Odporúčaná literatúra predpísaná pre povinné a povinne voliteľné predmety študijného programu, ktoré sú relevantné pre obsah štátnej záverečnej skúšky. Dominantné sú syntetické, koncepčné a teoretické práce umožňujúce kontextový prehľad a hľadanie príčin a súvislostí
1. Sémantika a pragmatika jazykových výrazov. Didaktická aplikácia rozlišovania sémantiky a pragmatiky jazykových výrazov. Príprava modelovej vyučovacej hodiny na danú tému s uvedením vyučovacích metód a typov úloh.
2. Rečové akty. Didaktický potenciál teórie rečových aktov.
3. Komunikačná kultúra. Kritické hodnotenie školskej dokumentácie: štátny a školský vzdelávací program, obsahový a výkonový vzdelávací štandard, cieľové požiadavky k maturitám.
4. Konverzačná analýza. Miesto kultivovania regulačného mechanizmu rozhovorov v obsahu vzdelávania a aplikácia vo vyučovaní SJ.
5. Diskurzná analýza. Prínos konceptu diskurz k rozvíjaniu sociálnej inteligencie v modernizácii štátneho vzdelávacieho programu.
6. Rétorika. Súčasný stav a potenciál rétoriky v štátnom vzdelávacom programe a vo vyučovaní slovenského jazyka.
7. Persuázia. Technika presviedčania v rozvíjaní sociálnointerakčnej kompetencie s ohľadom na potenciál didaktických pomôcok.
8. Jazyková a komunikačná kultúra v predspisovnom období. Miesto problematiky kultivovania jazyka a komunikačnej kompetencie v stredoškolských učebniciach slovenčiny – kritické hodnotenie.
9. Jazyková a komunikačná kultúra v spisovnom období. Didaktická reflexia poznatkov z jazykovej kultúry a ich aplikácia pri rozvíjaní jazykového sebavedomia žiaka.
10. Xenolingvistika. Xenofóbia a xenofília ako didaktický problém. Príprava modelovej vyučovacej hodiny zameranej na problematiku xenofóbie a xenofílie.
11. Štylistika – metodologická konfrontácia. Optimálna štylistika vo výučbe slovenského jazyka.
12. Štylistická diferenciácia jazykových prostriedkov. Problematika hodnotenia a klasifikácie hovorených a písomných prejavov.
13. Text z hľadiska autora. Problematika komunikačno-slohovej výchovy na stredných školách.
14. Text z hľadiska recipienta. Kultivovanie interpretačnej kompetencie a metodika práce s neumeleckými textami vo vyučovaní slovenského jazyka.
15. Súčasné trendy v jazykovede. Didaktický problém: systémová lingvistika a rozvíjanie komunikačnej kompetencie.
Štátnu skúšku môže študent vykonať
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie
štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania
študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými
stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia
konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej
súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje
termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa
prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri
týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,
na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na
riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže
študent vykonať
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v
súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,
je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch
pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu
bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo
jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z
daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 0/100
slovenský
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného
katedrou.
2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou
náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú
otázku. (V prípade dištančnej formy ŠS študent odpovedá bez prípravy.)
4. Študent je pripravený viesť syntetizujúci dialóg so skúšobnou komisiou.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej
skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné
0/100
Absolvent disponuje uvedomenosťou vzťahu slovenského národného jazyka a jazykovej aj
komunikačnej kultúry, písaného a ústneho komunikátu; vie aplikovať poznatky zo systémovej
lingvistiky, sociolingvistiky i lingvistickej pragmatiky pri opise a vysvetľovaní jazyka. Spôsobilosť študenta integrovať výsledky vzdelávania z kurzov daného stupňa štúdia je jedným z atribútov úspešného absolventa.
Odporúčaná literatúra predpísaná pre povinné a povinne voliteľné predmety študijného programu, ktoré sú relevantné pre obsah štátnej záverečnej skúšky. Dominantné sú syntetické, koncepčné a teoretické práce umožňujúce kontextový prehľad a hľadanie príčin a súvislostí.
Odpoveď na štátnicovú otázku má obsiahnuť základné historické a literárno-historické
súvislosti obdobia, kontext tvorby jednotlivých autorov, charakteristiku dobovej a autorskej
poetiky a detailnejšiu analýzu a interpretáciu niekoľkých diel autorov uvedených v otázke.
1. Spoločenské súvislosti vývoja literatúry v prvej polovici 20. storočia. Charakteristika
a periodizácia obdobia. Základné tendencie vo vývoji poézie, prózy a drámy. Kľúčoví
autori a ich diela.
