Odporúčaná literatúra predpísaná pre povinné a povinne voliteľné predmety študijného programu,
ktoré sú relevantné pre obsah štátnej záverečnej skúšky. Dominantné sú syntetické, koncepčné a
teoretické práce umožňujúce kontextový prehľad a hľadanie príčin a súvislostí.
Odpoveď na štátnicovú otázku má obsiahnuť základné historické a literárno-historické
súvislosti obdobia, kontext tvorby jednotlivých autorov, charakteristiku dobovej a autorskej
poetiky a detailnejšiu analýzu a interpretáciu niekoľkých diel autorov uvedených v otázke.
1. Spoločenské súvislosti vývoja literatúry v prvej polovici 20. storočia. Charakteristika
a periodizácia obdobia. Základné tendencie vo vývoji poézie, prózy a drámy. Kľúčoví
autori a ich diela.
2. Slovenská moderna (širší spoločenský a umelecký kontext, časové a autorské
vymedzenie, premena v poetike poézie, prózy a drámy). Básnické a prozaické dielo
Ivana Kraska a Janka Jesenského.
3. Prozaické dielo Ladislava Nádaši-Jégého a Gejzu Vámoša. Naturalizmus
a expresionizmus ako východisko premeny prózy.
4. Prozaické dielo Jána Hrušovského a Ivana Horvátha. Charakteristika a premeny
autorskej poetiky, modernistická inovácia prózy.
5. Prozaické dielo Mila Urbana. Charakteristika a premeny autorskej poetiky, tradícia a
inovácia prózy.
6. Prozaické dielo Jozefa Cígera Hronského. Charakteristika a premeny autorskej
poetiky, tradícia a inovácia prózy.
7. Prozaické dielo Margity Figuli a Dobroslava Chrobáka. Charakteristika a premeny
autorskej poetiky (východiská, naturizmus), inovácia prózy.
8. Prozaické dielo Františka Švantnera. Charakteristika a premeny autorskej poetiky
(východiská, naturizmus a jeho prekonávanie), inovácia prózy.
9. Básnická tvorba Emila Boleslava Lukáča, Jána Smreka a Valentína Beniaka.
Charakteristika a premeny autorskej poetiky, neosymbolizmus a jeho prekonávanie.
(Pozn.: odpoveď sa má zamerať profilovo na jedného autora a pri ďalších dvoch
uviesť len základný prehľad tvorby a stručnú charakteristiku autorskej poetiky).
10. Básnická tvorba Ladislava Novomeského. Charakteristika a premeny autorskej
poetiky, avantgarda a inovácia poézie.
11. Básnická tvorba Rudolfa Dilonga, Pavla Gašparoviča Hlbinu a Janka Silana (do roku
1948). Charakteristika a premeny autorskej poetiky, kontext katolíckej moderny
(Pozn. odpoveď sa má zamerať profilovo na jedného autora a pri ďalších dvoch uviesť
len základný prehľad tvorby a stručnú charakteristiku autorskej poetiky).
12. Básnická tvorba Rudolfa Fabryho a Vladimíra Reisela v kontexte surrealizmu
a nadrealizmu.
13. Dramatická tvorba Vladimíra Hurbana Vladimírova, Ivana Stodolu a Júliusa BarčaIvana – tradícia a inovácia drámy (Pozn.: odpoveď sa má zamerať profilovo na
jedného autora a pri ďalších dvoch uviesť len základný prehľad tvorby a stručnú
charakteristiku autorskej poetiky).
14. Literárnohistorická charakteristika jednotlivých decénií: 50., 60., 70. a 80. roky 20.
stor. Premeny spoločenských súvislostí i poetík. Kľúčoví autori a ich diela.
15. Socialistický realizmus – znaky poetiky, témy, autori a diela, historické súvislosti.
(Fraňo Kráľ, Milan Lajčiak, Peter Jilemnický, Vladimír Mináč a František Hečko).
16. Dominik Tatarka a Ladislav Mňačko. Premeny ich tvorby v historických súvislostiach.
17. Netradičný pohľad na druhú svetovú vojnu v dráme a próze. Peter Karvaš a Ivan
Bukovčan, Leopold Lahola.
18. Poetika a vývin poézie Milana Rúfusa a Miroslava Válka.
19. Poetika básnických skupín 60. rokov. Konkretisti a Osamelí bežci.
20. Neomodernistická próza 60. rokov a jej neskoršie rozvíjanie. Na príklade tvorby Jána
Johanidesa a Rudolfa Slobodu.
21. Literárnohistorické zaradenie a poetika Dušana Mitanu a Dušana Dušeka.
22. Zmeny v literatúre po roku 1989 (v literárnych textoch i v literárnom živote). Prehľad
poetík od 90. rokov do súčasnosti.
