LICHNEROVÁ, L. Písanie a obhajoba záverečných prác [online]. Bratislava:

Univerzita Komenského, 2016 [cit. 2016-10-09]. Dostupné na: http://stella.uniba.sk/texty/

LL_pisanie_obhajoba_zaverecne_prace.pdf

Vnútorný predpis č. 5/2020 [online]. Univerzita Komenského v Bratislave,

2015 [cit. 2021-09-09]. Dostupné na: https://uniba.sk/fileadmin/ruk/

as/2020/20200527/04a_Studijny_poriadok_FiF_UK.pdf

Záverečné práce [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, 2020 [cit.

2021-08-09]. Dostupné na: https://fphil.uniba.sk/studium/student/bakalarske-a-magisterskestudium/

zaverecne-prace/

Ďalšia literatúra podľa zamerania témy diplomovej práce

Odovzdanie diplomovej práce v termíne určenom v harmonograme aktuálneho akademického roka

pre príslušný termín realizácie štátnej skúšky. Diplomová práca sa odovzdáva v elektronickej verzii

prostredníctvom AIS. Práca musí spĺňať parametre určené vnútorným systémom kvality UK. Na

hodnotenie diplomovej práce sa vzťahujú ustanovenia článku 14 Vnútorného predpisu č. 5/2020

(Študijného poriadku Filozofickej fakulty UK).

Vedúci záverečnej práce a jej oponent vypracujú posudky k diplomovej práci a navrhnú hodnotenie

v klasifikačnej stupnici A-FX, ktoré má študent k dispozícii min. 3 pracovné dni pred obhajobou.

Klasifikačná stupnica: 0-59% -FX, 60-67% -E, 68-75% -D, 76-83% -C, 84-91% -B, 92-100% -A

Kritériá hodnotenia diplomovej práce:

1. Prínos diplomovej práce, splnenie cieľov práce v jej zadaní a náležitostí na obsah diplomovej

práce daných vnútorným systémom kvality UK. Posudzuje sa, či študent spracoval zvolenú tému

na úrovni vedeckej štúdie, s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými

vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Hodnotí sa preukázanie schopností

tvorivo pracovať v študijnom odbore, reflektuje sa stupeň preukázania znalostí a vedomostí o

problematike diplomovej práce;

2. Originálnosť práce (diplomová práca nesmie mať charakter plagiátu, nesmie narúšať autorské

práva iných autorov), súčasťou dokumentácie k obhajobe diplomovej práce sú aj protokoly

originality z CRZP a Theses, k výsledkom ktorých sa vedúci záverečnej práce a oponent vyjadrujú

vo svojich posudkoch;

3. Správnosť a korektnosť citovania použitých informačných zdrojov, výsledkov výskumu iných

autorov a autorských kolektívov, správnosť opisu metód a pracovných postupov iných autorov

alebo autorských kolektívov;

4. Súlad štruktúry diplomovej práce s predpísanou skladbou definovanou vnútorným systémom

kvality UK.

5. Rešpektovanie odporúčaného rozsahu diplomovej práce (odporúčaný rozsah diplomovej práce

je spravidla 50 až 70 normostrán (90 000 až 126 000 znakov) vrátane medzier), primeranosť rozsahu práce posudzuje jej školiteľ;

6. Jazyková a štylistická úroveň práce a formálna úprava.

Študent ústne prezentuje obsah, dosiahnuté ciele a závery diplomovej práce a odpovedá na otázky

a pripomienky vedúceho záverečnej práce, oponenta, resp. členov skúšobnej komisie. Komisia

komplexne zhodnotí kvalitu diplomovej práce, posúdi spôsob a formu obhajoby a schopnosť

študenta adekvátne reagovať na pripomienky a otázky v posudkoch vedúceho záverečnej práce

a oponenta. Hodnotenie sa dosiahne z aritmetického priemeru hodnotení z posudku vedúceho

záverečnej práce, oponenta a hodnotenia skúšobnej komisie. Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.

Slovenský jazyk a vybraný jazyk stredoeurópskeho areálu podľa zamerania štúdia.

1. Prezentovanie diplomovej práce študentom (cca 10 minút) pred komisiou pre štátne skúšky, oponentom diplomovej práce a prítomnými. Študent si môže pripraviť ppt prezentáciu, čo však nie je podmienkou.

2. Prezentovanie najdôležitejších bodov posudkov školiteľa a oponenta, prípadne otázok, ktoré z nich vyplývajú.

3. Reakcia študenta na posudky - pripomienky a otázky.

4. Reakcia študenta na otázky komisie pre štátne skúšky, príp. v širšej diskusii.

0/100

Študent má osvojené základné náležitosti písania odborného textu za dodržania pravidiel

akademickej etiky. Pozná metódy používané v študijnom odbore, je schopný spracovať zvolenú

tému diplomovej práce na úrovni vedeckej štúdie, s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Po úspešnej

obhajobe diplomovej práce vie študent projektovať, realizovať, kriticky reflektovať a zdôvodniť

svoj výskumný zámer. Rozumie kontextom riešeného problému, vie jasne formulovať výskumné

závery, koncipovať vlastné postoje a navrhovať odporúčania. Dokáže argumentačne pružne

reagovať na otázky k výskumnej téme, jej metodológii a záverom.

ČÚZY, Ladislav - KÁKOŠOVÁ, Zuzana - MICHÁLEK, Martin - VOJTECH, Miloslav: Panoráma slovenskej literatúry I. Literárne dejiny od stredoveku po koniec romantizmu. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2004, ISBN 80-10-00316-6

ČÚZY, Ladislav - GBÚR, Ján - KRŠÁKOVÁ, Dana - KROČANOVÁ, Dagmar - MIKULOVÁ, Marcela - ZAMBOR, Ján: Panoráma slovenskej literatúry II. Literárne dejiny od realizmu po rok 1945. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2008, ISBN 80-10-00674-2.

ČÚZY, Ladislav - DAROVEC, Peter - HOCHEL, Igor - KÁKOŠOVÁ, Zuzana: Panoráma slovenskej literatúry III. Literárne dejiny od roku 1945 po súčasnosť. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2006, ISBN 80-10-00846-X.

1. Stredoveká literatúra

2. Renesančná literatúra

3. Baroková literatúra

4. Literatúra obdobia klasicizmu

5. Preromantizmus a romantizmus

6. Slovenský literárny realizmus

7. Modernistické tendencie v slovenskej próze prvej polovice 20. storočia

8. Prehľad vývoja slovenskej poézie prvej polovice 20. storočia

9. Básnické generácie a poetiky v 50. – 90. rokoch 20. storočia

10. Prozaické generácie a poetiky v 50. – 90. rokoch 20. storočia

11. Dráma prvej polovice 20. storočia (do roku 1948)

12. Dráma v rokoch 1948 – 1989

Štátnu skúšku môže študent vykonať a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia, b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom, c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách, d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie. Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti sa rozhoduje hlasovaním. V súlade so znením študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan a s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri týždne pred termínom jej konania. Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten, na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže študent vykonať a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku alebo b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách. Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil, je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX. Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.

slovenský

1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného katedrou.

2. Študent dostane dve otázky z predmetu štátnej skúšky, ktoré sa zadávajú písomne a anonymne formou náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.

3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadané otázky.

4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázky pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na doplňujúce otázky.

5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie. Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.

0/100

Študent po absolvovaní predmetu štátnej skúšky Stredoeurópske literatúry v komparatívnom pohľade (so zameraním na slovenskú literatúru) disponuje širokými

vedomosťami o problematike dejín slovenskej literatúry v širších medziliterárnych súvislostiach stredoeurópskeho areálu. Ovláda historickú problematiku študovaného jazykového a kultúrneho areálu v širšom európskom kontexte. Výborne sa orientuje v dejinách slovenskej literatúry, pozná špecifiká slovenskej kultúry a dokáže ich tvorivo využiť pri interpretácii a analýze literárnych diel, ako aj pri literárnokritických reflexiách aktuálnej literárnej tvorby.

HVIŠČ, Jozef: Poľská literatúra. Vývin a texty. Bratislava, Univerzita Komenského, 2001. ISBN 80-223-1537-0

MIŁOSZ, Czesław: Historia literatury polskiej. Kraków, Znak 2010. ISBN 978-83-240-1449-1

WILKOŃ, Aleksander et al.: Dejiny poľskej literatúry. Bratislava, Tatran, 1987.

ADAMCZYK, Maria, CHRZĄSTOWSKA, Bożena – POKRZYWIAK, Józef Tomasz.: Starożytność – oświecenie. Warszawa, Wydawnictwo Szkolne i Pedagogiczne, 1998. ISBN 83-02-04889-5. Dostupné v katedrovej knižnici.

MAKOWSKI, Stanisław: Romantyzm. Warszawa, Wydawnictwo Szkolne i Pedagogiczne, 1996. ISBN 83-02-05733-9. Dostupné v katedrovej knižnici.

