LICHNEROVÁ, Lucia. Písanie a obhajoba záverečných prác [online]. Bratislava:

Univerzita Komenského, 2016 [cit. 2016-10-09]. Dostupné na: http://stella.uniba.sk/texty/

LL_pisanie_obhajoba_zaverecne_prace.pdf

Vnútorný predpis č. 5/2020 [online]. Univerzita Komenského v Bratislave,

2015 [cit. 2021-09-09]. Dostupné na: https://uniba.sk/fileadmin/ruk/

as/2020/20200527/04a_Studijny_poriadok_FiF_UK.pdf

Záverečné práce [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, 2020 [cit.

2021-08-09]. Dostupné na: https://fphil.uniba.sk/studium/student/bakalarske-a-magisterskestudium/zaverecne-prace/

Odovzdanie diplomovej práce v termíne určenom v harmonograme aktuálneho akademického roka

pre príslušný termín realizácie štátnej skúšky. Diplomová práca sa odovzdáva v elektronickej verzii

prostredníctvom AIS. Práca musí spĺňať parametre určené vnútorným systémom kvality UK. Na

hodnotenie diplomovej práce sa vzťahujú ustanovenia článku 14 Vnútorného predpisu č. 5/2020

(Študijného poriadku Filozofickej fakulty UK).

Vedúci záverečnej práce a jej oponent vypracujú posudky k diplomovej práci a navrhnú hodnotenie

v klasifikačnej stupnici A-FX, ktoré má študent k dispozícii min. 3 pracovné dni pred obhajobou.

Kritériá hodnotenia diplomovej práce:

1. Prínos diplomovej práce, splnenie cieľov práce v jej zadaní a náležitostí na obsah diplomovej

práce daných vnútorným systémom kvality UK. Posudzuje sa, či študent spracoval zvolenú tému

na úrovni vedeckej štúdie, s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými

vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Hodnotí sa preukázanie schopností

tvorivo pracovať v študijnom odbore, reflektuje sa stupeň preukázania znalostí a vedomostí o

problematike diplomovej práce;

2. Originálnosť práce (diplomová práca nesmie mať charakter plagiátu, nesmie narúšať autorské

práva iných autorov), súčasťou dokumentácie k obhajobe diplomovej práce sú aj protokoly

originality z CRZP a Theses, k výsledkom ktorých sa vedúci záverečnej práce a oponent vyjadrujú

vo svojich posudkoch;

3. Správnosť a korektnosť citovania použitých informačných zdrojov, výsledkov výskumu iných

autorov a autorských kolektívov, správnosť opisu metód a pracovných postupov iných autorov

alebo autorských kolektívov;

4. Súlad štruktúry diplomovej práce s predpísanou skladbou definovanou vnútorným systémom

kvality UK.

5. Rešpektovanie odporúčaného rozsahu diplomovej práce (odporúčaný rozsah diplomovej práce

je spravidla 50 až 70 normostrán (90 000 až 126 000 znakov)), primeranosť rozsahu

práce posudzuje jej školiteľ;

6. Jazyková a štylistická úroveň práce a formálna úprava.

Študent ústne prezentuje obsah, dosiahnuté ciele a závery diplomovej práce a odpovedá na otázky

a pripomienky vedúceho záverečnej práce, oponenta, resp. členov skúšobnej komisie. Komisia

komplexne zhodnotí kvalitu diplomovej práce, posúdi spôsob a formu obhajoby a schopnosť

študenta adekvátne reagovať na pripomienky a otázky v posudkoch vedúceho záverečnej práce

a oponenta. Hodnotenie sa dosiahne z aritmetického priemeru hodnotení z posudku vedúceho

záverečnej práce, oponenta a hodnotenia skúšobnej komisie.

slovenský

1. Prezentovanie diplomovej práce študentom pred komisiou pre štátne skúšky, oponentom

diplomovej práce a prítomnými.

2. Reakcia študenta na posudky - pripomienky a otázky.

3. Reakcia študenta na otázky komisie pre štátne skúšky, príp. v širšej diskusii.

0/100

Študent má osvojené základné náležitosti písania odborného textu za dodržania pravidiel

akademickej etiky. Pozná metódy používané v študijnom odbore, je schopný spracovať zvolenú

tému diplomovej práce na úrovni vedeckej štúdie, s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry,

s vhodne zvolenými vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Po úspešnej

obhajobe diplomovej práce vie študent projektovať, realizovať, kriticky reflektovať a zdôvodniť

svoj výskumný zámer. Rozumie kontextom riešeného problému, vie jasne formulovať výskumné

závery, koncipovať vlastné postoje a navrhovať odporúčania. Dokáže argumentačne pružne

reagovať na otázky k výskumnej téme, jej metodológii a záverom.

