Carlson, J., Sperry, L., Lewis, J.A. (2005). Family Therapy Techniques. Routledge, New York. Čechová, D. (2021). Intervencie v individuálnej psychológii. UK, Bratislava.
Brown, N., Horton-Parker, R. (2002). The unfolding life: Counselling across the lifespan. Westport, Greenwood Press.
Gelso, C., Nutt Williams, E., & Fretz, B. (2014). Counseling psychology (3rd ed.). American Psychological Association.
Koščo, J. (1987). Poradenská psychológia. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava Smitková, H. (2014). Kapitoly z poradenskej psychológie. UK, Bratislava
Timulak, L. (2011). Developing your counselling and psychotherapy skills and practice. London: Sage Publications.
Watts, R.E., Carlson, J. (1999). Interventions and Strategies in Counseling and Psychotherapy. Routledge, New York
Pozn.: Citačný formát Americkej psychologickej Asociácie (APA) sme zvolili z dôvodu, že ide o dominantný medzinárodný citačný štandard nielen pre oblasť psychológie ale aj iné sociálne a behaviorálne vedy. Študentov od začiatku dôsledne vedieme k dôslednému písaniu podľa štandardov APA, čo sa týka nielen citácií ale aj štruktúry textu, formátov tabuliek a grafov a ďalších náležitostí. Rovnako postupujú aj zahraničné katedry z Európy a USA.
Štátnu skúšku môže študent vykonať:
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách, d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
V súlade so znením študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan a s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten, na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže študent vykonať:
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil, je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
100-92% A, 91-84% B, 83-76% C, 75-68% D, 67-60% E, 59,-0% Fx
Postup pri štátnej skúške:
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného katedrou.
2. Študent dostane 2 otázky z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadané otázky.
4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na doplňujúce otázky.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.
Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Slovenský, anglický, český
Obsah štátnej skúšky zahŕňa v sebe komplexnú skúšku z nasledujúcich kurzov magisterského štúdia:
Poradenský proces 1 (P)
Poradenský proces 2 (P)
Párové a manželské poradenstvo 1 (PV)
Párové a manželské poradenstvo 2 (PV)
Smútkové poradenstvo (PV)
Predmety štátnej skúšky
Psychologické poradenstvo v celoživotnom vývine (profilový)
Poradenské a psychoterapeutické prístupy (povinný)
Poradenské zručnosti (povinný)
Otázky k štátnej skúške z Poradenskej psychológie sa budú týkať týchto oblastí (konkrétne znenie otázok bude študentom prístupné na určenom mieste, v predpísanom čase a formáte):
1. Poradenské a psychoterapeutické teoretické prístupy v medzinárodnom kontexte.
2. História, legislatíva a zariadenia poradenskej psychológie v SR v rezortoch školstva, práce, sociálnych vecí a rodiny, zdravotníctva a i.
3. Špecifiká psychologického poradenstva v celoživotnom vývine.
4. Špecifiká psychologického poradenstva s rôznymi typmi klientov.
5. Poradenské a psychoterapeutické zručnosti a osobnosť poradcu.
6. Etika psychologického poradenstva, etické štandardy, manažovanie informácií o klientovi.
0/100
Po absolvovaní štátnej skúšky z predmetu Poradenská psychológia študentky a študenti získajú hlboké teoretické vedomosti o poradenských teóriách a praxi. Budú rozumieť odlišným aspektom poradenskej psychológie, jej procesu a metód, v celoživotnom vývine jedinca, jeho normálnemu aj atypickému vývinu, ako aj jeho rodinným, skupinovým a systémovým kontextom. Študentky a študenti budú schopní pracovať v oblasti poradenskej psychológie nielen individuálne, ale aj tímovo – pochopia úlohu spolupráce pri riešení poradenských problémov z hľadiska intrapsychickej skúsenosti klienta a jeho sociálnych systémov, ako aj multidisciplinárneho prístupu pri pomoci klientom. Rozvinú si základné poradenské a psychoterapetické zručnosti, ktoré budú schopní aplikovať v oblasti sebapoznania a pomoci iným.
