LICHNEROVÁ, Lucia. Písanie a obhajoba záverečných prác [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, 2016 [cit. 2021-10-10]. Dostupné na: http://stella.uniba.sk/texty/LL_pisanie_obhajoba_zaverecne_prace.pdf
Vnútorný predpis č. 5/2020 [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, 2015 [cit. 2021-10-10]. Dostupné na: https://uniba.sk/fileadmin/ruk/ as/2020/20200527/04a
Studijny_poriadok_FiF_UK.pdf Záverečné práce [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, 2020 [cit. 2021-09-09]. Dostupné na: https://fphil.uniba.sk/studium/student/bakalarske-amagisterske studium/zaverecne-prace/ Ďalšia literatúra podľa zamerania témy bakalárskej práce.
Odovzdanie záverečnej práce v termíne určenom v harmonograme aktuálneho akademického roka pre príslušný termín realizácie záverečnej skúšky.
Záverečná práca sa odovzdáva v elektronickej verzii prostredníctvom AIS.
Práca musí spĺňať parametre určené vnútorným systémom kvality UK.
Na hodnotenie záverečnej práce sa vzťahujú ustanovenia článku 5 Vnútorného predpisu č. 9/2020 (Študijného poriadku Filozofickej fakulty UK). Konzultant záverečnej práce vypracuje posudok k záverečnej práci a navrhne hodnotenie v klasifikačnej stupnici A-FX. Študent má posudok k dispozícii min. 3 pracovné dni pred obhajobou.
Klasifikačná stupnica: 0-59% -FX, 60-67% -E, 68-75% -D, 76-83% -C, 84-91% -B, 92-100% -A
Kritériá hodnotenia záverečnej práce:
1. Prínos záverečnej práce, splnenie cieľov práce v jej zadaní a náležitostí na obsah záverečnej práce DPŠ daných vnútorným systémom kvality UK. Posudzuje sa: preukázanie znalostí a vedomostí, schopnosti tvorivo pracovať v študijnom programe, schopnosť uplatnená pri zhromažďovaní, interpretácii a spracúvaní základnej odbornej literatúry; v prípade prakticky zameranej záverečnej práce aj zvládnutie aplikácie teoretických východísk v praxi a verifikovateľnosť hypotéz;
2. Originálnosť práce (záverečná práca nesmie mať charakter plagiátu, nesmie narúšať autorské práva iných autorov);
3. Správnosť a korektnosť citovania použitých informačných zdrojov, výsledkov výskumu iných autorov a autorských kolektívov, správnosť opisu metód a pracovných postupov iných autorov alebo autorských kolektívov;
4. Súlad štruktúry záverečnej práce s predpísanou skladbou definovanou vnútorným systémom kvality UK;
5. Rešpektovanie odporúčaného rozsahu záverečnej práce DPŠ (minimálny rozsah záverečnej práce základného modulu DPŠ je 27 000 znakov vrátane medzier, minimálny rozsah záverečnej práce rozširujúceho modulu DPŠ je 36 000 znakov vrátane medzier.), primeranosť rozsahu práce posudzuje konzultant záverečnej práce;
6. Jazyková a štylistická úroveň práce a formálna úprava.
Študent ústne prezentuje obsah, dosiahnuté ciele a závery záverečnej práce a odpovedá na otázky a pripomienky konzultanta záverečnej práce, resp. členov skúšobnej komisie. Komisia komplexne zhodnotí kvalitu záverečnej práce, posúdi spôsob a formu obhajoby a schopnosť študenta adekvátne reagovať na pripomienky a otázky v posudku konzultanta záverečnej práce a oponenta. Hodnotenie sa dosiahne z aritmetického priemeru hodnotení z posudku konzultanta záverečnej práce a hodnotenia skúšobnej komisie.
slovenský
1. Prezentovanie záverečnej práce študentom pred komisiou pre štátne skúšky a prítomnými.
2. Reakcia študenta na pripomienky a otázky v posudku od konzultanta záverečnej práce.
3. Reakcia študenta na otázky komisie pre záverečné skúšky DPŠ a v diskusii.
0/100
Študent má osvojené základné náležitosti písania odborného textu za dodržania pravidiel akademickej etiky, je schopný tvorivo pracovať v študijnom odbore, v ktorom absolvoval študijný program, disponuje primeranými znalosťami a vedomosťami o spracúvanej problematike. Vie uplatniť svoje zručnosti pri zhromažďovaní, interpretácii a spracúvaní základnej odbornej literatúry, prípadne pri jej aplikácii v praxi alebo má schopnosť riešiť čiastkovú úlohu, ktorá súvisí so zameraním bakalárskej práce. Po úspešnej obhajobe bakalárskej práce dokáže študent logicky narábať s teoretickým zázemím problematiky bakalárskej práce a argumentačne reagovať na otázky k spracovanej problematike.
BAZÁLIKOVA, Jana. História vyučovania pedagogiky v učiteľských ústavoch a učiteľských akadémiách na Slovensku. In: Paedagogica 20. Bratislava: Univerzita Komenského, 2008, s. 7-13.
BAZÁLIKOVA, Jana. Vývoj a súčasné poňatie predmetu pedagogika na stredných školách. In: Pedagogická revue, roč. 50, č. 4, 1998, s. 329-335.
