1. BRYSON, N. Umění v kontexte. In: Kessner, L. (ed), Vizuální teorie. Praha: H&H 1997, s. 237 – 263.
2. DELEUZE, G. – GUATTARI, F. Rizoma. In: Host. r. 1996, č. 3- 4, s. 3 – 27.
3. DERRIDA, J. Struktura, znak a hra v diskursu věd o člověku. In: Derrida, J.,Texty k dekonstrukci PETŘÍČEK, M. (ed) Bratislava: Archa 1993, s. 177 - 196.
4. DERRIDA, J. Signatura událost kontext. In: Derrida, J. Texty k dekonstrukci, Petříček, M. (ed), Bratislava : Archa 1993, s. 277 – 307.
5. ECO, U. Poetika otevřeného uměleckého díla. In: Opus musicum r. 1990, roč. XXII, č. 5, s. 129 - 145.
6. INGARDEN, R. Formy poznávania literárneho diela. In: Popovič, A. (ed), Slovo, význam, dielo. Bratislava : Slovenský spisovateľ 1972, s. 67 – 101.
7. JAKOBSON, R. – LÉVI-STRAUSS, C. Baudelairovy Mačky. In: Jakobson, R., Červenka, M. (ed), Poetická funkce. Praha : Nakladatelství H & H, 1995.
8. KRISTEVA, J. Slovo, dialog a román. In: Polyfonie. Významy, pohlaví, světy. Praha : Knihovna ceny Vize 87 2008, s. 22 – 40.
9. LOTMAN, J. M. Text v textu. In: Bernard, J., Tartuská škola. Sborník filmové teorie 2. Praha : NFA 1993, s. 13 – 29.
10. MUKAŘOVSKÝ, J. Záměrnost a nezáměrnost v umění. In: Studie z estetiky. Praha, Odeon 1966, s. 89 – 109 alebo Studie I. Brno: Host, 1995, s. 622 – 639.
11. RICOEUR, P. Struktura, slovo, událost. In: Život, pravda, symbol. Praha : OIKOYMENH 1993.
12. BARTHES, R. Smrť autora. In: Profil súčasného výtvarného umenia. roč. VIII., r. 2001, č. 1 - 2, str. 8 – 14.
13. BARTHES, R. Eiffelova veža. In: Rozkoš z textu. Bratislava : Slovenský spisovateľ 1994, s. 53 - 77.
14. CULLER, J. Na obranu nadinterpretácie. In COLLINI, S. (ed) UMBERTO, E. - RORTY, R. - CULLER, J. – BROOKE - ROSEOVÁ, CH., Interpretácia a nadinterpretácia. Bratislava: Archa 1995.
15. FIGAL, G. O mlčení textů. K hermeneutickému pojmu interpretace. In Hermeneutická sloboda. Praha : FILOSOFIA 1994.
16. FOUCAULT, M. Co je to autor? In: Horák, P. (ed) Diskurs, autor, genealogie. Praha : Nakladatelství Svoboda 1994, s. 41 – 75.
17. FOUCAULT, M. Řád diskursu. In Horák, P. (ed) Diskurs, autor, genealogie. Praha : Nakladatelství Svoboda 1994, s. 7 – 41
18. ECO, U. Nadinterpretovanie textov. In: COLLINI, S. (ed) UMBERTO, E. - RORTY, R. - CULLER, J. – BROOKE - ROSEOVÁ, CH. Interpretácia a nadinterpretácia. Bratislava : Archa 1995.
19. ECO, U. Medzi autorom a textom. In: COLLINI, S. (ed) UMBERTO, E. - RORTY, R. - CULLER, J. – BROOKE - ROSEOVÁ, CH. Interpretácia a nadinterpretácia. Bratislava : Archa 1995.
20. FREUD, S. Vzpomínka z dětství Leonarda da Vinci. Praha : Orbis 1991.
21. LÉVI-STRAUSS, C., Struktura mýtov. In: Struktrurální antropologie. Praha : Argo: 2006.
22. MUKAŘOVSKÝ, J. Individuum v umění a Osobnost v umění. In Studie z estetiky. Praha : Odeon 1966.
23. RORTY, R. Púť pragmatizmu. In: COLLINI, S. (ed) UMBERTO, E. - RORTY, R. - CULLER, J. – BROOKE - ROSEOVÁ, CH. Interpretácia a nadinterpretácia. Bratislava: Archa 1995.
