BROWN, Douglas H. Principles of Language Learning and Teaching, Sixth Edition. Upper Saddle River: Pearson Education, 2014. ISBN 978-0-13-304194-1.

Common European Framework of Reference for Languages: Learning, teaching, assessment – Companion Volume [online]. Strasbourg: Council of Europe Publishing, 2020. ISBN 978-92-871-8621-8. Dostupné na: https://www.coe.int/en/web/common-european-framework-reference-languages/home

HARMER, Jeremy. The Practice of English Language Teaching. Harlow: Pearson Education, 2015. ISBN 1447980255.

HOLDEN, Susan and Vinicius NOBRE. Teaching English Today: Contexts and Objectives. Scotland: Swan Communication Ltd., 2019. ISBN 978-1-901760-13-2.

Inovovaný štátny vzdelávací program [online]. Bratislava: Štátny pedagogický ústav, 2020. Dostupné na: https://www.statpedu.sk/sk/svp/inovovany-statny-vzdelavaci-program/

NUNAN, David and Ronald CARTER. Cambridge Guide to Teaching Speakers of Other Languages. Cambridge: Cambridge University Press, 2001. ISBN 9780511667206.

TANDLICHOVÁ, Eva. Didaktika anglického jazyka. Bratislava: UK Bratislava, 2001. ISBN 80-223-1611-3.

Témy:

1. Rodina a spoločnosť

2. Domov a bývanie

3. Ľudské telo, starostlivosť o zdravie

4. Doprava a cestovanie

5. Vzdelávanie

6. Človek a príroda

7. Voľný čas, záľuby a životný štýl

8. Stravovanie

9. Multikultúrna spoločnosť

10. Obliekanie a móda

11. Šport

12. Obchod a služby

13. Krajiny, mestá a miesta

14. Kultúra a umenie

15. Knihy a literatúra

16. Človek a spoločnosť

17. Komunikácia a jej formy

18. Masmédiá

19. Mládež a jej svet

20. Zamestnanie

21. Veda a technika v službách ľudstva

22. Vzory a ideály

23. Vzťahy medzi ľuďmi

24. Slovensko

25. Krajina, ktorej jazyk sa učím

Náležitosti štátnej skúšky (podmienky vykonania, termíny, hodnotenie, skúšobná komisia, účasť) stanovuje čl. 15 Študijného poriadku Filozofickej fakulty. Jednou zo súčastí štátnej skúšky magisterských učiteľských študijných programov na Katedre anglistiky a amerikanistiky je „Didaktika anglického jazyka“, ktorá má podobu didaktického projektu (podľa špecifikácie nižšie), ktorým majú študenti preukázať schopnosť pripraviť zmysluplný plán vyučovacej hodiny a v rámci jeho obhajoby zodpovedať príslušné otázky z teórie vyučovania.

Cieľom štátnej skúšky je overiť si či študenti ovládajú teóriu vyučovania anglického jazyka a či sú schopní ju uplatniť v praxi v rámci vzdelávacieho systému Slovenskej republiky. Študenti si pripravia dva (2) 45-minútové plány hodín anglického jazyka (vzor k dispozícii), medzi ktorými sa predpokladá rozostup jedného dňa. Termín odovzdania stanovuje katedra. Spolu s plánmi odovzdávajú študenti aj všetky pomôcky, ktoré majú byť súčasťou ich hodín, napr. obrázky, pomocné kartičky („flash cards“) a pod.

V rámci štátnej skúšky študenti vysvetlia teóriu, z ktorej vychádzali pri príprave hodín, aktivít a zadaní, a zdôvodnia štruktúru svojich hodín. Komisia sa môže pýtať na čokoľvek ohľadom pripravených plánov hodín a ich cieľov vrátane otázok o cieľovej skupine (t. j. napr. ohľadom charakteristiky danej vekovej skupiny, vedenia triedy a druhov interakcie). Predpokladá sa používanie odbornej terminológie.

Hodnotenie

Hodnotí sa znalosť metodiky a teórie vyučovania anglického jazyka v spojitosti so štruktúrou a variabilnými zložkami odovzdaných plánov vyučovacích hodín. Súčasťou hodnotenia je aj úroveň ovládania anglického jazyka a schopnosť primerane vysvetľovať a zadávať pokyny. Predpokladá sa úroveň C1 a vyššie.

Cieľovú skupinu, stupeň vzdelávania a úroveň ovládania jazyka (podlá SERR), veľkosť skupiny a všetky ostatné variabilné zložky didaktického projektu štátnej skúšky si študenti žrebujú. Cieľová skupina sa pre plán druhej vyučovacej hodiny sa nemení, nasledovné variabilné zložky si však študenti vyberú podľa vlastnej preferencie: časť dňa, jazyková zručnosť, jazykový cieľ a téma.

Variabilné zložky

A. stupeň vzdelávania (ISCED): nižšie alebo vyššie sekundárne vzdelávanie

B. ročník, vek a jazyková úroveň (SERR)

· nižšie sekundárne vzdelávanie: 2. stupeň 9-ročnej základnej školy; triedy prima-tercia osemročných stredných škôl

· vyššie sekundárne vzdelávanie: 4-ročné stredné školy; 5-ročné bilingválne školy; odborné školy

C. veľkosť a zloženie skupiny

D. deň a hodina v rozvrhu

E. jazyková zručnosť: ústny prejav, počúvanie, čítanie, písanie

F. téma (témy sú uvedené v časti „Obsahová náplň štátnicového predmetu“ tohto informačného listu.

Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 0/100 (%)

Úspešné absolvovanie štátnej skúšky predpokladá ovládanie angličtiny aspoň na úrovni C1 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazykové znalosti (CEFR).

