Aktuálne zdroje k študovanej problematike.

Definované v individuálnom študijnom pláne doktoranda a v Študijnom poriadku FaF UK.

Doktorand získa hodnotenie absolvoval s kreditovou hodnotou po úspešnom obhájení dizertačnej práce. Splnenie požadovaných podmienok podľa predpisov a odovzdanie dizertačnej práce.

anglický

1) Doktorand vypracuje dizertačnú prácu. Dizertačnou prácou študent preukazuje schopnosť a pripravenosť na samostatnú vedeckú a tvorivú činnosť v oblasti výskumu alebo vývoja alebo na samostatnú teoretickú a tvorivú činnosť. Má sa vyznačovať vysokým stupňom analýzy a syntézy poznatkov a tiež dostatočným prehľadom existujúcej odbornej literatúry. Dielo musí byť originálne, vytvorené autorom pri dodržaní pravidiel práce s informačnými zdrojmi. Školské dielo nesmie mať charakter plagiátorstva, nesmie narúšať autorské práva iných autorov. Autor je povinný dôsledne citovať použité informačné zdroje, uviesť menovite a konkrétne výsledky výskumu iných autorov alebo autorských kolektívov citovaním príslušného zdroja, presne opísať použité metódy a pracovné postupy iných autorov alebo autorských kolektívov, zdokumentovať laboratórne výsledky a terénne výskumy iných autorov alebo autorských kolektívov. Technika citovania sa riadi zvyklosťami v danej vednej oblasti rešpektujúc príslušné štandardy a normy. 2) Doktorand na obhajobe dizertačnej práce stručne uvedie podstatný obsah svojej dizertačnej práce, jej koncepciu, výsledky a prínos. 3) Doktorand zaujme stanovisko k posudkom oponentov, najmä sa vyjadrí ku všetkým námietkam a pripomienkam a odpovie na ich otázky. 4) Doktorand počas diskusie odpovie na všetky otázky a zaujme stanovisko ku všetkým podnetom a námietkam jej účastníkov.

po úspešnej obhajobe získa titul PhD.

Aktuálne zdroje k študovanej problematike.

Definované v individuálnom študijnom pláne doktoranda a v Študijnom poriadku FaF UK.

Doktorand získa hodnotenie absolvoval s kreditovou hodnotou po úspešnom vykonaní dizertačnej skúšky s výsledkom prospel

anglický

1) Dizertačná skúška pozostáva z časti, ktorú tvorí rozprava o písomnej práci k dizertačnej skúške – návrh projektu.

2) Dizertačná skúška pozostáva z časti, v ktorej má doktorand preukázať teoretické vedomosti v určených predmetoch dizertačnej skúšky.

3) Predmety dizertačnej skúšky pozostávajú z hlavného predmetu a vedľajších predmetov podľa charakteristiky študijného programu doktorandského stupňa štúdia v študijnom odbore.

Na dizertačnej skúške musí študent preukázať nielen vedomosti z určených predmetov skúšky, ale súčasne aj schopnosť pod vedením školiteľa predložiť návrh projektu dizertačnej práce, spôsob riešenia experimentálnych postupov, schopnosť na základe výsledkov tvoriť závery a svoj návrh projektu obhájiť pred odbornou komisiou.

Chackalamannil, S., Rotella, D., & Ward, S. (2017). Comprehensive Medicinal Chemistry III, 3rd Ed. Elsevier, Amsterdam, The Netherlands, 4536 pp.

Patrick, G.L. (2017). An Introduction to Medicinal Chemistry. 6th Ed. Oxford University Press, New York, USA, 832 pp.

Roche, V.F., Zito, S.V., Lemke, T.L., & Williams, D.A. (2019). Foye´s Principles of Medicinal Chemistry, 8th Ed. Wolters Kluwer Health Adis (ESP), Baltimore, USA, 1168 pp.

Silverman, R.B., & Holladay, M.W. (2015). The Organic Chemistry of Drug Design and Drug Action. 3th Ed. Elsevier, Waltham, USA, 521 pp.

Wermuth, C., Aldous, D., Raboisson, P., & Rognan, D. (2015). The Practice of Medicinal Chemistry. 4th Ed. Academic Press (Elsevier), San Diego, CA, USA; Kidlington, Oxford, Great Britain, 903 pp.

