Odporúčaná literatúra predpísaná pre povinné a povinne voliteľné predmety študijného programu, ktoré sú relevantné pre obsah štátnej záverečnej skúšky. Dominantné sú syntetické, koncepčné a teoretické práce umožňujúce kontextový prehľad a hľadanie príčin a súvislostí
1. Sémantika a pragmatika jazykových výrazov. Didaktická aplikácia rozlišovania sémantiky a pragmatiky jazykových výrazov. Príprava modelovej vyučovacej hodiny na danú tému s uvedením vyučovacích metód a typov úloh.
2. Rečové akty. Didaktický potenciál teórie rečových aktov.
3. Komunikačná kultúra. Kritické hodnotenie školskej dokumentácie: štátny a školský vzdelávací program, obsahový a výkonový vzdelávací štandard, cieľové požiadavky k maturitám.
4. Konverzačná analýza. Miesto kultivovania regulačného mechanizmu rozhovorov v obsahu vzdelávania a aplikácia vo vyučovaní SJ.
5. Diskurzná analýza. Prínos konceptu diskurz k rozvíjaniu sociálnej inteligencie v modernizácii štátneho vzdelávacieho programu.
6. Rétorika. Súčasný stav a potenciál rétoriky v štátnom vzdelávacom programe a vo vyučovaní slovenského jazyka.
7. Persuázia. Technika presviedčania v rozvíjaní sociálnointerakčnej kompetencie s ohľadom na potenciál didaktických pomôcok.
8. Jazyková a komunikačná kultúra v predspisovnom období. Miesto problematiky kultivovania jazyka a komunikačnej kompetencie v stredoškolských učebniciach slovenčiny – kritické hodnotenie.
9. Jazyková a komunikačná kultúra v spisovnom období. Didaktická reflexia poznatkov z jazykovej kultúry a ich aplikácia pri rozvíjaní jazykového sebavedomia žiaka.
10. Xenolingvistika. Xenofóbia a xenofília ako didaktický problém. Príprava modelovej vyučovacej hodiny zameranej na problematiku xenofóbie a xenofílie.
11. Štylistika – metodologická konfrontácia. Optimálna štylistika vo výučbe slovenského jazyka.
12. Štylistická diferenciácia jazykových prostriedkov. Problematika hodnotenia a klasifikácie hovorených a písomných prejavov.
13. Text z hľadiska autora. Problematika komunikačno-slohovej výchovy na stredných školách.
14. Text z hľadiska recipienta. Kultivovanie interpretačnej kompetencie a metodika práce s neumeleckými textami vo vyučovaní slovenského jazyka.
15. Súčasné trendy v jazykovede. Didaktický problém: systémová lingvistika a rozvíjanie komunikačnej kompetencie.
Štátnu skúšku môže študent vykonať
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie
štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania
študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými
stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia
konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej
súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje
termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa
prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri
týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,
na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na
riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže
študent vykonať
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v
súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,
je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch
pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu
bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo
jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z
daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 0/100
slovenský
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného
katedrou.
2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou
náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú
otázku. (V prípade dištančnej formy ŠS študent odpovedá bez prípravy.)
4. Študent je pripravený viesť syntetizujúci dialóg so skúšobnou komisiou.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej
skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné
0/100
Absolvent disponuje uvedomenosťou vzťahu slovenského národného jazyka a jazykovej aj
komunikačnej kultúry, písaného a ústneho komunikátu; vie aplikovať poznatky zo systémovej
lingvistiky, sociolingvistiky i lingvistickej pragmatiky pri opise a vysvetľovaní jazyka. Spôsobilosť študenta integrovať výsledky vzdelávania z kurzov daného stupňa štúdia je jedným z atribútov úspešného absolventa.
Odporúčaná literatúra predpísaná pre povinné a povinne voliteľné predmety študijného programu, ktoré sú relevantné pre obsah štátnej záverečnej skúšky. Dominantné sú syntetické, koncepčné a teoretické práce umožňujúce kontextový prehľad a hľadanie príčin a súvislostí.
Odpoveď na štátnicovú otázku má obsiahnuť základné historické a literárno-historické
súvislosti obdobia, kontext tvorby jednotlivých autorov, charakteristiku dobovej a autorskej
poetiky a detailnejšiu analýzu a interpretáciu niekoľkých diel autorov uvedených v otázke.
1. Spoločenské súvislosti vývoja literatúry v prvej polovici 20. storočia. Charakteristika
a periodizácia obdobia. Základné tendencie vo vývoji poézie, prózy a drámy. Kľúčoví
autori a ich diela.
2. Slovenská moderna (širší spoločenský a umelecký kontext, časové a autorské
vymedzenie, premena v poetike poézie, prózy a drámy). Básnické a prozaické dielo
Ivana Kraska a Janka Jesenského.
