Brusca, C. & Brusca, A., 2003: Invertebrates. 2nd edition. Sinauer, Sunderland, MA, xix + 936 pp.

Gaisler, J., Zima, J. 2018. Zoologie obratlovců. 3. vydanie. Academia, Praha, 692 pp.

Zrzavý, J., 2006: Fylogeneze živočišné říše. Scientia, Praha, 255 pp.

Roček, Z., 2002: Historie obratlovců. Academia, Praha, 512 pp.

Skúška prebehne ústnou formou. Študent bude hodnotený na základe odpovede na otázku, ktorú si vylosuje zo spektra otázok z povinného predmetu Fylogenéza a systém živočíchov. Na získanie hodnotenia A je potrebné preukázať 100 - 93 % správnych odpovedí a vedomostí, na získanie B minimálne 92 - 85%, na získanie C minimálne 84 - 77 %, na získanie D minimálne 76 -69 %., na získanie E minimálne 68 - 60 %. Študent tento povinný predmet štátnej skúšky absolvuje, ak získa hodnotenie A až E. V prípade hodnotenia FX študentovi nie je možné udeliť titul Mgr. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania v prípade, že je nevyhnutná.

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Predmet sa poskytuje výlučne v letnom semestri.

Štátna skúška v študijnom programe Povinný predmet: Fylogenéza a systém živočíchov.

1. Jednobunkovce – Protista, Monocytozoa – všeobecná charakteristika (anatómia, morfológia a fyziológia bunky), postavenie v systéme, princípy triedenia (klasifikácia), prehľad systému a základná charakteristika veľkých skupín so zameraním na voľne žijúce jednobunkovce (najmä skupiny Ciliophora, Amoebozoa).

2. Jednobunkovce – Protista, Monocytozoa – Prehľad systému a základná charakteristika veľkých skupín so zameraním na parazitologicky významné jednobunkovce (najmä skupiny Diplomonada, Kinetoplastida, Apicomplexa, Heterolobosea)

3. Radiata, Diblastica - skupiny Porifera, Cnidaria, Acnidaria, základná charakteristika , rozmnožovanie, systematika vyšších taxónov, rozšírenie, príklady druhov.

4. Bilateria, Triblastica, Gastoneuralia (Protostomia), Notoneuralia (Deuterostomia) systematika vyšších taxónov – podrobne skupina Pseudocoelomata (so zameraním na skupiny Gastrotricha, Rotifera, Acanthocephala), fylogenetické tendencie

5. Platyhelminthes, základná charakteristika, systematika vyšších taxónov a ich charakteristika (s dôrazom na skupinu Neodermata ), rozmnožovanie, cykly, významní zástupcovia, medicínsky význam, fylogenéza

6. Mollusca, základná charakteristika, systematika vyšších taxónov a ich charakteristika, rozšírenie, význam, príklady druhov, fylogenetické tendencie

7. Annelida, základná charakteristika, trochofóra a jej význam pre fylogenézu, systematika vyšších taxónov – prehľad systému, rozšírenie, význam, príklady druhov.

8. Ecdysozoa so zameraním na skupinu Nematoda základná charakteristika, systematika vyšších taxónov – prehľad systému, významní zástupcovia so zameraním na medicínsky váznamné druhy

9. Arthropoda – Chelicerata, charakteristika, rozmnožovanie, systematika vyšších taxónov, rozšírenie, význam, príklady druhov.

10. Arthropoda – Branchiata (Crustacea), všeobecná charakteristika, rozmnožovanie, systematika vyšších taxónov, rozšírenie, význam, príklady druhov.

11. Arthropoda – Myriapoda, ich charakteristika, rozmnožovanie, systematika vyšších taxónov, rozšírenie, význam, príklady druhov.

12. Arthropoda – Hexapoda (Insecta, Endognatha, Protura, Collembola, Diplura) ich charakteristika, rozmnožovanie, systematika vyšších taxónov, rozšírenie, význam, príklady druhov.

13. Arthropoda – Hexapoda (Insecta, Ectognatha) ich charakteristika, rozmnožovanie, systematika vyšších taxónov, rozšírenie, význam, príklady druhov.

