LICHNEROVÁ, L. Písanie a obhajoba záverečných prác [online]. Bratislava:
Univerzita Komenského, 2016 [cit. 2016-10-09]. Dostupné na: http://stella.uniba.sk/texty/
LL_pisanie_obhajoba_zaverecne_prace.pdf
Vnútorný predpis č. 5/2020 [online]. Univerzita Komenského v Bratislave,
2015 [cit. 2021-09-09]. Dostupné na: https://uniba.sk/fileadmin/ruk/
as/2020/20200527/04a_Studijny_poriadok_FiF_UK.pdf
Záverečné práce [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, 2020 [cit.
2021-08-09]. Dostupné na: https://fphil.uniba.sk/studium/student/bakalarske-a-magisterskestudium/
zaverecne-prace/
Ďalšia literatúra podľa zamerania témy diplomovej práce.
Odovzdanie diplomovej práce v termíne určenom v harmonograme aktuálneho akademického roka
pre príslušný termín realizácie štátnej skúšky. Diplomová práca sa odovzdáva v elektronickej verzii
prostredníctvom AIS. Práca musí spĺňať parametre určené vnútorným systémom kvality UK. Na
hodnotenie diplomovej práce sa vzťahujú ustanovenia článku 14 Vnútorného predpisu č. 5/2020
(Študijného poriadku Filozofickej fakulty UK).
Vedúci záverečnej práce a jej oponent vypracujú posudky k diplomovej práci a navrhnú hodnotenie
v klasifikačnej stupnici A-FX, ktoré má študent k dispozícii min. 3 pracovné dni pred obhajobou.
Klasifikačná stupnica: 0-59% -FX, 60-67% -E, 68-75% -D, 76-83% -C, 84-91% -B, 92-100% -A
Kritériá hodnotenia diplomovej práce:
1. Prínos diplomovej práce, splnenie cieľov práce v jej zadaní a náležitostí na obsah diplomovej
práce daných vnútorným systémom kvality UK. Posudzuje sa, či študent spracoval zvolenú tému
na úrovni vedeckej štúdie, s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými
vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Hodnotí sa preukázanie schopností
tvorivo pracovať v študijnom odbore, reflektuje sa stupeň preukázania znalostí a vedomostí o
problematike diplomovej práce;
2. Originálnosť práce (diplomová práca nesmie mať charakter plagiátu, nesmie narúšať autorské
práva iných autorov), súčasťou dokumentácie k obhajobe diplomovej práce sú aj protokoly
originality z CRZP a Theses, k výsledkom ktorých sa vedúci záverečnej práce a oponent vyjadrujú
vo svojich posudkoch;
3. Správnosť a korektnosť citovania použitých informačných zdrojov, výsledkov výskumu iných
autorov a autorských kolektívov, správnosť opisu metód a pracovných postupov iných autorov
alebo autorských kolektívov;
4. Súlad štruktúry diplomovej práce s predpísanou skladbou definovanou vnútorným systémom
kvality UK.
5. Rešpektovanie odporúčaného rozsahu diplomovej práce (odporúčaný rozsah diplomovej práce
je spravidla 50 až 70 normostrán (90 000 až 126 000 znakov) vrátane medzier), primeranosť rozsahu práce posudzuje jej školiteľ;
6. Jazyková a štylistická úroveň práce a formálna úprava.
Študent ústne prezentuje obsah, dosiahnuté ciele a závery diplomovej práce a odpovedá na otázky
a pripomienky vedúceho záverečnej práce, oponenta, resp. členov skúšobnej komisie. Komisia
komplexne zhodnotí kvalitu diplomovej práce, posúdi spôsob a formu obhajoby a schopnosť
študenta adekvátne reagovať na pripomienky a otázky v posudkoch vedúceho záverečnej práce
a oponenta. Hodnotenie sa dosiahne z aritmetického priemeru hodnotení z posudku vedúceho
záverečnej práce, oponenta a hodnotenia skúšobnej komisie. Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Slovenský jazyk a konkrétny slovanský jazyk (jazyky) skúmaného kultúrneho areálu.
