štátna skúška
CONSEJO DE EUROPA. 2020. Marco común europeo de referencia para las lenguas: aprendizaje, enseñanza, evaluación. Volumen complementario. Dostupné na: https://rm.coe.int/marco-comun-europeo-de-referencia-para-las-lenguas-aprendizaje-ensenan/1680a52d53
GÓMEZ-PABLOS, B. 2014. Didáctica de ELE. Fundamentos de didáctica. Nümbrecht :
Kirsch Verlag, 2014. ISBN 978-3-943906-15-8.
NIVAM. 2022. Vzdelávacie štandardy pre oblasť Jazyk a komunikácia platné od 2023. Cudzie jazyky. Dostupné na: https://www.minedu.sk/data/files/11814_cudzie-jazyky.pdf
RADA EURÓPY EURÓPSKEJ ÚNIE. 2017. Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky. Bratislava: Štátny pedagogický ústav. Dostupné na: https://www.statpedu.sk/files/sk/publikacna-cinnost/publikacie/serr_tlac-indd.pdf
ŠTÁTNY PEDAGOGICKÝ ÚSTAV. Štátny vzdelávací program [online]. Dostupné na: https://www.statpedu.sk/sk/svp/statny-vzdelavaci-program/
ŠTÁTNY PEDAGOGICKÝ ÚSTAV. Inovovaný štátny vzdelávací program [online]. Dostupné na: https://www.statpedu.sk/sk/svp/inovovany-statny-vzdelavaci-program/
Podmienky prihlasovania na štátnu skúšku upravuje študijný poriadok Pedagogickej fakulty UK v Bratislave aktuálne platný v akademickom roku, v ktorom študent končí štúdium.
Štátnu skúšku, jej podmienky a procesuálnu stránku ošetruje Vnútorný predpis č. 1/2020 Študijný poriadok PdF UK, ako aj Vnútorný predpis č. 5/2021 Študijný poriadok UK.
Študent je hodnotený na základe kolokviálnej štátnej skúšky z oblasti teoretického poznania študijného odboru v predmetovej špecializácii španielsky jazyk a literatúra. Štátna skúška z oblasti didaktiky španielčiny ako cudzieho jazyka je vykonaná pred skúšobnou komisiou podľa študijného poriadku Pedagogickej fakulty UK v Bratislave aktuálne platného v akademickom roku, v ktorom študent končí štúdium.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (výborne – vynikajúce výsledky),
B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Hodnotenie A: Vynikajúci výkon, študent preukazuje rozsiahle vedomosti z didaktiky španielskeho jazyka a dokáže diskutovať o problematike na primeranej odbornej úrovni, syntetizuje a prepája poznatky; na skúške odpovedá samostatne a súvislo; používa správny pojmový aparát.
Hodnotenie B: Výborný výkon, študent preukazuje nadštandardné vedomosti z didaktiky španielskeho jazyka a dokáže diskutovať o problematike na primeranej odbornej úrovni, dokáže syntetizovať a prepájať poznatky; na skúške odpovedá samostatne, resp. s občasným usmernením skúšajúcich, používa správny pojmový aparát.
Hodnotenie C: Dobrý výkon, študent preukazuje štandardné vedomosti z didaktiky španielskeho jazyka, má však isté nedostatky v syntéze a prepájaní poznatkov; na skúške odpovedá z veľkej časti samostatne, resp. s menším usmernením a doplňujúcimi otázkami skúšajúcich, používa správny pojmový aparát.
Hodnotenie D: Prijateľný výkon; študent preukazuje uspokojivé vedomosti z didaktiky španielskeho jazyka; má však nedostatky v syntéze a prepájaní poznatkov; pri ústnej skúške je potrebné usmernenie skúšajúcich počas celej odpovede, ale študent dobre reaguje a je schopný doplniť požadované informácie, môže sa vyskytnúť občasná terminologická nepresnosť.
Hodnotenie E: Výkon spĺňa minimálne kritériá; študent preukazuje dostatočné vedomosti z didaktiky španielskeho jazyka, relatívne malú schopnosť syntézy a prepájania poznatkov; pri ústnej skúške je potrebné usmernenie skúšajúcich počas celej odpovede, objavuje sa terminologická nepresnosť.
Hodnotenie Fx: Neprijateľný výkon, študent nepreukazuje dostatočné vedomosti z didaktiky španielskeho jazyka, neovláda pojmový aparát; na skúške neodpovedá samostatne a ani po usmernení a doplňujúcich otázkach skúšajúcich odpovede nie sú uspokojivé.
španielsky a slovenský jazyk
Ústna kolokviálna skúška z didaktiky španielčiny ako cudzieho jazyka
Obsah štátnej skúšky:
• Praktické aplikácie rôznych metód vyučovania
• Plánovanie vyučovania: časový manažment, rozmanitosť, dynamika, motivácia
• Didaktické materiály a ich praktické použitie na hodinách
• Komunikačná jazyková kompetencia – jazykové kompetencie, sociolingválna kompetencia, pragmatické kompetencie
• Rozvoj receptívnych, produktívnych a interaktívnych jazykových činností a stratégií
• Typy cvičení na rozvoj gramatiky a slovnej zásoby
• Hodnotenie, jeho princípy a možnosti merania úrovne jazykových činností
Pri ústnej odpovedi sa hodnotí aj úroveň komunikačnej kompetencie v španielskom jazyku a schopnosť uplatniť princípy spisovného jazyka vo všetkých jazykových rovinách.
Štátna skúška overuje dosiahnutie cieľov vzdelávania deklarovaných v profile absolventa a pripravenosť študenta na povolanie učiteľa španielskeho jazyka.
