Lichnerová, L. (2016). Písanie a obhajoba záverečných prác [online]. Bratislava:
Univerzita Komenského, [cit. 2021-10-10]. Dostupné na: http://stella.uniba.sk/texty/LL_pisanie_obhajoba_zaverecne_prace.pdf
Vnútorný predpis č. 5/2020 [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, 2015 [cit. 2021-10-10]. Dostupné na: https://uniba.sk/fileadmin/ruk/as/2020/20200527/04a_Studijny_poriadok_FiF_UK.pdf
Záverečné práce [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, 2020 [cit. 2021-09-09]. Dostupné na: https://fphil.uniba.sk/studium/student/bakalarske-amagisterske studium/zaverecne-prace/
Ďalšia literatúra podľa zamerania témy diplomovej práce.
Odovzdanie diplomovej práce v termíne určenom v harmonograme aktuálneho akademického roka pre príslušný termín realizácie štátnej skúšky. Diplomová práca sa odovzdáva v elektronickej verzii prostredníctvom AIS. Práca musí spĺňať parametre určené vnútorným systémom kvality UK. Na hodnotenie diplomovej práce sa vzťahujú ustanovenia článku 14 Vnútorného predpisu č. 5/2020 (Študijného poriadku Filozofickej fakulty UK).
Vedúci záverečnej práce a jej oponent vypracujú posudky k diplomovej práci a navrhnú hodnotenie v klasifikačnej stupnici A-FX, ktoré má študent k dispozícii min. 3 pracovné dni pred obhajobou. Klasifikačná stupnica:
A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).
Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Kritériá hodnotenia diplomovej práce:
1. Prínos diplomovej práce, splnenie cieľov práce v jej zadaní a náležitostí na obsah diplomovej práce daných vnútorným systémom kvality UK. Posudzuje sa, či študent spracoval zvolenú tému na úrovni vedeckej štúdie, s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Hodnotí sa preukázanie schopností tvorivo pracovať v študijnom odbore, reflektuje sa stupeň preukázania znalostí a vedomostí o problematike diplomovej práce;
2. Originálnosť práce (diplomová práca nesmie mať charakter plagiátu, nesmie narúšať autorské práva iných autorov), súčasťou dokumentácie k obhajobe diplomovej práce sú aj protokoly originality z CRZP, k výsledkom ktorých sa vedúci záverečnej práce a oponent vyjadrujú vo svojich posudkoch;
3. Správnosť a korektnosť citovania použitých informačných zdrojov, výsledkov výskumu iných autorov a autorských kolektívov, správnosť opisu metód a pracovných postupov iných autorov alebo autorských kolektívov;
4. Súlad štruktúry diplomovej práce s predpísanou skladbou definovanou vnútorným systémom kvality UK.
5. Rešpektovanie odporúčaného rozsahu diplomovej práce (odporúčaný rozsah diplomovej práce je spravidla 50 – 70 normostrán – 90 000 až 126 000 znakov vrátane medzier), primeranosť rozsahu práce posudzuje jej školiteľ;
6. Jazyková a štylistická úroveň práce a formálna úprava.
Študent ústne prezentuje obsah, dosiahnuté ciele a závery diplomovej práce a odpovedá na otázky a pripomienky vedúceho záverečnej práce, oponenta, resp. členov skúšobnej komisie. Komisia komplexne zhodnotí kvalitu diplomovej práce, posúdi spôsob a formu obhajoby a schopnosť študenta adekvátne reagovať na pripomienky a otázky v posudkoch vedúceho záverečnej práce a oponenta. Hodnotenie sa dosiahne z aritmetického priemeru hodnotení z posudku vedúceho záverečnej práce, oponenta a hodnotenia skúšobnej komisie.
slovenský
1. Prezentovanie diplomovej práce študentom pred komisiou pre štátne skúšky, oponentom diplomovej práce a prítomnými.
2. Reakcia študenta na posudky - pripomienky a otázky.
3. Reakcia študenta na otázky komisie pre štátne skúšky, príp. v širšej diskusii.
0/100
Študent má osvojené základné náležitosti písania odborného textu za dodržania pravidiel akademickej etiky. Pozná metódy používané v študijnom odbore, je schopný spracovať zvolenú tému diplomovej práce na úrovni vedeckej štúdie, s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Po úspešnej obhajobe diplomovej práce vie študent projektovať, realizovať, kriticky reflektovať a zdôvodniť svoj výskumný zámer. Rozumie kontextom riešeného problému, vie jasne formulovať výskumné závery, koncipovať vlastné postoje a navrhovať odporúčania. Dokáže argumentačne pružne reagovať na otázky k výskumnej téme, jej metodológii a záverom.