Adelman, H.S. & Taylor, L. (2009). Mental Health in Schools: Engaging Learners, Preventing Problems, and Improving Schools. SAGE Publications,
Braun, R., Marková, D. & Nováčková, J. (2014).Praktikum školní psychologie.Portál.
Čechová D. (2020). Intervencie v individuálnej psychológii. Univerzita Komenského
Gajdošová, E. (2015).Školská psychológia a školský psychológ v21. storočí. Eurokódex.
Gajdošová, E., Herényiová, G. & Valihorová, M. (2010).Školská psychológia. Stimul.
Grapin, S. L. & Kranzler, J. H. (2018). School Psychology: Professional Issues and Practices. Springer Publishing Company.
Svoboda, M. (ed.), Krejčířová, D., Vágnerová, M. (2015) Psychodiagnostika dětí a dospívajících. Portál.
Zapletalová, J. & Štech, S. (2013).Úvod do školní psychologie. Portál.
Pozn.: Citačný formát Americkej psychologickej Asociácie (APA) sme zvolili z dôvodu, že ide o dominantný medzinárodný citačný štandard nielen pre oblasť psychológie ale aj iné sociálne a behaviorálne vedy. Študentov od začiatku dôsledne vedieme k dôslednému písaniu podľa štandardov APA, čo sa týka nielen citácií ale aj štruktúry textu, formátov tabuliek a grafov a ďalších náležitostí. Rovnako postupujú aj zahraničné katedry z Európy a USA.
Štátnu skúšku môže študent vykonať:
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách, d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
V súlade so znením študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan a s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten, na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže študent vykonať:
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil, je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
Hodnotiaca stupnica: 100-92% A, 91-84% B, 83-76% C, 75-68% D, 67-60% E, 59,-0% Fx
Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
slovenský, český, anglický
Obsah štátnej skúšky zahŕňa v sebe komplexnú skúšku z nasledujúcich kurzov magisterského štúdia:
Metódy školskej psychológie
Rozvoj emocionálnej inteligencie žiakov
Profteens - Program voľby povolania žiakov ZŠ
Predmety štátnej skúšky
Školská psychológia (profilový)
Psychodiagnostika v praxi - zameranie školská psychológia (povinne voliteľný)
Preventívne a intervenčné stratégie pri skupinovej práci s triedou (povinne voliteľný)
Postup pri štátnej skúške:
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného katedrou.
2. Študent dostane 1 otázku a 1 praktickú úlohu (kazuistiku) z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadané otázky.
4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na doplňujúce otázky.
5. Študent ku praktickej úlohe (kazuistike) dostane konkrétne otázky od skúšobnej komisie na ktoré bude odpovedať.
6. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
7. Študent bude o výsledku hodnotenia informovaný prostredníctvom Akademického informačného systému v deň skúšky.
8. Priebeh štátnej skúšky je verejný.
Otázky k štátnej skúške zo Školskej psychológie sa budú týkať týchto oblastí (konkrétne znenie otázok bude študentom prístupné na určenom mieste, v predpísanom čase a formáte):
1) Školská psychológia ako veda (história, predmet a postavenie v systéme psychologických vied)
2) Školský psychológ ako pracovná pozícia (Postavenie a vzdelávanie školských psychológov. Legislatívne ukotvenie a inštitucionálne rámce. Špecifiká práce. Adaptácia školského psychológa. Školský psychológ v systéme. Spolupráca. Vyhodnocovanie efektivity práce ŠP)
3) Dokumentácia v práci školského psychológa.
4) Etika práce školského psychológa a jej špecifiká v školskom prostredí.
