Odporúčaná literatúra predpísaná pre povinné a povinne voliteľné predmety študijného programu, ktoré sú relevantné pre obsah štátnej záverečnej skúšky. Dominantné sú syntetické, koncepčné a teoretické práce umožňujúce kontextový prehľad a hľadanie príčin a súvislostí.
1. Interakcia jazyka a spoločnosti.
2. Nositeľ jazyka v sociálnej interakcii.
3. Slovenčina vo vzťahu k češtine.
4. Princípy v explanácii.
5. Kulturologické vnímanie nedomácich slov v spisovnej slovenčine.
6. Diskurz.
7. Medzijazykové vplyvy z pohľadu inakosti a cudzosti.
8. Regulácia a fungovanie jazyka v predspisovnom období.
9. Regulácia a fungovanie jazyka v spisovnom období.
10. Jazykové stvárnenie sveta.
11. Štýl.
12. Štylizácia a recepcia štýlu.
13. Štýl a normy.
14. Štýl a text.
15. Text a štýl v kontexte.
Štátnu skúšku môže študent vykonať
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie
štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania
študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými
stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia
konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej
súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
V súlade so znením študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych
skúšok stanovuje dekan a s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje
termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa
prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri
týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,
na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na
riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže
študent vykonať
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v
súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,
je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch
pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu
bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo
jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z
daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 0/100
slovenský
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného
katedrou.
2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou
náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú
otázku. (V prípade dištančnej formy ŠS študent odpovedá bez prípravy.)
4. Študent je pripravený viesť syntetizujúci dialóg so skúšobnou komisiou.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej
skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.
Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 0/100
Absolvent pozná tradičné i novšie lingvistické koncepcie a dokáže ich uplatniť pri uvažovaní
o stavbe a fungovaní jazyka; je oboznámený s interdisciplinárnymi súvislosťami jazykovedy a
slovakistiky.
Odporúčaná literatúra predpísaná pre povinné a povinne voliteľné predmety študijného programu, ktoré sú relevantné pre obsah štátnej záverečnej skúšky. Dominantné sú syntetické, koncepčné a teoretické práce umožňujúce kontextový prehľad a hľadanie príčin a súvislostí.
Metodológia: 1. Metodológia. (Pojem teoreticko-metodologická koncepcia a jej prejavy v jazykovede. Morfológia v metodologických perspektívach.)
2. Konfrontácia teoreticko-metodologických koncepcií. (Klasická vz. prototypová teoreticko-metodologická koncepcie lexikálneho významu. Teória intencie vz. valencie slovesa; predikátová vz. explikačná koncepcia vety.)
3. Základné metódy poznávania jazyka. (Formy analýzy a ich aplikácia v lingvistike. Typy usudzovania a miesto analogického usudzovania v jazykovede.)
4. Hypotézy a modely. (Vlastnosti a podmienky hypotézy – hypotézy o jazyku, komunikácii a societe. Modelovanie jazyka a komunikácie.)
5. Štruktúrno-funkčný prístup k jazykovej realite. (Štruktúrno-funkčný prístup k jazyku – funkcie jazykových jednotiek a jazyka. Motivácia ako prejav vzťahu medzi funkciou a štruktúrou.)
6. Porovnávanie a analógia. (Opozičná a distribučná analýza jazykových jednotiek. Analógia ako poznávací postup v jazykovede.)
7. Kvantitatívne a kvalitatívne metódy. (Štatistická analýza v jazykovede – jej poznávacia hodnota. Interpretácia prejavov jazyka.)
8. Semiotický prístup ku komunikácii. (Semiotika signifikácie. Prístupy k metafore.)
9. Axiologický prístup k jazyku. (Axiologická kompetencia. Jazyk ako hodnota.)
10. Analýza nositeľov jazyka. (Jazykové sebavedomie. Jazyková inteligencia.)
Literárna veda: 1. Pozitivizmus ako obrat k literárnovednej metóde, portrét ako žáner biografickej metódy, úloha životopisu v ňom, uznávanie intelektu a odmietanie mimorozumových síl (SaintBeuve).
2. Esej na pomedzí vedy a umenia, aktuálnosť témy, vzťah k odbornému štýlu, subjektívnosť,
funkcia podnecovať čitateľa, nepresnosť citácií, úsilie o štýl (na príkladoch esejí Alexandra
Matušku a Štefana Krčméryho).
3. Ruská „formálna škola“, jej prínos v oblastiach teórie literatúry a historickej poetiky,
inštitúcie, predstavitelia a pojmy (na príkladoch štúdí Viktora Šklovského a Borisa
Ejchenbauma).