ET 1. Fenomenológia (umeleckého) textu – Roman Ingarden
ET 2. Sémantické gesto ako princíp dynamického zjednotenia zmyslu
ET 3. Problém intertextuality – Julia Kristeva
ET 4. Postštrukturalizmus J. Derridu a otvorená štruktúra
ET 5. Text a kontext – Norman Bryson
ET 6. Filozofická hermeneutika a (umelecký) text
ET 7. Gilles Deleuze a Félix Guattari: rizomatické usporiadanie
ET 8. Otázka autora – S. Freud
ET 9. Otázka autora – J. Mukařovský
ET 10. Smrť autora – M. Foucault a R. Barthes
ET 11. Interpretácia a nadinterpretácia – Umberto Eco
ET 12. Napodobnenie a podobnosť – problém simulakra
ET 13. Estetická defektnosť, transformácia asociácií a problém identifikovateľnosti gýču (T. Kulka).
ET 14. Otvorené umelecké dielo (U. Eco)
ET 15. Postdramatické divadlo
ET 16. Fluxus a vznik nových foriem umenia
ET 17: Estetická angažovanosti a jednota estetickej skúsenosti (Arnold Berleant)
ET 18: Performativita, predstavenie a participatívne umenie (Judith Butler, Erika Fischer-Lichte)
ET 19: Sociálny a etický obrat; participatívne formy umenia (Claire Bishop)
ET 20: Politika a estetický režim umenia (Jacques Ranciere)
DE 1. Estetika Ľudovíta Štúra
DE 2. Estetika Pavla Jozefa Šafárika
DE 3. Estetika Karola Kuzmányho
DE 4. Estetika Jána Kollára
DE 5. Estetika Františka Palackého
DE 6. Estetika Bohuslava Tablica
DE 7. Estetika Ludviga Schediusa
DE 8. Estetika Mateja Holka ml.
DE 9. Estetika Michala Greguša
DE 10. Estetika Mateja Daniela Ševrlaya
DE 11. Čo vyčítala analytická estetika klasickým estetickým koncepciám?
DE 12. V čom tkvela podstata antiesencializmu?
DE 13. Aký bol postoj analytických estetikov k estetickej teórii?
DE 14. Charakterizujete inštitucionálnu teóriu umenia.
DE 15: Aký je vzťah moci k umeniu podľa Adorna?
DE 16. Z čoho podľa Baudrillarda pramení znechutenie v súčasnej spoločnosti?
DE 17: Charakterizujte pojem aura u Waltera Benjamina
DE 18: V čom spočíva podľa Adorna afirmatívna poloha umenia?
DE 19: Ako chápal Adorno vzťah nového a starého umenia?
DE 20: Ako chápal Adorno bolesť v modernom umení?
Štátnu skúšku môže študent vykonať
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie
štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania
študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými
stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia
konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej
súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
V súlade so znením študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych
skúšok stanovuje dekan a s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje
termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa
prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri
týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,
na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na
riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže
študent vykonať
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v
súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,
je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch
pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu
bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo
jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z
daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného
katedrou.
2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou
náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú
otázku.
4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázkou pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na
doplňujúce otázky.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej
skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 0/100
Študent, ktorý absolvuje štátnu skúšku, komplexne zvláda problematiku štátnej skúšky v kontexte
stanovených okruhov. Má teoretické a praktické poznatky založené na súčasnom stave poznania
z estetickej teórie a dejín slovenskej estetiky, ako aj schopnosť ich tvorivo uplatňovať a používať.
Dokáže poznatky estetickej teórie a slovenskej estetiky aplikovať aj na medzipredmetové vzťahy
je schopný kriticky myslieť, formulovať odporúčania k problémom estetickej teórie a dejín slovenskej estetiky a vedecky argumentovať.
IUT 1. Vizuálne dielo ako znakový systém
IUT 2. Prínos Michela Foucaulta k interpretácii výtvarného diela
IUT 3. Interpretácia ťažiskových diel Marcela Duchampa.