Bednářová, J., & Šmardová, V. (2007). Diagnostika dítěte předškolního věku: co by dítě mělo umět ve věku od 3 do 6 let. Brno: Computer Press.
Corsaro, W. (2005). The Sociology of Childhood. Thousand Oaks, CA: Pine Forge Press.
Gavora, P., Mareš, J., Svatoš, T., & Wiegerová, A. (2020). Self efficacy v edukačních souvislostech II. Zlín: Nakladatelství UTB.
Greger, D. et al. (2015). Spravedlivý start? Praha: UK.
Hašková, H., Saxonberg, S. (eds.), & Mudrák, J. (2012). Péče o nejmenší. Boření mýtů. Praha: Slon.
Helus, Z. (2004). Dítě v osobnostním pojetí. Praha: Portál.
Klenková, J., & Kolbábková, H. (2003). Diagnostika předškoláka. Brno: MC nakladatelství.
Kutálková, D. (2005). Jak připravit dítě do 1. třídy: rozvoj obratnosti, smyslové vnímání, řeč, náměry na hry, kresba, školní zralost. Praha: Grada.
Majerčíková, J. (2012). Rodina s predškolákom. Výskum rodín s deťmi predškolského veku. Bratislava: Univerzita Komenského.
Majerčíková, J., & Rebendová, A. (2016). Mateřská škola ve světě univerzity. Zlín: UTB ve Zlíně.
Majerčíková, J., Wiegerová, A., Gavora, P., & Navrátilová, H. (2020). Vzdělávání založené na bádání dětí v podmínkách mateřských škol. Zlín: Nakladatelství UTB.
Navrátilová, H., Urbánek, P., Pacholík, V. & Picková, H. (2020). Pohled zevnitř na učitelské sbory mateřských a základních škol. Zlín: Nakladatelství UTB.
Petrová, Z. (2008). Vygotského škola v pedagogike. Trnava: TU v Trnave.
Syslová, Z., Borkovcová, I., & Průcha, J. (2014). Péče a vzdělávání dětí v raném věku: komparace české a zahraniční situace. Praha: Wolters Kluwer ČR.
Vygotskij, L. S. (2004). Psychologie myšlení a řeči. Praha: Portál.
Wiegerová, A., & Gavora, P. (2014). Proč se chci stát učitelkou mateřské školy? Pedagogická orientace, 24(4), 510 – 534.
Wiegerová, A. et al. (2012). Self-efficacy v edukačných súvislostiach. Bratislava: SPN.
Wiegerová, A. et al. (2015). Profesionalizace učitele mateřské školy z pohledu reformy kurikula. Zlín: UTB ve Zlíně.
1. Postavenie predškolskej pedagogiky v systéme pedagogických vied.
2. J. Piaget - význam jeho diela pre predškolskú pedagogiku.
3. L. S. Vygotskij - význam jeho diela pre predškolskú pedagogiku.
4. Teória J. Brunera a jej vplyv na formovanie predškolskej pedagogiky.
5. Teória A. Banduru a jej vplyv na formovanie predškolskej pedagogiky.
6. Výchova, vzdelávanie, edukácia – teoretická analýza pojmov v kontexte predškolskej pedagogiky.
7. Štátny vzdelávací program pre predškolské vzdelávanie v SR – analýza dokumentu.
8. Dieťa ako spolutvorca svojho vývinu – jazyk a pojmový svet dieťaťa, detská interpretácia sveta.
9. Alternatívne prístupy a koncepcie v predškolskom vzdelávaní.
10. Vzťah predškolského a primárneho vzdelávania – analýza cez kurikulárne dokumenty.
11. Obsah predškolského vzdelávania na Slovensku – teoretické a koncepčné poňatie, analýza obsahu.
12. Medzinárodný kontext predškolského vzdelávania – UNESCO, UNICEF, OECD.
13. ISCED – analýza medzinárodnej klasifikácie vzdelania s dôrazom na preprimárne vzdelávanie.
14. Rodina ako prvá výchovná inštitúcie. Jej význam pri výchove a vzdelávaní dieťaťa predškolského veku.
15. Výskumy v oblasti predškolského vzdelávania – analýza vybraných výskumných tém (3).
16. Hra, hračka v živote dieťaťa predškolského veku.
17. Škola-rodina-spoločnosť – analýza vzťahov s dôrazom na predškolskú pedagogiku.