1. Prezentovanie diplomovej práce študentom (cca 10 minút) pred komisiou pre štátne skúšky, oponentom diplomovej práce a prítomnými. Študent si môže pripraviť ppt prezentáciu, čo však nie je podmienkou.
2. Prezentovanie najdôležitejších bodov posudkov školiteľa a oponenta, prípadne otázok, ktoré z nich vyplývajú.
3. Reakcia študenta na posudky - pripomienky a otázky.
4. Reakcia študenta na otázky komisie pre štátne skúšky, príp. v širšej diskusii.
0/100
Študent má osvojené základné náležitosti písania odborného textu za dodržania pravidiel
akademickej etiky. Pozná metódy používané v študijnom odbore, je schopný spracovať zvolenú
tému diplomovej práce na úrovni vedeckej štúdie, s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry,
s vhodne zvolenými vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Po úspešnej
obhajobe diplomovej práce vie študent projektovať, realizovať, kriticky reflektovať a zdôvodniť
svoj výskumný zámer. Rozumie kontextom riešeného problému, vie jasne formulovať výskumné
závery, koncipovať vlastné postoje a navrhovať odporúčania. Dokáže argumentačne pružne
reagovať na otázky k výskumnej téme, jej metodológii a záverom.
K bulharskému jazyku:
ANDREJČIN, Ľubomir, POPOV, Konstantin a Stojan STOJANOV. Gramatika na bălgarskija ezik. Sofija: Nauka i izkustvo, 1977.
BANOVA, Savelina. Bălgarskijat glagol. Sofija: D-r Ivan Bogorov, 2005. ISBN 954-316-008-2.
BOJADŽIEV, Todor, KUCAROV, Ivan, a Jordan PENČEV. Săvremenen bălgarski ezik. Sofija: IK Petăr Beron, 1999. ISBN 954-402-036-5.
DOBRÍKOVÁ, Mária, VLČANOVA, Marinela. Základy bulharčiny. Teória a prax. Bratislava: Univerzita Komenského, 2016. ISBN 978-80-223-4222-3.
CHADŽIEVA, Elena et al. Nova praktičeska gramatika na bălgarskija ezik za čuždenci. Sofija: Gutenberg, 2016. ISBN 978-619-176-016-3.
KREJČÍ, Pavel. Přehled vývoje jihoslovanských spisovných jazyků (od 9. do počátku 19. století). Brno: Masarykova univerzita, 2014. ISBN 978-80-210-6914-5.
STEINEROVÁ, Hilda, PANAJOTOV, Veličko a Ľuba STOJANOVA. Slovensko-bulharské rečové paralely. Sofia: Sv. Kliment Ochridski, 1995. ISBN 954-07-0543.
PAŠOV, Petăr. Praktičeska bălgarska gramatika. Sofija: Chermes, 1999. ISBN 954-459-653-4.
K chorvátskemu jazyku:
• DUDOK, Miroslav: Úvod do textiky. Báčsky Petrovec: Kultúra, 1998. ISBN 86-7103-132-2
• DUDOK, Daniel et al. Kontrastivna jezička istraživanja. Novi Sad: Filozofski fakultet, 1990
• BARIĆ, Eugenija et al. Hrvatska gramatika. Zagreb : Školska knjiga 1995. ISBN 953-0-40010-1
• SESAR, Dubravka: Slavenski jezici u usporedbi s hrvatskim I. [online]. Zagreb: FF Press 2009. ISBN 978-953-175-359-3. Dostupné na: https://openbooks.ffzg.unizg.hr/index.php/FFpress/catalog/book/74
K poľskému jazyku:
• SOKOLOVÁ , Miroslava et al: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami. Prešov: Prešovská univerzita, 2012. Dostupné na: https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Sokolova1
• MIECZKOWSKA, Halina: Przyczyny zaniku form wołacza (w ujęciu słowacko-polskim). In: ŽIGO, Pavol, ed. Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Philologica LVI. Bratislava: Univerzita Komenského, 2003.