Študent na štátnej skúške
• preukáže ovládanie východísk a trendov teoretickej a metodologickej perspektívy v oblasti výučby cudzích jazykov v špecializácii na španielsky jazyk,
• preukáže, že má rozsiahle vedomosti z odborovej didaktiky a metodiky v oblasti výučby cudzích jazykov v špecializácii na španielsky jazyk – vedomosti týkajúce sa teoretických aspektov didaktiky španielskeho jazyka (napr. pedagogické a didaktické prístupy, koncepcie a ich teoretické pozadie, poznatky o výučbe a osvojovaní si jazykov, kľúčové dokumenty EÚ pre vyučovanie a hodnotenie cudzieho jazyka, štátne vzdelávacie programy, kurikulárne aspekty didaktiky jazykov, a pod.),
• preukáže, že vie uplatniť svoje vedomosti a schopnosti tvorivo riešiť problémy z oblasti didaktiky španielčiny v širších kontextoch súvisiacich s jeho študijným odborom, v nových a neznámych situáciách,
• preukáže rozvinuté zručnosti a kompetencie v oblasti výučby cudzích jazykov v špecializácii na španielsky jazyk, potrebné pre aplikovanie týchto poznatkov v didaktickej praxi, predovšetkým pri plánovaní, realizovaní a hodnotení didaktických aktivít,
• preukáže rozvinuté vzdelávacie zručnosti, ktoré mu dovoľujú pokračovať v ďalšom štúdiu s vysokým stupňom samostatnosti a autonómie,
• preukáže primeranú úroveň komunikačnej kompetencie v španielčine a schopnosť uplatniť princípy spisovaného jazyka vo všetkých jazykových rovinách.
štátna skúška
Kol. 2025. El español en el mundo. Anuario del Instituto Cervantes [online]. Centro Virtual Cervantes. Instituto Cervantes (vybrané časti). Dostupné na: https://cvc.cervantes.es/lengua/anuario/anuario_25/default.htm
LUPU, C. – MALOVECKÝ, M. – DZIVIAKOVÁ, M. – MEDVECZKÁ, M. 2018. Sloveso v kontraste (románske jazyky a slovenčina). Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 95 s. ISBN 978-80-223-4526-2.
REAL ACADEMIA ESPAÑOLA, ASOCIACIÓN DE ACADEMIAS DE LA LENGUA ESPAÑOLA. 2010. Nueva gramática de la lengua española. Manual. Madrid: Espasa Libros, 2010. 750 s. ISBN 9788467032819. (vybrané časti)
VERTANOVÁ, S. 2019. Fonetika, fonológia, fonosyntax španielskeho jazyka na pozadí artikulačnej bázy slovenčiny. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2019. 128 s. ISBN 978-80-223-4674-0.
Podmienky prihlasovania na štátnu skúšku upravuje študijný poriadok Pedagogickej fakulty UK v Bratislave aktuálne platný v akademickom roku, v ktorom študent končí štúdium.
Štátnu skúšku, jej podmienky a procesuálnu stránku ošetruje Vnútorný predpis č. 1/2020 Študijný poriadok PdF UK, ako aj Vnútorný predpis č. 5/2021 Študijný poriadok UK.
Študent je hodnotený na základe kolokviálnej štátnej skúšky z oblasti teoretického poznania študijného odboru v predmetovej špecializácii španielsky jazyk a literatúra. Štátna skúška z oblasti lingvistiky španielskeho jazyka je vykonaná pred skúšobnou komisiou podľa študijného poriadku Pedagogickej fakulty UK v Bratislave aktuálne platného v akademickom roku, v ktorom študent končí štúdium.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (výborne – vynikajúce výsledky),
B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Hodnotenie A: Študent preukazuje rozsiahle vedomosti z lingvistiky španielskeho jazyka, odpovedá samostatne, výklad je logický a usporiadaný, postupuje od všeobecného ku konkrétnemu, používa presný terminologický aparát. Teoretické aspekty vie ilustrovať na vhodne zvolených príkladoch a dokáže predstaviť aj didaktické využitie poznatkov. Na doplňujúce otázky komisie reaguje pohotovo, rozvíja odbornú diskusiu na veľmi dobrej úrovni. Preukazuje vysokú úroveň komunikačnej kompetencie, prípadné nedostatky sú zriedkavé, pričom študent využíva komunikačné stratégie pre kompenzáciu a dokáže sa samostatne opraviť.
Hodnotenie B: Študent preukazuje nadštandardnú úroveň vedomostí z lingvistiky španielskeho jazyka z hľadiska rozsahu a hĺbky. Odpovedá samostatne, výklad je logický a usporiadaný, v niektorých častiach odpovede je potrebné usmernenie komisie. Odbornú terminológiu používa správne. Teoretické aspekty vie ilustrovať na vhodne zvolených príkladoch a vie načrtnúť aj možné didaktické využitie vedomostí. Na doplňujúce otázky komisie reaguje a rozvíja odbornú diskusiu na veľmi dobrej úrovni. Preukazuje vysokú úroveň komunikačnej kompetencie, so zriedkavými nedostatkami, ktoré dokáže kompenzovať a samostatne opraviť či preformulovať po upozornení komisie.
Hodnotenie C: Študent preukazuje štandardnú úroveň vedomostí z lingvistiky španielskeho jazyka z hľadiska rozsahu a hĺbky. Odpovedá samostatne, výklad je usporiadaný, v niektorých častiach odpovede je potrebné usmernenie komisie, môže sa vyskytnúť občasná terminologická nepresnosť. Teoretické aspekty vie ilustrovať na vhodne zvolených príkladoch. Na doplňujúce otázky komisie reaguje a rozvíja odbornú diskusiu na dobrej úrovni. Preukazuje štandardne vysokú úroveň komunikačnej kompetencie, s občasnými nedostatkami, ktoré väčšinou dokáže samostatne opraviť či preformulovať po upozornení komisie.
Hodnotenie D: Odpoveď je uspokojivá. Študent preukáže dostatočné vedomosti z lingvistiky španielskeho jazyka, no v malej miere dokáže informácie zaradiť do širšieho kontextu. Odpovedá do veľkej miery samostatne, hoci výklad je málo usporiadaný, resp. nedosahuje primeraný rozsah a hĺbku a vyžaduje usmernenie od komisie. Na doplňujúce otázky študent reaguje a odpovedá uspokojivo, rozvíja tému stručne, na prijateľnej odbornej úrovni. Úroveň komunikačnej kompetencie je štandardná, vyskytujú sa nedostatky, ktoré študent väčšinou dokáže samostatne opraviť či preformulovať po upozornení komisie, primerane uplatňuje stratégie kompenzácie.
Hodnotenie E: Odpoveď spĺňa minimálne kritériá. Študent preukáže dostatočné vedomosti z lingvistiky španielskeho jazyka, ale nedokáže informácie zaradiť do širšieho kontextu. Neodpovedá samostatne, resp. je odpoveď málo usporiadaná, nepostupuje od všeobecného ku konkrétnemu. Na doplňujúce otázky reaguje a odpovedá uspokojivo, no témy nerozvíja a len v malej miere preukazuje hlbšie pochopenie problematiky, resp. úroveň komunikačnej kompetencie je priemerná, vyskytujú sa častejšie chyby vo výslovnosti, gramatike alebo lexike, študent sa nedokáže vždy opraviť alebo uplatniť vhodnú stratégiu kompenzácie.