MAKOWIECKI, Andrzej. Slownik postaci literackich. Literatura polska. Warszawa: Świat ksiažki, 2004. ISBN 83-7391-402-1.

PÁSZT Patrícia. Súčasná poľská dráma. Bratislava: Kalligram, 2013. ISBN 978-80-8101-731-5

CZAPLIŃSKI, Przemysław. Ruchome marginesy szkice o literaturze lat 90. Kraków: Znak, 2002. ISBN 83-240-0145-X

Tézy na skúšku z poľskej literatúry:

1. Periodizácia dejín poľskej literatúry

2. Poľská literatúra v období stredoveku

3. Poľská literatúra a kultúra v období renesancie

4. Barok v poľskej literatúre

5. Poľská literatúra a kultúra v období osvietenstva (obdobie delenia Poľska)

6. Poľská literatúra a kultúra obdobia romantizmu a boja za národnú slobodu (poľský historizmus a mesianizmus)

7. Pozitivizmus v poľskej literatúre

8. Moderna v poľskej literatúre a v poľskom umení – Mladé Poľsko

9. Poľská medzivojnová literatúra

10. Poľská literatúra 2. polovice 20. storočia

11. Súčasná poľská literatúra

Štátnu skúšku môže študent vykonať a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia, b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom, c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách, d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie. Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti sa rozhoduje hlasovaním. V súlade so znením študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan a s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri týždne pred termínom jej konania. Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten, na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže študent vykonať a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku alebo b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách. Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil, je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX. Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.

Slovenský jazyk a poľský jazyk.

1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného katedrou.

2. Študent dostane dve otázky z predmetu štátnej skúšky, ktoré sa zadávajú písomne a anonymne formou náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.

3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadané otázky.

4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázky pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na doplňujúce otázky.

5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie. Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.

0/100

Študent po absolvovaní predmetu štátnej skúšky Stredoeurópske literatúry v komparatívnom pohľade (so zameraním na poľskú literatúru) disponuje širokými

vedomosťami o problematike literárnej komparatistiky, medziliterárnosti a recepcii poľskej

literatúry na Slovensku, ako aj slovenskej literatúry v Poľsku. Ovláda historickú problematiku

študovaného jazykového a kultúrneho areálu v širšom európskom kontexte. Výborne sa orientuje v

dejinách poľskej literatúry, pozná všetky špecifiká poľskej kultúry a dokáže ich tvorivo využiť pri

interpretácii a analýze literárnych diel, ako aj pri literárnokritických reflexiách aktuálnej literárnej

tvorby.

• KOS, Janko. Pregled slovenskega slovstva. Ljubljana DZS, 1996. ISBN 86-341-0692-6.

• RYCHLÍK, Jan a kol. Dějiny Slovinska. Praha: Lidové noviny, 2011. ISBN 978-80-74222-131-6.

• AMBROŽ, Darinka a kol. Branja 1. Berilo in učbenik za 1. letnik gimnazij ter srednjih strokovnih šol. Ljubljana: DZS, 2004. ISBN 86-341-2488-6.

• CUDERMAN, Vinko a kol. Branja 2. Berilo in učbenik za 2. letnik gimnazij ter srednjih strokovnih šol. Ljubljana: DZS, 2006. ISBN 86-341-2489-4.

• AMBROŽ, Darinka a kol. Branja 3. Berilo in učbenik za 3. letnik gimnazij ter srednjih strokovnih šol. Ljubljana: DZS, 2004. ISBN 86-341-2966-7 .

• GERALDINI, Koloman K. (ed.). Piesne zpod Triglava. Bratislava: Slovensko-juhoslovanská liga, 1940.

• Rojstni list slovenske kulture: Brižinski spomeniki, Celovški (Rateški) rokopis, Stiški rokopis, Čedadski (Černjejski) rokopis: razstavni katalog. Ljubljana: Narodna in univerzitetna knjižnica, 2004. ISBN 961-6285-29-7.

• SLODNJAK, Anton. Zgodovina slovenskego slovstva 3. Realizem. Ljubljana: Slovenska matica, 1961.

• SLODNJAK, Anton. Zgodovina slovenskego slovstva 4. Nova struja (1859-1900). Ljubljana: Slovenska matica, 1963.

• KOS, Janko: Romantika. Ljubljana: Državna založba. 1980.

• MAHNIČ, Joža. Od Zoisa prek moderne do Kocbeka. Ljubljana: Slovenska matica, 2006. ISBN 961-213-151-1.

• VOJTECHOVÁ POKLAČ, Saša, VOJTECH, Miloslav, eds. 90. výročie vzniku Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzity v Ľubľane. Bratislava: Univerzita Komenského, 2010. ISBN 978-80-223-2859-3.

• Wikivir [online]. Dostupné na: https://sl.wikisource.org/wiki/Kategorija:Avtorji

Tézy na skúšku zo slovinskej literatúry:

1. Periodizácia slovinskej literatúry

2. Slovinská ľudová slovesnosť

2. Slovinská literatúra v období stredoveku

3. Slovinská literatúra a kultúra v období reformácie a protireformácie

4. Barok v slovinskej literatúre a kultúre

5. Osvietenstvo v slovinskej literatúre

6. Romantizmus v slovinskej literatúre a kultúre

7. Slovinská literatúra v druhej polovici 19. storočia – obdobie medzi romantizmom a realizmom

8. Slovinská literatúra od konca 19. do začiatku 20. storočia – moderna a naturalizmus

9. Slovinská literatúra medzi dvoma svetovými vojnami

10. Slovinská literatúra počas 2. svetovej vojny

11. Súčasná slovinská literatúra

12. Slovinská literatúra v Taliansku a Rakúsku

Štátnu skúšku môže študent vykonať a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia, b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom, c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách, d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie. Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti sa rozhoduje hlasovaním. V súlade so znením študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan a s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri týždne pred termínom jej konania. Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten, na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže študent vykonať a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku alebo b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách. Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil, je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX. Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.

Slovenský jazyk a slovinský jazyk.

1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného katedrou.

2. Študent dostane dve otázky z predmetu štátnej skúšky, ktoré sa zadávajú písomne a anonymne formou náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.

3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadané otázky.

4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázky pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na doplňujúce otázky.

5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie. Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.

0/100

Študent po absolvovaní predmetu štátnej skúšky Stredoeurópske literatúry v komparatívnom pohľade (so zameraním na slovinskú literatúru) disponuje širokými

vedomosťami o problematike literárnej komparatistiky, medziliterárnosti a recepcii slovinskej

literatúry na Slovensku, ako aj slovenskej literatúry v Slovinsku. Ovláda historickú problematiku

študovaného jazykového a kultúrneho areálu v širšom európskom kontexte. Výborne sa orientuje v

dejinách slovinskej literatúry, pozná špecifiká slovinskej kultúry a dokáže ich tvorivo využiť pri

interpretácii a analýze literárnych diel, ako aj pri literárnokritických reflexiách aktuálnej literárnej

tvorby.

BARTNICKA, Barbara, SATKIEWICZ, Halina. Gramatyka języka polskiego. Podrecznik dla cudzoziemców. Warszawa: Wiedza Powszechna, 2006. ISBN 978-83-214-0771-4.

BURKAT, Agnieszka, JASIŃSKA, Agnieszka. Hurra!!! Po polsku 2 (A2). Kraków: Prolog 2010. ISBN 9788360229347.

BURKAT, Agnieszka et al. Hurra!!! Po polsku 3 (B1). Kraków: Prolog 2010.ISBN 978-8360229286.

DZIAMSKA-LENART, Gabriela et. al. Słownik frazeologiczny z ćwiczeniami dla uczących się języka polskiego jako obcego. Poznań: Rys, 2021. ISBN 978-83-66666-50-4. Dostupné na: http://coolfraz.amu.edu.pl/#/slownik-papierowy

GUZIUK-ŚWICA, Barbara et al. Język polski bez granic. Podręcznik do nauki języka polskiego jako obcego dla szkół ukraińskich. Klasa XI. B2. Lublin: Stowarzyszenie "Wspólnota Polska", 2018. ISBN 978-83-64206-33-7. Dostupné na: http://wspolnotapolska.org.pl/bezgranic/polski_11.php

KRZEMPEK, Monika. Polski na A, 2. časť. Bratislava: Unniverzita Komenského v Bratislave, 2014. ISBN 978-80-223-3829-5.

LIPIŃSKA, Ewa. DĄBSKA, Elźbieta Grażyna. Kiedyś wrócisz tu... Cz. II (C1). Kraków: Universitas, 2010. ISBN: 978-83-242-36756. (dostupné v PDF na MS Teams).

MADEJA, Anna, MORCINEK, Barbara. Polski mniej obcy. Podręcznik do nauki języka polskiego dla średnio zaawansowanych. Katowice: Śląsk, 2007. ISBN 978-83-7164-517-4.

