BIANCO, William a David CANON. American politics today. New York: W. W. Norton, 2009. ISBN: 978-0-393-97883-4

ESPING-ANDERSEN, Gosta a Duncan GALLIE. Why we need a new welfare state. New York: Oxford University Press, 2002. ISBN: 0-19-925643-8

IVERSEN, Torben. Capitalism, Democracy, and Welfare. Cambridge: Cambridge University

Press, 2005. ISBN: 978-0-521-61307-1

LICHBACH, Mark I. a Alan S. ZUCKERMAN. Comparative Politics. Rationality, Culture,

and Structure. Cambridge: Cambridge University Press, 1997. ISBN: 0-521-58668-2

VALELLY, Richard, METTLER, Suzanne, LIEBERMAN, Robert. The Oxford handbook of American political development. Oxford: Oxford University Press, 2016, ISBN 978-0-19-969791-5

Štátnu skúšku môže študent vykonať

a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie

štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,

b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových

predmetov v skladbe určenej študijným programom,

c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,

d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.

Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania

študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými

stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia

konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej

súčasti sa rozhoduje hlasovaním.

V súlade so znením študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych

skúšok stanovuje dekan a s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje

termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa

prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri

týždne pred termínom jej konania.

Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,

na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na

riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže

študent vykonať

a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku

alebo

b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v

súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.

Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,

je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch

pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu

bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo

jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z

daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.

slovenský, anglický

Tématické okruhy štátnicového predmetu:

1. Typológia príjmov verejných financií

2. Verejný dlh a fiškálne inštitúcie.

3. Demografické zmeny a ich ekonomické dôsledky. Príklad štátnicovej otázky: DEMOGRAFICKÉ ZMENY A ICH EKONOMICKÉ DÔSLEDKY. V čom spočívajú negatívne vplyvy starnutia populácie na verejné financie (predovšetkým v tzv. prvom, priebežnom pilieri dôchodkového systému)? Aké politiky by mohli zmierniť tieto negatívne dôsledky?

4. Ekonomická politika a (ne)zamestnanosť.

5. Politické strany a stranícke systémy.

6. Volebné systémy v komparatívnej perspektíve.

7. Výzvy zastupiteľskej demokracie v 21.storočí.

8. Federalizmus v USA. Príklad štátnicovej otázky: Popíšte základné princípy úpravy a fungovania federalizmu v USA. Ilustrujte vzťah medzi federálnou vládou USA a štátmi USA na príklade zdravotníckej reformy Affordable Healthcare Act prezidenta B. Obamu; legalizácie marihuany, legalizácie manželstiev osôb rovnakého pohlavia v 2015 alebo pandémie Covid-19 v 2020.

9. Ústava USA: formálne a neformálne spôsoby jej zmeny.

10. Systém politických strán v USA.

0/100

Úspešným absolvovaním predmetu preukážu študenti schopnosť:vytvoriť vlastnú komparatívnu

výskumnú stratégiu, zhodnotiť metodologické základy analýz založených na komparatívnom

výskume a orientovať sa v najvýznamnejších tradíciách komparatívnej politiky, komplexne popísať, analyzovať a predstavovať riešenia kľúčových ekonomických otázok v rôznych kontextoch; pochopenia komplexného fungovania a výsledkov základných politických inštitúcií v komparatívnej perspektíve

BÁTORA, Jozef. Uznanie v Európskej únii zápasy o obvyklosť, spravodlivosť a identitu. Bratislava: Univerzita Komenského, 2021. ISBN: 978-80-223-5048-8

BUONNANO, Laurie a Neil NUGENT. Policies and policy processes of the European Union. Basingstoke: Palgrave Macmillan, 2013. ISBN: 978-1-4039-1514-6

CINI, Michelle a Nieves Perez-Solorzano BORRAGAN (eds). European Union Politics. Oxford: Oxford University Press, 2013. ISBN: 978-0-19-969475-4

DUNNE, Tim, KURKI, Milja a Steven SMITH (2010) International Relations Theories. Oxford: Oxford University Press, 2007. ISBN: 978-0-19-929833-4

WALLACE, Helen, Mark A. POLLACK a Alisdair YOUNG (eds.). Policy-Making in the European Union. Oxford: Oxford University Press, 2015. ISBN: 978-0-19-968967-5

Štátnu skúšku môže študent vykonať

a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie

štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,

b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových

predmetov v skladbe určenej študijným programom,

c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,

d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.

Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania

študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými

stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia

konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej

súčasti sa rozhoduje hlasovaním.

V súlade so znením študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych

skúšok stanovuje dekan a s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje

termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa

prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri

týždne pred termínom jej konania.

Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,

na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na

riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže

študent vykonať

a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku

alebo

b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v

súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.

Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,

je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch

pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu

bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo

jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z

daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.

slovenský a anglický

Tématické okruhy predmetu Medzinárodné vzťahy:

1. Moderný štát a suverenita v medzinárodných vzťahoch.

2. Aliancie a neorealizmus.

3. Bezpečnostné komunity a sekuritizácia.

4. Identity a imidž v medzinárodných vzťahoch. Príklad štátnicovej otázky: Ako sa formujú identity a aká je ich úloha v medzinárodných vzťahoch? (Ringmar). Čo to je verejná diplomacia? Ako sa líšia stratégie verejnej diplomacie veľmocí a malých štátov?

5. Post-vestfálske usporiadanie.

6. EÚ ako aktér verejnej politiky.

7. Jednotný trh a spoločná mena.

8. Regulácia v EÚ.

9. Vonkajšie vzťahy v EÚ.

0/100

Úspešným absolvovaním predmetu preukážu študenti schopnosť: detailne popísať aktérov

zapojených v medzinárodnom prostredí; analyzovať súčasné konflikty pomocou hlavných

konceptov medzinárodných vzťahov; popísať a analyzovať silné a slabé stránky jednotlivých

teórií medzinárodných vzťahov; aplikovať teórie medzinárodných vzťahov na analýzu existujúcich medzinárodných konfliktov; prostredníctvom analytických nástrojov vysvetliť povahu a problémy hlavných politických aktivít EÚ; preukázať znalosti o fungovaní EÚ a jej hlavných politických a legislatívnych výstupoch; aplikovať konceptuálne nástroje na analýzu politík EÚ; vysvetliť vzťah EÚ a členských krajín v rôznych oblastiach verejnej politiky

BABOŠ, P., VILÁGI, A. 2016. Úvod do metodológie sociálnych vied. Bratislava: Vydavateľstvo UK v Bratislave. ISBN 978-80-223-3988-9

BROOKER, Paul: Non-Democratic Regimes. 2nd edition. New York: Palgrave Macmillan 2009. ISBN 978-0-230-20275-7

BRYMAN, Alan.Social Research Methods (5th edition). Oxford:Oxford University Press, 2016. ISBN: 978-0-19-968945-3

HELD, David. Models of Democracy. Cambridge: Polity Press, 2006. ISBN: 0-7456-3147-9

SAWARD, Michael. The Terms of Democracy. Cambridge: Polity Press 1998. ISBN: 0-7456-1990-8

SIAROFF, Alan: Comparing Political Regimes. A Thematical Introduction to Comparative Politics. North York: University of Toronto Press 2009. ISBN 978-1-44260-012-6

Štátnu skúšku môže študent vykonať

a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie

štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,

b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových

predmetov v skladbe určenej študijným programom,

c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,

d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.

Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania

študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými

stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia

konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej

súčasti sa rozhoduje hlasovaním.

V súlade so znením študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych

skúšok stanovuje dekan a s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje

termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa

prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri

týždne pred termínom jej konania.

Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,

na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na

riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže

študent vykonať

a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku

alebo

b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v

súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.

Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,

je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch

pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu

bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo

jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z

daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.

slovenský a anglický

V rámci štátnicového predmetu sú obsiahnuté nasledovné oblasti vedného odboru a jeho skúmania: 1. Metodológia politického výskumu: Výskumný dizajn, Kvantitatívny výskum, Logika porovnávania, Korelácia a kauzalita. Základný prehľad o prístupoch a metódach využívaných v politológii. Metodologická výstavba akademického textu. Príprava kvalitatívneho a kvantitatívneho výskumného dizajnu v politológii, vrátane definovania cieľov empirického výskumu, formulácie výskumných otázok. Príklad otázky: KORELÁCIA A KAUZALITA. Aký je rozdiel medzi koreláciou a kauzalitou? Popíšte korelačnú analýzu (využitie, interpretáciu). Vysvetlite podmienky potrebné pre to, aby sme mohli uvažovať o kauzalite. Vysvetlite základné experimentálne dizajny, ktoré pomáhajú skúmať kauzalitu. Môžete použiť príklad s výskumom rodových stereotypov. 2. Demokratické a nedemokratické režimy: konceptuálna analýza demokratických a nedemokratických režimov. Príklad otázok: CHARAKTERIZUJTE A POROVNAJTE PERSONALISTICKÉ AUTORITARIZMY A TRADIČNÉ AUTORITARIZMY z hľadiska ich vzniku, štruktúry moci, stability a pravdepodobnosti tranzície. PARTICIPÁCIA V SÚČASNÝCH DEMOKRACIÁCH A JEJ VÝZNAM V RÔZNYCH TEÓRIÁCH DEMOKRACIE. Ako môžeme vysvetliť pokles účasti vo voľbách vo vyspelých západných demokracií posledných desaťročiach? Na príklade návrhu zavedenia povinnej účasti vo voľbách demonštrujte ako sa zástancovia rôznych demokratických teórií (elitistická,pluralistická, ekonomická, participačná, deliberatívna) stavajú k otázke participácie občanov?

Obsahové okruhy štátnej skúšky:

- Výskumný dizajn

- Kvantitatívny výskum

- Logika porovnávania

- Korelácia a kauzalita:

- Faktory ovplyvňujúce stabilitu nedemokratických režimov.

- Vybrané volebné autoritarizmy a tzv. hybridné režimy.

- Personalistické autoritarizmy a tradičné autoritarizmy.

- Konceptualizácie totalitných režimov.

- Nedemokratické režimy: definície, čo ich odlišuje od demokratických režimov.

- Demokracia ako pojem: definícia, zdôvodnenie pojmu, jej antické a moderné chápanie.

- Participácia v súčasných demokraciách a jej význam v rôznych teóriách demokracie.

- Hodnotenie a meranie demokracie v politológii

0/100

Úspešné zvládnutie predmetu preukáže schopnosti študenta obsiahnuť základný prehľad o prístupoch a metódach využívaných v politológii. Osvojenie si

metodologickej výstavby akademického textu založeného na empirickom výskume. Schopnosť

navrhnúť výskumný dizajn politologického výskumu. Schopnosť popísať a analyzovať dátový

súbor. Stanoviť ciele empirického výskumu v politológii, formulovať výskumné otázky alebo hypotézy; zhodnotiť dôkazy na podporu empiricky testovateľných hypotéz.

Preukáže tiež schopnosti konceptuálne analyzovať demokratické aj nedemokratické režimy; pochopiť a rozlíšiť rôzne chápanie pojmu demokracie a jej teoretické modely; kriticky

zhodnotiť najdôležitejšie teoretické a praktické problémy, ktoré sa s demokraciou spájajú.

Dokáže rovnako identifikovať postupy a procesy typické pre nedemokratické

režimy, ktoré slúžia na zachovanie stability režimu; analyzovať a porovnávať politickú prax a

každodenné praktiky v nedemokratických režimoch v 20. a 21. storočí s dôrazom na vybrané

prípady.