1. Študent stručne predstaví svoj projekt členom štátnicovej komisie.

2. Obhajoba didaktického projektu - reakcia študenta na komentáre a otázky z vopred doručenej spätnej väzby.

3. Doplňujúce komentáre a otázky členov komisie, diskusia.

4. Zodpovedanie súvisiacich otázok z teórie vyučovania cudzieho jazyka.

5. Neverejné hlasovanie komisie o hodnotení (obhajoby) didaktického projektu.

6. Vyhlásenie hodnotenia (obhajoby) didaktického projektu.

0/100 (%)

Po úspešnom absolvovaní štátnej skúšky budú študenti

· vedieť preukázať základné vedomosti o psychologických a lingvo-didaktických základoch výučby anglického jazyka, o základoch teórie vyučovania cudzích jazykov,

· mať prehľad o rôznych metódach, prístupoch, technikách, organizačných formách práce, formách testovania a rôznorodých praktických aktivitách pri vyučovaní jednotlivých jazykových prostriedkov a rečových zručností,

· mať schopnosť primerane využívať rôzne učebné pomôcky a audiovizuálnu techniku vzhľadom na obsah či vyučovací cieľ,

· mať schopnosť plánovať a organizovať cudzojazyčné vyučovanie v súlade so základnými školskými dokumentmi (Inovovaný štátny vzdelávací program a Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky),

· vedieť tvoriť učebné materiály a osnovy a

· mať zručnosti na prípravu a praktickú realizáciu vyučovacej hodiny podľa požadovaného materiálu a vyučovacích cieľov.

BAUER, Laurie: English Word-formation. Cambridge: CUP, 1996. ISBN 0-521-28492-9.

BÁZLIK, Miroslav a Jolana MIŠKOVIČOVÁ. Pravidlá výslovnosti britskej a americkej angličtiny. Bratislava: Iura Edition, 2012. ISBN 978-80-8078-447-8.

BÁZLIK, Miroslav a Martin VOTRUBA. Gramatika angličtiny : Seminárne úlohy. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2011. ISBN 978-80-223-3086-2.

BÁZLIK, Miroslav a Martin VOTRUBA. Porovnávacia gramatika anglického a slovenského jazyka. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2008. ISBN 978-80-223-2449-6.

BLAKE, Jason. Writing Short Literature Essays: a Guide for Slovenian Students. Celje: Samozaložba, 2010. ISBN 978-961-245-898-0.

BOROŠOVÁ, Beáta. Segmental and Suprasegmental Phonetics and Phonology, British English. Bratislava: Comenius University, 2017. ISBN 978-80-223-4366-4.

CRYSTAL, David: The Cambridge Encyclopaedia of the English Language. Cambridge

University Press, 2003. ISBN 0-521-53033-4.

GRAUZĽOVÁ, Lucia. Writing a Thesis in Literary Studies. Bratislava: Stimul, 2024. ISBN 978-80-8127-426-8.

HAMP-LYONS, Liz a Ben HEASLEY. Study Writing a Course in Writing Skills for Academic Purposes. Cambridge: Cambridge University Press, 2006. ISBN 978-0-521-53496-3.

KUBIŠOVÁ, Alžbeta, BÁZLIK, Miroslav a Martin VOTRUBA. Porovnávacia gramatika anglického a slovenského jazyka II. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2009. ISBN 978-80-223-2620-9.

KVETKO, Pavol: English Lexicology in Theory and Practice. Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Filozofická fakulta, 2015. ISBN: 978-80-8105-639-0.

LACKO, Ivan. How to present perfectly, simply, and continuously: ideas (not only) for academic assignments and examinations. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2021. ISBN 978-80-223-5337-3.

LANČARIČ, Daniel: English Grammar in Theory and Practice. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2020. ISBN 978-80-223-4906-2.

LANČARIČ, Daniel: English Lexicology. Theory and Exercises. Numbrecht: Kirsch-Verlag, 2016. ISBN 978-3-943906-25-7.

QUIRK, Randolph a Sidney GREENBAUM. A Student’s Grammar of the English Language. Harlow: Longman, 1990. ISBN 0-582-05971-2.

ROACH, Peter. English Phonetics and Phonology. Cambridge: Cambridge University Press, 2009. ISBN 978-0-521-71740-3.

Náležitosti štátnej skúšky (podmienky vykonania, termíny, hodnotenie, skúšobná komisia, účasť) stanovuje čl. 15 Študijného poriadku Filozofickej fakulty.

Jednou zo súčastí štátnej skúšky magisterských študijných programov na Katedre anglistiky a amerikanistiky je „Anglická filológia“. V rámci nej si študent v štátnicovom ročníku vyberie podľa preferencie len jeden z dvojice nasledovných modulov a svoj výber nahlasuje na sekretariáte KAA do katedrou určeného dátumu:

• literárny modul

• lingvistický modul

LITERÁRNY MODUL:

· V rámci tohto modulu vypracujú študenti literárny projekt na tému, ktorú si vopred vylosujú spôsobom a v termíne určenom katedrou. Svoj literárny projekt odovzdávajú v požadovanej forme spôsobom určeným katedrou spravidla týždeň pred konaním štátnej skúšky. Projekt musí mať argumentatívny charakter a musí vychádzať z jasne formulovanej tézy a primárnych a sekundárnych zdrojov podľa požiadaviek stanovených katedrou. Od študenta sa očakáva analytický pohľad na skúmané literárne diela.

