LICHNEROVÁ, Lucia. Písanie a obhajoba záverečných prác [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, 2016 [cit. 2021-10-10]. Dostupné na: http://stella.uniba.sk/texty/LL_pisanie_obhajoba_zaverecne_prace.pdf
Vnútorný predpis č. 5/2020 [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, 2015 [cit. 2021-10-10]. Dostupné na: https://uniba.sk/fileadmin/ruk/ as/2020/20200527/04a
Studijny_poriadok_FiF_UK.pdf Záverečné práce [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, 2020 [cit. 2021-09-09]. Dostupné na: https://fphil.uniba.sk/studium/student/bakalarske-amagisterske studium/zaverecne-prace/ Ďalšia literatúra podľa zamerania témy bakalárskej práce.
Odovzdanie záverečnej práce v termíne určenom v harmonograme aktuálneho akademického roka pre príslušný termín realizácie záverečnej skúšky.
Záverečná práca sa odovzdáva v elektronickej verzii prostredníctvom AIS.
Práca musí spĺňať parametre určené vnútorným systémom kvality UK.
Na hodnotenie záverečnej práce sa vzťahujú ustanovenia článku 5 Vnútorného predpisu č. 9/2020 (Študijného poriadku Filozofickej fakulty UK). Konzultant záverečnej práce vypracuje posudok k záverečnej práci a navrhne hodnotenie v klasifikačnej stupnici A-FX. Študent má posudok k dispozícii min. 3 pracovné dni pred obhajobou.
Klasifikačná stupnica: 0-59% -FX, 60-67% -E, 68-75% -D, 76-83% -C, 84-91% -B, 92-100% -A
Kritériá hodnotenia záverečnej práce:
1. Prínos záverečnej práce, splnenie cieľov práce v jej zadaní a náležitostí na obsah záverečnej práce DPŠ daných vnútorným systémom kvality UK. Posudzuje sa: preukázanie znalostí a vedomostí, schopnosti tvorivo pracovať v študijnom programe, schopnosť uplatnená pri zhromažďovaní, interpretácii a spracúvaní základnej odbornej literatúry; v prípade prakticky zameranej záverečnej práce aj zvládnutie aplikácie teoretických východísk v praxi a verifikovateľnosť hypotéz;
2. Originálnosť práce (záverečná práca nesmie mať charakter plagiátu, nesmie narúšať autorské práva iných autorov);
3. Správnosť a korektnosť citovania použitých informačných zdrojov, výsledkov výskumu iných autorov a autorských kolektívov, správnosť opisu metód a pracovných postupov iných autorov alebo autorských kolektívov;
4. Súlad štruktúry záverečnej práce s predpísanou skladbou definovanou vnútorným systémom kvality UK;
5. Rešpektovanie odporúčaného rozsahu záverečnej práce DPŠ (minimálny rozsah záverečnej práce základného modulu DPŠ je 27 000 znakov vrátane medzier, minimálny rozsah záverečnej práce rozširujúceho modulu DPŠ je 36 000 znakov vrátane medzier.), primeranosť rozsahu práce posudzuje konzultant záverečnej práce;
6. Jazyková a štylistická úroveň práce a formálna úprava.
Študent ústne prezentuje obsah, dosiahnuté ciele a závery záverečnej práce a odpovedá na otázky a pripomienky konzultanta záverečnej práce, resp. členov skúšobnej komisie. Komisia komplexne zhodnotí kvalitu záverečnej práce, posúdi spôsob a formu obhajoby a schopnosť študenta adekvátne reagovať na pripomienky a otázky v posudku konzultanta záverečnej práce a oponenta. Hodnotenie sa dosiahne z aritmetického priemeru hodnotení z posudku konzultanta záverečnej práce a hodnotenia skúšobnej komisie.
slovenský
1. Prezentovanie záverečnej práce študentom pred komisiou pre štátne skúšky a prítomnými.
2. Reakcia študenta na pripomienky a otázky v posudku od konzultanta záverečnej práce.
3. Reakcia študenta na otázky komisie pre záverečné skúšky DPŠ a v diskusii.
0/100
Študent má osvojené základné náležitosti písania odborného textu za dodržania pravidiel akademickej etiky, je schopný tvorivo pracovať v študijnom odbore, v ktorom absolvoval študijný program, disponuje primeranými znalosťami a vedomosťami o spracúvanej problematike. Vie uplatniť svoje zručnosti pri zhromažďovaní, interpretácii a spracúvaní základnej odbornej literatúry, prípadne pri jej aplikácii v praxi alebo má schopnosť riešiť čiastkovú úlohu, ktorá súvisí so zameraním bakalárskej práce. Po úspešnej obhajobe bakalárskej práce dokáže študent logicky narábať s teoretickým zázemím problematiky bakalárskej práce a argumentačne reagovať na otázky k spracovanej problematike.
