štátna skúška

ADAMČIAK, Milan: Archív III (Nôty) – grafické partitúry, Dive Buki, Košice 2012-2013

COX, Christoph – WARNER, Daniel, eds.: Audiokultúra. Texty o modernej hudbe. Bratislava: Hudobné centrum, 2014. ISBN 978-80-89427-22-2.

CSERES, J.: Hudobné simulakrá. Bratislava: Hudobné centrum, 2001. ISBN 80-88884-30-6 DORŮŽKA, P. a kol.: Hudba na pomezí. Praha: Panton, 1991. ISBN 80-7039-125-1

GERŽOVÁ, J., ed.: Slovník svetového a súčasného výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia. Bratislava: Profil, 1999. ISBN 80-968283-0-4

KALHOUS, Z., OBST, O., a kol.: Školní didaktika. Praha : Portál, 2002. ISBN 80-7178-253-X

LIEBMAN, M.: Skupinová arteterapie, Portál 2010.

KULKA, T. – CIPORANOV, D., eds.: Co je umění? Texty angloamerické estetiky 20. století. Filozofická fakulta Univerzity Karlovy v Praze, 2010. ISBN 078-80-87378-46-5.

LÉBL, V.: Elektronická hudba. Praha: Státní hudební vydavatelství, 1966

McLUHAN, M.: Jak rozumět médiím. Praha: Odeon, 1991. ISBN 80-207-0296-2

MATEJ, D.: Otvorené partitúry a voľná improvizácia ako priestor pre rozvoj ansámblovej hry, In: Musica viva in schola 25 [elektronický zdroj]. - ISBN 978-80-210-8467-4. - Brno: Masarykova univerzita, 2016. - S. 54-72 [online]

MATEJ, D.: Otvorené partitúry – Medzi kompozíciou a improvizáciou, Časopis X, 2/2013, OZ Hardness & Blackness, Bratislava, ISSN: 1339 – 2522

RUBIN, J.: Prístupy v arteterapii, Triton 2010

SKALKOVÁ, J.: Obecná didaktika. Praha: Grada, 2007. ISBN 978-80-247-1821-7

SLAVÍK, J.: Hodnocení v současné škole. Praha: Portál, 1999. ISBN: 8071782629.

SILVERMAN, D.: Ako robiť kvalitatívny výskum. Bratislava, IKAR 2005. ISBN 80-551-0904-4

ŠICKOVÁ, J.: Základy arteterapie, Portál 2002

ŠICKOVÁ, J.: Arteterapia. Úžitkové umenie, Petrus, 2006

ŠVAŘÍČEK, R. – ŠEĎOVÁ, K. a kol. 2007. Kvalitativní výzkum v pedagogických vědách. Praha: Portál, 2007. ISBN 978-80-7367-313-0

ŠVEC, Š.: Metodológia vied o výchove. Bratislava: IRIS, 1998. ISBN 80-88778-73-5

STRAUSS, A. – CORBINOVÁ, J.: Základy kvalitatívneho výzkumu. Brno: Albert 1999. ISBN 80- 85834-60-X.

ZELINA, M. 1996. Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa.. Bratislava: IRIS. 1996 ISBN 80- 967013-4-7.

podmienky prihlasovania na štátnu skúšku definuje čl. 29 – dizertačná skúška- vnútorného predpisu č. 1/2020, študijný poriadku PdF UK)

Podmienky absolvovania štátnej skúšky definuje čl. 29 – dizertačná skúška- vnútorného predpisu č. 1/2020, študijného poriadku PdF UK)

Dizertačná skúška sa hodnotí ako celok klasifikačným stupňom prospel alebo neprospel. Jednotlivé časti dizertačnej skúšky sa osobitne nehodnotia.

Prospel: vyhovel podmienkam štátnej skúšky – dizertačnej skúšky, orientuje sa v základných teoretických východiskách témy, pozná súčasný stav riešenia témy, orientuje sa v analýze metodického prístupu riešenia problematiky a je spôsobilý prezentovať stav rozpracovanosti témy dizertačnej práce.

Neprospel: nevyhovel podmienkam štátnej skúšky – dizertačnej skúšky.

slovenský jazyk, český jazyk

Povinné predmety:

Metodológia umelecko-výchovných predmetov

Metodológia výskumu, špecifiká tvorby výskumu v umelecko-výchovných predmetoch.