5) Činnosti školského psychológa (Preventívna, intervenčná a diagnostická činnosť. Krízová intervencia)
6) Metódy práce školského psychológa (Interview. Pozorovanie. Testy. Dotazníky. Projektívne metódy. Sociometria)
7) Kognitívne procesy vo vývinovom a vzdelávacom kontexte v školskom prostredí. (Školská zrelosť a spôsobilosť žiakov. Problémy žiakov v učení. Podpora školského výkonu. Prevencia, intervencia, diagnostika)
8) Sociálne, emocionálne a behaviorálne problémy žiakov. (Internalizované/ externalizované. Agresívne správanie a šikanovanie. Chybné ciele. Riešenie problémov žiakov v správaní. Prevencia. Intervencie. Diagnostika)
9) Rodinné prostredie ako významný faktor detského vývinu. (Efektívne/neefektívne rodičovstvo. Vzťahová väzba. Podpora rodinného prostredia. Spolupráca s rodičmi. Prevencia. Intervencie. Diagnostika)
10) Výchova a vzdelávanie (Odmeny, tresty vo výchove a logické dôsledky. Manažment triedy. Spolupráca s učiteľmi.)
11) Školská trieda a sociálne vzťahy v triede. (Klíma. Skupinová dynamika. Prosociálne správanie a empatia. Diagnostika vzťahov v triede. Preventívne a intervenčné skupinové stratégie)
12) Osobnostný rozvoj, pozitívna psychológia v školskom prostredí. (Povzbudzovanie. Reziliencia. Soft skills.)
13) Preventívne programy. (Tvorba a vyhodnocovanie efektu preventívnych a intervenčných stratégii podľa evidence-based prístupov. Vybrané existujúce preventívne programy.)
0/100
Po absolvovaní štátnej skúšky z predmetu Školská psychológie bude študent poznať teoretické východiská a legislatívne ukotvenie školskej psychológie. Poznatky o kognitívnom, emocionálnom a sociálnom vývine i osobnosti žiakov budú schopní aplikovať pri pomoci žiakom, učiteľom a rodičom v otázkach vzdelávania, vyučovania a výchovy. Študentky a študenti budú rozumieť špecifikám práce školského psychológa, ako i jeho činnostiam v oblastiach prevencie, diagnostiky a intervenciách pri práci so žiakom, učiteľom, triedou ako skupinou či školou ako systémom. Budú poznať základné metódy využívané v práci školských psychológov a budú schopní pracovať v multidisciplinárnych tímoch, s dôrazom na humanistické aspekty integrácie a inklúzie žiakov a etické princípy. Budú schopní navrhnúť vhodné a efektívne preventívne a intervenčné stratégie pri riešení situácií, s ktorými sa môžu stretnúť v školskom prostredí.
Comer, R. J., & Comer, J. S. (2017). Abnormal Psychology (Tenth edition). Worth Publishers. –
vhodné sú aj staršie vydania.
Heretik, A., & Heretik, A., (2016). Klinická psychológia (2. preprac. a rozš. vyd). Psychoprof.
Kolibáš, E., Čaplová, T., Kořínková, V., Vajdičková, K., & Žucha, I. (1997). Všeobecná
psychiatria. Univerzita Komenského.
Kratochvíl, S. (2017) Základy psychoterapie. Portál.
Říčan, P., Krejčířová, D. et al. (2006). Dětská klinická psychologie. 4. vyd. Grada
Vybíral, Z., Rouba, L J. (2010), Současná psychoterapie. Portál.
Pozn.: Citačný formát Americkej psychologickej Asociácie (APA) sme zvolili z dôvodu, že ide
o dominantný medzinárodný citačný štandard nielen pre oblasť psychológie ale aj iné sociálne
a behaviorálne vedy. Študentov od začiatku dôsledne vedieme k dôslednému písaniu podľa
štandardov APA, čo sa týka nielen citácií ale aj štruktúry textu, formátov tabuliek a grafov a
ďalších náležitostí. Rovnako postupujú aj zahraničné katedry z Európy a USA.
