Forma výučby:

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: Za obdobie štúdia:

Metóda štúdia:

BEGON, M., HARPER, J. J., TOWNSEND, C. R., l997: Ekologie: jedinci, populace, spoločenstva. Vydavatelství Univerzity Palackého v Olomouci, 949 s.

FORMAN, R. T. T., GODRON, M., 1993: Krajinná ekologie. Academia, Praha, 584 s.

LOSOS, B., GULIČKA, J., LELLÁK, J., PELIKÁN, J., 1984: Ekologie živočichů. SPN, Praha, 316 s.

MÍCHAL., I., 1994: Ekologická stabilita. Veronica, Brno, 276 s.

ODUM, E: P., 1977: Základy ekológie. Academia, Praha, 736 s.

štátna skúška

slovenčina

1. Ekologický systém a mechanizmy jeho udržateľnosti Definícia a vymedzenie pojmu, mikroekosystém, teória systémov, dynamika stability, kvázistacionarita, homeostáza, rezistencia, reziliencia, labilita, emergentná vlastnosť (uvedenie konkrétnych a reálnych príkladov pre jednotlivé mechanizmy).

2. Ekologická stabilita v matematickom modelovaní Biocenotické princípy, Eltonov konvenčný názor, Mayove modely stability systému, kontektácia prvkov, kompartmentácia ekosystému, trofické aspekty stability (štruktúra a rozvetvenie trofických reťazcov).

3. Klasifikácia spoločenstiev v ekologických systémoch. Ustálené, premenlivé spoločenstvá, dielčie a komplexné spoločenstvá, taxocenózy, ekotony, primárne a sekundárne biocenózy so svojimi špecifikami a reálnymi príkladmi).

4. Biomy ako základné ekosystémy. Základné biomy Zeme so svojimi charakteristikami, špecifikami a príkladmi.

5. Stratifikácia ekosystému. Vertikálna a horizontálna stratifikácia, stratocenózy, choriotopy, stratifikácia sladkovodného a morského ekosystému.

6. Sukcesia ako základný proces vo vývoji ekosystému Definícia a princípy sukcesie, homeostáza, homeorhéza, zmeny a vývoj charakteru ekologického systému (energeticko-materiálový tok, štruktúra, stabilita), facilitácia, inhibícia, tolerancia, Tilmanova hypotéza pomeru zdrojov, Hornov model, teória klimaxu

7. Klasifikácia ekologickej sukcesie Degradačná, alogénna a autogénna sukcesia, primárna a sekundárna sukcesia so svojimi špecifikami a reálnymi príkladmi.

8. Primárna produkcia Produktivita a produkcia v ekosystémoch sveta, limitujúce faktory ovplyvňujúce primárnu produkciu, stratifikácia vodných ekosystémov z hľadiska ich produkcie.

9. Sekundárna produkcia Účinnosť konzumácie, asimilácie a produkcie, „úplný model trofickej štruktúry spoločenstva“ v ekosystéme.

10. Ekologický systém a jeho druhy Medzidruhové vzťahy organizmov v ekosystéme (s reálnymi príkladmi), reálna a potenciálna konkurencia, mozaikovité rozšírenie ekvivalentných druhov, izocenózy.

11. Konkurencia ako hybná sila biodiverzity v ekologickom systéme Definícia a koncepcie niky na báze reálnych príkladov, diferenciácia a komplementarita niky, gildy, neutrálne modely, exploatačná a interferenčná konkurencia, Lotkov - Volterov model konkurencie.

12. Základné prístupy štúdia ekologického systému Parciálne a komplexné metódy štúdia ekosystému, mechanisticko-analytický a geo-sytémový prístup, základné metodické postupy pri výskume biocenóz a ich druhov (geobiontné, arborikolné, aeroplanktonické stratocenózy, akvatické biocenózy), fytocenologické školy (napr. Braun-Blanquetova fytocenologická škola, Uppsalská škola).

13. Biogeochemické cykly základných biogénnych prvkov v ekosystémoch Biogeochemické cykly uhlíka, kyslíka, dusíka, fosforu a síry a ich špecifický dopad na vývoj ekologických systémov.

