Povinná literatúra uvedená v infolistoch predmetov jednotlivých súčastí štátnej skúšky.
Podmienky prihlasovania na štátnu skúšku upravuje študijný poriadok Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave aktuálne platný v akademickom roku, v ktorom študent končí štúdium.
V zmysle §51, ods.3 Zákona č.131/2002 v znení neskorších predpisov je súčasťou štúdia podľa každého študijného programu štátna záverečná skúška, podmienkou na absolvovanie predmetu je získanie potrebného počtu kreditov v skladbe predmetov a úspešné absolvovanie štátnej skúšky.
nemecký, slovenský
Skúška sa skladá zo súčastí nemecký jazyk (nemecká frazeológia, nemecká štylistika a textová lingvistika) a nemecká literatúra (nemecká literatúra 20. storočia, nemecká literatúra 21. storočia, nemecká literatúra pre Rakúska, Švajčiarska a Lichtenštajnska).
0/100
Ciele a výstupy vzdelávania:
Ciele vzdelávania: získať spôsobilosť vykonávať samostatne profesiu učiteľa na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania.
Výstupy vzdelávania: v rámci aprobácie má absolvent v súlade s profilom absolventa rozsiahle vedomosti o teóriách vednej disciplíny germanistiky, o jej vývoji, má prehľad o metódach výskumu, o definovaní predmetu výskumu atď. Pozná tendencie vývoja nemeckej literatúry a nemeckého jazyka, je vybavený rozsiahlymi krajinovednými vedomosťami, schopnosťou plynulo komunikovať v nemeckom jazyku v rôznych špecifických situáciách a vie zohľadňovať špecifické aspekty interkulturality. V dostatočnej miere ovláda teoretické východiská vedeckej práce, metódy výskumu tak v oblasti literárnej vedy, ako aj lingvistiky. Má prehľad o vývoji a súčasnom stave odboru germanistiky a tendenciách a smerovaní odborovej didaktiky nemeckého jazyka.
Povinná literatúra uvedená v infolistoch predmetov jednotlivých súčastí štátnej skúšky.
Podmienky prihlasovania na štátnu skúšku upravuje aktuálne platný študijný poriadok Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
V zmysle §51, ods.3 Zákona č.131/2002 v znení neskorších predpisov je súčasťou štúdia podľa každého študijného programu štátna záverečná skúška, podmienkou na absolvovanie predmetu je získanie potrebného počtu kreditov v skladbe predmetov a úspešné absolvovanie štátnej skúšky.
nemecký, slovenský
Skúška sa skladá zo súčastí : jazykové prostriedky v didaktike nemeckého jazyka, receptívne a
produktívne zručnosti v didaktike nemeckého jazyka, postkomunikatívna didaktika nemeckého jazyka.
0/100
Ciele a výstupy vzdelávania:
Ciele vzdelávania: získať spôsobilosť vykonávať samostatne profesiu učiteľa na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania..
Výstupy vzdelávania: absolvent dokáže projektovať, realizovať a reflektovať edukačné činnosti
v rámci svojej predmetovej špecializácie. Vie tvoriť edukačné a metodické materiály aj s podporou digitálnych technológií. Má vedomosti a skúsenosti v oblasti metodológie výskumu v edukačných vedách všeobecne a v rámci didaktiky svojich predmetových špecializácií. Má prehľad o tendenciách a smerovaní odborovej didaktiky nemeckého jazyka.
štátna skúška
Povinná literatúra:
BABYRÁDOVÁ, H. Symbol v dětském výtvarném projevu. Brno: Masarykova univerzita, 1999. ISBN 80-210-2079-2.
ČARNÝ, L. Výtvarná výchova pre 1. ročník základných škôl. Bratislava: SPN, 2013. ISBN 978-80-10-02550-3.
ČARNÝ, L. Výtvarná výchova pre 2. ročník základných škôl. Bratislava: SPN, 2010. ISBN 978-80-89431-41-0.