Okruhy, z ktorých budú tvorené vedomostné otázky štátnej skúšky a oblasti vedomosti, ktoré bude potrebovať študent uplatniť pri vypracovaní kazuistiky:
1. Predmet klinickej psychológie, jej postavenie v systéme psychologických vied, oblasti a užšie špecializácie KP.
2. Definície zdravia, kritéria normality a abnormality, súčasné diagnostické a klasifikačné systémy MKCH-10 a DSM-5 a ich alternatívy
3. Psychoanalýza S. Freuda, vývoj teórie motivácie, osobnosti a výklad vzniku rôznych prejavov psychopatológie.
4. Psychodynamické prístupy – spoločné menovatele, najvýznamnejší predstavitelia a ich hlavný prínos (C. G. Junga, A. Adler, K. Horney. S. Sullivan, O. Kernberg)
5. Behaviorizmus - teoretické východiská behaviorálnej klinickej psychológie. Predstavitelia a spoločné znaky kognitívne-behaviorálnej psychológie.
6. Základné charakteristiky humanistického prístupu v KP, prínos C.R. Rogersa a F. Perlsa, V. Frankla.
7. Etiológia psychických porúch - biologické faktory: genetika, epigenetika, heredita, neurovedné poznatky v súvislosti s rozvojom, prejavmi a prognózou psychických porúch.
8. Etiológia psychických porúch – základné psychologické a sociálne faktory
9. Kvantitatívny a kvalitatívny výskum v klinickej psychológii – špecifické ciele a metódy, špecifické limity.
10. Etika v praxi (psychodiagnostika, psychoterapia) a výskume v klinickej psychológii.
11. Teoretické modely psychosomatiky (Freud, Alexander a i.), najčastejšie psychosomatické ochorenia.
12. Psychológia postihnutých (Patopsychológia) – najčastejšie postihnutia a ich klinické súvislosti.
13. Vymedzenie psychoterapie, základné pojmy a príbuzné odbory, charakteristika hlavných prúdov v psychoterapii.
14. Účinné faktory psychoterapie - terapeutická situácia, osobnosť terapeuta, osobnosť klienta, terapeutický vzťah.
15. Terapeutický proces - fázy terapie.
16. Determinanty sexuálneho správania – biologické determinanty, pohlavná identita, sexuálna orientácia, sexuálne správanie, prežívanie sexuality, sexuálna norma.
17. Poruchy sexuálneho života – sexuálne dysfunkcie a sexuálne deviácie (parafílie) – charakteristika, psychodiagnostika, terapia.
18. Psychodiagnostika v klinickej psychológii – charakteristika, predpoklady psychodiagnostickej činnosti, účely vyšetrenia, realizácia klinicko-psychologického vyšetrenia v praxi, psychologický nález, jeho štruktúra a náležitosti.
19. Testy inteligencie v klinickej psychológii – jednodimenzionálne a komplexné testové metódy, ich charakteristika, konkrétne testové metódy a osobitosti ich použitia v praxi.
20. Testy jednotlivých psychických funkcií (pamäť, pozornosť, myslenie a exekutívne funkcie) v klinickej psychodiagnostike detí a dospelých.
21. Organické psychické poruchy. Diferenciálna diagnostika demencií - Alzheimerova demencia, Vaskulárna demencia, Frontotemporálna demencia. Diferenciálna diagnostika depresie a demencie. Skríning kognitívnych funkcií - MoCA test, MMSE a iné testy. Neuropsychologická diagnostika a rehabilitácia.
22. Neurovývinové poruchy – charakteristika, delenie, etiológia. Oneskorený vývin a poruchy intelektu – možnosti diagnostiky. Všeobecné princípy a ciele vývinovej diagnostiky, metódy vývinovej diagnostiky – skríning a vývinové škály (BSID).
23. Poruchy motoriky, ADHD, ŠPU u detí. Charakteristika a možnosti diagnostiky. Identifikácia rizikových detí v predškolskom období (prediktory gramotnosti).
24. Diagnostika rečového vývinu, oneskorený a narušený vývin jazykových a rečových schopností – vymedzenie, vývinové riziká. Diagnostika jednotlivých jazykových rovín a kognitívnych schopností.
25. Vyšetrenie intelektu v predškolskom a školskom období. IQ testy – S-B, WISC, SON-R – teoretické východiská a špecifiká použitia.
26. Hodnotenie osobnosti, emotivity správania u detí a adolescentov - východiska, používanie ratingových škál, viaczdrojové hodnotenie, ako pracovať s diskrepantnými nálezmi, limity v diagnostike. Prehľad najčastejšie používaných metód.