Úspešné absolvovanie skúšky.

anglický jazyk

Vyučujúci: prof. RNDr. Peter Mikuš, PhD, prof. Ing. Vladimír Frecer, DrSc., doc. PharmDr. Ivan Malík, PhD., doc. Mgr. Fils Andriamainty, PhD., Dr.h.c. prof. RNDr. Jozef Čižmárik, PhD., doc. PharmDr. Miroslava Sýkorová, PhD., PharmDr. Vladimír Garaj, PhD.

Farmaceutická chémia je jedna z centrálnych vedeckých disciplín, premosťujúca vedomosti základnej vedeckej biológie a klinické znalosti medicíny (analogicky s chémiou, ktorá je (centrálnou) vedeckou disciplínou medzi tradičnými biologickými a fyzikálnymi disciplínami). Projekcia liečiv môže byť fázovaná so zreteľom na dva aspekty, t. j. fundamentálne poznatky o: a) liečivách, receptoroch, interakciách liečivo–receptor; b) komplexných interakciách liečivo–receptor, ktoré sú využiteľné pre terapii ľudských ochorení. Farmaceutická chémia je interdisciplinárna; veľmi vhodne integruje poznatky z teoretickej chémie, organickej chémie, analytickej chémie, molekulovej biológie, farmakológie a biochémie do jedného celku. Farmaceutická chémia má však aj vlastnú zreteľnú líniu – projekciu a syntézu liečiv s komplexnou a precíznou charakterizáciou ich vlastností so zreteľom na i) štruktúrnu integritu liečiv (vo farmaceutickej, farmakodynamickej a farmakokinetickej fáze), ii) štruktúrne fragmenty (farmakofór, toxikofór, metabofór, biofór a pod.; vzájomne zameniteľné bioizostéry), iii) ich štruktúrne vlastnosti, iv) fyzikálno-chemické vlastnosti (rozpustnosť, povrchová aktivita, acidobázické a lipohydrofilné vlastnosti, stabilita), v) tvarové vlastnosti (geometrické, konformačné, topologické, stérické), vi) stereochemické vlasnosti (optické izoméry, enantioméry, geometrické izoméry), stanovenie väzbových afinít (ligandové väzbové štúdie in vitro) a hodnotenie vplyvu liečiv - enantiomérov, resp. izomérov na relevantné biologické ciele), vii) elektrónové vlastnosti. V kontexte týchto poznatkov sú komplexne skúmané vzťahy medzi chemickou štruktúrou a biologickou aktivitou a/alebo štruktúrou a farmakokinetikou a/alebo štruktúrou a toxicitou (SAR-hodnotenie, STR-hodnotenie, QSAR-hodnotenie).

Rozšírenie a prehĺbenie získaných znalostí doktoranda z farmaceutickej chémia, ktoré využije pri formulovaní vedeckých hypotéz ako podkladu analytickej časti dizertačnej práce a pri formulovaní záverov vyplývajúcich z dosiahnutých výsledkov.

Mikuš, P., Maráková, K.: HYPHENATED ELECTROPHORETIC TECHNIQUES IN ADVANCED ANALYSIS, Bratislava, KARTPRINT, 2012. 217 s.

Mikuš, P., Hanko, M., Piešťanský, J., Maráková, K., Dokupilová, S., Mikulová, M.: Analytical chemistry: Instrumental analysis. Bratislava : VEDA, in preparation.

Mikuš, P., Mikušová, V.: Analytical chemistry: Chemical analysis. Bratislava : VEDA, 2022.

Selected chapters will be provided in electronic form.

Úspešné absolvovanie skúšky.

anglický jazyk

Vyučujúci: prof. RNDr. Peter Mikuš, PhD., prof. RNDr. Emil Havránek, CSc., PharmDr. Katarína Maráková, PhD., PharmDr. Juraj Piešťanský, PhD.

Stručná osnova predmetu:

Analýza organických bioaktívnych látok, hladín liečiv a ich metabolitov, degradačných produktov a biomarkerov ochorení v biologických matriáloch (krv, moč, tkanivá a pod.).

Analýza nových organických molekúl (potenciálnych liečiv a nosičov liečiv pre inovatívne liekové formy) v reakčných zmesiach z organických syntéz a izolovaných produktoch.