ČARNÝ, L. Výtvarná výchova pre 3. ročník základnej školy. Bratislava: SPN, 2013. ISBN 978-80-10-02549-7.
ČARNÝ, L. Výtvarná výchova pre 6. ročník základných škôl a 1. Ročník gymnázií s osemročným štúdiom. Bratislava: SPN, 2013. ISBN 978-80-89431-43-4.
ČARNÝ, L. Výtvarná výchova pre 7. ročník základnej školy a 2. Ročník gymnázia s osemročným štúdiom. Bratislava: SPN, 2011. ISBN 978-80-89431-22-3.
VALACHOVÁ, D., LIPÁROVÁ, L. Didaktika výtvarnej výchovy 1. Banská Bystrica : Belianum. 2020, ISBN 978-80-557-1808-8.
ZELINA, M. Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa. Bratislava: IRIS, 1996. ISBN 80-967013-4-7.
Podmienky prihlasovania na štátnu skúšku definuje čl. 15 Vnútorného predpisu 1/2020, Študijného poriadku Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Kolokviálna štátna skúška z oblasti teoretického poznania odborovej didaktiky výtvarnej výchovy a jej aplikácie v projektovaní a riadení vyučovacieho procesu.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (výborne – vynikajúce výsledky),
B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Slovenský jazyk a český jazyk
Výtvarný prejav dieťaťa a dospievajúcej mládeže z ontogenetického hľadiska.
Tvorivosť vo výtvarnej edukácii.
Projekty a alternatívne formy výučby vo výtvarnej edukácii.
Súčasné chápanie výtvarnej výchovy v edukačnej praxi.
Hodnotenie a vytváranie hodnôt vo výtvarnej edukácii.
Formálne a neformálne vzdelávania v oblasti výtvarného edukácie a orientácia v štátnych kurikulách.
Osobnosť učiteľa výtvarnej výchovy a špecifické oblasti jeho vzdelávania.
Cieľom štátnej skúšky je overenie spôsobilosti študenta riešiť konkrétne didaktické zadania v predmete výtvarná výchova a jej výučbe.
Študent preukáže schopnosti a spôsobilosti:
• didaktickej interpretácie výtvarnej edukácie,
• samostatne projektovať, organizovať a usmerňovať edukačný proces na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania,
• orientovať sa v štátnych vzdelávacích programoch, v ich štruktúre a obsahu so zreteľom na vzdelávacie oblasti umenie a kultúra, predmet výtvarná výchova a výchova umením,
• analyzovať, posudzovať a implementovať prvky alternatívnych výchovných programov do výtvarnej edukácie,
• efektívne komunikovať o pedagogických a odborných poznatkoch so širším prostredím laickej a profesijnej komunity.
štátna skúška
Odporúčaná literatúra:
ADLER, P., NEUMANNOVÁ, M., PELANOVÁ, A. Slovník světové kresby a grafiky. Praha: Odeon, 1997.
BAKOŠ, J. Minulosť v prítomnosti: Súčasné umenie a umeleckohistorické mýty. Bratislava: Nadácia – Centrum súčasného umenia, 2002. ISBN 80¬89009¬10¬7.
CAPALDO, PRETTE. Tvorivosť, tvar, farba. Bratislava: Mladé Letá, 1982.
DUSONG, J. L., SIEGWARTOVÁ, F. Typografie – od olova k počítačům. Praha: Svojtka a Vašut, 1997.
FREEMAN, M. Fotografie v praxi. Černobílá fotografie. Praha: Zoner Press, 2013.
GERŽOVÁ, J. Slovník svetového a slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia. Bratislava: Profil 1999. ISBN 8096828304.
HARMAN, D. Tvorivá digitálna fotografia. Bratislava: Slovart, 2012.
HÉGR, M. Maľba, materiály a techniky. Praha: Orbis, 1990.