· Špecifické požiadavky pre daný akademický rok budú zverejnené vždy na začiatku akademického roka na stránke katedry.

· Na obhajobe projektu na štátnej skúške by mal byť v rámci diskusie študent schopný reagovať na konkrétne otázky týkajúce sa skúmaných literárnych diel i literárneho, kultúrneho a historického kontextu, v ktorom skúmané diela vznikli, a preukázať schopnosť kritického myslenia v spôsobe argumentácie a v odpovediach.

Štátna záverečná skúška z literatúry je koncipovaná tak, aby študentom umožnila:

· osvedčiť schopnosť samostatne analyzovať literárne diela v ich literárnom, kultúrnom a historickom kontexte,

· osvedčiť schopnosť formulovať a obhájiť vlastnú interpretáciu prostredníctvom logickej a podloženej argumentácie,

· osvedčiť orientáciu v relevantných literárnovedných prístupoch a sekundárnej literatúre,

· osvedčiť schopnosť kriticky pracovať s primárnymi a sekundárnymi zdrojmi,

· osvedčiť schopnosť kultivovane a vecne reagovať na otázky a zapájať sa do odbornej diskusie v anglickom jazyku.

Pri hodnotení štátnej záverečnej skúšky z literatúry komisia zohľadňuje nasledujúce kritériá:

· koherentnosť/jasná štruktúra prejavu

· jazyková úroveň

· prezentačné zručnosti

· analýza/argumentácia

· schopnosť kontextualizácie

· práca so zdrojmi

Študent bude automaticky ohodnotený známkou FX bez ohľadu na skóre z ostatných čiastkových kritérií, ak nesplní niektoré z týchto kritérií:

· nesplní zadanie, t.j. jeho projekt nenapĺňa zadanú tému, nevychádza z tézy a nemá argumentačný charakter,

· jazyková úroveň nedosahuje úroveň C1

· nepoužíva sekundárne a primárne zdroje podľa požiadaviek (počet, spoľahlivosť)

· projekt vykazuje známky neetickej práce so zdrojmi alebo umelou inteligenciou.

LINGVISTICKÝ MODUL:

Štátna záverečná skúška z anglickej lingvistiky bude pozostávať z ústnej skúšky konanej v angličtine.

Pre poslucháčov, ktorí sa pre ňu rozhodnú, boli otázky volené tak, aby v rámci odpovedí na ne poskytovali možnosť:

• osvedčiť schopnosť analytickej prezentácie príslušných lingvistických javov a ich postavenia na jednotlivých jazykových rovinách;

• osvedčiť zvládnutie ich syntetickej interpretácie a príslušnej argumentácie v ich systematických súvislostiach a komunikačných funkciách;

• osvedčiť schopnosť rozšíriť naštudovanú látku o vlastné zistenia či postrehy;

• osvedčiť schopnosť kontrastívneho vyhodnotenia jazykovej situácie v porovnaní so slovenčinou;

• v prípade tematickej relevantnosti danej otázky osvedčiť schopnosť exemplifikovať teóriu na konkrétnych výrazových prostriedkoch v písanom texte, ktorý bude poslucháčovi poskytnutý pred začiatkom prípravy na skúšku.

Kritériá hodnotenia lingvistického modulu predpokladajú zodpovedanie otázok na úrovni, ktorá zodpovedá profilu absolventa daného študijného programu, a sú nasledovné:

• dobre premyslená a jasná koncepcia odpovede;

• splnenie vyššie uvedených požiadaviek v súvislosti s témou otázky;

• koherentnosť prejavu;

• primeraná jazyková úroveň (cca. C1).

Na štátnej skúške si študenti losujú z otázok, ktoré boli vopred zverejnené katedrou.

Úspešné absolvovanie štátnej skúšky predpokladá ovládanie angličtiny aspoň na úrovni C1 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazykové znalosti (CEFR).

Obsah štátnej záverečnej skúšky z anglickej filológie bude tvoriť súbor znalostí, vedomostí a prezentačných zručností získaných v priebehu štúdia lingvistických a literárnych predmetov, ale aj s prienikom na kulturologické (na históriu a reálie anglofónnych oblastí zamerané), translatologické a didaktické predmety.

Poslucháči na štátnej záverečnej skúške musia osvedčiť schopnosť na akademickej úrovni

kultivovanou angličtinou prezentovať svoje znalosti, vedomosti a zručnosti z daných oblastí, s dôrazom na schopnosť usúvzťažniť a tvorivo ich interpretovať v ich vzájomných javových a intelektuálnych súvislostiach.

0/100 (%)

Po úspešnom absolvovaní štátnej skúšky študenti

• majú základné vedomosti z oblasti anglickej literatúry, resp. lingvistiky,

• vedia sa hlbšie orientovať vo vybranom historickom a literárnom období a sociokultúrnom kontexte, resp. vo vybraných oblastiach všetkých jazykových rovín,

• sú schopní pracovať s teoretickými zdrojmi a aplikovať teoretické poznatky pri analýze literárnych diel, resp. pri analýze jazykových prejavov vo všeobecnosti,

• sú schopní kriticky analyzovať, syntetizovať a argumentovať,

• ovládajú cieľový jazyk na pokročilej úrovni,

• majú dobré prezentačné zručnosti.

