BRÜCKNEROVÁ, Carla. Skice ze současné estetické výchovy. Brno : Masarykova univerzita,

2011. ISBN 978-80-210-5616-9. (MS TEAMS)

FISCHEROVÁ, Anna. Antológia z dejín estetickej výchovy. Bratislava : UK, 1992.

MISTRÍK, Erich. Estetická výchova ako nástroj sebareflexie. Bratislava : UK, 2016. ISBN

978-80-223-4207-0.

ŠUPŠÁKOVÁ, Božena a kol. Vizuálna kultúra a umenie v škole. Nové myšlienky a prístupy.

Svätý Jur : DIGIT, 2004. ISBN 80-968441-1-3.

Štátny vzdelávací program (inovovaný). Umenie a kultúra (Vzdelávacia oblasť Umenie a kultúra). [online]

Bratislava : Štátny pedagogický ústav, 2016. [Cit. 2022-1-10].

Dostupné na internete: https://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/inovovany-statny-vzdelavaci-program/umenie_a_kultura_g_4_5_r.pdf

Dostupné na internete: https://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/inovovany-statny-vzdelavaci-program/umernie_a_kultura_g_8_r.pdf

Keďže cieľom je príprava na výučbu interdisciplinárneho predmetu, študent/ka by mal disponovať základnými vedomosťami zo všetkých druhov umenia, minimálne v dvoch oblastiach by mal mať hlbšie poznatky.

1. Ciele, prostriedky a obsah vzdelávacej oblasti Umenie a kultúra.

Ciele orientované na spoločnosť, jedinca, oblasť estetiky a umenia. Obsah – rôzne prístupy a názory na obsah umelecko-výchovných predmetov v minulosti a v súčasnosti.

2. Metódy výchovy umením, estetickej výchovy.

Metódy – podľa foriem, cieľov, vyjadrovacích prostriedkov.

3. Osobnosť študenta a učiteľa esteticko-výchovných a umelecko-výchovných predmetov na stredných školách. Profil pedagóga – osobnostný, odborný – umelecký a pedagogický. Vekové a sociálne osobitosti študentov. Vzťah učiteľ a študent – komunikácia a motivácia. Klasifikácia v estetických a umelecko-výchovných predmetoch.

4. Aktuálna situácia v oblasti výuky a esteticko-výchovných predmetov.

Vzdelávacia oblasť Umenie a kultúra. Predmet Umenie a kultúra (učebné osnovy, obsah, vymedzený priestor v rámci vzdelávacieho procesu). Výberové predmety – dejiny umenia, estetika.

5. Modelová hodina – vypracovanie konkrétnej vyučovacej hodiny. Téma, cieľ a cieľová skupiny študentov, prostriedky a pomôcky, metódy, kompozícia.

6. Koncepcie výchovy umením I. – od staroveku po renesanciu.

Platón, Aristoteles, Augustínus a stredovekí myslitelia, renesanční pedagógovia a umelci – da Feltre, Alberti, Castiglione.

7. Koncepcie estetickej výchovy a výchovy umením II. – Anglicko a Francúzsko.

Locke, Shaftesbury, Hutcheson, Smith, Ruskin, Rousseau, Diderot.

8. Umenie a estetická výchova v nemeckom osvietenstve a klasicizme.

Lessing, Kant, Schiller, Pestalozzi, Herbart.

9. Úloha umenia v pedagogike J. A. Komenského. Estetická výchova v Čechách a na Slovensku.

J. A. Komenský a koncepcie dramatickej výchovy. Bohumír Markalous. Artefiletika J. Slavíka. Praktická estetika. Výchova umením. Vizuálna kultúra. Galerijná pedagogika. Multikultúrna výchova v umeleckej a estetickej výchove.

10. Umenie a estetika v pedagogických koncepciách 20. storočia a v alternatívnej pedagogike.

Lichtwark, Read, Lowenfeld, Munro, Selby a Pike. Dalcroze, Braunschvig, Lascarisová, Montessori, Steiner a waldorfská škola. Jenská a Freinetovská škola. C. Rogers a PCE.

Štátnu skúšku môže študent vykonať

a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie

štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,

b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových

predmetov v skladbe určenej študijným programom,

c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,

d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.

Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania

študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými

stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia

konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej

súčasti sa rozhoduje hlasovaním.

V súlade so znením študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych

skúšok stanovuje dekan a s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje

termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa

prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri

týždne pred termínom jej konania.

Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,

na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na

riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže

študent vykonať

a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku

alebo

b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v

súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.

Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,

je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch

pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu

bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo

jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z

daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.

Slovenský

1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného

katedrou.

2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou

náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.

3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú

otázku.

4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázkou pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na

doplňujúce otázky.

5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej

skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.

Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.

0/100

Študent, ktorý absolvuje štátnu skúšku, komplexne zvláda problematiku štátnej skúšky v kontexte

stanovených okruhov. Má teoretické a praktické poznatky založené na súčasnom stave poznania

z didaktiky predmetov zaradených do vzdelávacej oblasti Umenie a kultúra, ako aj schopnosť ich tvorivo uplatňovať a používať.

