Literatúra k predmetu Metodológia pedagogických vied
Gavora, P. (2008). Úvod do pedagogického výskumu. (4. vyd.) Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.
Gavora, P. (2007). Sprievodca metodológiou kvalitatívneho výskumu. (2. vyd.) Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.
Chráska, M. (2007). Metódy pedagogického výzkumu. Praha: Grada Publishing.
Hendl, J. (2008). Kvalitativní výzkum. Základní teorie, metody a aplikace. Druhé aktualizované vydání. Praha: Portál.
Hendl, J. (2017). Metody výzkumu a evaluace. Praha : Portál.
Masaryk, R. (2021). Ten druhý výskum. Úvod do kvalitatívnych metód v psychológii. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.
Strauss, A. & Corbinová, J. (1999). Základy kvalitativního výskumu. Postupy a techniky zakotvené teorie. Boskovice: Nakladatelství Albert.
Šeďová, K., Švaříček, R. et al. (2007). Kvalitativní výzkum v pedagogických vědách. Praha: Portál.
Švec, Š. et al. (1998). Metodológia vied o výchove. Bratislava: IRIS.
Literatúra k predmetu Pedagogické poradenstvo
Ďurdiak, Ľ., Gatial, V. (2006). Psychologické aspekty výchovného a kariérového poradenstva. Nitra: Pedagogická fakulta UKF v Nitre.
Hargašová, M. et al. (2009). Skupinové poradenství. Praha: Grada Publishing
Jarábek, K., Koštrnová, D. (2014). Výchovný poradca [online]. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum. Dostupné na: https://archiv.mpcedu.sk/sites/default/files/publikacie/jarabek_kostrnova_vychovny_poradca_web.pdf
Knotová, D. a kol. (2014). Školní poradenství. Praha: Grada Publishing.
Krnáčová, Z., Križo, V. (2021). Multidisciplinárny prístup v školách: Školský podporný tím [online].
Národný projekt ŠTANDARDY, VÚDPaP. Dostupné na: https://vudpap.sk/wp-content/uploads/2022/06/Multidisciplinarny-pristup-v-skolach-Skolsky-podporny-tim-v1.03.pdf
Kunčaková, S. (2021). Manuál začínajúceho sociálneho pedagóga v škole. Bratislava: VÚDPaP. Dostupné na: https://vudpap.sk/wp-content/uploads/2021/10/Manual-zacinajuceho-soc.ped_.v1.02.pdf
Lazarová, B. (2002). Základy pedagogicko-psychologického poradenství pro učitele. Brno: ÚPV FF Masarykovy univerzity v Brne.
Mertin, V., Krejčová, L. et al. (2020).Výchovné poradenství. Praha: Wolters Kluwer, 2020.
Sejčová, Ľ. (2018). Edukačné poradenstvo a perspektívy jeho rozvoja. In: Perspektívy rozvoja pedagogiky a andragogiky v Slovenskej republike a v krajinách strednej Európy [elektronický dokument]. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. s.122-131 [CD-ROM]
Sejčová, Ľ. (2011). Pedagogicko-psychologické poradenstvo a poradenský proces. Bratislava: Vydav. UK.
Šefránková, M. (2007). Výchovný poradca. Iris : Bratislava.
Literatúra k predmetu Didaktika pedagogiky
Majerčíková, J. et al. (2015). Předškolní edukace a dítě. Zlín: FHS UTB.
Vališová, A., & Kasíková, H. et. al. (2011). Pedagogika pro učitele. Praha: Grada.
Wiegerová, A. et al. (2015). Profesionalizace učitele mateřské školy z pohledu reformy kurikula. Zlín: FHS UTB.
Wiegerová, A., & Gavora, P. (2014). Proč chci být učitelkou mateřské školy? pohled kvalitativního výzkumu. Pedagogická orientace, 24(4), 510-534.
Wiegerová, A., & Gavora, P. (2015). Conceptualisation of the child and childhood by future pre-school teachers. Pedagogika, 65(5), 502-515.
Štátny vzdelávací program pre odborné vzdelávanie a prípravu . 75 Pedagogické vedy.
Metodológia pedagogických vied
1. Pedagogický výskum - vedecká teória, výskum, pedagogický výskum, teória, prax, metóda, metodológia. Vzťah pedagogického výskumu k edukačnej teórii a praxi. Výskum – akčný výskum – evaluácia.
