• LICHNEROVÁ, L. Písanie a obhajoba záverečných prác [online]. Bratislava:

Univerzita Komenského, 2016 [cit. 2016-10-09]. Dostupné na: http://stella.uniba.sk/texty/

LL_pisanie_obhajoba_zaverecne_prace.pdf

• Vnútorný predpis č. 5/2020 [online]. Univerzita Komenského v Bratislave,

2015 [cit. 2021-09-09]. Dostupné na: https://uniba.sk/fileadmin/ruk/

as/2020/20200527/04a_Studijny_poriadok_FiF_UK.pdf

• Záverečné práce [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, 2020 [cit.

2021-08-09]. Dostupné na: https://fphil.uniba.sk/studium/student/bakalarske-a-magisterskestudium/zaverecne-prace/

.

Odovzdanie diplomovej práce v termíne určenom v harmonograme aktuálneho akademického roka

pre príslušný termín realizácie štátnej skúšky. Diplomová práca sa odovzdáva v elektronickej verzii

prostredníctvom AIS. Práca musí spĺňať parametre určené vnútorným systémom kvality UK. Na

hodnotenie diplomovej práce sa vzťahujú ustanovenia článku 14 Vnútorného predpisu č. 5/2020

(Študijného poriadku Filozofickej fakulty UK).

Vedúci záverečnej práce a jej oponent vypracujú posudky k diplomovej práci a navrhnú hodnotenie

v klasifikačnej stupnici A-FX, ktoré má študent k dispozícii min. 3 pracovné dni pred obhajobou.

Kritériá hodnotenia diplomovej práce:

1. Prínos diplomovej práce, splnenie cieľov práce v jej zadaní a náležitostí na obsah diplomovej

práce daných vnútorným systémom kvality UK. Posudzuje sa, či študent spracoval zvolenú tému

na úrovni vedeckej štúdie, s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými

vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Hodnotí sa preukázanie schopností

tvorivo pracovať v študijnom odbore, reflektuje sa stupeň preukázania znalostí a vedomostí o

problematike diplomovej práce;

2. Originálnosť práce (diplomová práca nesmie mať charakter plagiátu, nesmie narúšať autorské

práva iných autorov), súčasťou dokumentácie k obhajobe diplomovej práce sú aj protokoly

originality z CRZP a Theses, k výsledkom ktorých sa vedúci záverečnej práce a oponent vyjadrujú

vo svojich posudkoch;

3. Správnosť a korektnosť citovania použitých informačných zdrojov, výsledkov výskumu iných

autorov a autorských kolektívov, správnosť opisu metód a pracovných postupov iných autorov

alebo autorských kolektívov;

4. Súlad štruktúry diplomovej práce s predpísanou skladbou definovanou vnútorným systémom

kvality UK.

5. Rešpektovanie odporúčaného rozsahu diplomovej práce (odporúčaný rozsah diplomovej práce

je spravidla 50 až 70 normostrán - 90 000 až 126 000 znakov vrátane medzier), primeranosť rozsahu práce posudzuje jej školiteľ;

6. Jazyková a štylistická úroveň práce a formálna úprava.

Študent ústne prezentuje obsah, dosiahnuté ciele a závery diplomovej práce a odpovedá na otázky

a pripomienky vedúceho záverečnej práce, oponenta, resp. členov skúšobnej komisie. Komisia

komplexne zhodnotí kvalitu diplomovej práce, posúdi spôsob a formu obhajoby a schopnosť

študenta adekvátne reagovať na pripomienky a otázky v posudkoch vedúceho záverečnej práce

a oponenta. Hodnotenie sa dosiahne z aritmetického priemeru hodnotení z posudku vedúceho

záverečnej práce, oponenta a hodnotenia skúšobnej komisie.

slovenský

.

1. Prezentovanie diplomovej práce študentom pred komisiou pre štátne skúšky, oponentom

diplomovej práce a prítomnými.

2. Reakcia študenta na posudky - pripomienky a otázky.

3. Reakcia študenta na otázky komisie pre štátne skúšky, príp. v širšej diskusii.

.