BAĎURÍKOVÁ, Zita. et al.: Školská pedagogika. Bratislava: UK, 2001. ISBN 80-223-1536-2.
GAVORA, Peter. Úvod do pedagogického výskumu. Bratislava: UK, 1999. 3. vyd. 2001. ISBN 80-223-1628-8
GAVORA, Peter. Akí sú moji žiaci? Pedagogická diagnostika žiaka. Bratislava: Práca, 1999. ISBN 80-7094-335-1 .
KASPER, Tomáš – Dana KASPEROVÁ. Dějiny pedagogiky. Praha: Grada, 2008. ISBN 80-2472-429-4.
KYRIACOU, Chris. Klíčové dovednosti učitele. Cesty k lepšímu vyučování. Praha: Portál, 1991. 2. vyd. 2004. ISBN 9788073674342.
KRANKUS, Milan. Pedagogika 20. storočia. Bratislava: ÚŠI, 1990.
MAŇÁK, Josef - Vlastimil ŠVEC. Cesty pedagogického výzkumu. Brno: Paido. 2004. ISBN 80-7315-078-6.
PELIKÁN, Jiří. Základy empirického výzkumu jevů. 3. vyd. Praha: Karolinum, 2007. ISBN 978-80-7184-569-0 (brož.)
PRŮCHA, Jan. Moderní pedagogika. Praha: Portál, 1997. ISBN 978-80-7367-503-5 (brož.)
SINGULE, František. Současné pedagogické směry a jejich psychologické souvislosti. Praha: SPN, 1992. ISBN 80-426-160-4.
SKALKOVÁ, Jaroslava. Obecná didaktika. Praha: Grada, 2007. ISBN: 978-80-247-1821-7.
ŠVEC, Švec. Základné pojmy v pedagogike a andragogike. Bratislava: IRIS, 1995. 2. vyd. 2002. ISBN 80-89018-31-0.
VORLÍČEK, Chrudoš. Úvod do pedagogiky. Praha: Karolinum, 1992. 2. vyd. Praha: H&H, 2000. ISBN 80-86022-79-X. (brož.)
1. Výchova, analýza pojmu, výchovný proces, ciele výchovy, analýza výchovných postupov učiteľa.
2. Systém pedagogických vied – základné, aplikované vedné disciplíny.
3. Historické medzníky výchovy a vzdelávania (J.A. Komenský, J. J. Rousseau, J.H. Pestalozzi).
4. Historické medzníky výchovy a vzdelávania (J. F. Herbart, reformná pedagogika, vznik alternatívnych škôl).
5. Škola ako priestor formálneho vzdelávania. Vymedzenie školy ako organizácie vzťahov. Funkcie školy.
6. Systém vzdelávania v SR. Analýza školského systému. Premeny súčasnej školy. Vývojové trendy vzdelávania v EÚ.
7. Rodina ako výchovná inštitúcia. Premeny súčasnej rodiny. Funkcie rodiny.
8. Neformálne a informálne vzdelávanie. Charakteristika pojmov, ich vzťah k formálnemu vzdelávaniu.
9. Žiak v systéme vzťahov (škola a rodina). Riešenie výchovných problémov, spolupráca škola a rodiny.
10. Špecifiká učenia sa žiaka. Poruchy učenia a ich riešenie. Poradenské zariadenia, ich úloha pri rozvíjaní učenia žiaka.
11. Kurikulum, jeho typológia. Premeny kurikula. Vzdelávací program, jeho charakteristika. Školský vzdelávací program.
12. Rámcové obsahy vo vzdelávacích programoch, vymedzenie kompetencií, vzdelávacie, výkonové a obsahové štandardy – analýza pojmov.
13. Učebnica ako didaktický prostriedok. Druhy učebníc. Funkcie a štrukturálne komponenty učebnice. Vlastnosti kvalitnej učebnice. E-učebnice, podpora digitalizácie učebníc.