14. Biogeografická regionalizácia Slovenska a základné faktory ich špecificity Typológia, zonalita a azonalita, geoekologické štruktúry, vegetačné stupne a ich charakteristika, vplyv antropogénnych faktorov (napr. historické osídlenie, valašská a banská kolonizácia)

15. Dynamika v ekosystéme Sezónne aspekty ekosystému a ich reflexia v produkcii, fenofázy, oscilácia a fluktuácia populácií, cirkadiánne rytmy, fotofáza, sciofáza, lunárne rytmy, kviescencia, diapauza, hibernácia, estivácia, sezóny dimorfizmus.

16. Biologické invázie a ich vplyv na ekologické systémy Mechanizmy a klasifikácia biologických invázií s reálnymi príkladmi, etablovanie invázneho druhu v nových podmienkach, introdukcia, expanzia, konkurenčné konflikty, ekonomické aspekty.

17. Klimatická zmena a jej vplyv na ekologické systémy Klimatická zmena (cyklus uhlíka, aridizácia, otepľovanie, extrémne prejavy počasia), aj jej dopady na pôvodné ekologické systémy s osobitným zreteľom na územie Strednej Európy s reálnymi príkladmi.

18. Ekosystémové služby Definícia, filozofia a klasifikácia ekosystémových služieb s reálnymi príkladmi, fyziotaktika ako racionálne využívanie prírodných zdrojov, reálne využívanie a potenciál do najbližších rokov.

19. Evolúcia ekologických systémov v geologickom vývoji Zeme Cyklus uhlíka a kyslíka vo formovaní podmienok pre život, diverzifikácia života a speciácia, adaptabilita a selekcia ako hybné mechanizmy evolúcie, reálne príklady s osobitným zreteľom na kvartér.

20. Vývoj a stabilizácia ekosystémov Slovenska v holocéne Stabilizácia ekologických podmienok v strednej Európe po poslednej ľadovej dobe a jej dopady na formovanie ekologických systémov. Špecifiká jednotlivých parciálnych klimatických období (preboreál až subrecent) na diverzitu ekosystémov Slovenska.

štátna skúška

Forma výučby:

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: Za obdobie štúdia:

Metóda štúdia:

BALÁŽ, D., MARHOLD, K., URBAN, P. (eds.), 2001: Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska, Ochrana prírody 20 (Suplement)

http://ibot.sav.sk/lichens/docs/Pisut_Guttova_Lackovicova_Lisicka_2001.pdf

BARUŠ, V., 1989: Červená kniha ohrožených a vzácných druhů rostlin a živočichů ČSSR 2 - Kruhoústí, ryby, obojživelníci, plazi a savci. SZN, Praha, 133 s.

ČEŘOVSKÝ, J., MAGLOCKÝ, Š., 1999: Červená kniha ohrožených a vzácných druhů rostlin a živočichů ČR a SR 5 – Vyšší rostliny. Príroda, Bratislava, 456 s.

CHMIELEWSKÁ, E., REHÁČKOVÁ, T., FENDEK, M., FEDOR, P., BEDRNA, Z., 2011: Ochrana a využívanie prírodných zdrojov, Vydavateľstvo Epos, ISBN: 978- 80-8057-846-6, 349 str. (autor: 111 str.), Bratislava.

KOTLABA, F., 1995: Červená kniha ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov SR a ČR 4 – Sinice a riasy, huby, lišajníky, machorasty. Príroda, Bratislava, 224 s.

NEVŘELOVÁ, M., 2013: Ekosozológia, Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 80 s.

RUŽIČKOVÁ, J., MORAVČÍKOVÁ, Z., LEHOTSKÁ, B., 2009: Ochrana a využívanie krajiny. Vysokoškolská učebnica. UK v Bratislave, 228 s [CD-ROM]

SEDLÁČEK, K. a kol., 1988: Červená kniha ohrožených a vzácných druhů rostlin a živočichů ČSSR 1 – Ptáci. SZN, Praha, 182 s.

ŠÍBL, J. GUZIOVÁ, Z., STRAKA, P., 1997: Ochrana biologickej diverzity - medzinárodné aspekty. PRIF UK, Bratislava, 190 s.

ŠKAPEC, L.,1992: Červená kniha ohrozených a vzácnych druhv rastlín a živočíchov ČSFR 3 – Bezstavovce. Príroda, Bratislava, 152 s. PERIODIKÁ: Conservation Biology

http://onlinelibrary.wiley.com/journal/10.1111/(ISSN)1523-1739 Biological Conservation

https://www.journals.elsevier.com/biological-conservation/ Restoration Ecology

http://onlinelibrary.wiley.com/journal/10.1111/(ISSN)1526-100X/issues

štátna skúška

slovenčina

1. Medzinárodné a domáce aspekty ochrany krajiny Základné ciele a princípy Európskeho dohovoru o krajine, Krajina európskeho významu. Základné právne nástroje ochrany krajiny, význam územného a krajinného plánovania. Ramsarská konvencia a jej filozofia, uplatňovanie konvencie na území Slovenskej republiky.