2. Slovenská moderna (širší spoločenský a umelecký kontext, časové a autorské
vymedzenie, premena v poetike poézie, prózy a drámy). Básnické a prozaické dielo
Ivana Kraska a Janka Jesenského.
3. Prozaické dielo Ladislava Nádaši-Jégého a Gejzu Vámoša. Naturalizmus
a expresionizmus ako východisko premeny prózy.
4. Prozaické dielo Jána Hrušovského a Ivana Horvátha. Charakteristika a premeny
autorskej poetiky, modernistická inovácia prózy.
5. Prozaické dielo Mila Urbana. Charakteristika a premeny autorskej poetiky, tradícia a
inovácia prózy.
6. Prozaické dielo Jozefa Cígera Hronského. Charakteristika a premeny autorskej
poetiky, tradícia a inovácia prózy.
7. Prozaické dielo Margity Figuli a Dobroslava Chrobáka. Charakteristika a premeny
autorskej poetiky (východiská, naturizmus), inovácia prózy.
8. Prozaické dielo Františka Švantnera. Charakteristika a premeny autorskej poetiky
(východiská, naturizmus a jeho prekonávanie), inovácia prózy.
9. Básnická tvorba Emila Boleslava Lukáča, Jána Smreka a Valentína Beniaka.
Charakteristika a premeny autorskej poetiky, neosymbolizmus a jeho prekonávanie.
(Pozn.: odpoveď sa má zamerať profilovo na jedného autora a pri ďalších dvoch
uviesť len základný prehľad tvorby a stručnú charakteristiku autorskej poetiky).
10. Básnická tvorba Ladislava Novomeského. Charakteristika a premeny autorskej
poetiky, avantgarda a inovácia poézie.
11. Básnická tvorba Rudolfa Dilonga, Pavla Gašparoviča Hlbinu a Janka Silana (do roku
1948). Charakteristika a premeny autorskej poetiky, kontext katolíckej moderny
(Pozn. odpoveď sa má zamerať profilovo na jedného autora a pri ďalších dvoch uviesť
len základný prehľad tvorby a stručnú charakteristiku autorskej poetiky).
12. Básnická tvorba Rudolfa Fabryho a Vladimíra Reisela v kontexte surrealizmu
a nadrealizmu.
13. Dramatická tvorba Vladimíra Hurbana Vladimírova, Ivana Stodolu a Júliusa BarčaIvana – tradícia a inovácia drámy (Pozn.: odpoveď sa má zamerať profilovo na
jedného autora a pri ďalších dvoch uviesť len základný prehľad tvorby a stručnú
charakteristiku autorskej poetiky).
14. Literárnohistorická charakteristika jednotlivých decénií: 50., 60., 70. a 80. roky 20.
stor. Premeny spoločenských súvislostí i poetík. Kľúčoví autori a ich diela.
15. Socialistický realizmus – znaky poetiky, témy, autori a diela, historické súvislosti.
(Fraňo Kráľ, Milan Lajčiak, Peter Jilemnický, Vladimír Mináč a František Hečko).
16. Dominik Tatarka a Ladislav Mňačko. Premeny ich tvorby v historických súvislostiach.
17. Netradičný pohľad na druhú svetovú vojnu v dráme a próze. Peter Karvaš a Ivan
Bukovčan, Leopold Lahola.
18. Poetika a vývin poézie Milana Rúfusa a Miroslava Válka.
19. Poetika básnických skupín 60. rokov. Konkretisti a Osamelí bežci.
20. Neomodernistická próza 60. rokov a jej neskoršie rozvíjanie. Na príklade tvorby Jána
Johanidesa a Rudolfa Slobodu.
21. Literárnohistorické zaradenie a poetika Dušana Mitanu a Dušana Dušeka.
22. Zmeny v literatúre po roku 1989 (v literárnych textoch i v literárnom živote). Prehľad
poetík od 90. rokov do súčasnosti.
23. Peter Pišťanek a Stanislav Rakús. Ironické prehodnocovanie súčasnosti i minulosti
v 90. rokoch.
24. Pavel Vilikovský. Neomodernistické a postmodernistické charakteristiky jeho tvorby.
25. Návrat neomodernistických tendencií, prózy subjektu a autentickosti po roku 1989
(Balla, Márius Kopcsay, Marek Vadas a iní).
26. Historický román v období normalizácie a jeho návrat v novom miléniu (Ladislav
Ballek a Pavol Rankov).
