štátna skúška
Metódy hodnotenia: ústne komisionálne skúšanie a moderovaná diskusia – dialóg študenta s členmi
štátnicovej komisie o aktuálnych problémových otázkach zodpovedaných tém, spoločné hodnotenie
výsledku komisiou
Odporúčaná študijná literatúra je uvedená v informačných listoch príslušných predmetov.
Štátna skúška (vrátane obhajoby záverečnej práce) je v súlade s vnútorným predpisom č. 1/2020 Študijný poriadok PdF UK, ako aj s vnútorným predpisom č. 5/2021 Študijný poriadok UK.
Štátnu skúšku môže študent vykonať a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie poslednej štátnej skúšky dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia a b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom okrem štátnej skúšky a c) nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
V magisterskom stupni štúdia je potrebné získať v rámci študijného programu za jeho študijnú časť 94 kreditov v predpísanej skladbe. Ďalších 14 kreditov študent získava za úspešnú obhajobu diplomovej práce a 12 kreditov za predmety štátnej skúšky.
Podľa VP 23/2021 Vnútorný systém zabezpečovania kvality VŠ vzdelávania UK v Bratislave, časť šesť, čl. 56, ods. 2 musí študent preukázať nadobudnuté vedomosti, ako aj to, že im porozumel a vie ich uplatniť. Je schopný tvorivo riešiť problémy aj v širších kontextoch súvisiacich s daným študijným odborom, má rozvinuté vzdelávacie zručnosti, disponuje vysokým stupňom samostatnosti a autonómie.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (výborne – vynikajúce výsledky): vynikajúci výkon: študent má dôkladne a komplexne osvojené jazykovedné a literárnovedné vedomosti zo svojej špecializácie i metodiku ich získavania, logicky bezchybne usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti vie presvedčivo kriticky a samostatne hodnotiť, dokáže ich na vynikajúcej úrovni prakticky aplikovať a adaptovať pri analýze textov, plne sa orientuje v širších jazykových, literárnych, literárnohistorických, kultúrnych a spoločenských súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je vynikajúca.
B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard): veľmi dobrý výkon: študent má veľmi dobre osvojené jazykovedné a literárnovedné vedomosti zo svojej špecializácie i metodiku ich získavania, logicky iba s nepatrnými chybami usporadúva predstavené fakty, k získaným vedomostiam zaujíma čiastočne kritický postoj a dokáže ich veľmi dobre prakticky aplikovať a adaptovať pri analýze textov, plne sa orientuje v širších jazykových, literárnych, literárnohistorických, kultúrnych a spoločenských súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá.
C (dobre – bežná spoľahlivá práca): dobrý výkon: študent má dobre osvojené jazykovedné a literárnovedné vedomosti zo svojej špecializácie i metodiku ich získavania, predstavené fakty usporadúva vhodne a chýb sa dopúšťa iba miestami, dokáže ich spoľahlivo prakticky aplikovať pri analýze textov, spoľahlivo sa orientuje v širších jazykových, literárnych, literárnohistorických, kultúrnych a spoločenských súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá.
D (uspokojivo – prijateľné výsledky): uspokojivý výkon: študent má uspokojivo osvojené jazykovedné a literárnovedné vedomosti zo svojej špecializácie i metodiku ich získavania, preukazuje niektoré nedostatky v usporiadaní faktov, dokáže ich uspokojivo prakticky aplikovať pri analýze textov, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá.
E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): dostatočný výkon: študent má na minimálnej úrovni osvojené jazykovedné a literárnovedné vedomosti zo svojej špecializácie i metodiku ich získavania, preukazuje značné nedostatky v usporiadaní faktov, dokáže ich minimálne aplikovať pri analýze textov, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je dobrá.
Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): nedostatočný výkon: študent nepreukazuje dostatočné jazykovedné a literárnovedné vedomosti zo svojej špecializácie, nepozná fakty ani ich logické súvislosti, nedokáže ich aplikovať pri analýze textov.
slovenský
Štátna skúška pozostáva z dvoch súčastí, a to 1. slovenský jazyk a 2. slovenská literatúra.
Slovenský jazyk – tematické okruhy
• Teórie o pôvode slovenčiny.
• Vplyv iných jazykov na slovenčinu v staršom období jej vývinu a v súčasnosti. Diferenciácia slovnej zásoby z hľadiska pôvodu.