18. Diagnostikovanie dieťaťa predškolského veku – význam rodiny a iných inštitúcií.
19. Metódy diagnostikovania dieťaťa predškolského veku.
20. Inštitúcie vstupujúce do vzdelávania detí predškolského veku – analýza ich významu pri vývine dieťaťa.
Štátnu skúšku môže študent vykonať
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedra je povinná zverejniť svoje termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten, na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže študent vykonať:
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil, je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
slovenský
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného katedrou.
2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú otázku.
4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázkou pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na doplňujúce otázky.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.
0/100
Študent, ktorý absolvuje štátnu skúšku, komplexne zvláda problematiku štátnej skúšky v kontexte stanovených okruhov. Má teoretické a praktické poznatky založené na súčasnom stave poznania z oblasti predškolskej pedagogiky, ako aj schopnosť ich tvorivo uplatňovať a používať.
Ovláda špecifiká kognitívneho, sociálno-emocionálneho a perceptuálno-motorického vývinu detí predškolského veku, má prehľad o najrozšírenejších koncepciách predškolskej výchovy, je spôsobilý analyzovať a porovnávať rozličné prístupy k výchove a vzdelávaniu detí od narodenia po vstup do základnej školy z hľadiska ich prínosu pre optimalizáciu vývinu dieťaťa predškolského veku. Dokáže poznatky z predškolskej pedagogiky aplikovať aj na medzipredmetové vzťahy, je schopný kriticky myslieť a vedecky argumentovať.
Bakošová, Z. (2008). Sociálna pedagogika ako životná pomoc. (3. rozšírené a aktualizované vydanie). Bratislava: UK, Public promotion.
Bakošová, Z. et al. (2011). Teórie sociálnej pedagogiky. Edukačné, sociálne a komunikačné aspekty. Bratislava: SPdS SAV, Glasstrading, s.r.o.
Bendl, S. (2003). Prevence a řešení šikany ve škole. Praha: ISV nakladatelství.
Határ, C. (2010). Sociálny pedagóg v systéme sociálno-edukačného poradenstva, prevencie a profylaxie. Nitra: PF UKF.
Hroncová, J., Emmerová, I., & Kraus, B. et al. (2008). K dejinám sociálnej pedagogiky v Európe. Ústí nad Labem.
Hroncová, J., & Emmerová, I. et al. (2012). Sociálna pedagogika na Slovensku. Banská Bystrica: UMB.
Hroncová, J., & Emmerová, I. (2012). Sociálny pedagóg v škole. Banská Bystrica: UMB.
Kraus, B. (2008). Základy sociální pedagogiky. Praha: Portál.
Niklová, M., & Kamarášová, L. (2007). Sociálny pedagóg a prevencia sociálno patologických javov. Banská Bystrica: UMB.
Laznibatová, J. (2017). Nadané dieťa, jeho vývin, vzdelávanie, podporovanie. Bratislava: Iris.
Pružinská, J., & Labáth, V. (2006). Mediácia. Príručka pre študentov. Bratislava: ARK.
Sobková, P., Obrink Hobzová, M., & Pospíšilová, H. et al. (2015). Sociálna pedagogika a její metody. Olomouc: UP.
Škoviera, A. (2006). Trendy náhradnej výchovy. Bratislava: Petrus.
Škoviera, A. (2011). Prevýchova. Bratislava: FICE.
1. Historický vývoj sociálnej pedagogiky vo vybraných krajinách strednej Európy: Slovensko a Česká republika. Analýza a komparácia sociálnopedagogických teórií a ich prínos pre súčasné smerovanie sociálnej pedagogiky na Slovensku.
2. Historický vývoj sociálnej pedagogiky vo vybraných krajinách strednej Európy: Poľsko a Nemecko. Analýza a komparácia sociálnopedagogických teórií a ich prínos pre súčasné smerovanie sociálnej pedagogiky na Slovensku.