2. Plánovanie, organizácia a realizácia terénneho pedagogického výskumu. Etapy výskumnej práce. Informačná príprava výskumu.
3. Etické princípy práce so subjektmi výskumu, pri zbere dát a publikovaní.
4. Uvažovanie nad výskumným problémom: Rozdiel medzi témou a výskumným problémom. Uvažovanie a usudzovanie výskumníka. Príprava výskumného projektu.
5. Kvantitatívny a kvalitatívny výskumný design: Porovnanie kvalitatívneho a kvantitatívneho výskumu, ich filozofických základov, cieľov, zamerania a postupov pri zbere i spracovaní výskumných dát.
6. Kvalitatívne orientovaný pedagogický výskum: Vybrané prúdy (vetvy) kvalitatívneho výskumu: Etnografia, Fenomenologická analýza, Naratívny a Dramaturgický prístup.
7. Postupy pri kvalitatívnom výskume. Vstup do terénu. Výskumné metódy používané v kvalitatívnom výskume. Analýza dát v kvalitatívnom výskume. Tematická analýza. Zakotvená teória. Normy kvality kvalitatívneho výskumu.
8. Kvantitatívne orientovaný pedagogický výskum: Stanovenie výskumného problému. Premenné a hypotézy. Testovanie hypotéz vo vedeckom výskume. Meranie a kvantifikácia v pedagogickom výskume.
9. Výskumná metóda, výskumný nástroj.
10. Tvorba výskumného nástroja, validita a reliabilita výskumného nástroja
11. Metódy zberu výskumných dát: Pozorovanie, dotazník, posudzovacie škály, testy vedomostí a zručností, pedagogický experiment.
12. Spracovanie získaných výskumných dát: Analýza a interpretácia výskumných dát. Diskusia k výskumným zisteniam. Tvorba odporúčaní pre prax.
Pedagogické poradenstvo
1. Pedagogické poradenstvo. Charakteristika výchovného poradenstva a poradenskej činnosti. Vysvetlenie pojmov radenie, poradcovstvo, poradca, poradenstvo. Formy a oblasti poradenstva. Zameranie a ciele súčasného poradenstva.
2. Historický prierez vývinom poradenstva a poradenských koncepcií. Poradenstvo ako orientácia (guidance) pri voľbe povolania, diagnostický a psychometrický model, medicínska koncepcia, výchovné a edukatívno-formatívne koncepcie, biodromálna výchovná a rozvíjajúca koncepcia poradenstva.
3. Poradenský proces. Podmienky poradenského procesu. Požiadavky na poradňu a jej zariadenie. Požiadavky na poradenský team.
4. Klienti poradenského procesu. Rizikoví klienti.
5. Osobnosť a rola poradcu. Komunikácia v poradenskom procese. Fázy poradenského procesu.
6. Diagnostické metódy práce s klientom. Pedagogická diagnostika. Fázy diagnostiky v poradenstve. Anamnestický rozhovor. Pozorovanie. Analýza materiálov. Štandardizovaná diagnostika. Sociometria. Diagnostické techniky v oblasti výchovného poradenstva.
7. Intervenčné metódy práce s klientom. Intervencie podľa času trvania, intenzity, počtu osôb, klientovho problému, miery direktívnosti, podľa jednotlivých fáz poradenského procesu. Individuálne konzultačné metódy. Skupinové intervencie.
8. Systém školského a výchovného poradenstva na Slovensku. Vznik a vývoj výchovného a psychologického poradenstva. Špeciálne výchovné zariadenia. Školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.
9. Náplň činnosti výchovného poradcu, sociálneho pedagóga, školského psychológa, špeciálneho pedagóga a liečebného pedagóga.
10. Inštrumentárium výchovného poradcu. Základná dokumentácia výchovného poradcu. Výchovné poradenstvo v zahraničí (školský pedagóg v Poľsku, Slovinsku, Chorvátsku, USA, výchovný poradca v Čechách).
Didaktika pedagogiky
1. Predmet, ciele a úlohy didaktiky pedagogiky a jej postavenie v komplexe pedagogických vied. Vzťah didaktiky pedagogiky k iným vedám. História rozvíjania didaktiky pedagogiky a jej vyučovania.