• Genealogická, typologická (morfologická) a areálová charakteristika slovenčiny.
• Veľkomoravské obdobie vo vývine slovenčiny – jazyk, písmo, pamiatky.
• Bernolákovská a štúrovská kodifikácia spisovnej slovenčiny. Spisovná slovenčina v matičnom a martinskom období. Prehľad vývinu slovenčiny v 20. storočí.
• Stratifikácia slovenského národného jazyka z rozličných hľadísk. Územné členenie slovenských nárečí.
• Systém, štruktúra a štruktúrovanosť v jazyku. Jazyk a reč.
• Komunikačný proces. Systém slovenských hlások zo súčasného a vývinového hľadiska. Hláska a fonéma, varianty foném. Neutralizácie a alternácie. Suprasegmentálne fónické prostriedky. Podstata slabiky a jej podoby. Uplatňovanie rytmického zákona a iných fonetických javov pri ohýbaní slov v slovenčine.
• Lexikológia a jej čiastkové disciplíny. Slovo ako jazykový znak. Významová štruktúra slova. Spôsoby obohacovania slovnej zásoby. Základné kritériá diferenciácie slovnej zásoby.
• Morfematická a morfologická štruktúra slova. Slovné druhy z hľadiska pomenovacej hodnoty. Komplexná slovnodruhová charakteristika jednotlivých slovných druhov a ich klasifikácia. Slovnodruhové prechody. Gramatické kategórie zo súčasného a vývinového hľadiska.
• Syntaktická rovina. Typy syntaktických konštrukcií. Vetná syntax, podstata vety, aktualizácia a predikácia, veta a výpoveď, gramatická a modálna stavba viet, základné a rozvíjacie vetné členy. Polovetná, súvetná a nadvetná syntax.
• Štylistika. Štylémy a ich klasifikácia. Diferenciácia slovnej zásoby zo štylistického hľadiska. Štýlotvorné činitele. Modelové štruktúry textu (funkčné jazykové štýly, slohové postupy, žánre).
Slovenská literatúra – tematické okruhy
• Literárna veda, prehľad literárnovedných orientácií na Slovensku. Verzológia. Genológia. Tematická, kompozičná a jazyková štruktúra umeleckého diela.
• Literatúra pre deti a mládež, periodizačná štruktúra slovenskej literatúry pre deti a mládež. Konštituovanie klasickej umeleckej literatúry pre mládež v 30. rokoch 20. storočia. Moderná slovenská poézia a próza pre deti a mládež v druhej polovici 20. storočia. Poetika detského aspektu. Literatúra faktu pre deti a mládež.
• Ľudová rozprávka a povesť, poetika a typológia. Zberatelia a ich koncepcie. Literárny folklorizmus pre deti v 20. storočí.
• Špecifické črty staršej slovenskej literatúry. Periodizácia, literárne jazyky, druhy a žánre. Stredoveká literatúra. Ideový a umelecký charakter renesančného humanizmu. Literárna tvorba obdobia baroka.
• Klasicizmus, preromantizmus a romantizmus v slovenskej literatúre. Inonárodné a domáce vplyvy, periodizačná štruktúra, dominantné druhy a žánre.
• Slovenská literatúra na pomedzí romantizmu a realizmu.
• Slovenský literárny realizmus v poézii, próze a dráme. Generačné konfrontácie.
• Slovenská literárna moderna. Východiská, charakter, autori.
• Slovenská literatúra v medzivojnovom období. Vývinová diferenciácia. Pluralizmus smerov, impulzy, poetiky, autori.
• Próza socialistického realizmu a paralelná slobodná problémová reflexia človeka a spoločnosti.
• Individuálne a skupinové iniciatívy v poézii v 50. a 60. rokoch 20. storočia. Vývinový prínos prozaikov generácie Mladej tvorby.
• Románová situácia v slovenskej próze 70. rokov 20. storočia, próza historizmu a regionalizmu.
• Postmoderné tendencie v slovenskej literatúre pred rokom 1989.
