Podľa zamerania témy diplomovej práce.

absolvovanie predpísaného študijného plánu a získanie minimálne 94 kreditov za celé obdobie štúdia

Odovzdanie záverečnej práce v termíne určenom v harmonogramom aktuálneho akademického roka pre príslušný termín realizácie štátnej skúšky. Práca musí spĺňať parametre určené aktuálnym vnútorným predpisom Univerzity Komenského v Bratislave o základných náležitostiach záverečných prác, rigoróznych prác a habilitačných prác, kontrole ich originality, uchovávaní a sprístupňovaní na Univerzite Komenského v Bratislave. Na hodnotenie záverečnej práce ako predmetu štátnej skúšky sa vzťahujú príslušné ustanovenia platného študijného poriadku UK v Bratislave.

Štátnu skúšku môže študent vykonať:

a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,

b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom,

c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,

d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.

Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania študijného programu. Predmet štátnej skúšky hodnotí komisia pre štátne skúšky klasifikačnými stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti sa rozhoduje hlasovaním.

V zmysle platného študijného poriadku UK termíny štátnych skúšok stanovuje dekan v súlade

s fakultným harmonogramom štúdia. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému AIS2 v zmysle aktuálneho harmonogramu akademického roka.

Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten, na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže študent vykonať

a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku

alebo

b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.

Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil, je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.

- Dostavenie sa na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu/zaradenie v AIS2

stanoveného,

- predstavenie záverečnej práce,

- stručné predstavenie posudkov, zhodnotenie práce študenta ,

- schopnosť študenta adekvátne reagovať na pripomienky a otázky v posudkoch školiteľa a oponenta,

- študent je pripravený viesť syntetizujúci dialóg so skúšobnou komisiou,

- ukončenie odpovede, rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky, ktoré sa na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie,

- vyhlásenie výsledkov štátnej skúšky.

Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.

0/100

Študent je schopný pri koncipovaní diplomovej práce spracovať zvolenú tému na úrovni vedeckej štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Diplomová práca je prínosom v príslušnom študijnom odbore.

Literatúra k jednotlivým relevantným predmetom študijného plánu.

1. Didaktika náboženskej výchovy ako vedná disciplína a jej spoločenské výzvy

• Charakteristika didaktiky náboženskej výchovy v kontexte pedagogiky a praktickej teológie.

• Vzťah k iným vedám (psychológia, sociológia).

• Spoločenské výzvy a aktuálnosť náboženskej didaktiky v meniacom sa svete.

• Úlohy, ciele a význam didaktiky v procese náboženskej výchovy.

• Význam Komenského a jeho princípy v súčasnej didaktike.

2. Žiak, učiteľ a ich vzájomný vzťah v náboženskej výchove

• Kto je žiak v náboženskej výchove – analýza osobnosti, motivácia, aktívna účasť na vyučovaní.

• Generačné špecifiká (Generácia Z, alfa) a ich vplyv na vyučovanie.

• Kto je učiteľ, jeho kompetencie a úloha vo formovaní identity žiaka.

• Vzťah učiteľ–žiak, dynamika triedy, sociogram, reakcia školy na rozdiely medzi žiakmi (nadaní, znevýhodnení, žiaci iného etnika).

• Zásady individuálneho prístupu a komplexného rozvoja osobnosti žiaka.

3. Ciele, metódy a médiá vo vyučovaní náboženstva

• Formulácia cieľov vyučovania náboženstva (poznávacie, hodnotové, postojové).

• Prehľad a charakteristika metód (napr. korelačná metóda, symbolová didaktika, estetická paradigma).

• Výber a využitie didaktických médií a učebných textov v náboženskej výchove.

• Etika vo vyučovaní náboženstva – zásady vedeckosti, spojenia teórie a praxe, uvedomelosti a aktivity, názornosti, primeranosti a sústavnosti.