CHATELET, A., GROSLIER, P. Světové dějiny umění. Praha: Cesty, 1996. ISBN 8071810568.
CHAVARRIA, J. Velká kniha keramiky. Praha: Knihcentrum, 1996.
KESNER, L. Vizuálni teorie. Jinočany: HaH, 2005. ISBN 8073190540.
KREJČA, A. Grafika : Výtvarné techniky - Grafika, Praha : AVENTINUM, 2010. 205 s. ISBN 978-80-7442-003-0.
KOLESÁR, Z. Kapitoly z dejín dizajnu. 1. diel. Bratislava: Slovenské centrum dizajnu, 1998.
KOLESÁR, Z. Kapitoly z dejín dizajnu. 2. diel. Bratislava: Slovenské centrum dizajnu, 2000.
Kolektív autorov. Umenie na Slovensku. Bratislava: Slovart, 2007. ISBN 978¬80¬8085¬435¬5.
Kolektív autorov. Od Rodina po Moora. Slovník západoeurópskeho sochárstva 20. Storočia. Bratislava: Tatran, 1973.
Kol. autorov. Umenie na Slovensku. Bratislava: Slovart, 2007. ISBN 978¬80¬8085¬435¬5.
LOSOS, L. Techniky maľby. Bratislava: Pallas, 1992.
MATTISON, S. Škola keramiky. Bratislava: Slovart, 2004.
MICHÁLEK, O. Magie otisku, Grafické techniky a technologie tisku. Barrister & Principal, 1. vyd. Brno, 2016, 273 s. ISBN 978-80-74851-098-1
MRÁZKOVÁ, D. Příběh fotografie. Praha: Mladá fronta, 1985.
NELSON, R., SHIFF, R. Kritické pojmy dejín umenia. Bratislava: Nadácia – centrum súčasného umenia, Slovart, 2004. ISBN 80¬7145¬978.
ORIŠKOVÁ, M. Dvojhlasné dejiny umenia. Bratislava: Petrus, 2002. ISBN 80¬88939¬51¬8.
POSPISZYL, T. Před obrazem. Praha: OSVU, 1998 ISBN 80¬238¬1296.
RUHRBERG, K. Umění 20. století. Praha: Slovart, 2004. ISBN 80¬7209¬521¬8.
SPARKE, P. Století designu. Praha: Slovart, 1999.
STADLER, W. Dějiny sochařství. Praha: REBO Productions, 1996.
ŠMOK, J. Za tajomstvami fotografie. Martin: Osveta, 1975.
TEPLÝ, B. O sochárskej reprodukcii. Bratislava: SPN, 1990.
Podmienky prihlasovania na štátnu skúšku definuje čl. 15 Vnútorného predpisu 1/2020, Študijného poriadku Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Kolokviálna štátna skúška z oblasti dejín výtvarného umenia a kultúry a z oblasti výtvarných techník a technológii.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (výborne – vynikajúce výsledky),
B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Slovenský jazyk a český jazyk
Umenie prvých civilizácii.
Umenie klasického antického Grécka.
Umenie Etruskov a antického Ríma.
Umenie stredoveku.
Umenie novoveku.
Kresebné techniky a postupy, vývoj kresby, význam renesančnej kresby, novodobé kresebné techniky, súčasná kresba. Perspektíva.
Maliarske vyjadrovacie prostriedky, kompozícia, priestor, tvar, svetlo. Teória farby. Maliarske materiály, techniky a technologické postupy. Maliarske žánre, súčasné maliarske techniky a možnosti.
Sochárska tvorba (reliéf, voľná socha a socha v architektúre, objekt v krajine, šperk...). Portrét
v sochárstve. Antická a renesančná sochárska tvorba. Konštrukčné a obsahové princípy sochárstva.
Keramické tvorivé procesy –uplatnenie v praxi, priemyselnej a umeleckej výrobe. Presahy sochárskej tvorby.