IUT 4. Clement Greenberg a modernistická maľba
IUT 5. Charles Baudelaire a interpretácia moderného umenia
IUT 6. Štrukturalizmus a štrukturálna analýza (R. Barthes: Eiffelova veža)
IUT 7. Michel Foucault a rád diskurzu
IUT 8. Dekonštrukcia a čítanie textu
IUT 9. Epos a román
IUT 10. Konflikt interpretácií
IUT 11. Gaston Bachelard – psychoanalytický koncept interpretácie umeleckého textu.
IUT 12. Poetika priestoru – fenomenologický koncept interpretácie umeleckého textu
IUT 13. Sakrálny a profánny čas a priestor (M. Eliade)
IUT 14. Morfológia rozprávky (V. Propp)
Štátnu skúšku môže študent vykonať
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie
štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania
študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými
stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia
konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej
súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
V súlade so znením študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych
skúšok stanovuje dekan a s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje
termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa
prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri
týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,
na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na
riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže
študent vykonať
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v
súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,
je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch
pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu
bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo
jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z
daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
slovenský
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného
katedrou.
2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou
náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú
otázku.
4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázkou pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na
doplňujúce otázky.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej
skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 0/100
Študent, ktorý absolvuje štátnu skúšku, komplexne zvláda problematiku štátnej skúšky v kontexte
stanovených okruhov. Má teoretické poznatky založené na súčasnom stave poznania
z oblasti interpretácie umeleckého textu, ako aj schopnosť ich tvorivo uplatňovať a používať.
Dokáže poznatky aplikovať aj na medzipredmetové vzťahy,
je schopný kriticky myslieť a vedecky argumentovať.
Podľa vybraného druhu umenia.
Divadlo a dráma
BROCKET, O.G. Dejiny divadla. Praha: Rybka Publishers, 2019. ISBN 978-80-8795-0661
FISCHER-LICHTE, E. Dejiny drámy. Bratislava: Divadelný ústav, 2004. ISBN 80-8898-7474
MOUSSINAC, L. Divadlo od počiatku po naše dni. Bratislava: SVKL, 1965.
Film
MIHÁLIK, Peter (ed.). Antológia súčasnej filmovej teórie I. Bratislava : SFÚ, 1980.
BENJAMIN, Walter. Iluminácie. Bratislava : Kalligram, 1999. ISBN 80-7149-248-5
MUKAŘOVSKÝ, Jan: Studie I. Brno : Host, 2000. ISBN 80-86055-91-4
Výtvarné umenie
BAKOŠ, Ján. Periféria a symbolický skok. Bratislava : Kalligram, 2000. ISBN 80-7149-364-3
GERŽOVÁ, Jana. (ed.) Slovník svetového a slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia. Bratislava : Profil, 1999 ISBN 80-968283-0-4
DANTO, Arthur C. Zneužitie krásy. Estetika a pojem umenia. Bratislava : Kalligram. 2008. ISBN
978-80-8101-025-5.
Študent/ka si vyberá jeden druh umenia, z ktorého na II. stupni štúdia absolvoval aspoň jeden špecializovaný predmet.
Dejiny a teória vybraného druhu umenia - divadlo a dráma
D 1. Vznik antickej gréckej tragédie
D 2. Aischylos, Sofoklés, Eurípides
D 3. Antická grécka komédia
D 4. Antická rímska dráma a divadlo
D 5. Stredoveké divadlo: formovanie a žánre
D 6. Renesančné divadelné žánre a ich predstavitelia
D 7. Alžbetínske divadlo
D 8. W. Shakespeare
D 9. Zlatý vek španielskej drámy
D 10. Francúzska klasická tragédia
D 11. Meštiacka dráma v 18. storočí vo Francúzsku a Nemecku
D 12. Schiller a Goethe
D 13. Romantická dráma a divadlo
D 14. Realizmus a naturalizmus v dráme a divadle
D 15. Moderna v dráme a divadle; M. Maeterlinck
D 16. Reformátor Stanislavskij a dramatik Čechov
Dejiny a teória vybraného druhu umenia - film
F 1. Jacques Aumont: posun v percepcii obrazu v čase modernity
F 2. André Bazin a cesta kinematografie k naplneniu mýtu totálneho filmu
F 3. Walter Benjamin a strata aury v prospech taktilnosti a optického nevedomia
F 4. Luis Delluc, Jean Epstein a pojem Fotogénia
F 5. Jean Epstein: kinematograf ako vedecký vynález
F 6. Jan Mukařovský: jeho rozbor hereckého zjavu
F 7. Jan Mukařovský: jeho rozbor času a herca vo filme
F 8. Roman Jakobson: podstata filmu vo svetle dejinnosti.
