• LICHNEROVÁ, L. Písanie a obhajoba záverečných prác [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, 2016 [cit. 2016-10-09]. Dostupné na: http://stella.uniba.sk/texty/LL_pisanie_obhajoba_zaverecne_prace.pdf

• Vnútorný predpis č. 5/2020 [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, 2015 [cit. 2021-09-09]. Dostupné na: https://uniba.sk/fileadmin/ruk/as/2020/20200527/04a_Studijny_poriadok_FiF_UK.pdf

• Záverečné práce [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, 2020 [cit. 2021-08-09]. Dostupné na: https://fphil.uniba.sk/studium/student/bakalarske-a-magisterske-studium/zaverecne-prace/

Odovzdanie diplomovej práce v termíne určenom v harmonograme aktuálneho akademického roka

pre príslušný termín realizácie štátnej skúšky. Diplomová práca sa odovzdáva v elektronickej verzii prostredníctvom AIS. Práca musí spĺňať parametre určené vnútorným systémom kvality UK. Na hodnotenie diplomovej práce sa vzťahujú ustanovenia článku 14 Vnútorného predpisu č. 5/2020 (Študijného poriadku Filozofickej fakulty UK).

Vedúci záverečnej práce a jej oponent vypracujú posudky k diplomovej práci a navrhnú hodnotenie v klasifikačnej stupnici A-FX, ktoré má študent k dispozícii min. 3 pracovné dni pred obhajobou.

Klasifikačná stupnica: 0-59%-FX, 60-67%-E, 68-75%-D, 76-83%-C, 84-91%-B, 92-100%-A

Kritériá hodnotenia diplomovej práce:

1. Prínos diplomovej práce, splnenie cieľov práce v jej zadaní a náležitostí na obsah diplomovej práce daných vnútorným systémom kvality UK. Posudzuje sa, či študent spracoval zvolenú tému na úrovni vedeckej štúdie, s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Hodnotí sa preukázanie schopností tvorivo pracovať v študijnom odbore, reflektuje sa stupeň preukázania znalostí a vedomostí o problematike diplomovej práce;

2. Originálnosť práce (diplomová práca nesmie mať charakter plagiátu, nesmie narúšať autorské práva iných autorov), súčasťou dokumentácie k obhajobe diplomovej práce sú aj protokoly originality z CRZP a Theses, k výsledkom ktorých sa vedúci záverečnej práce a oponent vyjadrujú vo svojich posudkoch;

3. Správnosť a korektnosť citovania použitých informačných zdrojov, výsledkov výskumu iných autorov a autorských kolektívov, správnosť opisu metód a pracovných postupov iných autorov alebo autorských kolektívov;

4. Súlad štruktúry diplomovej práce s predpísanou skladbou definovanou vnútorným systémom kvality UK.

5. Rešpektovanie odporúčaného rozsahu diplomovej práce (odporúčaný rozsah diplomovej práce je spravidla 50 až 70 normostrán - 90 000 až 126 000 znakov), vrátane medzier), primeranosť rozsahu práce posudzuje jej školiteľ;

6. Jazyková a štylistická úroveň práce a formálna úprava.

Študent ústne prezentuje obsah, dosiahnuté ciele a závery diplomovej práce a odpovedá na otázky a pripomienky vedúceho záverečnej práce, oponenta, resp. členov skúšobnej komisie. Komisia komplexne zhodnotí kvalitu diplomovej práce, posúdi spôsob a formu obhajoby a schopnosť študenta adekvátne reagovať na pripomienky a otázky v posudkoch vedúceho záverečnej práce a oponenta. Hodnotenie sa dosiahne z aritmetického priemeru hodnotení z posudku vedúceho záverečnej práce, oponenta a hodnotenia skúšobnej komisie.

slovenský

1. Prezentovanie diplomovej práce študentom pred komisiou pre štátne skúšky, oponentom diplomovej práce a prítomnými.

2. Reakcia študenta na posudky - pripomienky a otázky.

3. Reakcia študenta na otázky komisie pre štátne skúšky, príp. v širšej diskusii.

0/100

Študent má osvojené základné náležitosti písania odborného textu za dodržania pravidiel akademickej etiky. Pozná metódy používané v študijnom odbore, je schopný spracovať zvolenú tému diplomovej práce na úrovni vedeckej štúdie, s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Po úspešnej obhajobe diplomovej práce vie študent projektovať, realizovať, kriticky reflektovať a zdôvodniť svoj výskumný zámer. Rozumie kontextom riešeného problému, vie jasne formulovať výskumné závery, koncipovať vlastné postoje a navrhovať odporúčania. Dokáže argumentačne pružne reagovať na otázky k výskumnej téme, jej metodológii a záverom.