3. Prozaické dielo Ladislava Nádaši-Jégého a Gejzu Vámoša. Naturalizmus
a expresionizmus ako východisko premeny prózy.
4. Prozaické dielo Jána Hrušovského a Ivana Horvátha. Charakteristika a premeny
autorskej poetiky, modernistická inovácia prózy.
5. Prozaické dielo Mila Urbana. Charakteristika a premeny autorskej poetiky, tradícia a
inovácia prózy.
6. Prozaické dielo Jozefa Cígera Hronského. Charakteristika a premeny autorskej
poetiky, tradícia a inovácia prózy.
7. Prozaické dielo Margity Figuli a Dobroslava Chrobáka. Charakteristika a premeny
autorskej poetiky (východiská, naturizmus), inovácia prózy.
8. Prozaické dielo Františka Švantnera. Charakteristika a premeny autorskej poetiky
(východiská, naturizmus a jeho prekonávanie), inovácia prózy.
9. Básnická tvorba Emila Boleslava Lukáča, Jána Smreka a Valentína Beniaka.
Charakteristika a premeny autorskej poetiky, neosymbolizmus a jeho prekonávanie.
(Pozn.: odpoveď sa má zamerať profilovo na jedného autora a pri ďalších dvoch
uviesť len základný prehľad tvorby a stručnú charakteristiku autorskej poetiky).
10. Básnická tvorba Ladislava Novomeského. Charakteristika a premeny autorskej
poetiky, avantgarda a inovácia poézie.
11. Básnická tvorba Rudolfa Dilonga, Pavla Gašparoviča Hlbinu a Janka Silana (do roku
1948). Charakteristika a premeny autorskej poetiky, kontext katolíckej moderny
(Pozn. odpoveď sa má zamerať profilovo na jedného autora a pri ďalších dvoch uviesť
len základný prehľad tvorby a stručnú charakteristiku autorskej poetiky).
12. Básnická tvorba Rudolfa Fabryho a Vladimíra Reisela v kontexte surrealizmu
a nadrealizmu.
13. Dramatická tvorba Vladimíra Hurbana Vladimírova, Ivana Stodolu a Júliusa BarčaIvana – tradícia a inovácia drámy (Pozn.: odpoveď sa má zamerať profilovo na
jedného autora a pri ďalších dvoch uviesť len základný prehľad tvorby a stručnú
charakteristiku autorskej poetiky).
14. Literárnohistorická charakteristika jednotlivých decénií: 50., 60., 70. a 80. roky 20.
stor. Premeny spoločenských súvislostí i poetík. Kľúčoví autori a ich diela.
15. Socialistický realizmus – znaky poetiky, témy, autori a diela, historické súvislosti.
(Fraňo Kráľ, Milan Lajčiak, Peter Jilemnický, Vladimír Mináč a František Hečko).
16. Dominik Tatarka a Ladislav Mňačko. Premeny ich tvorby v historických súvislostiach.
17. Netradičný pohľad na druhú svetovú vojnu v dráme a próze. Peter Karvaš a Ivan
Bukovčan, Leopold Lahola.
18. Poetika a vývin poézie Milana Rúfusa a Miroslava Válka.
19. Poetika básnických skupín 60. rokov. Konkretisti a Osamelí bežci.
20. Neomodernistická próza 60. rokov a jej neskoršie rozvíjanie. Na príklade tvorby Jána
Johanidesa a Rudolfa Slobodu.
21. Literárnohistorické zaradenie a poetika Dušana Mitanu a Dušana Dušeka.
22. Zmeny v literatúre po roku 1989 (v literárnych textoch i v literárnom živote). Prehľad
poetík od 90. rokov do súčasnosti.
23. Peter Pišťanek a Stanislav Rakús. Ironické prehodnocovanie súčasnosti i minulosti
v 90. rokoch.
24. Pavel Vilikovský. Neomodernistické a postmodernistické charakteristiky jeho tvorby.
25. Návrat neomodernistických tendencií, prózy subjektu a autentickosti po roku 1989
(Balla, Márius Kopcsay, Marek Vadas a iní).
26. Historický román v období normalizácie a jeho návrat v novom miléniu (Ladislav
Ballek a Pavol Rankov).
27. Postmodernistické tendencie v prózach Igora Otčenáša a Dušana Taragela a v poézii
Petra Macsovszkého a Michala Habaja.
28. Podoby súčasnej literatúry písanej ženami (Jana Juráňová, Monika Kompaníková,
Ivana Dobrakovová a iné).
29. Ironická subverzia v dramatickej tvorbe Milana Lasicu a Júliusa Satinského,
Stanislava Štepku a Viliama Klimáčka.
Študent/ka si tiež pripraví modelovú vyučovaciu hodinu zameranú na problematiku v otázke z dejín
slovenskej literatúry.