F 9. Sergej Ejzenštejn: dialektický prístup k filmovej forme
F 10. Roland Barthes: hľadanie nevypovedateľného v obraze, tretí zmysel
F 11. Jurij Michajlovič Lotman: ilúzia reality- ikonický a konvenčný znak
F 12. Jean Francois Lyotard: Acinéma a idea zvrchovaného filmu
F 13. Jacques Aumont: princíp expresivity obrazu
F 14. Laura R. Oswald: rekonštrukcia filmovej teórie Jacquesa Derridu
F 15. Tom Gunning: prepojenie filmovej teórie s históriou
Dejiny a teória vybraného druhu umenia - výtvarné umenie
VU 1. Začleňovanie mimoumeleckej reality do výtvarnej reprezentácie.
VU 2. Dematerializácia a konceptualizácia výtvarného diela v 20. storočí.
VU 3. Priestor, čas a pohyb vo vizuálnom zobrazovaní.
VU 4. Akcia a gesto vo vizuálnom zobrazovaní.
VU 5. Periféria a centrum: umenie na Slovensku do 19. storočia.
VU 6. Princípy apropriácie, citácie a repetície vo vizuálnom zobrazovaní.
VU 7. Svet umenia podľa Arthura C. Danta.
VU 8. Kategória vznešeného a avantgardné umenie.
VU 9. Žánre, témy a smery európskeho a slovenského umenia 19. storočia.
VU 10. Impresionizmus a postimpresionizmus - koniec klasickej reprezentácie videného
VU 11. Fenomén farby v maliarstve 20. storočia.
VU 12. Podoby abstraktného umenia.
VU 13. Slovenské výtvarné umenie 1. pol. 20. storočia.
VU 14. Architektúra 20. storočia – smery, problémy, riešenia, diela.
VU 15. Premeny slovenského výtvarného umenia 2. pol. 20 storočia.
Štátnu skúšku môže študent vykonať
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie
štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania
študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými
stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia
konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej
súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
V súlade so znením študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych
skúšok stanovuje dekan a s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje
termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa
prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri
týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,
na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na
riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže
študent vykonať
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v
súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,
je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch
pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu
bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo
jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z
daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
slovenský
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného
katedrou.
2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou
náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú
otázku.
4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázkou pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na
doplňujúce otázky.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej
skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 0/100
Študent, ktorý absolvuje štátnu skúšku, komplexne zvláda problematiku štátnej skúšky v kontexte
stanovených okruhov. Má teoretické poznatky založené na súčasnom stave poznania
z oblasti teórie a dejín vybraného druhu umenia, ako aj schopnosť ich tvorivo uplatňovať a používať. Dokáže poznatky aplikovať aj na medzipredmetové vzťahy,
je schopný kriticky myslieť a vedecky argumentovať.
• LICHNEROVÁ, L. Písanie a obhajoba záverečných prác [online]. Bratislava:
Univerzita Komenského, 2016 [cit. 2016-10-09]. Dostupné na: http://stella.uniba.sk/texty/
LL_pisanie_obhajoba_zaverecne_prace.pdf
• Vnútorný predpis č. 5/2020 [online]. Univerzita Komenského v Bratislave,
2015 [cit. 2021-09-09]. Dostupné na: https://uniba.sk/fileadmin/ruk/
as/2020/20200527/04a_Studijny_poriadok_FiF_UK.pdf
• Záverečné práce [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, 2020 [cit.