k okruhom 1-4:

STEINEROVÁ, J., ŠUŠOL, J., RANKOV, P., LICHNEROVÁ, L., HRDINÁKOVÁ, Ľ., ONDRIŠOVÁ, M., ŠPÁNIOVÁ, M., BUZOVÁ, K. a A. HRČKOVÁ. Informačná veda: výkladový slovník. Editori Jela STEINEROVÁ, Miriam ONDRIŠOVÁ. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2020. ISBN 978-80-223-4866-9.

BAWDEN, David - ROBINSON, Lyn. 2012. Introduction to Information Science. London: Facet Publ. 351 s. ISBN 978-1-85604-810-1. Úvod do informační vědy. Transl. M. Lorenz, K. Mikulášek, D. Vévodová. Doubravník: Flow 2017. 451s.

STEINEROVÁ, Jela. Informačná veda: tradície, teórie a trendy - smerom k digitálnej vede. In: Knižničná a informačná veda. 26. Zborník FiFUK. Bratislava: UK, 2016, s. 9-28.

STEINEROVÁ, Jela. Informačné prostredie a vedecká komunikácia. Informačné ekológie. Bratislava: UK, 2018. ISBN 978-80-223-4445-6.

STEINEROVÁ, Jela, GREŠKOVÁ, Mirka a Jana ILAVSKÁ, Informačné stratégie v elektronickom prostredí. Bratislava: UK, 2010. ISBN 978-80-223-2848-7.

STEINEROVÁ, Jela. Informačné správanie. Pohľady informačnej vedy. Bratislava: CVTI, 2005. ISBN 80-85165-90-2.

STEINEROVÁ, Jela. Tvorba informačných produktov : nové prístupy informačnej vedy Bratislava: CVTI SR, 1998. ISBN 80-85165-73-2.

STEINEROVÁ, Jela. Theoretical Constructs of Information Science: Development towards Ecological Paradigms and Information Ethics in Digital Environment. In: Zborník KIV 29. Annual Review of LIS 29. Eds. STEINEROVÁ, J. a M. PASTIEROVÁ. Bratislava, UK 2021, s. 9-38. ISBN 978-80-223-5064-8.

k okruhom 5-8:

BOURGEOIS, D.T. Information systems for business and beyond [online]. Saylor Academy, 2019 [cit. 2021-10-01]. Dostupné na: https://opentextbook.site/informationsystems2019/.

FREE Learning Resources: UML, Agile, TOGAF, PMBOK, BPMN. Visual Paradigm [online]. [cit. 2021-09-01] Dostupné na: https://www.visual-paradigm.com/guide/

HOFFER, JEFFREY, JOEY GEORGE, AND JOSEPH VALACICH. Modern Systems Analysis and Design, 6th Edition, Prentice Hall, 2010. ISBN:978-0136088219.

KENDALL, Kenneth E., Kendall Julie E. Systems Analysis and Design. Pearson Prentice Hall, 2010. 572 s. ISBN 978-0136089162.

KIMLIČKA, Š. Informačné systémy : teoretické východiská, princípy, metódy projektovania. Martin : Slovenská národná knižnica, 2006.

MINGERS, John, Leslie Willcocks. Social Theory and Philosophy for Information Systems. John Wiley & Sons, 2004. 472 s. ISBN 978-0470851173.

SHAPIRO, C. – VARIAN, H. R. Information Rules. A Strategic Guide to the Network Economy. Boston : Harvard Business Schools Press, 1999. 352 s.

ŠUŠOL, J. a kol. Informačná politika. Bratislava : Stimul 2011. Dostupné na internete: <http://stella.uniba.sk/texty/ JS_infopolitika.pdf>.

ZWASS, V. Information system. In: Encyclopaedia Britannica [online]. London : Encyclopaedia Britannica Inc., 2017. https://www.britannica.com/topic/information-system

Sledovanie trendov vývoja v oblasti informačnej vedy, informačného prieskumu a informačného správania v základných časopisoch z odboru, najmä: Information Research, JASIST

1. Prístupy k definovaniu informácií v informačnej vede. Typológia informácií. Základná terminológia informačnej vedy (informačný prieskum, vyhľadávanie informácií, informačný horizont, informačné správanie, informačný produkt, relevancia). Súvisiace termíny: údaje, informácie, znalosti, pojmy.