Forma výučby:

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: Za obdobie štúdia:

Metóda štúdia: prezenčná / dištančná

Výsledky diplomovej práce, dokument diplomovej práce, prezentácia témy diplomovej práce, odpovede na otázky posudzovateľa a školiteľa práce.

Hodnotenie v %: A – 100 až 92, B – 91 až 84, C – 83 až 76, D – 75 až 68, E – 67 až 60. Fx – 59 a menej. Kredity nebudú udelené pri nižšom hodnotení ako 60 %.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Predmet bude vyučovaný iba v letnom semestri.

Obhajoba diplomovej práce v rámci študijného programu ako súčasť štátnej skúšky

Obhajoba diplomovej práce v rámci študijného programu

Šima, J. a i.: Anorganická chémia. 3 vyd. Bratislava : STU, 2016. 499 s.

Gažo, J. a i.: Všeobecná a anorganická chémia. 3. vyd. Bratislava : Alfa; Praha : SNTL, 1981.

P. Zahradník, M. Mečiarová, P. Magdolen: Organická chémia, UK Bratislava 2019;

M. Mečiarová, P. Magdolen, A. Martinická, P. Zahradník, V. Poláčková, K. Plevová: Organická chémia – Riešené úlohy, UK Bratislava 2021

K. Weissermel, H.-J. Arpe: Industrial Organic Chemistry. 2nd ed., VCH 1993

Murray, Bender, Botham, Kennelly, Rodwell, Weil: Harperova Ilustrovaná Biochemie, Gelén, 2012

Vodrážka: Biochemie, Academia, 1992, 1995

Mikušová, Kollárová: Princípy biochémie v schémach a v príkladoch, UK Bratislava, 2005, 2008, 2013

Held, Ľ. a kol.: Východiská prípravy prírodovedného kurikula pre ZŠ 2020 I. K aktuálnemu

stavu prírodovedného vzdelávania. PFTU, Trnava 2016.

Held, Ľ. a kol.: Východiská prípravy prírodovedného kurikula pre ZŠ 2020 I. Ku kľúčovým

tézam obsahu prírodovedného vzdelávania. PFTU, Trnava 2016.

Turek, I.: Didaktika, Iura Edition, 2010.

Pachman, E. et al.: Speciální didaktika chemie. SPN Praha, 1986, 352 s.

Prokša, M., a kol.: Didaktika a technika školských pokusov z chémie. UK, Bratislava :, 2020.

platné učebnice chémie pre základnú školu a 1. a 2. ročník gymnázií,

Digitálne literárne zdroje:

http://inkubatorucitelov.e-skola.sk

www.modernizaciavzdelavania.sk

www.naucteviac.sk

www.skolskyportal.sk

štátna skúška

slovenský

Štátna skúška pozostáva z častí: Všeobecná a anorganická chémia, Organická chémia, Biochémia a Didaktika chémie.

SYLABUS PRE VŠEOBECNÚ A ANORGANICKÚ CHÉMIU

1. Periodický zákon a periodická sústava prvkov. Vyplniť určenú periódu alebo skupinu značkami prvkov. Triedenie prvkov v periodickej sústave prvkov. Alkalické kovy a ich zlúčeniny s kyslíkom, vodíkom, hydroxidy, soli.

2. Chemická väzba, väzbová energia, teória valenčných väzieb, nedostatky teórie valenčných väzieb (uviesť na konkrétnych príkladoch). Hybridizácia SP, SP2, SP3 – vysvetliť na konkrétnych časticiach podľa určenia komisie pre štátne skúšky. Prvky 2. skupiny, ich zlúčeniny s kyslíkom, vodíkom, hydroxidy, soli.

3. Kovalentná väzba, smerový charakter chemickej väzby, σ- a π-väzby (uviesť na konkrétnych príkladoch). Elektronegativita atómu (Paulingova, Mullikenova) a polarita chemickej väzby. Prvky 13. skupiny, ich vlastnosti, zlúčeniny s vodíkom, kyslíkom, kyseliny, hydroxidy, efekt inertného elektrónového páru.

4. Teória molekulových orbitálov, energetické diagramy MO dvojatómových častíc prvkov 2. periódy, pojmy: väzbový poriadok, väzbový a protiväzbový orbitál, dia- a paramagnetické častice. Prvky 14. skupiny, ich vlastnosti, zlúčeniny s vodíkom, kyslíkom, kyseliny, hydroxidy, efekt inertného elektrónového páru.

5. Štruktúra tuhých látok: iónové, molekulové, kovalentné, atómové kryštály. Základná bunka, Bravaisove pravidlá. Alotropia, polymorfia (uviesť na konkrétnych príkladoch). Prvky 15. skupiny, ich vlastnosti, zlúčeniny s vodíkom, kyslíkom, kyseliny, efekt inertného elektrónového páru.

6. Zmesi. Pravé a nepravé roztoky, koloidné roztoky a hrubá disperzia, objemové zmeny pri miešaní kvapalín, veličiny vyjadrujúce zloženie roztokov (w, φ, x, c, C, γ, b). Prvky 16. skupiny, ich vlastnosti, zlúčeniny s vodíkom, kyslíkom, kyseliny.