27. Diagnostické prístupy k meraniu a hodnoteniu u detí – diagnostika na základe noriem, kritéria, dynamické hodnotenie, klinická diagnostika – teoretické východiska, uviesť príklad metódy, zhodnotenie výhod/nevýhod, vhodnosť použitia.
28. Porucha autistického spektra – vymedzenie, etiológia, symptomatológia, diagnostika.
29. Poruchy z oblasti schizofrénneho okruhu. klasifikácia, symptomatológia a diagnostika.
30. Afektívne poruchy (depresie, bipolárne poruchy) klasifikácia, symptomatológia, diagnostika, terapia,
31. Úzkostné poruchy (neurózy) klasifikácia, symptomatológia, diagnostika, terapia,
32. Psychické poruchy podmienené stresom – akútna stresová porucha a postraumatická stresová porucha, symptomatológia, diagnostika, terapia,
33. Poruchy príjmu potravy - etiológia, diagnostika, terapia,
34. Látkové a nelátkové závislosti spoločné znaky a biologické mechanizmy, kritériá, možnosti terapie,
35. Poruchy osobnosti (psychopatie) klasifikácia, symptomatológia, diagnostika porúch osobnosti a možnosti terapie.
Štátnu skúšku môže študent vykonať:
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách, d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
V súlade so znením študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan a s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten, na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže študent vykonať:
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil, je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
100-92% A, 91-84% B, 83-76% C, 75-68% D, 67-60% E, 59,-0% Fx
Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
slovenský a anglický
Obsah štátnej skúšky zahŕňa v sebe komplexnú skúšku z nasledujúcich kurzov magisterského štúdia:
Klinická psychológia
Klinická psychodiagnostika detí a dospelých
Poruchy detského vývinu
Psychopatológia a Špeciálna psychiatria
Psychoterapia
Forenzná psychológia
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného katedrou.
2. Študent dostane jednu otázku a jednu kazuistiku z predmetu štátnej skúšky, ktoré sa zadávajú písomne a anonymne formou náhodného výberu z vytlačených otázok a kazuistík.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú otázku.
4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na vybranú otázku a odpovedá aj na doplňujúce otázky.
5. Študent ku kazuistike odpovedá na otázky skúšobnej komisii vo vzťahu k psychopatológii, diferenciálnej diagnostike, psychodiagnostike a terapii psychických porúch.
6. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
7. Študent bude o výsledku hodnotenia informovaný prostredníctvom Akademického informačného systému v deň skúšky.
0/100
Po absolvovaní štátnej skúšky z predmetu klinická psychológia bude schopný identifikovať a popísať najčastejšie psychické poruchy vyskytujúce sa v detstve, adolescencii, dospelosti a starobe. Bude mať aktuálne poznatky o ich epidemiológii, etiológii a patogenéze. Bude mať osvojené základné informácie o možnostiach ich psychoterapeutického ovplyvnenia. Bude rozumieť štruktúre aktuálnych klasifikačných systémov DSM-5 a MKCH-11.
Získané vedomosti bude vedieť aplikovať do schopností a zručností identifikovať v praxi psychické ťažkosti či psychické poruchy pri použití štandardných metód rozhovoru a ďalších psychodiagnostických metód. Študent bude schopný poskytnúť základnú diferenciálne-diagnostickú úvahu a návrh terapeutického postupu k predloženej kazuistike.
Povinné predmety
Psychopatológia dospelých (Profilový)
Psychopatológia v detstve a adolescencii (Povinný)
Psychodiagnostika v praxi (Povinný)
Poradenské a psychoterapeutické prístupy (Povinný)
Odborná prax (profilový)
Chmiel. N., Fraccaroli, F., Sverke, M. (2017). An Introduction to Work and Organizational Psychology. An International Perspective (3th ed.). Wiley Blackwell.
Rošková, E., Schraggeová, M. (2020). Psychologické väzby v práci. Univerzita Komenského v Bratislave.
Kolman, L. a kol. (2010). Výběr zaměstnanců. Praha, Linde.
