štátna skúška

Metódy hodnotenia: ústne komisionálne skúšanie a moderovaná diskusia – dialóg študenta s členmi štátnicovej komisie o aktuálnych problémových otázkach zodpovedaných tém, spoločné hodnotenie výsledku komisiou

ČAPLOVIČ, D. – LUKAČKA, J. – ČIČAJ, V. – KOVÁČ, D. – LIPTÁK, Ľ.: Slovenské dejiny. Bratislava : AEP, 2000.

HOBSBAWM, E.: Věk extrémů. Praha : Argo, 1997.

HRADSKÁ, K. – KAMENEC, I. a kol.: Slovenská republika 1939 – 1945. Bratislava : VEDA, 2015.

HROCH, M. a kol.: Encyklopedie dějin novověku 1492 – 1815. Praha : Libri, 2005.

KAMENICKÝ, M. a kol.: Lexikón svetových dejín. Bratislava : SPN, 2003.

KENNEDY, P.: Vzestup a pád velmocí. Ekonomické proměny a vojenské konflikty v letech 1500 – 2000. Praha : NLN, 1998.

KOHÚTOVÁ, M.: Vybrané kapitoly z dejín novoveku. Trnava : FF TU, 2008.

MATULA, P.: Dejiny Slovenska 1780 – 1847. Bratislava, 2013.

MÚCSKA, Vincent a kol.: Dejiny európskeho stredoveku I. Raný stredovek (od 5. storočia do polovice 11. storočia). Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2006.

PEČENKA, M. – LUŇÁK, P. a kol: Encyklopedie moderní historie. Praha : Libri, 1999.

RAPPORT, M.: Evropa devatenáctého století. Praha : Vyšehrad, 2011.

ŠKVARNA, D. a kol.: Lexikón slovenských dejín. Bratislava : SPN, 2006.

ROBERTS, J. M.: Přehledné dějiny světa. PlzeŇ : Beta-Dobrovský, 2002.

WOOLF, A.: Dejiny sveta od praveku po súčasnosť. Bratislava : Foni Book, 2019.

KUČERA, M.: Slovenské dejiny I. Bratislava : LIC, 2011.

BADA, M.: Slovenské dejiny II. Bratislava : LIC, 2017.

PODOLAN, P. – VIRŠINSKÁ, M.: Slovenské dejiny III. Bratislava : LIC, 2014.

LETZ, R.: Slovenské dejiny IV. Bratislava : LIC, 2010.

LETZ, R.: Slovenské dejiny V. Bratislava : LIC, 2012.

LETZ, R.: Slovenské dejiny VI. Bratislava : LIC, 2021.

Štátna skúška (vrátane obhajoby záverečnej práce) je v súlade s vnútorným predpisom č. 1/2020 Študijný poriadok PdF UK, ako aj s vnútorným predpisom č. 5/2021 Študijný poriadok UK.

Štátnu skúšku môže študent vykonať a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie poslednej štátnej skúšky dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia a b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom okrem štátnej skúšky a c) nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.

V magisterskom stupni štúdia je potrebné získať v rámci študijného programu za jeho študijnú časť 94 kreditov v predpísanej skladbe. Ďalších 14 kreditov študent získava za úspešnú obhajobu záverečnej práce a 12 kreditov za predmety štátnej skúšky.

Podľa VP 23/2021 Vnútorný systém zabezpečovania kvality VŠ vzdelávania UK v Bratislave, časť šesť, Čl. 56, ods.2 musí študent preukázať vedomosti a porozumenie im, preukázať ich uplatnenie, ako aj schopnosť tvorivo riešiť problémy súvisiace s daným študijným odborom v širších kontextoch v nových/neznámych/simulovaných prostrediach. Tiež musí preukázať rozvinuté vzdelávacie zručnosti s vysokým stupňom samostatnosti a autonómie.

Úspešný absolvent ústnej štátnej skúšky z histórie teda preukazuje svoje spôsobilosti predovšetkým:

- ako úrovňou osvojenia si potrebných vedomostí, kompetentností v znalostiach jednotlivých historických disciplín, trendov a smerov s kľúčovým dôrazom na učiteľské zameranie znalostí z histórie, potrebných pre výkon indikovaného povolania;

- ako úrovňou analyzovania, skompletizovania, zovšeobecnenia a verbálnej interpretácie osvojených poznatkov;

- ako úrovňou kompetentností zvládať metodiku interpretácie vedeckej histórie vo vzdelávacom procese;

- ako úrovňou chápania významu všetkých kontinuálne sa vynárajúcich koncepcií interpretácií dejinných procesov, pričom ich posudzovanie študent zakladá na výsledkoch dokumentovaného vedeckého poznávania

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (výborne – vynikajúce výsledky); absolvent ústnej štátnej skúšky preukázal, že si dôkladne a komplexne osvojil obsah vlastnej špecializácie v teoretickej oblasti historických vied i metodiku získavania historických poznatkov a plne sa orientuje v jej problematike, takže dôsledne a na vysokej úrovni komunikačných zručností analyzuje, sumarizuje a hodnotí charakter prezentovaných historických procesov i metodiku získavania poznatkov o minulosti, pričom si paralelne uvedomuje i základné princípy a spôsoby ich prenášania do (učiteľskej) praxe dejepisu;

B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard); absolvent ústnej štátnej skúšky z histórie preukázal, že si osvojil komplexný obsah vlastnej špecializácie v teoretickej oblasti historických vied v analýze i v sumarizácii prezentovaných historických procesov, bezpečne a na výbornej komunikačnej úrovni sa orientuje v konkrétnych užších i širších súvislostiach odborného kontextu prezentovaných procesov, jeho aplikovanie metodiky získavania poznatkov o minulosti v historickej vede, resp. ich transponovanie do problematiky dejepisu je však ohraničené;