3. Prostredie v kontexte vývinu osobnosti. Typológia prostredia, pedagogika prostredia, vplyv prostredia na formovanie osobnosti detí a dospievajúcich. Negatívne sociálne a edukačné faktory prostredia.
4. Charakter, proces a význam prostredia. Typy a definovanie výchovných prostredí (rodina, škola, komunita, spoločnosť, médiá) ako priestor na realizáciu sociálneho pedagóga/sociálnej pedagogičky.
5. Aktuálne sociálno-pedagogické témy v konfrontácii s inými vednými disciplínami a pomáhajúcimi profesiami. Konvergencie a divergencie sociálnej pedagogiky, sociológie výchovy, sociálnej patológie a sociálnej práce.
6. Preventívne a intervenčné úlohy sociálnej pedagogiky. Inovácie a trendy v rozvoji sociálnej pedagogiky na Slovensku. Aktuálne preventívne a intervenčné výzvy.
7. Základné metódy sociálno-pedagogickej prevencie a intervencie. Aplikácia vybraných metód: kazuistiky a využitie metód v praxi.
8. Systémové a inštitucionálne ukotvenie sociálneho pedagóga/sociálnej pedagogičky v procese resocializácie a reedukácie. Tradičné a inovatívne poňatie sociálnej pedagogiky na Slovensku. Štátny a neziskový sektor a ich komparácia vo vzťahu k sociálno-pedagogickej činnosti.
9. Osobnosť sociálneho pedagóga/sociálnej pedagogičky. Všeobecné a špecifické kompetencie podľa vybraných autorov (aktuálne koncepcie). Vzdelávanie sociálnych pedagógov: tradičné vzdelávanie, dobrovoľnícka činnosť, service learning, sebarozvojové aktivity, supervízia.
10. Profesionálne uplatnenie sociálneho pedagóga/sociálnej pedagogičky v rôznych oblastiach spoločenského života: školstvo, sociálne veci, zdravotníctvo, spravodlivosť a pod. Kazuistiky a praktické využitie.
11. Sociálno - výchovná činnosť s rodinou: charakteristika prostredia dysfunkčnej rodiny a faktory ohrozenia výchovy detí a mladých ľudí. Syndróm CAN a metódy sociálno-výchovnej činnosti s deťmi, mladými ľuďmi a rodinami.
12. Sociálno - výchovná činnosť v centrách pre deti a rodiny: minulosť, súčasnosť a formy náhradnej inštitucionálnej starostlivosti, charakteristika a význam profesionálneho náhradného rodičovstva. Sanácia rodiny, rekonštruovaná rodina a doplnená rodina: formy a metódy práce.
13. Kompetencie a metódy práce sociálneho pedagóga/sociálnej pedagogičky v centrách pre deti a rodiny s rôznym zameraním (zariadenia krízovej intervencie, ambulantná pomoc a podpora, a pod.).
14. Sociálno - výchovná činnosť v školskom prostredí: správanie sa detí vo vzťahu k pravidlám školského poriadku. Charakteristika a metódy sociálno-pedagogickej práce pri záškoláctve a školskej delikvencii. Pozícia koordinátora primárnej prevencie a sociálno-patologických javov v školách.
15. Sociálno - výchovná činnosť v školskom prostredí: šikana a kyberšikana, aktéri a obete šikanovania, fázy a dôsledky šikanovania. Sociálno-výchovná práca s obeťami a páchateľmi šikanovania. Školská a peer mediácia ako špecifické nástroje prevencie a včasnej intervencie sociálnej patológie v škole. Pozícia koordinátora primárnej prevencie a sociálno-patologických javov v školách.
16. Sociálno-výchovná činnosť v zariadeniach tretieho sektora: špecifiká sociálnopedagogickej práce v nízkoprahových zariadeniach, krízových centrách, zariadeniach pre mladých dospelých, pre liečbu závislostí, pre ľudí bez domova a pod.
17. Sociálno-výchovná činnosť v oblasti štátnej správy: silové zložky a justícia. Preventívne programy kriminality v oblasti polície. Penitenciárna a postpenitenciárna edukačná činnosť.
18. Sociálno-výchovná činnosť s deťmi a mládežou zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia: deti a mládež rómskeho etnika, deti a mládež z málo podnetného prostredia a iných vylúčených komunít. Sociálno-pedagogická činnosť s nadanými a talentovanými deťmi.
