1. H. Holzhey, W. Röd: Filosofie 19. A 20. století. II. Praha: Oikoymenh, 2006.
2. R. Thurnher, W. Röd, H. Schmidinger: Filosofie 19. A 20. století. III. Praha: Oikoymenh, 2009.
3. J. Bodnár, P. Cmorej, I. Hrušovský, A. Riška, ed.: Logický empirizmus a filozofia prírodných vied. Antológia z diel filozofov, 9. zv. Bratislava: VPL, 1968.
Tematické okruhy:
1. Fenomenologická metóda, fenomenologické chápanie vedomia a intencionality a
fenomenologická kritika naturalizmu a historizmu (Husserl, Heidegger).
2. Existencializmus a jeho pohľad na autentickú podobu života ľudského indivídua a filozofického
pristupovania k existencii a bytiu. Problém slobody a zmyslu ľudskej existencie (Sartre, Jaspers).
3. Heideggerova filozofia bytia a jeho analýza štruktúr ľudskej existencie. Pojem existenciálu a
ontologickej diferencie.
4. Teória poznania a chápanie pravdy a vedy v klasickom pragmatizme (Peirce, James, Dewey).
5. Kritická teória Frankfurtskej školy: neomarxistická kritika západnej civilizácie a teória
komunikatívnej racionality (Horkheimer, Adorno, Habermas).
6. Radikálna kritika metafyziky a rôzne koncepcie metafyziky vo filozofii 20. storočia (logický
pozitivizmus, Heidegger, pragmatizmus, Frankfurtská škola, Derrida).
7. Pojem štruktúry a základné znaky štrukturálnej metódy vo francúzskej štrukturalistickej a
postštrukturalistickej filozofii (Lévi-Strauss, Foucault, Barthes, Althusser).
8. Obrat k jazyku a úloha modernej logiky v ranej analytickej filozofii (Frege, Russell,
Wittgenstein). Pojmová analýza ako metóda filozofie. Fregeovská sémantika.
9. Koncepcia filozofie a filozofia vedy v logickom pozitivizme a logickom empirizme (Viedenský
krúžok, Berlínska spoločnosť pre empirickú filozofiu).
10. Filozofická reflexia postmodernej situácie v spoločnosti a vo vede (Lyotard). Dekonštruktívne
čítanie textov ako spôsob filozofovania (Derrida)
Štátnu skúšku môže študent vykonať
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie
štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania
študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými
stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia
konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej
súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok
stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje
termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa
prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri
týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,
na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na
riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže
študent vykonať
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v
súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,
je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch
pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu
bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo
jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z
daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
slovenský
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného
katedrou.
2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou
náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú
otázku.
4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázkou pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na
doplňujúce otázky.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej
skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.
0%/100%
Študent, ktorý absolvuje štátnu skúšku, komplexne zvláda problematiku štátnej skúšky v kontexte
stanovených okruhov. Má
A: v oblasti poznatkov:
• hlbšie znalosti o vybraných školách, smeroch, prúdoch a postavách v dejinách filozofie (dejiny filozofie XX. storočia);
B: v oblasti zručností:
• rozvinuté odborné schopnosti samostatnej práce s filozofickými problémami a textami, ich komparácie, kritickej analýzy a interpretácie
1. Kolář, Peter - Svoboda, Vladimír. Logika a etika. Úvod do metaetiky. Praha: Filosofia, 1997.
ISBN: 80-7007-100-1.
2. BRÁZDA, Radim: Ethicum. Zlín: VeRBuM, 2010. ISBN: 978-80-904273-9-6.
3. LONGINO, Helen. Usmerňovanie sociálneho obratu vo filozofii vedy. Filozofia. 2009. roč.
64, č. 4, s. 312-324. ISSN 0046-385X (dostupné tiež na http://www.klemens.sav.sk/fiusav/doc/
filozofia/2009/4/312-323.pdf).