Anorganická analýza biogénnych a toxických prvkov v jednotlivých zložkách životného prostredia (ovzdušie, pôda, rastlinné drogy, voda).

Bioanorganická analýza nových komplexov kovov v reakčných zmesiach z organických syntéz a izolovaných produktoch.

Využitie moderných prístrojových techník:

• separačných metód chromatografických (HPLC, GC) a elektromigračných (CZE, ITP, IEF, EKC) a ich vzájomných kombinácií (2D HPLC, 2D/3D CE) s integrovanou predúpravou vzorky na separáciu komplexných (mnohozložkových) zmesí látok

• spektrálnych metód UV-VIS, FS a LIF (na rýchle kvantitatívne hodnotenie látok v jednoduchých matriciach), MS, MS/MS, NMR, IČ, Ramanova spektroskopia, EPR, XRC/XRD (na detailnú štruktúrnu analýzu molekúl a ich komplexov)

• kombinovaných metód separačných so spektrálnymi (LC-UV/MS, CE-UV/LIF/MS, a pod.) na identifikáciu a stanovenie stopových hladín analytov v jednoduchých aj komplexných (mnohozložkových) matriciach (biologické vzorky, liekové formy, syntetické reakčné zmesy, izolované produkty z reakčných zmesí)

• elektrochemických metód s konvenčnými a pokročilými senzormi (biosenzory) na rýchle stanovenie vybraných látok v jednoduchých aj zložitých matriciach

• rádioanalytických metód: rádionuklidovej röntgenofluorescenčnej analýzy (RRFA) na priame stanovenie prvkov v pevných materiáloch

• metód analýzy rozptylu svetla a elektrónovej mikroskopie na analýzu nanoštruktúr (tvar, rozmery, distribúcia nanočastíc)

• metódy (semi)preparatívnej chromatografie na separáciu a izoláciu vybraných zložiek z reakčných zmesi

Inštrumentálne analytické metódy:

Princíp metódy, experimentálne usporiadanie (inštrumentácia), spôsob kvalitatívneho a kvantitatívneho hodnotenia, analytický a plikačný potenciál. Optimalizácia, validácia a aplikácia metód.

Elektrochemické metódy:

Potenciometria

Voltampérometria (DPV, SWV, CV)

Iónovoselektívne elektródy, FIA

Biosenzory

Separačné analytické metódy chromatografické:

Chromatografia v planárnom a kolónovom usporiadaní

Vysokoúčinná kvapalinová chromatografia.

Iónovýmenná chromatografia.

Plynová chromatografia.

Multidimenzionálne techniky (2D HPLC, SPE-HPLC)

Spojenie HPLC s pokročilými detekčnými technikami (HPLC-MS, HPLC-MS/MS)

Separačné analytické metódy elektromigračné:

Elektroforéza v planárnom usporiadaní, elektromigračné techniky v kapilárnom usporiadaní.

Kapilárna zónová elektroforéza (CZE).

Kapilárna izotachoforéza (ITP).

Izoelektrická fokusácia (IEF).

Elektrokinetická chromatografia (EKC).

Kapilárna gélová elektroforéza (CGE).

Kapilárna elektrochromatografia (CEC).

Multidimenzionálne techniky (2D CE, 3D CE)

Spojenie CE s pokročilými detekčnými technikami (CE-LIF, CE-MS, CE-MS/MS)

Separačné preparatívne metódy chromatografické a elektromigračné:

(semi)preparatívna kvapalinová chromatografia.

Preparatívna izotachoforéza.

Spektrálne analytické metódy:

Emisná spektrálna analýza

Fluorescenčná analýza

Atómová absorpčná spektrofotometria

Molekulová absorpčná spektroskopia vo viditeľnej a ultrafialovej oblasti spektra

Infračervená spektroskopia

Ramanova spektroskopia.

Hmotnostná spektrometria

Nukleárna magnetická rezonancia

Nespektrálne optické metódy:

Refraktometria.

Polarimetria.

RTG kryštalografická a difrakčná analýza (XRC, XRD).

Elektrónová paramagnetická rezonancia (EPR).