2. Územná ochrana na území Slovenskej republiky Princípy a filozofia územnej ochrany, legislatíva, rezervy biosféry, kategórie chránených území, ochranné pásma, označovanie chránených území.

3. Medzinárodné kategórie chránených území, medzinárodné siete chránených území Medzinárodné kategórie chránených území podľa IUCN, Súvislá európska sústava chránených území (NATURA 2000), legislatíva, vyhlasovanie, územia a ich charakteristika.

4. Ochrana poľnohospodárskej krajiny a vidieka Špecifické problémy a princípy ochrany poľnohospodárskej krajiny a vidieka, produkčné a mimoprodukčné funkcie poľnohospodárskej krajiny, význam poľnohospodárskej krajiny pre ochranu biodiverzity z hľadiska revitalizácie a manažmentu.

5. Špecifiká využívania, ochrany a tvorby lesnej krajiny Lesná krajina, lesnatosť Európskych krajín a Slovenska, typy a kategórie lesov, význam pralesov Slovenska, princípy trvalo udržateľného obhospodarovania lesov.

6. Špecifiká využívania, ochrany a tvorby urbanizovanej krajiny Urbanizovaná krajina, jej ochrana, využívanie a špecifické problémy, významné biotopy v urbanizovanom prostredí, adaptácie organizmov, synantropné druhy, náhradné biotopy.

7. Ekologické siete v krajine, Územný systém ekologickej stability Princípy a koncepcie ekologických sietí vo svete a na Slovensku, fragmentácia krajiny a biotopov, líniové a plošné prvky, Európska ekologická sieť. Východiská, ciele, štruktúra, funkcie jednotlivých prvkov ÚSES, ekologická stabilita krajiny, metodika, legislatíva.

8. Metódy hodnotenia krajiny Kvantitatívne a kvalitatívne indikátory hodnotenia stavu a zmien krajinnej štruktúry, koeficient antropického ovplyvnenia, koeficient ekologickej stability, hodnotenie ekologickej kvality krajiny, priaznivý stav biotopov a časti krajiny, index diverzity krajiny, hodnotenie vplyvov činností a stavieb na životné prostredie.

9. Heterogenita krajiny a jej vplyv na biologickú rozmanitosť a jej ochranu Heterogenita, fragmentácia, biokoridory, základy ostrovnej biogeografie, metapopulačná teória, krajinná matrix.

10. Špecifické problémy ochrany prírody v Slovenskej republike Ochrana vybraných ekosystémov Slovenska a jej špecifiká (rašeliniská, piesky, slaniská, vysokohorské ekosystémy, atď.).

11. Princípy druhovej ochrany a faktory ohrozenia taxónov Princípy a filozofia druhovej ochrany; prehľad faktorov s negatívnym vplyvom na početnosť a rozšírenie taxónov bioty, ich pôsobenie a možnosti eliminácie; tlmiace/posilňujúce pôsobenie fyziologických, ekologických a etologických špecifík vybraných taxónov.

12. Hodnotenie miery ohrozenia taxónov Dokumentácia hodnotenia miery ohrozenia taxónov bioty (sozologické /“červené“/ zoznamy a knihy, druhové akčné plány) na medzinárodnej a regionálnej úrovni, princípy ich tvorby, kategorizácia miery ohrozenia, priaznivý stav ochrany. Prehľad ohrozených taxónov Slovenska.

13. Ochrana biodiverzity ex situ a in farm Význam botanických a zoologických záhrad, reštitúcia druhu, génové banky, ochrana genofondu kultúrnych rastlín v poľnohospodárskej krajine.

14. Ochrana a využívanie prírodných zdrojov Slovenska Ochrana a využívanie vody, pôdy, ovzdušia, rudných a nerudných surovín, energetické a environmentálne aspekty exploatácie v kontexte s ekonomikou krajiny, stav životného prostredia v SR, Register (evidencia) kvality, najviac znečistené oblasti, legislatívne zabezpečenie ochrany.