C (dobre – bežná spoľahlivá práca); absolvent ústnej štátnej skúšky preukázal, že ovláda analytický i syntetizujúci prístup hodnotenia prezentovaných historických poznatkov, bezpečne aj keď s čiastočnými medzerami tak zvládol obsah vlastnej špecializácie, jeho úroveň znalostí o teoretických metodických postupoch získavania znalostí v historickej vede a princípov ich transponovania do vzdelávania v dejepise však plne nedosahuje žiaducu úroveň;

D (uspokojivo – prijateľné výsledky); študent sa vie orientovať v odbornej problematike histórie iba na základnej úrovni, ovláda skôr parciálne faktografické údaje, nepreukazuje dostatočnú schopnosť sumarizovať ich a prezentovať v podstatných súvislostiach, prepájanie teoretických znalostí s ich praktickou aplikáciou v dejepisnom kontexte mu spôsobuje výrazné problémy;

E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá); absolvent ústnej štátnej skúšky reprodukuje základnú historickú faktografiu iba s veľkými ťažkosťami, ovláda len jej najzákladnejší materiál, získané poznatky slabo sumarizuje a nevie funkčne aplikovať do praxe;

Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše); študent sa nevie orientovať v problematike, nepresvedčil, že ovláda základné poznatky tejto časti svojej odbornej špecializácie učiteľstva histórie.

slovenský a český jazyk

Dejiny Slovenska

- Príchod Slovanov na naše územie. Samova ríša, Pribinovo a Mojmírovo kniežatstvo, Veľká Morava. Začlenenie Slovenska do uhorského štátu, vývoj do roku 1301.

- Politický a hospodársky vývoj v 14. – 15. storočí, vznik a význam miest v slovenských dejinách

- Kultúra, umenie, školstvo a úloha cirkvi v stredoveku na Slovensku, Academia Istropolitana.

- Vláda Jagelovcov, feudálna anarchia na prelome 15. – 16. storočia. Dóžovo povstanie, Moháčska bitka.

- Reformácia a protireformácia, kultúrny vývoj, vysoké školy na Slovensku v 16. – 17. storočí. Stavovské povstania v 17. storočí do satmarského mieru (1711).

- Vývoj habsburskej monarchie v 18. storočí. Vláda Karola III., Márie Terézie a Jozefa II. Napoleonské vojny, Metternichov absolutizmus. Bernolákovská generácia. Druhá generácia slovenských obrodencov v 20. a 30. rokoch 19. storočia. Spolková činnosť. Štúrovské hnutie v 30. a 40. rokoch 19. storočia. Revolúcia 1848/49.

- Slovenská politika od 60. rokov 19. storočia do roku 1918. Memorandum, Matica slovenská, maďarizácia, Slováci v USA.

- Slováci a prvá svetová vojna, domáci a zahraničný odboj, vznik ČSR.

- Vnútorná a zahraničná politika 1. ČSR (1918 – 1938). Demokratický politický systém, politické strany, hranice, medzinárodné postavenie 1. ČSR. Úsilie o autonómiu Slovenska. Kultúra, školstvo a sociálne otázky.

- Prvá Slovenská republika (1939 – 1945). Autoritatívny politický systém, radikáli a umiernení, salzburské rokovania, perzekúcie, diskriminácia Židov a Rómov, medzinárodné postavenie Slovenska, účasť vo vojne. Kultúra, školstvo a sociálne otázky.

- Domáci a zahraničný odboj počas druhej svetovej vojny. Londýn – Moskva. SNP. Význam slovenského a česko-slovenského protifašistického odboja v európskom kontexte.

- Slovensko na ceste sovietizácie. Košický vládny program, tri pražské dohody, voľby v roku 1946. Komunistický režim v rokoch 1948 – 1968. Zakladateľské obdobie, perzekúcie, politické procesy, socializmus.

- Obrodný proces a normalizácia 1968 – 1989. Metamorfózy spoločnosti. Protikomunistická rezistencia a exil. Pád komunizmu a prvé kroky v demokracii.

- Kultúrne, školské a sociálne otázky v rokoch 1945 – 1989.

Všeobecné dejiny

- Praveký vývoj strednej Európy. Chronológia a rozdelenie (paleolit, mezolit, neolit, eneolit, doba bronzová, hallštat, latén, doba rímska, sťahovanie národov).

- Staroveké ríše (Sumer, Asýria, Babylon, Chetiti, Egypt).

- Egejský polostrov v staroveku. Mínojská a mykénska kultúra. Antické Grécko. Alexander Macedónsky a jeho doba.

- Vznik, rozmach a zánik Rímskej ríše.

- Európa v období sťahovania národov (Germáni, Huni, Slovania). Byzantská ríša v období rokov 395 – 568. Vizigótska ríša na Pyrenejskom polostrove. Ostrogótska ríša na Apeninskom polostrove. Franská ríša.

- Byzantská ríša. Ortodoxná cirkev. Kyjevská Rus. Bulharsko, Srbsko v stredoveku. Historický vývoj kresťanstva od Gregora I. Veľkého (590) do Tridentského koncilu (1545). Boj o investitúru. Križiacke výpravy.

- Vývoj Anglicka, Francúzska a Svätej rímskej ríše v stredoveku.

- Reformácia, jej príčiny a predstavitelia. Martin Luther, Ján Kalvín, Ulrich Zwingli. Anglikánska cirkev. Náboženské vojny.