Kritériá a metódy výskumu, špecifiká tvorby výskumu v umelecko-výchovných predmetoch.

Kvantitatívny výskum v umelecko-výchovných predmetoch, dizajn výskumu, metódy, interpretácia výsledkov.

Kvalitatívny výskum v umelecko-výchovných predmetoch, dizajn výskumu, metódy, interpretácia výsledkov.

Odborová didaktika umelecko-výchovných predmetov

Umelecko-výchovné predmety v školskom prostredí. Postavenie, štruktúra, koncepty a pedagogická realita v škole. Kurikulum umelecko-výchovných predmetov, jeho osobitosti, súčasné chápanie, moderné trendy.

Tvorivosť. Výtvarná/hudobná tvorivosť. Znaky, štádia tvorivosti. Aký je vzťah všeobecnej tvorivosti, výtvarnej/hudobnej tvorby a tvorivého myslenia. Vzťah tvorivosti a inteligencie.

Hodnotenie a vytváranie hodnôt v umelecko-výchovných predmetov. Kritéria hodnotenia, spôsoby hodnotenia, axiologická kompetencia učiteľa.

Osobnosť učiteľa výtvarnej/hudobnej výchovy a špecifické rysy jeho vzdelávania. Profesionálne kompetencie. Žiak a učiteľ vo výtvarno-vzdelávacom procese výtvarného/hudobného vzdelávania.

Povinne voliteľný predmet (študent si vyberie jeden predmet):

Arteterapia

Historické súvislosti arteterapie

Teoretické východiská arteterapie (Freud, Jung, Rogers, Gestalt,...)

Osobnosti arteterapie

Formy, ciele a cieľové skupiny arteterapie

Arteterapeutické metódy

Diagnostické možnosti výtvarného prejavu

Arteterapeutický výskum (Testy, manuály, škály)

Výtvarné a hudobné stratégie v súčasnosti

Historické, spoločenské a esteticko-filozofické kontexty zrodu “nového umenia”

Nové médiá a ich vzťah k umeleckej praxi

Kľúčové umelecké koncepty a ich tvorcovia v prvej polovici 20. storočia

Kľúčové umelecké koncepty a ich tvorcovia po roku 1950

Radikálne výstupy euro-americkej povojnovej avantgardy a ich využiteľnosť v súčasnej umeleckej pedagogike

Predpoklady inter- a multi-mediality v umeleckej tvorbe a možnosti využitia druhových fúzií v edukácii

„Hudba na pomedzí“ (alternatívne prejavy v oblasti džezu a rocku) ako impulz pre hudobnú edukáciu

0/100

Ciele a výstupy vzdelávania:

Cieľom dizertačnej skúšky je overiť vedomosti, zručnosti a kompetencie študenta.

v rámci vedomostí má primeraný súbor vedomostí v oblasti umelecko-výchovných predmetov, vrátane poznania a porozumenia vzťahov k iným častiam odboru a k súvisiacim odborom má primerané poznanie teórií a postupov vedy a výskumu vo vzťahu k téme,

v rámci zručností vie aktívnym spôsobom získavať znalosti a informácie, kriticky ich analyzovať a prehodnocovať v kontexte témy práce,

dokáže primerane aplikovať a tvorivým spôsobom zdokonaľovať a rozvíjať teórie a postupy v kontexte témy,

dokáže primerane identifikovať vedecký a inovačný vývoj v kontexte riešenie témy.

v rámci kompetencií vie primerane plánovať a iniciovať riešenie problémov/projektov, vrátane formulovania cieľov, prostriedkov a metód v kontexte témy,

vie primerane posudzovať a modifikovať vlastnú odbornú a umeleckú činnosť, vo vzťahu k dopadu v danej oblasti v kontexte témy

je pripravený formulovať informácie o cieľoch, metódach a spôsoboch riešenia výskumu v téme.

štátna skúška

v kontexte témy dizertačnej práce

spĺňa podmienky stvárňované individuálnym plánom

Podmienky absolvovania obhajoby dizertačnej práce stanovuje čl. 34 vnútorného predpisu 1/2020 študijný poriadok PdF UK

Obhajoba dizertačnej práce sa hodnotí klasifikačným stupňom prospel alebo neprospel.