5. SZAPUOVÁ, Mariana, NUHLÍČEK, Martin, CHABADA, Michal (eds). Veda, spoločnosť a
hodnoty. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2019. ISBN 978-80-223-4749-5
(vybrané kapitoly)
6. GAHÉR, František. Logická sémantika a všeobecná teória prekladu. Bratislava: Stimul, 2010.
ISBN 978-80-89236-97-8. Dostupné na: https://stella.uniba.sk/texty/fg-lsavtp.pdf.
7. GAHÉR, František, ŠTEVČEK, Marek, BRAXATORIS, Martin. Nástroje a pravidlá produkcie
a interpretácie koncízneho textu (s osobitným zreteľom na normativitu). In: Jazykovedný časopis.
2019, roč. 70, č. 1, s. 75-94. ISSN (online) 1338-4287.
8. GAHÉR, František. Vetné operátory: ich interakcie (s vektormi času, kauzality a epistemickej
relevancie) a ich konštrukcie. In: Jazykovedný časopis. 2020, roč. 71, č. 2, s. 197-212. ISSN
(online) 1338-4287.
9. BIELIK, Lukáš. Metodologické aspekty vedy. Bratislava: Univerzita Komenského v
Bratislave, 2019. ISBN 978-80-223-4788-4.
10. DALY, Chris. An Introduction to Philosophical Methods. Peterborough: Broadview Press,
2010. ISBN 978-1-55111-934-2.
Tematické okruhy:
Metaetika:
1. Metaetika (vymedzenie metaetiky, metaetika vs. normatívna a deskriptívna etika, dichotómia faktov a hodnôt, problém dobra / „otvorená otázka“)
2. Metaetický kognitivizmus a nonkognitivizmus (otázka pravdivosti morálnych súdov, otázka existencie morálnych skutočností, emotivizmus, preskriptivizmus, expresivizmus, teória omylu, argumenty v prospech kognitivizmu / nonkognitivizmu a ich kritika)
3. Metaetický konštruktivizmus (morálna záväznosť, otázka existencie morálnych skutočností, rola praktickej racionality, kontraktualizmus, kantovský konštruktivizmus, diskurzívna etika, argumenty v prospech konštruktivizmu a ich kritika)
4. Metaetický realizmus a naturalizmus (otázka existencie morálnych skutočností, podoby realizmu a naturalizmu, problém konštitúcie, superveniencie, neantropocentrické etiky, argumenty v prospech realizmu / naturalizmu a ich kritika)
5. Metaetický internalizmus a externalizmus (morálna motivácia a jej zdroje, motivujúce vs. normatívne dôvody, konatívne vs. kognitívne stavy, psychologistické a nonpsychologistické teórie motivácie, amoralizmus, altruizmus, hlavné argumenty v prospech internalizmu a externalizmu a ich kritika)
Sociálne a etické problémy vedy:
1. Sociálny obrat vo filozofii vedy, jeho predpoklady a dôsledky
2. Hodnoty vo vede a problém hodnotovej neutrality vedeckého poznania
3. Feministická epistemológia a problém sociálneho charakteru vedeckého poznania
4. Veda ako sociálna inštitúcia a normatívna štruktúra vedy
5. Etika vo vede a etika vedy (interná a externá etika vedy)
Logická sémantika:
1. Tradičná sémantika (pojem verzus predstava, obsah pojmu/pojmové znaky, rozsah pojmu).
2. Princípy logickej sémantiky pre analýzu prirodzeného jazyka.
3. Teórie významov výrazov (extenzionálne, intenzionálne a hyperintenzionálne) a druhy
kontextov.