27. Postmodernistické tendencie v prózach Igora Otčenáša a Dušana Taragela a v poézii
Petra Macsovszkého a Michala Habaja.
28. Podoby súčasnej literatúry písanej ženami (Jana Juráňová, Monika Kompaníková,
Ivana Dobrakovová a iné).
29. Ironická subverzia v dramatickej tvorbe Milana Lasicu a Júliusa Satinského,
Stanislava Štepku a Viliama Klimáčka.
Študent/ka si tiež pripraví modelovú vyučovaciu hodinu zameranú na problematiku v otázke z dejín
slovenskej literatúry.
Štátnu skúšku môže študent vykonať
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie
štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania
študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými
stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia
konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej
súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje
termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa
prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri
týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,
na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na
riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže
študent vykonať
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v
súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,
je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch
pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu
bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo
jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z
daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 0/100
slovenský
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného
katedrou.
2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou
náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú
otázku. (V prípade dištančnej formy ŠS študent odpovedá bez prípravy.)
4. Študent je pripravený viesť syntetizujúci dialóg so skúšobnou komisiou.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej
skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné
0/100
Študent má poznatky o špecifikách vyučovania slovenského jazyka a literatúry, o pedagogických
dokumentoch, učebniciach a vyučovacích metódach využívaných na hodinách SJ a literatúry.
Absolvent je spôsobilý aplikovať jazykovedné a literárnovedné poznatky v školskej praxi, vie sa
zapojiť do tvorby didaktických a popularizačných diel.
BROWN, Douglas H. Principles of Language Learning and Teaching, Sixth Edition. Upper Saddle River: Pearson Education, 2014. ISBN 978-0-13-304194-1.
Common European Framework of Reference for Languages: Learning, teaching, assessment – Companion Volume [online]. Strasbourg: Council of Europe Publishing, 2020. ISBN 978-92-871-8621-8. Dostupné na: https://www.coe.int/en/web/common-european-framework-reference-languages/home
HARMER, Jeremy. The Practice of English Language Teaching. Harlow: Pearson Education, 2015. ISBN 1447980255.
HOLDEN, Susan and Vinicius NOBRE. Teaching English Today: Contexts and Objectives. Scotland: Swan Communication Ltd., 2019. ISBN 978-1-901760-13-2.
Inovovaný štátny vzdelávací program [online]. Bratislava: Štátny pedagogický ústav, 2020. Dostupné na: https://www.statpedu.sk/sk/svp/inovovany-statny-vzdelavaci-program/
NUNAN, David and Ronald CARTER. Cambridge Guide to Teaching Speakers of Other Languages. Cambridge: Cambridge University Press, 2001. ISBN 9780511667206.
TANDLICHOVÁ, Eva. Didaktika anglického jazyka. Bratislava: UK Bratislava, 2001. ISBN 80-223-1611-3.
Témy:
1. Rodina a spoločnosť
2. Domov a bývanie
3. Ľudské telo, starostlivosť o zdravie
4. Doprava a cestovanie
5. Vzdelávanie
6. Človek a príroda
7. Voľný čas, záľuby a životný štýl
8. Stravovanie
9. Multikultúrna spoločnosť
10. Obliekanie a móda
11. Šport
12. Obchod a služby
13. Krajiny, mestá a miesta
14. Kultúra a umenie
15. Knihy a literatúra
16. Človek a spoločnosť
17. Komunikácia a jej formy
18. Masmédiá
19. Mládež a jej svet
20. Zamestnanie
21. Veda a technika v službách ľudstva
22. Vzory a ideály
23. Vzťahy medzi ľuďmi
24. Slovensko
25. Krajina, ktorej jazyk sa učím
Náležitosti štátnej skúšky (podmienky vykonania, termíny, hodnotenie, skúšobná komisia, účasť) stanovuje čl. 15 Študijného poriadku Filozofickej fakulty. Jednou zo súčastí štátnej skúšky magisterských učiteľských študijných programov na Katedre anglistiky a amerikanistiky je „Didaktika anglického jazyka“, ktorá má podobu didaktického projektu (podľa špecifikácie nižšie), ktorým majú študenti preukázať schopnosť pripraviť zmysluplný plán vyučovacej hodiny a v rámci jeho obhajoby zodpovedať príslušné otázky z teórie vyučovania.
