Odporúčaná literatúra predpísaná pre povinné a povinne voliteľné predmety študijného programu, ktoré sú relevantné pre obsah štátnej záverečnej skúšky. Dominantné sú syntetické, koncepčné a teoretické práce umožňujúce kontextový prehľad a hľadanie príčin a súvislostí
1. Sémantika a pragmatika jazykových výrazov. Didaktická aplikácia rozlišovania sémantiky a pragmatiky jazykových výrazov. Príprava modelovej vyučovacej hodiny na danú tému s uvedením vyučovacích metód a typov úloh.
2. Rečové akty. Didaktický potenciál teórie rečových aktov.
3. Komunikačná kultúra. Kritické hodnotenie školskej dokumentácie: štátny a školský vzdelávací program, obsahový a výkonový vzdelávací štandard, cieľové požiadavky k maturitám.
4. Konverzačná analýza. Miesto kultivovania regulačného mechanizmu rozhovorov v obsahu vzdelávania a aplikácia vo vyučovaní SJ.
5. Diskurzná analýza. Prínos konceptu diskurz k rozvíjaniu sociálnej inteligencie v modernizácii štátneho vzdelávacieho programu.
6. Rétorika. Súčasný stav a potenciál rétoriky v štátnom vzdelávacom programe a vo vyučovaní slovenského jazyka.
7. Persuázia. Technika presviedčania v rozvíjaní sociálnointerakčnej kompetencie s ohľadom na potenciál didaktických pomôcok.
8. Jazyková a komunikačná kultúra v predspisovnom období. Miesto problematiky kultivovania jazyka a komunikačnej kompetencie v stredoškolských učebniciach slovenčiny – kritické hodnotenie.
9. Jazyková a komunikačná kultúra v spisovnom období. Didaktická reflexia poznatkov z jazykovej kultúry a ich aplikácia pri rozvíjaní jazykového sebavedomia žiaka.
10. Xenolingvistika. Xenofóbia a xenofília ako didaktický problém. Príprava modelovej vyučovacej hodiny zameranej na problematiku xenofóbie a xenofílie.
11. Štylistika – metodologická konfrontácia. Optimálna štylistika vo výučbe slovenského jazyka.
12. Štylistická diferenciácia jazykových prostriedkov. Problematika hodnotenia a klasifikácie hovorených a písomných prejavov.
13. Text z hľadiska autora. Problematika komunikačno-slohovej výchovy na stredných školách.
14. Text z hľadiska recipienta. Kultivovanie interpretačnej kompetencie a metodika práce s neumeleckými textami vo vyučovaní slovenského jazyka.
15. Súčasné trendy v jazykovede. Didaktický problém: systémová lingvistika a rozvíjanie komunikačnej kompetencie.
Štátnu skúšku môže študent vykonať
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie
štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania
študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými
stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia
konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej
súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje
termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa
prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri
týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,
na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na
riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže
študent vykonať
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v
súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,
je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch
pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu
bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo
jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z
daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 0/100
slovenský
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného
katedrou.
2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou
náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú
otázku. (V prípade dištančnej formy ŠS študent odpovedá bez prípravy.)
4. Študent je pripravený viesť syntetizujúci dialóg so skúšobnou komisiou.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej
skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné
0/100
Absolvent disponuje uvedomenosťou vzťahu slovenského národného jazyka a jazykovej aj
komunikačnej kultúry, písaného a ústneho komunikátu; vie aplikovať poznatky zo systémovej
lingvistiky, sociolingvistiky i lingvistickej pragmatiky pri opise a vysvetľovaní jazyka. Spôsobilosť študenta integrovať výsledky vzdelávania z kurzov daného stupňa štúdia je jedným z atribútov úspešného absolventa.
Odporúčaná literatúra predpísaná pre povinné a povinne voliteľné predmety študijného programu, ktoré sú relevantné pre obsah štátnej záverečnej skúšky. Dominantné sú syntetické, koncepčné a teoretické práce umožňujúce kontextový prehľad a hľadanie príčin a súvislostí.