Študenti najskôr charakterizujú vybrané literárne obdobie, žáner a tému a následne budú svoje vedomosti, interpretačno-analytické zručnosti a príslušné kompetentnosti dokumentovať na ukážkach z prečítaných diel. Súčasne budú prezentovať stratégie pre využitie literárneho textu v pedagogickom procese. Tematické okruhy budú syntetizovať poznatky nadobudnuté v jednotlivých literárne orientovaných predmetoch.
Študent na štátnej skúške komplexne preukáže vedomosti, schopnosti a kompetentnosti podľa konkrétnych otázok z absolvovaných predmetov.
Výstupy vzdelávania sú v súlade s Dlhodobým zámerom UK/PdF, poslaním a strategickými zámermi UK/PdF, v súlade s opisom študijného odboru, v súlade s NKR/SKR/DD, v súlade s profilom absolventa, v súlade s cieľmi a výstupmi vzdelávania v jednotlivých predmetoch študijného plánu študijného programu a ďalšími prislúchajúcimi dokumentmi.
Študent dôkladne pozná systém a normu súčasnej spisovnej slovenčiny vo všetkých jej rovinách, pozná vývin a dejiny slovenského jazyka, kodifikácie spisovnej slovenčiny, má ucelený a komplexný súbor vedomostí z teórie jazyka a jazykovedy. Má ucelený a komplexný súbor vedomostí z teórie literatúry a o dejinách slovenskej literatúry od obdobia stredoveku až po súčasnosť, o literatúre pre deti a mládež, pozná umelecké smery, reprezentatívnych autorov a diela. Dôkladne ovláda metodológiu jazykovedného a literárnovedného výskumu na úrovni, ktorá mu umožňuje praktizovať jazykovú a literárnu analýzu, interpretáciu a hodnotenie textov.
štátna skúška
Metódy hodnotenia: ústne komisionálne skúšanie a moderovaná diskusia – dialóg študenta s členmi štátnicovej komisie o aktuálnych problémových otázkach zodpovedaných tém, spoločné hodnotenie výsledku komisiou
Odporúčaná študijná literatúra je uvedená v informačných listoch príslušných predmetov.
Štátna skúška (vrátane obhajoby záverečnej práce) je v súlade s vnútorným predpisom č. 1/2020 Študijný poriadok PdF UK, ako aj s vnútorným predpisom č. 5/2021 Študijný poriadok UK.
Štátnu skúšku môže študent vykonať a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie poslednej štátnej skúšky dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia a b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom okrem štátnej skúšky a c) nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
V magisterskom stupni štúdia je potrebné získať v rámci študijného programu za jeho študijnú časť 94 kreditov v predpísanej skladbe. Ďalších 14 kreditov študent získava za úspešnú obhajobu diplomovej práce a 12 kreditov za predmety štátnej skúšky.
Podľa VP 23/2021 Vnútorný systém zabezpečovania kvality VŠ vzdelávania UK v Bratislave, časť šesť, čl. 56, ods. 2 musí študent preukázať nadobudnuté vedomosti, ako aj to, že im porozumel a vie ich uplatniť. Je schopný tvorivo riešiť problémy aj v širších kontextoch súvisiacich s daným študijným odborom, má rozvinuté vzdelávacie zručnosti, disponuje vysokým stupňom samostatnosti a autonómie.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (výborne – vynikajúce výsledky): vynikajúci výkon: študent výborne ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenského jazyka a literatúry v požadovanom rozsahu, logicky usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti vie presvedčivo kriticky a samostatne hodnotiť, dokáže metodicky správne, odborne, efektívne a tvorivo aplikovať a adaptovať vedomosti z didaktiky slovenského jazyka a literatúry a z jednotlivých jazykovedných a literárnovedných disciplín, ako aj požiadavky a informácie uvedené v pedagogických dokumentoch pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny aj pri tvorivom a samostatnom riešení jednotlivých úloh a zadaní aj v širších jazykových, literárnych a didaktických súvislostiach, výborne podporuje u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je vynikajúca;
B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard): veľmi dobrý výkon: študent veľmi dobre ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenského jazyka a literatúry a z jednotlivých jazykovedných a literárnovedných disciplín v požadovanom rozsahu, logicky usporadúva predstavené fakty, k získaným vedomostiam zaujíma čiastočne kritický postoj, dokáže metodicky správne, odborne, efektívne a zväčša aj tvorivo aplikovať a adaptovať vedomosti z didaktiky slovenského jazyka a literatúry a z jednotlivých jazykovedných a literárnovedných disciplín, ako aj požiadavky a informácie uvedené v pedagogických dokumentoch pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny aj pri samostatnom riešení jednotlivých úloh a zadaní aj v širších jazykových, literárnych a didaktických súvislostiach, veľmi dobre podporuje u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá;