Detektory:

Detektory optické spektrometrické -absorpčné, fluorescenčné, MS, nespektrometrické

Detektory elektrochemické,

Detektory rádiometrické

Nukleárne analytické metódy:

Nukleárnoanalytické indikátorové metódy – rádiochromatografia, izotopová zrieďovacia analýza, rádioimunoanalýza a ich využitie.

Nukleárnoanalytické metódy, založené na prírodnej rádioaktivite.

Aktivačná analýza.

Nukleárnoanalytické metódy – neaktivačná interakčná analýza.

Betarozptylová analýza.

Rádionuklidová röntgenofluorescenčná analýza.

Identifikácia β a γ žiarenia

Ďalšie analytické metódy:

Metódy na báze analýzy rozptylu svetla.

Elektrónová mikroskopia.

Štatistické spracovanie analytických výsledkov a validácia analytických metód a postupov:

Validačné parametre (presnosť, správnosť, linearita, citlivosť, LOD, LLOQ, LOQ, selektivita, robustnosť, stabilita, výťažnosť, matricový efekt, priepustnosť vzorky, prenos)

Testovanie štatistických hypotéz

Validačné protokoly (ICH, FDA)

Po absolvovaní predmetu doktorand získa rozšírené teoretické vedomosti v oblasti využitia moderných inštrumentálnych analytických metód chromatografických, elektromigračných, elektrochemických, spektrálnych (MS, NMR, IR, UV-VIS, Fluorescenčných) a nukleárne analytických, ako aj multidimenzionálnych techník (SPE-HPLC, HPLC-HPLC, CE-CE, MS/MS a ich kombinácií) vo farmaceutickej a biomedicínskej analýze. Integrálnou súčasťou získaných poznatkov sú spôsoby prípravy farmaceutických a biologických vzoriek ako aj vzoriek životného prostredia konvenčnými (off-line) aj pokročilými (on-line) technikami pre uvedené analytické metódy. V súvislosti so syntézou a štruktúrnou analýzou (i) nových molekúl ako potenciálnych liečiv alebo nosičov liečiv pre inovatívne liekové formy ako aj (ii) inovatívnych materiálov (nanoštruktúr) ako súčastí analytických systémov a liekových foriem, získa doktorand poznatky a zručnosti aj pre ďalšie špecifické prístupy a techniky akými sú mikrovlnná syntéza s on-line Ramanovou spektroskopiou, semipreparatívna chromatografia, elektrónová mikroskopia a techniky štruktúrnej analýzy materiálov na báze rozptylu.

D. Voet, J. Voet: Biochemistry, 4th ed., John Wiley & Sons, 2010.

G. Litwack: Human Biochemistry, 1st ed., Elsevier, 2017.

Vybrané kapitoly budú poskytnuté v elektronickej forme.

Úspešné absolvovanie skúšky.

anglický jazyk

Vyučujúci: doc. Mgr. Andrea Bilková, PhD.; doc. Mgr. Martina Hrčka Dubničková, PhD.; doc. PharmDr. Marek Obložinský, PhD.; RNDr. František Bilka, PhD.; Ing. Ľudmila Pašková, PhD.

 Dynamická predstava o vlastnostiach a funkciách biologického systému.

 DNA, RNA: zloženie, väzby a stabilita, biologický význam.

 Biomembrány, dýchací reťazec, generovanie energie.

 Metabolizmus živín – spriahnutosť, termodynamický aspekt, energetický aspekt, biologické oxidácie.

 Enzymológia metabolizmu živín – katabolizmus a anabolizmus – sacharidy, jednoduché a zložené lipidy, aminokyseliny, nukleotidy, proteíny.

 Enzýmová kinetika.

 Základné otázky xenobiochémie a jej atribúty.

 Integrácia metabolizmu z pohľadu fyziologických a patologických stavov organizmu.

 Techniky práce so živočíšnymi a rastlinnými bunkovými kultúrami.

 Rastlinná biochémia: metabolizmus dusíka, enzymológia sekundárnych metabolitov, signálne kaskády.