Cieľom štátnej skúšky je overiť si či študenti ovládajú teóriu vyučovania anglického jazyka a či sú schopní ju uplatniť v praxi v rámci vzdelávacieho systému Slovenskej republiky. Študenti si pripravia dva (2) 45-minútové plány hodín anglického jazyka (vzor k dispozícii), medzi ktorými sa predpokladá rozostup jedného dňa. Termín odovzdania stanovuje katedra. Spolu s plánmi odovzdávajú študenti aj všetky pomôcky, ktoré majú byť súčasťou ich hodín, napr. obrázky, pomocné kartičky („flash cards“) a pod.
V rámci štátnej skúšky študenti vysvetlia teóriu, z ktorej vychádzali pri príprave hodín, aktivít a zadaní, a zdôvodnia štruktúru svojich hodín. Komisia sa môže pýtať na čokoľvek ohľadom pripravených plánov hodín a ich cieľov vrátane otázok o cieľovej skupine (t. j. napr. ohľadom charakteristiky danej vekovej skupiny, vedenia triedy a druhov interakcie). Predpokladá sa používanie odbornej terminológie.
Hodnotenie
Hodnotí sa znalosť metodiky a teórie vyučovania anglického jazyka v spojitosti so štruktúrou a variabilnými zložkami odovzdaných plánov vyučovacích hodín. Súčasťou hodnotenia je aj úroveň ovládania anglického jazyka a schopnosť primerane vysvetľovať a zadávať pokyny. Predpokladá sa úroveň C1 a vyššie.
Cieľovú skupinu, stupeň vzdelávania a úroveň ovládania jazyka (podlá SERR), veľkosť skupiny a všetky ostatné variabilné zložky didaktického projektu štátnej skúšky si študenti žrebujú. Cieľová skupina sa pre plán druhej vyučovacej hodiny sa nemení, nasledovné variabilné zložky si však študenti vyberú podľa vlastnej preferencie: časť dňa, jazyková zručnosť, jazykový cieľ a téma.
Variabilné zložky
A. stupeň vzdelávania (ISCED): nižšie alebo vyššie sekundárne vzdelávanie
B. ročník, vek a jazyková úroveň (SERR)
· nižšie sekundárne vzdelávanie: 2. stupeň 9-ročnej základnej školy; triedy prima-tercia osemročných stredných škôl
· vyššie sekundárne vzdelávanie: 4-ročné stredné školy; 5-ročné bilingválne školy; odborné školy
C. veľkosť a zloženie skupiny
D. deň a hodina v rozvrhu
E. jazyková zručnosť: ústny prejav, počúvanie, čítanie, písanie
F. téma (témy sú uvedené v časti „Obsahová náplň štátnicového predmetu“ tohto informačného listu.
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 0/100 (%)
Úspešné absolvovanie štátnej skúšky predpokladá ovládanie angličtiny aspoň na úrovni C1 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazykové znalosti (CEFR).
1. Študent stručne predstaví svoj projekt členom štátnicovej komisie.
2. Obhajoba didaktického projektu - reakcia študenta na komentáre a otázky z vopred doručenej spätnej väzby.
3. Doplňujúce komentáre a otázky členov komisie, diskusia.
4. Zodpovedanie súvisiacich otázok z teórie vyučovania cudzieho jazyka.
5. Neverejné hlasovanie komisie o hodnotení (obhajoby) didaktického projektu.
6. Vyhlásenie hodnotenia (obhajoby) didaktického projektu.
0/100 (%)
Po úspešnom absolvovaní štátnej skúšky budú študenti
· vedieť preukázať základné vedomosti o psychologických a lingvo-didaktických základoch výučby anglického jazyka, o základoch teórie vyučovania cudzích jazykov,
· mať prehľad o rôznych metódach, prístupoch, technikách, organizačných formách práce, formách testovania a rôznorodých praktických aktivitách pri vyučovaní jednotlivých jazykových prostriedkov a rečových zručností,
· mať schopnosť primerane využívať rôzne učebné pomôcky a audiovizuálnu techniku vzhľadom na obsah či vyučovací cieľ,
· mať schopnosť plánovať a organizovať cudzojazyčné vyučovanie v súlade so základnými školskými dokumentmi (Inovovaný štátny vzdelávací program a Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky),
· vedieť tvoriť učebné materiály a osnovy a
· mať zručnosti na prípravu a praktickú realizáciu vyučovacej hodiny podľa požadovaného materiálu a vyučovacích cieľov.
BAUER, Laurie: English Word-formation. Cambridge: CUP, 1996. ISBN 0-521-28492-9.