Hodnotenie Fx: Odpoveď nespĺňa minimálne kritériá. Študent nepreukáže vedomosti z lingvistiky španielskeho jazyka na úrovni druhého stupňa štúdia. Neodpovedá samostatne, na pomocné otázky komisie odpovedá útržkovito, preukazuje len znalosť základných pojmov, objavuje sa terminologická nepresnosť, informácie nedokáže vysvetliť, nepreukáže pochopenie prezentovaných javov, resp. úroveň komunikačnej kompetencie je neuspokojivá, vyskytujú sa chyby vo výslovnosti, gramatike alebo lexike či ďalšie nedostatky, ktoré študent nedokáže opraviť samostatne, prípadne ani s pomocou usmernení od komisie.
slovenský a španielsky jazyk
Ústna kolokviálna skúška z lingvistiky španielskeho jazyka.
Obsah štátnej skúšky:
•Postavenie španielskeho jazyka v rámci románskej jazykovej rodiny.
•Súčasné postavenie španielčiny ako materinského jazyka a ako cudzieho jazyka na Slovensku, v Európe a vo svete.
•Charakteristika španielskeho jazyka v kontrastívnej perspektíve so slovenským jazykom – zvuková, morfologická a syntaktická rovina – vybrané javy:
Základná charakteristika z hľadiska pôvodu a morfologickej typológie.
Vokalický a konsonantický systém, prozodické aspekty, vplyv artikulačnej bázy slovenčiny na výslovnosť v španielčine.
Slovné druhy – rozdelenie a základná charakteristika.
Podstatné mená – sémantické, morfologické a syntaktické vlastnosti.
Prídavné mená – sémantické, morfologické a syntaktické vlastnosti.
Zámená – morfologické a syntaktické vlastnosti.
Slovesá – sémantické, morfologické a syntaktické vlastnosti. Slovesný čas a vid, systém minulých časov, časová súslednosť. Slovesný spôsob, konjunktív v hlavných a vedľajších vetách a jeho ekvivalenty pri preklade do slovenčiny. Neurčité slovesné tvary (neurčitok, príčastie, prechodník) a ich aspektuálne a modálne významy; použitie v polovetných konštrukciách.
Syntagmatické, vetné, polovetné, súvetné konštrukcie; slovosled.
Pri všetkých témach: problematické aspekty vybraných jazykových javov, osvojovania správnej výslovnosti/gramatických štruktúr v španielčine u učiacich sa s rodným jazykom slovenským, najčastejšie chyby v španielčine spôsobené interferenciou so slovenským jazykom.
Pri ústnej odpovedi sa hodnotí aj komunikačná kompetencia a jazyková kultúra v španielskom jazyku.
Štátna skúška overuje dosiahnutie cieľov vzdelávania deklarovaných v profile absolventa, konkrétne získanie solídnych teoretických a metodologických poznatkov z lingvistických disciplín, schopnosť integrovať vedomosti z rôznych disciplín a získané vedomosti použiť.
Študent na štátnej skúške
• preukáže rozsiahle odborné teoretické a metodologické poznanie španielskeho jazyka, ovládanie pojmového aparátu lingvistiky a schopnosť integrovať a prepájať vedomosti z jazykovedných disciplín s dôrazom na fonetiku, fonológiu a morfosyntax španielčiny,
• preukáže schopnosť analyzovať fonematický repertoár, výslovnosť, prozódiu a gramatiku španielskeho jazyka, prezentovať vedomosti z jazykovedy formou jasného a logického výkladu, aplikovať ich pri objasnení konkrétnych príkladov a poukázať na kontrastívne aspekty španielskeho a slovenského jazykového systému,
• preukáže, že vie uplatniť svoje vedomosti a schopnosti tvorivo riešiť problémy z oblasti lingvistiky španielskeho jazyka v širších kontextoch súvisiacich s jeho študijným odborom, v nových a neznámych situáciách,
• preukáže, že vie predpokladať možné problémy pri osvojovaní správnej výslovnosti a gramatických štruktúr v španielčine u učiacich sa s rodným jazykom slovenským, dokáže poznatky uplatniť pri návrhu riešení,
• preukáže schopnosť kritického myslenia, analýzy a syntézy, rozvinuté vzdelávacie zručnosti, ako aj schopnosť organizovať svoje učenie a rozvinutú schopnosť vzdelávania samoštúdiom,
• preukáže primeranú úroveň komunikačnej kompetencie v španielskom jazyku aj v odbornej komunikácii vo svojej špecializácii a schopnosť uplatniť princípy spisovného jazyka vo všetkých jazykových rovinách.
štátna skúška
BOJNIČANOVÁ, R. 2015. 1. vyd., Panorama de la literatura española. Bratislava: UK, 2015. 122 s. ISBN 987-80-223-4028-1.
BOJNIČANOVÁ, R. 2015. 1. vyd., El Romanticismo en las literaturas de España. Bratislava. UK, 2015. 194 s. ISBN 987-80-223-3926-1.
FORBELSKÝ, J. 1999. Španělská literatura 20. století. Praha: Karolinum. 1999. 243 s. ISBN 80-7184-806-9.
CHABÁS, J. 2001. Literatura española contemporánea (1898-1950). 2. vyd. Madrid: Verbum, 2001. 704 s. ISBN 9788479622015
KOLEKTÍV AUTOROV (zostavila Viera Žemberová). Rukoväť literatúry. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo a Pezolt, 1998. 382 s. ISBN 80-08-01671-X. (vybrané kapitoly z dejín národných literatúr)
MENDOZA FILLOLA, A. 1996. „Observar, comparar, integrar: el tratamiento didáctico de la literatura desde el enfoque intertextual y comparativo“. In: Lenguaje y textos, 8, s. 9–54. (prístupné online)
SÁNCHEZ LOBATO, J. 2008. Vademécum para la formación de profesores. Enseñar español como segunda lengua (L2), lengua extranjera (LE), Madrid: SGEL, 2008. 112 s. ISBN 978-84-9778-051-3.
Podmienky prihlasovania na štátnu skúšku upravuje študijný poriadok Pedagogickej fakulty UK v Bratislave aktuálne platný v akademickom roku, v ktorom študent končí štúdium.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Štátnu skúšku, jej podmienky a procesuálnu stránku ošetruje Vnútorný predpis č. 1/2020 Študijný poriadok PdF UK, ako aj Vnútorný predpis č. 5/2021 Študijný poriadok UK.