Po absolvovaní vybraných kapitol biochémie doktorand ovláda (i) základné biochemické a molekulárno-biologické analýzy, (ii) metodické postupy týkajúce sa techník analýzy proteínov a (iii) enzymologické štúdie na bunkovej a molekulárnej úrovni. Študent získa poznatky o metabolických dráhach a ich reguláciách na úrovni (i) signálnych molekúl, (ii) lokalizácií na subcelulárnej úrovni a (iii) sledovania expresie génov, čo vytvára predpoklad pre štúdium mechanizmu účinku liečiv jednotlivých farmakoterapeutických skupín.

Williamson E., Driver S., Baxter K. Stockleys Herbal Medicines Interactions. 2009.

Benzie I., Wachtel-Galor S. eds. Herbal medicine. Biomolecular and clinical aspects. 2011.

Polya G. Biochemical Targets of Plant Bioactive Compounds. A Pharmacological Reference Guide to Sites of Action and Biological Effects . 2003.

Ebadi M. Pharmacodynamic Basis of Herbal Medicine, Second Edition 2006.

Berger S., Sicker D. Classics in Spectroscopy Isolation and Structure Elucidation of Natural Products. 2009.

Katzung B.G. Basic and Clinical Pharmacology 14th Edn. 2018.

Huang L-Q. Molecular Pharmacognosy. 2nd Edn. 2019.

Carlton R.A. Pharmaceutical Microscopy. 2011.

Actual version of European Pharmacopoeia.

Úspešné absolvovanie skúšky.

anglický

Vyučujúci: prof. PharmDr. Pavel Mučaji, PhD., prof. Ing. Milan Nagy, CSc., doc. PharmDr. Szilvia Czigle, PhD.

Doktorand dostáva informácie súvisiace s klasifikáciou drog podľa účinku na ľudský

organizmus, resp. ich využitia v prevencii a terapii, vrátane základných informácií o nežiaducich účinkoch a interakciách s účasťou jednotlivých účinných zložiek prírodného pôvodu. Dôraz je kladený na drogy a ich účinné látky, ktoré sú súčasťou registrovaných fytofarmák v krajinách EÚ, resp. sú evidované v platnom vydaní Európskeho liekopisu.

Nosné témy jadra znalostí predmetu sú:

Biogenéza prírodných látok a ich klasifikácia podľa daných systémov.

Vzťahy metabolických premien prírodných látok.

Vyhľadávanie nových zdrojov biologicky aktívnych látok na základe chemotaxonomických údajov.

Metódy izolácie biologicky aktívnych metabolitov.

Fyzikálno-chemické metódy určovania štruktúry prírodných látok.

Hodnotenie biologických aktivít izolátov prírodného pôvodu metódami in vivo a in vitro.

Použitie prírodných látok v terapii a v prevencii, najmä humánnych ochorení.

Absolvent odboru Farmakognózia získa rozšírené vedomosti potrebné pre ich uplatnenie nielen v odbornej disciplíne, ale aj v ostatných oblastiach farmácie v spojitosti s využívaním prírodných zdrojov a jednotlivých obsahových látok pre terapeutickú prax. Má široký prehľad o biologických a chemických pochodoch vedúcich k tvorbe sekundárnych metabolitov terapeutického významu, vie využiť chemické a biologické vlastnosti izolátov pri ich praktickom využití vo farmácii. Dokáže vyhľadávať nové prírodné zdroje na základe širokého chemického, biologického screeningu a tiež má široké teoretické znalosti z farmakognózie a fytochémie.

Siphunov A. 2020: Introduction to botany.

Úspešné absolvovanie skúšky.

anglický

Vyučujúci: doc. Ing. M. Habán, PhD.

Systematika a taxonómia farmaceuticky významných druhov rastlín - diakritické znaky. Cytológia rastlín - morfologické a funkčné osobitosti bunky, bunkové inklúzie, určovacie znaky farmaceuticky významných rastlín. Anatomická stavba jednotlivých typov pletív podľa atribútov ich vývinového štádia a funkcie. Špecifické znaky farmaceuticky dôležitých druhov.

Študent má po úspešnom ukončení predmetu poznať anatomickú a morfologickú stavbu rastlinných orgánov s ohľadom na diakritické druhové znaky, poznať vybrané rastlinné druhy s liečivými účinkami a zaradiť ich v rámci botanického systému.

Nathan A: Managing symptoms in the pharmacy. Pharmaceutical Press. 2008. 257 p.

