Súhrn literatúry povinných a povinne-voliteľných predmetov študijného programu Didaktika filozofie relevantných pre obsah predmetu štátnej skúšky. Šuch, J.: Vybrané problémy z vyučovania filozofie, Prešov, Metodicko-pedagogické centrum, 2002. Petersen, W.H.: Učebnica všeobecnej didaktiky. Bratislava, 1993. Petlák, E.: Všeobecná didaktika. Bratislava, 1997. Petty, G.: Moderní vyučování. Praha, 1996. Kyriacou, Ch.: Klíčové dovednosti učitele, Praha, 1996. Novotný, Z.: Jak (se) učit filosofii. Olomouc, 2004.

Tematické okruhy:

1. A. Špecifické ciele na hodinách filozofie; B. Prezentácia vyučovacej hodiny na zvolený problém alebo postavu predsokratovskej filozofie.

2. A. Kritické myslenie na hodinách filozofie – afektívne stratégie (opis, vysvetlenie); B. Prezentácia vyučovacej hodiny na zvolený problém z Platónovej filozofie.

3. A. Kritické myslenie na hodinách filozofie – kognitívne stratégie: makrozručnosti (opis, vysvetlenie); B. Prezentácia vyučovacej hodiny na zvolený problém z Aristotelovej filozofie.

4. A. Kritické myslenie na hodinách filozofie - kognitívne stratégie: mikrozručnosti (opis, vysvetlenie); B. Prezentácia vyučovacej hodiny na zvolený problém alebo postavu stredovekej filozofie.

5. A. Organizácia výučby na hodine filozofie; B. Prezentácia vyučovacej hodiny na zvolený problém alebo postavu renesančnej filozofie.

6. A. Klasifikácia a alternatívne formy hodnotenia na hodinách filozofie; B. Prezentácia vyučovacej hodiny na zvolený problém z novovekej racionalistickej filozofie.

7. A. Štruktúra a písanie filozofických prác a esejí; B. Prezentácia vyučovacej hodiny na zvolený problém z novovekej empiristickej filozofie.

8. A. Kritériá hodnotenia písomných prác, esejí z filozofie;

B. Prezentácia vyučovacej hodiny na zvolený problém z Kantovej filozofie.

9. A. Materiálne prostriedky na hodinách filozofie; B. Prezentácia vyučovacej hodiny na zvolený problém alebo postavu z dejín filozofie 19. storočia.

10. A. Osobnosť učiteľa filozofie, maturitná skúška a stredoškolská odborná činnosť z filozofie; B. Prezentácia vyučovacej hodiny na zvolený problém alebo postavu z filozofie 20. storočia.

Štátnu skúšku môže študent vykonať

a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie

štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,

b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových

predmetov v skladbe určenej študijným programom,

c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,

d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.

Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania

študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými

stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia

konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej

súčasti sa rozhoduje hlasovaním.

Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok

stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje

termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa

prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri

týždne pred termínom jej konania.

Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,

na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na

riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže

študent vykonať

a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku

alebo

b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v

súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.

Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,

je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch

pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu

bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo

jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z

daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.

slovenský

1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného

katedrou.

2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou

náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.

3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú

otázku.

4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázkou pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na

doplňujúce otázky.

5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej

skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.

Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.

0%/100%

Študent má po absolvovaní štátnej záverečnej skúške z predmetu Didaktika filozofie primerané teoretické znalosti z odboru didaktika filozofie, ako aj praktické zručnosti pri koncipovaní, vedení a organizovaní vyučovacej hodiny z filozofie na strednej škole. Na základe ústnej odpovede na jednu vybranú otázku, skladajúcu sa z dvoch podotázok z predmetu Didaktika filozofie (jedna otázka sa bude týkať teoretických vedomostí z didaktiky filozofie, druhá praktických zručností a metód, ktoré by študent použil pri koncipovaní modelovej hodiny vo výučbe filozofie) preukazuje schopnosť interpretovať a prakticky preukázať nadobudnuté vedomosti o danej problematike, ako aj pohotovo reagovať v rámci diskusie na nastolené otázky.

1. Kolář, Peter - Svoboda, Vladimír. Logika a etika. Úvod do metaetiky. Praha: Filosofia, 1997. ISBN: 80-7007-100-1.

2. BRÁZDA, Radim: Ethicum. Zlín: VeRBuM, 2010. ISBN: 978-80-904273-9-6.

3. LONGINO, Helen. Usmerňovanie sociálneho obratu vo filozofii vedy. Filozofia. 2009. roč. 64, č. 4, s. 312-324. ISSN 0046-385X (dostupné tiež na http://www.klemens.sav.sk/fiusav/doc/filozofia/2009/4/312-323.pdf).

5. SZAPUOVÁ, Mariana, NUHLÍČEK, Martin, CHABADA, Michal (eds). Veda, spoločnosť a hodnoty. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2019. ISBN 978-80-223-4749-5

(vybrané kapitoly)

6. GAHÉR, František. Logická sémantika a všeobecná teória prekladu. Bratislava: Stimul, 2010. ISBN 978-80-89236-97-8. Dostupné na: https://stella.uniba.sk/texty/fg-lsavtp.pdf

7. GAHÉR, František, ŠTEVČEK, Marek, BRAXATORIS, Martin. Nástroje a pravidlá produkcie a interpretácie koncízneho textu (s osobitným zreteľom na normativitu). In: Jazykovedný časopis. 2019, roč. 70, č. 1, s. 75-94. ISSN (online) 1338-4287.