• PANČÍKOVÁ, Marta: Rozvojové tendencie poľskej a slovenskej lexiky na prelome tisícročia. Bratislava: Stimul, 2008. ISBN 978-80-89236-40-4.
• PANČÍKOVÁ, Marta: Zradnosti poľskej a slovenskej lexiky. Opole: Uniwersytet Opolski, 2005. ISBN 83-906076-5-4.
• BARTNICKA, Barbara, SATKIEWICZ, Halina. Gramatyka języka polskiego. Podrecznik dla cudzoziemców. Warszawa: Wiedza Powszechna, 2006. ISBN 978-83-214-0771-4.
K slovinskému jazyku:
• DOBRÍKOVÁ, Mária. Predložkovo-substantívne frazémy v slovenčine a slovinčine. In: Philologica 53. Materiály z medzinárodnej vedeckej konferencie Slovinsko-slovenske jazykové, literárne a kultúrne vzťahy. Bratislava, 2001, s. 207 – 212. ISBN 80-223-1610-5.
• DUDOK, Miroslav. Prevzaté slová a inovačné procesy v slovinskej a slovenskej lexike. In: Philologica 53. Materiály z medzinárodnej vedeckej konferencie Slovinsko-slovenske jazykové, literárne a kultúrne vzťahy. Bratislava, 2001, s. 195 – 200. ISBN 80-223-1610-5.
• MRAČKA, Michala: Sémantika slovies s predponou iz- v chorvátčine a slovinčine a ich ekvivalenty v slovenčine. In: 90. výročie vzniku Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzity v Ľubľane. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2010 s. 166 – 180. ISBN 978-80-223-2859-3.
• PALKOVIČ, Konštantín: Rod cudzích slov v slovinčine a slovenčine. In: Philologica 53. Materiály z medzinárodnej vedeckej konferencie Slovinsko-slovenske jazykové, literárne a kultúrne vzťahy. Bratislava, 2001, s. 201 – 207. ISBN 80-223-1610-5.
• PANČÍKOVÁ, Marta: Interferencia v slovničine a slovenčine. In: Philologica 53. Materiály z medzinárodnej vedeckej konferencie Slovinsko-slovenske jazykové, literárne a kultúrne vzťahy. Bratislava, 2001 s. 181 – 189. ISBN 80-223-1610-5.
• POKLAČ, Saša: Splošna pomenska sorodnost nekaterih slovaških in slovenskih predlogov ali Na lastnih napakah se učimo učiti slovenske predloge. In: Ezikt i literaturata v modernoto obštestvo. Veliko Tarnovo: Faber, 2005, s. 114 – 124. ISBN 954-775-502-1.
• VAŇKO, Juraj. Slovaško-slovenska homonimija. Slovar slovaško-slovenskih medjezikvnih homonimov. Ljubljana: Filozofska fakulteta. Oddelek za slavistiko, 2003. ISBN 961-237-047-8.
• VAŇKO, Juraj. Slovaška slovnica za Slovence. Ljubljana: Filozofska fakulteta Univerze v Ljubljani. Oddelek za slavistiko, 2004. ISBN 961-237-088-5.
K srbskému jazyku:
• DUDOK, Miroslav: Glutinácia textu v slovenčine a srbčine a chorvátčine. Nový Sad: Obzor 1987. Dostupné v katedrovej knižnici.