Štátnu skúšku môže študent vykonať
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie
štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania
študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými
stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia
konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej
súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje
termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa
prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri
týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,
na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na
riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže
študent vykonať
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v
súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,
je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch
pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu
bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo
jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z
daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 0/100
slovenský
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného
katedrou.
2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou
náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú
otázku. (V prípade dištančnej formy ŠS študent odpovedá bez prípravy.)
4. Študent je pripravený viesť syntetizujúci dialóg so skúšobnou komisiou.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej
skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné
0/100
Študent má poznatky o špecifikách vyučovania slovenského jazyka a literatúry, o pedagogických
dokumentoch, učebniciach a vyučovacích metódach využívaných na hodinách SJ a literatúry.
Absolvent je spôsobilý aplikovať jazykovedné a literárnovedné poznatky v školskej praxi, vie sa
zapojiť do tvorby didaktických a popularizačných diel.
Primárna a sekundárna literatúra podľa absolvovaných predmetov.
Študent prezentuje znalosti z dejín nemeckej rakúskej a švajčiarskej literatúry (autori a diela podľa detailného zoznamu zverejneného na internetovej stránke katedry) formou ústnej skúšky. Študent prezentuje znalosti z frazeológie nemeckého jazyka formou ústnej skúšky.
Štátnu skúšku môže študent vykonať a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia, b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom, c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách, d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie. Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti sa rozhoduje hlasovaním. V súlade so znením študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan a s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri týždne pred termínom jej konania. Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten, na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže študent vykonať a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku alebo b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách. Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil, je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX. Študent musí dosiahnuť najmenej 60%-nú úspešnosť vo všetkých častiach predmetu štátnej skúšky.
nemecký (úroveň C1/C2)
German, level C1/C2
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného katedrou.
2. Študent prezentuje znalosti z dejín modernej nemeckej, rakúskej a švajčiarskej literatúry a svoju vlastnú čitateľskú skúsenosť s vybranými dielami podľa zoznamu diel zverejneného na internetovej stránke katedry. Táto časť štátnej skúšky sa realizuje formou ústnej skúšky.
3. Študent je schopný na základe autentického textu urobiť štruktúrnu, sémantickú a pragmatickú analýzu vybraného frazeologizmu a opísať ho taktiež po stránke lexikografickej a kontrastívnej, táto časť štátnej skúšky sa realizuje formou ústnej formou ústnej resp. písomnej skúšky.
0/100
Študent má prehľad o vybraných dielach modernej nemeckej, rakúskej a švajčiarskej literatúry, je schopný zaradiť ich v kontexte celkového diela daných autorov a širších spoločensko-kultúrnych diskurzov daného obdobia. Dôraz sa kladie na vlastnú čitateľskú skúsenosť a schopnosť interpretovať dané literárne dielo. Študent ovláda základné teoretické poznatky z nemeckej frazeológie a vie preukázať aktívnu frazeologickú kompetenciu.
Gemeinsamer europäischer Referenzrahmen für Sprachen: lernen, lehren, beurteilen. 2001 Europarat, Strassburg..
Bimmel, P.; Kast, B; Neuner, G.: Deutschunterricht planen. Fernstudieneinheit 18. 2003 Goethe-Institut, München.
Huneke, H.-W.; Steinig, W.: Deutsch als Fremdsprache. Eine Einführung. 2010 Berlin
Študent formou ústnej skúšky prezentuje poznatky z oblasti didaktiky nemčiny ako cudzieho jazyka, ako aj z vývoja didaktických teórií a metód s dôrazom na dôležité komponenty komunikatívneho vyučovania.
Študent musí v každej časti predmetu štátnej skúšky dosiahnuť hodnotenie najmenej 60%.
nemecký, slovenský
german, slovak
Príprava vyučovacej hodiny na základe didaktického cieľa
Didaktizácia autentického materiálu (textové, vizuálne, auditívne médiá)
Analýza navrhnutej hodiny, teoretické odôvodnenie postupov
Základné komunikačné zručnosti: čítanie, počúvanie, písanie, hovorenie
Sprostredkovanie výslovnosti, slovnej zásoby, gramatiky vo vyučovaní
Motivácia, štýly a stratégie učenia sa, autonómia žiaka
Fázy vyučovacej hodiny, metóda didaktickej analýzy
Médiá vo vyučovaní cudzích jazykov
Teórie a metódy osvojovania si cudzích jazykov
Absolvent je schopný na základe didaktických princípov navrhnúť vyučovaciu hodinu, aby boli splnené stanovené didaktické ciele. Dokáže samostatne pracovať z rôznymi typmi médií (napr. textové, vizuálne, auditívne) a efektívne ich využiť vo vyučovaní. Svoje postupy dokáže podložiť didaktickou teóriou a odôvodniť ich.