19. Vybrané nástroje posilnenia reziliencie: socioterapia, supervízia a sebarozvoj. Kazuistiky a praktické využitie.
20. Vybrané nástroje posilnenia reziliencie: školská a peer supervízia. Kazuistiky a praktické využitie.
Štátnu skúšku môže študent vykonať
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedra je povinná zverejniť svoje termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten, na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže študent vykonať:
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil, je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
slovenský
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného katedrou.
2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú otázku.
4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázkou pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na doplňujúce otázky.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.
0/100
Študent, ktorý absolvuje štátnu skúšku, komplexne zvláda problematiku štátnej skúšky v kontexte stanovených okruhov. Má teoretické a praktické poznatky založené na súčasnom stave poznania z oblasti sociálnej pedagogiky, ako aj schopnosť ich tvorivo uplatňovať a používať. Ovláda sociálno-pedagogické poznatky obsiahnuté vo výučbe predmetov Sociálna pedagogika, Vybrané problémy socializácie mládeže. Je spôsobilý kriticky reflektovať sociálnopedagogické javy v sociálno-edukačnej praxi na základe dostupných sociálno-pedagogických teórií. Dokáže poznatky zo sociálnej pedagogiky aplikovať aj na medzipredmetové vzťahy, je schopný kriticky myslieť a vedecky argumentovať.
Hupková, I., Kuchárová, B, & Sejčová, Ľ. (2021). Prevencia v praxi. Látkové a nelátkové závislosti. Bratislava: NOC, 2020. Dostupné na: https://www.nocka.sk/wp-content/uploads/2021/07/NOC-Prevencia-v-praxi-A5-web.pdf
Jarábek, K., & Koštrnová, D. (2014). Výchovný poradca [online]. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum. Dostupné na: https://archiv.mpc-edu.sk/sites/default/files/publikacie/jarabek_kostrnova_vychovny_poradca_web.pdf
Knotová, D. a kol. (2014). Školní poradenství. Praha: Grada Publishing.
Krnáčová, Z., & Križo, V. (2021). Multidisciplinárny prístup v školách: Školský podporný tím [online]. Národný projekt ŠTANDARDY, VÚDPaP. Dostupné na: https://vudpap.sk/wp-content/uploads/2022/06/Multidisciplinarny-pristup-v-skolach-Skolsky-podporny-tim-v1.03.pdf
Kunčaková, S. (2021). Manuál začínajúceho sociálneho pedagóga v škole. Bratislava: VÚDPaP. Dostupné na: https://vudpap.sk/wp-content/uploads/2021/10/Manual-zacinajuceho-soc.ped_.v1.02.pdf
Sejčová, Ľ. (2018). Edukačné poradenstvo a perspektívy jeho rozvoja. Perspektívy rozvoja pedagogiky a andragogiky v Slovenskej republike a v krajinách strednej Európy [elektronický dokument], Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 122-131.
Sejčová, Ľ. (2011). Pedagogicko-psychologické poradenstvo a poradenský proces. Bratislava: Vydav. UK.
Sejčová, Ľ. (2009). Delikvencia mládeže. Bratislava: STIMUL, Dostupné na: http://stella.uniba.sk/texty/FIF_SL-Delikvencia_mladeze.pdf
1. Pedagogické poradenstvo. Charakteristika poradenstva a poradenskej činnosti. Vysvetlenie pojmov radenie, poradcovstvo, poradca, poradenstvo. Formy a oblasti poradenstva. Zameranie a ciele súčasného poradenstva.
2. Historický prierez vývinom poradenstva a poradenských koncepcií. Poradenstvo ako orientácia (guidance) pri voľbe povolania, diagnostický a psychometrický model, medicínska koncepcia, výchovné a edukatívno-formatívne koncepcie, koncepcie kariérového poradenstva, biodromálna výchovná a rozvíjajúca koncepcia poradenstva.
3. Poradenský proces. Podmienky poradenského procesu. Požiadavky na poradňu a jej zariadenie. Požiadavky na poradenský team. Klienti poradenského procesu. Rizikoví klienti.
4. Osobnosť a rola poradcu. Odborná kvalifikácia poradcu. Poradenské štýly. Etické zásady práce poradcu. Supervízia v poradenstve. Syndróm vyhorenia u poradcov. Psychohygiena poradcu.
