Odporúčaná literatúra predpísaná pre povinné a povinne voliteľné predmety študijného programu,

ktoré sú relevantné pre obsah štátnej záverečnej skúšky. Dominantné sú syntetické, koncepčné a

teoretické práce umožňujúce kontextový prehľad a hľadanie príčin a súvislostí.

Odpoveď na štátnicovú otázku má obsiahnuť základné historické a literárno-historické

súvislosti obdobia, kontext tvorby jednotlivých autorov, charakteristiku dobovej a autorskej

poetiky a detailnejšiu analýzu a interpretáciu niekoľkých diel autorov uvedených v otázke.

1. Spoločenské súvislosti vývoja literatúry v prvej polovici 20. storočia. Charakteristika

a periodizácia obdobia. Základné tendencie vo vývoji poézie, prózy a drámy. Kľúčoví

autori a ich diela.

2. Slovenská moderna (širší spoločenský a umelecký kontext, časové a autorské

vymedzenie, premena v poetike poézie, prózy a drámy). Básnické a prozaické dielo

Ivana Kraska a Janka Jesenského.

3. Prozaické dielo Ladislava Nádaši-Jégého a Gejzu Vámoša. Naturalizmus

a expresionizmus ako východisko premeny prózy.

4. Prozaické dielo Jána Hrušovského a Ivana Horvátha. Charakteristika a premeny

autorskej poetiky, modernistická inovácia prózy.

5. Prozaické dielo Mila Urbana. Charakteristika a premeny autorskej poetiky, tradícia a

inovácia prózy.

6. Prozaické dielo Jozefa Cígera Hronského. Charakteristika a premeny autorskej

poetiky, tradícia a inovácia prózy.

7. Prozaické dielo Margity Figuli a Dobroslava Chrobáka. Charakteristika a premeny

autorskej poetiky (východiská, naturizmus), inovácia prózy.

8. Prozaické dielo Františka Švantnera. Charakteristika a premeny autorskej poetiky

(východiská, naturizmus a jeho prekonávanie), inovácia prózy.

9. Básnická tvorba Emila Boleslava Lukáča, Jána Smreka a Valentína Beniaka.

Charakteristika a premeny autorskej poetiky, neosymbolizmus a jeho prekonávanie.

(Pozn.: odpoveď sa má zamerať profilovo na jedného autora a pri ďalších dvoch

uviesť len základný prehľad tvorby a stručnú charakteristiku autorskej poetiky).

10. Básnická tvorba Ladislava Novomeského. Charakteristika a premeny autorskej

poetiky, avantgarda a inovácia poézie.

11. Básnická tvorba Rudolfa Dilonga, Pavla Gašparoviča Hlbinu a Janka Silana (do roku

1948). Charakteristika a premeny autorskej poetiky, kontext katolíckej moderny

(Pozn. odpoveď sa má zamerať profilovo na jedného autora a pri ďalších dvoch uviesť

len základný prehľad tvorby a stručnú charakteristiku autorskej poetiky).

12. Básnická tvorba Rudolfa Fabryho a Vladimíra Reisela v kontexte surrealizmu

a nadrealizmu.

13. Dramatická tvorba Vladimíra Hurbana Vladimírova, Ivana Stodolu a Júliusa BarčaIvana – tradícia a inovácia drámy (Pozn.: odpoveď sa má zamerať profilovo na

jedného autora a pri ďalších dvoch uviesť len základný prehľad tvorby a stručnú

charakteristiku autorskej poetiky).

14. Literárnohistorická charakteristika jednotlivých decénií: 50., 60., 70. a 80. roky 20.

stor. Premeny spoločenských súvislostí i poetík. Kľúčoví autori a ich diela.

15. Socialistický realizmus – znaky poetiky, témy, autori a diela, historické súvislosti.

(Fraňo Kráľ, Milan Lajčiak, Peter Jilemnický, Vladimír Mináč a František Hečko).

16. Dominik Tatarka a Ladislav Mňačko. Premeny ich tvorby v historických súvislostiach.

17. Netradičný pohľad na druhú svetovú vojnu v dráme a próze. Peter Karvaš a Ivan

Bukovčan, Leopold Lahola.

18. Poetika a vývin poézie Milana Rúfusa a Miroslava Válka.

19. Poetika básnických skupín 60. rokov. Konkretisti a Osamelí bežci.

20. Neomodernistická próza 60. rokov a jej neskoršie rozvíjanie. Na príklade tvorby Jána

Johanidesa a Rudolfa Slobodu.

21. Literárnohistorické zaradenie a poetika Dušana Mitanu a Dušana Dušeka.

22. Zmeny v literatúre po roku 1989 (v literárnych textoch i v literárnom živote). Prehľad

poetík od 90. rokov do súčasnosti.

23. Peter Pišťanek a Stanislav Rakús. Ironické prehodnocovanie súčasnosti i minulosti

v 90. rokoch.