14. Charakteristika Deuterostomia, rozdelenie. Charakteristika Chordata, synapomorfné znaky pleziomorfné a apomorfné znaky jednotlivých línií, základná diverzifikácia Chordata v priebehu geologických dôb

15. Charakteristika Tunicata a Cephalochordata, ich príbuznosť s Vertebrata

16. Vertebrata - apomorfné znaky, fylogenéza a systém. Cyclostomata, morfológia, fylogenéza, systém, ekológia

17. Chondrichthyes a Actinopterygii - apomorfné znaky, diverzifikácia, fylogenetické vzťahy, ekológia

18. Charakteristika a divergencia Sarcopterygii. Základné morfologické adaptácie potrebné na prechod na súš. Predkovia dnešných Tetrapoda

19. Tetrapoda - apomorfné znaky, Lissamphibia, morfológia, systém, ekológia

20. Amniota - apomorfné znaky so zameraním na morfologické adaptácie k suchozemskému životu, hlavné línie a fylogenetické vzťahy medzi nimi

21. Recentné Reptilia - morfológia, systém, ekológia

22.Aves - plezio a apomorfné znaky, fylogenéza zameraná na druhohornú a treťohornú divergenciu, morfológia, systém, ekológia

23. Mammalia – diverzifikácia Synapsida po recentné skupiny cicavcov, apomorfné znaky, morfológia, systém, vývojové línie placentálií, ekológia

Výsledkom úspešného absolvovania predmetu štátnej skúšky bude overenie vedomostí z Fylogenézy a systému živočíchov, ktoré má ovládať absolvent študijného programu Zoológia.

Holecová a kol., 2016: Anatómia a morfológia živočíchov. Univerzita Komenského, Bratislava, 416 pp.

Skúška prebehne ústnou formou. Študent bude hodnotený na základe odpovede na otázku, ktoré si vylosuje zo spektra otázok v rámci povinného predmetu Porovnávacia morfológia živočíchov. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať minimálne 100 - 93 % vedomostí a správnych odpovedí, na získanie B minimálne 92 - 85%, na získanie C minimálne 84 - 77 %, na získanie D minimálne 76 -69 %, na získanie E minimálne 68 - 60 %.. Študent predmet štátnej skúšky absolvuje, ak získa hodnotenie A až E. V prípade hodnotenia FX študentovi nie je možné udeliť titul Mgr. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

slovenský

Predmet sa poskytuje výlučne v letnom semestri.

Štátna skúška v študijnom programe Povinný predmet: Porovnávacia morfológia živočíchov

1. Epitelové tkanivo

2. Spojivové tkanivo

3. Svalové tkanivo

4. Nervové tkanivo

5. Integument a jeho deriváty

6. Nervová sústava

7. Zmyslové orgány

8. Ekto- a endoskelet

9. Obehová sústava

10. Dýchacia sústava

11. Tráviaca sústava

12. Vylučovacia sústava

13. Pohlavná sústava

14. Endokrinná sústava

15. Vznik a vývin pohlavných buniek, základné typy vajíčok a spermií

16. Blastogenéza, základné typy brázdenia vajíčka, typy gastrúl. Telové dutiny živočíchov a spôsob ich vzniku.

Priamy a nepriamy vývin. Primárne a sekundárne larvy. Základná charakteristika. Príklady lariev v jednotlivých skupinách bezchordátov a chordátov.

Výsledkom úspešného absolvovania predmetu štátnej skúšky bude overenie vedomostí z Porovnávacej morfológie živočíchov, ktoré má ovládať absolvent študijného programu Zoológia.

Begon, M., Harper, J.L. & Townsend, C.R., 1997: Ekologie: jedinci, populace a společenstva. Vydavatelství Univerzity Palackého, Olomouc, 949 pp.

Tkadlec E., 2013. Populační ekologie: struktura, růst a dynamika populací. 2.vyd. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, 413 pp.

Kuras T., 2013: Ekologie společenstev a ekosystémů. Univerzita Palackého v Olomouci, 140 pp.

Buchar J., 1983: Zoogeografie. Státní pedagogické nakladatelství, Praha, 200 s.

Kováč Ľ., 2017: Zoogeografia. Vysokoškolská učebnica, UPJŠ v Košiciach, Prírodovedecká fakulta, 134 s.

Lomolino M.V., Riddle B.R., Whittaker R.J., Brown J.H., 2010: Biogeography. 4th ed. Sinauer Ass., 878 pp.

Skúška prebehne ústnou formou. Študent bude hodnotený na základe odpovedí na otázku, ktorú si vylosuje zo spektra otázok v povinne voliteľného predmetu Parazitológia. Na získanie hodnotenia A je potrebné minimálne 100 - 93 % vedomostí a správnych odpovedí, na získanie B minimálne 92 - 85%, na získanie C minimálne 84 - 77 %, na získanie D minimálne 76 -69 %, na získanie E minimálne 68 - 60 % .. Študent predmet štátnej skúšky absolvuje, ak získa hodnotenie A až E. V prípade hodnotenia FX študentovi nie je možné udeliť titul Mgr. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Predmet sa poskytuje výlučne v letnom semestri.