- Veľké zámorské objavy, ich príčiny a následky. Cenová revolúcia.

- Románsky sloh. Gotika. Renesancia. Humanizmus. Baroková kultúra. Školstvo, mestá a obchod.

- Politický a hospodársky vývoj hlavných európskych štátov (Veľká Británia, Francúzsko, Španielsko, oblasť Nemecka, Rusko, Habsburská monarchia) v období rokov 1618 – 1914.

- Najvýznamnejšie revolúcie v Európe v období rokov 1789 – 1914 a ich charakteristika.

- Rozmach vedy a techniky v období rokov 1618 – 1914. Najvýznamnejší vedci a ich objavy.

- Príčiny, základný priebeh a dôsledky prvej svetovej vojny.

- Európa a svet po prvej svetovej vojne. Spoločné medzivojnové problémy tzv. nástupníckych štátov a cesty ich riešenia.

- Hlavné politické smery a hnutia v Európe 20. storočia (komunizmus, fašizmus).

- Sovietske Rusko 1917 – 1989 a jeho vplyv na svetový vývin.

- USA ako nová svetová veľmoc 1918 – 1989. Medzníky amerického

vývoja a ich medzinárodný vplyv.

- Svetový ekonomický, politický a spoločenský vývin medzivojnového obdobia – hlavné črty.

- Príčiny, priebeh a dôsledky druhej svetovej vojny.

- Sformovanie sovietskeho bloku. Základné etapy a krízy v jeho vývoji 1944 – 1989.

- Dekolonizácia a hlavné zmeny v Ázii a Afrike v druhej polovici 20. storočia.

- Studená vojna a jej hlavné politické krízy a vojenské konflikty.

- Rozpad sovietskeho satelitného systému – vonkajšie a vnútorné príčiny.

- Európske štáty Západu od druhej svetovej vojny po koniec bipolárneho sveta.

- Západoeurópska a európska integrácia v kontexte globalizačných trendov 20. storočia.

- Rozmach vedy a techniky v 20. storočí. Najvýznamnejší vedci a ich objavy. Základné aspekty vývoja umenia a kultúry.

- Hlavné trendy svetového a moderného slovenského dejepisectva.

0/100

Systémovo vybudovaná znalosť obsahu všetkých základných predmetov štátnej skúšky spolu so znalosťami princípov základného formovania ich vnútorných, obsahových štruktúr, komunikovaná na žiaducej úrovni budúceho pracovníka v učiteľskej sfére alebo v inštitúciách, organizáciách zaoberajúcich sa adekvátnou náplňou práce (ochrana historického, kultúrneho i environmentálneho dedičstva, múzejné inštitúcie). Plne osvojená metodika odbornej interpretácie vedeckej histórie so zvýšeným dôrazom na špecifiká tejto interpretácie vo vzdelávacom procese. Plné porozumenie podstate kontinuálne sa vynárajúcich premien v koncepciách interpretácie dejín (organický vývoj vedy ako celku, povaha vedy).

Znalosť kľúčovej faktografie z pravekých a starovekých dejín svetovej a slovenskej proveniencie s dôrazom na dejinný vývoj európskej civilizácie, prezentovaná ako hodnotenie prítomného presahu dobových kultúrnych javov optikou ich významu pre učiteľské štúdium histórie.

Schopnosť analýzy základných charakteristík stredovekého sveta a jeho špecifík od zániku Západorímskej ríše po objavenie Ameriky (476 – 1492), základných kategórií usporiadania a zmýšľania stredovekej spoločnosti z pohľadu najnovších výsledkov historickej vedy, základné zovšeobecnenie a zhodnotenie kultúrneho významu stredovekej európskej spoločnosti pre súčasnosť s primeranou pozornosťou venovanou dejinám islamu a neeurópskym civilizáciám.

Prierezová no kontextuálne sformovaná orientácia v období novovekých všeobecných dejín (1492-1789) bezpečne charakterizujúca otázky zásadnej zmeny spoločnosti a paradigiem jej novo sa formujúcich princípov usporiadania a fungovania v ekonomickom i kultúrnom dianí. Zaradenie nových javov (zámorské objavy, cenová revolúcia, štrukturálne hospodárske a sociálny premeny, náboženská situácia, fenomén absolutizmu) ako presahu na uvažovanie budúceho učiteľa histórie o prítomnosti.

Sumarizujúce znalosti o politickom, hospodárskom a sociálnom vývoji európskeho a mimoeurópskeho sveta v rokoch 1789-1914 ako bezpečná orientácia v základných otázkach moderných všeobecných dejín, analytické pohľady na kľúčové procesy a javy fundamentálnych premien modernizujúcich sa spoločností od Francúzskej revolúcie v r. 1789 – 1799 po začiatok prvej svetovej vojny. Osobitný dôraz na zdôraznenie javov bezprostredne ovplyvňujúcich vývin spoločnosti do dnešných čias.

Základný prehľad podstatných čŕt, trendov a periodizačných medzníkov moderných dejín 20. storočia, reflektovaný optikou a cieľmi budúcej učiteľskej profesie absolventov, ktorí tak dokážu interpretovať príčiny odlišných hodnotení príslušných historických procesov, čŕt a trendov v rôznych historických školách súčasnosti. Vzájomné väzby medzi sociálnymi, hospodárskymi a politickými dejinami 20. storočia, špecificky v európskom kontexte, ale zároveň s pripomenutím rastu významu neeurópskeho priestoru. Študent pozná, aktívne analyzuje, interpretuje, identifikuje a komparuje spoločné a odlišné črty tohto vývoja v jednotlivých častiach sveta v podmienkach silnejúcich globalizačných trendov 20. storočia.