C (dobre – bežná spoľahlivá práca): dobrý výkon: študent dobre ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenského jazyka a literatúry a z jednotlivých jazykovedných a literárnovedných disciplín v požadovanom rozsahu, vhodne usporadúva predstavené fakty, dokáže metodicky správne aplikovať a adaptovať vedomosti z didaktiky slovenského jazyka a literatúry aj z jednotlivých jazykovedných a literárnovedných disciplín, ako aj požiadavky a informácie uvedené v pedagogických dokumentoch pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny aj pri spoľahlivom riešení jednotlivých úloh a zadaní, dobre podporuje u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá;
D (uspokojivo – prijateľné výsledky): uspokojivý výkon: študent ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenského jazyka a literatúry a z jednotlivých jazykovedných a literárnovedných disciplín v požadovanom rozsahu len v obmedzenej miere, preukazuje niektoré nedostatky v usporiadaní faktov, získané vedomosti dokáže uspokojivo aplikovať pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny aj pri uspokojivom riešení jednotlivých úloh a zadaní, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá;
E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): dostatočný výkon: študent ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenského jazyka a literatúry a z jednotlivých jazykovedných a literárnovedných disciplín v požadovanom rozsahu len na minimálnej úrovni a preukazuje nedostatky v usporiadaní faktov, získané vedomosti dokáže len v minimálnej miere aplikovať pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny, na dostatočnej úrovni rieši jednotlivé úlohy a zadania, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je dobrá;
Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): nedostatočný výkon: študent nedostatočne ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenského jazyka a literatúry a z jednotlivých jazykovedných a literárnovedných disciplín v požadovanom rozsahu, nepozná fakty ani ich logické súvislosti, získané vedomosti nedokáže aplikovať pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny, nevie riešiť jednotlivé úlohy a zadania.
slovenský
Tematické okruhy
• Základné pedagogické dokumenty. Obsahový a výkonový vzdelávací štandard zo slovenského jazyka a literatúry pre nižšie a vyššie sekundárne vzdelávanie. Slovenský jazyk a literatúra ako vyučovací predmet, intrazložkové, medzizložkové a medzipredmetové vzťahy.
• Základné funkcie v jazykovej a literárnej zložke. Uplatnenie čiastkových a komplexných myšlienkových operácií. Učebný obsah a druhy učenia v jazykovej a literárnej zložke.
• Učebnice slovenského jazyka, literárnej výchovy a literatúry pre nižšie a vyššie sekundárne vzdelávanie a ďalšie didaktické pomôcky a informačné zdroje na vyučovaní slovenského jazyka a literatúry.
• Vyučovacie metódy v jazykovej a literárnej zložke a ich modernizácia. Štruktúra klasickej a netradičnej vyučovacej hodiny. Využitie didaktickej hry, tvorivého písania a tvorivej dramatiky.
• Klasifikácie otázok a ich využitie pri výučbe slovenského jazyka a literatúry v nižšom a vyššom sekundárnom vzdelávaní.
• Pedagogické spôsobilosti učiteľa slovenského jazyka a literatúry. Príprava učiteľa na vyučovaciu hodinu. Tvorivosť a tvorivé vyučovanie.
• Druhy rozborov. Komplexný jazykový rozbor.
• Prístupy k literárnemu textu v didaktickej komunikácii. Kreatívna a školská interpretácia literárneho textu.
• Písomné slohové práce, ich príprava a hodnotenie. Nácvik ústnych prejavov a ich hodnotenie.
• Recepcia textu. Čítanie, jeho druhy a fázy. Rozvoj aktívneho a diskurzívneho čítania. Formovanie kultúrneho a kultivovaného čitateľa.
Každú tému bude potrebné konkretizovať na návrhu výučbovej aktivity. Študent na štátnej skúške komplexne preukáže vedomosti, schopnosti a kompetentnosti podľa konkrétnych otázok z absolvovaných predmetov.