4. Organizačné formy a alternatívne prístupy vo vyučovaní náboženskej výchovy

• Organizačné formy vyučovania: individuálne, hromadné (frontálne), skupinové, kooperatívne, tímové, otvorené vyučovanie.

• Projektové učenie a jeho realizácia – plánovanie, priebeh, vyhodnotenie, klady a zápory projektového vyučovania.

• Diferencované vyučovanie – vnútorná a vonkajšia diferenciácia, prostriedky diferenciácie.

• Prispôsobenie vyučovania individuálnym potrebám a záujmom žiakov.

5. Náboženská výchova ako pomoc pri utváraní identity a hodnotového systému žiaka

• Vplyv vyučovania náboženstva na formovanie osobnej, sociálnej a náboženskej identity žiaka.

• Úloha symbolov, estetiky a korelácie v procese učenia.

• Prepojenie školy s rodinou, komunitou a mimoškolským prostredím.

• Význam náboženskej výchovy pre rozvoj zodpovednosti, tolerancie, spolupráce a vnútornej disciplíny.

Štátnu skúšku môže študent vykonať:

a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie

štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,

b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových

predmetov v skladbe určenej študijným programom,

c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,

d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.

Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania

študijného programu. Predmet štátnej skúšky hodnotí komisia pre štátne skúšky klasifikačnými

stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia

konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej

súčasti sa rozhoduje hlasovaním.

V zmysle platného študijného poriadku UK termíny štátnych skúšok stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému AIS2 v zmysle aktuálneho harmonogramu akademického roka.

Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,

na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na

riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže

študent vykonať

a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku

alebo

b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v

súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.

Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,

je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch

pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu

bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo

jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z

daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.

Slovenský

- Dostavenie sa na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu/zaradenie v AIS2 stanoveného,

- vytiahnutie otázky z predmetu štátnej skúšky,

- príprava ústnej odpovede na zadanú otázku v trvaní 15 min. V prípade konania štátnej skúšky dištančnou formou, študent odpovedá bez prípravy.

- študent je pripravený viesť syntetizujúci dialóg so skúšobnou komisiou,

- ukončenie odpovede, rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky, ktoré sa na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie,

- vyhlásenie výsledkov štátnej skúšky.

Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné

0/100

Študent má poznatky o špecifikách vyučovania náboženskej výchovy, o pedagogických

dokumentoch, učebniciach a vyučovacích metódach využívaných na hodinách náboženskej výchovy.

Absolvent je spôsobilý aplikovať získané poznatky poznatky v školskej praxi, vie sa

zapojiť do tvorby didaktických a popularizačných diel.

Vo väzbe na relevantné predmety praktickej teológie je schopný preukázať schopnosť používať predovšetkým hermeneutické, katechetické, didaktické a pastorálne koncepty v teologickom hodnotení a výkone praktických úloh učiteľa náboženskej výchovy.

Má vedomosti a skúsenosti v oblasti metodológie výskumu v edukačných vedách všeobecne a v rámci didaktiky svojich predmetových špecializácii náboženská výchova.

V oblasti predmetovej aprobácie náboženská výchova získa vedomosti i zručnosti, ktoré mu umožňujú samostatne plánovať a realizovať a evaluovať vyučovanie predmetu náboženská výchova na všetkých stupňoch a typoch škôl.

Pozri odporúčanú literatúru v informačných listoch predmetov.