Prospel

vyhovel požiadavkám

Neprospel

nevyhovel požiadavkám

slovenský jazyk alebo český jazyk

Postup pri obhajobe dizertačnej práce:

predseda skúšobnej komisie uvedie stručný životopis doktoranda, oznámi tému dizertačnej práce, zásadné informácie z posudku školiteľa, prehľad vedeckých alebo umeleckých prác doktoranda a ohlasov na nich,

doktorand stručne uvedie podstatný obsah svojej dizertačnej práce, jej koncepciu, výsledky a prínos,

oponenti dizertačnej práce prednesú podstatný obsah svojich posudkov; za neprítomného oponenta prečíta v plnom rozsahu jeho posudok predseda skúšobnej komisie alebo ním poverený člen skúšobnej komisie,

doktorand zaujme stanovisko k posudkom oponentov dizertačnej práce, najmä sa vyjadrí ku všetkým podnetom a pripomienkam a odpovie na ich otázky,

predseda skúšobnej komisie oboznámi účastníkov obhajoby s ďalšími podnetmi, pripomienkami alebo vyjadreniami a otvorí diskusiu, na ktorej sa môžu zúčastniť všetci účastníci obhajoby; v diskusii sa overuje správnosť, odôvodnenosť, vedecká alebo umelecká pôvodnosť a závažnosť poznatkov obsiahnutých v dizertačnej práci,

doktorand počas diskusie odpovie na všetky otázky a zaujme stanovisko ku všetkým podnetom a pripomienkam účastníkov obhajoby dizertačnej práce.

0/100

Ciele a výstupy vzdelávania:

Cieľom obhajoby dizertačnej práce je preukázať schopnosť a pripravenosť na samostatnú vedeckú a tvorivú činnosť v oblasti výskumu alebo vývoja.

Obhajoba dizertačnej práce sa realizuje formou vedeckej rozpravy medzi doktorandom, oponentmi dizertačnej práce, členmi skúšobnej komisie a ostatnými účastníkmi o získaných poznatkoch a prínose dizertačnej práce, alebo ako umelecká rozprava o vytvorenom umeleckom diele alebo predvedenom umeleckom výkone spracovanom v dizertačnej práci. Počas obhajoby dizertačnej práce sa skúma aj odôvodnenosť a hodnovernosť jej záverov a návrhov, ktoré dizertačná práca obsahuje.

Výsledkom obhajoby dizertačnej práce je preukázanie:

v rámci vedomostí systematický, ucelený a komplexný súbor vedomostí v oblasti umelecko-výchovných predmetov, vrátane poznania a porozumenia vzťahov k iným častiam odboru a k súvisiacim odborom má hlboké poznanie teórií, sofistikovaných metód a postupov vedy a výskumu na úrovni zodpovedajúcej medzinárodným kritériám umelecko-výchovných predmetov,

v rámci zručností vie aktívnym spôsobom získavať nové znalosti a informácie, kriticky ich analyzovať a prehodnocovať a využívať ich v teórii i praktických aplikáciách pre rozvoj odboru didaktika umelecko-výchovných predmetov,

dokáže aplikovať a tvorivým spôsobom zdokonaľovať a rozvíjať teórie a výskumné, vývojové a inovačné postupy v odbore didaktiky umelecko-výchovných predmetov,

dokáže identifikovať svetový vedecký a inovačný vývoj v odbore didaktiky umelecko-výchovných predmetov, a v príbuzných odboroch a využívať ho v smerovaní a rozvoji odboru, s integráciou vedomostí z rôznych oblastí,

v rámci kompetencií dokáže plánovať a iniciovať riešenie komplexných problémov/projektov, vrátane formulovania cieľov, prostriedkov a metód v oblasti vývoja v odbore didaktiky umelecko-výchovných predmetov,

vie posudzovať a modifikovať vlastnú odbornú a umeleckú činnosť v širšom kontexte, vo vzťahu na dlhodobý dopad v danej oblasti a z hľadiska sociálnych, etických, environmentálnych ďalších kritérií je pripravený formulovať informácie o výstupoch a záveroch vedeckej, výskumnej a vývojovej práce na medzinárodnej úrovni a riadiť rozsiahle výskumné úlohy a tímy.