• DUDOK, Miroslav: Úvod do textiky. Báčsky Petrovec: Kultúra, 1998. ISBN 86-7103-132-2
• DUDOK, Daniel et al. Kontrastivna jezička istraživanja. Novi Sad: Filozofski fakultet, 1990
• STANOJČIĆ, Živojin. Gramatika srpskog književnog jezika. Beograd: Kreativni centar, 2010. ISBN 978-86-7781-757-2
Tézy na skúšku z bulharského jazyka:
1. Miesto bulharčiny medzi slovanskými a balkánskymi jazykmi.
2. Klasifikácia bulharských samohlások podľa miesta a spôsobu artikulácie.
3. Klasifikácia bulharských spoluhlások podľa miesta a spôsobu artikulácie.
4. Charakteristika menných slovných druhov v bulharčine a slovenčine.
5. Charakteristika bulharských substantív v porovnaní so slovenčinou. Určitý člen.
6. Rod, číslo a stupňovanie prídavných mien.
7. Plné a krátke tvary privlastňovacích zámen v bulharčine.
8. Akuzatívne a datívne tvary osobných zámen v bulharčine.
9. Slovesné triedy a slovesné časy v bulharskom jazyku.
10. Neurčité slovesné tvary v bulharčine. Typy príčastí.
11. Vyjadrenie infinitívu. Slovesné да-konštrukcie.
12. Význam a funkcia predložiek v bulharčine v porovnaní so slovenčinou.
13. Diferenciácia bulharskej slovnej zásoby z hľadiska pôvodu.
14. Aktívna a pasívna lexika (archaizmy, historizmy, neologizmy).
15. Lexikálno-sémantické vzťahy (synonymá, homonymá, antonymá).
Tézy na skúšku z chorvátskeho jazyka:
1. Gramatické kategórie v chorvátčine a v slovenčine.
2. Systém hlások v chorvátčine a v slovenčine.
3. Druhy a charakteristika syntagiem v chorvátčine a v slovenčine.
4. Gramatické a lexikálne vlastnosti ohybných slovných druhov v chorvátčine a slovenčine.
5. Neohybné slovné druhy v chorvátčine a slovenčine.
6. Konfrontačná analýza slovnej zásoby v chorvátčine a slovenčine.
7. Štylisticky príznaková lexika v chorvátčine a slovenčine.
8. Vetná stavba v chorvátčine a slovenčine.
9. Vetné členy v chorvátčine a slovenčine.
10. Slovosled v chorvátčine a slovenčine
11. Vývin spisovnej chorvátčiny od Novosadskej dohody po rozpad Juhoslávie.
Tézy na skúšku z poľského jazyka:
1. Gramatické kategórie v poľštine a v slovenčine.
2. Systém hlások v poľštine a v slovenčine.
3. Druhy a charakteristika syntagiem v poľštine a v slovenčine.
4. Gramatické a lexikálne vlastnosti ohybných slovných druhov v poľštine a slovenčine.
5. Neohybné slovné druhy v poľštine a slovenčine.
6. Konfrontačná analýza slovnej zásoby v poľštine a slovenčine.
7. Štylisticky príznaková lexika v poľštine a slovenčine.
8. Vetná stavba v poľštine a slovenčine.
9. Vetné členy v poľštine a slovenčine.
10. Slovosled v poľštine a slovenčine
11. Vývin poľského spisovného jazyka.
Tézy na skúšku zo slovinského jazyka:
1. Systém hlások v slovinčine a slovenčine, prízvuk v slovinčine.
2. Podstatné meno, substantívne zámeno (samostalniška beseda), substantivizácia prídavných mien; morfologické vlastnosti substantíva (rod – životnosť/neživotnosť, deklinácia, pád, predložkové/bezpredložkové pády, osoba, číslo); druhy substantívnych zámen (osobné, zvratné, opytovacie, ukazovacie, vzťažné, neurčité, vymedzovacie); slovotvorba.
3. Prídavné meno, číslovka, adjektívne zámeno (pridevniška beseda); druhy prídavných mien (akostné, vzťahové a privlastňovacie prídavné mená); morfologické vlastnosti prídavných mien (rod, pád, číslo, určité/neurčité tvary, stupňovanie adjektív); číslovky (hlavné, radové, skupinové, násobné, druhové, určité a neurčité).
