Štátna skúška: dizertačná skúška

Povinná literatúra:

DOLNÍK, J. 2013. Všeobecná jazykoveda.: opis a vysvetľovanie jazyka, Bratislava: Veda, 2013.

FINDRA, J. 1989. Stavba a prednes rečníckeho prejavu. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 1989.

KOŠKA, J. 2003. Recepcia ako tvorba. Bratislava: Veda, 2003.

LOJOVÁ, G. 2004. Teória a prax vyučovania gramatiky cudzích jazykov. Bratislava: Monitor

Promotion, 2004.

LOJOVÁ, G. 2005. Individuálne osobitosti pri učení sa cudzích jazykov I. Bratislava: Univerzita

Komenského, 2005.

LOJOVÁ, G./VLČKOVÁ, K. 1987. Styly a stratégie vo výuce cizích jazyku. Praha: Portál, 2011.

MISTRÍK, J. 1987. Rétorika. 3. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1987.

MISTRÍK, J., ŠKVARENINOVÁ, O. 1992. Štylistika a rétorika. Bratislava: Právnická fakulta

Univerzity Komenského, 1992.

ONDREJOVIČ, S. 2008. Jazyk, veda o jazyku, societa. Bratislava: VEDA, 2008.

SLANČOVÁ, D. a kol. 2001. Základy praktickej rétoriky. Prešov: Náuka, 2001.

Odporúčaná literatúra:

AITCHISON, J. 1972. Linguistics. London: Teach Yourself Books, 1972.

BAASNER, R. 2001. Methoden und Modelle der Literaturwissenschaft. Eine Einführung. Berlin: Erich Schmidt, 2001.

BESTE, G. (ed.) 2007. Fachmethodik: Deutsch-Methodik: Handbuch für die Sekundarstufe I und II. Berlin: Cornelsen, 2007.

BRACKERT, H./STÜCKRATH, J. 2004. Literaturwissenschaft. Ein Grundkurs. Reinbek bei

Hamburg: Rowohlt Taschenbuch, 2004.

BROWN, D. H. 2000. Principles of Language Learning and Teaching. Prentice Hall, 2000.

BUCH, K. R./CHRIST, H./KRUMM, H. J. 2007. Handbuch Fremdsprachenunterricht. Tübingen: UTB, 2007.

BUTZKAMM, W. 2002. Psycholinguistik des Fremdsprachenunterrichts. Tübingen: A. Francke

Verlag, 2002.

CHOMSKY, N. 1965. Aspects of the Theory of Syntax. Cambridge: Mass, 1965.

DAWIDOWSKI, Ch./KORTE, H. (eds.) 2009. Literaturdidaktik empirisch. Aktuelle und

historische Aspekte, Reihe „Bibliographien zur Literatur- und Mediengeschichte“. Frankfurt

a. M.: Peter Lang, 2009.

DÖRNYEI, Z. 2005. The psychology of the language learner. Lawrence Erlbaum Associates

Publishers, 2005.

HINKEL, E. (ed.) 2005. Handbook of research in second language teaching and learning. New

Jersey: Lawrence Erlbaum Associates Publishers, 2005.

HOLMES, J. 2001. An Introduction to Sociolinguistics. 2. vyd. Harlow: Pearson Education Ltd.,

2001.

LEVINSON, S.-C. 1983. Pragmatics. Cambridge: Cambridge University Press, 1983.

LONG, M.H./DOUGHTY, C. J. 2009. The handbook of language teaching. Wiley-Blackwell,

2009.

MARTINEZ, M./SCHEFFEL, M. 2012. Einführung in die Erzähltheorie. München: C. H. Beck

Verlag, 2012.

NEUNER, G./HUNFELD, H. 1993. Methoden des fremdsprachlichen Deutschunterrichts.

Tübingen: Langenscheidt 1993.

PAVLÍK, R. 2006. Elements of Sociolinguistics. Bratislava: Univerzita Komenského, 2006.

STORCH, G. Deutsch als Fremdsprache. Eine Didaktik. Stuttgart: UTB, 1999.

VAJIČKOVÁ, M. 1999. Theoretische Grundlagen stilistischer Textanalyse. 2. rozšír. vyd. - Nümbrecht: Kirsch-Verlag, 2015.

VAJIČKOVÁ, M./ĎURICOVÁ, A./KOSTELNÍKOVÁ, M./TUHÁRSKA, Z. 2011. Stilistische Prinzipien der Gestaltung administrativer und juristischer Texte: am Beispiel deutscher, slowakischer und englischer Texte der Europäischen Union. Nümbrecht: Kirsch-Verlag, 2011.