4. Psychoanalýza a literatúra, východiská Sigmunda Freuda, paralela detskej hry a básnickej
tvorby, oidipovský komplex a teória psychického aparátu (Ja, Ono, Nadja).
5. Psychoanalytická fenomenológia, chápanie hmoty Gastonom Bachelardom, jeho uchopenie
obraznosti cez prírodné archetypy básnickej imaginácie a kultúrne komplexy.
6. Český štrukturalizmus, Pražský lingvistický krúžok, orientácia výskumov Jana
Mukařovského, básnické pomenovanie a estetická funkcia jazyka, pojem štruktúry.
7. Postštrukturalizmus a semiológia, Michel Foucault a jeho skúmanie vzťahu medzi
jazykom a mocou, Umberto Eco a posun od štrukturalizmu ku konceptu „otvoreného diela“.
8. Postmoderná koncepcia literatúry, čitateľsky orientovaná teória Jonathana Cullera, jeho
uchopenie naratívu v literatúre i v živote, Wolfgang Welsch a jeho pojem „anestetiky“.
9. Štrukturalizmus v slovenskej literárnej vede, jeho interdisciplinárne pozadie, Spolok pre
vedeckú syntézu, Bratislavský lingvistický krúžok, ďalší vývin a rehabilitácie
štrukturalistických metód.
10. Teória literárnej komunikácie (nitrianska škola), teoretická činnosť Kabinetu literárnej
komunikácie v Nitre, výrazová estetika a textovo-štylistická teória literárneho diela,
rozvinutie interpretácie literárneho textu.
Štátnu skúšku môže študent vykonať
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie
štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania
študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými
stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia
konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej
súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje
termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa
prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri
týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,
na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na
riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže
študent vykonať
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v
súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,
je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch
pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu
bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo
jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z
daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 0/100
slovenský
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného
katedrou.
2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou
náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú
otázku. (V prípade dištančnej formy ŠS študent odpovedá bez prípravy.)
4. Študent je pripravený viesť syntetizujúci dialóg so skúšobnou komisiou.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej
skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.
0/100
Absolvent má znalosti o klasických i novších lingvistických a literárnovedných metodológiách,
rozumie zmyslu metodologických sporov a dokáže preferenčne zvoliť a aplikovať adekvátnu
metódu práce s výskumným materiálom. Spôsobilosť študenta integrovať výsledky vzdelávania z kurzov daného stupňa štúdia je jedným z atribútov úspešného absolventa.
LICHNEROVÁ, L. Písanie a obhajoba záverečných prác [online]. Bratislava:
Univerzita Komenského, 2016 [cit. 2016-10-09]. Dostupné na: http://stella.uniba.sk/texty/
LL_pisanie_obhajoba_zaverecne_prace.pdf
Vnútorný predpis č. 5/2020 [online]. Univerzita Komenského v Bratislave,
2015 [cit. 2021-09-09]. Dostupné na: https://uniba.sk/fileadmin/ruk/
as/2020/20200527/04a_Studijny_poriadok_FiF_UK.pdf
Záverečné práce [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, 2020 [cit.
2021-08-09]. Dostupné na: https://fphil.uniba.sk/studium/student/bakalarske-a-magisterske studium/zaverecne-prace/
Podľa zamerania témy diplomovej práce
Odovzdanie diplomovej práce v termíne určenom v harmonograme aktuálneho akademického roka
pre príslušný termín realizácie štátnej skúšky. Diplomová práca sa odovzdáva v elektronickej verzii
prostredníctvom AIS. Práca musí spĺňať parametre určené vnútorným systémom kvality UK. Na
hodnotenie diplomovej práce sa vzťahujú ustanovenia článku 14 Vnútorného predpisu č. 5/2020
(Študijného poriadku Filozofickej fakulty UK).
Vedúci záverečnej práce a jej oponent vypracujú posudky k diplomovej práci a navrhnú hodnotenie
v klasifikačnej stupnici A-FX, ktoré má študent k dispozícii min. 3 pracovné dni pred obhajobou.