4. Slovesá a slovesné kategórie (osoba, číslo, čas, spôsob, slovesný vid a rod); supínum, príčastie a prechodník; slovesné podstatné meno; slovotvorba slovesa.
5. Príslovky (stupňovanie prísloviek, príslovky v úlohe spojok).
6. Neplnovýznamové slovné druhy: predložky (predložkové a bezpredložkové pády); spojky (priraďovacie – podraďovacie); častice; citoslovcia.
7. Syntaktické vzorce (napr. vymenúvanie, vyjadrovanie času, vyjadrovanie myšlienky, názoru, príčiny, súhlasu/nesúhlasu, atď.); činný a trpný tvar; priama a nepriama reč; slovosled a vetosled (pevný slovosled, poradie enklitík, slovosled v zápornej vete).
8. Konfrontačná analýza slovnej zásoby v slovinčine a slovenčine, slovinské frazémy.
9. Slovinský pravopis (písanie malých a veľkých písmen v slovách, interpunkcia).
10. Slovosled v slovinčine.
11. Vývin slovinského spisovného jazyka.
Tézy na skúšku zo srbského jazyka:
1. Gramatické kategórie v srbčine a v slovenčine.
2. Systém hlások v srbčine a v slovenčine.
3. Druhy a charakteristika syntagiem v srbčine a v slovenčine.
4. Gramatické a lexikálne vlastnosti ohybných slovných druhov v srbčine a slovenčine.
5. Neohybné slovné druhy v srbčine a slovenčine.
6. Konfrontačná analýza slovnej zásoby v srbčine a slovenčine.
7. Štylisticky príznaková lexika v srbčine a slovenčine.
8. Vetná stavba v srbčine a slovenčine.
9. Vetné členy v srbčine a slovenčine.
10. Slovosled v srbčine a slovenčine
11. Vývin srbského spisovného jazyka.
Štátnu skúšku môže študent vykonať a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia, b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom, c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách, d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie. Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti sa rozhoduje hlasovaním. V súlade so znením študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan a s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri týždne pred termínom jej konania. Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten, na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže študent vykonať a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku alebo b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách. Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil, je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX. Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Slovenský jazyk a dva profilové slovanské jazyky (bulharský, chorvátský, poľský, slovinský alebo srbský).
Študent absolvuje skúšky z dvoch profilových jazykov, pričom z každého jazyka skladá písomnú a ústnu časť štátnej skúšky. Písomná časť pozostáva z testu s otvorenými otázkami, ako aj otázkami s výberom správnej odpovede. Termíny písomnej a ústnej časti sú vopred zverejnené na internetovej stránke katedry.
Na ústnej časti dostane študent jednu otázku z jedného jazyka a jednu otázku z druhého jazyka. Otázky sa zadávajú písomne a anonymne formou náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú otázku. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázku pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na doplňujúce otázky.
Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie. Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné. Počas vyhlásenia výsledkov komisia informuje študenta o výsledkoch každej súčasti štátnej skúšky a oznámi mu záverečné hodnotenie predmetu štátnej skúšky.
Teoreticko-metodologické otázky konfrontačnej jazykovedy.
Foneticko-fonologický systém konkrétneho slovanského jazyka a slovenčiny.
Kontrastívna gramatika konkrétneho slovanského jazyka a slovenčiny.
Konfrontácia slovnej zásoby konkrétneho slovanského jazyka a slovenčiny.
Aplikácia teoretických vedomostí o jazykovom systéme konkrétneho slovanského jazyka a
slovenčiny v praxi.