2. Pedagogika ako vyučovací predmet na stredných školách, problematika procesu výučby pedagogiky na rôznych druhoch stredných škôl - pedagogika ako odborný predmet, ako predmet všeobecno - vzdelávací, formatívne a informatívne ciele.
3. Cieľ vyučovania pedagogiky v analýze základných dokumentov - učebných plánov, učebných osnov. Konkretizácia na rôznych druhoch škôl.
4. Problematika cieľa v príprave učiteľa na vyučovanie, cieľ vo vzťahu: obsah, metódy vyučovania, cieľ- učiteľ, cieľ- žiak.
5. Bloomova taxonómia cieľov a jej konkretizácia v predmete pedagogika.
6. Didaktická analýza učiva ako základná činnosť učiteľa pri príprave na výučbu. Analýza učebníc a iných pomôcok pre prezentáciu základného, rozširujúceho, doplňujúceho učiva.
7. Metódy vyučovania pedagogiky .Kategorizácia vyučovacích metód , problém ich voľby.
8. Sociálne prístupy vo vyučovaní. Hranie rolí, kooperatívne učenie.
9. Organizačné formy vyučovania pedagogiky. Vyučovacia hodina, pedagogická prax, exkurzia, hospitovanie, pedagogické pozorovanie, prednáška, seminár, cvičenie, samostatná práca.
10. Hodnotenie výsledkov výučby v pedagogike, prijímacie skúšky, maturitné skúšky - praktické - teoretické skúšanie.
11. Osobnosť učiteľa pedagogiky, jeho postavenie na strednej škole. Špecifiká činnosti učiteľa pedagogiky. Mimoškolská činnosť učiteľa pedagogiky.
12. Materiálne vybavenie učiteľa pedagogiky na škole, didaktický kabinet, knižnica.
Štátnu skúšku môže študent vykonať
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie
štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania
študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými
stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia
konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej
súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedra je povinná zverejniť svoje termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,
na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na
riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže
študent vykonať
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v
súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil, je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
slovenský
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného
katedrou.
2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú
otázku.
4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázkou pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na
doplňujúce otázky.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej
skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.
0/100
Študent, ktorý absolvuje štátnu skúšku, komplexne zvláda problematiku štátnej skúšky v kontexte
stanovených okruhov. Má teoretické a praktické poznatky založené na súčasnom stave poznania
z oblasti pedagogiky, ako aj schopnosť ich tvorivo uplatňovať a používať. Ovláda poznatky obsiahnuté vo výučbe predmetov Metodológia pedagogických vied, Pedagogické poradenstvo a Didaktika pedagogiky. Dokáže poznatky z pedagogiky aplikovať aj na medzipredmetové vzťahy, je schopný kriticky myslieť a vedecky argumentovať.
BAZÁLIKOVA, Jana. História vyučovania pedagogiky v učiteľských ústavoch a učiteľských akadémiách na Slovensku. In: Paedagogica 20. Bratislava: Univerzita Komenského, 2008, s. 7-13.
BAZÁLIKOVA, Jana. Vývoj a súčasné poňatie predmetu pedagogika na stredných školách. In: Pedagogická revue, roč. 50, č. 4, 1998, s. 329-335.
BAZÁLIKOVA, Jana. Didaktika pedagogiky ako špeciálnej pedagogickej disciplíny. In: Paedagogica 16. Bratislava: Univerzita Komenského, 2001, s.101-106.
PODLAHOVÁ, Libuše. Pedagogická praxe. Průvodce pro současné studenty a budoucí učitele. Olomouc: VUP, 1998. ISBN 80-7067-793-7.
SKALKOVÁ, Jarmila. Obecní didaktika. Praha: Grada, 2007. ISBN 80-247-182-17.
ŠTURMA, Jaroslav. Didaktika pedagogiky. Hradec Králové: Gaudeamus, 1993.
ŠVEC, Štefan. Didaktika I. Bratislava: UK, 1988.
ŠVEC, Vlastimil, FILOVÁ, Hana a Oldřich ŠIMONÍK. Praktikum didaktických dovedností. Brno: Masarykova univerzita, 1996. ISBN 80-210-1365-6.