MAJCHER-LEGAWIEC, Urszula et al. Polak potrafi. O wielkich Polakach w Polsce i na świecie. Kraków: Fundacja Wspierania Kultury i Języka Polskiego im. Mikołaja Reja, 2016. ISBN 9788394316518. Dostupné na: http://fundacjareja.eu/polak-potrafi-spis-tresci/

MAŁOLEPSZA, Małgorzata, SZYMKIEWICZ, Aneta. Hurra!!! Po polsku 1. Podręcznik studenta. Kraków: Prolog, 2010. ISBN 978-83-60229-24-8.

OBERTOVÁ, Zuzana: Polski na A. Część I. Zeszyt ćwiczeń. Nepublikované skriptá dostupné v MS Teams.

PANČÍKOVÁ, Marta. Rozvojové tendencie poľskej a slovenskej lexiky na prelome tisícročia. Bratislava: Stimul, 2008. ISBN 978-80-89236-40-4.

PANČÍKOVÁ, Marta, STEFAŃCZYK, Wiesław. Po tamtej stronie Tatr. Kraków: Universitas, 2003. ISBN 83-242-0198-X.

PANČÍKOVÁ, Marta. Zradnosti poľskej a slovenskej lexiky. Opole: Uniwersytet Opolski, 2005. ISBN 83-906076-5-4.

SOKOLOVÁ , Miroslava et al. Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami. Prešov: Prešovská univerzita, 2012. Dostupné na: https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Sokolova1

WAWRZYNIAK, Kinga. Polski na A. Część 1. Bratislava: Univerzita Komenského, 2014. ISBN 978–80–223–3828–8.

ZAKRZEWSKA-VERDUGO, Magdalena: Polski na A. Część 3. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2020. ISBN 978-80-223-5037-2 (ešte nepublikované skriptá, dostupné v elektronickej podobe v MS Teams).

ZAKRZEWSKA-VERDUGO, Magdalena: Polski na A. Część 4. (nepublikované skriptá, dostupné v elektronickej podobe v MS Teams).

ZARYCH, Elżbieta. Przejdź na wyższy poziom (B2/C1). Poznań: Nowela, 2014. ISBN 978-83-62008-41-4. (dostupné v PDF na MS Teams).

ZARYCH, Elżbieta. Język kluczem do kraju (C1/C2). Poznań: Nowela 2018. ISBN 9788365283443.

Poľsko-slovenský slovník. [online]. Dostupné na: https://slovniky.lingea.sk/polsko-slovensky

Encyklopedia PWN. Dostupné online: encyklopedia.pwn.pl

Wielki Słownik Języka Polskiego. Dostupný online: wsjp.pl

Certyfikat polski. Dostupné na: http://certyfikatpolski.pl/

Tematické okruhy

1. Človek: osobné údaje, vzdelanie, profesia, výzor, oblečenie, móda, charakter, rodina, členovia rodiny, rodinné vzťahy, medziľudské vzťahy

2. Dom, bývanie, okolie: druhy miestností, zariadenie bývania – nábytok a iné zariadenie, náklady na bývanie, prenájom bytu/domu, opravy, rekonštrukcia

3. Každodenný život: plán dňa, predmety každodennej potreby, časové a priestorové vzťahy

4. Voľný čas, zábava: spôsoby trávenia voľného času, kino, divadlo, koncerty, tlač, rádio a televízia, kultúrne podujatia, hobby a záujmy, športovanie, športové disciplíny

5. Cestovanie: dopravné prostriedky, cestovanie v Poľsku a v zahraničí, cestovné agentúry, výlety, ubytovanie, agroturistika

6. Jazyk a literatúra: spisovný jazyk a slang, literárne žánre, obľúbená literatúra, rozprávky a rozprávkové postavy, legendy

7. Zdravie a osobná hygiena: časti tela, osobná hygiena, vlastný pocit, zdravotný stav, choroby, návšteva u lekára, závislosti

8. Vzdelanie: školské predmety, školské známky, druhy škôl, život a problémy v škole, skúšky, testy

9. Práca: názvy profesií, pracovný čas, dovolenka, platy a príjmy, trh práce, kvalifikácia a požiadavky, nezamestnanosť

10. Nakupovanie: Potraviny a nápoje, obchody, reklama, internetový predaj, reklamácie

11. Životné prostredie: rastliny a zvieratá, krajina, počasie, ročné obdobia, prírodné katastrofy, ekologické otázky

12. Médiá: tlač, rádio, televízia, internet, sociálna úloha médií

13. Tradície, zvyky, sviatky: náboženské sviatky, štátne sviatky, pamätné dni, rodinné slávnosti, celopoľské a regionálne zvyky

14. Všeobecné témy: životný štýl, úroveň a podmienky života, kultúrny život, politicko-spoločenské udalosti (napr. politika, hospodárstvo, náboženstvo, zvyky)

Gramatika

1. Podstatné mená (deklinačné kategórie, výnimky v deklinácii)

2. Zámená (druhy zámen, deklinačné kategórie)

3. Príslovky (stupňovanie)

4. Prídavné mená (deklinácia, stupňovanie)

5. Slovesá (konjugačné kategórie)

6. Číslovky (druhy čísloviek, deklinácia)

7. Nesklonné slovné druhy – spojky, častice, predložky, citoslovcia (druhy)

8. Syntax (vetné členy, druhy súvetí)

9. Poľská frazeológia – „frazy, zwroty, wyrażenia“

10. Zásady ortografie a interpunkcie

Štátnu skúšku môže študent vykonať a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia, b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom, c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách, d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie. Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti sa rozhoduje hlasovaním. V súlade so znením študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan a s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri týždne pred termínom jej konania. Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten, na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže študent vykonať a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku alebo b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách. Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil, je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX. Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.

Slovenský jazyk a poľský jazyk.

Štátna skúška pozostáva z písomnej a ústnej časti.

Písomná časť štátnej skúšky obsahuje tieto súčasti:

a) počúvanie s porozumením, preveruje schopnosti študenta porozumieť hovorenému textu. Študent má po vypočutí textov vyriešiť úlohy pracovného listu, čím preukáže schopnosť pochopiť počutý text;

b) gramatika, preveruje študentove znalosti gramatiky v praxi;

c) čítanie s porozumením, preveruje schopnosti študenta porozumieť písanému textu. Študent musí vyriešením úloh rôzneho typu preukázať, že dokáže bez použitia slovníka pochopiť obsah daných textov;

d) písomná komunikácia, preveruje schopnosti študenta napísať texty bez použitia slovníka. Študent píše jednu esej v rozsahu 230 – 260 slov, pričom budú na výber tri témy. Ďalej píše jeden až dva administratívne texty, každý v rozsahu 40 – 70 slov.

Ústna časť štátnej skúšky je zameraná na analýzu a interpretáciu jazykových javov a na overenie schopnosti využívať zvolený jazyk v rôznorodých komunikačných situáciách – študent dokáže začať, viesť, ukončiť a zhrnúť rozhovor, rozprávať, pýtať sa, vysvetľovať, debatovať, uviesť argumenty a vyjadriť svoj názor, súhlas či nesúhlas, opisovať grafický materiál. Tvorí logicky usporiadané výpovede, má štruktúrne i lexikologicky bohatý jazyk, používa frazeologické, idiomatické i hovorové výrazy. Študent má po vylosovaní zadania (dve otázky) vyhradený čas na prípravu.

Časový rámec štátnej skúšky:

POČÚVANIE GRAMATIKA ČÍTANIE PÍSANIE HOVORENIE

30 – 40 minút 40 – 50 minút 35 – 45 minút 80 minút 30 minút

Priebeh skúšky:

1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného katedrou. 2. Študent absolvuje písomný test, ktorý je podrobne opísaný vyššie. 3. Po oprave a vyhodnotení písomnej časti skúšky nasleduje ústna časť. Študent dostane dve otázky z predmetu štátnej skúšky, ktoré sa zadávajú písomne a anonymne formou náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora. 4. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú otázku. 5. Študent sa najskôr predstaví v poľštine, potom prezentuje pripravenú odpoveď na otázky pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na doplňujúce otázky. 6. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie. Výsledné hodnotenie je priemerom hodnotení zo všetkých súčastí skúšky, pričom sa berie do úvahy i stanovisko členov komisie. Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.

0/100

Študent, ktorý absolvuje štátnu skúšku, komplexne zvláda problematiku štátnej skúšky v kontexte stanovených okruhov. Poľský jazyk ovláda na výstupnej úrovni C1 podľa CEFR, čo znamená, že dokáže súvisle a spontánne vyjadriť myšlienky, jazyk používa účinne a flexibilne nielen pre každodenné sociálne, ale i pre akademické a profesné účely, rozumie širokej škále náročných viet a plne rozpoznáva ich význam. Je schopný vytvoriť jasný, správne štruktúrovaný a podrobný text na širokú škálu tém, preukazujúc kontrolovanú tvorbu a spájanie viet. Okrem toho disponuje teoretickými vedomosťami z oblasti poľskej fonetiky a fonológie, morfológie, lexikológie, syntaxe, frazeológie, ktoré vie aplikovať v praxi. Ovláda komparáciu jazykového systému slovenčiny a poľštiny. Dokáže kriticky myslieť, svoje myšlienky jasne formulovať používajúc relevantnú terminológiu.