15. Infraštruktúra odpadového hospodárstva a bilancia vzniku odpadov v SR. Zákon o odpadoch, Recyklačný fond, trendy vývoja z globálneho hľadiska, manažment a RISO.

16. Eutrofizačné faktory a prejavy globálneho otepľovania Eutrofizačné faktory povrchových vôd, obeh biogénnych prvkov v krajine, prejavy globálneho otepľovania na krajinu a jej zložky - voda, pôda, ovzdušie, nápravné opatrenia.

17. Kvalita a kvantita povrchových a podzemných vôd SR Vodohospodárska vybavenosť, základné kvalitatívne vlastnosti vôd, Európska smernica o vodách, spotreba vody, vodárenské útvary v krajine a zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, aeróbne a anaeróbne systémy biologických procesov čistenia, využívanie prírodných zdrojov krajiny pre získavanie vôd.

18. Odpady, ich zhodnocovanie, obnoviteľné zdroje a ich energetické využívanie Zaradenie SR v rámci EÚ pre efektívnejšie využívanie biomasy, termické a materiálové zhodnocovanie odpadov, inštitút rozšírenej zodpovednosti, výroba energie v SR, obnoviteľné zdroje a ich energetické využívanie.

štátna skúška

Forma výučby:

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: Za obdobie štúdia:

Metóda štúdia:

LOSOS, B., GULIČKA, J., LELLÁK, J., PELIKÁN, J., 1984: Ekologie živočichů. SPN, Praha, 316 s.

NEČAS, O., HOJA, Š., MACKU, J., MAGROT, T., SOŠKA, J., ŠMARDA, J., 1972: Všeobecná biológia. Avicenum, zdravotnické nakladatelství, 656 s.

ODUM, E: P., 1977: Základy ekológie. Academia, Praha, 736 s.

SPELLERBERG, I. E., 1991: Monitoring ecological change. Cambridge University Press, 334 s.

SPELLERBERG, I.F., FEDOR, P.J., 2003: A tribute to Claude Shannon (1916-2001) and a plea for more rigorous use of terms such as species richness, species diversity and the 'Shannon-Wiener'Index (not the 'Shannon-Weaver' index). Global Ecology and Biogeography, 12, 3: s. 177 - 181.

ŠOMŠÁK, L., 1998: Flóra a fauna v rastlinných spoločenstvách strednej Európy. PRIF UK, Bratislava, 308 s.

ŠÍBL, J., GUZIOVÁ, Z., STRAKA, P., 1997: Ochrana biologickej diverzity – medzinárodné aspekty. VŠ skriptá, Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava

TOWNSEND, C. R. 2008: Ecological applications. Toward a sustainable world. Blackwell Publishing, 328pp.

štátna skúška

Slovenčina (angličtina – študijná literatúra je v angličtine)

1. Filozoficko – terminologická propedeutika ku problematike biologickej diverzity. Definícia a charakter biologickej diverzity, jej základné úrovne a dimenzie v historickom kontexte, základná jednotka a veličina biodiverzity, alfa, beta a gama diverzita.

2. Vývoj a súčasný stav biodiverzity vo svete a na Slovensku masívne vymierania druhov, miera výhynu druhov vo svete, stav biodiverzity v súčasnosti, faktory vplývajúce na biodiverzitu a jej rozmiestnenie, hotspots, status druhu (endemit, kozmopolitný druh, autochtónny a alochtónny druh), ecological footprint

3. Populácia a jej genetická diverzita Genetická štruktúra populácie, autogamia, inbreeding, outbreeding, panmixia, Hardy - Weinbergov zákon, selekcia a adaptácia haploidných a diploidných organizmov, balancovaný polymorfizmus, génový drift, usmernená, stabilizujúca a disruptívna selekcia.

4. Druh a druhové bohatstvo Formovanie, vznik a emendácia nových druhov, divergencia, konvergencia, alopatria, sympatria, ekologické faktory a pravidlá, adaptácie, problémy výskumu a hodnotenia druhového bohatstva, systematika, taxonómia, determinácia, synonymika, intenzita výskumu, odhady biodiverzity svetové oblasti megadiverzity.

5. Druhová diverzita Interpretácie druhovej diverzity, rozdiel medzi druhovým bohatstvom a biodiverzitou indexy druhovej diverzity a ich špecifiká na príklade konkrétnych štúdií.

6. Štruktúra populácie a jej rozmanitosť Etilita a veková skladba populácie, sexilita, sociálna štruktúra, intrašpecifické vzťahy, reprodukčné a nereprodukčné society.