Odpoveď na štátnicovú otázku má obsiahnuť základné historické a literárno-historické
súvislosti obdobia, kontext tvorby jednotlivých autorov, charakteristiku dobovej a autorskej
poetiky a detailnejšiu analýzu a interpretáciu niekoľkých diel autorov uvedených v otázke.
1. Spoločenské súvislosti vývoja literatúry v prvej polovici 20. storočia. Charakteristika
a periodizácia obdobia. Základné tendencie vo vývoji poézie, prózy a drámy. Kľúčoví
autori a ich diela.
2. Slovenská moderna (širší spoločenský a umelecký kontext, časové a autorské
vymedzenie, premena v poetike poézie, prózy a drámy). Básnické a prozaické dielo
Ivana Kraska a Janka Jesenského.
3. Prozaické dielo Ladislava Nádaši-Jégého a Gejzu Vámoša. Naturalizmus
a expresionizmus ako východisko premeny prózy.
4. Prozaické dielo Jána Hrušovského a Ivana Horvátha. Charakteristika a premeny
autorskej poetiky, modernistická inovácia prózy.
5. Prozaické dielo Mila Urbana. Charakteristika a premeny autorskej poetiky, tradícia a
inovácia prózy.
6. Prozaické dielo Jozefa Cígera Hronského. Charakteristika a premeny autorskej
poetiky, tradícia a inovácia prózy.
7. Prozaické dielo Margity Figuli a Dobroslava Chrobáka. Charakteristika a premeny
autorskej poetiky (východiská, naturizmus), inovácia prózy.
8. Prozaické dielo Františka Švantnera. Charakteristika a premeny autorskej poetiky
(východiská, naturizmus a jeho prekonávanie), inovácia prózy.
9. Básnická tvorba Emila Boleslava Lukáča, Jána Smreka a Valentína Beniaka.
Charakteristika a premeny autorskej poetiky, neosymbolizmus a jeho prekonávanie.
(Pozn.: odpoveď sa má zamerať profilovo na jedného autora a pri ďalších dvoch
uviesť len základný prehľad tvorby a stručnú charakteristiku autorskej poetiky).
10. Básnická tvorba Ladislava Novomeského. Charakteristika a premeny autorskej
poetiky, avantgarda a inovácia poézie.
11. Básnická tvorba Rudolfa Dilonga, Pavla Gašparoviča Hlbinu a Janka Silana (do roku
1948). Charakteristika a premeny autorskej poetiky, kontext katolíckej moderny
(Pozn. odpoveď sa má zamerať profilovo na jedného autora a pri ďalších dvoch uviesť
len základný prehľad tvorby a stručnú charakteristiku autorskej poetiky).
12. Básnická tvorba Rudolfa Fabryho a Vladimíra Reisela v kontexte surrealizmu
a nadrealizmu.
13. Dramatická tvorba Vladimíra Hurbana Vladimírova, Ivana Stodolu a Júliusa BarčaIvana – tradícia a inovácia drámy (Pozn.: odpoveď sa má zamerať profilovo na
jedného autora a pri ďalších dvoch uviesť len základný prehľad tvorby a stručnú
charakteristiku autorskej poetiky).
14. Literárnohistorická charakteristika jednotlivých decénií: 50., 60., 70. a 80. roky 20.
stor. Premeny spoločenských súvislostí i poetík. Kľúčoví autori a ich diela.
15. Socialistický realizmus – znaky poetiky, témy, autori a diela, historické súvislosti.
(Fraňo Kráľ, Milan Lajčiak, Peter Jilemnický, Vladimír Mináč a František Hečko).
16. Dominik Tatarka a Ladislav Mňačko. Premeny ich tvorby v historických súvislostiach.
17. Netradičný pohľad na druhú svetovú vojnu v dráme a próze. Peter Karvaš a Ivan
Bukovčan, Leopold Lahola.