24. Pavel Vilikovský. Neomodernistické a postmodernistické charakteristiky jeho tvorby.

25. Návrat neomodernistických tendencií, prózy subjektu a autentickosti po roku 1989

(Balla, Márius Kopcsay, Marek Vadas a iní).

26. Historický román v období normalizácie a jeho návrat v novom miléniu (Ladislav

Ballek a Pavol Rankov).

27. Postmodernistické tendencie v prózach Igora Otčenáša a Dušana Taragela a v poézii

Petra Macsovszkého a Michala Habaja.

28. Podoby súčasnej literatúry písanej ženami (Jana Juráňová, Monika Kompaníková,

Ivana Dobrakovová a iné).

29. Ironická subverzia v dramatickej tvorbe Milana Lasicu a Júliusa Satinského,

Stanislava Štepku a Viliama Klimáčka.

V druhej časti odpovede študent/ka priblíži dejiny prekladu z vybraného jazyka do slovenčiny.

Štátnu skúšku môže študent vykonať

a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie

štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,

b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových

predmetov v skladbe určenej študijným programom,

c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,

d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.

Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania

študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými

stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia

konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej

súčasti sa rozhoduje hlasovaním.

Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok

stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje

termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa

prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri

týždne pred termínom jej konania.

Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,

na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na

riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže

študent vykonať

a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku

alebo

b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v

súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.

Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,

je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch

pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu

bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo

jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z

daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.

Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 0/100

1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného

katedrou.

2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou

náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.

3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú

otázku. (V prípade dištančnej formy ŠS študent odpovedá bez prípravy.)

4. Študent je pripravený viesť syntetizujúci dialóg so skúšobnou komisiou.

5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej

skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.

Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.

0/100

Absolvent disponuje znalosťou histórie slovenskej literatúry s dôrazom na dejiny slovenskej

literatúry 20. a 21. st., poznatkami z teórie literatúry, literárnej vedy a literárnej kritiky, ako aj

vedomosťami o umeleckom preklade na Slovensku v 20. a 21. storočí. Je schopný vykonávať presnú kontextualizáciu skúmaných textov i odborných interpretácií s vlastnými relevantnými zisteniami. Orientácia v poetikách rôznych období zvyšujú jeho schopnosť adekvátneho prekladu.

Odporúčaná literatúra predpísaná pre povinné a povinne voliteľné predmety študijného programu, ktoré sú relevantné pre obsah štátnej záverečnej skúšky. Dominantné sú syntetické, koncepčné a teoretické práce umožňujúce kontextový prehľad a hľadanie príčin a súvislostí.

1. Jazyková situácia ako odraz spoločenského a kultúrneho kontextu. 2. Synchrónna a diachrónna dynamika jazyka. 3. Zdroje a faktory dynamiky jazyka. 4. Stratifikácia slovenského národného jazyka a vývoj jej teórie v slovenskej lingvistike. 5. Teritoriálna diferencovanosť slovenského jazykového územia. 6. Jazyková politika ako intencionálny vonkajší faktor dynamiky jazyka. 7. Spisovný jazyk ako prestížna varieta národného jazyka. 8. Jazyková kultúra a kultúra jazyka. 9. Jazykové kontakty ako stimuly historického a súčasného rozvoja slovenčiny. 10. Vnútrojazykové činitele vývinu a dynamiky v gramatickom pláne slovenského jazyka. 11. Vnútrojazykové činitele vývinu a dynamiky vo fonetickom a fonologickom systéme slovenského jazyka. 12. Štylistika – metodologická konfrontácia. 13. Štylistická ponuka jazyka. 14.Text a štýl. 15. Text a štýl v kontexte .

Štátnu skúšku môže študent vykonať

a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie

štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,

b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových

predmetov v skladbe určenej študijným programom,

c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,

d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.

Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania

študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými

stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia

konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej

súčasti sa rozhoduje hlasovaním.

V súlade so znením študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych

skúšok stanovuje dekan a s fakultným harmonogramom štúdia.

Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje

termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa

prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri

týždne pred termínom jej konania.

Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,

na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na

riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže

študent vykonať

a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku

alebo

b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v

súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.

Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,

je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch

pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu

bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo

jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z

daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.

Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 0/100

slovenský

1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného

katedrou.

2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou

náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.

3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú

otázku. (V prípade dištančnej formy ŠS študent odpovedá bez prípravy.)

4. Študent je pripravený viesť syntetizujúci dialóg so skúšobnou komisiou.

5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej

skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.

Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.

Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 0/100

Absolvent má hlbšie orientačné schopnosti v oblasti jazyka a jeho kultúrnych súvislostí a

predpoklady cieľavedomého rozvíjania komunikačnej kompetencie; disponuje uvedomenosťou

vzťahu slovenského národného jazyka a jazykovej aj komunikačnej kultúry, písaného a ústneho

komunikátu, a to z pozície príjemcu aj odosielateľa. Spôsobilosť študenta integrovať výsledky vzdelávania z kurzov daného stupňa štúdia je jedným z atribútov úspešného absolventa.