0/100

Študent má osvojené základné náležitosti písania odborného textu za dodržania pravidiel

akademickej etiky. Pozná metódy používané v študijnom odbore, je schopný spracovať zvolenú

tému diplomovej práce na úrovni vedeckej štúdie, s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry,

s vhodne zvolenými vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Pri úspešnej

obhajobe diplomovej práce vie študent projektovať, realizovať, kriticky reflektovať a zdôvodniť

svoj výskumný zámer. Rozumie kontextom riešeného problému, vie jasne formulovať výskumné

závery, koncipovať vlastné hodnotenia problematiky a navrhovať odporúčania. Dokáže argumentačne pružne reagovať na otázky k výskumnej téme, jej metodológii a záverom.

Študent je schopný pri koncipovaní diplomovej práce spracovať zvolenú tému na úrovni vedeckej štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Diplomová práca je prínosom v študijnom odbore sociológia.

Súhrn literatúry predpisovanej v povinných a povinne voliteľných predmetoch študijného programu Sociológia relevantných pre obsah štátnej skúšky zo sociologickej teórie, napr.:

GIDDENS, A.: Sociologie. Praha: Argo, 2013.

HARRINGTON, A. a kol.: Moderní sociální teorie. Praha: Portál, 2006.

SOPÓCI, J.: Teória sociálnych inštitúcií. Bratislava: Stimul, 2013.

SOPÓCI, J.: Sociologické teórie modernej spoločnosti. Bratislava: Stimul, 2014.

SOPÓCI, J.: Sociálna stratifikácia a mobilita v sociologickej perspektíve. Bratislava: Stimul: 2015.

SOPÓCI, J.: Teórie kolektívneho správania a sociálnych hnutí. Bratislava: Stimul, 2014.

Osvojenie si sociologických poznatkov obsiahnutých vo výučbe kurzov Sociologická teória 1 až Sociologická teória (v 2. stupni štúdia), ako aj poznatkov obsiahnutých vo výučbe kurzov Predsociologické myslenie a Dejiny sociologického myslenia 1 až 3 a nadobudnutie schopnosti používať tieto poznatky v sociologickej vedeckej práci. Osvojenie si všeobecných teoretických sociologických poznatkov a zvládnutie spôsobov používania týchto poznatkov v teoretickej i empirickej sociologickej výskumnej činnosti.

Sociológia ako veda o spoločnosti, základné prístupy ku skúmaniu spoločnosti. Základné sociologické teoretické perspektívy (paradigmy). Vývoj teoretických koncepcií spoločnosti v sociológii 19. a 20. storočia. Kultúra a socializácia, sociálna kontrola a deviácia, sociálne skupiny a formálne organizácie, sociálne inštitúcie, sociálne nerovnosti, sociálna stratifikácia a mobilita, kolektívne správanie, sociálne hnutie, sociálna zmena. Klasické i súčasné sociologické teórie všetkých týchto sociálnych javov, empirické výskumy a sociologické poznatky o nich.

Štátnu skúšku môže študent vykonať

a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie

štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,

b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových

predmetov v skladbe určenej študijným programom,

c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,

d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.

Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania

študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými

stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia

konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej

súčasti sa rozhoduje hlasovaním.

V súlade so znením študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych

skúšok stanovuje dekan a s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje

termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa

prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri

týždne pred termínom jej konania.

Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,

na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na

riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže

študent vykonať

a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku

alebo

b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v

súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.

Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,

je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch

pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu

bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo

jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z

daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.

slovenský

.

Sociológia ako veda o spoločnosti, základné prístupy ku skúmaniu spoločnosti. Základné sociologické teoretické perspektívy (paradigmy). Vývoj teoretických koncepcií spoločnosti v sociológii 19. a 20. storočia. Kultúra a socializácia, sociálna kontrola a deviácia, sociálne skupiny a formálne organizácie, sociálne inštitúcie, sociálne nerovnosti, sociálna stratifikácia a mobilita, kolektívne správanie, sociálne hnutie, sociálna zmena. Klasické i súčasné sociologické teórie všetkých týchto sociálnych javov, empirické výskumy a sociologické poznatky o nich.

.