18. Poetika a vývin poézie Milana Rúfusa a Miroslava Válka.
19. Poetika básnických skupín 60. rokov. Konkretisti a Osamelí bežci.
20. Neomodernistická próza 60. rokov a jej neskoršie rozvíjanie. Na príklade tvorby Jána
Johanidesa a Rudolfa Slobodu.
21. Literárnohistorické zaradenie a poetika Dušana Mitanu a Dušana Dušeka.
22. Zmeny v literatúre po roku 1989 (v literárnych textoch i v literárnom živote). Prehľad
poetík od 90. rokov do súčasnosti.
23. Peter Pišťanek a Stanislav Rakús. Ironické prehodnocovanie súčasnosti i minulosti
v 90. rokoch.
24. Pavel Vilikovský. Neomodernistické a postmodernistické charakteristiky jeho tvorby.
25. Návrat neomodernistických tendencií, prózy subjektu a autentickosti po roku 1989
(Balla, Márius Kopcsay, Marek Vadas a iní).
26. Historický román v období normalizácie a jeho návrat v novom miléniu (Ladislav
Ballek a Pavol Rankov).
27. Postmodernistické tendencie v prózach Igora Otčenáša a Dušana Taragela a v poézii
Petra Macsovszkého a Michala Habaja.
28. Podoby súčasnej literatúry písanej ženami (Jana Juráňová, Monika Kompaníková,
Ivana Dobrakovová a iné).
29. Ironická subverzia v dramatickej tvorbe Milana Lasicu a Júliusa Satinského,
Stanislava Štepku a Viliama Klimáčka.
Študent/ka si tiež pripraví modelovú vyučovaciu hodinu zameranú na problematiku v otázke z dejín
slovenskej literatúry.
Štátnu skúšku môže študent vykonať
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie
štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania
študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými
stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia
konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej
súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje
termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa
prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri
týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,
na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na
riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže
študent vykonať
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v
súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,
je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch
pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu
bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo
jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z
daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 0/100
slovenský
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného
katedrou.
2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou
náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú
otázku. (V prípade dištančnej formy ŠS študent odpovedá bez prípravy.)
4. Študent je pripravený viesť syntetizujúci dialóg so skúšobnou komisiou.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej
skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné
0/100
Študent má poznatky o špecifikách vyučovania slovenského jazyka a literatúry, o pedagogických
dokumentoch, učebniciach a vyučovacích metódach využívaných na hodinách SJ a literatúry.
Absolvent je spôsobilý aplikovať jazykovedné a literárnovedné poznatky v školskej praxi, vie sa
zapojiť do tvorby didaktických a popularizačných diel.
Literatúra k predmetu Metodológia pedagogických vied
Gavora, P. (2008). Úvod do pedagogického výskumu. (4. vyd.) Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.
Gavora, P. (2007). Sprievodca metodológiou kvalitatívneho výskumu. (2. vyd.) Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.
Chráska, M. (2007). Metódy pedagogického výzkumu. Praha: Grada Publishing.
Hendl, J. (2008). Kvalitativní výzkum. Základní teorie, metody a aplikace. Druhé aktualizované vydání. Praha: Portál.
Hendl, J. (2017). Metody výzkumu a evaluace. Praha : Portál.
Masaryk, R. (2021). Ten druhý výskum. Úvod do kvalitatívnych metód v psychológii. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.
Strauss, A. & Corbinová, J. (1999). Základy kvalitativního výskumu. Postupy a techniky zakotvené teorie. Boskovice: Nakladatelství Albert.
Šeďová, K., Švaříček, R. et al. (2007). Kvalitativní výzkum v pedagogických vědách. Praha: Portál.
Švec, Š. et al. (1998). Metodológia vied o výchove. Bratislava: IRIS.
Literatúra k predmetu Pedagogické poradenstvo
Ďurdiak, Ľ., Gatial, V. (2006). Psychologické aspekty výchovného a kariérového poradenstva. Nitra: Pedagogická fakulta UKF v Nitre.