WARDHAUGH, R. 2002. An Introduction to Sociolinguistics. Oxford: Blackwell

Publishing, 2002.

WILLIAMS, M./BURDEN, R. 1997. Psychology for Language Teachers, Cambridge: Cambridge University Press, 1997.

WODE, H. 1998. Psycholinguistik. Eine Einführung in die Lehr- und Lernbarkeit von Sprachen.

Ismaning: Max Hueber Verlag, 1998.

Podmieňujúce predmety: Na dizertačnú skúšku sa môže doktorand prihlásiť vtedy, keď získal minimálne 60 kreditov, z toho 40 kreditov za štúdium. Na skúšku sa musí prihlásiť najneskôr do 18 mesiacov od začiatku štúdia pri trojročnom dennom doktorandskom programe alebo 24 mesiacov od začiatku štúdia pri štvorročnom doktorandskom dennom programe. Podmienky prihlasovania na štátnu skúšku definuje aktuálne platný študijný poriadok Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Náležitosti písomnej práce obsahuje aktuálne platná smernica rektora UK o záverečných prácach.

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Dizertačná skúška sa skladá z písomnej práce (hodnotenej oponentom a skúšobnou komisiou) a ústnej skúšky (hodnotenej skúšobnou komisiou). Na dizertačnej skúške doktorand prezentuje prehľad teoreticko-metodologických východísk a stav riešenia vedeckého problému, ktorý rieši v rámci dizertačného projektu. Na ústnej skúške prezentuje teoretickú pripravenosť v oblastiach predmetov tejto skúšky definovaných v danom doktorandskom programe. Hodnotenie je v zmysle študijného poriadku PdFUK „ prospel alebo neprospel“.

slovenský jazyk a anglický jazyk alebo nemecký jazyk alebo francúzsky jazyk alebo španielsky jazyk alebo taliansky jazyk

Stručná osnova predmetu: Overujú sa vedomosti, zručnosti a kompetentnosti nadobudnuté z nasledujúcich vedných oblastí: a) všeobecná didaktika (teórie vzdelania, koncepcie výučby, cieľový program výučby, plánovanie výučby, princípy výučby, organizačné formy a metódy výučby, vyhodnocovanie a reflektovanie výučby a iné témy), pedagogická diagnostika, didakometria a didaktické testovanie, metodológia vied o výchove, b) odborová didaktika (profil absolventa a učebný plán školy, učebné osnovy, didaktická analýza učiva, učebnice, učebné pomôcky, metodické procesy výučby, skúšanie a testovanie a iné spoločné témy viacerých, aj nepríbuzných odborových didaktík), c) odborové špecializácie podľa predmetovej aprobácie a zamerania dizertačnej práce na didaktiku jazyka alebo didaktiku literatúry: nemecký jazyk alebo literatúra alebo anglický jazyk alebo literatúra alebo francúzsky jazyk alebo literatúra alebo španielsky jazyk alebo literatúra alebo taliansky jazyk alebo literatúra.

Výsledky vzdelávania

Ciele a výstupy vzdelávania:

Ciele vzdelávania: Overiť nadobudnuté poznatky z metodológie a metodiky výskumu v odborovej didaktike.

Výstupy vzdelávania: Absolventi rozumejú, chápu podstatné fakty, pojmy, princípy a teórie týkajúce sa výskumu a praxe vyučovania a jeho edukačného systémového kontextu. Sú schopní tvorivo využívať relevantné znalosti na identifikovanie, analyzovanie a riešenie odborovo-didaktických problémových situácií, najmä tvorivo uplatňovať pojmy, princípy a postupy spojené s plánovaním, organizovaním a vyhodnocovaním vyučovania, hlavne študentského vyučovania adeptov učiteľstva, samostatne reflektovať a sebareflektovať odborovo-didaktickú prácu a kvalifikovane posudzovať jej kvalitu a efektívnosť, vedecky skúmať systémové vzťahy medzi javmi výučby a školenia, najmä závislosti výchovno-vzdelávacích a výchovno-výcvikových efektov od ich programových, procesných a kontextových determinantov. Absolventi preukazujú schopnosti metakognície, sebavzdelávania a postdoktorandského štúdia ako aj schopnosti kooperovať s odborovými učiteľmi fakulty, učiteľmi strednej alebo základnej cvičnej školy i s pracovníkmi príbuzných profesií.