Kritériá hodnotenia diplomovej práce:
1. Prínos diplomovej práce, splnenie cieľov práce v jej zadaní a náležitostí na obsah diplomovej
práce daných vnútorným systémom kvality UK. Posudzuje sa, či študent spracoval zvolenú tému
na úrovni vedeckej štúdie, s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými
vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Hodnotí sa preukázanie schopností
tvorivo pracovať v študijnom odbore, reflektuje sa stupeň preukázania znalostí a vedomostí o
problematike diplomovej práce;
2. Originálnosť práce (diplomová práca nesmie mať charakter plagiátu, nesmie narúšať autorské
práva iných autorov), súčasťou dokumentácie k obhajobe diplomovej práce sú aj protokoly
originality z CRZP a Theses, k výsledkom ktorých sa vedúci záverečnej práce a oponent vyjadrujú
vo svojich posudkoch;
3. Správnosť a korektnosť citovania použitých informačných zdrojov, výsledkov výskumu iných
autorov a autorských kolektívov, správnosť opisu metód a pracovných postupov iných autorov
alebo autorských kolektívov;
4. Súlad štruktúry diplomovej práce s predpísanou skladbou definovanou vnútorným systémom
kvality UK.
5. Rešpektovanie odporúčaného rozsahu diplomovej práce (odporúčaný rozsah diplomovej práce
je spravidla 50 až 70 normostrán, 90 000 až 126 000 znakov vrátane medzier), primeranosť rozsahu práce posudzuje jej školiteľ;
6. Jazyková a štylistická úroveň práce a formálna úprava.
Študent ústne prezentuje obsah, dosiahnuté ciele a závery diplomovej práce a odpovedá na otázky
a pripomienky vedúceho záverečnej práce, oponenta, resp. členov skúšobnej komisie. Komisia
komplexne zhodnotí kvalitu diplomovej práce, posúdi spôsob a formu obhajoby a schopnosť
študenta adekvátne reagovať na pripomienky a otázky v posudkoch vedúceho záverečnej práce
a oponenta. Vo výslednom hodnotení sa zohľadnia hodnotenia zo školiteľského a oponentského posudku, hodnotenie obhajoby záverečnej práce komisiou.
Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 0/100
slovenský
1. Prezentovanie diplomovej práce študentom pred komisiou pre štátne skúšky, oponentom
diplomovej práce a prítomnými.
2. Reakcia študenta na posudky - pripomienky a otázky.
3. Reakcia študenta na otázky komisie pre štátne skúšky, príp. v širšej diskusii.
0/100
Študent má osvojené základné náležitosti písania odborného textu za dodržania pravidiel
akademickej etiky. Pozná metódy používané v študijnom odbore, je schopný spracovať zvolenú
tému diplomovej práce na úrovni vedeckej štúdie, s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Po úspešnej
obhajobe diplomovej práce vie študent projektovať, realizovať, kriticky reflektovať a zdôvodniť
svoj výskumný zámer. Rozumie kontextom riešeného problému, vie jasne formulovať výskumné
závery, koncipovať vlastné postoje a navrhovať odporúčania. Dokáže argumentačne pružne
reagovať na otázky k výskumnej téme, jej metodológii a záverom
Odporúčaná literatúra predpísaná pre povinné a povinne voliteľné predmety študijného programu,
ktoré sú relevantné pre obsah štátnej záverečnej skúšky. Dominantné sú syntetické, koncepčné a
teoretické práce umožňujúce kontextový prehľad a hľadanie príčin a súvislostí.
Odpoveď na štátnicovú otázku má obsiahnuť základné historické a literárno-historické
súvislosti obdobia, kontext tvorby jednotlivých autorov, charakteristiku dobovej a autorskej
poetiky a detailnejšiu analýzu a interpretáciu niekoľkých diel autorov uvedených v otázke.
1. Spoločenské súvislosti vývoja literatúry v prvej polovici 20. storočia. Charakteristika
a periodizácia obdobia. Základné tendencie vo vývoji poézie, prózy a drámy. Kľúčoví
autori a ich diela.
2. Slovenská moderna (širší spoločenský a umelecký kontext, časové a autorské
vymedzenie, premena v poetike poézie, prózy a drámy). Básnické a prozaické dielo
Ivana Kraska a Janka Jesenského.
3. Prozaické dielo Ladislava Nádaši-Jégého a Gejzu Vámoša. Naturalizmus
a expresionizmus ako východisko premeny prózy.
4. Prozaické dielo Jána Hrušovského a Ivana Horvátha. Charakteristika a premeny
autorskej poetiky, modernistická inovácia prózy.
5. Prozaické dielo Mila Urbana. Charakteristika a premeny autorskej poetiky, tradícia a
inovácia prózy.
6. Prozaické dielo Jozefa Cígera Hronského. Charakteristika a premeny autorskej
poetiky, tradícia a inovácia prózy.
7. Prozaické dielo Margity Figuli a Dobroslava Chrobáka. Charakteristika a premeny
autorskej poetiky (východiská, naturizmus), inovácia prózy.
8. Prozaické dielo Františka Švantnera. Charakteristika a premeny autorskej poetiky
(východiská, naturizmus a jeho prekonávanie), inovácia prózy.