BAZÁLIKOVA, Jana. Didaktika pedagogiky ako špeciálnej pedagogickej disciplíny. In: Paedagogica 16. Bratislava: Univerzita Komenského, 2001, s.101-106.
PODLAHOVÁ, Libuše. Pedagogická praxe. Průvodce pro současné studenty a budoucí učitele. Olomouc: VUP, 1998. ISBN 80-7067-793-7.
SKALKOVÁ, Jarmila. Obecní didaktika. Praha: Grada, 2007. ISBN 80-247-182-17.
ŠTURMA, Jaroslav. Didaktika pedagogiky. Hradec Králové: Gaudeamus, 1993.
ŠVEC, Štefan. Didaktika I. Bratislava: UK, 1988.
ŠVEC, Vlastimil, FILOVÁ, Hana a Oldřich ŠIMONÍK. Praktikum didaktických dovedností. Brno: Masarykova univerzita, 1996. ISBN 80-210-1365-6.
VALIŠOVÁ, Alena, SINGULE, František a Jozef VALENTA. Didaktika pedagogiky. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1990. ISBN 80-7066-105-4.
VALIŠOVÁ, Alena a Hana KASÍKOVÁ. Pedagogika pro učitele. Praha: Grada. 2007. ISBN 978-80247-1734-0.
1. Predmet, ciele a úlohy didaktiky pedagogiky (poňatie didaktiky pedagogiky, postavenie
v komplexe pedagogických vied, didaktika pedagogiky ako špeciálny pedagogická
disciplína)
2. Pedagogika ako predmet na stredných školách (história a súčasný stav)
3. Metodologický základ didaktiky pedagogiky a jej teoretické východiská
4. Novodobé trendy vo vyučovaní pedagogiky v zahraničí (organizácia prípravy študentov
na pedagogické povolanie)
5. Problematika procesu výučby pedagogiky na stredných školách (cieľ výučby, osobnosť
žiaka, osobnosť učiteľa, vyučovacie metódy, materiálne a organizačné podmienky, fázy
práce učiteľa, a pod.)
6. Analýza základných prostriedkov výučby pedagogiky (zameranie na SŠ, stredná
pedagogická škola ako špecifický druh odbornej školy, spoločné a odlišné znaky)
7. Poňatie cieľu výučby pedagogiky (dichotomické a trichotonické členenie cieľov)
8. Profil absolventa SPŠ (konkretizácia cieľa z hľadiska osobnosti žiaka)
9. Cieľ v obsahu vyučovania predmetu pedagogika (študijný odbor učiteľstvo pre materské
školy, vychovávateľstvo, animátor voľného času, kultúrny a osvetový pracovník)
10. Štruktúra cieľov výchovy a vzdelania na SPŠ (Pedagogické schopnosti, vedomosti,
myslenie, návyky, motívy a postoje, konkrétne a abstraktné poznatky, vzťahy vyjadrujúce
súvislosti)
11. Didaktická analýza učiva ako základná činnosť učiteľa pri príprave na výučbu ( poňatie
DAU, výber učiva a jeho usporiadanie z hľadiska cieľov, formulácia učebných otázok a úloh, príprava učiteľa)
12. Metódy vyučovania pedagogiky a ich modernizácia (čo ovplyvňuje výber metód)
13. Učebné úlohy a otázky a ich využitie vo vyučovaní pedagogiky (pojem učebné úlohy,
funkcie učebných úloh, klasifikácia otázok na základe taxonómie učebných úloh)
14. Organizačné formy výučby v predmete pedagogiky (pojem, využitie vybraných
organizačných foriem výučby)
15. Poňatie pedagogickej praxe (ciele, úlohy, obsah, formy, hodnotenie, pedagogický denník
– štruktúra, cieľ)
16. Využitie materiálnych didaktických prostriedkov vo výučbe pedagogiky (poňatie
didaktických prostriedkov, špeciálne učebné prostriedky pri výučbe pedagogiky)
17. Preverovanie a hodnotenie výchovno-vzdelávacieho procesu (formy hodnotenia, funkcia,
kvantitatívne a kvalitatívne preverovanie, využitie didaktických testov a klasifikácia
pedagogickej praxe)
18. Špecifiká prijímacích skúšok na SPŠ
19. Osobnosť učiteľa a proces jeho sebazdokonaľovania
20. Charakteristika obsahu učiva pedagogiky (obsah z hľadiska vedomostí, činnosti, rôzne
zdroje obsahu učiva)
Štátnu skúšku môže študent vykonať
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie
štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania
študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými
stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia
konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej
súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedra je povinná zverejniť svoje termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,
na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na
riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže
študent vykonať
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v
súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil, je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
slovenský
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného
katedrou.
2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú
otázku.
4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázkou pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na
doplňujúce otázky.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej
skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.
0/100
Študent, ktorý absolvuje štátnu skúšku, komplexne zvláda problematiku štátnej skúšky v kontexte
stanovených okruhov. Má teoretické a praktické poznatky založené na súčasnom stave poznania
z didaktiky pedagogiky, ako aj schopnosť ich tvorivo uplatňovať a používať. Ovláda poznatky obsiahnuté vo výučbe predmetov Didaktika pedagogiky 1 a Didaktika pedagogiky 2. Dokáže poznatky z didaktiky pedagogiky aplikovať aj na medzipredmetové vzťahy, je schopný kriticky myslieť a vedecky argumentovať.