Hargašová, M. et al. (2009). Skupinové poradenství. Praha: Grada Publishing
Jarábek, K., Koštrnová, D. (2014). Výchovný poradca [online]. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum. Dostupné na: https://archiv.mpcedu.sk/sites/default/files/publikacie/jarabek_kostrnova_vychovny_poradca_web.pdf
Knotová, D. a kol. (2014). Školní poradenství. Praha: Grada Publishing.
Krnáčová, Z., Križo, V. (2021). Multidisciplinárny prístup v školách: Školský podporný tím [online].
Národný projekt ŠTANDARDY, VÚDPaP. Dostupné na: https://vudpap.sk/wp-content/uploads/2022/06/Multidisciplinarny-pristup-v-skolach-Skolsky-podporny-tim-v1.03.pdf
Kunčaková, S. (2021). Manuál začínajúceho sociálneho pedagóga v škole. Bratislava: VÚDPaP. Dostupné na: https://vudpap.sk/wp-content/uploads/2021/10/Manual-zacinajuceho-soc.ped_.v1.02.pdf
Lazarová, B. (2002). Základy pedagogicko-psychologického poradenství pro učitele. Brno: ÚPV FF Masarykovy univerzity v Brne.
Mertin, V., Krejčová, L. et al. (2020).Výchovné poradenství. Praha: Wolters Kluwer, 2020.
Sejčová, Ľ. (2018). Edukačné poradenstvo a perspektívy jeho rozvoja. In: Perspektívy rozvoja pedagogiky a andragogiky v Slovenskej republike a v krajinách strednej Európy [elektronický dokument]. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. s.122-131 [CD-ROM]
Sejčová, Ľ. (2011). Pedagogicko-psychologické poradenstvo a poradenský proces. Bratislava: Vydav. UK.
Šefránková, M. (2007). Výchovný poradca. Iris : Bratislava.
Literatúra k predmetu Didaktika pedagogiky
Majerčíková, J. et al. (2015). Předškolní edukace a dítě. Zlín: FHS UTB.
Vališová, A., & Kasíková, H. et. al. (2011). Pedagogika pro učitele. Praha: Grada.
Wiegerová, A. et al. (2015). Profesionalizace učitele mateřské školy z pohledu reformy kurikula. Zlín: FHS UTB.
Wiegerová, A., & Gavora, P. (2014). Proč chci být učitelkou mateřské školy? pohled kvalitativního výzkumu. Pedagogická orientace, 24(4), 510-534.
Wiegerová, A., & Gavora, P. (2015). Conceptualisation of the child and childhood by future pre-school teachers. Pedagogika, 65(5), 502-515.
Štátny vzdelávací program pre odborné vzdelávanie a prípravu . 75 Pedagogické vedy.
Metodológia pedagogických vied
1. Pedagogický výskum - vedecká teória, výskum, pedagogický výskum, teória, prax, metóda, metodológia. Vzťah pedagogického výskumu k edukačnej teórii a praxi. Výskum – akčný výskum – evaluácia.
2. Plánovanie, organizácia a realizácia terénneho pedagogického výskumu. Etapy výskumnej práce. Informačná príprava výskumu.
3. Etické princípy práce so subjektmi výskumu, pri zbere dát a publikovaní.
4. Uvažovanie nad výskumným problémom: Rozdiel medzi témou a výskumným problémom. Uvažovanie a usudzovanie výskumníka. Príprava výskumného projektu.
5. Kvantitatívny a kvalitatívny výskumný design: Porovnanie kvalitatívneho a kvantitatívneho výskumu, ich filozofických základov, cieľov, zamerania a postupov pri zbere i spracovaní výskumných dát.
6. Kvalitatívne orientovaný pedagogický výskum: Vybrané prúdy (vetvy) kvalitatívneho výskumu: Etnografia, Fenomenologická analýza, Naratívny a Dramaturgický prístup.