0/100

Študent, ktorý absolvuje štátnu skúšku, komplexne zvláda problematiku štátnej skúšky v kontexte

stanovených okruhov. Má teoretické a praktické poznatky založené na súčasnom stave poznania

zo sociologickej teórie, ako aj schopnosť ich tvorivo uplatňovať a používať v sociologickej vedeckej práci. Osvojením si sociologických poznatkov obsiahnutých vo výučbe kurzov sociologickej teórie i kurzov dejín sociologického myslenia študent nadobudnutie schopnosť používať tieto poznatky v teoretickej i empirickej sociologickej výskumnej činnosti.

BABBIE, Earl. The Basics of Social Research. Belmont: Wadsworth, 2017. ISBN 978-1-305-50307-6.

BABBIE, Earl. The Practice of Social Research. Belmont: Wadsworth, 2010. ISBN 978-0-495-59842-9.

DISMAN, Miroslav. Jak se vyrábí sociologická znalost. Praha: Karolinum, 1993. ISBN 80-7066-822-9.

JEŘÁBEK, Hynek. Slavné sociologické výzkumy. Praha: SLON, 2014. ISBN 978-80-7419-165-7.

CUMMING, Geoff. Understanding the new statistics. Effect sizes, confidence intervals, and meta-analysis. New York: Routledge, 2012. ISBN 978-0-415-87968-2.

DE VAUS, David A. Research Design in Social Research. London: Sage, 2001. ISBN 978-0-7619-5347-0.

FIELD, Andy. Discovering statistics using SPSS. London: Sage, 2013. ISBN 978-1-4462-4917-8.

HENDL, Jan. Přehled statistických metod zpracování dat. Praha: Portál, 2004. ISBN 80-7178-820-1.

HIRNER, Alexander. Primárne dáta v sociologii. Bratislava: Pravda, 1978.

RABUŠIC, Ladislav, Petr SOUKUP a Petr MAREŠ. Statistická analýza sociálněvědních dat (prostřednictvím SPSS). Brno: Muni Press, 2013. ISBN 978-80-210-9248-8.

SCHENK, Juraj. Znaky, indikátory a indexy v sociologickom výskume. Bratislava: Stimul, 2015. ISBN 978-80-8127-131-1.

SCHENK, Juraj a Anna HRABOVSKÁ. Škálovanie: základné jednodimenziálne metódy. Bratislava: UK, 2010. ISBN 978-80-223-2711-4.

SURYNEK, Alois et al. Základy sociologického výzkumu. Praha: Management Press, 2001. ISBN 80-7261-038-4.

Štátnu skúšku môže študent vykonať

a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie

štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,

b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových

predmetov v skladbe určenej študijným programom,

c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,

d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.

Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania

študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými

stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia

konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej

súčasti sa rozhoduje hlasovaním.

V súlade so znením študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych

skúšok stanovuje dekan a s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje

termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa

prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri

týždne pred termínom jej konania.

Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,

na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na

riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže

študent vykonať

a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku

alebo

b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v

súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.

Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,

je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch

pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu

bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo

jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z

daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.

slovenský

Sociológia ako teoreticko-empirická veda, jej základné metodologické prístupy ku skúmaniu sociálnej skutočnosti. Druhy sociologických výskumov a prístupy ku skúmaniu sociálnych javov. Analýza sociálnych javov, identifikácia sociálnych skutočností, operacionalizácia pojmov. Meranie a škálovanie v sociologickom výskume. Metódy a techniky zberu empirických údajov. Výber vzorky pre sociologické výskumy. Projekt a realizácia sociologického výskumu. Štatistické spracovanie a analýza empirických dát. Analýza a interpretácia zistení sociologických výskumov. Empirické generalizácie a teoretické zovšeobecnenia poznatkov sociologických výskumov.

0/100

Osvojenie si sociologických metodologických poznatkov, schopností a zručností obsiahnutých najmä vo výučbe kurzov metód sociologického výskumu, štatistiky i v ďalších kurzoch venovaných metodológii sociologického výskumu a nadobudnutie schopnosti používať tieto poznatky v sociologickej vedecko-výskumnej práci. Osvojenie si všeobecných metodologických sociologických poznatkov a zvládnutie spôsobov používania týchto poznatkov v teoreticko-empirickej sociologickej výskumnej činnosti.