14. Dynamika vzdelávacieho procesu. Didaktická analýza učiva, príprava na vyučovací blok, plánovanie a realizácia transferu učiva.
15. Systém využitia metód vo vyučovaní. Analýza pojmu vyučovacia metóda. Tradičné verzus inovatívne metódy vo vyučovaní.
16. Analýza pojmu – organizačná forma. Vzťah vyučovacia metóda a organizačná forma. Systém vyučovacích foriem. Výber vyučovacej formy z pohľadu učiteľa. Vyučovacia hodina verzus netradičné organizačné formy.
17. Pedagogická diagnostika, diagnostikovanie a diagnóza. Vymedzenie diagnostiky a diagnostikovania. Diagnostikovanie versus evaluácia.
18. Hodnotenie. Základné typy hodnotenia (sumatívne, formatívne, autentické). Inovatívne formy hodnotenia žiaka ( napríklad portfólio).
19. Charakteristiky pedagogickej komunikácie. Aspekty komunikácie v školskej triede. Účastníci komunikácie vo výchovno-vzdelávacom procese. Verbálna komunikácia. IRF štruktúra.
20. Elicitácia pri komunikácií v škole. Školský jazyk a jeho pravidlá. Neverbálna komunikácia – význam a jej podoby v škole.
21. Riadenie komunikácie učiteľom. Základné elementy pedagogickej situácie, ktorými učiteľ môže riadiť a smerovať komunikáciu v školskej triede.
22. Otázky učiteľa (typy a zacielenie otázok učiteľa). Práca s chybou žiaka. kognitívna náročnosť otázok, Bloomova taxonómia.
23. Profesionalizácia učiteľstva. Profesia, semiprofesia, identita učiteľa, profesijné trajektórie učiteľa, kariérne plánovanie.
24. Školský podporný tím. Vymedzenie postavenia v škole. Vzájomná kooperácia členov tímu.
25. Diagnostikovanie afektívnych vlastnosti žiaka (postoje, motivácia, záujmy, sebapoňatie, usilovnosť).
26. Metódy diagnostikovania (pozorovanie, diagnostický rozhovor, diagnostický denník, kresba, dotazník, škálovanie, netradičné metódy diagnostikovania).
27. Diagnostika sociálnych vzťahov v triede, sociometria, meranie klímy v triede (škole).
28. Didaktické testy. Testovanie v pedagogickej diagnostike. Druhy testov. Vlastnosti testov. Typy testových úloh.
29. Diagnostický proces. Plánovanie diagnostikovania. Etapy procesu diagnostikovania Implicitné, explicitné a mikrodiagnostikovanie.
30. Akčný výskum versus vedecký výskum. Charakteristika vedy. Pedagogika ako veda.
Záverečnú skúšku môže študent vykonať: po úspešnom absolvovaní povinných predmetov v skladbe určenej študijným programom pre Doplňujúce pedagogické štúdium – základný modul
Úspešné absolvovanie predmetu záverečnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania študijného programu.
Študent je na záverečnej skúške hodnotený klasifikačnými stupňami A-FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení záverečnej skúšky alebo jej súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedra je povinná zverejniť svoje termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním.
Študent sa prihlasuje na záverečnú skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten, na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže študent vykonať
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne záverečnej skúšky, na ktorý sa prihlásil, je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch pracovných dní po termíne záverečnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na záverečnú skúšku alebo jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu záverečnej skúšky je hodnotený známkou FX.
slovenský
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín záverečnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného katedrou.
2. Študent dostane otázku z predmetu záverečnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú otázku.
4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázkou pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na doplňujúce otázky.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh záverečnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.
0/100
Študent, ktorý absolvuje záverečnú skúšku, komplexne zvláda problematiku záverečnej skúšky v kontexte stanovených okruhov. Má teoretické a praktické poznatky založené na súčasnom stave poznania z oblasti pedagogiky, ako aj schopnosť ich tvorivo uplatňovať a používať. Ovláda poznatky obsiahnuté vo výučbe predmetov Teoretické základy výchovy, Všeobecná didaktika, Pedagogická komunikácia, Pedagogická diagnostika. Dokáže poznatky z pedagogiky aplikovať aj na medzipredmetové vzťahy, je schopný kriticky myslieť a vedecky argumentovať.