Filo, Július: Základy pastorálky, Bratislava, /s.n./, /s.a./

Filo Július: Diakonika, Bratislava, /s.n./, /s.a./

Kišš, Igor: Výchova ku kresťanskej dospelosti, Bratislava, VMV ECAVS 1994

Benka Jozef: Kapitoly z katechetiky, EBF UK (rukopis)

Muchová, Ludmila: Úvod do náboženskej pedagogiky. Matice. Brno 2002

Symbolické knihy (prekl. Oto Vízner): Tranoscius, Liptovský Mikuláš 1991

Spisy Dr. Martina Luthera: O neslobodnej vôli, O slobode kresťana, Predhovor k Starej zmluve a listu Rímskym, Výklad arcipastierskej modlitby;

Pöhlmann, Horst Georg - Kompendium evangelické dogmatiky, Jihlava, Mlýn 2002

Aplikovaná etika

1. Lutherovo učenie o dvoch ríšach a jeho význam pre evanjelickú etiku a sociálnu teológiu

• Teologický a etický význam učenia o dvoch ríšach

• Formy učenia, najmä analógia oboch ríš

• Riziká nesprávneho výkladu (napr. v období nacizmu)

• Dôsledky pre sociálnu etiku a verejný život

2. Biblický symbol raja a etika rodiny

• Teologický pôvod a význam manželstva a rodiny

• Boží obraz v človeku, princípy lásky, jednoty, pomoci

• Spirituálny rozmer rodiny

• Riziká rozkladu rodiny, zodpovednosť rodičov

3. Ekologická etika

• Dôvody vzniku ekologickej etiky a jej biblické východiská

• Antropocentrizmus, biocentrizmus, teocentrizmus

• Základné princípy ekologickej etiky

• Praktické dôsledky a aplikácia v náboženskej výchove

4. Lekárska etika a kresťanská diakonia v zdravotníctve

• Definícia a význam lekárskej etiky

• Lekárska diakonia a jej formy

• Kresťanský pohľad na službu chorému a trpiacemu

• Etické dilemy v zdravotníctve

Dogmatika pre učiteľov 1

1. Pojem a úloha dogmatiky

• Definícia a charakteristika dogmatiky ako teologickej disciplíny

• Historické a konfesionálne prístupy

• Úloha dogmatiky v systematickej teológii a jej vzťah k iným disciplínam

• Kontextualizácia viery, hierarchia právd, metodológia

2. Delenie dogmatiky

• Dôvody delenia dogmatiky napriek jej jednote

• Najčastejšie spôsoby delenia a ich význam

• Syntetické podelenie dogmatiky (9 častí, nové pojmy)

• Prepojenie trinitárnej schémy s tematickým delením

3. Učenie o Trojici

• Význam učenia o svätej Trojici v systematickej teológii

• Biblické a teologické zdôvodnenie učenia o Trojjedinom Bohu

• Miesto učenia o Trojici v rámci dogmatiky

• Súvislosti s ďalšími dogmatickými témami

Dogmatika pre učiteľov 2

1. Hamartológia – človek ako hriešnik

• Človek ako Boží obraz (Imago Dei) a jeho určenie pri stvorení

• Význam biblického príbehu o páde do hriechu a jeho existenciálny rozmer

• Antropologické dôsledky hriechu: dehumanizácia, animalizácia, strata dôstojnosti

• Podstata hriechu: pýcha, neposlušnosť, nevera, strata dôvery v Boha, sebectvo, konkupiscencia

• Hriech ako rebélia proti Bohu a narušenie vzťahov (k Bohu, k blížnemu, k sebe samému)

• Prejavy hriechu: útek pred Bohom, výčitky svedomia, falošný obraz o Bohu

• Reformačné a moderné chápanie hriechu (Tillich, Luther)

• Paralela medzi pádom do hriechu a podobenstvom o márnotratnom synovi

2. Ježiš ako pravý Boh – predexistenčný Logos

• Učenie o predexistenčnom Logose v Jánovom evanjeliu a Pavlových listoch

• Prepojenie s múdrosťou, Tórou, filozofiou (Filón, stoici)

• Kristus ako vtelený Logos, obraz neviditeľného Boha

• Vývoj učenia o Logose v ranom kresťanstve a jeho dogmatická formulácia (Nicea)

• Kristologické dôsledky: „Alfa i Omega“, radostná výmena (fröhlicher Wechsel)