23. Peter Pišťanek a Stanislav Rakús. Ironické prehodnocovanie súčasnosti i minulosti
v 90. rokoch.
24. Pavel Vilikovský. Neomodernistické a postmodernistické charakteristiky jeho tvorby.
25. Návrat neomodernistických tendencií, prózy subjektu a autentickosti po roku 1989
(Balla, Márius Kopcsay, Marek Vadas a iní).
26. Historický román v období normalizácie a jeho návrat v novom miléniu (Ladislav
Ballek a Pavol Rankov).
27. Postmodernistické tendencie v prózach Igora Otčenáša a Dušana Taragela a v poézii
Petra Macsovszkého a Michala Habaja.
28. Podoby súčasnej literatúry písanej ženami (Jana Juráňová, Monika Kompaníková,
Ivana Dobrakovová a iné).
29. Ironická subverzia v dramatickej tvorbe Milana Lasicu a Júliusa Satinského,
Stanislava Štepku a Viliama Klimáčka.
V druhej časti odpovede študent/ka priblíži dejiny prekladu z vybraného jazyka do slovenčiny.
Štátnu skúšku môže študent vykonať
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie
štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania
študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými
stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia
konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej
súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok
stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje
termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa
prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri
týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,
na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na
riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže
študent vykonať
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v
súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,
je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch
pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu
bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo
jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z
daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 0/100
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného
katedrou.
2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou
náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú
otázku. (V prípade dištančnej formy ŠS študent odpovedá bez prípravy.)
4. Študent je pripravený viesť syntetizujúci dialóg so skúšobnou komisiou.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej
skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.
0/100
Absolvent disponuje znalosťou histórie slovenskej literatúry s dôrazom na dejiny slovenskej
literatúry 20. a 21. st., poznatkami z teórie literatúry, literárnej vedy a literárnej kritiky, ako aj
vedomosťami o umeleckom preklade na Slovensku v 20. a 21. storočí. Je schopný vykonávať presnú kontextualizáciu skúmaných textov i odborných interpretácií s vlastnými relevantnými zisteniami. Orientácia v poetikách rôznych období zvyšujú jeho schopnosť adekvátneho prekladu.
Odporúčaná literatúra predpísaná pre povinné a povinne voliteľné predmety študijného programu, ktoré sú relevantné pre obsah štátnej záverečnej skúšky. Dominantné sú syntetické, koncepčné a teoretické práce umožňujúce kontextový prehľad a hľadanie príčin a súvislostí.
1. Jazyková situácia ako odraz spoločenského a kultúrneho kontextu. 2. Synchrónna a diachrónna dynamika jazyka. 3. Zdroje a faktory dynamiky jazyka. 4. Stratifikácia slovenského národného jazyka a vývoj jej teórie v slovenskej lingvistike. 5. Teritoriálna diferencovanosť slovenského jazykového územia. 6. Jazyková politika ako intencionálny vonkajší faktor dynamiky jazyka. 7. Spisovný jazyk ako prestížna varieta národného jazyka. 8. Jazyková kultúra a kultúra jazyka. 9. Jazykové kontakty ako stimuly historického a súčasného rozvoja slovenčiny. 10. Vnútrojazykové činitele vývinu a dynamiky v gramatickom pláne slovenského jazyka. 11. Vnútrojazykové činitele vývinu a dynamiky vo fonetickom a fonologickom systéme slovenského jazyka. 12. Štylistika – metodologická konfrontácia. 13. Štylistická ponuka jazyka. 14.Text a štýl. 15. Text a štýl v kontexte .
Štátnu skúšku môže študent vykonať
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie
štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania
študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými
stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia
konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej
súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
V súlade so znením študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych
skúšok stanovuje dekan a s fakultným harmonogramom štúdia.
Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje
termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa
prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri
týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,
na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na
riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže
študent vykonať
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v
súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,
je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch
pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu
bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo
jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z
daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 0/100
slovenský
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného
katedrou.
2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou
náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú
otázku. (V prípade dištančnej formy ŠS študent odpovedá bez prípravy.)
4. Študent je pripravený viesť syntetizujúci dialóg so skúšobnou komisiou.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej
skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.
Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 0/100
Absolvent má hlbšie orientačné schopnosti v oblasti jazyka a jeho kultúrnych súvislostí a
predpoklady cieľavedomého rozvíjania komunikačnej kompetencie; disponuje uvedomenosťou
vzťahu slovenského národného jazyka a jazykovej aj komunikačnej kultúry, písaného a ústneho
komunikátu, a to z pozície príjemcu aj odosielateľa. Spôsobilosť študenta integrovať výsledky vzdelávania z kurzov daného stupňa štúdia je jedným z atribútov úspešného absolventa.