ĎURIČ, L.: Učiteľská psychológia. Bratislava : SPN, 1992.
FONTANA, D.: Psychologie v školní praxi. Praha : Portál, 1997.
PLHÁKOVÁ, A.: Učebnice obecné psychologie. Praha: Academia, 2023.
TOHOROVÁ, K.: Vývojová psychologie: proměny lidské psychiky od početí po smrt. Praha: Portál, 2015.
VÁGNEROVÁ, M. : Kognitivní a sociální vývin žáka . Praha : Karolinum, 2001.
VÁGNEROVÁ, M., LISÁ, L.: Vývojová psychologie : Dětství a dospívání. Praha: Univerzita Karlova, 2021.
1. Psychológia: predmet a metódy. Psychologické disciplíny pomáhajúce profesii učiteľa.
2. Poznávanie a význam poznania, možnosti aplikácie psychologických poznatkov pre budúcich učiteľov.
3. Determinácia ľudskej psychiky a vplyv vlastnej aktivity jedinca pri rozvoji dispozícií.
4. Podstata a zákonitosti psychického vývinu.
5. Pamäť. Charakteristika, druhy, typy, fázy, kapacita pamäti. Pamäťové stratégie. Možnosti rozvíjania pamäti žiakov v škole.
6. Myslenie ako predpoklad úspechov v škole. Myšlienkové operácie, formy, druhy myslenia.
7. Tvorba pojmov, usudzovanie, riešenie problémov, rozhodovanie.
8. Reč a jazyková kompetencia žiaka. Charakteristika (funkcie) reči. Vývin reči.
9. Vzťah reči k mysleniu. Špecifické vývinové poruchy reči a jazyka.
10. Inteligencia. Charakteristika a štruktúra inteligencie. Druhy inteligencie podľa Gardnera. Inteligenčný kvocient, problematika nadaných detí.
11. Emocionálna inteligencia. Všeobecná charakteristika citov. Druhy a vlastnosti citov. Rozvíjanie emocionálnej inteligencie v škole.
12. Pozornosť ako základ efektívnosti kognitívnych operácií. Druhy, vlastnosti, poruchy pozornosti. Možnosti učiteľa pri vzbudzovaní a udržiavaní pozornosti žiakov.
13. Osobnosť a motivácia. Charakteristika motívov, potrieb, postojov a záujmov. Maslowova teória motivácie.
14. Otázka školskej zrelosti/spôsobilosti. Kritériá a posudzovanie školskej pripravenosti.
15. Kognitívny, emocionálny, sociálny vývin a vývin osobnosti dieťaťa v školskom veku. Motivácia k učeniu v tomto období.
16. Adolescencia: charakteristika jednotlivých etáp vývinového obdobia.
17. Všeobecná charakteristika vývinových období dospelosti a staroby. Vzťah fáz dospelosti k profesii učiteľa.
18. Poruchy psychického vývinu. Základná terminológia. Vývinové zaostávanie a mentálna retardácia.
19. Pervazívne vývinové poruchy. Hyperkinetické poruchy. Poruchy správania.
20. Sociálne skupiny žiakov. Klasifikácia a charakteristika sociálnych skupín. Modifikácia sociálnych vzťahov v skupine.
21. Trieda ako skupina. Sociálne pozície, statusy a roly žiakov v triede.
22. Sociálna komunikácia. Formy komunikácie.
23. Zložky komunikačného procesu. Komunikácia medzi učiteľom a žiakom.
24. Duševné zdravie a škola. Zvládanie náročných životných situácií. Obranné mechanizmy. Stres učiteľa a žiaka.
25. Výchovné vedenie a poradenstvo v škole. Poradenský proces. Rola výchovného poradcu a školského psychológa.
26. Učenie. Charakteristika, druhy, teórie a zákony učenia.
27. Afektívne činitele učenia. Motivácia a povzbudzovanie žiakov ku školskej práci. Školská úspešnosť.
28. Tvorivosť. Pojem tvorivosti, znaky tvorivého myslení.. Fázy tvorivého procesu. Charakteristika tvorivého žiaka.
29. Psychologické aspekty skúšania a hodnotenia učebných výkonov žiakov. Funkcie a druhy skúšok. Tréma.
30. Problémy žiakov v učení. Špecifické poruchy učenia sa.