BÁZLIK, Miroslav a Jolana MIŠKOVIČOVÁ. Pravidlá výslovnosti britskej a americkej angličtiny. Bratislava: Iura Edition, 2012. ISBN 978-80-8078-447-8.
BÁZLIK, Miroslav a Martin VOTRUBA. Gramatika angličtiny : Seminárne úlohy. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2011. ISBN 978-80-223-3086-2.
BÁZLIK, Miroslav a Martin VOTRUBA. Porovnávacia gramatika anglického a slovenského jazyka. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2008. ISBN 978-80-223-2449-6.
BLAKE, Jason. Writing Short Literature Essays: a Guide for Slovenian Students. Celje: Samozaložba, 2010. ISBN 978-961-245-898-0.
BOROŠOVÁ, Beáta. Segmental and Suprasegmental Phonetics and Phonology, British English. Bratislava: Comenius University, 2017. ISBN 978-80-223-4366-4.
CRYSTAL, David: The Cambridge Encyclopaedia of the English Language. Cambridge
University Press, 2003. ISBN 0-521-53033-4.
GRAUZĽOVÁ, Lucia. Writing a Thesis in Literary Studies. Bratislava: Stimul, 2024. ISBN 978-80-8127-426-8.
HAMP-LYONS, Liz a Ben HEASLEY. Study Writing a Course in Writing Skills for Academic Purposes. Cambridge: Cambridge University Press, 2006. ISBN 978-0-521-53496-3.
KUBIŠOVÁ, Alžbeta, BÁZLIK, Miroslav a Martin VOTRUBA. Porovnávacia gramatika anglického a slovenského jazyka II. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2009. ISBN 978-80-223-2620-9.
KVETKO, Pavol: English Lexicology in Theory and Practice. Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Filozofická fakulta, 2015. ISBN: 978-80-8105-639-0.
LACKO, Ivan. How to present perfectly, simply, and continuously: ideas (not only) for academic assignments and examinations. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2021. ISBN 978-80-223-5337-3.
LANČARIČ, Daniel: English Grammar in Theory and Practice. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2020. ISBN 978-80-223-4906-2.
LANČARIČ, Daniel: English Lexicology. Theory and Exercises. Numbrecht: Kirsch-Verlag, 2016. ISBN 978-3-943906-25-7.
QUIRK, Randolph a Sidney GREENBAUM. A Student’s Grammar of the English Language. Harlow: Longman, 1990. ISBN 0-582-05971-2.
ROACH, Peter. English Phonetics and Phonology. Cambridge: Cambridge University Press, 2009. ISBN 978-0-521-71740-3.
Náležitosti štátnej skúšky (podmienky vykonania, termíny, hodnotenie, skúšobná komisia, účasť) stanovuje čl. 15 Študijného poriadku Filozofickej fakulty.
Jednou zo súčastí štátnej skúšky magisterských študijných programov na Katedre anglistiky a amerikanistiky je „Anglická filológia“. V rámci nej si študent v štátnicovom ročníku vyberie podľa preferencie len jeden z dvojice nasledovných modulov a svoj výber nahlasuje na sekretariáte KAA do katedrou určeného dátumu:
• literárny modul
• lingvistický modul
LITERÁRNY MODUL:
· V rámci tohto modulu vypracujú študenti literárny projekt na tému, ktorú si vopred vylosujú spôsobom a v termíne určenom katedrou. Svoj literárny projekt odovzdávajú v požadovanej forme spôsobom určeným katedrou spravidla týždeň pred konaním štátnej skúšky. Projekt musí mať argumentatívny charakter a musí vychádzať z jasne formulovanej tézy a primárnych a sekundárnych zdrojov podľa požiadaviek stanovených katedrou. Od študenta sa očakáva analytický pohľad na skúmané literárne diela.
· Špecifické požiadavky pre daný akademický rok budú zverejnené vždy na začiatku akademického roka na stránke katedry.
· Na obhajobe projektu na štátnej skúške by mal byť v rámci diskusie študent schopný reagovať na konkrétne otázky týkajúce sa skúmaných literárnych diel i literárneho, kultúrneho a historického kontextu, v ktorom skúmané diela vznikli, a preukázať schopnosť kritického myslenia v spôsobe argumentácie a v odpovediach.