● BARTHA, Csilla. A kétnyelvűség alapkérdései. Budapest: Nemzeti Tankönyvkiadó, 1999.
ISBN 963-19-0009-6.
● BENŐ, Attila. Kontaktológia. A nyelvi kapcsolatok alapfogalmai. Kolozsvár: Egyetemi
Műhely Kiadó. 2008. ISBN 978-973-88620-2-9.
● LANSTYÁK, István. Nyelvalakítás és nyelvi problémák. Somorja: Fórum Kisebbségkutató
Intézet–Gramma Nyelvi Iroda, 2018. ISBN 978-80-89978-00-7.
● LANSTYÁK, István–Vančóné Kremmer Ildikó zost. Nyelvészetről változatosan.
Dunaszerdahely: Gramma Nyelvi Iroda, 2005. ISBN 80-969556-0-8.
● SZABÓMIHÁLY, Gizella–LANSTYÁK István zost. Magyarok Szlovákiában VII. kötet.
Nyelv. Somorja: Fórum Kisebbségkutató Intézet, 2011. ISBN 978-80-89249-54-1.
Štátnu skúšku môže študent vykonať
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie
štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania
študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými
stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia
konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej
súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
V súlade so znením študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych
skúšok stanovuje dekan a s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje
termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa
prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri
týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,
na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na
riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže
študent vykonať
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v
súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,
je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch
pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu
bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo
jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z
daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia.
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 0/100
maďarský jazyk (C2)
1. Základné otázky bilingvizmu a výskumu bilingvizmu. Typy bilingvizmu.
2. Otázky individuálneho bilingvizmu.
3. Otázky spoločenského bilingvizmu: bilingválne komunity; menšinový a väčšinový bilingvizmus.
4. Ďalšie otázky spoločenského bilingvizmu: domény používania jazykov; diglosia; jazyková
asimilácia a jazyková atrícia; jazykové práva.
5. Bilingválna výučba. Lingvicizmus a jeho dôsledky. Typy bilingválnych vzdelávacích programov.
6. Jazykové správanie sa bilingválnych hovoriacich (výber a striedanie kódov, iné komunikačné
stratégie).
7. Základné otázky jazykovej kontaktológie. Jazyková interferencia všeobecne a na jednotlivých
rovinách jazykového systému. Jazyková výpožička, jazykový substrát a superstrát. Typy
výpožičiek, integrácia výpožičiek.
8. Zmiešané jazyky a jazykové variety.
9. Areálová lingvistika. Interlingvistika.
10. Pidžinské a kreolské jazyky.
11. Superdiverzita, multilingvizmus, plurilingvizmus.
12. Polylingvizmus: nový pohľad na otázky viacjazyčnosti a jazykových kontaktov.
Študent, ktorý absolvuje štátnu skúšku, komplexne zvláda problematiku štátnej skúšky v kontexte
stanovených okruhov. Má teoretické a praktické poznatky založené na súčasnom stave poznania
z teórie organizácie poznania a bibliometrie, ako aj schopnosť ich tvorivo uplatňovať a používať.
Dokáže poznatky organizácie poznania a bibliometrie aplikovať aj na medzipredmetové vzťahy,
je schopný kriticky myslieť, formulovať odporúčania k problémom organizácie poznania a
bibliometrie a vedecky argumentovať.
• DOBOS, Csilla, ed. Szaknyelvi kommunikáció. Segédkönyvek a nyelvészet tanulmányozásához. Budapest: Tinta Könyvkiadó, 2010. ISBN 978-963-9902-49-7.
• FATA, Ildikó a VERESNÉ, Valentinyi Klára, eds. Szaknyelv és szakfordítás. Tanulmányok a szakfordítás és a fordítóképzés aktuális témáiról. Gödöllő: Szent István Egyetem, 2015 [cit. 2021-10-27]. ISSN 1587-4389. Dostupné na: http://tti.gtk.szie.hu/sites/default/files/upload/page/szie_2015-v3_2015szept18_vegl.pdf
• KLAUDY, Kinga. Bevezetés a fordítás gyakorlatába. Budapest: Scholastica, 2014. ISBN 963- 859-127-7.
• KLAUDY, Kinga. Tézisek a fordítástudományról. Új fordítástudományi tanulmányok. Budapest: Tinta Könyvkiadó, 2020. ISBN 239-999-2161-79-9.
• LANSTYÁK, István, POLGÁR, Anikó, ed. Fordítás, kulturális hibriditás és többnyelvűség a magyar irodalomtudomány és nyelvtudomány kontextusában. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2019. ISBN 978-80-223-4738-9.