KNEZ, Mihaela, PONIKVAR, Andreja a JERMAN, Tanja. Oblike v oblakih. Slovnične preglednice. Ľubľana: Filozofska fakulteta, 2017. ISBN: 978-961-237-936-3.

LEČIČ, Rada. Basic grammar of the Slovene language: language manual. Cerkno: Gaya, 2012. ISBN 978-961-92674-1-7.

LIBERŠAR, Polona et al. Naprej pa v slovenščini. Ľubľana: Znanstvena založba Filozofske fakultete, 2015. ISBN: 978-961-237-725-0.

MARKOVIČ, Andreja et al. Slovenska beseda v živo 1a. Učbenik za začetni tečaj slovenščine kot drugega in tujega jezika. Ljubljana: Znanstvena založba Filozofske fakultete Univerze v Ljubljani, 2012. ISBN 978-961-237-525-6.

MARKOVIČ, Andreja et al. Slovenska beseda v živo 1a. Delovni zvezek za začetni tečaj slovenščine kot drugega in tujega jezika. Ljubljana: Znanstvena založba Filozofske fakultete Univerze v Ljubljani, 2012. ISBN 978-961-237-526-3.

MARKOVIČ, Andreja et al. Slovenska beseda v živo 1b - učbenik. Ľubľana: Center za slovenščino kot drugi/tuji jezik, 2013. ISBN: 978-961-237-583-6.

MARKOVIČ, Andreja et al. Slovenska beseda v živo 1b - delovni zvezek. Ľubľana: Center za slovenščino kot drugi/tuji jezik, 2013. ISBN: 978-961-237-584-3.

MARKOVIČ, Andreja et al. Slovenska beseda v živo 3a - učbenik. Ľubľana: Center za slovenščino kot drugi/tuji jezik, 2009. ISBN: 978-961-237-283-5.

MARKOVIČ, Andreja et al. Slovenska beseda v živo 3a - delovni zvezek. Ľubľana: Center za slovenščino kot drugi/tuji jezik, 2009. ISBN: 978-961-237-282-8.

MARKOVIČ, Andreja et al. Slovenska beseda v živo 3b - učbenik. Ľubľana: Center za slovenščino kot drugi/tuji jezik, 2009. ISBN: 978-961-237-324-5.

MARKOVIČ, Andreja et al. Slovenska beseda v živo 3b - delovni zvezek. Ľubľana: Center za slovenščino kot drugi/tuji jezik, 2009. ISBN: 978-961-237-325-2.

PETRIC LASNIK, Ivana – PIRIH SVETINA, Nataša – PONIKVAR, Andreja. A, B, C ... GREMO. Učbenik za začetnike na tečajih slovenščine kot drugega in tujega jezika (A1). Ljubljana: Znanstvena založba Filozofske fakultete Univerze v Ljubljani, 2018. ISBN 978-961-06-0044-2.

VOJTECHOVÁ POKLAČ, Saša a VOJTECH, Miloslav. Kapitoly zo slovensko-slovinskej konverzácie. Bratislava: Univerzita Komenského, 2014. ISBN 978-80-223-3831-8.

VOJTECHOVÁ POKLAČ, Saša a VOJTECH, Miloslav. Slovensko-slovinská konverzačná príručka. Bratislava. 2008. ISBN: 978-80-223-2459-5. VOJTECHOVÁ POKLAČ, Saša. Slovinský jazyk v praxi 1. Bratislava: Univerzita Komenského, 2014. ISBN: 978-80-223-3832-5.

VOJTECHOVÁ POKLAČ, Saša. Slovinský jazyk v praxi 1. Bratislava: Univerzita Komenského, 2014. ISBN: 978-80-223-3832-5.

Slovinský slovníkový portál. Dostupné na: http: /www.fran.si/

Tematické okruhy

1. Významné medzníky vlastného života a života iných ľudí

2. Prírodné a kultúrne zaujímavosti Slovinska a obyčaje ľudí

3. Známe Slovinky a Slovinci, ktorí prispeli k formovaniu identity štátu

4. Historické udalosti a prelomové okamihy v Slovinsku a zahraničí, život menšín

5. Slovinské a zahraničné obyčaje, tradičná kuchyňa

6. Aktuálne politické dianie, identita národa, ľudské práva, rovnoprávnosť

7. Postavenie žien v spoločnosti, generačné rozdiely, postavenie mladých a nezamestnaných

8. Otázka migrácie, jej dôsledky a integrácia migrantov v spoločnosti

9. Svet očami médií

10. Technológia v službách človeka

11. Hospodárska a ekonomická situácia Slovinska v porovnaní s inými krajinami

Teoretická časť

1. Podstatné meno, substantívne zámeno (samostalniška beseda), substantivizácia prídavných mien; morfologické vlastnosti substantíva (rod – životnosť/neživotnosť, deklinácia, pád, predložkové/bezpredložkové pády, osoba, číslo); druhy substantívnych zámen (osobné, zvratné, opytovacie, ukazovacie, vzťažné, neurčité, vymedzovacie); slovotvorba

2. Prídavné meno, číslovka, adjektívne zámeno (pridevniška beseda); druhy prídavných mien (akostné, vzťahové a privlastňovacie prídavné mená); morfologické vlastnosti prídavných mien (rod, pád, číslo, určité/neurčité tvary, stupňovanie adjektív); číslovky (hlavné, radové, skupinové, násobné, druhové, určité a neurčité)

3. Slovesá a slovesné kategórie (osoba, číslo, čas, spôsob, slovesný vid a rod); supínum, príčastie a prechodník; slovesné podstatné meno; slovotvorba slovesa

4. Príslovky (stupňovanie prísloviek, príslovky v úlohe spojok)

5. Neplnovýznamové slovné druhy: predložky (predložkové a bezpredložkové pády); spojky (priraďovacie – podraďovacie); častice; citoslovcia

6. Syntaktické vzorce (napr. vymenúvanie, vyjadrovanie času, vyjadrovanie myšlienky, názoru, príčiny, súhlasu/nesúhlasu, atď.); činný a trpný tvar; priama a nepriama reč; slovosled a vetosled (pevný slovosled, poradie enklitík, slovosled v zápornej vete)

7. Slovinské frazémy

8. Slovinský pravopis (písanie malých a veľkých písmen v slovách)

Štátnu skúšku môže študent vykonať a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia, b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom, c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách, d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie. Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti sa rozhoduje hlasovaním. V súlade so znením študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan a s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri týždne pred termínom jej konania. Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten, na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže študent vykonať a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku alebo b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách. Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil, je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX. Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.

Slovenský jazyk a slovinský jazyk.

Štátna skúška pozostáva z písomnej a ústnej časti.

Písomná časť štátnej skúšky obsahuje tieto súčasti:

a) počúvanie s porozumením, preveruje schopnosti študenta porozumieť hovorenému textu. Študent má po vypočutí textov vyriešiť úlohy pracovného listu, čím preukáže schopnosť pochopiť počutý text;

b) gramatika, preveruje študentove znalosti gramatiky v praxi;

c) čítanie s porozumením, preveruje schopnosti študenta porozumieť písanému textu. Študent musí vyriešením úloh rôzneho typu preukázať, že dokáže bez použitia slovníka pochopiť obsah daných textov;

d) písomná komunikácia, preveruje schopnosti študenta napísať texty bez použitia slovníka. Študent píše jednu esej v rozsahu 230 – 260 slov, pričom budú na výber tri témy. Ďalej píše jeden až dva administratívne texty, každý v rozsahu 40 – 70 slov.

Ústna časť štátnej skúšky je zameraná na analýzu a interpretáciu jazykových javov a na overenie schopnosti využívať zvolený jazyk v rôznorodých komunikačných situáciách – študent dokáže začať, viesť, ukončiť a zhrnúť rozhovor, rozprávať, pýtať sa, vysvetľovať, debatovať, uviesť argumenty a vyjadriť svoj názor, súhlas či nesúhlas, opisovať grafický materiál. Tvorí logicky usporiadané výpovede, má štruktúrne i lexikologicky bohatý jazyk, používa frazeologické, idiomatické i hovorové výrazy. Študent má po vylosovaní zadania (dve otázky) vyhradený čas na prípravu.