2. Historický vývoj informačnej vedy. Dve paradigmy výskumov a vzdelávania (J. Shera, G. Salton). Predmet informačnej vedy. Základné disciplíny informačnej vedy (teoretická, aplikovaná, informačný prieskum, informačné správanie, digitálne knižnice, bibliometria a informetria). Sociálna informatika. Transdisciplinárnosť a metodológia informačnej vedy. Informačné stratégie. Modely informačného prieskumu. (Salton, van Rijsbergen, Lancaster), Interaktívne modely informačného prieskumu:(Ingwersen, Belkin, Saracevic).

3. Informačné správanie. Definícia a súvisiace termíny (informačné potreby, informačné prostredie, relevancia). Základné modely informačného správania v informačnej vede (Taylor, Wilson, Ellis, Kuhlthauová, Dervinová, Batesová). Informačné správanie v elektronickom prostredí. Historický vývoj výskumov v oblasti informačného prieskumu a informačného správania. Etapy vývoja informačného prieskumu. Etapy vývoja informačného správania. Typológia a štruktúra informačného správania. Trendy vývoja výskumov informačnej vedy. Informačná ekológia. Digitálne knižnice.

4. Informačný produkt. Vymedzenie, vlastnosti, zložky informačných produktov. Základné typy analyticko-syntetických informačných produktov. Metodológia tvorby (analyticko-syntetických) informačných produktov. Základné etapy. Diagnostikovanie informačných potrieb používateľov. Typy analýz. Tvorivosť v informačnej činnosti

5. Teória systémov. Systém, systémovosť a systémový prístup. Základné charakteristiky systému. Typológia systémov. Štruktúra systému. Správanie systému. Formálny aparát na opis systémov. Transformácie a formy ich zobrazenia. Modelovanie, organizačno-funkčné modely.

6. Teória informačných systémov. Systém a informácia, riadenie a organizácia. Informačný systém a jeho úloha v riadení a poznávaní. Pokusy o vytvorenie všeobecnej teórie informačných systémov. Typológia informačných systémov. Informačné systémy v oblasti vedy, výskumu a vzdelávania. Knižnično-informačné systémy. Digitálne knižnice.

7. Prístupy a metódy navrhovania a budovania IS. Systémová analýza a syntéza. Štruktúrovaná analýza. Životný cyklus IS. Softvérové inžinierstvo. Informačné inžinierstvo. Rozhodovacie metódy. Modely a modelovanie dát. Databázové systémy. Štandardizácia v oblasti knižnično-informačných systémov a sietí. Audit informačného systému.

8. Informačná politika. Základné úrovne a formy informačnej politiky. Vývoj a obsah informačnej politiky. Informačná politika a prístup k informáciám. Informačná politika na úrovni EÚ a SR. Inštitúcie a organizácie výskumu a tvorby informačnej politiky – EC, UNESCO, OECD, IFLA. Informačná politika na úrovni podniku/organizácie. Ekonomické súvislosti informačnej politiky. Nová informačná ekonomika. Informácia ako tovar. Cena informácie. Kompetitívne stratégie v informačnej činnosti.

Štátnu skúšku môže študent vykonať

a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,

b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom,

c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,

d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.

Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti sa rozhoduje hlasovaním.

Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri týždne pred termínom jej konania.

Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten, na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže študent vykonať

a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku

alebo

b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.

Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil, je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.

slovenský

1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného katedrou.

2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.

3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú otázku.

4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázkou pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na doplňujúce otázky.

5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.

Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.

0/100

Študent, ktorý absolvuje štátnu skúšku, komplexne zvláda problematiku štátnej skúšky v kontexte stanovených okruhov. Má teoretické a praktické poznatky založené na súčasnom stave poznania z teórie informačnej vedy, ako aj schopnosť ich tvorivo uplatňovať a používať. Dokáže poznatky z teórie informačnej vedy aplikovať aj na medzipredmetové vzťahy, je schopný kriticky myslieť, formulovať odporúčania k problémom teórie informačnej vedy a vedecky argumentovať.

Literatúra k okruhom 1-6

• ISO 2788: 2011 Dokumentácia. Pokyny na tvorbu a vývoj jednojazyčného tezauru (= STN 01 0193).

• ISO 5964: 1991 Pokyny pre vypracovanie a rozvíjanie viacjazyčných tezaurov (= STN 01 0172).

• ISO 704: 2009 Terminologická práca. Princípy a metódy (= STN 01 0013).

• ŠPÁNIOVÁ, M. Organizácia poznania a informačné jazyky: učebný materiál. 2017.