9. Básnická tvorba Emila Boleslava Lukáča, Jána Smreka a Valentína Beniaka.
Charakteristika a premeny autorskej poetiky, neosymbolizmus a jeho prekonávanie.
(Pozn.: odpoveď sa má zamerať profilovo na jedného autora a pri ďalších dvoch
uviesť len základný prehľad tvorby a stručnú charakteristiku autorskej poetiky).
10. Básnická tvorba Ladislava Novomeského. Charakteristika a premeny autorskej
poetiky, avantgarda a inovácia poézie.
11. Básnická tvorba Rudolfa Dilonga, Pavla Gašparoviča Hlbinu a Janka Silana (do roku
1948). Charakteristika a premeny autorskej poetiky, kontext katolíckej moderny
(Pozn. odpoveď sa má zamerať profilovo na jedného autora a pri ďalších dvoch uviesť
len základný prehľad tvorby a stručnú charakteristiku autorskej poetiky).
12. Básnická tvorba Rudolfa Fabryho a Vladimíra Reisela v kontexte surrealizmu
a nadrealizmu.
13. Dramatická tvorba Vladimíra Hurbana Vladimírova, Ivana Stodolu a Júliusa BarčaIvana – tradícia a inovácia drámy (Pozn.: odpoveď sa má zamerať profilovo na
jedného autora a pri ďalších dvoch uviesť len základný prehľad tvorby a stručnú
charakteristiku autorskej poetiky).
14. Literárnohistorická charakteristika jednotlivých decénií: 50., 60., 70. a 80. roky 20.
stor. Premeny spoločenských súvislostí i poetík. Kľúčoví autori a ich diela.
15. Socialistický realizmus – znaky poetiky, témy, autori a diela, historické súvislosti.
(Fraňo Kráľ, Milan Lajčiak, Peter Jilemnický, Vladimír Mináč a František Hečko).
16. Dominik Tatarka a Ladislav Mňačko. Premeny ich tvorby v historických súvislostiach.
17. Netradičný pohľad na druhú svetovú vojnu v dráme a próze. Peter Karvaš a Ivan
Bukovčan, Leopold Lahola.
18. Poetika a vývin poézie Milana Rúfusa a Miroslava Válka.
19. Poetika básnických skupín 60. rokov. Konkretisti a Osamelí bežci.
20. Neomodernistická próza 60. rokov a jej neskoršie rozvíjanie. Na príklade tvorby Jána
Johanidesa a Rudolfa Slobodu.
21. Literárnohistorické zaradenie a poetika Dušana Mitanu a Dušana Dušeka.
22. Zmeny v literatúre po roku 1989 (v literárnych textoch i v literárnom živote). Prehľad
poetík od 90. rokov do súčasnosti.
23. Peter Pišťanek a Stanislav Rakús. Ironické prehodnocovanie súčasnosti i minulosti
v 90. rokoch.
24. Pavel Vilikovský. Neomodernistické a postmodernistické charakteristiky jeho tvorby.
25. Návrat neomodernistických tendencií, prózy subjektu a autentickosti po roku 1989
(Balla, Márius Kopcsay, Marek Vadas a iní).
26. Historický román v období normalizácie a jeho návrat v novom miléniu (Ladislav
Ballek a Pavol Rankov).
27. Postmodernistické tendencie v prózach Igora Otčenáša a Dušana Taragela a v poézii
Petra Macsovszkého a Michala Habaja.
28. Podoby súčasnej literatúry písanej ženami (Jana Juráňová, Monika Kompaníková,
Ivana Dobrakovová a iné).
29. Ironická subverzia v dramatickej tvorbe Milana Lasicu a Júliusa Satinského,
Stanislava Štepku a Viliama Klimáčka.
Štátnu skúšku môže študent vykonať
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie
štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania
študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými
stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia
konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej
súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok
stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje
termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa
prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri
týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,
na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na
riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže
študent vykonať
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v
súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,
je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch
pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu
bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo
jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z
daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 0/100
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného
katedrou.
2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou
náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú
otázku. (V prípade dištančnej formy ŠS študent odpovedá bez prípravy.)
4. Študent je pripravený viesť syntetizujúci dialóg so skúšobnou komisiou.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej
skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.
0/100
Absolvent disponuje znalosťou histórie slovenskej literatúry s dôrazom na dejiny slovenskej
literatúry 20. a 21. st., poznatkami z teórie literatúry, literárnej vedy a literárnej kritiky. Je schopný vykonávať presnú kontextualizáciu skúmaných textov i odborných interpretácií s vlastnými relevantnými zisteniami.