Časový rámec štátnej skúšky:

POČÚVANIE GRAMATIKA ČÍTANIE PÍSANIE HOVORENIE

30 – 40 minút 40 – 50 minút 35 – 45 minút 80 minút 30 minút

Priebeh skúšky:

1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného katedrou. 2. Študent absolvuje písomný test, ktorý je podrobne opísaný vyššie. 3. Po oprave a vyhodnotení písomnej časti skúšky nasleduje ústna časť. Študent dostane dve otázky z predmetu štátnej skúšky, ktoré sa zadávajú písomne a anonymne formou náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora. 4. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú otázku. 5. Študent sa najskôr predstaví v slovinčine, potom prezentuje pripravenú odpoveď na otázky pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na doplňujúce otázky. 6. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie. Výsledné hodnotenie je priemerom hodnotení zo všetkých súčastí skúšky, pričom sa berie do úvahy i stanovisko členov komisie. Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.

0/100

Študent, ktorý absolvuje štátnu skúšku, komplexne zvláda problematiku štátnej skúšky v kontexte stanovených okruhov. Slovinský jazyk ovláda na výstupnej úrovni C1 podľa CEFR, čo znamená, že dokáže súvisle a spontánne vyjadriť myšlienky, jazyk používa účinne a flexibilne nielen pre každodenné sociálne, ale i pre akademické a profesné účely, rozumie širokej škále náročných viet a plne rozpoznáva ich význam. Je schopný vytvoriť jasný, správne štruktúrovaný a podrobný text na širokú škálu tém, preukazujúc kontrolovanú tvorbu a spájanie viet. Okrem toho disponuje teoretickými vedomosťami z oblasti slovinskej fonetiky a fonológie, morfológie, lexikológie, syntaxe, frazeológie, ktoré vie aplikovať v praxi. Ovláda komparáciu jazykového systému slovenčiny a slovinčiny. Dokáže kriticky myslieť, svoje myšlienky jasne formulovať používajúc relevantnú terminológiu.

DEMPSEY, Amy. Moderné umenie. Bratislava: Slovart, 2020. ISBN 9788055643984.

DOLNÍK, Juraj. Všeobecná jazykoveda. Bratislava: Veda, 2010. ISBN 9788022410786.

JAKSICSOVÁ, Vlasta. Kultúra v dejinách. Bratislava: Veda, 2012. ISBN 9788022412384.

GABRÍKOVÁ, Adela et al. Krížom krážom. Slovenčina B2. Bratislava: Univerzita Komenského, 2014. učebnica + 2CD. ISBN 9788022336604.

KÁZMEROVÁ, Ľubica. Výchova a vzdelávanie v siločiarach času. Bratislava: Veda, 2020. ISBN 9788022418676.

ONDREJOVIČ, Slavomír. Jazyk, veda o jazyku, societa. Bratislava: Veda, 2008. ISBN 9788022409940.

TANCER, Jozef. Rozviazané jazyky. Bratislava: Slovart, 2016. ISBN 9788055624587.

VOHNOUT, Juraj. Slovensko / lokality UNESCO. Bratislava: Fotovideoshop, 2019. ISBN 9788097331009.

ZBOJEK, Ján. Šlabikár podnikania. Košice: Paco Fin, 2012. ISBN 9788096975952.

ŽIGO, Pavol et al. Slovacicum. Kapitoly z dejín slovenskej kultúry. Bratislava: Academic Electronic Press, 2004. ISBN 8088880564.

ŽIGOVÁ, Ľudmila. Praktikum zo slovenskej gramatiky a ortografie pre cudzincov B1 – B2 Bratislava: Univerzita Komenského, 2014. ISBN 9788022338349.

Úrad vlády Slovenskej republiky: https://archiv.vlada.gov.sk/old.uv/7887/slovenskoc424.html?menu=1265

https://profil.kultury.sk/sk/statny-system/

https://www.minedu.sk/data/att/10890.pdf

kodifikačné príručky (PSP, PSV, KSSJ) a slovníky (SSS, SSSJ)

slovnik.juls.savba.sk

Tematické okruhy:

1. Životný štýl mladých ľudí – trendy v živote mladých, zmeny v životnom štýle

Starostlivosť o fyzické zdravie – stravovacie návyky, pohyb a fyzická aktivita, spánok a regenerácia

Starostlivosť o psychické zdravie – zvládanie stresu, sociálne siete a psychické zdravie, fenomén influencerov, rovnováha medzi osobným a pracovným životom, virtuálna realita

2. Cestovanie a jeho prínos pre jednotlivca (spoznávanie iných kultúr, vnímanie sveta, chápanie súvislostí), (ne)výhody cestovania individuálne a v skupine, backpacking vs. flashpacking, cestovanie ako trend

Cestovný ruch a jeho prínos pre krajinu, masový turizmus vs. udržateľný turizmus, zodpovedné správanie turistov, regulácia turistiky, turizmus po pandémii

Digitálni nomádi – výhody a nevýhody, ako sa dá spojiť práca a cestovanie

3. Práca a zamestnanosť – význam práce v živote človeka (rôzne aspekty práce), vplyv nezamestnanosti na človeka

Pracovné vzťahy, práva a povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca, ideálny zamestnanec a zamestnávateľ, kritériá pri výbere zamestnanca

Pracovný pohovor – ako sa naň pripraviť, čo (ne)robiť, špecifiká online pohovoru

4. Médiá a svet informácií – prehľad histórie jednotlivých médií, ich prednosti a nedostatky

Tradičné médiá a tzv. alternatívne médiá – overovanie informácií, dezinformácie, médiá a propaganda, konšpiračné teórie a ich populárnosť

Sociálne siete a ich vplyv, mladí ľudia a mediálna gramotnosť (kritické myslenie, online diskusie, trolling, hate speech)

Budúcnosť médií (umelá inteligencia a generovanie obsahu, virtuálna realita)

5. Rodina a jej funkcie – súčasná rodina na Slovensku a v mojej krajine, formy súžitia

Rodina a spolužitie generácií – charakteristika vlastnej generácie a jej porovnanie s inými, generačné vnímanie sveta a priority, medzigeneračné vzťahy

Postavenie muža a ženy v spoločnosti – (ne)rovnosť pohlaví, dominancia mužov/žien v niektorých oblastiach, možnosti zlepšenia situácie žien

6. Ekológia v praxi – čo môže jednotlivec prispieť k ochrane životného prostredia (zodpovedná spotreba, recyklácia, zmena stravovania)

Klimatická zmena – príčiny, budúcnosť planéty a možné riešenia (udržateľný rozvoj, obnoviteľné zdroje, ochrana biodiverzity), zarábanie na ekologickom životnom štýle (greenwashing)

Ekológia a vzdelávanie, ekologický aktivizmus

7. Peniaze v našom živote – vzťah k peniazom, finančná gramotnosť, zarábanie vs. míňanie peňazí

Sociálne rozdiely – sociálna stratifikácia slovenskej spoločnosti pred rokom 1989 a zmeny po roku 1989, sociálne problémy, bohatstvo vs. chudoba

Sociálna solidarita, úloha štátu, možnosti vyrovnávania sociálnych rozdielov (sociálne dávky a pod.)

8. Politický systém na Slovensku – parlamentná demokracia

Parlament, vláda, prezident a ich kompetencie

Medzinárodné postavenie Slovenska, Európska únia, medzinárodné smerovanie SR, zastúpenie Slovenska v orgánoch EÚ, prijatie eura a jeho dôsledky, NATO, Rada Európy, medzinárodné dohovory a ich ratifikácia

9. Slovensko a jeho regióny – význam jednotlivých regiónov a prírodné a kultúrne zaujímavosti v jednotlivých regiónoch

Pamiatky UNESCO na Slovensku

10. Kultúra v mojom živote aj v živote spoločnosti – obľúbené druhy, autori/-rky, diela, prečo je rozvíjanie kultúry dôležité

Súčasné umenie – tradičné vs. moderné hodnoty, hranica medzi umením a komerciou, globalizácia v kultúre a umení, umenie a nové technológie, občianska angažovanosť umelca

11. Jazyk ako súčasť kultúry (svetové a malé jazyky, ohrozené jazyky, dialekty)

Jazyk a identita (jazyk a kultúra, jazyk a interpretácia sveta)

Jazyková situácia na Slovensku – jazyky používané na území Slovenska, formovanie slovenského spisovného jazyka, vzťah k spisovnému jazyku, jazyková politika

12. Veda a vedecké poznávanie sveta – význam vedy, postavenie vedy a vedca v spoločnosti, dôvera vo vedu, racionalita vs. iracionalita v súčasnej spoločnosti

Vzdelanie a veda – ako technológie zmenili školstvo, umelá inteligencia a vzdelávanie

Moderné technológie v našom živote – pozitíva a negatíva, moderné technológie a zrýchľovanie nášho života

Gramatika:

1. Podstatné mená (deklinačné kategórie, výnimky v deklinácii)

2. Zámená (druhy zámen, deklinačné kategórie)

3. Príslovky (stupňovanie)

4. Prídavné mená (deklinácia, stupňovanie)

5. Slovesá (konjugačné kategórie)

6. Číslovky (druhy čísloviek, deklinácia)

7. Nesklonné slovné druhy – spojky, častice, predložky, citoslovcia (druhy)

8. Syntax (vetné členy, druhy súvetí)

9. Frazeológia

10. Zásady ortografie a interpunkcie

Štátnu skúšku môže študent vykonať:

a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie

štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,

b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových

predmetov v skladbe určenej študijným programom,

c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,

d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.

Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania

študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými

stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia

konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej

súčasti sa rozhoduje hlasovaním.

V súlade so znením študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych

skúšok stanovuje dekan a s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje

termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa

prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri

týždne pred termínom jej konania.

Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,

na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na

riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže

študent vykonať:

a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku

alebo

b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v

súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.

Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,

je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch

pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu

bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo

jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z

daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.

slovenský

Štátna skúška pozostáva z písomnej a ústnej časti.

Písomná časť štátnej skúšky obsahuje tieto súčasti:

a) počúvanie s porozumením, preveruje schopnosti študenta porozumieť hovorenému textu. Študent má po vypočutí textov vyriešiť úlohy pracovného listu, čím preukáže schopnosť pochopiť počutý text;

b) gramatika, preveruje študentove znalosti gramatiky v praxi;

c) čítanie s porozumením, preveruje schopnosti študenta porozumieť písanému textu. Študent musí vyriešením úloh rôzneho typu preukázať, že dokáže bez použitia slovníka pochopiť obsah daných textov;

d) písomná komunikácia, preveruje schopnosti študenta napísať texty bez použitia slovníka. Študent píše jednu esej v rozsahu 230 – 260 slov, pričom budú na výber tri témy. Ďalej píše jeden až dva administratívne texty, každý v rozsahu 40 – 70 slov.

Ústna časť štátnej skúšky je zameraná na analýzu a interpretáciu jazykových javov a na overenie schopnosti využívať zvolený jazyk v rôznorodých komunikačných situáciách – študent dokáže začať, viesť, ukončiť a zhrnúť rozhovor, rozprávať, pýtať sa, vysvetľovať, debatovať, uviesť argumenty a vyjadriť svoj názor, súhlas či nesúhlas, opisovať grafický materiál. Tvorí logicky usporiadané výpovede, má štruktúrne i lexikologicky bohatý jazyk, používa frazeologické, idiomatické i hovorové výrazy. Študent má po vylosovaní zadania vyhradený čas na prípravu.

Časový rámec štátnej skúšky:

počúvanie s porozumením: 30 - 40 minút

gramatika: 40 - 50 minút

čítanie s porozumením: 35 - 45 minút

písanie: 80 minút

hovorenie: 30 minút

Priebeh skúšky:

1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného

katedrou.

2. Študent absolvuje písomný test, ktorý je podrobne opísaný vyššie.

3. Po oprave a vyhodnotení písomnej časti skúšky nasleduje ústna časť. Študent dostane dve otázky z predmetu štátnej skúšky, ktoré sa zadávajú písomne a anonymne formou náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.

4. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú otázku.

5. Študent sa najskôr predstaví v slovenčine, potom prezentuje pripravenú odpoveď na otázky pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na doplňujúce otázky.

6. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej

skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie. Výsledné hodnotenie je

priemerom hodnotení zo všetkých súčastí skúšky, pričom sa berie do úvahy i stanovisko členov

komisie.

Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.

0/100

Študent, ktorý úspešne absolvuje štátnu skúšku, ovláda problematiku štátnej skúšky v rozsahu

daných okruhov. Jeho znalosť slovenského jazyka dosahuje výstupnú úroveň C1 podľa SERR (CEFR), t. j. dokáže súvisle a bez problémov vyjadriť myšlienky, jazyk používa zmysluplne vo vzťahu k rôznym spoločenským, akademickým a odborným funkciám, rozumie širokej škále náročných viet a dokáže ich bez problémov interpretovať. Je schopný vytvoriť gramaticky správny, štylisticky primeraný a vhodne štruktúrovaný text na široký okruh tém. Študent takisto teoreticky ovláda pojmy a termíny zo základných lingvistických disciplín: slovenskej fonetiky a fonológie, morfológie, lexikológie, syntaxe, štylistiky a frazeológie a vie ich aj prakticky používať. Dokáže kriticky premýšľať a svoje myšlienky vie v slovenskom jazyku formulovať primerane s využívaním odbornej terminológie svojho odboru.

BARTNICKA, Barbara, SATKIEWICZ, Halina. Gramatyka języka polskiego. Podrecznik dla cudzoziemców. Warszawa: Wiedza Powszechna, 2006. ISBN 978-83-214-0771-4.

BURKAT, Agnieszka, JASIŃSKA, Agnieszka. Hurra!!! Po polsku 2 (A2). Kraków: Prolog 2010. ISBN 9788360229347.

BURKAT, Agnieszka et al. Hurra!!! Po polsku 3 (B1). Kraków: Prolog 2010.ISBN 978-8360229286.

DZIAMSKA-LENART, Gabriela et. al. Słownik frazeologiczny z ćwiczeniami dla uczących się języka polskiego jako obcego. Poznań: Rys, 2021. ISBN 978-83-66666-50-4. Dostupné na: http://coolfraz.amu.edu.pl/#/slownik-papierowy

GUZIUK-ŚWICA, Barbara et al. Język polski bez granic. Podręcznik do nauki języka polskiego jako obcego dla szkół ukraińskich. Klasa XI. B2. Lublin: Stowarzyszenie "Wspólnota Polska", 2018. ISBN 978-83-64206-33-7. Dostupné na: http://wspolnotapolska.org.pl/bezgranic/polski_11.php

KRZEMPEK, Monika. Polski na A, 2. časť. Bratislava: Unniverzita Komenského v Bratislave, 2014. ISBN 978-80-223-3829-5.

MADEJA, Anna, MORCINEK, Barbara. Polski mniej obcy. Podręcznik do nauki języka polskiego dla średnio zaawansowanych. Katowice: Śląsk, 2007. ISBN 978-83-7164-517-4.

MAJCHER-LEGAWIEC, Urszula et al. Polak potrafi. O wielkich Polakach w Polsce i na świecie. Kraków: Fundacja Wspierania Kultury i Języka Polskiego im. Mikołaja Reja, 2016. ISBN 9788394316518. Dostupné na: http://fundacjareja.eu/polak-potrafi-spis-tresci/

MAŁOLEPSZA, Małgorzata, SZYMKIEWICZ, Aneta. Hurra!!! Po polsku 1. Podręcznik studenta. Kraków: Prolog, 2010. ISBN 978-83-60229-24-8.

OBERTOVÁ, Zuzana: Polski na A. Część I. Zeszyt ćwiczeń. Nepublikované skriptá dostupné v MS Teams.

PANČÍKOVÁ, Marta, STEFAŃCZYK, Wiesław. Po tamtej stronie Tatr. Kraków: Universitas, 2003. ISBN 83-242-0198-X.

PANČÍKOVÁ, Marta. Zradnosti poľskej a slovenskej lexiky. Opole: Uniwersytet Opolski, 2005. ISBN 83-906076-5-4.

SOKOLOVÁ , Miroslava et al. Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami. Prešov: Prešovská univerzita, 2012. Dostupné na: https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Sokolova1

WAWRZYNIAK, Kinga. Polski na A. Część 1. Bratislava: Univerzita Komenského, 2014. ISBN 978–80–223–3828–8.

ZAKRZEWSKA-VERDUGO, Magdalena: Polski na A. Część 3. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2020. ISBN 978-80-223-5037-2 (ešte nepublikované skriptá, dostupné v elektronickej podobe v MS Teams).

ZAKRZEWSKA-VERDUGO, Magdalena: Polski na A. Część 4. (nepublikované skriptá, dostupné v elektronickej podobe v MS Teams).

Encyklopedia PWN. Dostupné online: encyklopedia.pwn.pl

Wielki Słownik Języka Polskiego. Dostupný online: wsjp.pl

Certyfikat polski. Dostupné na: http://certyfikatpolski.pl/

Tematické okruhy

1. Predstavenie sa

2. Voľný čas a zábava

3. Práca a zamestnanie

4. Človek – výzor a charakterové vlastnosti

5. Cestovanie a turizmus

6. Stravovanie, zdravý životný štýl

7. Dom a rodina (opis domu a izby, členovia rodiny, vzťahy)

8. Nakupovanie

Gramatika

1. Podstatné mená (gramatické kategórie – rod, číslo, pád )

2. Prídavné mená (gramatické kategórie – rod, číslo, pád, stupňovanie)

3. Príslovky (stupňovanie)

4. Slovesá (gramatické kategórie – čas, spôsob, osoba, rod, číslo, vid, trpný a činný rod)

5. Základné a radové číslovky

Štátnu skúšku môže študent vykonať a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia, b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom, c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách, d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie. Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti sa rozhoduje hlasovaním. V súlade so znením študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan a s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri týždne pred termínom jej konania. Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten, na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže študent vykonať a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku alebo b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách. Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil, je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX. Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.