7. Elektrolytická disociácia, silné a slabé elektrolyty. Hodnoty Ka, Kb, pKa, pKb, triedenie kyselín/zásad podľa sily, autoprotolýza vody, pKv, pH. Približná sila kyslíkatých kyselín. Prvky 17. skupiny, ich vlastnosti, zlúčeniny s vodíkom, kyslíkom, kyseliny.

8. Teórie kyselín a zásad: Arrheniova, Brönstedova a Lewisova teória, pojmy: neutralizácia, protolytická reakcia, amfotérna látka, amfolyt, elektrofil, nukleofil. Vodík a vzácne plyny: fyzikálne a chemické vlastnosti, dôležité zlúčeniny, využitie. Fyzikálne a chemické vlastnosti vody. Anomália vody.

9. Hydrolýza solí a hydrogensolí, tlmivé roztoky, acidobázické indikátory. Všeobecné vlastnosti d-prvkov, prehľad bežných jednoduchých a koordinačných zlúčenín prechodných prvkov 4. periódy (aspoň 7 zlúčenín).

10. Komplexy, základné pojmy (centrálny atóm, ligand, koordinačné číslo – vysvetliť na konkrétnych príkladoch), druhy ligandov, klasické komplexy, koordinačná väzba. Elektrónové konfigurácie centrálnych atómov v komplexoch. Teória kryštálového poľa, oktaedrické komplexy, spektrochemický rad ligandov, magnetické vlastnosti komplexov – vysoko- a nízkospinové komplexy. Metódy laboratórnej prípravy kyselín, zásad, solí (uviesť 2 chemické rovnice na každý typ a vysvetliť podmienky prípravy).

11. Nekovalentné interakcie: podmienky pre vznik vodíkovej väzby, inter- a intramolekulové vodíkové väzby (uviesť po 2 príkladoch), vplyv vodíkových mostíkov na fyzikálne vlastnosti látok, van der Waalsove sily. Výroba kyslíka, dusíka a oxidu uhličitého.

12. Redoxné reakcie, oxidačné a nábojové číslo, oxidácia, redukcia, oxidovadlo, redukovadlo, intenzita redoxných vlastností (E°), Nernstova a Nernstova-Pettersova rovnica, elektrochemický rad napätia kovov. Výroba amoniaku.

13. Vybrané pojmy z chemickej termodynamiky: termochemické zákony, entalpia, entropia, Gibbsova energia. Skupenské a fázové premeny látok. Výroba H2SO4, HNO3.

14. Chemická rovnováha, rovnovážna konštanta, ovplyvňovanie zloženia reakčnej zmesi. Výroba Na, K, Ca, Mg.

15. Chemická kinetika: reakčná rýchlosť a rýchlosť zmeny koncentrácie, rýchlostná rovnica, meranie rýchlosti, faktory ovplyvňujúce rýchlosť. Výroba NaOH, H2, Cl2 – amalgámový a diafragmový spôsob.

16. Skupenstvá látok. Ideálny plyn a zákony popisujúce správanie sa ideálneho plynu, reálne plyny. Laboratórna príprava: kyslíka, vodíka, dusíka a chlóru.

17. Atómové jadro, nuklidy, izotopy, izotony, izobary, jadrové premeny, jadrové reakcie, doba polpremeny, využitie rádioaktívnych prvkov v medicíne. Laboratórna príprava: medi, síry, oxidu siričitého a oxidu uhličitého.

18. Elektrónový obal atómu, Heisenbergov princíp neurčitosti, kvantové čísla, elektrónové konfigurácie atómov a jednojadrových iónov. Laboratórna príprava: heptahydrátu síranu železnatého, chlorovodíka, chloridu sodného a amoniaku.

19. Štruktúra a polarita molekúl/iónov: elektrónové štruktúrne vzorce, teória VSEPR (vysvetliť na konkrétnych príkladoch), polarita molekúl – dipólový moment, zwitterióny. Solvayova metóda výroby Na2CO3 a NaHCO3.

20. Iónová väzba: vznik iónov, iónové polomery, deformácia a polarizácia iónov. Kovová väzba: elektrická vodivosť kovov, polovodiče, izolanty. Iónové, kovové a kovalentné polomery. Výroba hliníka.

21. Rozpúšťanie – fyzikálny a chemický pohľad, tepelné efekty pri rozpúšťaní, nasýtené roztoky, rozpustnosť, krivka rozpustnosti, zrážacie reakcie, konštanta rozpustnosti. Kryštalizácia. Výroba železa.

SYLABUS PRE ORGANICKÚ CHÉMIU:

1. Väzby v organických zlúčeninách, hybridizácia, elektrónové efekty (indukčný a mezomérny), organické zlúčeniny ako kyseliny a zásady, Brönstedtova a Lewisova teória kyslosti, vplyv štruktúry na kyslosť. Základné procesy na báze uhlia, ropy a zemného plynu (výroba syntézneho plynu, krakovanie, výroba základných alkénov, arénov a acetylénu).

2. Typy a mechanizmy organických reakcií, klasifikácia reakcií podľa činidla, podľa spôsobu zániku, resp. vzniku väzby; termodynamické a kinetické predpoklady organických reakcií. Výroba jednosýtnych alkoholov (metanol cez syntézny plyn, etanol z etylénu, vyššie alkoholy oligomerizáciou olefínov s následným alfol procesom).