Grafické techniky tlače z hĺbky, grafické techniky tlače z výšky, grafický list – charakteristika, žánre umeleckej grafiky, vývoj grafických techník od Guttenberga po súčasnosť, grafická techniky čiarkový leptu, suchá ihla, mezzotinta, akvatinta. Ilustrácia – význam a využitie, bibliofília a autorská kniha.
Počítačová grafika a grafický dizajn – bitmapová a vektorová grafika, farebné režimy v počítačovej grafike, logotyp, využitie počítačovej grafiky vo výtvarnom umení, použitie grafického dizajnu.
Fotografia – vývoj techník a technologických postupov, analógový a digitálny proces, základná fotografická technika. Vývoj fotografických žánrov od vzniku fotografie po súčasnosť – charakteristika, používané technológie. Výtvarné umenie a fotografia –koláže, fotoobjekty, plagáty, fotografické inštalácie. Súčasné technologické postupy, manipulácia a postprodukcia.
Cieľom štátnej skúšky je overenie spôsobilosti študenta v oblasti dejín výtvarného umenia a kultúry a v oblasti dejín výtvarných techník a technológií.
Študent preukáže schopnosti a spôsobilosti:
• relevantné vedomosti s dejín výtvarného umenia,
• schopnosti analyzovať a interpretovať vizuálne dielo,
• ovláda súčasné teoretické problémy v súvislosti s vizuálnym umením,
• širšie vedomosti o súvislostiach teórie dejín a súčasného vývoja vizuálneho umenia a architektúry,
• relevantné vedomosti z technologických a technických postupov využívaných vo výtvarnom umení,
• teoretické znalosti o vývoji jednotlivých výtvarných médií v historickom kontexte,
• širšie vedomosti o súvislostiach teórie a technológií vo výtvarnom umení,
• schopnosť samostatne projektovať, organizovať a usmerňovať edukačný proces, v špecializácii výtvarné umenie a kultúra na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania.
Predmet štátnej skúšky, prezenčná metóda
podľa zamerania témy diplomovej práce
Štátnu skúšku obhajoba diplomovej, jej podmienky a procesuálnu stránku ošetruje Vnútorný predpis č.
1/2020 Študijný poriadok PdF UK, ako aj Vnútorný predpis č. 5/2021 Študijný poriadok UK.
Štátnu skúšku môže študent vykonať a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov
za úspešné absolvovanie poslednej štátnej skúšky dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie
štúdia a b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom okrem štátnej skúšky a c) nie je proti nemu vedené
disciplinárne konanie.
Študent získava 14 kreditov za úspešnú obhajobu diplomovej práce (kredity započítané v študijnom pláne
VUZ).
U študenta sa podľa VP 23/2021 Vnútorný systém zabezpečovania kvality VŠ vzdelávania UK v Bratislave
hodnotí najmä:
- preukázanie schopnosti študenta schopnosť integrovať vedomosti, zvládať zložitosť a formulovať
rozhodnutia pri neúplných alebo obmedzených informáciách, pričom však zahŕňajú spoločenskú
a etickú zodpovednosť spojenú s uplatňovaním ich vedomostí a rozhodnutí;
- preukázanie, že vie jasne a jednoznačne komunikovať závery, ich poznatky a zdôvodnenia
odborníkom aj laickým adresátom;
- spracovanie zvolenej témy na úrovni vedeckej štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej
literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi, hypotézami/výskumnými otázkami, ktoré je
možné verifikovať. Súčasne diplomová práca musí byť prínosom v konkrétnom odbore.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100 – 91% (výborne – vynikajúce výsledky),
B 90 – 81% (veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C 80 – 73% (dobre – bežná spoľahlivá práca),
D 72 – 66% (uspokojivo – prijateľné výsledky),
E 65 – 60% (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx 59 a menej % (nedostatočne).