VALIŠOVÁ, Alena, SINGULE, František a Jozef VALENTA. Didaktika pedagogiky. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1990. ISBN 80-7066-105-4.
VALIŠOVÁ, Alena a Hana KASÍKOVÁ. Pedagogika pro učitele. Praha: Grada. 2007. ISBN 978-80247-1734-0.
1. Predmet, ciele a úlohy didaktiky pedagogiky (poňatie didaktiky pedagogiky, postavenie
v komplexe pedagogických vied, didaktika pedagogiky ako špeciálny pedagogická
disciplína)
2. Pedagogika ako predmet na stredných školách (história a súčasný stav)
3. Metodologický základ didaktiky pedagogiky a jej teoretické východiská
4. Novodobé trendy vo vyučovaní pedagogiky v zahraničí (organizácia prípravy študentov
na pedagogické povolanie)
5. Problematika procesu výučby pedagogiky na stredných školách (cieľ výučby, osobnosť
žiaka, osobnosť učiteľa, vyučovacie metódy, materiálne a organizačné podmienky, fázy
práce učiteľa, a pod.)
6. Analýza základných prostriedkov výučby pedagogiky (zameranie na SŠ, stredná
pedagogická škola ako špecifický druh odbornej školy, spoločné a odlišné znaky)
7. Poňatie cieľu výučby pedagogiky (dichotomické a trichotonické členenie cieľov)
8. Profil absolventa SPŠ (konkretizácia cieľa z hľadiska osobnosti žiaka)
9. Cieľ v obsahu vyučovania predmetu pedagogika (študijný odbor učiteľstvo pre materské
školy, vychovávateľstvo, animátor voľného času, kultúrny a osvetový pracovník)
10. Štruktúra cieľov výchovy a vzdelania na SPŠ (Pedagogické schopnosti, vedomosti,
myslenie, návyky, motívy a postoje, konkrétne a abstraktné poznatky, vzťahy vyjadrujúce
súvislosti)
11. Didaktická analýza učiva ako základná činnosť učiteľa pri príprave na výučbu ( poňatie
DAU, výber učiva a jeho usporiadanie z hľadiska cieľov, formulácia učebných otázok a úloh, príprava učiteľa)
12. Metódy vyučovania pedagogiky a ich modernizácia (čo ovplyvňuje výber metód)
13. Učebné úlohy a otázky a ich využitie vo vyučovaní pedagogiky (pojem učebné úlohy,
funkcie učebných úloh, klasifikácia otázok na základe taxonómie učebných úloh)
14. Organizačné formy výučby v predmete pedagogiky (pojem, využitie vybraných
organizačných foriem výučby)
15. Poňatie pedagogickej praxe (ciele, úlohy, obsah, formy, hodnotenie, pedagogický denník
– štruktúra, cieľ)
16. Využitie materiálnych didaktických prostriedkov vo výučbe pedagogiky (poňatie
didaktických prostriedkov, špeciálne učebné prostriedky pri výučbe pedagogiky)
17. Preverovanie a hodnotenie výchovno-vzdelávacieho procesu (formy hodnotenia, funkcia,
kvantitatívne a kvalitatívne preverovanie, využitie didaktických testov a klasifikácia
pedagogickej praxe)
18. Špecifiká prijímacích skúšok na SPŠ
19. Osobnosť učiteľa a proces jeho sebazdokonaľovania
20. Charakteristika obsahu učiva pedagogiky (obsah z hľadiska vedomostí, činnosti, rôzne
zdroje obsahu učiva)
Štátnu skúšku môže študent vykonať
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie
štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania
študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými
stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia
konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej
súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedra je povinná zverejniť svoje termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,
na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na
riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže
študent vykonať
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v
súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil, je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
slovenský
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného
katedrou.
2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú
otázku.
4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázkou pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na
doplňujúce otázky.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej
skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.