Študent je hodnotený na základe kolokviálnej štátnej skúšky z oblasti teoretického poznania študijného odboru v predmetovej špecializácii španielsky jazyk a literatúra. Štátna skúška z dejín španielskej a hispanoamerickej literatúry je vykonaná pred skúšobnou komisiou podľa študijného poriadku Pedagogickej fakulty UK v Bratislave aktuálne platného v akademickom roku, v ktorom študent končí štúdium.
Hodnotenie sa udeľuje podľa stupnice:
A (výborne – vynikajúce výsledky),
B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Hodnotenie A: Študent preukáže rozsiahle vedomosti z dejín a teórie literatúry a výbornú schopnosť prepájať nadobudnuté vedomosti s kontextom svetovej literatúry. Preukáže schopnosť kriticky zhodnotiť význam kultúrneho prínosu jednotlivých autorov a ich diel do literárneho procesu a na základe analytickej argumentácie dokáže navrhnúť didaktické postupy pri prezentovaní literárnych tém. Odpovedá samostatne, jeho výklad je logický, celistvý, dobre štruktúrovaný a vyznačuje sa terminologickou správnosťou. Na otázky komisie reaguje na vynikajúcej odbornej úrovni a tvorivo. Pri ústnej odpovedi preukáže excelentnú úroveň jazykovej a rečovej kompetencie a jazykovej a rečovej kultúry.
Hodnotenie B: Študent preukazuje nadštandardnú úroveň vedomostí z dejín španielskej a hispanoamerickej literatúry, preukazuje schopnosť kriticky zhodnotiť význam kultúrneho prínosu jednotlivých autorov a ich diel a schopnosť prepájať nadobudnuté vedomosti s kontextom svetovej literatúry. Preukazuje schopnosť analytickej argumentácie a kreatívneho navrhnutia didaktických postupov pri prezentovaní literárnej problematiky. Odpovedá samostatne, výklad je logický a usporiadaný, v niektorých častiach odpovede je potrebné usmernenie komisie. Na doplňujúce otázky komisie reaguje a rozvíja odbornú diskusiu na veľmi dobrej úrovni. Pri ústnej odpovedi preukáže veľmi dobrú úroveň jazykovej a rečovej kompetencie a jazykovej a rečovej kultúry.
Hodnotenie C: Študent preukazuje štandardnú úroveň vedomostí vedomosti z dejín španielskej a hispanoamerickej literatúry, preukazuje schopnosť kriticky zhodnotiť význam kultúrneho prínosu jednotlivých autorov a ich diel a schopnosť prepájať nadobudnuté vedomosti s kontextom svetovej literatúry. Preukazuje slabšiu schopnosť analytickej argumentácie a kreatívneho navrhnutia didaktických postupov pri prezentovaní literárnej problematiky. Pri odpovedi postupuje samostatne, v niektorých častiach odpovede je potrebné usmernenie komisie. Na doplňujúce otázky komisie reaguje a rozvíja odbornú diskusiu na dobrej úrovni. Pri ústnej odpovedi preukáže štandardnú úroveň jazykovej a rečovej kompetencie a jazykovej a rečovej kultúry.
Hodnotenie D: Odpoveď je uspokojivá. Študent preukáže vedomosti z dejín španielskej a hispanoamerickej literatúry na prijateľnej úrovni, dokáže kriticky zhodnotiť význam kultúrneho prínosu jednotlivých autorov a ich diel, ale chýba mu schopnosť prepájať nadobudnuté vedomosti s kontextom svetovej literatúry. Pri odpovedi postupuje čiastočne samostatne, ale vo veľkej miere je závislý od orientačných otázok skúšobnej komisie. Na doplňujúce otázky študent reaguje uspokojivo a na prijateľnej odbornej úrovni. Úroveň komunikačnej kompetencie je prijateľná, vyskytujú sa nedostatky, ktoré študent väčšinou dokáže samostatne opraviť či preformulovať.
Hodnotenie E: Odpoveď je dostatočná. Študent preukáže vedomosti z dejín španielskej a hispanoamerickej literatúry na úrovni minimálnych kritérií, preukáže základné vedomosti z dejín a teórie literatúry, ale chýba mu schopnosť kriticky zhodnotiť význam kultúrneho prínosu jednotlivých autorov a ich diel, ako aj poznanie súvislostí s kontextom svetovej literatúry. Pri odpovedi prejavuje známky nesamostatnosti a neistoty, nedokáže členiť odpoveď do logického a súvislého celku, vyžaduje si pomoc skúšobnej komisie vo forme pomocných otázok. Na doplňujúce otázky reaguje dostatočne, ale stručne a bez preukázania hlbšieho pochopenia problematiky. Pri ústnej odpovedi sa dopúšťa chýb vo výslovnosti, gramatike alebo lexike, ale po upozornení komisie sa dokáže opraviť.
Hodnotenie Fx: Odpoveď nespĺňa minimálne kritériá. Študent nepreukáže dostatočné vedomosti z dejín španielskej a hispanoamerickej literatúry. Nevie zvoliť správny a logický postup pri odpovedi, dopúšťa sa zásadných omylov ohľadom chronológie a kontextualizácie literárnych javov. Nevie uspokojivo reagovať na otázky skúšobnej komisie. Pri ústnej odpovedi preukáže nedostatočnú schopnosť jazykovej a rečovej kompetencie a jazykovej a rečovej kultúry.
španielsky jazyk, slovenský jazyk alebo český jazyk
Ústna kolokviálna skúška z dejín španielskej a hispanoamerickej literatúry.
Obsah štátnej skúšky:
•Zaradenie španielskej a hispanoamerickej literatúry a jej vývinu do kontextu románskych literatúr a svetovej literatúry.
•Vývin jednotlivých literárnych žánrov v kontexte historických období a estetických kánonov.
•Staršia literatúra: literatúra od obdobia stredoveku po 18. storočie.
•Novodobá španielska a hispanoamerická literatúra: literatúra 19. storočia a 20. storočia.
•Variabilita spôsobov zaradenia vyššie uvedených obsahov z oblasti literatúry Španielska a hispanofónnych krajín do vyučovania španielčiny na rôznych typoch škôl.
Pri ústnej odpovedi sa hodnotí aj komunikačná kompetencia a jazyková kultúra v španielskom jazyku.
