stielky, spôsoby rozmnožovania, systém, výskyt, význam, vybraní zástupcovia.

Riasy:

1. cyanobaktérie – charakteristika prokaryotickej bunky, morfológia kokálnej a vláknitej stielky, výskyt v prírode, negatívne dopady premnoženia a praktické využitie, vymenovať niekoľko najbežnejších zástupcov;

2. červené riasy Rhodophyta – charakteristika stavby stielky, výskyt v prírode, vymenovať niekoľko najbežnejších sladkovodných aj morských zástupcov;

3. rozsievky – charakteristika stavby bunky, rozmnožovania a výskyt v prírode, základná systematika a vymenovať niekoľko najbežnejších rodov;

4. euglény – charakteristika stavby bunky a výskyt v prírode;

5. chary – charakteristika stavby stielky, rozmnožovanie a výskyt v prírode.

Machorasty:

1. machorasty (vývojová vetva Bryophytae) – charakteristika stielky, spôsoby rozmnožovania, systém, výskyt, význam, vybraní zástupcovia;

2. pečeňovky (odd. Marchantiophyta) – charakteristika stielky, spôsoby rozmnožovania, systém, výskyt, význam, vybraní zástupcovia;

3. machy (odd. Bryophyta) – charakteristika stielky, spôsoby rozmnožovania, systém, výskyt, význam, vybraní zástupcovia.

Cievnaté rastliny:

1. výtrusné rastliny: vývojové vetvy Lycopodiidae (rady Selaginellales, Lycopodiales), Ophioglossidae (rad Ophioglossales), Equisetidae (rad Equisetales), Polypodiidae (rady Salviniales, Polypodiales) – charakteristika uvedených vetiev a radov, vybraní zástupcovia;

2. nahosemenné rastliny: vývojové vetvy Cycadidae (rad Cycadales), Ginkgoidae (rad Ginkgoales) – charakteristika uvedených vetiev a radov, vybraní zástupcovia;

3. nahosemenné rastliny: vývojová vetva Coniferae (rady Pinales, Ephedrales, Cupressales) – charakteristika uvedenej vetvy a radov, vybraní zástupcovia

4. bazálne krytosemenné rastliny – charakteristika, rad Nymphaeales (charakteristika, vybraní zástupcovia);

5. magnoliidy – charakteristika, rady Piperales, Magnoliales, Laurales (charakteristika, vybraní zástupcovia);

6. jednoklíčnolistové rastliny – charakteristika, rady Alismatales, Liliales, Asparagales, Poales (charakteristika, vybraní zástupcovia);

7. pravé dvojklíčnolistové rastliny – charakteristika, rady Ranunculales, Fabales, Rosales, Fagales, Malpighiales, Sapindales, Malvales, Brassicales, Caryophyllales, Ericales, Solanales, Lamiales, Asterales, Apiales (charakteristika, vybraní zástupcovia);

Ekológia rastlín, fytocenológia, fytogeografia:

1. rastliny a abiotické faktory prostredia (svetelné a tepelné žiarenie, voda, substrát), primárna produkcia;

2. ekológia populácie;

3. vegetačná analýza a syntéza, základné charakteristiky rastlinných spoločenstiev (synmorfológia, synekológia, syndynamika a synchorológia);

4. syntaxonómia, základný prehľad vegetačných jednotiek Slovenska;

5. chorológia (veľkosť areálu, štruktúra areálu, hranice areálu, migrácie, chórie, vagilita, nepôvodné areály, expanzie, invázie, centrá areálu, disjunkcia, dynamika areálu, zobrazenie areálu, fytogeografické mapovanie, reliktizmus, endemizmus, vikarizmus, areálové elementy, floristické elementy);

6. mechanizmy a hlavné rysy flórogenézy, flórogenéza Karpát, európska flóra v treťohorách, pleistocéne a holocéne;

7. regionálna fytogeografia, princípy a metódy regionalizácie, floristická regionalizácia Zeme, fytogeografické členenie Slovenska.

Taxonómia rastlín:

1. základy klasifikácie, typy systémov – fyletické, fenetické a kladistické prístupy, zdroje taxonomických informácií a údajov – morfologické, anatomické, genetické, chemické, fyziologické, ekologické, karyologické, palynologické;

2. taxonomické znaky, výber, hodnotenie, kvalitatívne a kvantitatívne parametre, infrašpecifická variabilita, ekotypy, netaxonomické jednotky;

3. morfometrická analýza;

4. cytogenetické a karyotaxonomické metodiky;

5. chemotaxonómia.

Štátna skúška.

Juláková, E. 2015. Jak prezentovat odborné výsledky. Vydavatelství VŠCHT, Praha, 200 pp.

Študent diplomovú prácu obháji, ak na základe vedeckej rozpravy a posudkov školiteľa a oponenta získa hodnotenie A až E. V prípade hodnotenia FX sa diplomová práca považuje za neobhájenú a študentovi nie je možné udeliť titul Mgr. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

slovenský

Obhajoba diplomovej práce verejnou vedeckou rozpravou.

Obhajoba diplomovej práce v rámci študijného programu ako súčasť štátnej skúšky.