• LICHNEROVÁ, L. Písanie a obhajoba záverečných prác [online]. Bratislava:Univerzita Komenského, 2016 [cit. 2016-10-09]. Dostupné na: http://stella.uniba.sk/texty/LL_pisanie_obhajoba_zaverecne_prace.pdf

• Vnútorný predpis č. 5/2020 [online]. Univerzita Komenského v Bratislave,2015 [cit. 2021-09-09]. Dostupné na: https://uniba.sk/fileadmin/ruk/as/2020/20200527/04a_Studijny_poriadok_FiF_UK.pdf

• Záverečné práce [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, 2020 [cit.2021-08-09]. Dostupné na: https://fphil.uniba.sk/studium/student/bakalarske-a-magisterske-studium/zaverecne-prace/

Ďalšia literatúra podľa zamerania témy diplomovej práce

Odovzdanie diplomovej práce v termíne určenom v harmonograme aktuálneho akademického roka pre príslušný termín realizácie štátnej skúšky. Diplomová práca sa odovzdáva v elektronickej verzii prostredníctvom AIS. Práca musí spĺňať parametre určené vnútorným systémom kvality UK. Na hodnotenie diplomovej práce sa vzťahujú ustanovenia článku 14 Vnútorného predpisu č. 5/2020 (Študijného poriadku Filozofickej fakulty UK).

Vedúci záverečnej práce a jej oponent vypracujú posudky k diplomovej práci a navrhnú hodnotenie v klasifikačnej stupnici A-FX, ktoré má študent k dispozícii min. 3 pracovné dni pred obhajobou.

Kritériá hodnotenia diplomovej práce:

1. Prínos diplomovej práce, splnenie cieľov práce v jej zadaní a náležitostí na obsah diplomovej práce daných vnútorným systémom kvality UK. Posudzuje sa, či študent spracoval zvolenú tému na úrovni vedeckej štúdie, s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Hodnotí sa preukázanie schopností tvorivo pracovať v študijnom odbore, reflektuje sa stupeň preukázania znalostí a vedomostí o problematike diplomovej práce;

2. Originálnosť práce (diplomová práca nesmie mať charakter plagiátu, nesmie narúšať autorské práva iných autorov), súčasťou dokumentácie k obhajobe diplomovej práce sú aj protokoly originality z CRZP a Theses, k výsledkom ktorých sa vedúci záverečnej práce a oponent vyjadrujú vo svojich posudkoch;

3. Správnosť a korektnosť citovania použitých informačných zdrojov, výsledkov výskumu iných autorov a autorských kolektívov, správnosť opisu metód a pracovných postupov iných autorov alebo autorských kolektívov;

4. Súlad štruktúry diplomovej práce s predpísanou skladbou definovanou vnútorným systémom kvality UK.

5. Rešpektovanie odporúčaného rozsahu diplomovej práce (odporúčaný rozsah diplomovej práce je spravidla 50 až 70 normostrán - 90 000 až 126 000 znakov vrátane medzier), primeranosť rozsahu práce posudzuje jej školiteľ;

6. Jazyková a štylistická úroveň práce a formálna úprava.

Študent ústne prezentuje obsah, dosiahnuté ciele a závery diplomovej práce a odpovedá na otázky a pripomienky vedúceho záverečnej práce, oponenta, resp. členov skúšobnej komisie. Komisia komplexne zhodnotí kvalitu diplomovej práce, posúdi spôsob a formu obhajoby a schopnosť študenta adekvátne reagovať na pripomienky a otázky v posudkoch vedúceho záverečnej práce a oponenta.

slovenský a anglický

1. Prezentovanie diplomovej práce študentom pred komisiou pre štátne skúšky, oponentom diplomovej práce a prítomnými.

2. Reakcia študenta na posudky - pripomienky a otázky.

3. Reakcia študenta na otázky komisie pre štátne skúšky, príp. v širšej diskusii

0/100

Študent má osvojené základné náležitosti písania odborného textu za dodržania pravidiel akademickej etiky. Pozná metódy používané v študijnom odbore, je schopný spracovať zvolenú tému diplomovej práce na úrovni vedeckej štúdie, s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Po úspešnej obhajobe diplomovej práce vie študent projektovať, realizovať, kriticky reflektovať a zdôvodniť svoj výskumný zámer. Rozumie kontextom riešeného problému, vie jasne formulovať výskumné závery, koncipovať vlastné postoje a navrhovať odporúčania. Dokáže argumentačne pružne reagovať na otázky k výskumnej téme, jej metodológii a záverom.