Znalosť základnej charakteristiky stredovekých dejín Slovenska od príchodu Slovanov do bitky pri Moháči (1526), základných charakteristických kategórií a štruktúr stredovekej spoločnosti žijúcej na Slovensku. Syntetizujúca orientácia v politickej, hospodárskej, sociálnej, cirkevnej a kultúrnej problematike stredovekých dejín Slovenska spolu so schopnosťou bezpečne interpretovať a hodnotiť jej väzby so súčasnosťou.

Znalosti o podstatných črtách politického, hospodárskeho a sociálneho vývinu Slovenska a jeho obyvateľov v novovekom Uhorsku v rokoch 1526 – 1780, teda od moháčskej bitky po koniec vlády Mária Terézie, teda o kľúčových premenách spoločnosti v dôležitej etape národnouvedomovacieho procesu slovenského etnika v kontexte uhorských dejín.

Komplexné poznatky zo slovenských dejín dlhého 19. storočia (1780 – 1918) ako orientácia v jeho sociálnych, kultúrnych, národnostných a politických problémoch v kontexte a komparácii s vývojom tohto obdobia v iných krajinách a s dôrazom na analýzu existujúcich protirečivých interpretácií závažných historických problémov epochy.

Komplexne vybudované poznatky zo slovenských dejín 20. storočia (1918 – 1992) a bezpečná orientácia študenta v sociálnych, kultúrnych, národnostných a politických problémoch doby v prepojení a analógiách so súčasnosťou, so schopnosťou študentskej analýzy aj zložitejších problémov moderných a súčasných slovenských dejín vrátane hodnotenia ich aktuálnych interpretácií.

štátna skúška

Metódy vzdelávania: ústne komisionálne skúšanie a moderovaná diskusia, študentská reflexia najnovších poznatkov modernej odborovej didaktiky a ich implementácia do výučbových modulov, analýza konceptuálno-metodologických otázok dejepisu, rozbor tém v kontextoch vzťahu história – didaktika – dejepis, hodnotenie a aplikácia teoretických a praktických poznatkov získaných štúdiom a samoštúdiom špecializovaného odboru.

BENEŠ, Z., GRACOVÁ, B., PRŮCHA, J.: Sondy a analýzy. Učebnice dějepisu – teorie a multikulturní aspekty edukačního média. Praha : MŠ M a Tv, 2008.

BOCKOVÁ, A.: Výučba dejepisu ako pedagogický problém. In. Verbum Historiae I., Bratislava : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2008.

BOCKOVÁ, A.: Ako reflektujú slovenskí študenti dejepis a históriu? In: Verbum historiae, 2/2014.

ČAPEK, R.: Moderní didaktika dějepisu. Lexikon výukových a hodnoticích metod. Praha : Grada, 2015.

ČAPEK, R.: Líný učitel – Jak učit dobře a efektivně. Bratislava : Raabe, 2018.

FISCHER, R.: Učíme děti myslet a učit se. Praha : Portál, 2004.

HUDECOVÁ, D.: Analýza dějepisných vzdelávacích programů ve vybraných státech Europy a její výsledky. Praha : Tauris, 2006.

JULÍNEK, S. a kol.: Základy oborové didaktiky dějepisu. Brno : MU v Brně, 2004.

KLÍMA, B. a kol. Mládež a dějiny. Publikace výsledků mezinárodního dotazníkového šetření a výzkumu historického vědomí adolescentů se zaměřením na Českou republiku. Brno : CERM, 2001.

KMEŤ, M.: História a dejepis (Vybrané kapitoly z didaktiky dejepisu). Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2017.

KRATOCHVÍL, V.: Metafora stromu ako model didaktiky dejepisu k predpokladom výučby. Bratislava : Raabe, 2019.

KRATOCHVÍL, V.:Multiperspektivita v 26,učebných figurách. Bratislava : Raabe, 2021.

LABISCHOVÁ, D., GRACOVÁ, B.: Příručka ke studiu didaktiky dějepisu. Ostrava : FF Ostravské univerzity v Ostravě, 2010.

MAZUR, D., DANNER. A. Komiks od roku1968 do současnosti. Praha : Universum, 2015.

Odporúčania RE výboru ministrov členských štátov o vyučovaní dejepisu v Európe 21. storočia.. Bratislava : Informačná kancelária Rady Európy, 2001.

OTČENÁŠOVÁ, S.: Schválená minulosť. Kolektívne identita v československých a slovenských učebniciach (1918 -1989). Košice 2010.

PETLÁK, E.: Súčasnosť a perspektívy didaktiky. In : Duchoňová, J.-Hošová,D.-Koleňáková, R.Š: (eds.): Inovatívne trendy v odborových didaktikách. Prepojenie teórie a praxe výučbových stratégií kritického a tvorivého myslenia. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2019.

RYBENSKÁ, Klára: Moderní přístupy k výuce dějepisu. Hradec Králové : UHK, 2020.

STUCHLÍKOVÁ,I.-JANÍK, T (et.al.): Oborové didaktiky: Vývoj – stav – perspektivy. Brno : MU, 2015.

STRADLING, R.: Vyučovanie európskej histórie dvadsiateho storočia. Bratislava : MCMB, 2002.

STRADLING, R.: Multiperspektíva v dejepisnom vzdelávaní. Bratislava : MCMB, 2007.

SWAINOVÁ, H. ed.: Velké otázky historie. Praha : Abonet ND, 2006.