7. Spoločenstvo a jeho charakteristiky Analýza biocenóz, kvantitatívne, štrukturálne a vzťahové znaky (napr. diverzita, ekvitabilita, similarita, atď.).

8. Similarita na úrovni spoločenstva a ekosystému Similarita a disimilarita, beta diverzita, základné prístupy ku štúdiu podobnosti, indexy, dendrogramy, zhluková analýza.

9. Základné metódy spracovania mnohorozmerných dát Zber a úprava dát, ordinačné a aglomeračné metódy, lineárne a unimodálne metódy, PCA, DCA, RDA a pod.

10. Hlavné príčiny poklesu biodiverzity (Biodiversity drivers) klimatická zmena, strata terestrických a akvatických habitatov, introdukcie a invázie, nadmerné využívanie prírodných zdrojov, znečistenie prostredia, genetické znečistenie

11. Zmena prostredia a jej vplyv na biodiverzitu typy zmeny a straty habitatov, základné príčiny zmeny a straty terestrických a akvatických habitatov, geograficky najohrozenejšie časti sveta, riziká fragmentácie vo vzťahu k biodiverzite, dôvody poklesu druhového bohatstva, „extinction debt“, „relaxation time“, okrajový efekt

12. Fenotypová plasticita základná definícia a funkcia plasticity, environmentálna stabilita znaku, typy fenotypovej plasticity, revezibilné, ireverzibilné znaky, polyfenizmus, kanalizácia znaku, Bergmanovo pravidlo

13. Synantropia a synantropizácia Definícia a klasifikácia synantropie, indexy synantropie, diverzita synantropnej fauny v historickom kontexte.

14. Biodiverzita a biologická bezpečnosť Geneticky modifikované organizmy, introdukcia škodcov v poľnohospodárstve a lesníctve, globalizácia a karanténne škodce, príslušná európska legislatíva.

15. Holarktis z pohľadu biodiverzity Vymedzenie a základná charakteristika holarktickej ríše s osobitným zreteľom na Eurosibírsku podoblasť.

16. Dohovor o biologickej diverzite v národnej aj globálnej dimenzii Príprava dohovoru a historické aspekty, filozofické pozadie, Rio 1994, ciele a uplatňovanie dohovoru, organizačná štruktúra, uplatňovanie konvencie v Slovenskej republike.

17. Medzinárodné dohovory v oblasti ochrany biologickej diverzity Zmluva o Antarktíde, Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, CITES, Bonnská konvencia, Bernský dohovor.

štátna skúška

slovenčina

Forma výučby:

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: Za obdobie štúdia:

Metóda štúdia:

SPELLERBERG, I. E., 1991: Monitoring ecological change. Cambridge University Press, 334 s.

CHIRAS, D.D., 2013: Environmental Science. Ninth Edition. Jones & Bartlett Learning, Burlington, USA, 637 s.

MILLER, G.T., JR., SPOOLMAN, S.E., 2010: Environmental Science. Thirteenth edition, Brooks/Cole CENGAGE Learning, 552 s. Dostupné na:

https://docs.google.com/file/d/0B2bYfUdqYz2mdU9Hc204cURWaTA/view [cit. 13.12.2016]

štátna skúška

Slovenčina (angličtina – študijná literatúra je v angličtine)

1. Analýza rizík – základné pojmy a definície Analýza rizík – vstupy chemických látok do prostredia (zdroje, uvoľňovanie, migrácia a osud, globálny transport); vstup látok do organizmu – expozičné cesty, príjem látky receptorom; hodnotenie ekologických účinkov.

2. Riziká a miera ich nebezpečnosti Rozdelenie rizík z rôznych hľadísk a stanovenie miery ich nebezpečnosti, akceptovateľnosť rizika, problémy súvisiace s analýzou nákladov a prínosov možnosti zníženia rizika; fáza formulácie – koncepčný model a plán obnovy.

3. Hodnotenie environmentálnych rizík Ciele, definovanie a charakterizácia jednotlivých fáz hodnotenia, čo všetko v sebe zahŕňa charakterizácia rizík a aký je jej výstup, definujte jednotlivé stresory a receptory – endpointy.