Súhrn literatúry uvedený pri povinných a povinne voliteľných predmetoch študijného programu.

Interdisciplinárny charakter vedy o masovej komunikácii a žurnalistike.

Základné pojmy štúdia masovej komunikácie.

Typológia medziľudskej komunikácie (McQuailova pyramída) a jej dôsledky na špecifickosť

účinkov masovokomunikačných posolstiev.

Teória a veda o komunikácii.

Masové médiá a ich vzostup.

Teórie médií a teórie spoločnosti.

Nové médiá – nové teórie.

Teoretické školy: Birminghamská škola, Frankfurtská škola, Torontská škola. Vznik príslušnej

školy, jej ideové smerovanie a jej hlavní predstavitelia.

Médiá v chápaní Marshalla McLuhana.

Globalizácia kultúry.

Nové médiá – nové teórie.

Interdisciplinarita výskumu médií.

Účinky masovej komunikácie.

Verejná sféra.

Médiá a verejnosť.

Publikum médií.

Semiotické základy komunikácie.

Pragmatické aspekty textácie.

Interpretačná kompetencia vo vzťahu k textu.

Intertextualita.

Typológia textov.

Štátnu skúšku môže študent vykonať

a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie

štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,

b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových

predmetov v skladbe určenej študijným programom,

c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,

d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.

Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti sa rozhoduje hlasovaním.

Na základe znenia študijného poriadku (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan a s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje

termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa

prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri

týždne pred termínom jej konania.

Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,

na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na

riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže

študent vykonať

a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku

alebo

b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v

súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.

Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,

je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch

pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu

bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo

jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z

daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.

slovenský

1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného

katedrou.

2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.

3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú

otázku.

4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázkou pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na

doplňujúce otázky.

5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej

skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.

Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.

0/100

Poslucháči po absolvovaní záverečnej štátnej skúšky sú optimálne teoreticky a prakticky pripravení

na plnohodnotné vykonávanie žurnalistickej profesie a pôsobenie v masových médiách rôzneho

druhu (printových, rozhlasových, televíznych, elektronických) alebo pridružených profesiách (PR,

hovorcovia a pod.). Budú schopní preukázať dostatočnú orientáciu v interdisciplinárnych otázkach

komunikácie, masových médií, jazyka a textu (diskurzu).

Súhrn literatúry uvedený pri povinných a povinne voliteľných predmetoch študijného programu.

Etika a morálka.

Návrat k prameňom – starogrécky éthos/íthos ako princíp kultúrnej identity človeka.

Etika.

Historický exkurz – formulácia etických noriem novinárskej etiky vo svete.

Mediálna etika.

Novinárska etika.

Vzťah etiky a práva. Mediálna legislatíva SR.

Inštitúty etickej profesijnej samoregulácie na Slovensku.

Etické „prečiny“ novinára.

Etické vlastnosti novinára.

Ústavné a medzinárodnoprávne východiská mediálnej legislatívy.

Sloboda tlače a informácií.

Regulačný rámec vysielania programových služieb.

Poslanie a funkcie verejnoprávnych médií.

Agentúrne spravodajstvo.

Audiovizuálny fond.

Transparentnosť a pluralita mediálneho trhu.

Informačná politika.

Subjekty informačnej politiky na nadnárodnej úrovni.

Nástroje a subjekty informačnej politiky.

Štátnu skúšku môže študent vykonať

a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie

štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,

b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových

predmetov v skladbe určenej študijným programom,

c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,

d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.

Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti sa rozhoduje hlasovaním.

Na základe znenia študijného poriadku (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan a s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje

termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa

prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri

týždne pred termínom jej konania.

Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,

na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na

riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže

študent vykonať

a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku

alebo

b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v

súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.

Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,

je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch

pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu

bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo

jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z

daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.

slovenský

1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného

katedrou.

2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.

3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú

otázku.

4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázkou pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na

doplňujúce otázky.

5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej

skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.

Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.

0/100

Poslucháči po absolvovaní záverečnej štátnej skúšky sú optimálne teoreticky a prakticky pripravení

na plnohodnotné vykonávanie žurnalistickej profesie a pôsobenie v masových médiách rôzneho

druhu (printových, rozhlasových, televíznych, elektronických) alebo pridružených profesiách (PR,

hovorcovia a pod.). Budú schopní preukázať dostatočnú orientáciu v interdisciplinárnych otázkach

komunikácie, masových médií, jazyka a textu (diskurzu).