0/100
Študent, ktorý absolvuje štátnu skúšku Teória a prax dvoch slovanských jazykov podľa zamerania štúdia v študijnom programe Slovanské štúdiá (2. stupeň), komplexne zvláda problematiku štátnej skúšky v kontexte stanovených okruhov. Disponuje širokými teoretickými vedomosťami o problematike jazykových systémov slovenčiny a dvoch zvolených slovanských jazykov (bulharského, chorvátskeho, poľského, slovinského alebo srbského), ktoré dokáže aplikovať pri konfrontačnej analýze textov na úrovni jednotlivých jazykových rovín, ako aj v rôznych modelových situáciách formálnej i neformálnej komunikácie. Obidva zvolené slovanské jazyky ovláda na úrovni stupňa C1 v písomnej i ústnej forme, vie sa pohotovo a odborne vyjadriť ku každej nastolenej téme v rámci diskusie, samostatne koncipuje a prekladá texty rôzneho druhu.
K dejinám bulharskej literatúry:
IGOV, Svetlozar. Istorija na bălgarskata literatura. Sofija: Siela, 2010. ISBN 978-54-28-0634-9.
PENEV, Bojan. Istorija na bălgarskata literatura. Načalo na Bălgarskato Văzrajdane. Sofija: Bălgarski pisatel, 1976.
IGOV, Svetlozar. Bălgarskata literatura sled 1989 godina [online]. ©2009 [cit. 2017-10-04]. Dostupné na: http://liternet.bg/publish/sigov/1989.htm
ANTOV, Plamen. Bălgarskijat postmodernizam XXI - XIX v. (Kam filozofiata na bălgarskata literatura). Plovdiv: Žanet 45, 2016. ISBN 978-619-186-262-7. Dostupné v príručnej knižnici KSF.
KOŠKA, Ján. Recepcia ako tvorba. Slovensko-bulharské literárne vzťahy (1826-1989). Bratislava: Veda, 2003. ISBN 80-224-0748-8.
DOROVSKÝ, Ivan. Slovník balkánskych spisovatelů. Praha: Libri, 2001. ISBN 80-7277-006-32001.
DOBRÍKOVÁ, Mária, ed. Slovensko-bulharské jazykové a literárne vzťahy. Bratislava: T.R.I. Médium, 1998. ISBN 80-88676-16-9.
K dejinám chorvátskej literatúry:
CHOMA, Branislav. Chorvátska literatúra. Slovník spisovateľov. Bratislava: LUFEMA, 1997. ISBN 80-966972-1-8. Dostupné v príručnej knižnici KSF.
ŠICEL, Miroslav. Hrvatska književnost. Zagreb: Školska knjiga, 1982. Bez ISBN.
JANKOVIČ, Ján. Chorvátska literatúra v slovenskej kultúre I. (do roku 1938). Bratislava: Ústav svetovej literatúry SAV, 1997. ISBN 80-88815-06-01. Dostupné v príručnej knižnici KSF.
JANKOVIĆ, Ján. Chorvátska literatúra v slovenskej kultúre II. (1939 - 1948). Bratislava: Veda / Ústav svetovej literatúry SAV, 2002. ISBN 80-224-0703-8. Dostupné v príručnej knižnici KSF.
ŠICEL, Miroslav. Povijest hrvatske književnosti 19. stoljeća (Knjiga 2 - Realizam). Zagreb: Naklada Ljevak, 2005. ISBN 953-178-637-2.
BEDNÁROVÁ, Marcela. Symboly a mýty chorvátskeho národného hnutia (Fenomén ilyrizmu). Bratislava: Veda, 2012. ISBN 978-80-224-1253-7. Dostupné v príručnej knižnici KSF.
DETONI-DUJMIĆ, Dunja. Lijepi prostori (Hrvatske prozaistice od 1949. do 2010.). Zagreb: Naklada Ljevak, 2011. ISBN 978-953-303-430-0. Dostupné v príručnej knižnici KSF.
K dejinám poľskej literatúry:
HVIŠČ, Jozef. Poľská literatúra. Vývin a texty. Bratislava, Univerzita Komenského, 2001. ISBN 80-223-1537-0
MIŁOSZ, Czesław. Historia literatury polskiej. Kraków, Znak 2010. ISBN 978-83-240-1449-1
WILKOŃ, Aleksander et al. Dejiny poľskej literatúry. Bratislava, Tatran, 1987.