Výstupy vzdelávania sú v súlade s Dlhodobým zámerom UK/PdF, poslaním a strategickými zámermi UK/PdF, v súlade s opisom študijného odboru, v súlade s NKR/SKR/DD, v súlade s profilom absolventa, v súlade s cieľmi a výstupmi vzdelávania v jednotlivých predmetoch študijného plánu študijného programu a ďalšími prislúchajúcimi dokumentmi.
Študent má osvojené teoretické poznatky z didaktiky slovenského jazyka a literatúry vrátane odbornej terminológie, pozná obsah a štruktúru pedagogických dokumentov, ako aj obsah a štruktúru učebníc slovenského jazyka, literárnej výchovy a literatúry pre nižšie a vyššie sekundárne vzdelávanie. Nadobudnuté poznatky dokáže vnímať vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach, kriticky ich hodnotiť, integrovať a komplexne využívať spolu s poznatkami z jednotlivých jazykovedných a literárnovedných disciplín pri plánovaní, realizácii a analyzovaní vyučovacej činnosti. Študent disponuje odbornými spôsobilosťami, ktoré sú nevyhnutné na transformovanie a implementovanie nových poznatkov z odboru do výchovno-vzdelávacieho procesu.
štátna skúška
Povinná literatúra:
BABYRÁDOVÁ, H. Symbol v dětském výtvarném projevu. Brno: Masarykova univerzita, 1999. ISBN 80-210-2079-2.
ČARNÝ, L. Výtvarná výchova pre 1. ročník základných škôl. Bratislava: SPN, 2013. ISBN 978-80-10-02550-3.
ČARNÝ, L. Výtvarná výchova pre 2. ročník základných škôl. Bratislava: SPN, 2010. ISBN 978-80-89431-41-0.
ČARNÝ, L. Výtvarná výchova pre 3. ročník základnej školy. Bratislava: SPN, 2013. ISBN 978-80-10-02549-7.
ČARNÝ, L. Výtvarná výchova pre 6. ročník základných škôl a 1. Ročník gymnázií s osemročným štúdiom. Bratislava: SPN, 2013. ISBN 978-80-89431-43-4.
ČARNÝ, L. Výtvarná výchova pre 7. ročník základnej školy a 2. Ročník gymnázia s osemročným štúdiom. Bratislava: SPN, 2011. ISBN 978-80-89431-22-3.
VALACHOVÁ, D., LIPÁROVÁ, L. Didaktika výtvarnej výchovy 1. Banská Bystrica : Belianum. 2020, ISBN 978-80-557-1808-8.
ZELINA, M. Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa. Bratislava: IRIS, 1996. ISBN 80-967013-4-7.
Podmienky prihlasovania na štátnu skúšku definuje čl. 15 Vnútorného predpisu 1/2020, Študijného poriadku Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Kolokviálna štátna skúška z oblasti teoretického poznania odborovej didaktiky výtvarnej výchovy a jej aplikácie v projektovaní a riadení vyučovacieho procesu.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (výborne – vynikajúce výsledky),
B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Slovenský jazyk a český jazyk
Výtvarný prejav dieťaťa a dospievajúcej mládeže z ontogenetického hľadiska.
Tvorivosť vo výtvarnej edukácii.
Projekty a alternatívne formy výučby vo výtvarnej edukácii.
Súčasné chápanie výtvarnej výchovy v edukačnej praxi.
Hodnotenie a vytváranie hodnôt vo výtvarnej edukácii.
Formálne a neformálne vzdelávania v oblasti výtvarného edukácie a orientácia v štátnych kurikulách.
Osobnosť učiteľa výtvarnej výchovy a špecifické oblasti jeho vzdelávania.
Cieľom štátnej skúšky je overenie spôsobilosti študenta riešiť konkrétne didaktické zadania v predmete výtvarná výchova a jej výučbe.
Študent preukáže schopnosti a spôsobilosti:
• didaktickej interpretácie výtvarnej edukácie,
• samostatne projektovať, organizovať a usmerňovať edukačný proces na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania,
• orientovať sa v štátnych vzdelávacích programoch, v ich štruktúre a obsahu so zreteľom na vzdelávacie oblasti umenie a kultúra, predmet výtvarná výchova a výchova umením,
• analyzovať, posudzovať a implementovať prvky alternatívnych výchovných programov do výtvarnej edukácie,
• efektívne komunikovať o pedagogických a odborných poznatkoch so širším prostredím laickej a profesijnej komunity.