3. Substitučné radikálové reakcie, mechanizmus, stabilita radikálov, selektivita; substitučné nukleofilné reakcie na sp3 uhlíku, vplyv štruktúry na reaktivitu (SN1, SN2 – reakcie), substitúcie vs. eleminácie, stereochémia nukleofilných substitúcií (Waldenov obrat, racemizácia). Výroba viacsýtnych alkoholov (etylénglykol cez etylénoxid, glycerol na báze propylénu, pentaeritrytol z formaldehydu a acetaldehydu).

4. Substitučné nukleofilné reakcie na sp2 uhlíku (acylová substitúcia), reakcie karboxylových kyselín a ich funkčných derivátov, substitučné elektrofilné reakcie na α-uhlíku karboxylových kyselín a karbonylových zlúčenín (énamíny). Oxosyntézy (hydroxyformylácia, hydroxykarbonylácia a Kochova syntéza karboxylových kyselín).

5. Substitučné elektrofilné reakcie, mechanizmus, vplyv substituentov na priebeh reakcií, orientačný účinok substituentov, reakcie v bočnom reťazci; substitučné nukleofilné reakcie na aromatickom jadre, mechanizmy (adično-eliminačný, eliminačno-adičný), diazóniové soli. Priemyselná výroba fenolu (sulfónová cesta, Hockov proces) a jeho využitie v syntéze plastických látok (bakelit).

6. Adičné elektrofilné a adičné radikálové reakcie na dvojitej a trojitej väzbe, Markovnikovo pravidlo, oxidácie násobných väzieb, parciálne redukcie trojitej väzby. Výroba Bisfenolu A a epichlórhydrínu a ich využitie v syntéze epoxidových živíc

7. Adičné reakcie konjugovaných diénov (1,2- a 1,4-adície), termodynamicky a kineticky riadené reakcie, cykloadície; konjugované adície na α,β-nenasýtené karbonylové zlúčeniny, reakcie s Gilmanovými činidlami a Grignardovými činidlami. Nitrácia aromátov, redukcia nitroderivátov a ich využitie v priemysle farbív, polyuretány na báze diizokyanátov.

8. Adičné nukleofilné reakcie na sp2 uhlíku karbonylovej skupiny, reakcie s Grignardovými činidlami, oxidácie a redukcie karbonylových zlúčenín. Výroby na báze acetylénu a etylénu (vinylchlorid, vinylacetát, acetaldehyd a jeho sekundárne produkty – kyselina octová, acetanhydrid).

9. Eliminačné reakcie, bimolekulové eliminácie (E2), monomolekulové eliminácie (E1), dehydratácie, Hofmannova eliminácia, eliminácie vicinálnych dihalogénderivátov. Základné komponenty na výrobu polyesterov (kyselina tereftalová, maleínanhydrid, ftalanhydrid, etylénglykol).

10. Izoméria, typy izomérov, štruktúrne (konštitučné), stereoizoméry (konformačné, konfiguračné), enantioméry, príklady jednotlivých typov izomérov. Základné komponenty na výrobu polyamidov (cyklohexanón, kyselina adipová, hexametyléndiamín, kaprolaktám)

SYLABUS PRE BIOCHÉMIU.

Biochemické zákonitosti všeobecne platné pre všetky živé organizmy. Chemická štruktúra a vlastnosti látok, ktoré sú základom živej hmoty. Enzýmová katalýza biochemických reakcií. Energetický metabolizmus. Podstata chemických procesov prebiehajúcich v organizmoch. Metabolizmus sacharidov, lipidov, proteínov a nukleových kyselín.

1. Štruktúra a funkcia proteínov. Zloženie proteínov. Fyzikálno-chemické vlastnosti aminokyselín. Funkcia aminokyselín z hľadiska tvorby peptidov. Štruktúra a vlastnosti peptidovej väzby. Význam rôznych druhov väzieb v molekule proteínov. Úrovne štruktúr v architektúre proteínov – primárna, sekundárna, terciárna a kvartérna. Fyzikálno-chemické vlastnosti proteínov.

2. Nukleové kyseliny. Zloženie, štruktúra a vlastnosti nukleových kyselín. Watson-Crickov model dvojzávitnicovej molekuly DNA. Úloha nukleových kyselín v prenose genetickej informácie.

3. Enzýmy. Špecifickosť enzýmov. Princípy enzýmovej katalýzy. Vlastnosti aktívneho miesta. Michaelis-Mentenovej rovnica. Lineweaver-Burkova transformácia. Regulácia enzýmovej aktivity. Alosterická, kompetitívna, nekompetitívna inhibícia. Regulačné enzýmy – alosterické, kovalentne modifikované a zymogény.

4. Biologické membrány. Funkcia a všeobecné vlastnosti membrán. Membránové lipidy – fosfolipidy, glykolipidy a cholesterol. Zloženie a vlastnosti fosfolipidov, glykolipidov a mastných kyselín. Štruktúra membrán. Model biologickej membrány.

5. Metabolizmus. Spôsoby získavania energie v organizmoch. Funkcia ATP, NADH, FADH2, NADPH a koenzýmu A. Vitamíny a ich vzťah ku koenzýmom. Získavanie energie zo živín.