ZDECHOVANPVÁ, D., BOCKOVÁ, A, (eds.): Kultúrne dedičstvo inovatívnou formou (e- learning). Výukové CD k online kurzu. Bratislava L Strom života, 2012.

ZDECHOVANOVÁ, D., BOCKOVÁ, A., PÁNIK, P.: Inovatívne prístupy v ďalšom vzdelávaní učiteľov v oblasti kultúrneho a prírodného dedičstva. Metodická príručka. Bratislava : Strom života, 2006.

Vybrané učebnice dejepisu od 1. ČSR po r. 1989; súčasné učebnice dejepisu v SR; vybrané európske učebnice dejepisu.

Štátna skúška (vrátane obhajoby záverečnej práce) je v súlade s vnútorným predpisom č. 1/2020 Študijný poriadok PdF UK, ako aj s vnútorným predpisom č. 5/2021 Študijný poriadok UK.

Štátnu skúšku môže študent vykonať a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie poslednej štátnej skúšky dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia a b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom okrem štátnej skúšky a c) nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.

V magisterskom stupni štúdia je potrebné získať v rámci študijného programu za jeho študijnú časť 94 kreditov v predpísanej skladbe. Ďalších 14 kreditov študent získava za úspešnú obhajobu záverečnej práce a 12 kreditov za predmety štátnej skúšky.

Podľa VP 23/2021 Vnútorný systém zabezpečovania kvality VŠ vzdelávania UK v Bratislave, časť šesť, Čl. 56, ods.2 musí študent preukázať vedomosti a porozumenie im, preukázať ich uplatnenie, ako aj schopnosť tvorivo riešiť problémy súvisiace s daným študijným odborom v širších kontextoch v nových/neznámych/simulovaných prostrediach. Tiež musí preukázať rozvinuté vzdelávacie zručnosti s vysokým stupňom samostatnosti a autonómie.

U študenta sa hodnotí najmä:

- úroveň osvojenia si potrebných vedomostí, zručností a kompetentností potrebných pre výkon indikovaného povolania;

- úroveň skompletizovania a verbálnej interpretácie osvojených poznatkov/spôsobilostí, schopnosť ich analýzy, syntézy a zovšeobecnenia;

- úroveň kompetentností študenta (racionalita učenia sa, schopnosť riešiť primerané problémové/simulované úlohy, úroveň kritického i tvorivého myslenia, komunikatívne schopnosti, personálne a interpersonálne kompetencie...)

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (výborne – vynikajúce výsledky); absolvent ústnej štátnej skúšky preukázal, že si dôkladne a komplexne osvojil obsah vlastnej špecializácie v teoretickej oblasti modernej didaktiky dejepisu a plne sa orientuje v jej problematike, ovláda jej metódy, a tak dôsledne a na vysokej úrovni komunikačných zručností analyzuje, sumarizuje a hodnotí, pričom si paralelne uvedomuje i základné princípy a spôsoby ich aplikovania do (učiteľskej) praxe dejepisu;

B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard); absolvent ústnej štátnej skúšky z didaktiky dejepisu preukázal, že si osvojil komplexný obsah vlastnej špecializácie v teoretickej oblasti didaktiky dejepisu, bezpečne a na výbornej komunikačnej úrovni sa orientuje v konkrétnych užších i širších súvislostiach odborného kontextu, jeho aplikovanie metodiky a transponovanie je však ohraničené;

C (dobre – bežná spoľahlivá práca); absolvent ústnej štátnej skúšky preukázal, že ovláda analytický i syntetizujúci prístup hodnotenia prezentovaných poznatkov z didaktiky dejepisu, bezpečne aj keď s čiastočnými medzerami tak zvládol obsah vlastnej špecializácie, jeho úroveň znalostí o teoretických metodických postupoch získavania znalostí v didaktike dejepisu a princípov ich transponovania do vzdelávania v dejepise však nedosahuje plne žiaducu úroveň;

D (uspokojivo – prijateľné výsledky); študent sa vie orientovať v odbornej problematike didaktiky dejepisu iba na základnej úrovni, ovláda skôr parciálne poznatky a nepreukazuje dostatočnú schopnosť sumarizovať ich a prezentovať, prepájať teoretické znalosti s ich praktickou aplikáciou v dejepisno-didaktickom kontexte mu spôsobuje výrazné problémy;

E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá); absolvent ústnej štátnej skúšky reprodukuje základné poznatky z didaktiky dejepisu iba s veľkými ťažkosťami, preukazuje iba torzovité vedomosti, ktoré nedokáže prepájať, má iba najzákladnejšie poznatky, ktoré slabo sumarizuje a nevie funkčne aplikovať do praxe;

Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše); študent sa nevie orientovať v problematike, nepresvedčil, že ovláda základné poznatky tejto časti svojej odbornej špecializácie učiteľstva histórie.

slovenský a český jazyk

- didaktika dejepisu ako vedná disciplína, didaktika a metodika dejepisu a ich predmet skúmania, didaktický systém,

- vzťah historickej vedy a dejepisu, práca historika a učiteľa dejepisu, metódy a fázy historického a pedagogického výskumu, základné funkcie histórie a dejepisu,

- dejepis ako školský predmet, jeho miesto v systéme edukačného procesu, funkčnosť faktografie a funkčná gramotnosť, aktualizácie (výberu) učiva dejepisu,

- výučba dejepisu v minulosti v našom priestore (stručná analýza konceptu dejepisu od roku 1918 do roku 1993),

- slovenské modely dejepisu, európske trendy vo výučbe dejepisu,

- základné postupy projektovania didaktického systému v dejepise pre všetky typy škôl v SR,

