BAZERMAN, Charles. The Informed Writer: Using Sources in the Disciplines. 3rd edition. Boston: Houghton Mifflin, 1989. ISBN 0-395-36901-0.
BLAIR, Lorrie. Writing a Graduate Thesis or Dissertation [online]. Brill, 2016. Dostupné na: EBSCOhost, search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&db=e000xww&AN=1171828&lang=sk&site=ehost-live&scope=site.
LICHNEROVÁ, Lucia. Písanie a obhajoba záverečných prác: vysokoškolské skriptá
pre študentov Univerzity Komenského v Bratislave [online]. Bratislava: Stimul, 2016. Dostupné na: stella.uniba.sk/texty/LL_pisanie_obhajoba_zaverecne_prac.pdf
Vnútorný predpis č. 5/2020 [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, 2015. Dostupné na: https://uniba.sk/fileadmin/ruk/as/2020/20200527/04a_Studijny_poriadok_FiF_UK.pdf
WHITE, Barry. Mapping Your Thesis [online]. Camberwell, Vic: ACER Press, 2011. ISBN 9780864318237. Dostupné na: https://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&db=e000xww&AN=384475&lang=sk&site=ehost-live&scope=site.
Záverečným prácam sa venuje čl. 14 Študijného poriadku Filozofickej fakulty.
Náležitosti záverečných prác upravuje osobitný predpis UK (Smernica rektora o základných náležitostiach prác).
V magisterských študijných programoch pozostáva štátna skúška aj z obhajoby diplomovej práce. Študent si vyberá ako školiace pracovisko katedru, ktorá zodpovedá tej časti jeho aprobácie, v rámci ktorej chce písať záverečnú prácu. Svoj výber nahlasuje do katedrou určeného termínu za predpokladu, že sa mu podarí na príslušnej katedre nájsť školiteľa a vhodnú tému.
Za úspešnú obhajobu diplomovej práce ako predmetu štátnej skúšky na magisterských študijných odboroch realizovaných na Katedre anglistiky a amerikanistiky získajú študenti kredity podľa aktuálneho študijného plánu (v súčasnosti 10 kreditov).
Podmienkou pripustenia k obhajobe je
• splnenie požiadaviek študijného plánu týkajúcich sa predpísanej skladby predmetov a ich kreditovej hodnoty tak, aby po započítaní kreditov za štátnu skúšku získal študent požadovaný počet kreditov pre magisterský stupeň;
• odovzdanie diplomovej práce (elektronicky cez akademický informačný systém AIS) v termíne odovzdávania prác zodpovedajúcemu príslušnému termínu štátnej skúšky podľa harmonogramu akademického roka určeného fakultou.
Prácu hodnotia štandardnou klasifikačnou stupnicou (A-FX) vedúci záverečnej práce (školiteľ) a určený oponent v osobitných posudkoch, ktoré má študent k dispozícii najneskôr 3 pracovné dni pred konaním štátnej skúšky.
Spôsob obhajoby diplomovej záverečnej práce:
Obhajoba bude pozostávať z prezentácie – obhajoby (študent si zvolí formu obhajoby, možno použiť sa aj formu PPT), ktorá musí:
• obsahovať jasne formulovanú východisková tézu práce,
• mať zreteľnú a logickú štruktúru argumentácie a poznatkov,
• odrážať očividný prínos nových poznatkov/pohľadov/záverov na danú problematiku.
Kritériá hodnotenia (obhajoby) diplomovej práce na Katedre anglistiky a amerikanistiky sú nasledovné:
• kvalita diplomovej práce (originalita, signifikantnosť analýzy, jasná formulácia skúmaného vedeckého problému a hypotéz, rozsah použitej odbornej a vedeckej literatúry),
• adekvátnosť metodologického prístupu k skúmanej téme, analýza logicky a kohézne odpovedá na skúmané otázky,
• systematická a logická sumarizácia výsledkov analýzy,
• správne dodržiavanie citačných pravidiel (MLA...),
• jazyková úroveň prezentácie (zodpovedá akademickému jazyku min. na úrovni C1),
• kvalita prezentačných a komunikačných zručností.