7. Postupy pri kvalitatívnom výskume. Vstup do terénu. Výskumné metódy používané v kvalitatívnom výskume. Analýza dát v kvalitatívnom výskume. Tematická analýza. Zakotvená teória. Normy kvality kvalitatívneho výskumu.
8. Kvantitatívne orientovaný pedagogický výskum: Stanovenie výskumného problému. Premenné a hypotézy. Testovanie hypotéz vo vedeckom výskume. Meranie a kvantifikácia v pedagogickom výskume.
9. Výskumná metóda, výskumný nástroj.
10. Tvorba výskumného nástroja, validita a reliabilita výskumného nástroja
11. Metódy zberu výskumných dát: Pozorovanie, dotazník, posudzovacie škály, testy vedomostí a zručností, pedagogický experiment.
12. Spracovanie získaných výskumných dát: Analýza a interpretácia výskumných dát. Diskusia k výskumným zisteniam. Tvorba odporúčaní pre prax.
Pedagogické poradenstvo
1. Pedagogické poradenstvo. Charakteristika výchovného poradenstva a poradenskej činnosti. Vysvetlenie pojmov radenie, poradcovstvo, poradca, poradenstvo. Formy a oblasti poradenstva. Zameranie a ciele súčasného poradenstva.
2. Historický prierez vývinom poradenstva a poradenských koncepcií. Poradenstvo ako orientácia (guidance) pri voľbe povolania, diagnostický a psychometrický model, medicínska koncepcia, výchovné a edukatívno-formatívne koncepcie, biodromálna výchovná a rozvíjajúca koncepcia poradenstva.
3. Poradenský proces. Podmienky poradenského procesu. Požiadavky na poradňu a jej zariadenie. Požiadavky na poradenský team.
4. Klienti poradenského procesu. Rizikoví klienti.
5. Osobnosť a rola poradcu. Komunikácia v poradenskom procese. Fázy poradenského procesu.
6. Diagnostické metódy práce s klientom. Pedagogická diagnostika. Fázy diagnostiky v poradenstve. Anamnestický rozhovor. Pozorovanie. Analýza materiálov. Štandardizovaná diagnostika. Sociometria. Diagnostické techniky v oblasti výchovného poradenstva.
7. Intervenčné metódy práce s klientom. Intervencie podľa času trvania, intenzity, počtu osôb, klientovho problému, miery direktívnosti, podľa jednotlivých fáz poradenského procesu. Individuálne konzultačné metódy. Skupinové intervencie.
8. Systém školského a výchovného poradenstva na Slovensku. Vznik a vývoj výchovného a psychologického poradenstva. Špeciálne výchovné zariadenia. Školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.
9. Náplň činnosti výchovného poradcu, sociálneho pedagóga, školského psychológa, špeciálneho pedagóga a liečebného pedagóga.
10. Inštrumentárium výchovného poradcu. Základná dokumentácia výchovného poradcu. Výchovné poradenstvo v zahraničí (školský pedagóg v Poľsku, Slovinsku, Chorvátsku, USA, výchovný poradca v Čechách).
Didaktika pedagogiky
1. Predmet, ciele a úlohy didaktiky pedagogiky a jej postavenie v komplexe pedagogických vied. Vzťah didaktiky pedagogiky k iným vedám. História rozvíjania didaktiky pedagogiky a jej vyučovania.
2. Pedagogika ako vyučovací predmet na stredných školách, problematika procesu výučby pedagogiky na rôznych druhoch stredných škôl - pedagogika ako odborný predmet, ako predmet všeobecno - vzdelávací, formatívne a informatívne ciele.
3. Cieľ vyučovania pedagogiky v analýze základných dokumentov - učebných plánov, učebných osnov. Konkretizácia na rôznych druhoch škôl.
4. Problematika cieľa v príprave učiteľa na vyučovanie, cieľ vo vzťahu: obsah, metódy vyučovania, cieľ- učiteľ, cieľ- žiak.