6. Oxidačná fosforylácia. Štruktúra a funkcia mitochondrií. Zloženie a funkcia dýchacieho reťazca. Spriahnutie oxidácie a fosforylácie. Protónový gradient. Syntéza ATP.

7. Sacharidy. Rozdelenie, chemická štruktúra, fyzikálno-chemické vlastnosti sacharidov. Glykolýza, cyklus kyseliny citrónovej – kľúčové reakcie a ich význam pre bunku. Funkcia transaldolázy a transketolázy v pentózovom cykle. Glukoneogenéza.

8. Metabolizmus lipidov. Štruktúra a funkcia triacylglycerolov pre bunku. Lipázy. Degradácia triacylglycerolov a β-oxidácia mastných kyselín. Funkcia karnitínu. Syntéza mastných kyselín.

9. Fotosyntéza. Štruktúra a funkcia chloroplastu. Fotosystém I a II. Cyklická a necyklická fotofosforylácia. Fixácia CO2 . Calvinov cyklus.

10. Degradácia aminokyselín. Deaminácia, transaminácia a dekarboxylácia aminokyselín. Aminotransferázy. Močovinový cyklus.

SYLABUS PRE DIDAKTIKU CHÉMIE

A. Všeobecná didaktika chémie

1. Základné školské dokumenty – ŠVP, obsahový a výkonový štandard, rámcové učebné plány, odporúčané učebné priestory a ich vybavenie, cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti maturantov z chémie,

2. Výchovno-vzdelávacie ciele učebného predmetu chémia na SŠ a ZŠ – globálne, dielčie ciele vyučovania chémie, učebnice chémie, formy, metódy a prostriedky výučby chémie

3. Procesná stránka vyučovania - tematické plány, príprava na vyučovaciu hodinu, hodina základného typu, laboratórne cvičenia, projekty vo vyučovaní chémie, chemická olympiáda

4. Spätná väzba vo vyučovaní chémie - podstata, ciele, metódy a prostriedky, ústne a písomné skúšanie a klasifikácia žiakov

5. Učebné úlohy – podstata, funkcia, klasifikácie, divergentné verzus konvergentné, konceptuálne, verzus algoritmické, pamäťové, komplexné, kvalitatívne verzus kvantitatívne

6. Didaktické testy - podstata, ciele, tvorba, použitie

7. Evaluačné merania z pohľadu vyučovania chémie – Pisa, Monitor 9

8. Rozvíjanie kompetencií vo vyučovaní chémie - prírodovedná gramotnosť, čitateľská gramotnosť, vedomosti, zručnosti návyky, postoje

9. Prístupy ku koncipovaniu vyučovania – IBSE, rozvíjanie tvorivosti, projektové vyučovanie, transmisívne vyučovanie

10. Školský chemický pokus - ciele, typy, spôsoby realizácie - makro, submikro, mikro, s provizórnymi prostriedkami, s podporou počítačov

11. Bezpečnostné aspekty využívania školských chemických pokusov na školách – klasifikácia látok z pohľadu ochrany zdravia, bezpečnostné vety, označovanie látok, povinnosti pri evidovaní látok v chemickom sklade

12. Štruktúra, príprava a realizácia školských chemických pokusov

13. Motivačné aspekty vo vyučovaní chémie

14. Didaktický hardware a software, internet vo vyučovaní chémie

15. Učebné pomôcky vo vyučovaní chémie

B. Špeciálna didaktika chémie

1. Didaktická interpretácia tematického celku Stavba atómu - výchovné a vzdelávacie ciele, obsah a vnútorná štruktúra na ZŠ a SŠ, nadväznosť a podmienenosť s ďalšími časťami didaktického systému chémie, medzipredmetové vzťahy, komparácia didaktickej interpretácie na ZŠ a SŠ, experimentálne aspekty, motivačné aspekty, didaktické metódy a prostriedky, uplatňovanie spätnej väzby

2. Didaktická interpretácia tematického celku Chemická väzba - výchovné a vzdelávacie ciele, obsah a vnútorná štruktúra na ZŠ a SŠ, nadväznosť a podmienenosť s ďalšími časťami didaktického systému chémie, medzipredmetové vzťahy, komparácia didaktickej interpretácie na ZŠ a SŠ, experimentálne aspekty, motivačné aspekty, didaktické metódy a prostriedky, uplatňovanie spätnej väzby

3. Didaktická interpretácia tematického celku Periodický systém prvkov - výchovné a vzdelávacie ciele, obsah a vnútorná štruktúra na ZŠ a SŠ, nadväznosť a podmienenosť s ďalšími časťami didaktického systému chémie, medzipredmetové vzťahy, komparácia didaktickej interpretácie na ZŠ a SŠ, experimentálne aspekty, motivačné aspekty, didaktické metódy a prostriedky, uplatňovanie spätnej väzby

4. Didaktická interpretácia tematického celku Chemická kinetika - výchovné a vzdelávacie ciele, obsah a vnútorná štruktúra na ZŠ a SŠ, nadväznosť a podmienenosť s ďalšími časťami didaktického systému chémie, medzipredmetové vzťahy, komparácia didaktickej interpretácie na ZŠ a SŠ, experimentálne aspekty, motivačné aspekty, didaktické metódy a prostriedky, uplatňovanie spätnej väzby