Študent je hodnotený hodnotením FX, ak splnil požiadavky na hodnotenie len na úrovni nedosahujúcej 60 %
z celkovej najvyššej možnej úrovne splnenia požiadaviek na absolvovanie predmetu štátnej skúšky –
obhajoba diplomovej práce. Rovnako je študent hodnotený hodnotením FX, ak odovzdal diplomovú prácu v
rozpore s odsekom 7 č. 56 Vnútorného predpisu UK č. 23/2021 alebo odovzdal diplomovú prácu, ktorá v
podstatnej miere nespĺňa požiadavky podľa odseku 1 písm. d), odseku 2 písm. d) alebo odseku 3 písm. d) čl.
56 Vnútorného predpisu UK 23/2021 Vnútorný systém zabezpečovania kvality VŠ vzdelávania UK
v Bratislave.
Podrobnosti a konkretizácie náležitostí záverečných prác pre jednotlivé učiteľské študijné programy
v kombinácii (aprobácie) budú spresnené v príslušných Opisoch študijných programov.
slovenský jazyk, v prípade jazykových špecializácií aj jazyk príslušnej predmetovej špecializácie
1. Prínos záverečnej práce pre daný študijný odbor v závislosti od jej charakteru a stupňa štúdia. Pri
hodnotení diplomovej práce sa zohľadňuje, či študent adekvátne spracúva zvolenú tému na úrovni vedeckej
štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, či sú zvolené vedecké postupy primerané a vhodné, a
či adekvátne pracuje s hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Diplomová práca má byť zreteľným prínosom
v príslušnom študijnom odbore, v ktorom študent absolvoval študijný program;
2. Originálnosť práce (záverečná práca nesmie mať charakter plagiátu, nesmie narúšať autorské práva
iných autorov), súčasťou dokumentácie k obhajobe záverečnej práce ako predmetu štátnej skúšky sú aj
protokoly originality: z centrálneho registra a Theses, k výsledkom ktorých sa školiteľ a oponent vyjadrujú
vo svojich posudkoch;
3. Správnosť a korektnosť citovania použitých informačných zdrojov, výsledkov výskumu iných autorov a
autorských kolektívov, správnosť opisu metód a pracovných postupov iných autorov alebo autorských
kolektívov;
4. Súlad štruktúry záverečnej práce s predpísanou skladbou definovanou Vnútorným predpisom č. 2/2018
Smernica rektora UK v Bratislave;
5. Rešpektovanie odporúčaného rozsahu záverečnej práce (odporúčaný rozsah diplomovej práce je
spravidla 50 – 70 normostrán – 90 000 až 126 000 znakov vrátane medzier), primeranosť rozsahu práce
posudzuje jej školiteľ;
6. Jazyková a štylistická úroveň práce a formálna úprava;
7. Spôsob a forma obhajoby záverečnej práce a schopnosť študenta adekvátne reagovať na
pripomienky a otázky v posudkoch školiteľa a oponenta.
8. V študijnom programe zameranom na učiteľstvo umelecko-výchovných predmetov môže byť súčasťou
záverečnej práce a jej obhajoby aj prezentácia umeleckých výstupov a výkonov.
Ciele a výstupy vzdelávania:
Výstup vzdelávania je v súlade s Dlhodobým zámerom UK/PdF, poslaním a strategickými zámermi UK/PdF,
v súlade s opisom študijného odboru, v súlade s NKR/SKR/DD, v súlade s profilom absolventa, v súlade
s cieľmi a výstupmi vzdelávania v jednotlivých predmetoch študijného plánu študijného programu a ďalšími prislúchajúcimi dokumentmi. Študent je schopný pri koncipovaní diplomovej práce spracovať zvolenú tému na úrovni vedeckej štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi a hypotézami/výskumnými otázkami, ktoré je možné verifikovať. Diplomová práca je prínosom v príslušnom študijnom odbore.