• Lutherova kristológia

3. Učenie o ospravedlnení a dobré skutky kresťana v teológii Martina Luthera

• Biblické základy učenia o ospravedlnení, Pavlove listy

• Lutherovo učenie: sola gratia, sola fide, sola redemptione Christi

• Forenzné chápanie ospravedlnenia, rozdiel medzi iustitia civilis a iustitia coram Deo

• Vzťah viery a skutkov, odmena za skutky, spoločenské dôsledky

• Lutherova odpoveď na List Jakuba

• Reformačná antropológia – dôstojnosť, hriešnosť, vzťah k Bohu

Dogmatika pre učiteľov 3

1. Pneumatológia – Náuka o Duchu Svätom

• Historický vývoj pneumatológie a dôvody jej dlhodobého zanedbávania

• Vplyv pietizmu, letničného a charizmatického hnutia na obnovený záujem o Ducha Svätého

• Rozdiely medzi letničným a charizmatickým hnutím, ich vplyv na ekleziológiu a misiu

• Duch Svätý ako božská osoba v biblickej a dogmatickej tradícii (Stará/Nová zmluva, triadické formuly)

• Spor o „filioque“, jeho dôsledky a rozdiely medzi východnou a západnou teológiou

2. Duch Svätý ako Paraklétos

• Význam a jazykový obsah pojmu „Paraklétos“ v Novej zmluve

• Rôzne aspekty pôsobenia Ducha Svätého: Radca, Utešiteľ, Pomocník, Prímluvca, Napomínateľ, Zhromažďovateľ, Obhajca

• Vnútorné svedectvo Ducha Svätého (testimonium Spiritus sancti internum)

• Úloha Ducha Svätého pri porozumení Písma, zjavenia a pravdy

• Praktické dôsledky pre kresťanský život a ekleziológiu

• Akú úlohu zohráva Duch Svätý pri správnom chápaní zjavenej pravdy a zjavenia ako takého? Ako sa to prejavuje v živote cirkvi a jednotlivca?

• V čom spočíva teologický význam toho, že všetky tieto aspekty sú zhrnuté do jedného slova „Paraklétos“? Ako sa v nich odráža celá pneumatológia a čo to znamená pre kresťanský život?

3. Duch Svätý a cesta spásy (Ordo salutis)

• Pojem ordo salutis (poriadok spásy), jeho vývoj a význam v teológii (biblické základy, Luther, ortodoxní teológovia)

• Jednotlivé stupne ordo salutis: povolanie, osvietenie, obrátenie, ospravedlnenie, znovuzrodenie, spoločenstvo s Kristom, posvätenie

• Úloha Ducha Svätého v každom kroku cesty spásy

• Rozdiel medzi vierou ako poznaním, súhlasom a dôverou (cognitio, assensus, fiducia)

• Neoddeliteľnosť viery a lásky v kresťanskom živote, duchovná obnova a posvätenie

Vybrané kapitoly z teológie Novej zmluvy

1. Kráľovstvo Božie ako hlavná téma Ježišovej zvesti.

1.1. Pojmové varianty a ich vysvetlenie, predstavy o Božom kraľovaní v židovstve v kontexte Starej zmluvy

1.2. Budúce prichádzanie kráľovstva Božieho. State v kontexte Novej zmluvy

1.3. Kráľovstvo Božie ako prítomná veličina v kontexte podobenstiev synoptických evanjelií

1.4. Obsahová podstata kráľovstva Božieho, blahoslavenstvá a modlitba Pánova

2. Problematika pokánia v kontexte Novej zmluvy

2.1. Koncept pokánia v Starej zmluvy a v Novej zmluve

2.2. Pokánie ako dôsledok zvesti o kráľovstve Božom

2.3. Volanie k pokániu tých, ktorí sa spoliehajú na materiálne hodnoty

2.4. Volanie spravodlivých k pokániu

3. Ježišov postoj k Zákonu (Tóre písanej a ústnej)

3.1. Vysvetlenie terminológie, obsahová náplň a chápanie zákona a ústnej tradície (halacha) v židovstve v starozmluvnej a novozmluvnej dobe