Literatúra k okruhom 7-11

• ONDRIŠOVÁ, M. Bibliometria [online]. Bratislava: Stimul, 2011 [cit. 2021-09-09]. ISBN 978-80-8127-035-2. Dostupné na: http://stella.uniba.sk/texty/MO_bibliometria.pdf

• ONDRIŠOVÁ, M. Alternatívne hodnotenia vplyvu vedeckých výstupov vo webovom prostredí. In: Knižničná a informačná veda 26, Bratislava: Univerzita Komenského, 2016, s. 28-44. Dostupné aj na: https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/kkiv/Publikacie/KaIV/KIV26_28.pdf

• GLÄNZEL, W. Bibliometrics as a research field: A course on theory and application of bibliometric indicators [online]. 2002 [cit. 2021-09-10]. Dostupné na: http://citeseerx.ist.psu.edu/viewdoc/download?doi=10.1.1.97.5311&rep=rep1&type=pdf

Literatúra k okruhom 12-15

- MAKULOVÁ, Soňa. Makulová, Soňa. Informačná architektúra sieťových médií a multimédií.

online

. Bratislava: Elet, 2010. 137 s. ISBN 978-80-88812-21-0. Dostupné na: http://www.elet.sk/monografia/obsah-informacna-architektura.pdf

- PARKER, Sophia, Joe HEAPY. Cesta za lepším rozhraním.

online

Londýn: Demos, 2006. Preklad: Adam Hazdra 2011. Dostupné na internete: https://web2.mlp.cz/koweb/00/03/72/12/57/cesta_za_lepsim_rozhranim.pdf

- BUZOVÁ, Katarína. Prieskum kredibility elektronických obchodov. Information ecology and libraries = Informačná ekológia a knižnice. - Bratislava : Univerzita Komenského, 2011. S. 155-165. ISBN 978-80-223-3087-9.

- MAKULOVÁ, Soňa, Katarína BUZOVÁ. Analýza vzorov návrhov interfejsu vyhľadávania. INFOS 2011 : nové rozmery informačného univerza, nové výzvy 21. storočia pre pamäťové inštitúcie [elektronický zdroj]. - Bratislava : Spolok slovenských knihovníkov, 2011. S. 172-186. ISBN 978-80-970693-0-8. Dostupné na internete: http://vili.uniba.sk/AK/INFOS2011.pdf

- BRIJAKOVÁ, Annamária, BUZOVÁ, Katarína a Milan REGEC. Špecifiká percepcie používateľských rozhraní online emailových služieb seniormi. Knižničná a informačná veda : 28. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2019. S. 136-150. ISBN 978-80-223-4769-3

- BUZOVÁ, Katarína. Prístupný web (nielen) pre dyslektikov. ELET newsletter [elektronický zdroj]. - (2.2.2011), s. 1-5. ISSN 1338-0419. Dostupné na internete: http://www.elet.sk/?pouzitelnost-pristupnost&sprava=pristupny-web-nielen-pre-dyslektikov

Literatúra k okruhom 16-18

• MAKULOVÁ, S., Hrčková, A. 2011. Optimalizácia webových stránok pre vyhľadávacie nástroje. Bratislava: Elet, 2011. 149 s. Dostupné na: https://www.elet.sk/seo/makulova-hrckova.pdf ISBN 978-80-88812-22-7

• PASTIEROVÁ, M. 2020. Trendy lokálneho SEO a vyhľadávania. In ITlib. Informačné technológie a knižnice [online]. Roč. 24, č. 3 (2020), s. 38-45. Dostupné na internete: https://itlib.cvtisr.sk/buxus/docs/PASTIEROVA_OK.pdf

• PASTIEROVÁ, M. 2020. Sme pripravení na hlasové vyhľadávanie? In ITlib. Informačné technológie a knižnice [online]. Roč. 24, č. 2 (2020), s. 28-35. Dostupné na internete: https://itlib.cvtisr.sk/buxus/docs/5.pdf

1. Organizácia poznania – základné pojmy, definície, teoretické východiská a prístupy, platformy organizácie poznania. Vývoj vedeckej a akademickej disciplíny organizácie poznania. Predmet výskumu organizácie poznania a jej význam. Systémy a procesy organizácie poznania v knižničnej a informačnej vede

2. Riadený slovník ako systém organizácie poznania v oblasti klasifikácie, indexovania a vyhľadávania informácií a informačných zdrojov. Riadenie slovníka pre zabezpečenie predmetového prístupu k informáciám. Interoperabilita riadených slovníkov.