0/100
Študent, ktorý absolvuje štátnu skúšku, komplexne zvláda problematiku štátnej skúšky v kontexte
stanovených okruhov. Má teoretické a praktické poznatky založené na súčasnom stave poznania
z didaktiky pedagogiky, ako aj schopnosť ich tvorivo uplatňovať a používať. Ovláda poznatky obsiahnuté vo výučbe predmetov Didaktika pedagogiky 1 a Didaktika pedagogiky 2. Dokáže poznatky z didaktiky pedagogiky aplikovať aj na medzipredmetové vzťahy, je schopný kriticky myslieť a vedecky argumentovať.
Primárna a sekundárna literatúra podľa absolvovaných predmetov.
Študent prezentuje znalosti z dejín nemeckej rakúskej a švajčiarskej literatúry (autori a diela podľa detailného zoznamu zverejneného na internetovej stránke katedry) formou ústnej skúšky. Študent prezentuje znalosti z frazeológie nemeckého jazyka formou ústnej skúšky.
Štátnu skúšku môže študent vykonať a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia, b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom, c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách, d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie. Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti sa rozhoduje hlasovaním. V súlade so znením študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan a s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri týždne pred termínom jej konania. Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten, na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže študent vykonať a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku alebo b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách. Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil, je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX. Študent musí dosiahnuť najmenej 60%-nú úspešnosť vo všetkých častiach predmetu štátnej skúšky.
nemecký (úroveň C1/C2)
German, level C1/C2
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného katedrou.
2. Študent prezentuje znalosti z dejín modernej nemeckej, rakúskej a švajčiarskej literatúry a svoju vlastnú čitateľskú skúsenosť s vybranými dielami podľa zoznamu diel zverejneného na internetovej stránke katedry. Táto časť štátnej skúšky sa realizuje formou ústnej skúšky.
3. Študent je schopný na základe autentického textu urobiť štruktúrnu, sémantickú a pragmatickú analýzu vybraného frazeologizmu a opísať ho taktiež po stránke lexikografickej a kontrastívnej, táto časť štátnej skúšky sa realizuje formou ústnej formou ústnej resp. písomnej skúšky.
0/100
Študent má prehľad o vybraných dielach modernej nemeckej, rakúskej a švajčiarskej literatúry, je schopný zaradiť ich v kontexte celkového diela daných autorov a širších spoločensko-kultúrnych diskurzov daného obdobia. Dôraz sa kladie na vlastnú čitateľskú skúsenosť a schopnosť interpretovať dané literárne dielo. Študent ovláda základné teoretické poznatky z nemeckej frazeológie a vie preukázať aktívnu frazeologickú kompetenciu.
Gemeinsamer europäischer Referenzrahmen für Sprachen: lernen, lehren, beurteilen. 2001 Europarat, Strassburg..
Bimmel, P.; Kast, B; Neuner, G.: Deutschunterricht planen. Fernstudieneinheit 18. 2003 Goethe-Institut, München.
Huneke, H.-W.; Steinig, W.: Deutsch als Fremdsprache. Eine Einführung. 2010 Berlin
Študent formou ústnej skúšky prezentuje poznatky z oblasti didaktiky nemčiny ako cudzieho jazyka, ako aj z vývoja didaktických teórií a metód s dôrazom na dôležité komponenty komunikatívneho vyučovania.
Študent musí v každej časti predmetu štátnej skúšky dosiahnuť hodnotenie najmenej 60%.
nemecký, slovenský
german, slovak
Príprava vyučovacej hodiny na základe didaktického cieľa
Didaktizácia autentického materiálu (textové, vizuálne, auditívne médiá)
Analýza navrhnutej hodiny, teoretické odôvodnenie postupov
Základné komunikačné zručnosti: čítanie, počúvanie, písanie, hovorenie
Sprostredkovanie výslovnosti, slovnej zásoby, gramatiky vo vyučovaní
Motivácia, štýly a stratégie učenia sa, autonómia žiaka
Fázy vyučovacej hodiny, metóda didaktickej analýzy
Médiá vo vyučovaní cudzích jazykov
Teórie a metódy osvojovania si cudzích jazykov
Absolvent je schopný na základe didaktických princípov navrhnúť vyučovaciu hodinu, aby boli splnené stanovené didaktické ciele. Dokáže samostatne pracovať z rôznymi typmi médií (napr. textové, vizuálne, auditívne) a efektívne ich využiť vo vyučovaní. Svoje postupy dokáže podložiť didaktickou teóriou a odôvodniť ich.