Walker R, Whittlesea C: Clinical Pharmacy and Therapeutics. Fifth edition. Churchill Livingstone. Elsevier. 2012. 983 p.

Bond Ch. Evidence-based pharmacy. Pharmaceutical Press. 2006. 226 p.

Barber N.,, Willson A: Clinical pharmacy. Churchill Livingstone,2007 - 502 s.

Wiffen P, Mitchell M, Snelling M, Stoner N: Oxford Handbook of Clinical Pharmacy (2 ed.) Oxford University Press, 2012, 704 p.

Katzung BG, Masters SB, Trevor AJ: Basic and clinical pharmacology. The McGraw-Hill

Companies, Inc. 2012, 1245 p.

Ritter JM, Lewis LD, Mant TGK, Ferro M: A Textbook of Clinical Pharmacology and

Therapeutics. Hodder Arnold Hachette Livre UK. 2008. 476

Úspešné absolvovanie skúšky.

anglický

Vyučujúci:

prof. PharmDr. Ján Klimas, PhD., MPH., prof. RNDr. Magdaléna Kuželová, CSc., doc. PharmDr. Anna Paul Hrabovská, PhD., PharmDr. Gabriel Dóka, PhD., PharmDr. Stanislava Kosírová, PhD.

Zameranie sa týka jednej alebo viacerých z nasledujúcich oblastí klinickej farmácie:

- predklinické a klinické hodnotenie nových liečiv,

- regulačné opatrenia v tejto oblasti vo vzťahu k registrácii liekov,

- klinická farmakokinetika,

- symptomatológia a farmakoterapia akútnych a chronických ochorení,

- vplyv chorobného procesu na účinky liekov,

- monitorovanie farmakoterapie a hladín liečiv,

- interpretácia laboratórnych výsledkov vzhľadom k farmakoterapii,

- najzávažnejšie farmakoterapeutické problémy súvisiace s

- nežiaducimi účinkami liekov vrátane alergických reakcií na lieky,

- interakciami liečiv,

- liekovými pochybeniami,

- bezpečnosťou pacienta pri liečbe,

- farmakovigilanciou,

- racionálne použitie liekov u rizikových skupín pacientov,

- kompliancia, adherencia k terapii a konkordancia,

- perorálna a parenterálna výživa,

- lieky životného štýlu.

Doktorand si rozšíri a prehĺbi vedomosti o najnovších poznatkoch z klinickej farmácie v spojitosti s účinkami liekov a znižovaním farmakoterapeutického rizika a pochybenia a farmakoterapeutickými problémami. Bude vedieť nadobudnuté pokročilé vedomosti uplatniť vo farmaceutickom vývoji a výskume aj v praxi na rôznych úrovniach činnosti v súvislosti s farmakoterapiou v spolupráci s lekármi.

Bahadur B., Rajam M.V., Sahijram L., Krishnamurthy K.V.: Plant Biology and Biotechnology. Springer 2015, 764 s.

Bowsher C., Tobin A.: Plant Biochemistry. Taylor & Francis 2021, 454 s.

Úspešné absolvovanie skúšky.

anglický

Vyučujúci: doc. PharmDr. Marek Obložinský, PhD

Tok genetickej informácie v rastlinných bunkách – možnosti ovplyvnenia liečivami: replikácia, transkripcia, translácia a posttranslačné modifikácie. Mutácie a reparačné mechanizmy.

Vnútrobunkové oddiely v rastlinných bunkách a transport proteínov.

Princípy bunkovej komunikácie rastlín. Siete proteinkináz a integrácia spracovania signálov.

Transportné procesy v rastlinnej bunke.

Základy rekombinantnej technológie DNA. Princípy génových manipulácií.

Využitie biotechnologických postupov v rámci produkcie sekundárnych metabolitov.

Príprava rekombinantnej DNA, klonovacie a expresné vektory, plazmidy a bakteriofágy, DNA a cDNA knižnice, hybridizácia.

Príprava a využitie transgénnych rastlín, biofarmaceutiká produkované transgénnymi rastlinami a bunkovými kultúrami, GMO rastliny.