Štátna skúška v študijnom programe Povinne voliteľný predmet: Zoogeografia a ekológia živočíchov

1. Zoogeografické členenie morského biocyklu

Ríše: litorál, epipelagiál, batypelagiál, abysál. Špecifiká morského biocyklu, podrobnejšia charakteristika jednotlivých oblastí a podoblastí v klimatických pásmach zeme.

2. Ríša Notogea (pevninský a limnický biocyklus)

Geografické vymedzenie, charakteristika jednotlivých podoblastí s dôrazom na špecifiká fauny.

3. Ríša Neotropis (pevninský a limnický biocyklus).

Geografické ohraničenie, charakteristika jednotlivých podoblastí s dôrazom na špecifiká fauny.

4. Ríša Paleotropis (pevninský a limnický biocyklus)

Geografické ohraničenie, charakteristika etiópskej a indomalajskej oblasti, ich jednotlivých podoblastí s dôrazom na špecifiká fauny.

5. Ríša Holarktis (pevninský a limnický biocyklus).

Geografické ohraničenie, charakteristika palearktickej oblasti, jej jednotlivých podoblastí a provincií s dôrazom na špecifiká fauny.

6. Ríša Holarktis (pevninský a limnický biocyklus).

Geografické ohraničenie, charakteristika nearktickej oblasti, jej jednotlivých podoblastí s dôrazom na špecifiká fauny.

7. Zoogeografická rajonizácia Slovenska

Mařanovo zoogeografické rozdelenie Slovenska (zóny a provincie), súbory faunistických prvkov na území Slovenska s príkladmi charakteristických druhov živočíchov.

8. Prehľad faktorov ovplyvňujúcich organizmy

Definícia, Klasifikácie ekologických faktorov. Charakteristika a vplyv vybraných ekologických faktorov na živočíchy (svetlo, teplo, voda, vlhkosť a zrážky, vzduch, pôda, potrava). Človek ako nový a významný faktor prostredia.

9. Populácia

Definícia populácie, základné vlastnosti populácie - hustota, natalita, mortalita, štruktúra populácie (pohlavná, veková, genetická, priestorová, sociálna), rast populácie, dynamika populácie, šírenie populácie, migrácie.

10. Medzidruhové vzťahy

Neutralizmus, protokooperácia, komenzalizmus, mutualizmus, amenzalizmus, kompetícia, predácia, parazitizmus, potravné reťazce.

11. Spoločenstvo v ekológii

Definícia, podstata (vlastnosti, autonómia), klasifikácia (ustálené, premenlivé, dielčie, komplexné spoločenstvá, taxocenózy, ekotóny, primárne a sekundárne biocenózy) Kvantitatívne, štrukturálne a vzťahové znaky (napr. diverzita, ekvitabilita, similarita, atď.)

12. Biomy a základné ekosystémy sveta

Základné biomy a ekosystémy so svojimi špecifikami (aj príklady). Stratifikácia suchozemských a vodných ekosystémov (vertikálna a horizontálna stratifikácia).

13. Sukcesia ako základný proces vo vývoji ekosystému

Definícia a základné princípy sukcesie, zmeny a vývoj charakteru ekosystému (energeticko materiálový tok, štruktúra a stabilita) Primárna a sekundárna sukcesia, degradačná, alogénna a autogénna sukcesia. Teória klimaxu

14. Biologická diverzita

Definícia a charakter biologickej diverzity, jej základné úrovne a dimenzie, alfa, beta a gama diverzita Problémy hodnotenia druhového bohatstva (systematika, taxonómia, determinácia, imtenzita výskumu), interpretácia druhovej diverzity, indexy druhovej diverzity a ich špecifiká

15. Teória invázií, invázny proces, etapy invázie. Podmienky a príčiny vzniku invázií.

Výsledkom úspešného absolvovania predmetu štátnej skúšky bude overenie vedomostí z povinne voliteľného predmetu Zoogeografia a ekológia živočíchov, ktoré má ovládať absolvent študijného programu Zoológia.

Forma výučby: prednáška a cvičenie

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 52

Týždenný: 4 (2P + 2C) Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná / dištančná

Volf, P., Horák, P. (Eds) 2007. Paraziti a jejich biologie. Triton, Praha, 318 pp.; Murray, P.R., Drew, W.L., Kobayashi, G.S., Thompson, J.H. 1990. Medical Microbiology. Wolfe Publications Ltd., p. 349-414; Jírovec, O. (Ed) 1977. Parasitologie pro lékaře. Avicenum, 798 pp.; Halgoš, J. (Ed) 1993. Cvičenia z parazitológie. Vysokoškolské skriptá, PriF UK, Bratislava, 165 pp.