Cieľom štátnej skúšky je overenie vedomostí študenta z oblasti dejín španielskej a hispanoamerickej literatúry a kultúry v kontexte svetovej literatúry, osobitne v kontexte románskych literatúr, a overenie schopnosti študenta prezentovať nadobudnuté poznatky vhodnou didaktickou metódou.
Študent preukáže schopnosť kritického myslenia, analýzy a syntézy, ako aj schopnosť vzdelávať sa a organizovať svoje učenie formou samoštúdia,
•preukáže vedomosti z dejín a teórie literatúry a schopnosť prepájať nadobudnuté vedomosti s kontextom svetovej literatúry,
•preukáže schopnosť kriticky zhodnotiť význam kultúrneho prínosu jednotlivých autorov a ich diel do literárneho procesu,
•na základe analytickej argumentácie dokáže nadobudnuté poznatky kreatívne integrovať do pedagogickej praxe charakteristickej pre rôzne typy škôl a navrhnúť didaktické postupy pri ich prezentovaní,
• preukáže, že vie uplatniť svoje vedomosti a schopnosti tvorivo riešiť problémy z oblasti literatúry španielskeho jazyka v širších kontextoch súvisiacich s jeho študijným odborom, v nových a neznámych situáciách,
•preukáže rozvinuté vzdelávacie zručnosti, ktoré mu dovoľujú pokračovať v ďalšom štúdiu s vysokým stupňom samostatnosti a autonómie,
•pri ústnej odpovedi preukáže primeranú schopnosť jazykovej a rečovej kompetencie a jazykovej a rečovej kultúry v španielskom jazyku.
Predmet štátnej skúšky, prezenčná metóda
BAĎURÍKOVÁ, Z. a kol. 2001. Školská pedagogika. Bratislava: UK, 2001.
ČÁBALOVÁ, D. 2011. Pedagogika. Praha: Grada, 2011. ISBN 978-802-4729-930.
DERKOVÁ, J. (2018). Rodina ako výchovné prostredie. Bratislava: IKAR, 146 s. ISBN 978-80-8200-034-7.
DYTRTOVÁ, R., KRHUTOVÁ, M. 2009. Učitel - příprava na profesi. Praha: Grada, 2009. ISBN 978-80-247-2863-6.
GAVORA, P. 2008. Úvod do pedagogického výskumu. Bratislava: Univerzita Komenského.
GAVORA, P. 2010. Akí sú moji žiaci? Pedagogická diagnostika žiaka. Nitra: Enigma, 2010.
HLÁSNA, S., HORVÁTHOVÁ, K., MUCHA, M., TÓTHOVÁ, R. 2006. Úvod do pedagogiky. Nitra : Enigma, 2006. ISBN 80-89132-29-4.
KOSTELNÍK, J. 2014. Pedagogika I. Bratislava: Z-F LINGUA, 2014. ISBN 978-80-89328-94-9.
KRATOCHVÍLOVÁ, E. a kol.2007. Úvod do pedagogiky. Trnava: Trnavská univerzita, 2007. ISBN 978-80-8082-145-6.
MAŇÁK, J., JANÍK, T., ŠVEC, V. 2008. Kurikulum v současné škole. Brno: Paido, 2008. ISBN 978-80-73151-75-1.
MATULČÍKOVÁ, M. 2007. Reformnopedagogické a alternatívne školy a ich prínos pre reformu školy. Bratislava: AG Musica liturgica, 2007. ISBN 978-80-969784-0-3.
Odborná časopisecká literatúra (Pedagogická revue, Pedagogické rozhľady, Pedagogika,
Paidagogos, Technológia vzdelávania atď.)
PELIKÁN, J. 2011.Základy empirického výzkumu pedagogických jevů. Praha: Karolinum, 2011. ISBN 978-80-246-1916-3.
PETLÁK, E. 2004. Všeobecná didaktika. Bratislava: Iris, 2004. ISBN 80-89018-64-5.
POTOČÁROVÁ, M. (2008). Pedagogika rodiny. Teoretické východiská RV. Bratislava: UK, ISBN 978-80-223-2458-8.
POTOČÁROVÁ, M., KOLDEOVÁ, L., FERKOVÁ, Š, DERKOVÁ, J. 2021. Teória výchovy 1. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave: 2021. ISBN 978-80-223-5327-4
PRŮCHA, J. 2004. Alternativní školy a inovace ve vzdělávání. Praha: Portál, 2004.
PRŮCHA, J. 2013. Moderní pedagogika. Praha: Portál, 2013.
PŠENÁK, J. 2012. Dejiny školstva a pedagogiky. Žilina: EDIS, 2012. ISBN 978-80-554-0596-4.
SKALKOVÁ, J. 2004. Pedagogika a výzvy nové doby. Brno: Paido, 2004. ISBN 80-731-5060-3.
ŠMAHELOVÁ, B. 2008. Nástin vývoje pedagogického myšlení. Brno: MSD, spol. s r.o., 2008. ISBN 978-80-7395-040-1.
TUREK, I. 2009. Kvalita vzdelávania. Bratislava: Iura Edition, 2009. ISBN 978-80-8078-243-6.
TUREK, I. 2010. Didaktika. Bratislava: Iura Edition, 2010. ISBN 978-80-807-83-228.
VALIŠOVÁ, A., KASÍKOVÁ, H. et.al. Pedagogika pro učitele. Praha: Grada, 2011.
Zákon č. 245/ 2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení
ZELINA, M. 2004. Teórie výchovy alebo hľadanie dobra. Bratislava: SPN, 2004. ISBN
Štátnu skúšku pedagogika, jej podmienky a procesuálnu stránku upravuje Vnútorný predpis č. 1/2020 Študijný poriadok PdF UK, ako aj Vnútorný predpis č. 5/2021 Študijný poriadok UK.
Štátnu skúšku môže študent vykonať a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie poslednej štátnej skúšky dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia a b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom okrem štátnej skúšky a c) nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Študent získava 3 kredity za úspešnú realizáciu štátnej skúšky pedagogika.
Hodnotenie
U študenta sa podľa VP 23/2021 Vnútorný systém zabezpečovania kvality VŠ vzdelávania UK v Bratislave hodnotí najmä preukázanie schopnosti integrovať poznatky, úroveň spôsobilostí a kompetentností stanovených v profile absolventa.