- špecifiká obsahu, cieľov a úloh výučby dejepisu v SR a okolitých krajinách, kritériá ich tvorby a rámcových vymedzení vo vzdelávacích programoch,

- odporúčané formy, druhy a stratégie modernej dejepisnej výučby,

- kognitívne, konceptuálne, procesuálne a metakognitívne poznanie rozvíjané dejepisnou výučbou,

- didaktická analýza učiva dejepisu, metodika spracovania väčšieho tematického celku,

- učebnice dejepisu, aktuálne problémy učebnicovej tvorby na Slovensku,

- historický prameň, základný zdroj historického poznania, multiperspektivita vo výučbe dejepisu a interpretácia historického poznania,

- multimediálne pomôcky vo výučbe dejepisu, význam myšlienkových máp a symbolického zobrazovania historických, geografických, demografických a iných faktov,

- dejepis v múzeu, archíve a galérii, v priestorovom teritóriu (kontexty lokálnych, národných, stredoeurópskych, európskych a svetových dejín),

- vzťah k ochrane historického, kultúrneho a prírodného dedičstva, systém jeho ochrany na Slovensku a vo svete,

- pedagogické praxe v kontexte teórie a metodiky hodnotenia a klasifikácie individuálnych a skupinových výkonov žiakov v procese dejepisnej výučby,

- výsledky empirických výskumov historického vedomia žiakov a ich vzťahu k štúdiu histórie a dejepisnej výučby.

0/100

Cieľom štátnej skúšky je overenie spôsobilosti študenta/študentky riešiť konkrétne zadania v kontextoch: história – didaktika dejepisu – dejepis. Študent/ka musí preukázať všeobecné (prenositeľné) a predmetové kompetencie a v rámcoch nadobudnutých teoretických a praktických poznatkov vie:

- uvažovať a na zodpovedajúcej úrovni komunikovať v súvislostiach a rozumieť základným problémom transponovania historických poznatkov, všeobecnej a odborovej didaktiky do praxe učiteľa dejepisu,

- komparovať historické deje (udalosti), riešiť kontroverzné témy a aplikovať multiperspektívny prístup k štúdiu historických tém a zaujať relevantné odborné stanovisko k rôznym historickým a didaktickým otázkam a problémom,

- charakterizovať a definovať základné didaktické pojmy so zameraním na osobitosti vo výučbe dejepisu v nižšom a vyššom sekundárnom vzdelávaní,

- projektovať vyučovaciu hodinu predmetu dejepis v súlade s didaktickými zásadami a požiadavkami príslušnej pedagogickej dokumentácie pre jednotlivé typy škôl,

- charakterizovať, aplikovať a hodnotiť didaktické metódy a stratégie odporúčané pre modernú výučbu dejepisu, argumentovať výhody a úskalia ich konkrétnej aplikácie pre rôzne cieľové skupiny žiakov,

- navrhnúť adekvátne kritériá hodnotenia študentských výkonov v dejepise a vzdelávacom systéme, a rozumieť funkčnosti uplatňovania metakognitívneho poznania, dokáže aplikovať princípy pedagogickej diagnostiky aj v prípadoch individuálnych osobitostí žiakov a študentov,

- na základe poznania významu medziodborových súvislostí vo výučbe dejepisu rozpracovať obsah a cieľové požiadavky predmetu pre rôzne vekové skupiny,

- na základe reflexie pedagogickej praxe a didaktickej analýzy učiva v predmete dejepis projektovať rôznorodé vyučovacie modely a stratégie so zdôvodnením výberu odborného materiálu, metód, postupov a foriem jeho spracovania.

- pri tvorbe edukačných pomôcok (rôznorodých médií) uplatniť schopnosť analyticky a koncepčne myslieť, kreatívne a originálne pristupovať k aplikácii vedomostí špecializovaného odboru a digitálnych zručností,

- zodpovedne pristupovať k riešeniu problémových úloh v tíme a komunikovať o organizovaní, postupoch a výsledkoch spoločnej práce (napr. pri simulácii udalostí, hraní rolí, projektovom a problémovom vyučovaní a pod.),

- svoje teoretické znalosti z metodológie dejepisného a pedagogického (empirického) výskumu využiť pre didaktické stvárnenie zámerov vlastnej učiteľskej činnosti,

Obsahová náplň štátnej skúšky je zameraná na historické znalosti špecificky potrebné pre učiteľské povolanie, osvojenie si metodológie historického poznávania a jeho transponovania do dejepisnej výučby, porozumenie potrebám inovatívnych prístupov k vzdelávacím programom a vzhľadom na učiteľskú špecializáciu absolventa sa kladie dôraz aj na posúdenie formy prezentácie príslušných znalostí.

štátna skúška

LYSÝ, J. 2006: Dejiny politického myslenia I. Bratislava : Univerzita Komenského. ISBN 80-223-2168-8

LYSÝ, J. 2006: Dejiny politického myslenia II. Bratislava : Univerzita Komenského. ISBN 80-223-2242-3

LYSÝ, J. a kol. 2007: Globálne rozvojové vzdelávanie. Bratislava : Album. ISBN 80-968626-6-9

MISTRÍK, E. et al. 2001: Občan a občianstvo, Veľký Biel: Pope print. ISBN 80-88778-81-6

MISTRÍK, E. – HAAPANEN, S. – HEIKKINEN, H. – JAZUDEK, R. – ONDRUŠKOVÁ, N. RÄSÄNEN, R. 1999: Kultúra a multikultúrna výchova. Bratislava : Iris. ISBN 80-88778-81-6