3.2. Ježišov postoj k starozmluvným prikázaniam v kontexte života v spoločnosti

3.3. Ježišov postoj k halache v tradícii Markovho evanjelia

3.4. Ježišov postoj k halache v tradícii Lukášovho evanjelia

4. Ježišove tituly v evanjeliách a Ježišovo sebapochopenie

4.1. Posledná večera Ježiša s učeníkmi v historickom kontexte

4.2. Posledná večera Ježiša s učeníkmi; jej teologický význam a dôsledky

4.3. Ježišovo utrpenie a smrť; jej historický aspekt a jej vykupiteľský aspekt

4.4. Veľkonočná udalosť a veľkonočná kérygma

Vybrané kapitoly z teológie Starej zmluvy

1. Tóra ako centrum náboženského života Izraela

a. Desatoro – zásady spolužitia vyslobodeného ľudu

b. Počuj, Izrael! – láska k Bohu a k blížnym ako zmysel právnych ustanovení

c. Postava Mojžiša

2. Prorocké postavy a prorocké knihy

a. Základné prvky prorockej zvesti

b. Prorocké úlohy na príklade povolania proroka Jeremiáša

c. Údel proroka na príklade postavy Jeremiáša (život, symbolické činy, vnútorné zápasy/konfesie)

3. Žalmy ako poetická teológia Starej zmluvy

a. Základné teologické témy Knihy žalmov

b. Od náreku k Božej oslave – Kniha žalmov ako sprievodca duchovným životom

c. Kráľ Dávid ako prorotyp žalmistu

Štátnu skúšku môže študent vykonať:

a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie

štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,

b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových

predmetov v skladbe určenej študijným programom,

c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,

d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.

Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania

študijného programu. Predmet štátnej skúšky hodnotí komisia pre štátne skúšky klasifikačnými

stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia

konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej

súčasti sa rozhoduje hlasovaním.

V zmysle platného študijného poriadku UK termíny štátnych skúšok stanovuje dekan v súlade

s fakultným harmonogramom štúdia. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom

akademického informačného systému AIS2 v zmysle aktuálneho harmonogramu akademického

roka.

Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,

na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na

riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže

študent vykonať

a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku

alebo

b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v

súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.

Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,

je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch

pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu

bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo

jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z

daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.

Slovenský

- Dostavenie sa na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu/zaradenie v AIS2 stanoveného,

- vytiahnutie otázky z predmetu štátnej skúšky,

- príprava ústnej odpovede na zadanú otázku v trvaní 15 min. V prípade konania štátnej skúšky dištančnou formou, študent odpovedá bez prípravy.

- študent je pripravený viesť syntetizujúci dialóg so skúšobnou komisiou,

- ukončenie odpovede, rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky, ktoré sa na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie,

- vyhlásenie výsledkov štátnej skúšky.

Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné

0/100

Študent preukáže pochopenie základných tém v systematickej, novozmluvnej teológii a v evanjelickej etickej náuke s prihliadnutím na ich katechetické využitie.

1/ Prostredníctvom obsahovej charakteristiky a analýzy vybraných statí zo synoptických evanjelií preukáže študent schopnosť pomenovať základné teologické myšlienky novozmluvnej zvesti o kráľovstve Božom.

2/ Prostredníctvom obsahovej charakteristiky vybraných častí starozmluvného kánonu preukáže študent schopnosť pomenovať základné teologické témy a myšlienky jednotlivých kníh z Tóry, Prorokov a Spisov

3/ Študent preukáže schopnosť vysvetliť základné teologické koncepcie z oblasti systematickej teológie, konkrétne z dogmatiky a teologickej etiky.