Celkové hodnotenie odpovede je syntézou hodnotenia odpovedí z jednotlivých súčastí štátnej skúšky a reflektuje celkovú úroveň rozhľadenosti študenta v danej oblasti, schopnosť syntetizovať a usúvzťažňovať poznatky, kriticky analyzovať informácie, aplikovať teoretické poznatky, odhaľovať príčiny problémov a navrhovať riešenia. Hodnotí sa úroveň poznatkov, spôsobilostí a kompetentností relevantných pre oblasť uvedenú v príslušných otázkach.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (výborne – vynikajúce výsledky),
B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (nedostatočne).
Študent je hodnotený hodnotením FX, ak splnil požiadavky na hodnotenie len na úrovni nižšej ako 60 % z celkovej najvyššej možnej úrovne splnenia požiadaviek na absolvovanie predmetu štátnej skúšky.
slovenský a český jazyk
1. Pedagogika ako vedná disciplína, jej predmet a štruktúra. Vzťah pedagogiky k iným vedám. Základné pedagogické pojmy a ich vzťahy.
2. Metodológia skúmania pedagogických javov, procesov a zákonitostí. Ciele, druhy a metódy pedagogického výskumu.
3. Dôležité historické medzníky vývoja pedagogiky a ich vplyv na súčasnú výchovu a vzdelávanie (zmeny postavenia subjektu a objektu výchovy, cieľov, prostriedkov a podmienok výchovy).
4. Vzdelávací systém SR. Stupne a druhy vzdelávania. Úlohy školy v spoločnosti. Celoživotné vzdelávanie.
5. Pedagogická diagnostika výchovného prostredia, kognitívnych a afektívnych vlastností žiaka. Klíma triedy a školy.
6. Učiteľ vo výchove a vzdelávaní. Osobnostné a kvalifikačné požiadavky na učiteľa. Typológia, kompetencie a profesijný rast učiteľa.
7. Podstata a typy výučby. Základné činitele výučby. Didaktický systém. Tradičné, reformné a súčasné koncepcie vzdelávania.
8. Systémový model výchovy a jeho prvky. Ciele, zásady, podmienky a prostriedky výchovy.
Subsystémy výchovy.
9. Výchovné inštitúcie. Výchova v rodine, v škole a v mimoškolských inštitúciách.
10. Vybrané výchovné problémy a ich riešenie v škole (disciplína, agresivita, šikana).
11. Hodnotenia kvality výchovno-vzdelávacieho procesu. Spolupráca školy a rodiny. Kvalita školy.
Výstup vzdelávania je v súlade s Dlhodobým zámerom UK/PdF, poslaním a strategickými zámermi UK/PdF, v súlade s opisom študijného odboru, v súlade s NKR/SKR/DD, v súlade s profilom absolventa, v súlade s cieľmi a výstupmi vzdelávania v jednotlivých predmetoch študijného plánu študijného programu a ďalšími prislúchajúcimi dokumentmi.
Cieľom štátnej skúšky z predmetu pedagogika je overenie úrovne osvojenia si pedagogickej terminológie, aktuálnych poznatkov z pedagogiky a jej vybraných subdisciplín a spôsobilosti študenta jednotlivé poznatky využiť pri projektovaní, realizácii a hodnotení výchovného a vzdelávacieho procesu.
Predmet štátnej skúšky, prezenčná metóda
BERTRAND, Y. 1998. Soudobé teorie vzdělávání. Praha: Portál, 1998. ISBN 80-7178-216-5.
ČAPEK, R. 2015. Moderní didaktika. Lexikon výukových a hodnoticích metod. Praha. Grada, 2015. 624s. ISBN 978-80-247-3450-7
HLÁSNA, S., HORVÁTHOVÁ, K., MUCHA, M., TÓTHOVÁ, R. 2006. Úvod do pedagogiky.
KASÍKOVÁ, H. 2010. Učíme (se) spolupráci spoluprací (2. rozšírené vydanie). Praha: Aisis, 2010. ISBN 978-80-90407-16-9.
KOSTRUB, D. 2008. Dieťa/žiak/študent – učivo – učiteľ, didaktický alebo bermudský trojuholník? Prešov: Rokus, 2008. ISBN 978-80-89055-87-6.
KOSTRUB, D., FERKOVÁ, Š., TÓTHOVÁ, R. 2017. Žiak, učiteľ a výučba. Všeobecná didaktika pre študentov učiteľstva. Rokus. 370 s., ISBN 978-80-8951-061-0.
KRATOCHVÍLOVÁ, J. 2006. Teorie a praxe projektové výuky. 1. vydání. Brno: Masarykova univerzita, 2006. ISBN 978-80-210-4142-2.
KYRIACOU, CH. 2012. Klíčové dovednosti učitele: cesta k lepšímu vyučování. Praha: Portál, 2012. ISBN 978-80-26200-52-9.
MAŇÁK, J., ŠVEC, V. 2003. Výukové metody. Brno: Paido, 2003. ISBN 80-7315-039-5.
OBDRŽÁLEK, Z. a kol., 2003. Didaktika pre študentov učiteľstva ZŠ. Bratislava. Univerzita Komenského, 2003. ISBN 80-223-1772-1.
Odborná časopisecká literatúra: Pedagogika, Pedagogická revue, Paidagogos, Didaktika, Pán učiteľ, Pedagogické rozhľady, Technológia vzdelávania atď.
PASCH a kol. 2005. Od vzdělávacího programu k vyučovací hodině. Praha: Portál, 2005. ISBN 80 7367-054-2.
PETLÁK, E. 2004. Všeobecná didaktika. Bratislava : Iris, 2004. ISBN 80-89018-64-5.
PETTY, G. 2013. Moderní vyučování. Praha: Portál, 2013. ISBN 978-80-26203-67-4.
SITNÁ, D. 2013. Metody aktivního vyučování: Spolupráce žáků v skupinách. Praha: Portál.
SKALKOVÁ, J., 2007. Obecná didaktika. Praha: GRADA, 2007. ISBN 80-24718-21-7.
ŠAUEROVÁ, M. (Ed.) 2013. Zážitková pedagogika a možnosti jejího využití při práci s
vybranými cílovými skupinami. Sborník. Kolektivní monografie. Praha: Vysoká škola tělesné výchovy a sportu Palestra, 2013. ISBN (online verzia) 978-80-87723-08-1. Dostupné on-line: http://www.palestra.cz/zp/sbornik.pdf.
80-7041-228-3.
ŠKODA, J., DOULÍK, P. 2011. Psychodidaktika. Metody efektivního a smysluplného učení a vyučování. Praha: Grada.