Po absolvovaní predmetu doktorand nadobudne hlbšie a komplexné vedomosti o toku genetickej informácie a možnostiach jej ovplyvnenia, ako aj o signálnych systémoch buniek vzhľadom k mechanizmom účinku liečiv, ktoré majú rastlinný pôvod. Absolvent získa informácie o možnostiach prípravy nových liečiv modernými biotechnologickými postupmi založenými na technikách využívajúcich rekombinantnú DNA. Zoznámi sa s rôznymi typmi klonovacích a expresných vektorov a ich uplatnením pri produkcii konkrétnych biofarmaceutík produkovaných rastlinami resp. bunkovými kultúrami.

European Medicines Agency (https://www.ema.europa.eu/en/medicines)

Databases: ScienceDirect, Scopus, PubMed, SciFinder, GoogleScholar

úspešné absolvovanie skúšky.

anglický jazyk

Vyučujúci: doc. PharmDr. Silvia Bittner Fialová, PhD.

Prednášky sú venované aktuálnym témam o prírodných látkach a liečivých rastlinách. Predmet je doplnením informácií obsiahnutých v predmete Farmakognózia 1 a 2. Študent sa oboznámi s dôležitými informáciami o výskume rastlinných liečiv, o psychoaktívnych rastlinách a ich obsahových látkach, o vplyve mikrobiómu na aktivitu prírodných látok, o rastlinných antioxidantoch v prevencii rôznych ochorení (napr. Alzheimerova, Parkinsonova...), o zelenine, ovocí, koreninách s terapeutickým potenciálom, o známych nápojoch, o prírodných látkach z morí a oceánov, či z nižších rastlín na pevnine. Pozornosť bude venovaná aj významným prírodným látkam s antimikrobiálnym účinkom, prírodným farbivám a rastlinným metabolitom v súčasnosti používaným vo farmakoterapii.

Doktorand by po úspešnom ukončení procesu vzdelávania, mal mať rozšírené poznatky z Farmakognózie, doplniť prehľad o liečivých rastlinách a prírodných látkach obsiahnutých v liekoch, potravinách, nápojoch, či v kozmetike. Získať informácie o súčasnom výskume prírodných liečiv a o ich ceste k lieku. Získané vedomosti, by mali doktorandovi rozšíriť informácie o možnostiach výskumu a vývoja potenciálnych rastlinných liekov.

Brunton LL, Hilal-Dandan R, Knollmann BC et al. Goodman & Gilman's: The Pharmacological Basis of Therapeutics, 13e, McGraw-Hill Education 2018

Golan D. E., Tashjian Jr A. H.., Armstrong E. J., Armstrong A. Wet al. .: Principles of Pharmacology: The Pathophysiologic Basis of Drug Therapy, 3rd 4th Edition. Lippincott Williams&Wilkins, 20172

Katzung BG, Vanderah TW et al. : Basic & Clinical Pharmacology, 15e, McGraw Hill 2021

Rang, H.P., Dale, M.M. a kol.: Rang and Dale´s Pharmacology, 7th ed. London, Churchill Livingstone, Elsevier, 2012

Ritter JM. et al.: Rang and Dale's Pharmacology E-Book, Elsevier, 9th ed., 2018

Úspešné absolvovanie skúšky.

anglický jazyk

Vyučujúci: prof. PharmDr. Adriana Ďuriš Adameová, PhD.; prof. PharmDr. Ján Klimas, PhD., MPH.; doc. Peter Křenek, PhD.; doc. PharmDr. Anna Paul Hrabovská, PhD.; doc. PharmDr. Marek Máťuš, PhD.; Mgr. Peter Vavrinec, PhD.; Mgr. Diana Vavrincová, PhD

Zameranie sa týka jednej alebo viacerých z nasledujúcich oblastí farmakológie:

- farmakodynamiky so zreteľom na mechanizmus účinku liekov

- farmakokinetiky

- farmakogenomiky

- nežiaducich účinkov liekov

- predávkovania liekov

- terapeutického použitia liekov

Špeciálnej farmakológie

- farmakológia liečiv ovplyvňujúcich centrálny nervový systém

- farmakológia liečiv ovplyvňujúcich vegetatívny nervový systém

- farmakológia liečiv ovplyvňujúcich hladké svalstvo

- farmakológia liečiv ovplyvňujúcich kardiovaskulárny systém a obličky

- farmakológia krvi, zápalu

- farmakológia liečiv ovplyvňujúcich respiračný systém

- farmakológia liečiv ovplyvňujúcich gastrointestinálny trakt

- farmakológia liečiv ovplyvňujúcich endokrinný systém

- farmakológia antiinfekčných liečiv

- farmakológia protinádorových liečiv

- nové smery v liečbe ochorení s biologickými liečivami

Rozšírenie a prehĺbenie získaných znalostí doktoranda z farmakológie, ktoré využije pri formulovaní vedeckých hypotéz ako podkladu analytickej časti dizertačnej práce a pri formulovaní záverov vyplývajúcich z dosiahnutých výsledkov.

European Pharmacopoeia 10 th Ed. Strasbourg: EDQM, 2022 Aulton, M. E.: Aulton´s Pharmaceutics: the design and manufacture of medicines - Edinburgh: Churchill Livingstone, 2018 Mikušová, V.; Mikuš, P.: Advances in Chitosan-Based Nanoparticles for Drug Delivery. Int. J. Mol. Sci. 2021, 22, 9652. https://doi.org/10.3390/ijms22179652

úspešné absolvovanie skúšky

anglický

Vyučujúci: PharmDr. Veronika Mikušová, PhD., PharmDr. Juraj Piešťanský, PhD., doc. RNDr. Miroslava Šupolíková, PhD.

Lieky majú liekovú (aplikačnú) formu, ktorá je závisí od formy podania lieku a koexistenciou v nej prítomných liečiv a pomocných látok. Farmaceutická technológia liekov (galenika) sa zoberá zložením, formuláciou, výrobou, hodnotením a zabezpečovaním akosti liekov individuálne pripravovaných alebo hromadne vyrábaných. Študuje podmienky, za ktorých je možné liečivá a farmaceutické pomocné látky pretvárať na lieky; zákonitosti, ktorými sa tieto procesy riadia; vzťahmi liekov k účinku v nich aplikovaných liečiv. Predmetom štúdia sú tieto oblasti: - lieky ako systémy zložené z liečiv a pomocných látok – excipientov (konštitutívne, stabilizujúce, korigujúce, atď.), podmienky koexistencie zložiek lieku - postupy a zariadenia pre prípravu a výrobu liekov - hodnotenie a zabezpečenie akosti liekov z hľadiska zloženia, technológie, štruktúry - vzťahy medzi liekmi a biologickou dostupnosťou v nich podaných liečiv - stabilita liekov a možnosti jej zabezpečenia - obalové materiály a obalová technika liekov, štúdium interakcií medzi obalmi a liečivami / pomocnými látkami Aktuálny výskum sa orientuje na nosiče liečiv (polymérne, lipidové - lipozómy) v úlohe transportných systémov liečiv ako sú nanočastice. Začína sa syntézou nosičov, inkorporáciou liečiva, pokračuje sa formuláciou liekovej formy, sledovaním stability sformulovaných častíc a in vitro hodnotením uvoľňovania liečiva z liekovej formy. Na konci tohto náročného procesu sa v spolupráci s inými katedrami/inštitúciami hodnotí biologická aktivita a in vivo biologická dostupnosť. Študujú sa aj nanodisperzné systémy, ako napr. mikro- a nanoemulzie, najmä vo vzťahu k ťažko rozpustným liečivám (napr. terbinafín, minoxidil, indometacín, tretinoín) určeným na topickú aplikáciu s očakávaným miestnym, alebo systémovým účinkom, napr. aj s využitím mechanizmov transdermálneho prechodu. V rámci prípravy týchto systémov sú využívané rôzne typy polymérov (napr. chitozán, termosenzitívne polyméry) a špecifických pomocných látok umožňujúcich vytvoriť špecifickú štruktúru danej formulácie s vylepšenými vlastnosťami (napr. lepšia bioadhézia, stabilita, ovplyvnenie schopnosti uvoľňovať ťažko rozpustné liečivá, zlepšenie ich permeácie a prestup k cieľovým miestam v požadovaných koncentráciách).

Po absolvovaní predmetu bude doktorand disponovať komplexnými vedomosťami o liekoch ako disperzných a aplikačných systémoch po stránke teoretickej ako i z hľadiska praktickej prípravy inovatívnych liekových foriem.