štátna skúška
Odporúčaná literatúra:
ADLER, P., NEUMANNOVÁ, M., PELANOVÁ, A. Slovník světové kresby a grafiky. Praha: Odeon, 1997.
BAKOŠ, J. Minulosť v prítomnosti: Súčasné umenie a umeleckohistorické mýty. Bratislava: Nadácia – Centrum súčasného umenia, 2002. ISBN 80¬89009¬10¬7.
CAPALDO, PRETTE. Tvorivosť, tvar, farba. Bratislava: Mladé Letá, 1982.
DUSONG, J. L., SIEGWARTOVÁ, F. Typografie – od olova k počítačům. Praha: Svojtka a Vašut, 1997.
FREEMAN, M. Fotografie v praxi. Černobílá fotografie. Praha: Zoner Press, 2013.
GERŽOVÁ, J. Slovník svetového a slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia. Bratislava: Profil 1999. ISBN 8096828304.
HARMAN, D. Tvorivá digitálna fotografia. Bratislava: Slovart, 2012.
HÉGR, M. Maľba, materiály a techniky. Praha: Orbis, 1990.
CHATELET, A., GROSLIER, P. Světové dějiny umění. Praha: Cesty, 1996. ISBN 8071810568.
CHAVARRIA, J. Velká kniha keramiky. Praha: Knihcentrum, 1996.
KESNER, L. Vizuálni teorie. Jinočany: HaH, 2005. ISBN 8073190540.
KREJČA, A. Grafika : Výtvarné techniky - Grafika, Praha : AVENTINUM, 2010. 205 s. ISBN 978-80-7442-003-0.
KOLESÁR, Z. Kapitoly z dejín dizajnu. 1. diel. Bratislava: Slovenské centrum dizajnu, 1998.
KOLESÁR, Z. Kapitoly z dejín dizajnu. 2. diel. Bratislava: Slovenské centrum dizajnu, 2000.
Kolektív autorov. Umenie na Slovensku. Bratislava: Slovart, 2007. ISBN 978¬80¬8085¬435¬5.
Kolektív autorov. Od Rodina po Moora. Slovník západoeurópskeho sochárstva 20. Storočia. Bratislava: Tatran, 1973.
Kol. autorov. Umenie na Slovensku. Bratislava: Slovart, 2007. ISBN 978¬80¬8085¬435¬5.
LOSOS, L. Techniky maľby. Bratislava: Pallas, 1992.
MATTISON, S. Škola keramiky. Bratislava: Slovart, 2004.
MICHÁLEK, O. Magie otisku, Grafické techniky a technologie tisku. Barrister & Principal, 1. vyd. Brno, 2016, 273 s. ISBN 978-80-74851-098-1
MRÁZKOVÁ, D. Příběh fotografie. Praha: Mladá fronta, 1985.
NELSON, R., SHIFF, R. Kritické pojmy dejín umenia. Bratislava: Nadácia – centrum súčasného umenia, Slovart, 2004. ISBN 80¬7145¬978.
ORIŠKOVÁ, M. Dvojhlasné dejiny umenia. Bratislava: Petrus, 2002. ISBN 80¬88939¬51¬8.
POSPISZYL, T. Před obrazem. Praha: OSVU, 1998 ISBN 80¬238¬1296.
RUHRBERG, K. Umění 20. století. Praha: Slovart, 2004. ISBN 80¬7209¬521¬8.
SPARKE, P. Století designu. Praha: Slovart, 1999.
STADLER, W. Dějiny sochařství. Praha: REBO Productions, 1996.
ŠMOK, J. Za tajomstvami fotografie. Martin: Osveta, 1975.
TEPLÝ, B. O sochárskej reprodukcii. Bratislava: SPN, 1990.
Podmienky prihlasovania na štátnu skúšku definuje čl. 15 Vnútorného predpisu 1/2020, Študijného poriadku Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Kolokviálna štátna skúška z oblasti dejín výtvarného umenia a kultúry a z oblasti výtvarných techník a technológii.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (výborne – vynikajúce výsledky),
B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Slovenský jazyk a český jazyk
Umenie prvých civilizácii.
Umenie klasického antického Grécka.