ADAMCZYK, Maria, CHRZĄSTOWSKA, Bożena – POKRZYWIAK, Józef Tomasz. Starożytność – oświecenie. Warszawa, Wydawnictwo Szkolne i Pedagogiczne, 1998. ISBN 83-02-04889-5. Dostupné v katedrovej knižnici.
MAKOWSKI, Stanisław. Romantyzm. Warszawa, Wydawnictwo Szkolne i Pedagogiczne, 1996. ISBN 83-02-05733-9. Dostupné v katedrovej knižnici.
MAKOWIECKI, Andrzej. Slownik postaci literackich. Literatura polska. Warszawa: Świat ksiažki, 2004. ISBN 83-7391-402-1.
PÁSZT Patrícia. Súčasná poľská dráma. Bratislava: Kalligram, 2013. ISBN 978-80-8101-731-5
CZAPLIŃSKI, Przemysław. Ruchome marginesy szkice o literaturze lat 90. Kraków: Znak, 2002. ISBN 83-240-0145-X
K dejinám slovinskej literatúry:
KOS, Janko. Pregled slovenskega slovstva. Ljubljana DZS, 1996. ISBN 86-341-0692-6.
RYCHLÍK, Jan a kol. Dějiny Slovinska. Praha: Lidové noviny, 2011. ISBN 978-80-74222-131-6.
AMBROŽ, Darinka a kol. Branja 1. Berilo in učbenik za 1. letnik gimnazij ter srednjih strokovnih šol. Ljubljana: DZS, 2004. ISBN 86-341-2488-6.
CUDERMAN, Vinko a kol. Branja 2. Berilo in učbenik za 2. letnik gimnazij ter srednjih strokovnih šol. Ljubljana: DZS, 2006. ISBN 86-341-2489-4.
AMBROŽ, Darinka a kol. Branja 3. Berilo in učbenik za 3. letnik gimnazij ter srednjih strokovnih šol. Ljubljana: DZS, 2004. ISBN 86-341-2966-7 .
GERALDINI, Koloman K. (ed.). Piesne zpod Triglava. Bratislava: Slovensko-juhoslovanská liga, 1940.
Rojstni list slovenske kulture: Brižinski spomeniki, Celovški (Rateški) rokopis, Stiški rokopis, Čedadski (Černjejski) rokopis: razstavni katalog. Ljubljana: Narodna in univerzitetna knjižnica, 2004. ISBN 961-6285-29-7.
SLODNJAK, Anton. Zgodovina slovenskego slovstva 3. Realizem. Ljubljana: Slovenska matica, 1961.
SLODNJAK, Anton. Zgodovina slovenskego slovstva 4. Nova struja (1859-1900). Ljubljana: Slovenska matica, 1963.
KOS, Janko: Romantika. Ljubljana: Državna založba. 1980.
MAHNIČ, Joža. Od Zoisa prek moderne do Kocbeka. Ljubljana: Slovenska matica, 2006. ISBN 961-213-151-1.
Wikivir [online]. Dostupné na: https://sl.wikisource.org/wiki/Kategorija:Avtorji
K dejinám srbskej literatúry:
TRIFUNOVIĆ, Gjorgje. Stara srpska književnost. Osnove. Beograd: Filip Višnjić, 1995. ISBN 86-7363-148-3. Dostupné v príručnej knižnici KSF.
KOVIJANIĆ, Risto. Srpski pisci u Bratislavi i Modri u XVIII veku. Novi Sad: Matica srpska, 1973. Bez ISBN. Dostupné v príručnej knižnici KSF.
NEDVĚDOVÁ, Milada K. Srbská a černohorská literatura v době národního obrození. In. Počátky novodobých literatur a metamorfózy romantismu u jižních Slovanů, Rumunů a Albánců. Praha: Filozofická fakulta Univerzity Karlovy, 2015, s. 375-431. ISBN 978-80-7308-646-6. Dostupné v príručnej knižnici KSF.