3. Bibliografický jazyk a jeho zložky. Princípy bibliografického jazyka. Indexačný jazyk ako systém organizácie poznania. Druhy indexačných jazykov. Predmetové heslá. Indexovanie a modely indexovania. Kognitívne orientované a doménovo orientované indexovanie.

4. Tezaury ako systémy organizácie poznania: vývoj, využitie, štruktúra, pojmový systém a pojmové vzťahy v tezaure, druhy, metodika tvorby tezauru, medzinárodná normalizácia tvorby tezaurov. Viacjazyčné tezaury. Tezaury a ich interoperabilita s inými slovníkmi. Mapovanie pojmov medzi slovníkmi. Súbory autorít na princípe tezauru.

5. Klasifikácia ako systém organizácie poznania. Teória a výskumy klasifikácie. Klasifikačné systémy: vývoj, štruktúra, pojmový systém, tvorba znakov. Využitie klasifikácie pri organizácii poznania na internete.

6. Konzistencia systémov organizácie poznania a bibliografická kontrola. Štandardy popisu zdrojov a sémantická interoperabilita. Štruktúra medzinárodného výmenného formátu MARC21/Autority pre tvorbu tezaurov a súborov autorít na princípe tezaurov. Ontológie ako systémy organizácie poznania a ich uplatnenie v bibliografickom univerze.

7. Bibliometria a príbuzné disciplíny. Základné bibliometrické zákony - Lotkov zákon, Bradfordov zákon, Zipfov zákon.

8. Altmetria. Definícia, charakteristika. Výhody a limity alternatívnych indikátorov. Zdroje dát. Výskumy altmetrie.

9. Metódy a techniky využívané v bibliometrii. Metódy popisnej štatistiky, reprezentácia vzťahov medzi údajmi pomocou matíc, bibliografické združovanie, kocitačná analýza, co-word analýza, modelovanie a bibliometrické modely.

10. Oblasti aplikácie bibliometrie. Spoluautorstvo, sledovanie zastarávania literatúry, mapovanie vedy, identifikácia výskumných frontov, medzinárodné porovnávanie aktivity vo vede, historiografia vedy.

11. Hodnotenie vedeckých časopisov. Impakt faktor. Faktory ovplyvňujúce impakt faktor. 5-ročný impakt faktor, index bezprostredného vplyvu (Journal Immediacy Index), polčas citovanosti (cited half-life), polčas citovania (journal citing half-life). Alternatívne indikátory kvality a vplyvu časopisov, dôvody ich vzniku a princípy výpočtu. (Eigenfactor score, Article Influence Score, SCImago Journal Rank Indicator (SJR), Source Normalized Impact per Paper (SNIP), H-index)

12. Používateľská skúsenosť - definície, modely, použiteľnosť, prístupnosť a dôveryhodnosť, používateľsky orientovaný dizajn, proces dizajnovania používateľskej skúsenosti, model dvojitého diamantu

13. Použiteľnosť - definície, modely, základné elementy, heuristické princípy, prieskum použiteľnosti - kvantitatívne a kvalitatívne metódy merania a hodnotenia použiteľnosti

14. Informačná architektúra - systémy klasifikácie a organizácie obsahu v digitálnom prostredí, navigácia, vyhľadávanie, metódy merania a hodnotenia informačnej architektúry

15. Používateľské rozhranie - typológia a charakteristika používateľských rozhraní, formy interakcie s používateľským rozhraním, grafický dizajn - základné prvky, vizuálna hierarchia, gestaltove zákony, texty

Štátnu skúšku môže študent vykonať

a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,

b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom,

c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,

d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.

Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti sa rozhoduje hlasovaním.

Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri týždne pred termínom jej konania.

Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten, na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže študent vykonať

a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku

alebo

b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.

Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil, je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.

slovenský

1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného katedrou.

2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.

3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú otázku.

4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázkou pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na doplňujúce otázky.

5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.

Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.

0/100

Študent, ktorý absolvuje štátnu skúšku, komplexne zvláda problematiku štátnej skúšky v kontexte stanovených okruhov. Má teoretické a praktické poznatky založené na súčasnom stave poznania z teórie organizácie poznania a bibliometrie, ako aj schopnosť ich tvorivo uplatňovať a používať. Dokáže poznatky organizácie poznania a bibliometrie aplikovať aj na medzipredmetové vzťahy, je schopný kriticky myslieť, formulovať odporúčania k problémom organizácie poznania a bibliometrie a vedecky argumentovať.