Školské vzdelávacie programy, pedagogické dokumenty platné v súčasnom období pre Pedagogické a sociálne akadémie a Konzervatóriá.
Štátne vzdelávacie programy, vzdelávacie štandardy (dostupné na www.statpedu.sk a www.siov.sk), učebnice pedagogiky pre stredné školy.
TÓBLOVÁ, E. 2019. Aktivizujúce vyučovacie metódy. Bratislava: Univerzita Komenského, 2019. ISBN 978-80-223-4817-1
TÓTHOVÁ, R. 2013. Implementácia kurikula do vyučovacieho procesu. Bratislava: Z-F Lingua,2013. ISBN 978-80-89328-93-2.
TUREK, I. 2010. Didaktika. Bratislava: Iura Edition, 2010. ISBN 978-80-807-83-228.
Zákon č. 245/ 2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
Štátnu skúšku didaktika pedagogických disciplín, jej podmienky a procesuálnu stránku upravuje Vnútorný predpis č. 1/2020 Študijný poriadok PdF UK, ako aj Vnútorný predpis č. 5/2021 Študijný poriadok UK.
Štátnu skúšku môže študent vykonať a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie poslednej štátnej skúšky dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia a b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom okrem štátnej skúšky a c) nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Študent získava 3 kredity za úspešnú realizáciu štátnej skúšky didaktika pedagogických disciplín.
Hodnotenie
U študenta sa podľa VP 23/2021 Vnútorný systém zabezpečovania kvality VŠ vzdelávania UK v Bratislave hodnotí najmä preukázanie schopnosti integrovať poznatky, úroveň spôsobilostí a kompetentností stanovených v profile absolventa.
Celkové hodnotenie odpovede je syntézou hodnotenia odpovedí z jednotlivých súčastí štátnej skúšky a reflektuje celkovú úroveň rozhľadenosti študenta v danej oblasti, schopnosť syntetizovať a usúvzťažňovať poznatky, kriticky analyzovať informácie, aplikovať teoretické poznatky, odhaľovať príčiny problémov a navrhovať riešenia. Hodnotí sa úroveň poznatkov, spôsobilostí a kompetentností relevantných pre oblasť uvedenú v príslušných otázkach.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici :
A (výborne – vynikajúce výsledky),
B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (nedostatočne).
Študent je hodnotený hodnotením FX, ak splnil požiadavky na hodnotenie len na úrovni nižšej ako 60 % z celkovej najvyššej možnej úrovne splnenia požiadaviek na absolvovanie predmetu štátnej skúšky.
slovenský a český jazyk
Teória vyučovania pedagogických disciplín:
1. Vymedzenie pojmov odborová didaktika, predmetová didaktika, teória vyučovania pedagogiky.
2. Vzťah odborovej a predmetovej didaktiky k všeobecnej didaktike. Vyučovací proces ako systém, systémovotvorné prvky vyučovacieho procesu a ich vzájomná systémová podmienenosť.
3. Ciele výučby. Taxonómie cieľov. Konkretizácia cieľov vo výučbe pedagogických disciplín. Postavenie cieľov ako determinujúceho prvku pre ostatné systémovotvorné prvky vo výučbe.
4. Obsah výučby. Pojem kurikulum. Typy kurikula. Školská reforma v SR, vrátane obsahovej reformy. Nové trendy v obsahu vyučovania. Školské dokumenty. Obsah vyučovania pedagogických disciplín na stredných školách.
5. Projektovanie dizajnu výučby pedagogických disciplín a jeho determinanty z pohľadu základných paradigiem (diskurzov) v pedagogike (transmisívna, konštruktivistická, sociálno-konštruktivistická). Dlhodobá a krátkodobá príprava učiteľa na vyučovanie pedagogických disciplín.
6. Vyučovacie metódy, ich klasifikácia a ich uplatnenie vo výučbe pedagogických disciplín z pohľadu základných pedagogických paradigiem. Determinanty ich optimálneho výberu.
7. Organizačné formy vyučovania, ich klasifikácia a ich uplatnenie vo výučbe pedagogických disciplín z pohľadu základných pedagogických paradigiem. Determinanty ich optimálneho výberu.
8. Materiálne didaktické prostriedky, ich klasifikácia a ich uplatnenie vo výučbe pedagogických disciplín z pohľadu základných pedagogických paradigiem. Determinanty ich optimálneho výberu.
9. Interaktívne vyučovacie metódy a ich uplatnenie vo výučbe pedagogických disciplín z pohľadu základných pedagogických paradigiem (diskurzov: transmisia verzus (re)konštrukcia poznatkov vo výučbe). Vyučovacia hodina ako základná organizačná forma na stredných školách vo vzťahu k interaktívnym vyučovacím metódam.
10. Vybrané koncepcie výučby (napr. problémové, projektové, kooperatívne vyučovanie, zážitková pedagogika a pod.) a ich uplatnenie vo vyučovaní pedagogických disciplín.
11. Projektovanie vyučovacej hodiny:
12. Písomná príprava projektu vyučovacej hodiny (z konkrétnych pedagogických disciplín a podľa aktuálnych pedagogických dokumentov, platných pre výučbu na stredných školách, kde sa pedagogické disciplíny vyučujú).
13. Prezentácia a obhájenie pripraveného projektu vyučovacej hodiny.
Výstupy vzdelávania sú v súlade s Dlhodobým zámerom UK/PdF, poslaním a strategickými zámermi UK/PdF, v súlade s opisom študijného odboru, v súlade s NKR/SKR/DD, v súlade s profilom absolventa, v súlade s cieľmi a výstupmi vzdelávania v jednotlivých predmetoch študijného plánu študijného programu a ďalšími prislúchajúcimi dokumentmi.
Cieľom štátnej skúšky je overenie spôsobilosti študentov riešiť konkrétne didaktické zadania v predmete pedagogika a výučbe pedagogických disciplín. Študenti preukážu schopnosti a spôsobilosti:
- aplikovať poznatky a teórie všeobecnej didaktiky v odborovej didaktike pedagogiky a pedagogických disciplín,
- charakterizovať a definovať základné didaktické pojmy so zameraním na osobitosti vo výučbe pedagogických disciplín vo vyššom sekundárnom vzdelávaní,
- navrhnúť a pripraviť vyučovaciu hodinu predmetu pedagogika v súlade s didaktickými zásadami a s požiadavkami príslušnej pedagogickej dokumentácie pre jednotlivé typy škôl,
- charakterizovať, aplikovať a hodnotiť didaktické metódy vyučovania pedagogiky, pozná výhody a úskalia ich konkrétnej aplikácie pre rôzne cieľové skupiny,
- navrhnúť adekvátne metódy hodnotenia študentských výkonov v predmete pedagogika,
- na základe analýzy medzipredmetových vzťahov pedagogických disciplín a znalosti požiadaviek a štandardov pre jednotlivé typy stredných škôl dokáže navrhnúť obsah a rozpracovať didaktickú analýzu učiva predmetu pedagogika pre rôzne cieľové skupiny,
- na základe reflexie pedagogickej praxe v predmete pedagogika dokáže dokumentovať vybrané problémy v oblasti prípravy vyučovacej hodiny, výberu vyučovacích metód a didaktickej analýzy učiva.