Porter, B. E (Eds.) (2011). Handbook of Traffic Psychology. Elsevier Inc. 536s.
Rošková, E. (2013). Rizikové správanie vodičov v cestnej doprave. Bratislava, Univerzita Komenského, 142 s.
Hradiská, E., Letovancová E.(2010). Psychológia v marketingovej komunikácii, Bratislava: Univerzita Komenského.
Hoyer W. D., MacInnis, D. J. & Pieters, R. (2018). Consumer Behavior. 7th ed., Cengage.
Pozn.: Citačný formát Americkej psychologickej Asociácie (APA) sme zvolili z dôvodu, že ide o dominantný medzinárodný citačný štandard nielen pre oblasť psychológie ale aj iné sociálne a behaviorálne vedy. Študentov od začiatku dôsledne vedieme k dôslednému písaniu podľa štandardov APA, čo sa týka nielen citácií ale aj štruktúry textu, formátov tabuliek a grafov a ďalších náležitostí. Rovnako postupujú aj zahraničné katedry z Európy a USA.
Štátnu skúšku môže študent vykonať:
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách, d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
V súlade so znením študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan a s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten, na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže študent vykonať:
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil, je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
100-92% A, 91-84% B, 83-76% C, 75-68% D, 67-60% E, 59,-0% Fx
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.
Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Slovenský, anglický, český
Obsah štátnej skúšky zahŕňa v sebe komplexnú skúšku z nasledujúcich kurzov magisterského štúdia:
Personálny manažment (P)
Psychológia v reklame a trhu (PV)
Dopravná psychológia (PV)
Rozvoj vizuálnej gramotnosti (PV)
1. Personálna psychológia, personálny manažment. Predmet, pozícia, úloha v organizácii. Priority HRM v súčasnosti. Etické a právne rámce práce s ľuďmi v organizácii.
2. Job/ Task/ Work/ Competency Analysis. Job Crafting, Job Evaluation.
3. Nábor a výber zamestnancov. Kritériá, metódy výberu, validita, etické aspekty. Výberový, behaviorálny rozhovor.
4. Pracovná zmluva vs. psychologická zmluva. Onboarding, adaptácia nových zamestnancov.
5. Pracovné postoje: záväzok, angažovanosť, identifikácia, pracovná spokojnosť. Antecedenty a organizačné dôsledky.
6. Pracovné správanie: výkon, organizačné občianske správanie, kontraproduktívne správanie. Antecedenty a organizačné dôsledky.
7. Riadenie pracovného výkonu, hodnotenie zamestnancov, kritériá, metódy, chyby, etika hodnotenia.
8. Motivácia a odmeňovanie zamestnancov. Motivačné teórie a ich aplikácie v praxi, individuálne rozdiely v motivácii zamestnancov.
9. Rozvoj a vzdelávanie ľudí v organizácii. Teórie, metódy, techniky.
10. Stratégie vedenia ľudí v organizácii – leadership.
11. Prepúšťanie zamestnancov. Outplacement. Psychologické, etické a právne súvislosti.
12. Spotrebiteľské, nákupné správanie. Psychologické regulátory. Vnímanie, pamäť & učenie, motivácia & emocionalita, postoje, rozhodovanie, osobnosť zákazníka v podmienkach trhového správania.