Dokáže poznatky z didaktiky predmetov spomenutej oblasti (Umenie a kultúra, Estetika, Dejiny umenia) aplikovať aj na medzi-predmetové vzťahy, je schopný kriticky myslieť, formulovať odporúčania k problémom z uvedenej oblasti a

vedecky argumentovať.

LICHNEROVÁ, Lucia. Písanie a obhajoba záverečných prác [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, 2016 [cit. 2021-10-10]. Dostupné na: http://stella.uniba.sk/texty/LL_pisanie_obhajoba_zaverecne_prace.pdf

Vnútorný predpis č. 5/2020 [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, 2015 [cit. 2021-10-10]. Dostupné na: https://uniba.sk/fileadmin/ruk/ as/2020/20200527/04a

Studijny_poriadok_FiF_UK.pdf Záverečné práce [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, 2020 [cit. 2021-09-09]. Dostupné na: https://fphil.uniba.sk/studium/student/bakalarske-amagisterske studium/zaverecne-prace/ Ďalšia literatúra podľa zamerania témy bakalárskej práce.

Odovzdanie záverečnej práce v termíne určenom v harmonograme aktuálneho akademického roka pre príslušný termín realizácie záverečnej skúšky.

Záverečná práca sa odovzdáva v elektronickej verzii prostredníctvom AIS.

Práca musí spĺňať parametre určené vnútorným systémom kvality UK.

Na hodnotenie záverečnej práce sa vzťahujú ustanovenia článku 5 Vnútorného predpisu č. 9/2020 (Študijného poriadku Filozofickej fakulty UK). Konzultant záverečnej práce vypracuje posudok k záverečnej práci a navrhne hodnotenie v klasifikačnej stupnici A-FX. Študent má posudok k dispozícii min. 3 pracovné dni pred obhajobou.

Klasifikačná stupnica: 0-59% -FX, 60-67% -E, 68-75% -D, 76-83% -C, 84-91% -B, 92-100% -A

Kritériá hodnotenia záverečnej práce:

1. Prínos záverečnej práce, splnenie cieľov práce v jej zadaní a náležitostí na obsah záverečnej práce DPŠ daných vnútorným systémom kvality UK. Posudzuje sa: preukázanie znalostí a vedomostí, schopnosti tvorivo pracovať v študijnom programe, schopnosť uplatnená pri zhromažďovaní, interpretácii a spracúvaní základnej odbornej literatúry; v prípade prakticky zameranej záverečnej práce aj zvládnutie aplikácie teoretických východísk v praxi a verifikovateľnosť hypotéz;

2. Originálnosť práce (záverečná práca nesmie mať charakter plagiátu, nesmie narúšať autorské práva iných autorov);

3. Správnosť a korektnosť citovania použitých informačných zdrojov, výsledkov výskumu iných autorov a autorských kolektívov, správnosť opisu metód a pracovných postupov iných autorov alebo autorských kolektívov;

4. Súlad štruktúry záverečnej práce s predpísanou skladbou definovanou vnútorným systémom kvality UK;

5. Rešpektovanie odporúčaného rozsahu záverečnej práce DPŠ (minimálny rozsah záverečnej práce základného modulu DPŠ je 27 000 znakov vrátane medzier, minimálny rozsah záverečnej práce rozširujúceho modulu DPŠ je 36 000 znakov vrátane medzier.), primeranosť rozsahu práce posudzuje konzultant záverečnej práce;

6. Jazyková a štylistická úroveň práce a formálna úprava.

Študent ústne prezentuje obsah, dosiahnuté ciele a závery záverečnej práce a odpovedá na otázky a pripomienky konzultanta záverečnej práce, resp. členov skúšobnej komisie. Komisia komplexne zhodnotí kvalitu záverečnej práce, posúdi spôsob a formu obhajoby a schopnosť študenta adekvátne reagovať na pripomienky a otázky v posudku konzultanta záverečnej práce a oponenta. Hodnotenie sa dosiahne z aritmetického priemeru hodnotení z posudku konzultanta záverečnej práce a hodnotenia skúšobnej komisie.

slovenský

1. Prezentovanie záverečnej práce študentom pred komisiou pre štátne skúšky a prítomnými.

2. Reakcia študenta na pripomienky a otázky v posudku od konzultanta záverečnej práce.

3. Reakcia študenta na otázky komisie pre záverečné skúšky DPŠ a v diskusii.

0/100

Študent má osvojené základné náležitosti písania odborného textu za dodržania pravidiel akademickej etiky, je schopný tvorivo pracovať v študijnom odbore, v ktorom absolvoval študijný program, disponuje primeranými znalosťami a vedomosťami o spracúvanej problematike. Vie uplatniť svoje zručnosti pri zhromažďovaní, interpretácii a spracúvaní základnej odbornej literatúry, prípadne pri jej aplikácii v praxi alebo má schopnosť riešiť čiastkovú úlohu, ktorá súvisí so zameraním bakalárskej práce. Po úspešnej obhajobe bakalárskej práce dokáže študent logicky narábať s teoretickým zázemím problematiky bakalárskej práce a argumentačne reagovať na otázky k spracovanej problematike.