Umenie Etruskov a antického Ríma.
Umenie stredoveku.
Umenie novoveku.
Kresebné techniky a postupy, vývoj kresby, význam renesančnej kresby, novodobé kresebné techniky, súčasná kresba. Perspektíva.
Maliarske vyjadrovacie prostriedky, kompozícia, priestor, tvar, svetlo. Teória farby. Maliarske materiály, techniky a technologické postupy. Maliarske žánre, súčasné maliarske techniky a možnosti.
Sochárska tvorba (reliéf, voľná socha a socha v architektúre, objekt v krajine, šperk...). Portrét
v sochárstve. Antická a renesančná sochárska tvorba. Konštrukčné a obsahové princípy sochárstva.
Keramické tvorivé procesy –uplatnenie v praxi, priemyselnej a umeleckej výrobe. Presahy sochárskej tvorby.
Grafické techniky tlače z hĺbky, grafické techniky tlače z výšky, grafický list – charakteristika, žánre umeleckej grafiky, vývoj grafických techník od Guttenberga po súčasnosť, grafická techniky čiarkový leptu, suchá ihla, mezzotinta, akvatinta. Ilustrácia – význam a využitie, bibliofília a autorská kniha.
Počítačová grafika a grafický dizajn – bitmapová a vektorová grafika, farebné režimy v počítačovej grafike, logotyp, využitie počítačovej grafiky vo výtvarnom umení, použitie grafického dizajnu.
Fotografia – vývoj techník a technologických postupov, analógový a digitálny proces, základná fotografická technika. Vývoj fotografických žánrov od vzniku fotografie po súčasnosť – charakteristika, používané technológie. Výtvarné umenie a fotografia –koláže, fotoobjekty, plagáty, fotografické inštalácie. Súčasné technologické postupy, manipulácia a postprodukcia.
Cieľom štátnej skúšky je overenie spôsobilosti študenta v oblasti dejín výtvarného umenia a kultúry a v oblasti dejín výtvarných techník a technológií.
Študent preukáže schopnosti a spôsobilosti:
• relevantné vedomosti s dejín výtvarného umenia,
• schopnosti analyzovať a interpretovať vizuálne dielo,
• ovláda súčasné teoretické problémy v súvislosti s vizuálnym umením,
• širšie vedomosti o súvislostiach teórie dejín a súčasného vývoja vizuálneho umenia a architektúry,
• relevantné vedomosti z technologických a technických postupov využívaných vo výtvarnom umení,
• teoretické znalosti o vývoji jednotlivých výtvarných médií v historickom kontexte,
• širšie vedomosti o súvislostiach teórie a technológií vo výtvarnom umení,
• schopnosť samostatne projektovať, organizovať a usmerňovať edukačný proces, v špecializácii výtvarné umenie a kultúra na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania.
Predmet štátnej skúšky, prezenčná metóda
podľa zamerania témy diplomovej práce
Štátnu skúšku obhajoba diplomovej, jej podmienky a procesuálnu stránku ošetruje Vnútorný predpis č.
1/2020 Študijný poriadok PdF UK, ako aj Vnútorný predpis č. 5/2021 Študijný poriadok UK.
Štátnu skúšku môže študent vykonať a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov
za úspešné absolvovanie poslednej štátnej skúšky dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie
štúdia a b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom okrem štátnej skúšky a c) nie je proti nemu vedené
disciplinárne konanie.
Študent získava 14 kreditov za úspešnú obhajobu diplomovej práce (kredity započítané v študijnom pláne
VUZ).
U študenta sa podľa VP 23/2021 Vnútorný systém zabezpečovania kvality VŠ vzdelávania UK v Bratislave
hodnotí najmä:
- preukázanie schopnosti študenta schopnosť integrovať vedomosti, zvládať zložitosť a formulovať
rozhodnutia pri neúplných alebo obmedzených informáciách, pričom však zahŕňajú spoločenskú
a etickú zodpovednosť spojenú s uplatňovaním ich vedomostí a rozhodnutí;
- preukázanie, že vie jasne a jednoznačne komunikovať závery, ich poznatky a zdôvodnenia
odborníkom aj laickým adresátom;
- spracovanie zvolenej témy na úrovni vedeckej štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej
literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi, hypotézami/výskumnými otázkami, ktoré je
možné verifikovať. Súčasne diplomová práca musí byť prínosom v konkrétnom odbore.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100 – 91% (výborne – vynikajúce výsledky),
B 90 – 81% (veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C 80 – 73% (dobre – bežná spoľahlivá práca),
D 72 – 66% (uspokojivo – prijateľné výsledky),
E 65 – 60% (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx 59 a menej % (nedostatočne).