Slovenský jazyk a poľský jazyk.

Štátna skúška pozostáva z písomnej a ústnej časti.

Písomná časť štátnej skúšky obsahuje tieto súčasti:

a) počúvanie s porozumením, preveruje schopnosti študenta porozumieť hovorenému textu. Študent má po vypočutí textov vyriešiť úlohy pracovného listu, čím preukáže schopnosť pochopiť počutý text;

b) gramatika, preveruje študentove znalosti gramatiky v praxi;

c) čítanie s porozumením, preveruje schopnosti študenta porozumieť písanému textu. Študent musí vyriešením úloh rôzneho typu preukázať, že dokáže bez použitia slovníka pochopiť obsah daných textov;

d) písomná komunikácia, preveruje schopnosti študenta napísať text bez použitia slovníka. Študent píše dva až tri texty v celkovom rozsahu do 200 slov.

Ústna časť štátnej skúšky bude zameraná na analýzu a interpretáciu vybraných jazykových javov na overenie schopnosti využívať zvolený jazyk v typizovaných komunikačných situáciách – študent viesť rozhovor, rozprávať, pýtať sa, vysvetľovať, debatovať, uviesť argumenty a vyjadriť svoj názor, súhlas či nesúhlas, dokáže opísať udalosť, hovoriť o záujmoch, zážitkoch, snoch a plánoch, opísať grafický materiál. Študent má po vylosovaní zadania vyhradený čas na prípravu.

Časový rámec štátnej skúšky:

POČÚVANIE GRAMATIKA ČÍTANIE PÍSANIE HOVORENIE

25 minút 50 minút 45 minút 50 minút 30 minút

Priebeh skúšky:

1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného katedrou. 2. Študent absolvuje písomný test, ktorý je podrobne opísaný vyššie. 3. Po oprave a vyhodnotení písomnej časti skúšky nasleduje ústna časť. Študent dostane dve otázky z predmetu štátnej skúšky, ktoré sa zadávajú písomne a anonymne formou náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora. 4. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú otázku. 5. Študent sa najskôr predstaví v poľštine, potom prezentuje pripravenú odpoveď na otázky pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na doplňujúce otázky. 6. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie. Výsledné hodnotenie je priemerom hodnotení zo všetkých súčastí skúšky, pričom sa berie do úvahy i stanovisko členov komisie. Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.

0/100

Študent, ktorý absolvuje štátnu skúšku, komplexne zvláda problematiku štátnej skúšky v kontexte stanovených okruhov. Poľský jazyk ovláda na výstupnej úrovni B1 podľa CEFR, čo znamená, že

vie riešiť väčšinu bežných komunikačných situácií, rozumie hlavným bodom zreteľného štandardného rečového prejavu o známych záležitostiach nastávajúcich v práci, škole, voľnom čase a pod., je schopný opísať zážitky a udalosti, túžby a ambície, stručne udáva dôvody a vysvetlenia názorov a plánov a vie vytvárať jednoduchý spojitý text na témy, ktoré sú mu blízke. Okrem toho disponuje teoretickými vedomosťami z oblasti jazykového systému poľštiny, ktoré vie aplikovať v praxi. Ovláda komparáciu jazykového systému slovenčiny a poľštiny v rámci daných tematických okruhov. Dokáže kriticky myslieť, svoje myšlienky jasne formulovať používajúc relevantnú terminológiu.

KNEZ, Mihaela, PONIKVAR, Andreja a JERMAN, Tanja. Oblike v oblakih. Slovnične preglednice. Ľubľana: Filozofska fakulteta, 2017. ISBN: 978-961-237-936-3.

LEČIČ, Rada. Basic grammar of the Slovene language: language manual. Cerkno: Gaya, 2012. ISBN 978-961-92674-1-7.

MARKOVIČ, Andreja et al. Slovenska beseda v živo 1a. Učbenik za začetni tečaj slovenščine kot drugega in tujega jezika. Ljubljana: Znanstvena založba Filozofske fakultete Univerze v Ljubljani, 2012. ISBN 978-961-237-525-6.

MARKOVIČ, Andreja et al. Slovenska beseda v živo 1a. Delovni zvezek za začetni tečaj slovenščine kot drugega in tujega jezika. Ljubljana: Znanstvena založba Filozofske fakultete Univerze v Ljubljani, 2012. ISBN 978-961-237-526-3.

MARKOVIČ, Andreja et al. Slovenska beseda v živo 1b - učbenik. Ľubľana: Center za slovenščino kot drugi/tuji jezik, 2013. ISBN: 978-961-237-583-6.

MARKOVIČ, Andreja et al. Slovenska beseda v živo 1b - delovni zvezek. Ľubľana: Center za slovenščino kot drugi/tuji jezik, 2013. ISBN: 978-961-237-584-3.

PETRIC LASNIK, Ivana – PIRIH SVETINA, Nataša – PONIKVAR, Andreja. A, B, C ... GREMO. Učbenik za začetnike na tečajih slovenščine kot drugega in tujega jezika (A1). Ljubljana: Znanstvena založba Filozofske fakultete Univerze v Ljubljani, 2018. ISBN 978-961-06-0044-2.

VOJTECHOVÁ POKLAČ, Saša a VOJTECH, Miloslav. Kapitoly zo slovensko-slovinskej konverzácie. Bratislava: Univerzita Komenského, 2014. ISBN 978-80-223-3831-8.

VOJTECHOVÁ POKLAČ, Saša a VOJTECH, Miloslav. Slovensko-slovinská konverzačná príručka. Bratislava. 2008. ISBN: 978-80-223-2459-5. VOJTECHOVÁ POKLAČ, Saša. Slovinský jazyk v praxi 1. Bratislava: Univerzita Komenského, 2014. ISBN: 978-80-223-3832-5.

VOJTECHOVÁ POKLAČ, Saša. Slovinský jazyk v praxi 1. Bratislava: Univerzita Komenského, 2014. ISBN: 978-80-223-3832-5.

Slovinský slovníkový portál. Dostupné na: http: /www.fran.si/

Tematické okruhy:

1. Osobná identita, predstavovanie sa (osobné údaje, štáty, národnosti, povolania, vzhľad, voľný čas, jazyky, telefonický rozhovor, vzťahy medzi ľuďmi/verejné vs. súkromné)

2. Práca a zamestnanie (povolania, práca, štúdium, hľadanie zamestnania, podmienky na zamestnanie, pracovné podmienky, zárobok, formálny telefonický rozhovor, opis pracovného prostredia)

3. Doprava a cestovanie (získavanie informácií o krajine, inštrukcie a dialógy s úradnými osobami, obyvatelia, služby, informácie o Slovinsku, orientácia v priestore, ulica, vozidlá, hranice, dokumenty, nápisy na ulici, predpoveď počasia, čas, hodiny)

4. Domov a rodina (druhy obydlí, miestnosti, nábytok a zariadenie, inštalácie, domáce spotrebiče, náradie a nástroje, domáce práce, vlastníctvo/prenájom bytu, rodinní členovia a vzťahy medzi nimi, oslavy sviatkov, domáci miláčikovia, inzeráty)

5. Jedlo a nápoje (druhy potravín a nápojov, príprava jedla a stravovanie, zdravá strava, objednávanie, pozvanie a reakcia naň)

6. Nakupovanie (obchody, ceny, platba, oblečenie a obuv, móda, peniaze, merné jednotky)

7. Voľný čas a zábava (koníčky a záujmy, podujatia, rádio a televízia, kino, divadlo, koncerty, výstavy, múzeá, architektúra, literatúra, intelektuálne a umelecké činnosti, tlač, elektronické médiá, šport a rekreácia, pozvanie a reakcia naň)

8. Vzdelávanie (druhy škôl, vzdelávací systém, stupne vzdelania, vyučovacie predmety, kvalifikácie, predmety v triede)

Gramatika

Študent vie v texte určiť a definovať, čo je:

1) Podstatné meno, substantívne zámeno (samostalniška beseda); morfologické vlastnosti podstatného mena (rod – životnosť/neživotnosť, pád, predložkové/bezpredložkové pády, osoba, číslo); substantívne zámeno (osobné zámená); slovotvorba (napr. povolania, obyvatelia jednotlivých krajín, deminutíva)

2) Prídavné meno, číslovka, adjektívne zámeno (pridevniška beseda); druhy prídavných mien (akostné, vzťahové a privlastňovacie prídavné mená); morfologické vlastnosti prídavných mien (rod, pád, číslo, určité/neurčité tvary, stupňovanie adjektív); číslovky (hlavné a radové)

3) Sloveso a slovesné kategórie (osoba, číslo, čas, spôsob, slovesný rod), slovesné skupiny, slovesný čas (minulý, prítomný, budúci), zápor, modálne slovesá.

4) Používanie predložiek

5) Slovosled a vetosled v slovinčine

Štátnu skúšku môže študent vykonať a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia, b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom, c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách, d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie. Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti sa rozhoduje hlasovaním. V súlade so znením študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan a s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri týždne pred termínom jej konania. Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten, na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže študent vykonať a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku alebo b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách. Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil, je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX. Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.