V priebehu semestra v rámci cvičení budú dve priebežné písomné previerky. Za každú previerku získajú študenti 0–10 bodov (spolu max. 20 bodov, minimálne 11 bodov je potrebných na postup k záverečnej skúške). Do záverečného hodnotenia sa nezapočítavajú body z priebežnej previerky. Záverečné hodnotenie pozostáva z písomnej časti (spolu max. 20 bodov, minimálne 11 potrebných na postup k ústnej skúške). Pri celkovom hodnotení skúšky na získanie hodnotenia A je potrebné získať minimálne 92% bodov, na získanie B minimálne 84% bodov, na získanie C minimálne 76% bodov, na získanie D minimálne 68% bodov, na získanie E minimálne 60% bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % bodov. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

slovenský (+ študijná literatúra je v českom a anglickom jazyku)

1. Úvod do parazitológie. Náplň, metódy a základné pojmy. 2. Excavata – najvýznamnejšie parazitické druhy a ich životné cykly, africká trypanosomóza, Chagasova choroba, leishmanióza, naeglerióza. 3. Plantae, Rhizaria, Amoebozoa – najvýznamnejšie parazitické druhy a ich životné cykly, granulomatózna amébová encefalitída, akantamébová keratitída, meňavkovitá dyzentéria. 4. Chromalveolata – najvýznamnejšie parazitické druhy a ich životné cykly, toxoplazmóza, malária, babezióza. 5. Opisthokonta – najvýznamnejšie parazitické druhy, životné cykly Myxozoa a Microsporidia, pneumocystóza. 6. Motolicovce a motolice – najvýznamnejšie parazitické druhy a ich životné cykly, schistozomiáza, fasciolóza, klonorchióza, paragonimóza. 7. Pásomnice – najvýznamnejšie parazitické druhy a ich životné cykly, taenióza, ľudská cysticerkóza a cystická echinokokóza. 8. Háčikohlavce, pijavice, okrúhlovce – najvýznamnejšie parazitické druhy a ich životné cykly, hematogénne migrácie. 9. Nematodózy – trichinelóza, askarióza, mrle, toxokaróza, drakunkulóza, lymfatické filariózy, onchocerkóza. 10. Medicínska entomológia, parazitické kôrovce a roztoče. 11. Dvojkrídlovce – najvýznamnejšie parazitické druhy, trápiči a vektory ochorení, myiázy. 12. Hmyz – vši, švoly, ploštice, riasavce a blchy. 13. Parazitoidy a parazitické stavovce.

Cvičenia: témy sú identické s témami prednášok s dôrazom na praktické ukážky materiálu. Cvičenia 6 a 10 sú čiastočne venované písomnej previerke, cvičenia 12 a 13 samostatnej prezentácii študentov na rôzne aktuálne témy z parazitológie.

Študent získa základné poznatky o modernej náplni parazitológie a vzťahoch organizmov v systéme hostiteľ-parazit. Pozornosť je venovaná vysvetleniu základných foriem koexistencie organizmov špecifických pre parazitizmus; adaptáciám na parazitizmus; typom parazitov; mechanizmom obrany hostiteľa a parazita; prehľadu parazitických prvokov, helmintov a článkonožcov, ich morfológii a vývinovým cyklom s dôrazom na humánne parazity.

Predmet štátnej skúšky

Juláková, E. 2015. Jak prezentovat odborné výsledky. Vydavatelství VŠCHT, Praha, 200 pp.

Šesták Z. 2000. Jak psát a přednášet o vědě. Academia, Praha. 205 s.

Výsledky diplomovej práce, dokument diplomovej práce, prezentácia témy diplomovej práce, odpovede na otázky posudzovateľa a školiteľa práce. Hodnotenie v %: A – 100 až 93, B – 92 až 85, C – 84 až 77, D – 76 až 69, E – 68 až 60. Fx – 59 a menej. Kredity nebudú udelené pri nižšom hodnotení ako 60 %. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Predmet sa poskytuje výlučne v letnom semestri.

Obhajoba diplomovej práce v rámci študijného programu ako súčasť štátnej skúšky. Obhajoba diplomovej práce je verejnou vedeckou rozpravou.

Obhajoba diplomovej práce v rámci študijného programu