Hodnotenie samotnej práce sa realizuje v konkrétnych položkách s príslušnou váhou (zo 100) nasledovne:
Časť A: Obsahová stránka práce
• Celková štruktúra a spôsob spracovania práce (primeranosť k téme a cieľu práce, rozsah, vyváženosť, vnútorná nadväznosť častí práce) 15
• Preukázanie teoretických vedomostí k danej téme 15
• Metodologická a metodická stránka práce (identifikácia pojmov, stanovenie problémov, cieľov, úloh, výber metód, vhodnosť metodických postupov) 15
• Analytickosť práce (stupeň analýzy, jej úplnosť, hĺbka prieniku do problematiky) 15
• Pôvodnosť a prínos práce (miera originality, pomer medzi opisom a vlastným) 10
Časť B: Formálna stránka práce
• Práca s literatúrou, inými informačnými zdrojmi (rozsah, štruktúra, reprezentatívnosť, dodržanie citačnej normy) 15
• Jazyková a štylistická úroveň 10
• Typografia a grafická úprava 5
Účasť na predmete Obhajoba diplomovej práce predpokladá ovládanie angličtiny aspoň na úrovni C1 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazykové znalosti (CEFR).
1. Prezentácia diplomovej práce študentom (téma, ciele, metodika, oblasti výskumu - názvy kapitol, závery).
2. Reakcia študentka na otázky a komentáre v posudkoch školiteľa a oponenta.
3. Reakcia študenta na doplňujúce otázky a komentáre školiteľa/oponenta/členov komisie, diskusia.
4. Neverejné hlasovanie komisie o hodnotení (obhajoby) diplomovej práce.
5. Vyhlásenie hodnotenia (obhajoby) diplomovej práce.
0/100 (%)
• Študent má po úspešnom absolvovaní obhajoby diplomovej práce znalosti o základných náležitostiach písania odborného textu za dodržania pravidiel akademickej etiky.
• Ovláda teóriu citovania a odkazovania na použité zdroje a má zručnosti v tvorbe bibliografických odkazov a citácií.
• Rozumie princípom výstavby formálnej a obsahovej stránky diplomovej práce podľa vnútorných požiadaviek UK.
• Chápe príčiny plagiátorstva, pozná jeho jednotlivé typy a vie sa ich vyvarovať.
• Má dostatočné informačné kompetencie na získavanie, spracovanie a interpretáciu základnej odbornej literatúry.
• Získa základy pre písanie vyšších kvalifikačných prác.
• Zároveň má hlboké poznatky o spracovanej téme a dokáže k jej aspektom pristupovať kriticky a kreatívne.
Súhrn literatúry povinných a povinne-voliteľných predmetov študijného programu Didaktika filozofie relevantných pre obsah predmetu štátnej skúšky. Šuch, J.: Vybrané problémy z vyučovania filozofie, Prešov, Metodicko-pedagogické centrum, 2002. Petersen, W.H.: Učebnica všeobecnej didaktiky. Bratislava, 1993. Petlák, E.: Všeobecná didaktika. Bratislava, 1997. Petty, G.: Moderní vyučování. Praha, 1996. Kyriacou, Ch.: Klíčové dovednosti učitele, Praha, 1996. Novotný, Z.: Jak (se) učit filosofii. Olomouc, 2004.
Tematické okruhy:
1. A. Špecifické ciele na hodinách filozofie; B. Prezentácia vyučovacej hodiny na zvolený problém alebo postavu predsokratovskej filozofie.
2. A. Kritické myslenie na hodinách filozofie – afektívne stratégie (opis, vysvetlenie); B. Prezentácia vyučovacej hodiny na zvolený problém z Platónovej filozofie.
3. A. Kritické myslenie na hodinách filozofie – kognitívne stratégie: makrozručnosti (opis, vysvetlenie); B. Prezentácia vyučovacej hodiny na zvolený problém z Aristotelovej filozofie.