Predmet štátnej skúšky, prezenčná metóda
podľa zamerania témy diplomovej práce
Štátnu skúšku obhajoba diplomovej, jej podmienky a procesuálnu stránku ošetruje Vnútorný predpis č.
1/2020 Študijný poriadok PdF UK, ako aj Vnútorný predpis č. 5/2021 Študijný poriadok UK.
Štátnu skúšku môže študent vykonať a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov
za úspešné absolvovanie poslednej štátnej skúšky dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie
štúdia a b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom okrem štátnej skúšky a c) nie je proti nemu vedené
disciplinárne konanie.
Študent získava 14 kreditov za úspešnú obhajobu diplomovej práce (kredity započítané v študijnom pláne
VUZ).
U študenta sa podľa VP 23/2021 Vnútorný systém zabezpečovania kvality VŠ vzdelávania UK v Bratislave
hodnotí najmä:
- preukázanie schopnosti študenta schopnosť integrovať vedomosti, zvládať zložitosť a formulovať
rozhodnutia pri neúplných alebo obmedzených informáciách, pričom však zahŕňajú spoločenskú
a etickú zodpovednosť spojenú s uplatňovaním ich vedomostí a rozhodnutí;
- preukázanie, že vie jasne a jednoznačne komunikovať závery, ich poznatky a zdôvodnenia
odborníkom aj laickým adresátom;
- spracovanie zvolenej témy na úrovni vedeckej štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej
literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi, hypotézami/výskumnými otázkami, ktoré je
možné verifikovať. Súčasne diplomová práca musí byť prínosom v konkrétnom odbore.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100 – 91% (výborne – vynikajúce výsledky),
B 90 – 81% (veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C 80 – 73% (dobre – bežná spoľahlivá práca),
D 72 – 66% (uspokojivo – prijateľné výsledky),
E 65 – 60% (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx 59 a menej % (nedostatočne).
Študent je hodnotený hodnotením FX, ak splnil požiadavky na hodnotenie len na úrovni nedosahujúcej 60 %
z celkovej najvyššej možnej úrovne splnenia požiadaviek na absolvovanie predmetu štátnej skúšky –
obhajoba diplomovej práce. Rovnako je študent hodnotený hodnotením FX, ak odovzdal diplomovú prácu v
rozpore s odsekom 7 č. 56 Vnútorného predpisu UK č. 23/2021 alebo odovzdal diplomovú prácu, ktorá v
podstatnej miere nespĺňa požiadavky podľa odseku 1 písm. d), odseku 2 písm. d) alebo odseku 3 písm. d) čl.
56 Vnútorného predpisu UK 23/2021 Vnútorný systém zabezpečovania kvality VŠ vzdelávania UK
v Bratislave.
Podrobnosti a konkretizácie náležitostí záverečných prác pre jednotlivé učiteľské študijné programy
v kombinácii (aprobácie) budú spresnené v príslušných Opisoch študijných programov.
slovenský jazyk, v prípade jazykových špecializácií aj jazyk príslušnej predmetovej špecializácie
1. Prínos záverečnej práce pre daný študijný odbor v závislosti od jej charakteru a stupňa štúdia. Pri
hodnotení diplomovej práce sa zohľadňuje, či študent adekvátne spracúva zvolenú tému na úrovni vedeckej
štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, či sú zvolené vedecké postupy primerané a vhodné, a
či adekvátne pracuje s hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Diplomová práca má byť zreteľným prínosom
v príslušnom študijnom odbore, v ktorom študent absolvoval študijný program;
2. Originálnosť práce (záverečná práca nesmie mať charakter plagiátu, nesmie narúšať autorské práva
iných autorov), súčasťou dokumentácie k obhajobe záverečnej práce ako predmetu štátnej skúšky sú aj
protokoly originality: z centrálneho registra a Theses, k výsledkom ktorých sa školiteľ a oponent vyjadrujú
vo svojich posudkoch;
3. Správnosť a korektnosť citovania použitých informačných zdrojov, výsledkov výskumu iných autorov a
autorských kolektívov, správnosť opisu metód a pracovných postupov iných autorov alebo autorských
kolektívov;
4. Súlad štruktúry záverečnej práce s predpísanou skladbou definovanou Vnútorným predpisom č. 2/2018
Smernica rektora UK v Bratislave;
5. Rešpektovanie odporúčaného rozsahu záverečnej práce (odporúčaný rozsah diplomovej práce je
spravidla 50 – 70 normostrán – 90 000 až 126 000 znakov vrátane medzier), primeranosť rozsahu práce
posudzuje jej školiteľ;
6. Jazyková a štylistická úroveň práce a formálna úprava;
7. Spôsob a forma obhajoby záverečnej práce a schopnosť študenta adekvátne reagovať na
pripomienky a otázky v posudkoch školiteľa a oponenta.
8. V študijnom programe zameranom na učiteľstvo umelecko-výchovných predmetov môže byť súčasťou
záverečnej práce a jej obhajoby aj prezentácia umeleckých výstupov a výkonov.
Ciele a výstupy vzdelávania:
Výstup vzdelávania je v súlade s Dlhodobým zámerom UK/PdF, poslaním a strategickými zámermi UK/PdF,
v súlade s opisom študijného odboru, v súlade s NKR/SKR/DD, v súlade s profilom absolventa, v súlade
s cieľmi a výstupmi vzdelávania v jednotlivých predmetoch študijného plánu študijného programu a ďalšími prislúchajúcimi dokumentmi. Študent je schopný pri koncipovaní diplomovej práce spracovať zvolenú tému na úrovni vedeckej štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi a hypotézami/výskumnými otázkami, ktoré je možné verifikovať. Diplomová práca je prínosom v príslušnom študijnom odbore.