JANKOVIČ, Ján. Poézia slovensko-srbskej vzájomnosti (1827 - 1938). Bratislava: Veda / Ústav svetovej literatúry SAV - Juga, 2008. ISBN 978-80-89030-40-8. Dostupné v príručnej knižnici KSF.
LOMPAR, Milo, NESTOROVIĆ, Zorica. Srpska književnost XVIII i XIX veka (Kjniga prva). Beograd: Čigoja štampa, 2009. ISBN 978-86-7558-638-8. Dostupné v príručnej knižnici KSF.
DERETIĆ, Jovan. Istorija srpske književnosti, Beograd: Nolit, 1983. Bez ISBN. Dostupné v príručnej knižnici KSF.
JANKOVIĆ, Ján. Srbská dráma na Slovensku. Bratislava: Juga - Divadelný ústav, 2016. ISBN 80-89030-30-0. Dostupné v príručnej knižnici KSF.
Študenti budú skúšaní z teórie literatúry a z dejín dvoch národných literatúr (podľa zamerania štúdia) od najstarších čias po súčasnosť.
Štátnu skúšku môže študent vykonať a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia, b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom, c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách, d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie. Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti sa rozhoduje hlasovaním. V súlade so znením študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan a s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri týždne pred termínom jej konania. Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten, na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže študent vykonať a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku alebo b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách. Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil, je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Slovenský jazyk a dva profilové slovanské jazyky (bulharský, chorvátský, poľský, slovinský alebo srbský).
Študent absolvuje skúšku z dvoch literatúr podľa profilového zamerania štúdia, pričom z každej literatúry skladá písomnú a ústnu časť štátnej skúšky.
Písomná časť pozostáva z testu s otvorenými otázkami, ako aj otázkami s výberom správnej odpovede, a realizuje sa spravidla jeden deň pred ústnou časťou. Termíny písomnej a ústnej časti sú vopred zverejnené na internetovej stránke katedry.
Na ústnej časti dostane študent jednu otázku z jednej literatúry a jednu otázku z druhej literatúry. Otázky sa zadávajú písomne a anonymne formou náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú otázku. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázku pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na doplňujúce otázky.
Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie. Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné. Počas vyhlásenia výsledkov komisia informuje študenta o výsledkoch písomnej a ústnej štátnej skúšky a oznámi mu záverečné hodnotenie predmetu štátnej skúšky.
Dejiny literatúry zvoleného jazykového a kultúrneho areálu od najstarších čias po začiatok 21.
storočia.
Recepcia literatúry zvoleného jazykového a kultúrneho areálu na Slovensku a slovenskej literatúry
v zvolenom jazykovom a kultúrnom areáli.
Interpretácia kľúčových literárnych diel zvoleného jazykového a kultúrneho areálu v kontexte
európskej literatúry a kultúry.
Aplikácia vedomostí získaných z dejín, kultúry a literatúry v praxi umeleckého prekladu.
0/100
Študent po absolvovaní predmetu štátnej skúšky Dejiny dvoch slovanských literatúr v kontexte širšieho kultúrneho areálu (podľa profilového zamerania štúdia) v študijnom programe Slovanské štúdiá (2. stupeň) komplexne zvláda problematiku štátnej skúšky v kontexte stanovených okruhov, disponuje širokými vedomosťami o problematike literárnej komparatistiky, medziliterárnosti a recepcii bulharskej/chorvátskej/poľskej/slovinskej/srbskej literatúry na Slovensku, ako aj slovenskej literatúry v zvolenom jazykovom a kultúrnom areáli. Výborne sa orientuje v dejinách bulharskej/chorvátskej/poľskej/slovinskej/srbskej literatúry, pozná všetky špecifiká kultúry zvoleného jazykového areálu a dokáže ich tvorivo využiť pri interpretácii a analýze literárnych diel, ako aj pri literárnokritických reflexiách aktuálnej literárnej tvorby.