4. Prírodné riziká Geologické nebezpečie – typy, doba účinku, dopady, odhad, predvídanie a výstraha riziková analýza; zemetrasenie, vulkanické erupcie – typy, účinky; tsunami; zosuvy – soliflukcia, faktory; poklesy; záplavy – príčiny, vplyvy; nebezpečie spojené s oceánmi a počasím – cyklóny, tajfúny, uragány, tornáda, piesočné búrky, El Niňo; meteority.

5. Hodnotenie zdravotných rizík Zákonné regulácie, informačné zdroje, identifikácia a charakterizácia rizík – zber a hodnotenie údajov; akceptovateľnosť rizika z hľadiska zdravotných dopadov, aktuálne a vnímané riziko, faktory zohrávajúce úlohu pri hodnotení zdravotných rizík – etika, morálka.

6. Dopady zdravotných rizík Charakterizácia zdravotných dopadov – rizikový faktor HQ, látky s karcinogénnym a nekarcinogénnym účinkom; mutagenéza, karcinogenéza, teratogenéza, faktory ovplyvňujúce toxicitu a účinky látky; environmentálne hormóny – charakterizácia a účinky, dioxíny, furány; azbest.

7. Praktické aspekty nebezpečenstva zdravotných rizík Kultúrne, biologické, chemické a fyzikálne riziká; fajčenie; prenášané a neprenášané ochorenia – TBC, vírusové ochorenia – HIV, chrípka, hepatitída B, Ebola, vírus západného Nílu. SARS, malária; zníženie výskytu infekčných ochorení; Bioterorizmus – kiahne, ebola - vírusová hemoragická horúčka, antrax, botulizmus, mor, tularémia.

8. Bioindikácia ako nástroj predikcie environmentálnych rizík Historický prierez problematikou bioindikácie, GEMS, MARC, biologický a chemický monitoring, cenzus, survailance.

9. Komplexný monitorovací a informačný systém ŽP (štruktúra monitoringu v SR, čiastkové monitorovacie systémy, monitorovanie jednotlivých zložiek ŽP, celoplošný monitoring, regionálny a lokálny monitoring, environmentálny informačný systém v SR).

10. Bioindikátory a hodnotenie stavu životného prostredia Definícia a klasifikácia bioindikátorov, sentinely, exploatéry, detektory, akumulátory, testovacie organizmy, kritéria pre výber biondikátora.

11. Monitoring kvality vodného prostredia Základné fyzikálno – chemické a mikrobiologické požiadavky na kvalitu vody, testy toxicity, saprobita a jej indexy, biotické indexy, indikátory kvality vody, charakteristika pitnej vody, koncentračné limity, maximálna mineralizácia, pH, teplota, obsah nutrientov, tvrdosť vody.

12. Problémy jadrovej bezpečnosti Jadrový odpad, nakladanie s plynným, kvapalným a tuhým rádioaktívnym odpadom, stav v Slovenskej republike, prednosti a nedostatky jadrových elektrární.

13. Hlavné znaky environmentálnej krízy Životné prostredie („environment“), environmentálne vedy, environmentálny manažment. Čo je environmentálna kríza, aké sú jej hlavné znaky a ktoré ďalšie problémy s ňou súvisia.

14. Človek ako environmentálny faktor Kultúrna evolúcia človeka na Zemi (lov a zhromažďovanie sa, poľnohospodárstvo, priemysel, nárast populácie na Zemi) a udržateľná spoločnosť.

15. Populačný rast a s tým súvisiace riziká Modely populačného rastu (charakteristika nárastu populácie ľudí v minulosti a dnes, vplyv prírodných faktorov, ochorení a vojen na populáciu ľudstva). Miera únosnosti Zeme (z pohľadu preľudnenia, rýchlej reprodukcie, úmrtnosti a migrácie). Možné riešenia spomalenia rastu populácie (rodičovské plánovanie a stabilizácia populácie, vzdelávanie verejnosti).

štátna skúška

Forma výučby: -

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): -

Týždenný: Za obdobie štúdia:

Metóda štúdia: kombinovaná

Výsledky diplomovej práce, dokument diplomovej práce, prezentácia témy diplomovej práce, odpovede na otázky posudzovateľa a školiteľa práce. Hodnotenie v %: A – 100 až 93, B – 92 až 85, C – 84 až 77, D – 76 až 69, E – 68 až 60. Fx – 59 a menej. Kredity nebudú udelené pri nižšom hodnotení ako 60 %. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Obhajoba diplomovej práce v rámci študijného programu ako súčasť štátnej skúšky

Obhajoba diplomovej práce v rámci študijného programu