8. GAHÉR, František. Vetné operátory: ich interakcie (s vektormi času, kauzality a epistemickej relevancie) a ich konštrukcie. In: Jazykovedný časopis. 2020, roč. 71, č. 2, s. 197-212. ISSN (online) 1338-4287.

9. BIELIK, Lukáš. Metodologické aspekty vedy. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2019. ISBN 978-80-223-4788-4

10. DALY, Chris. An Introduction to Philosophical Methods. Peterborough: Broadview Press, 2010. ISBN 978-1-55111-934-2.

11. H. Holzhey, W. Röd: Filosofie 19. A 20. století. II. Praha: Oikoymenh, 2006.

12. R. Thurnher, W. Röd, H. Schmidinger: Filosofie 19. A 20. století. III. Praha: Oikoymenh, 2009.

13. J. Bodnár, P. Cmorej, I. Hrušovský, A. Riška, ed.: Logický empirizmus a filozofia prírodných vied. Antológia z diel filozofov, 9. zv. Bratislava: VPL, 1968.

Tematické okruhy:

Dejiny filozofie:

1. Fenomenologická metóda, fenomenologické chápanie vedomia a intencionality a

fenomenologická kritika naturalizmu a historizmu (Husserl, Heidegger).

2. Existencializmus a jeho pohľad na autentickú podobu života ľudského indivídua a

filozofického pristupovania k existencii a bytiu. Problém slobody a zmyslu ľudskej existencie

(Sartre, Jaspers).

3. Heideggerova filozofia bytia a jeho analýza štruktúr ľudskej existencie. Pojem existenciálu

a ontologickej diferencie.

4. Teória poznania a chápanie pravdy a vedy v klasickom pragmatizme (Peirce, James,

Dewey).

5. Kritická teória Frankfurtskej školy: neomarxistická kritika západnej civilizácie a teória

komunikatívnej racionality (Horkheimer, Adorno, Habermas).

6. Radikálna kritika metafyziky a rôzne koncepcie metafyziky vo filozofii 20. storočia

(logický pozitivizmus, Heidegger, pragmatizmus, Frankfurtská škola, Derrida).

7. Pojem štruktúry a základné znaky štrukturálnej metódy vo francúzskej štrukturalistickej a

postštrukturalistickej filozofii (Lévi-Strauss, Foucault, Barthes, Althusser).

8. Obrat k jazyku a úloha modernej logiky v ranej analytickej filozofii (Frege, Russell,

Wittgenstein). Pojmová analýza ako metóda filozofie. Fregeovská sémantika.

9. Koncepcia filozofie a filozofia vedy v logickom pozitivizme a logickom empirizme

(Viedenský krúžok, Berlínska spoločnosť pre empirickú filozofiu).

10. Filozofická reflexia postmodernej situácie v spoločnosti a vo vede (Lyotard).

Dekonštruktívne čítanie textov ako spôsob filozofovania (Derrida).

Sociálne a etické problémy vedy:

1. Sociálny obrat vo filozofii vedy, jeho predpoklady a dôsledky

2. Hodnoty vo vede a problém hodnotovej neutrality vedeckého poznania

3. Feministická epistemológia a problém sociálneho charakteru vedeckého poznania

4. Veda ako sociálna inštitúcia a normatívna štruktúra vedy

5. Etika vo vede a etika vedy (interná a externá etika vedy)

Metódy vedy a filozofie

1. Zdroje poznania a klasifikácia výrokov

2. Myšlienkové experimenty a ich funkcia vo vede a filozofii

3. Konceptuálna analýza a definovanie

4. Testovanie: vedecké hypotézy a filozofické tézy

5. Vedecké teórie: štruktúra a funkcie

Štátnu skúšku môže študent vykonať:

a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie

štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,

b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových

predmetov v skladbe určenej študijným programom,

c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,

d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.

Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania

študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými

stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia

konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej

súčasti sa rozhoduje hlasovaním.

Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok

stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje

termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa

prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri

týždne pred termínom jej konania.

Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,

na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na

riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže

študent vykonať

a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku

alebo

b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v

súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.

Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,

je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch

pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu

bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo

jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z

daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.

slovenský

1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného

katedrou.

2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou

náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.

3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú

otázku.

4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázkou pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na

doplňujúce otázky.

5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej

skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.

Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.

0%/100%

Študent na štátnej záverečnej skúške z predmetu Filozofia preukazuje primeranú znalosť z odboru dejín filozofie (dejín filozofie 20. storočia), ako aj z profilových, povinne voliteľných a voliteľných predmetov. Na základe ústnej odpovede na dve vybrané otázky z predmetu Filozofia (jedna otázka z dejín filozofie a druhá zo systematickej filozofie) preukazuje schopnosť interpretovať nadobudnuté vedomosti o danej problematike, ako aj pohotovo reaguje v rámci diskusie na nastolené otázky.