Slovenský jazyk a slovinský jazyk.

Štátna skúška pozostáva z písomnej a ústnej časti.

Písomná časť štátnej skúšky obsahuje tieto súčasti:

a) počúvanie s porozumením, preveruje schopnosti študenta porozumieť hovorenému textu. Študent má po vypočutí textov vyriešiť úlohy pracovného listu, čím preukáže schopnosť pochopiť počutý text;

b) gramatika, preveruje študentove znalosti gramatiky v praxi;

c) čítanie s porozumením, preveruje schopnosti študenta porozumieť písanému textu. Študent musí vyriešením úloh rôzneho typu preukázať, že dokáže bez použitia slovníka pochopiť obsah daných textov;

d) písomná komunikácia, preveruje schopnosti študenta napísať text bez použitia slovníka. Študent píše dva až tri texty v celkovom rozsahu do 200 slov.

Ústna časť štátnej skúšky bude zameraná na analýzu a interpretáciu vybraných jazykových javov na overenie schopnosti využívať zvolený jazyk v typizovaných komunikačných situáciách – študent viesť rozhovor, rozprávať, pýtať sa, vysvetľovať, debatovať, uviesť argumenty a vyjadriť svoj názor, súhlas či nesúhlas, dokáže opísať udalosť, hovoriť o záujmoch, zážitkoch, snoch a plánoch, opísať grafický materiál. Študent má po vylosovaní zadania vyhradený čas na prípravu.

Časový rámec štátnej skúšky:

POČÚVANIE GRAMATIKA ČÍTANIE PÍSANIE HOVORENIE

25 minút 50 minút 45 minút 50 minút 30 minút

Priebeh skúšky:

1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného katedrou. 2. Študent absolvuje písomný test, ktorý je podrobne opísaný vyššie. 3. Po oprave a vyhodnotení písomnej časti skúšky nasleduje ústna časť. Študent dostane dve otázky z predmetu štátnej skúšky, ktoré sa zadávajú písomne a anonymne formou náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora. 4. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú otázku. 5. Študent sa najskôr predstaví v slovinčine, potom prezentuje pripravenú odpoveď na otázky pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na doplňujúce otázky. 6. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie. Výsledné hodnotenie je priemerom hodnotení zo všetkých súčastí skúšky, pričom sa berie do úvahy i stanovisko členov komisie. Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.

0/100

Študent, ktorý absolvuje štátnu skúšku, komplexne zvláda problematiku štátnej skúšky v kontexte stanovených okruhov. Slovinský jazyk ovláda na výstupnej úrovni B1 podľa CEFR, čo znamená, že

vie riešiť väčšinu bežných komunikačných situácií, rozumie hlavným bodom zreteľného štandardného rečového prejavu o známych záležitostiach nastávajúcich v práci, škole, voľnom čase a pod., je schopný opísať zážitky a udalosti, túžby a ambície, stručne udáva dôvody a vysvetlenia názorov a plánov a vie vytvárať jednoduchý spojitý text na témy, ktoré sú mu blízke. Okrem toho disponuje teoretickými vedomosťami z oblasti jazykového systému slovinčiny, ktoré vie aplikovať v praxi. Ovláda komparáciu jazykového systému slovenčiny a slovinčiny v rámci daných tematických okruhov. Dokáže kriticky myslieť, svoje myšlienky jasne formulovať používajúc relevantnú terminológiu.

DANEŠ, František. Český jazyk na přelomu tisíciletí. 1. vyd. Praha : Academia, 1997, ISBN 80-210-1796-1.

ČMEJRKOVÁ, Světla. Čeština, jak ji znáte i neznáte. Vyd. 1. Praha : Academia, 1996, ISBN 80-200-0589-7.

SOKOLOVÁ, Miloslava – MUSILOVÁ, Květoslava – SLANČOVÁ, Dana: Slovenčina a čeština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami. Bratislava : Univerzita Komenského, 2005, ISBN 978-80-223-2358-1. Dostupné na: https://is.muni.cz/el/1421/podzim2011/SKB503/um/SLOV-CES.pdf.

VRBOVÁ, Alena. Stylistika pro překladatele : texty a cvičení. 1. vyd. Praha : Karolinum, 1998, ISBN ISBN 80-718-4585-X. DANEŠ, František. Kultura a struktura českého jazyka. Praha : Karolinum, 2009, ISBN 978-80-246-1648-3.

Odborné a literárne texty

Časopisy a noviny

Audiovizuálne médiá: film, rozhlas, televízia, video

Tematické okruhy:

1. Predstavenie sa

2. Voľný čas a zábava

3. Práca a zamestnanie

4. Človek – výzor a charakterové vlastnosti

5. Cestovanie a turizmus

6. Stravovanie, zdravý životný štýl

7. Dom a rodina (opis domu a izby, členovia rodiny, vzťahy)

8. Nakupovanie

Gramatika:

1. Podstatné mená (gramatické kategórie – rod, číslo, pád )

2. Prídavné mená (gramatické kategórie – rod, číslo, pád, stupňovanie)

3. Príslovky (stupňovanie)

4. Slovesá (gramatické kategórie – čas, spôsob, osoba, rod, číslo, vid, trpný a činný rod)

5. Základné a radové číslovky

Štátnu skúšku môže študent vykonať a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia, b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom, c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách, d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie. Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti sa rozhoduje hlasovaním. V súlade so znením študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan a s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri týždne pred termínom jej konania. Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten, na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže študent vykonať a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku alebo b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách. Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil, je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX. Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.

Slovenský jazyk a český jazyk.

Štátna skúška pozostáva z písomnej a ústnej časti.

Písomná časť štátnej skúšky obsahuje tieto súčasti:

a) počúvanie s porozumením, preveruje schopnosti študenta porozumieť hovorenému textu. Študent má po vypočutí textov vyriešiť úlohy pracovného listu, čím preukáže schopnosť pochopiť počutý text;

b) gramatika, preveruje študentove znalosti gramatiky v praxi;

c) čítanie s porozumením, preveruje schopnosti študenta porozumieť písanému textu. Študent musí vyriešením úloh rôzneho typu preukázať, že dokáže bez použitia slovníka pochopiť obsah daných textov;

d) písomná komunikácia, preveruje schopnosti študenta napísať text bez použitia slovníka. Študent píše dva až tri texty v celkovom rozsahu do 200 slov.

Ústna časť štátnej skúšky bude zameraná na analýzu a interpretáciu vybraných jazykových javov na overenie schopnosti využívať zvolený jazyk v typizovaných komunikačných situáciách – študent viesť rozhovor, rozprávať, pýtať sa, vysvetľovať, debatovať, uviesť argumenty a vyjadriť svoj názor, súhlas či nesúhlas, dokáže opísať udalosť, hovoriť o záujmoch, zážitkoch, snoch a plánoch, opísať grafický materiál. Študent má po vylosovaní zadania vyhradený čas na prípravu.

Časový rámec štátnej skúšky:

POČÚVANIE GRAMATIKA ČÍTANIE PÍSANIE HOVORENIE

25 minút 50 minút 45 minút 50 minút 30 minút

Priebeh skúšky:

1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného katedrou. 2. Študent absolvuje písomný test, ktorý je podrobne opísaný vyššie. 3. Po oprave a vyhodnotení písomnej časti skúšky nasleduje ústna časť. Študent dostane dve otázky z predmetu štátnej skúšky, ktoré sa zadávajú písomne a anonymne formou náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora. 4. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú otázku. 5. Študent sa najskôr predstaví v slovinčine, potom prezentuje pripravenú odpoveď na otázky pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na doplňujúce otázky. 6. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie. Výsledné hodnotenie je priemerom hodnotení zo všetkých súčastí skúšky, pričom sa berie do úvahy i stanovisko členov komisie. Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.

0/100

Študent, ktorý absolvuje štátnu skúšku, komplexne zvláda problematiku štátnej skúšky v kontexte stanovených okruhov. Český jazyk ovláda na výstupnej úrovni B1 podľa CEFR, čo znamená, že

vie riešiť väčšinu bežných komunikačných situácií, rozumie hlavným bodom zreteľného štandardného rečového prejavu o známych záležitostiach nastávajúcich v práci, škole, voľnom čase a pod., je schopný opísať zážitky a udalosti, túžby a ambície, stručne udáva dôvody a vysvetlenia názorov a plánov a vie vytvárať jednoduchý spojitý text na témy, ktoré sú mu blízke. Okrem toho disponuje teoretickými vedomosťami z oblasti jazykového systému češtiny, ktoré vie aplikovať v praxi. Ovláda komparáciu jazykového systému slovenčiny a češtiny v rámci daných tematických okruhov. Dokáže kriticky myslieť, svoje myšlienky jasne formulovať používajúc relevantnú terminológiu.