REMIŠOVÁ, A (ed.) 2008: Dejiny etického myslenia. Bratislava : Kalligram. ISBN 978-80-8101-103-0

SARTORI, G. 1995: Teória demokracie. Bratislava : Archa. ISBN 80-71150-49-5

STÖRIG, H. J. 2007: Malé dějiny filosofie. Praha : Karmelitánské nakladatelství. ISBN 978-80-7195-206-0

VAJDA J. 1995: Etika. Nitra : Enigma. ISBN 80-85471-23-X

podmienky prihlasovania na štátnu skúšku definuje čl. 15 Študijného poriadku Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Štátna skúška z oblasti teoretického poznania výchovy k občianstvu. Schopnosť aplikácie teoretických poznatkov na situácie z reálneho života alebo na modelové situácie z literatúry.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (výborne – vynikajúce výsledky),

B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

slovenský a český jazyk

1. Vzťah indivídua a sociálneho celku, politická, etická, právna rovina.

2. Filozofické názory na spoločnosť.

3. Teoretická analýza súčasných spoločenských procesov.

4. Morálka, náboženstvo, veda ako sociálne javy.

5. Morálna filozofia. Hodnoty v spoločnosti. Environmentálna etika, profesijná etika.

6. Kultúra a umenie ako sociálne javy.

Cieľom štátnej skúšky je overiť spôsobilosť študenta adekvátne interpretovať teoretickú literatúru výchovy k občianstvu, orientovať sa vo vedných odboroch tvoriacich základ výchovy k občianstvu a riešiť problémové situácie občianstva z hľadiska teoretickej literatúry.

Študent je schopný aplikovať teoretické poznatky na modelové alebo reálne situácie. Vie interpretovať vzťahy medzi vednými disciplínami a realitou občianstva, pričom sa orientuje aj v súčasnej verejno-spoločenskej situácii a dokáže ju reflektovať z hľadiska teoretických poznatkov.

štátna skúška

BEDNAŘÍK, A. a kol. 2004: Životné zručnosti a ako ich rozvíjať. Bratislava : NDS. ISBN 80-969209-5-2

KALHOUS, Z. OBST, O. 2002: Školní didaktika. Praha : Portál. ISBN 80-717-825-3-X

PETTY, G. 2013: Moderní vyučování. Praha : Portál. ISBN 978-80-262-036-7-4

SILBERMAN, M. 1997: 101 metod pro aktivní výcvik a vyučování. Praha : Portál. ISBN 80-717-812-4-X

STARÝ, K., LAUFKOVÁ, V. a kol: Formativní hodnocení ve výuce. Praha : Portál, 2016. 152 s. ISBN 978-80-262-1001-6.

TUREK, I.: Didaktika. Bratislava : Wolters Kluwer, 2014. 618 s. ISBN 978-80-8168-004-5.

podmienky prihlasovania na štátnu skúšku definuje čl. 15 Študijného poriadku Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Štátna skúška z oblasti teoretického poznania odborovej didaktiky výchovy k občianstvu a ich aplikácie v projektovaní a riadení vyučovacieho procesu.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (výborne – vynikajúce výsledky),

B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

slovenský a český jazyk

1. Organizácia a štruktúra školy.

2. Identifikácia vzdelávacích potrieb žiakov so zreteľom na výchovu k občianstvu.

3. Príprava na vyučovanie občianskej náuky a realizácia vyučovania.

4. Hodnotenie vyučovania, tvorba didaktických testov.

5. Osobnostný a sociálny rozvoj žiakov.

6. Osobnosť učiteľa výchovy k občianstvu.

7. Metódy vyučovania na občianskej náuke, vyučovací štýl a štýly učenia

Cieľom štátnej skúšky je overenie kompetentnosti študenta riešiť konkrétne didaktické zadania v predmete ZŠ a SŠ občianska náuka. Študent preukáže schopnosti a kompetentnosti:

- aplikovať poznatky a teórie všeobecnej didaktiky v odborovej didaktike občianskej náuky,

- charakterizovať a definovať základné didaktické pojmy so zameraním na osobitosti vo výučbe občianskej náuky v nižšom a vyššom sekundárnom vzdelávaní,

- navrhnúť a pripraviť vyučovaciu hodinu predmetu občianska náuky v súlade s didaktickými zásadami a s požiadavkami príslušnej pedagogickej dokumentácie pre jednotlivé typy škôl,

- charakterizovať, aplikovať a hodnotiť didaktické metódy vyučovania občianskej náuky, poznať výhody a úskalia ich konkrétnej aplikácie pre rôzne cieľové skupiny,

- navrhnúť adekvátne metódy hodnotenia študentských výkonov v predmete občianska náuka,

- na základe analýzy obsahových vzťahov vedných disciplín, ktoré tvoria základ i obsah predmetu občianska náuka, ako aj na základe znalosti požiadaviek a štandardov pre jednotlivé typy stredných škôl dokáže navrhnúť obsah a rozpracovať didaktickú analýzu učiva predmetu občianska náuka pre rôzne cieľové skupiny,

- na základe reflexie pedagogickej praxe v predmete občianska náuka dokáže dokumentovať vybrané problémy v oblasti prípravy vyučovacej hodiny, výberu vyučovacích metód a didaktickej analýzy učiva,

- pracovať s portfóliom a s dokumentmi relevantnými pre výučbu predmetu občianska náuka.

Predmet štátnej skúšky, prezenčná metóda

podľa zamerania témy diplomovej práce

Štátnu skúšku obhajoba diplomovej, jej podmienky a procesuálnu stránku ošetruje Vnútorný predpis č.