Štátna záverečná skúška z literatúry je koncipovaná tak, aby študentom umožnila:
· osvedčiť schopnosť samostatne analyzovať literárne diela v ich literárnom, kultúrnom a historickom kontexte,
· osvedčiť schopnosť formulovať a obhájiť vlastnú interpretáciu prostredníctvom logickej a podloženej argumentácie,
· osvedčiť orientáciu v relevantných literárnovedných prístupoch a sekundárnej literatúre,
· osvedčiť schopnosť kriticky pracovať s primárnymi a sekundárnymi zdrojmi,
· osvedčiť schopnosť kultivovane a vecne reagovať na otázky a zapájať sa do odbornej diskusie v anglickom jazyku.
Pri hodnotení štátnej záverečnej skúšky z literatúry komisia zohľadňuje nasledujúce kritériá:
· koherentnosť/jasná štruktúra prejavu
· jazyková úroveň
· prezentačné zručnosti
· analýza/argumentácia
· schopnosť kontextualizácie
· práca so zdrojmi
Študent bude automaticky ohodnotený známkou FX bez ohľadu na skóre z ostatných čiastkových kritérií, ak nesplní niektoré z týchto kritérií:
· nesplní zadanie, t.j. jeho projekt nenapĺňa zadanú tému, nevychádza z tézy a nemá argumentačný charakter,
· jazyková úroveň nedosahuje úroveň C1
· nepoužíva sekundárne a primárne zdroje podľa požiadaviek (počet, spoľahlivosť)
· projekt vykazuje známky neetickej práce so zdrojmi alebo umelou inteligenciou.
LINGVISTICKÝ MODUL:
Štátna záverečná skúška z anglickej lingvistiky bude pozostávať z ústnej skúšky konanej v angličtine.
Pre poslucháčov, ktorí sa pre ňu rozhodnú, boli otázky volené tak, aby v rámci odpovedí na ne poskytovali možnosť:
• osvedčiť schopnosť analytickej prezentácie príslušných lingvistických javov a ich postavenia na jednotlivých jazykových rovinách;
• osvedčiť zvládnutie ich syntetickej interpretácie a príslušnej argumentácie v ich systematických súvislostiach a komunikačných funkciách;
• osvedčiť schopnosť rozšíriť naštudovanú látku o vlastné zistenia či postrehy;
• osvedčiť schopnosť kontrastívneho vyhodnotenia jazykovej situácie v porovnaní so slovenčinou;
• v prípade tematickej relevantnosti danej otázky osvedčiť schopnosť exemplifikovať teóriu na konkrétnych výrazových prostriedkoch v písanom texte, ktorý bude poslucháčovi poskytnutý pred začiatkom prípravy na skúšku.
Kritériá hodnotenia lingvistického modulu predpokladajú zodpovedanie otázok na úrovni, ktorá zodpovedá profilu absolventa daného študijného programu, a sú nasledovné:
• dobre premyslená a jasná koncepcia odpovede;
• splnenie vyššie uvedených požiadaviek v súvislosti s témou otázky;
• koherentnosť prejavu;
• primeraná jazyková úroveň (cca. C1).
Na štátnej skúške si študenti losujú z otázok, ktoré boli vopred zverejnené katedrou.
Úspešné absolvovanie štátnej skúšky predpokladá ovládanie angličtiny aspoň na úrovni C1 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazykové znalosti (CEFR).
Obsah štátnej záverečnej skúšky z anglickej filológie bude tvoriť súbor znalostí, vedomostí a prezentačných zručností získaných v priebehu štúdia lingvistických a literárnych predmetov, ale aj s prienikom na kulturologické (na históriu a reálie anglofónnych oblastí zamerané), translatologické a didaktické predmety.
Poslucháči na štátnej záverečnej skúške musia osvedčiť schopnosť na akademickej úrovni
kultivovanou angličtinou prezentovať svoje znalosti, vedomosti a zručnosti z daných oblastí, s dôrazom na schopnosť usúvzťažniť a tvorivo ich interpretovať v ich vzájomných javových a intelektuálnych súvislostiach.
0/100 (%)
Po úspešnom absolvovaní štátnej skúšky študenti
• majú základné vedomosti z oblasti anglickej literatúry, resp. lingvistiky,
• vedia sa hlbšie orientovať vo vybranom historickom a literárnom období a sociokultúrnom kontexte, resp. vo vybraných oblastiach všetkých jazykových rovín,
• sú schopní pracovať s teoretickými zdrojmi a aplikovať teoretické poznatky pri analýze literárnych diel, resp. pri analýze jazykových prejavov vo všeobecnosti,
• sú schopní kriticky analyzovať, syntetizovať a argumentovať,
• ovládajú cieľový jazyk na pokročilej úrovni,
• majú dobré prezentačné zručnosti.