Študent je hodnotený hodnotením FX, ak splnil požiadavky na hodnotenie len na úrovni nedosahujúcej 60 %
z celkovej najvyššej možnej úrovne splnenia požiadaviek na absolvovanie predmetu štátnej skúšky –
obhajoba diplomovej práce. Rovnako je študent hodnotený hodnotením FX, ak odovzdal diplomovú prácu v
rozpore s odsekom 7 č. 56 Vnútorného predpisu UK č. 23/2021 alebo odovzdal diplomovú prácu, ktorá v
podstatnej miere nespĺňa požiadavky podľa odseku 1 písm. d), odseku 2 písm. d) alebo odseku 3 písm. d) čl.
56 Vnútorného predpisu UK 23/2021 Vnútorný systém zabezpečovania kvality VŠ vzdelávania UK
v Bratislave.
Podrobnosti a konkretizácie náležitostí záverečných prác pre jednotlivé učiteľské študijné programy
v kombinácii (aprobácie) budú spresnené v príslušných Opisoch študijných programov.
slovenský jazyk, v prípade jazykových špecializácií aj jazyk príslušnej predmetovej špecializácie
1. Prínos záverečnej práce pre daný študijný odbor v závislosti od jej charakteru a stupňa štúdia. Pri
hodnotení diplomovej práce sa zohľadňuje, či študent adekvátne spracúva zvolenú tému na úrovni vedeckej
štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, či sú zvolené vedecké postupy primerané a vhodné, a
či adekvátne pracuje s hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Diplomová práca má byť zreteľným prínosom
v príslušnom študijnom odbore, v ktorom študent absolvoval študijný program;
2. Originálnosť práce (záverečná práca nesmie mať charakter plagiátu, nesmie narúšať autorské práva
iných autorov), súčasťou dokumentácie k obhajobe záverečnej práce ako predmetu štátnej skúšky sú aj
protokoly originality: z centrálneho registra a Theses, k výsledkom ktorých sa školiteľ a oponent vyjadrujú
vo svojich posudkoch;
3. Správnosť a korektnosť citovania použitých informačných zdrojov, výsledkov výskumu iných autorov a
autorských kolektívov, správnosť opisu metód a pracovných postupov iných autorov alebo autorských
kolektívov;
4. Súlad štruktúry záverečnej práce s predpísanou skladbou definovanou Vnútorným predpisom č. 2/2018
Smernica rektora UK v Bratislave;
5. Rešpektovanie odporúčaného rozsahu záverečnej práce (odporúčaný rozsah diplomovej práce je
spravidla 50 – 70 normostrán – 90 000 až 126 000 znakov vrátane medzier), primeranosť rozsahu práce
posudzuje jej školiteľ;
6. Jazyková a štylistická úroveň práce a formálna úprava;
7. Spôsob a forma obhajoby záverečnej práce a schopnosť študenta adekvátne reagovať na
pripomienky a otázky v posudkoch školiteľa a oponenta.
8. V študijnom programe zameranom na učiteľstvo umelecko-výchovných predmetov môže byť súčasťou
záverečnej práce a jej obhajoby aj prezentácia umeleckých výstupov a výkonov.
Ciele a výstupy vzdelávania:
Výstup vzdelávania je v súlade s Dlhodobým zámerom UK/PdF, poslaním a strategickými zámermi UK/PdF,
v súlade s opisom študijného odboru, v súlade s NKR/SKR/DD, v súlade s profilom absolventa, v súlade
s cieľmi a výstupmi vzdelávania v jednotlivých predmetoch študijného plánu študijného programu a ďalšími prislúchajúcimi dokumentmi. Študent je schopný pri koncipovaní diplomovej práce spracovať zvolenú tému na úrovni vedeckej štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi a hypotézami/výskumnými otázkami, ktoré je možné verifikovať. Diplomová práca je prínosom v príslušnom študijnom odbore.