5. Bloomova taxonómia cieľov a jej konkretizácia v predmete pedagogika.
6. Didaktická analýza učiva ako základná činnosť učiteľa pri príprave na výučbu. Analýza učebníc a iných pomôcok pre prezentáciu základného, rozširujúceho, doplňujúceho učiva.
7. Metódy vyučovania pedagogiky .Kategorizácia vyučovacích metód , problém ich voľby.
8. Sociálne prístupy vo vyučovaní. Hranie rolí, kooperatívne učenie.
9. Organizačné formy vyučovania pedagogiky. Vyučovacia hodina, pedagogická prax, exkurzia, hospitovanie, pedagogické pozorovanie, prednáška, seminár, cvičenie, samostatná práca.
10. Hodnotenie výsledkov výučby v pedagogike, prijímacie skúšky, maturitné skúšky - praktické - teoretické skúšanie.
11. Osobnosť učiteľa pedagogiky, jeho postavenie na strednej škole. Špecifiká činnosti učiteľa pedagogiky. Mimoškolská činnosť učiteľa pedagogiky.
12. Materiálne vybavenie učiteľa pedagogiky na škole, didaktický kabinet, knižnica.
Štátnu skúšku môže študent vykonať
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie
štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania
študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými
stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia
konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej
súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedra je povinná zverejniť svoje termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,
na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na
riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže
študent vykonať
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v
súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil, je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
slovenský
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného
katedrou.
2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú
otázku.
4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázkou pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na
doplňujúce otázky.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej
skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.
0/100
Študent, ktorý absolvuje štátnu skúšku, komplexne zvláda problematiku štátnej skúšky v kontexte
stanovených okruhov. Má teoretické a praktické poznatky založené na súčasnom stave poznania
z oblasti pedagogiky, ako aj schopnosť ich tvorivo uplatňovať a používať. Ovláda poznatky obsiahnuté vo výučbe predmetov Metodológia pedagogických vied, Pedagogické poradenstvo a Didaktika pedagogiky. Dokáže poznatky z pedagogiky aplikovať aj na medzipredmetové vzťahy, je schopný kriticky myslieť a vedecky argumentovať.
BAZÁLIKOVA, Jana. História vyučovania pedagogiky v učiteľských ústavoch a učiteľských akadémiách na Slovensku. In: Paedagogica 20. Bratislava: Univerzita Komenského, 2008, s. 7-13.
BAZÁLIKOVA, Jana. Vývoj a súčasné poňatie predmetu pedagogika na stredných školách. In: Pedagogická revue, roč. 50, č. 4, 1998, s. 329-335.
BAZÁLIKOVA, Jana. Didaktika pedagogiky ako špeciálnej pedagogickej disciplíny. In: Paedagogica 16. Bratislava: Univerzita Komenského, 2001, s.101-106.
PODLAHOVÁ, Libuše. Pedagogická praxe. Průvodce pro současné studenty a budoucí učitele. Olomouc: VUP, 1998. ISBN 80-7067-793-7.
SKALKOVÁ, Jarmila. Obecní didaktika. Praha: Grada, 2007. ISBN 80-247-182-17.
ŠTURMA, Jaroslav. Didaktika pedagogiky. Hradec Králové: Gaudeamus, 1993.
ŠVEC, Štefan. Didaktika I. Bratislava: UK, 1988.
ŠVEC, Vlastimil, FILOVÁ, Hana a Oldřich ŠIMONÍK. Praktikum didaktických dovedností. Brno: Masarykova univerzita, 1996. ISBN 80-210-1365-6.
VALIŠOVÁ, Alena, SINGULE, František a Jozef VALENTA. Didaktika pedagogiky. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1990. ISBN 80-7066-105-4.
VALIŠOVÁ, Alena a Hana KASÍKOVÁ. Pedagogika pro učitele. Praha: Grada. 2007. ISBN 978-80247-1734-0.