2021-08-09]. Dostupné na: https://fphil.uniba.sk/studium/student/bakalarske-a-magisterskestudium/
zaverecne-prace/
Odovzdanie diplomovej práce v termíne určenom v harmonograme aktuálneho akademického roka
pre príslušný termín realizácie štátnej skúšky. Diplomová práca sa odovzdáva v elektronickej verzii
prostredníctvom AIS. Práca musí spĺňať parametre určené vnútorným systémom kvality UK. Na
hodnotenie diplomovej práce sa vzťahujú ustanovenia článku 14 Vnútorného predpisu č. 5/2020
(Študijného poriadku Filozofickej fakulty UK).
Vedúci záverečnej práce a jej oponent vypracujú posudky k diplomovej práci a navrhnú hodnotenie
v klasifikačnej stupnici A-FX, ktoré má študent k dispozícii min. 3 pracovné dni pred obhajobou.
Kritériá hodnotenia diplomovej práce:
1. Prínos diplomovej práce, splnenie cieľov práce v jej zadaní a náležitostí na obsah diplomovej
práce daných vnútorným systémom kvality UK. Posudzuje sa, či študent spracoval zvolenú tému
na úrovni vedeckej štúdie, s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými
vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Hodnotí sa preukázanie schopností
tvorivo pracovať v študijnom odbore, reflektuje sa stupeň preukázania znalostí a vedomostí o
problematike diplomovej práce;
2. Originálnosť práce (diplomová práca nesmie mať charakter plagiátu, nesmie narúšať autorské
práva iných autorov), súčasťou dokumentácie k obhajobe diplomovej práce sú aj protokoly
originality z CRZP a Theses, k výsledkom ktorých sa vedúci záverečnej práce a oponent vyjadrujú
vo svojich posudkoch;
3. Správnosť a korektnosť citovania použitých informačných zdrojov, výsledkov výskumu iných
autorov a autorských kolektívov, správnosť opisu metód a pracovných postupov iných autorov
alebo autorských kolektívov;
4. Súlad štruktúry diplomovej práce s predpísanou skladbou definovanou vnútorným systémom
kvality UK.
5. Rešpektovanie odporúčaného rozsahu diplomovej práce (odporúčaný rozsah diplomovej práce
je spravidla 30 – 40 normostrán – 54 000 až 72 000 znakov vrátane medzier), primeranosť rozsahu
práce posudzuje jej školiteľ;
6. Jazyková a štylistická úroveň práce a formálna úprava.
Študent ústne prezentuje obsah, dosiahnuté ciele a závery diplomovej práce a odpovedá na otázky
a pripomienky vedúceho záverečnej práce, oponenta, resp. členov skúšobnej komisie. Komisia
komplexne zhodnotí kvalitu diplomovej práce, posúdi spôsob a formu obhajoby a schopnosť
študenta adekvátne reagovať na pripomienky a otázky v posudkoch vedúceho záverečnej práce
a oponenta. Hodnotenie sa dosiahne z aritmetického priemeru hodnotení z posudku vedúceho
záverečnej práce, oponenta a hodnotenia skúšobnej komisie.
slovenský
Slovak
1. Prezentovanie diplomovej práce študentom pred komisiou pre štátne skúšky, oponentom
diplomovej práce a prítomnými.
2. Reakcia študenta na posudky - pripomienky a otázky.
3. Reakcia študenta na otázky komisie pre štátne skúšky, príp. v širšej diskusii.
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 0/100
Študent má osvojené základné náležitosti písania odborného textu za dodržania pravidiel
akademickej etiky. Pozná metódy používané v študijnom odbore, je schopný spracovať zvolenú
tému diplomovej práce na úrovni vedeckej štúdie, s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry,
s vhodne zvolenými vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Po úspešnej
obhajobe diplomovej práce vie študent projektovať, realizovať, kriticky reflektovať a zdôvodniť
svoj výskumný zámer. Rozumie kontextom riešeného problému, vie jasne formulovať výskumné
závery, koncipovať vlastné postoje a navrhovať odporúčania. Dokáže argumentačne pružne
reagovať na otázky k výskumnej téme, jej metodológii a záverom.