Absolvent dizertačnej skúšky bude vedieť získavať, analyzovať, interpretovať a aplikovať nové vedecké poznatky z problematiky, v ktorej realizuje svoje bádanie. Vie preukázať odborné a metodologické vedomosti z oblastí predmetov dizertačnej skúšky určených daným doktorandským programom. Je schopný vyhodnocovať teórie, koncepty a inovácie, ktoré sú potrebné na uchopenie a riešenie vedeckého problému, ktorý je predmetom jeho bádania.

obhajoba dizertačnej práce

štúdium odbornej literatúry podľa zvolenej témy

Podmienky prihlasovania na obhajobu dizertačnej práce definuje čl. 21 a čl. 30 až 34 Vnútorného predpisu č. 1/2020 Študijného poriadku Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Na obhajobu dizertačnej práce sa môže doktorand prihlásiť vtedy, keď získal minimálne 150 kreditov v trojročnom dennom doktorandskom štúdiu.

V zmysle §51, ods.3 Zákona č.131/2002 v znení neskorších predpisov je súčasťou štúdia každého študijného programu na doktorandskom stupni štúdia aj záverečná práca študenta, ktorá spolu s obhajobou záverečnej práce tvorí jeden predmet. Obhajoba záverečnej práce (dizertačnej práce) patrí medzi štátne skúšky. Základné náležitosti záverečných prác upravuje aj aktuálne platná smernica rektora UK o záverečných prácach a Študijný poriadok PdF UK v Bratislave. Smernica upravuje formálne náležitosti dizertačnej práce, jej štruktúru, spôsob citovania, predkladania a licenčnej zmluvy. Hodnotenie je v zmysle študijného poriadku PdF UK „prospel alebo neprospel“.

slovenský jazyk a anglický jazyk alebo nemecký jazyk alebo francúzsky jazyk alebo španielsky jazyk alebo taliansky jazyk

Stručná osnova predmetu:

Obhajoba dizertačnej práce sa koná pred skúšobnou komisiou na vykonanie štátnych skúšok. Právo skúšať na obhajobe dizertačnej práce majú vysokoškolskí učitelia pôsobiaci vo funkciách profesorov a docentov a ďalší odborníci schválení vedeckou radou fakulty. Predsedu a členov skúšobnej komisie určuje na návrh odborovej komisie dekan. Aspoň jeden člen skúšobnej komisie nie je zo školiaceho pracoviska. Skúšobná komisia musí mať aspoň štyroch členov.

Obhajoba dizertačnej práce sa môže uskutočniť len za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých členov skúšobnej komisie a najmenej dvoch oponentov dizertačnej práce. O obhajobe dizertačnej práce sa vyhotovuje zápisnica. Zápisnicu podpisuje predseda a členovia skúšobnej komisie prítomní na obhajobe dizertačnej práce.

Rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledku obhajoby dizertačnej práce sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie po skončení obhajoby za prítomnosti oponentov dizertačnej práce a školiteľa. Na neverejnom zasadnutí sa zhodnotí priebeh obhajoby a možnosť využitia výsledkov dizertačnej práce v praxi.

Obhajoba pozostáva z týchto častí: predstavenie doktoranda predsedom skúšobnej komisie, predstavenie dizertačnej práce autorom, prednesenie posudkov oponentov, reakcia autora na posudky, vyjadrenie oponentov práce k zodpovedaniu otázok, všeobecná diskusia, rozprava, neverejná porada komisie o hodnotení práce a hlasovanie o výsledku obhajoby. Obhajoba dizertačnej práce sa hodnotí hodnotením „prospel alebo neprospel“ (podľa aktuálneho študijného poriadku).

Rámcové zásady cieľov a organizácie dizertačnej práce určujú aktuálne platná smernica rektora Univerzity Komenského v Bratislave o základných náležitostiach záverečných prác, rigoróznych prác a habilitačných prác, kontrole ich originality, uchovávaní a sprístupňovaní na Univerzite Komenského v Bratislave, aktuálne platný študijný poriadok Univerzity Komenského v Bratislave, aktuálne platný študijný poriadok Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Ciele a výstupy vzdelávania:

Obhajobou dizertačnej práce má absolvent preukázať pripravenosť na samostatnú vedeckú a tvorivú činnosť. Po úspešnej obhajobe dizertačnej práce bude študent pripravený definovať a analyzovať aktuálny stav vedeckého bádania v oblasti týkajúcej sa predmetu výskumu, v oblastiach viazaných k danému doktorandskému programu a ďalších súvzťažných disciplín. Absolvent bude schopný realizovať vedecký výskum, interpretovať výsledky a prezentovať ich na vedeckých fórach. Bude vedieť vedecky argumentovať a obhájiť a reflektovať výsledky vlastného výskumu. Dokáže aplikovať a tvorivým spôsobom zdokonaľovať a rozvíjať teórie a výskumné, vývojové a inovačné postupy vo svojom odbore a vytvárať nové.