5. Didaktická interpretácia tematického celku Chemická rovnováha - výchovné a vzdelávacie ciele, obsah a vnútorná štruktúra na ZŠ a SŠ, nadväznosť a podmienenosť s ďalšími časťami didaktického systému chémie, medzipredmetové vzťahy, komparácia didaktickej interpretácie na ZŠ a SŠ, experimentálne aspekty, motivačné aspekty, didaktické metódy a prostriedky, uplatňovanie spätnej väzby

6. Didaktická interpretácia tematického celku Termochémia - výchovné a vzdelávacie ciele, obsah a vnútorná štruktúra na ZŠ a SŠ, nadväznosť a podmienenosť s ďalšími časťami didaktického systému chémie, medzipredmetové vzťahy, komparácia didaktickej interpretácie na ZŠ a SŠ, experimentálne aspekty, motivačné aspekty, didaktické metódy a prostriedky, uplatňovanie spätnej väzby

7. Didaktická interpretácia tematického celku Typy chemických reakcií – redoxné reakcie - výchovné a vzdelávacie ciele, obsah a vnútorná štruktúra na ZŠ a SŠ, nadväznosť a podmienenosť s ďalšími časťami didaktického systému chémie, medzipredmetové vzťahy, komparácia didaktickej interpretácie na ZŠ a SŠ, experimentálne aspekty, motivačné aspekty, didaktické metódy a prostriedky, uplatňovanie spätnej väzby

8. Didaktická interpretácia tematického celku Typy chemických reakcií – protolytické reakcie - výchovné a vzdelávacie ciele, obsah a vnútorná štruktúra na ZŠ a SŠ, nadväznosť a podmienenosť s ďalšími časťami didaktického systému chémie, medzipredmetové vzťahy, komparácia didaktickej interpretácie na ZŠ a SŠ, experimentálne aspekty, motivačné aspekty, didaktické metódy a prostriedky, uplatňovanie spätnej väzby

9. Didaktická interpretácia tematického celku Chémia nekovov – prvky 17. (7. hlavnej) podskupiny - výchovné a vzdelávacie ciele, obsah a vnútorná štruktúra na ZŠ a SŠ, nadväznosť a podmienenosť s ďalšími časťami didaktického systému chémie, medzipredmetové vzťahy, komparácia didaktickej interpretácie na ZŠ a SŠ, experimentálne aspekty, motivačné aspekty, didaktické metódy a prostriedky, uplatňovanie spätnej väzby

10. Didaktická interpretácia tematického celku Chémia kovov- prvky 1. (1. hlavnej podskupiny) - výchovné a vzdelávacie ciele, obsah a vnútorná štruktúra na ZŠ a SŠ, nadväznosť a podmienenosť s ďalšími časťami didaktického systému chémie, medzipredmetové vzťahy, komparácia didaktickej interpretácie na ZŠ a SŠ, experimentálne aspekty, motivačné aspekty, didaktické metódy a prostriedky, uplatňovanie spätnej väzby

11. Didaktická interpretácia tematického celku Úvod do štúdia organickej chémie - výchovné a vzdelávacie ciele, obsah a vnútorná štruktúra na ZŠ a SŠ, nadväznosť a podmienenosť s ďalšími časťami didaktického systému chémie, medzipredmetové vzťahy, komparácia didaktickej interpretácie na ZŠ a SŠ, experimentálne aspekty, motivačné aspekty, didaktické metódy a prostriedky, uplatňovanie spätnej väzby

12. Didaktická interpretácia tematického celku Uhľovodíky - výchovné a vzdelávacie ciele, obsah a vnútorná štruktúra na ZŠ a SŠ, nadväznosť a podmienenosť s ďalšími časťami didaktického systému chémie, medzipredmetové vzťahy, komparácia didaktickej interpretácie na ZŠ a SŠ, experimentálne aspekty, motivačné aspekty, didaktické metódy a prostriedky, uplatňovanie spätnej väzby

13. Didaktická interpretácia tematického celku Prírodné látky – bielkoviny, sacharidy tuky - výchovné a vzdelávacie ciele, obsah a vnútorná štruktúra na ZŠ a SŠ, nadväznosť a podmienenosť s ďalšími časťami didaktického systému chémie, medzipredmetové vzťahy, komparácia didaktickej interpretácie na ZŠ a SŠ, experimentálne aspekty, motivačné aspekty, didaktické metódy a prostriedky, uplatňovanie spätnej väzby

14. Didaktická interpretácia tematického celku Nukleové kyseliny a enzýmy - výchovné a vzdelávacie ciele, obsah a vnútorná štruktúra na ZŠ a SŠ, nadväznosť a podmienenosť s ďalšími časťami didaktického systému chémie, medzipredmetové vzťahy, komparácia didaktickej interpretácie na ZŠ a SŠ, experimentálne aspekty, motivačné aspekty, didaktické metódy a prostriedky, uplatňovanie spätnej väzby

15. Didaktická interpretácia tematického celku Deriváty uhľovodíkov - výchovné a vzdelávacie ciele, obsah a vnútorná štruktúra na ZŠ a SŠ, nadväznosť a podmienenosť s ďalšími časťami didaktického systému chémie, medzipredmetové vzťahy, komparácia didaktickej interpretácie na ZŠ a SŠ, experimentálne aspekty, motivačné aspekty, didaktické metódy a prostriedky, uplatňovanie spätnej väzby

štátna skúška