5. Komunikácia v poradenskom procese. Atmosféra poradenského procesu. Fázy poradenského procesu. Telefonická konzultácia. Písomná konzultácia a poradenstvo v časopisoch a na internete. Osobná konzultácia. Základné princípy a spôsob komunikácie s klientom. Kladenie otázok v poradenstve. Chyby v poradenskej komunikácii.
6. Fázy diagnostiky v poradenstve. Anamnestický rozhovor. Pozorovanie. Analýza materiálov. Štandardizovaná diagnostika. Sociometria. Diagnostické techniky v oblasti výchovného poradenstva.
7. Intervenčné metódy práce s klientom. Poradenské intervencie a techniky zakotvené v jednotlivých poradenských smeroch. Intervenčné postupy nezávislé na poradenskom smere. Intervencie podľa času trvania, intenzity, počtu osôb, klientovho problému, miery direktívnosti, podľa jednotlivých fáz poradenského procesu.
8. Individuálne konzultačné metódy. Informačná konzultácia, ditribúcia, klarifikácia, ventilácia, povzbudenie, interpretácia, aplikácia tréningu aplikácia relaxačných techník, modelovanie, hranie rolí, konfrontácia, reflexia.
9. Skupinové intervencie. Metódy skupinového poradenstva. Metódy poradenskej činnosti v školskom a vzdelávacom poradenstve. Rodinné poradenstvo.
10. Výchovné, vzdelávacie a preventívne programy v školstve. Priestor na aplikáciu rozvíjajúcich a poradenských programov. Výkonovo-motivačné programy. Preventívne programy a projekty zamerané na prevenciu sociálnopatologických javov u mládeži na základných a stredných školách.
11. Systém školského a výchovného poradenstva na Slovensku. Vznik a vývoj výchovného a psychologického poradenstva. Špeciálne výchovné zariadenia. Školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Hlavná činnosť a zameranie centier poradenstva a prevencie.
12. Kooperácia poradenských pracovníkov v školách a v poradenských zariadeniach. Náplň činnosti výchovného poradcu, sociálneho pedagóga, koordinátora prevencie, školského psychológa, špeciálneho pedagóga a liečebného pedagóga.
13. Úlohy výchovného poradcu na základných a stredných školách. Inštrumentárium výchovného poradcu. Základná dokumentácia výchovného poradcu. Výchovné poradenstvo v zahraničí (školský pedagóg v Poľsku, Slovinsku, Chorvátsku, USA, výchovný poradca v Čechách).
14. Preventívno-výchovné poradenstvo. Problémy žiakov v správaní. Príčiny vzniku porúch správania a delikvencie mládeže. Predchádzanie delikventného správania mládeže z pohľadu výchovného poradcu a sociálneho pedagóga. Integrácia a vzdelávanie žiakov s poruchami správania.
15. Prevencia látkových a nelátkových závislostí v školstve. Klasifikácia látkových a nelátkových závislostí. Metódy a techniky práce výchovného poradcu a koordinátora prevencie v oblasti prevencie závislostí a poradenstva. Tvorba preventívneho školského programu.
Štátnu skúšku môže študent vykonať
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedra je povinná zverejniť svoje termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten, na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže študent vykonať:
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil, je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
slovenský
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného katedrou.
2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú otázku.
4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázkou pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na doplňujúce otázky.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.
0/100
Študent, ktorý absolvuje štátnu skúšku, komplexne zvláda problematiku štátnej skúšky v kontexte stanovených okruhov. Má teoretické a praktické poznatky založené na súčasnom stave poznania z oblasti pedagogického poradenstva, ako aj schopnosť ich tvorivo uplatňovať a používať. Ovláda poznatky obsiahnuté vo výučbe predmetov Pedagogické poradenstvo, Pedagogická prevencia závislostí a Dieťa ako obeť násilia. Študent má vedomosti o poradenských teóriách, prístupoch a technikách s dôrazom na ich aplikáciu v poradenskom procese pri riešení výchovných a vzdelávacích problémov žiakov. Dokáže poznatky z pedagogického poradenstva aplikovať aj na medzipredmetové vzťahy, je schopný kriticky myslieť a vedecky argumentovať.