1. Predmet, ciele a úlohy didaktiky pedagogiky (poňatie didaktiky pedagogiky, postavenie
v komplexe pedagogických vied, didaktika pedagogiky ako špeciálny pedagogická
disciplína)
2. Pedagogika ako predmet na stredných školách (história a súčasný stav)
3. Metodologický základ didaktiky pedagogiky a jej teoretické východiská
4. Novodobé trendy vo vyučovaní pedagogiky v zahraničí (organizácia prípravy študentov
na pedagogické povolanie)
5. Problematika procesu výučby pedagogiky na stredných školách (cieľ výučby, osobnosť
žiaka, osobnosť učiteľa, vyučovacie metódy, materiálne a organizačné podmienky, fázy
práce učiteľa, a pod.)
6. Analýza základných prostriedkov výučby pedagogiky (zameranie na SŠ, stredná
pedagogická škola ako špecifický druh odbornej školy, spoločné a odlišné znaky)
7. Poňatie cieľu výučby pedagogiky (dichotomické a trichotonické členenie cieľov)
8. Profil absolventa SPŠ (konkretizácia cieľa z hľadiska osobnosti žiaka)
9. Cieľ v obsahu vyučovania predmetu pedagogika (študijný odbor učiteľstvo pre materské
školy, vychovávateľstvo, animátor voľného času, kultúrny a osvetový pracovník)
10. Štruktúra cieľov výchovy a vzdelania na SPŠ (Pedagogické schopnosti, vedomosti,
myslenie, návyky, motívy a postoje, konkrétne a abstraktné poznatky, vzťahy vyjadrujúce
súvislosti)
11. Didaktická analýza učiva ako základná činnosť učiteľa pri príprave na výučbu ( poňatie
DAU, výber učiva a jeho usporiadanie z hľadiska cieľov, formulácia učebných otázok a úloh, príprava učiteľa)
12. Metódy vyučovania pedagogiky a ich modernizácia (čo ovplyvňuje výber metód)
13. Učebné úlohy a otázky a ich využitie vo vyučovaní pedagogiky (pojem učebné úlohy,
funkcie učebných úloh, klasifikácia otázok na základe taxonómie učebných úloh)
14. Organizačné formy výučby v predmete pedagogiky (pojem, využitie vybraných
organizačných foriem výučby)
15. Poňatie pedagogickej praxe (ciele, úlohy, obsah, formy, hodnotenie, pedagogický denník
– štruktúra, cieľ)
16. Využitie materiálnych didaktických prostriedkov vo výučbe pedagogiky (poňatie
didaktických prostriedkov, špeciálne učebné prostriedky pri výučbe pedagogiky)
17. Preverovanie a hodnotenie výchovno-vzdelávacieho procesu (formy hodnotenia, funkcia,
kvantitatívne a kvalitatívne preverovanie, využitie didaktických testov a klasifikácia
pedagogickej praxe)
18. Špecifiká prijímacích skúšok na SPŠ
19. Osobnosť učiteľa a proces jeho sebazdokonaľovania
20. Charakteristika obsahu učiva pedagogiky (obsah z hľadiska vedomostí, činnosti, rôzne
zdroje obsahu učiva)
Štátnu skúšku môže študent vykonať
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie
štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania
študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými
stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia
konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej
súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedra je povinná zverejniť svoje termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,
na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na
riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže
študent vykonať
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v
súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil, je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
slovenský
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného
katedrou.
2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú
otázku.
4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázkou pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na
doplňujúce otázky.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej
skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.
0/100
Študent, ktorý absolvuje štátnu skúšku, komplexne zvláda problematiku štátnej skúšky v kontexte
stanovených okruhov. Má teoretické a praktické poznatky založené na súčasnom stave poznania
z didaktiky pedagogiky, ako aj schopnosť ich tvorivo uplatňovať a používať. Ovláda poznatky obsiahnuté vo výučbe predmetov Didaktika pedagogiky 1 a Didaktika pedagogiky 2. Dokáže poznatky z didaktiky pedagogiky aplikovať aj na medzipredmetové vzťahy, je schopný kriticky myslieť a vedecky argumentovať.