• ROBIN, Edina, ZACHAR, Viktor (ed.). Fordítástudomány ma és holnap. Budapest: L’Harmattan Kiadó, 2018. ISBN 978-963-414-403-8.
• HORVÁTH, Ildikó, ed. A modern fordító és tolmács. Budapest: ELTE Eötvös Kiadó, 2015. ISBN 978-963-12-1474-1.
• KÖRNYEI, Tibor et al. Hogyan kezdjem? Útmutató fordítóknak és tolmácsoknak. Budapest: Magyarországi Fordítóirodák Egyesülete, 2004 [cit. 2021-10-25]. ISBN 963-21684-7-X. Dostupné na: https://docplayer.hu/68139096-F-o-r-d-i-t-o-i-a-b-c-iotigfiot-hogyan-kezdjem-utmutato-forditoknak-es-tolmacsoknak-ds-m-agyarorszagi-forditoirodak-egyesulete.html
• MAKAROVÁ, Viera. Tlmočenie hraničná oblasť medzi vedou, skúsenosťou a umením možného. Bratislava: Stimul, 2004. ISBN 80-88982-81-2.
• ŠVEDA, Pavol. Vybrané kapitoly z didaktiky simultánneho tlmočenia. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2015 [cit. 2021-10-25]. ISBN 978-80-223-4069-4. Dostupné na: https://www.researchgate.net/publication/321496828_Vybrane_kapitoly_z_didaktiky_simultanneho_tlmocenia
• SZABARI, Krisztina. Tolmácsolás. Bevezetés a tolmácsolás elméletébe és gyakorlatába. Budapest: Scholastica, 2006. ISBN 963-85912-8-5.
Štátnu skúšku môže študent vykonať
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie
štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania
študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými
stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia
konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej
súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
V súlade so znením študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych
skúšok stanovuje dekan a s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje
termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa
prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri
týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,
na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na
riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže
študent vykonať
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v
súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,
je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch
pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu
bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo
jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z
daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia.
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 0/100
maďarský jazyk (C2) a slovenský jazyk (C1)
Okruhy tém:
1. Osvojenie si a precvičovanie slovnej zásoby maďarčiny a slovenčiny – právo, verejná správa
2. Osvojenie si a precvičovanie slovnej zásoby maďarčiny a slovenčiny – inštitúcie a činnosť
Európskej únie
3. Osvojenie si a precvičovanie slovnej zásoby maďarčiny a slovenčiny – cezhraničná spolupráca,
granty
4. Osvojenie si a precvičovanie slovnej zásoby maďarčiny a slovenčiny – sociálne zabezpečenie
5. Osvojenie si a precvičovanie slovnej zásoby maďarčiny a slovenčiny – zamestnanosť a pracovné
právo
6. Osvojenie si a precvičovanie slovnej zásoby maďarčiny a slovenčiny – zdravotná starostlivosť
7. Jednosmerné tlmočenie rôznych druhov textov (monológy)
8. Jednosmerné tlmočenie rôznych druhov textov (dialógy)
9. Obojsmerné tlmočenie rôznych druhov textov (monológy)
10. Obojsmerné tlmočenie rôznych druhov textov (dialógy)
11. Problematické gramatické konštrukcie v maďarčine a v slovenčine a ich riešenie
12. Riešenie krízových situácií, improvizácia, zámena všeobecného a konkrétneho vyjadrenia
13. Terminológia ako vedná disciplína
14. Základné znaky a vlastnosti odborných termínov
15. Interdisciplinárnosť vednej disciplíny – vecný, filozofický a lingvistický prístup
16. Termíny, polotermíny a profesionalizmy
17. Nominatívna a kognitívna funkcia termínu
18. Osobitné terminologické kritériá termínu
19. Významová určitosť, presnosť a jednoznačnosť termínu
20. Kritérium motivovanosti a systémovosti termínov
21. Presnosť a konzistentnosť terminológie v cieľovom texte
22. Problematika prekladu terminológie cestovného ruchu, potravinárskeho priemyslu atď.
23. Terminologické databázy a ich aplikácia v prekladateľskej praxi
24. Preklad odborných textov podľa charakteru témy
Študent, ktorý absolvuje štátnu skúšku, komplexne zvláda problematiku štátnej skúšky v kontexte
stanovených okruhov. Má teoretické a praktické poznatky založené na súčasnom stave poznania
z teórie organizácie poznania a bibliometrie, ako aj schopnosť ich tvorivo uplatňovať a používať.
Dokáže poznatky organizácie poznania a bibliometrie aplikovať aj na medzipredmetové vzťahy,
je schopný kriticky myslieť, formulovať odporúčania k problémom organizácie poznania a
bibliometrie a vedecky argumentovať.