13. Bezpečné, nebezpečné, rizikové šoférovanie. Modely, antecedenty, dôsledky, prevencia.
0/100
Po absolvovaní štátnej skúšky z predmetu Pracovná psychológie bude študent poznať vybrané teórie vysvetľujúce pracovné správanie, spotrebiteľské, nákupné správanie, postoje, motiváciu ľudí v organizačnom kontexte. Bude mať aktuálne poznatky o kľúčových procesoch regulujúcich fungovanie ľudí v organizácii (nábor a výber zamestnancov, riadenie výkonu, rozvoj a vzdelávanie, rovnováha práce a súkromného života , regulácia pracovného stresu, stresu...). Bude schopný aplikovať poznatky zo psychologických výskumov z oblasti personálnej psychológie, kriticky zhodnotiť výstupy z analýzy pracovnej pozície, definovať vhodné kritériá a metódy pre výber zamestnancov, naplánovať výberový rozhovor, vysvetliť pravidlá pre použitie psychodiagnostických metód pri výbere, navrhnúť vhodný spôsob na meranie a hodnotenie výkonu a kompetencií, a analýzu ďalších psychologických problémov. Študent bude poznať vybrané teoretické koncepty, výskumné trendy a praktické psychologické metódy používané na vysvetľovanie správania vodičov, bude schopný identifikovať vhodné preventívne nástroje na prevenciu nebezpečného a rizikového správania vodičov. Bude rozumieť základom psychológie zákazníka, prejavom a využitiu psychických procesov a stavov, schopností a vlastností osobnosti v spotrebiteľskom rozhodovaní a správaní.
Podľa zamerania témy diplomovej práce
Odovzdanie diplomovej práce v termíne určenom v harmonograme aktuálneho akademického roka pre príslušný termín realizácie štátnej skúšky. Diplomová práca sa odovzdáva v tlačenej verzii v dvoch viazaných exemplároch (z toho minimálne jeden v pevnej väzbe) na príslušnej katedre a v elektronickej verzii prostredníctvom AIS. Práca musí spĺňať parametre určené Vnútorným predpisom č. 12/2013 Smernica rektora Univerzity Komenského o základných náležitostiach záverečných prác, rigoróznych prác a habilitačných prác, kontrole ich originality, uchovávaní a sprístupňovaní na Univerzite Komenského v Bratislave. Na hodnotenie diplomovej práce ako predmetu štátnej skúšky sa vzťahujú ustanovenia článku 27 Študijného poriadku Filozofickej fakulty UK.
Hodnotiaca stupnica: 100-92% A, 91-84% B, 83-76% C, 75-68% D, 67-60% E, 59,-0% Fx.
Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
1. Prínos záverečnej práce pre daný študijný odbor v závislosti od jej charakteru a stupňa štúdia. Pri hodnotení diplomovej práce sa zohľadňuje, či študent adekvátne spracúva zvolenú tému na úrovni vedeckej štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, či sú zvolené vedecké postupy primerané a vhodné, a či adekvátne pracuje s hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Diplomová práca má byť zreteľným prínosom v príslušnom študijnom odbore;
2. Originálnosť práce (záverečná práca nesmie mať charakter plagiátu, nesmie narúšať autorské práva iných autorov), súčasťou dokumentácie k obhajobe záverečnej práce ako predmetu štátnej skúšky je aj protokol originality z centrálneho registra, k výsledkom ktorého sa školiteľ a oponent vyjadrujú vo svojich posudkoch;
3. Správnosť a korektnosť citovania použitých informačných zdrojov, výsledkov výskumu iných autorov a autorských kolektívov, správnosť opisu metód a pracovných postupov iných autorov alebo autorských kolektívov;
4. Súlad štruktúry záverečnej práce s predpísanou skladbou definovanou Vnútorným predpisom č. 12/2013;
5. Rešpektovanie odporúčaného rozsahu záverečnej práce (odporúčaný rozsah diplomovej práce je spravidla 50 – 70 normostrán – 90 000 až 126 000 znakov vrátane medzier), primeranosť rozsahu práce posudzuje jej školiteľ;
6. Jazyková a štylistická úroveň práce a formálna úprava;
7. Spôsob a forma obhajoby záverečnej práce a schopnosť študenta adekvátne reagovať na pripomienky a otázky v posudkoch školiteľa a oponenta.
0/100
študent bude poznať základné postupy pri tvorbe záverečnej práce. Bude rozumieť prepojeniu teoretických poznatkov k plánu výskumu resp. projektu výskumu svojej práce, vrátane formulácie výskumného problému, výskumných otázok, resp. hypotéz. Študent bude na základe preštudovanej literatúry a konzultácií so svojim školiteľom prípadne konzultantom schopný pri koncipovaní diplomovej práce spracovať zvolenú tému na úrovni vedeckej štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Diplomová práca bude prínosom v príslušnom študijnom odbore.