1/2020 Študijný poriadok PdF UK, ako aj Vnútorný predpis č. 5/2021 Študijný poriadok UK.

Štátnu skúšku môže študent vykonať a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov

za úspešné absolvovanie poslednej štátnej skúšky dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie

štúdia a b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových

predmetov v skladbe určenej študijným programom okrem štátnej skúšky a c) nie je proti nemu vedené

disciplinárne konanie.

Študent získava 14 kreditov za úspešnú obhajobu diplomovej práce (kredity započítané v študijnom pláne

VUZ).

U študenta sa podľa VP 23/2021 Vnútorný systém zabezpečovania kvality VŠ vzdelávania UK v Bratislave

hodnotí najmä:

- preukázanie schopnosti študenta schopnosť integrovať vedomosti, zvládať zložitosť a formulovať

rozhodnutia pri neúplných alebo obmedzených informáciách, pričom však zahŕňajú spoločenskú

a etickú zodpovednosť spojenú s uplatňovaním ich vedomostí a rozhodnutí;

- preukázanie, že vie jasne a jednoznačne komunikovať závery, ich poznatky a zdôvodnenia

odborníkom aj laickým adresátom;

- spracovanie zvolenej témy na úrovni vedeckej štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej

literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi, hypotézami/výskumnými otázkami, ktoré je

možné verifikovať. Súčasne diplomová práca musí byť prínosom v konkrétnom odbore.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A 100 – 91% (výborne – vynikajúce výsledky),

B 90 – 81% (veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C 80 – 73% (dobre – bežná spoľahlivá práca),

D 72 – 66% (uspokojivo – prijateľné výsledky),

E 65 – 60% (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx 59 a menej % (nedostatočne).

Študent je hodnotený hodnotením FX, ak splnil požiadavky na hodnotenie len na úrovni nedosahujúcej 60 %

z celkovej najvyššej možnej úrovne splnenia požiadaviek na absolvovanie predmetu štátnej skúšky –

obhajoba diplomovej práce. Rovnako je študent hodnotený hodnotením FX, ak odovzdal diplomovú prácu v

rozpore s odsekom 7 č. 56 Vnútorného predpisu UK č. 23/2021 alebo odovzdal diplomovú prácu, ktorá v

podstatnej miere nespĺňa požiadavky podľa odseku 1 písm. d), odseku 2 písm. d) alebo odseku 3 písm. d) čl.

56 Vnútorného predpisu UK 23/2021 Vnútorný systém zabezpečovania kvality VŠ vzdelávania UK

v Bratislave.

Podrobnosti a konkretizácie náležitostí záverečných prác pre jednotlivé učiteľské študijné programy

v kombinácii (aprobácie) budú spresnené v príslušných Opisoch študijných programov.

slovenský jazyk, v prípade jazykových špecializácií aj jazyk príslušnej predmetovej špecializácie

1. Prínos záverečnej práce pre daný študijný odbor v závislosti od jej charakteru a stupňa štúdia. Pri

hodnotení diplomovej práce sa zohľadňuje, či študent adekvátne spracúva zvolenú tému na úrovni vedeckej

štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, či sú zvolené vedecké postupy primerané a vhodné, a

či adekvátne pracuje s hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Diplomová práca má byť zreteľným prínosom

v príslušnom študijnom odbore, v ktorom študent absolvoval študijný program;

2. Originálnosť práce (záverečná práca nesmie mať charakter plagiátu, nesmie narúšať autorské práva

iných autorov), súčasťou dokumentácie k obhajobe záverečnej práce ako predmetu štátnej skúšky sú aj

protokoly originality: z centrálneho registra a Theses, k výsledkom ktorých sa školiteľ a oponent vyjadrujú

vo svojich posudkoch;

3. Správnosť a korektnosť citovania použitých informačných zdrojov, výsledkov výskumu iných autorov a

autorských kolektívov, správnosť opisu metód a pracovných postupov iných autorov alebo autorských

kolektívov;

4. Súlad štruktúry záverečnej práce s predpísanou skladbou definovanou Vnútorným predpisom č. 2/2018

Smernica rektora UK v Bratislave;

5. Rešpektovanie odporúčaného rozsahu záverečnej práce (odporúčaný rozsah diplomovej práce je

spravidla 50 – 70 normostrán – 90 000 až 126 000 znakov vrátane medzier), primeranosť rozsahu práce

posudzuje jej školiteľ;

6. Jazyková a štylistická úroveň práce a formálna úprava;

7. Spôsob a forma obhajoby záverečnej práce a schopnosť študenta adekvátne reagovať na

pripomienky a otázky v posudkoch školiteľa a oponenta.

8. V študijnom programe zameranom na učiteľstvo umelecko-výchovných predmetov môže byť súčasťou

záverečnej práce a jej obhajoby aj prezentácia umeleckých výstupov a výkonov.

Ciele a výstupy vzdelávania:

Výstup vzdelávania je v súlade s Dlhodobým zámerom UK/PdF, poslaním a strategickými zámermi UK/PdF,

v súlade s opisom študijného odboru, v súlade s NKR/SKR/DD, v súlade s profilom absolventa, v súlade

s cieľmi a výstupmi vzdelávania v jednotlivých predmetoch študijného plánu študijného programu a ďalšími prislúchajúcimi dokumentmi. Študent je schopný pri koncipovaní diplomovej práce spracovať zvolenú tému na úrovni vedeckej štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi a hypotézami/výskumnými otázkami, ktoré je možné verifikovať. Diplomová práca je prínosom v príslušnom študijnom odbore.