4. Jazykové javy, ktoré porušujú niektoré princípy logickej sémantiky.
5. Pravidlá utvárania a rekonštrukcie zhutnených a nedourčených textov.
Metódy vedy a filozofie:
1. Zdroje poznania a klasifikácia výrokov.
2. Myšlienkové experimenty a ich funkcia vo vede a filozofii.
3. Konceptuálna analýza a definovanie.
4. Testovanie: vedecké hypotézy a filozofické tézy.
5. Vedecké teórie: štruktúra a funkcie.
Štátnu skúšku môže študent vykonať
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie
štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania
študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými
stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia
konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej
súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok
stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje
termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa
prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri
týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,
na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na
riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže
študent vykonať
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v
súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,
je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch
pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu
bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo
jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z
daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
slovenský
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného
katedrou.
2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou
náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú
otázku.
4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázkou pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na
doplňujúce otázky.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej
skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.
0%/100%
Študent, ktorý absolvuje štátnu skúšku, komplexne zvláda problematiku štátnej skúšky v kontexte
stanovených okruhov. Má
A: v oblasti poznatkov hlbšie teoretické znalosti z vybraných oblastí filozofického myslenia (etika, sociálna a politická filozofia, epistemológia, metafyzika) zvlášť so zameraním na zvolenú tému záverečnej (diplomovej) práce.
B: v oblasti zručností rozvinuté schopnosti používať relevantný pojmový a kategoriálny aparát filozofie a relevantné metódy riešenia teoretických i praktických problémov (logika, metodológia a filozofia vedy).
Podľa zamerania témy diplomovej práce
Odovzdanie diplomovej práce v termíne určenom v harmonograme aktuálneho akademického roka pre príslušný termín realizácie štátnej skúšky. Diplomová práca sa odovzdáva v tlačenej verzii v dvoch viazaných exemplároch (z toho minimálne jeden v pevnej väzbe) na príslušnej katedre a v elektronickej verzii prostredníctvom AIS. Práca musí spĺňať parametre určené Vnútorným predpisom č. 7/2018 Smernica rektora Univerzity Komenského o základných náležitostiach záverečných prác, rigoróznych prác a habilitačných prác, kontrole ich originality, uchovávaní a sprístupňovaní na Univerzite Komenského v Bratislave. Na hodnotenie diplomovej práce ako predmetu štátnej skúšky sa vzťahujú ustanovenia článku 14 Študijného poriadku Filozofickej fakulty UK.
slovenský
1. Prínos záverečnej práce pre daný študijný odbor v závislosti od jej charakteru a stupňa štúdia. Pri hodnotení diplomovej práce sa zohľadňuje, či študent adekvátne spracúva zvolenú tému na úrovni vedeckej štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, či sú zvolené vedecké postupy primerané a vhodné, a či adekvátne pracuje s hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Diplomová práca má byť zreteľným prínosom v príslušnom študijnom odbore;
2. Originálnosť práce (záverečná práca nesmie mať charakter plagiátu, nesmie narúšať autorské práva iných autorov), súčasťou dokumentácie k obhajobe záverečnej práce ako predmetu štátnej skúšky je aj protokol originality z centrálneho registra, k výsledkom ktorého sa školiteľ a oponent vyjadrujú vo svojich posudkoch;
3. Správnosť a korektnosť citovania použitých informačných zdrojov, výsledkov výskumu iných autorov a autorských kolektívov, správnosť opisu metód a pracovných postupov iných autorov alebo autorských kolektívov;
4. Súlad štruktúry záverečnej práce s predpísanou skladbou definovanou Vnútorným predpisom č. 12/2013;
5. Rešpektovanie odporúčaného rozsahu záverečnej práce (odporúčaný rozsah diplomovej práce je spravidla 50 – 70 normostrán – 90 000 až 126 000 znakov vrátane medzier), primeranosť rozsahu práce posudzuje jej školiteľ;
6. Jazyková a štylistická úroveň práce a formálna úprava;
7. Spôsob a forma obhajoby záverečnej práce a schopnosť študenta adekvátne reagovať na pripomienky a otázky v posudkoch školiteľa a oponenta.
0%/100%
Študent je schopný pri koncipovaní diplomovej práce spracovať zvolenú tému na úrovni vedeckej štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Diplomová práca je prínosom v príslušnom študijnom odbore.