4. A. Kritické myslenie na hodinách filozofie - kognitívne stratégie: mikrozručnosti (opis, vysvetlenie); B. Prezentácia vyučovacej hodiny na zvolený problém alebo postavu stredovekej filozofie.
5. A. Organizácia výučby na hodine filozofie; B. Prezentácia vyučovacej hodiny na zvolený problém alebo postavu renesančnej filozofie.
6. A. Klasifikácia a alternatívne formy hodnotenia na hodinách filozofie; B. Prezentácia vyučovacej hodiny na zvolený problém z novovekej racionalistickej filozofie.
7. A. Štruktúra a písanie filozofických prác a esejí; B. Prezentácia vyučovacej hodiny na zvolený problém z novovekej empiristickej filozofie.
8. A. Kritériá hodnotenia písomných prác, esejí z filozofie;
B. Prezentácia vyučovacej hodiny na zvolený problém z Kantovej filozofie.
9. A. Materiálne prostriedky na hodinách filozofie; B. Prezentácia vyučovacej hodiny na zvolený problém alebo postavu z dejín filozofie 19. storočia.
10. A. Osobnosť učiteľa filozofie, maturitná skúška a stredoškolská odborná činnosť z filozofie; B. Prezentácia vyučovacej hodiny na zvolený problém alebo postavu z filozofie 20. storočia.
Štátnu skúšku môže študent vykonať
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie
štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania
študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými
stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia
konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej
súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok
stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje
termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa
prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri
týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,
na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na
riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže
študent vykonať
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v
súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,
je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch
pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu
bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo
jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z
daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
slovenský
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného
katedrou.
2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou
náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú
otázku.
4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázkou pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na
doplňujúce otázky.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej
skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.
0%/100%
Študent má po absolvovaní štátnej záverečnej skúške z predmetu Didaktika filozofie primerané teoretické znalosti z odboru didaktika filozofie, ako aj praktické zručnosti pri koncipovaní, vedení a organizovaní vyučovacej hodiny z filozofie na strednej škole. Na základe ústnej odpovede na jednu vybranú otázku, skladajúcu sa z dvoch podotázok z predmetu Didaktika filozofie (jedna otázka sa bude týkať teoretických vedomostí z didaktiky filozofie, druhá praktických zručností a metód, ktoré by študent použil pri koncipovaní modelovej hodiny vo výučbe filozofie) preukazuje schopnosť interpretovať a prakticky preukázať nadobudnuté vedomosti o danej problematike, ako aj pohotovo reagovať v rámci diskusie na nastolené otázky.
1. Kolář, Peter - Svoboda, Vladimír. Logika a etika. Úvod do metaetiky. Praha: Filosofia, 1997. ISBN: 80-7007-100-1.
2. BRÁZDA, Radim: Ethicum. Zlín: VeRBuM, 2010. ISBN: 978-80-904273-9-6.
3. LONGINO, Helen. Usmerňovanie sociálneho obratu vo filozofii vedy. Filozofia. 2009. roč. 64, č. 4, s. 312-324. ISSN 0046-385X (dostupné tiež na http://www.klemens.sav.sk/fiusav/doc/filozofia/2009/4/312-323.pdf).
5. SZAPUOVÁ, Mariana, NUHLÍČEK, Martin, CHABADA, Michal (eds). Veda, spoločnosť a hodnoty. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2019. ISBN 978-80-223-4749-5
(vybrané kapitoly)
6. GAHÉR, František. Logická sémantika a všeobecná teória prekladu. Bratislava: Stimul, 2010. ISBN 978-80-89236-97-8. Dostupné na: https://stella.uniba.sk/texty/fg-lsavtp.pdf
7. GAHÉR, František, ŠTEVČEK, Marek, BRAXATORIS, Martin. Nástroje a pravidlá produkcie a interpretácie koncízneho textu (s osobitným zreteľom na normativitu). In: Jazykovedný časopis. 2019, roč. 70, č. 1, s. 75-94. ISSN (online) 1338-4287.
8. GAHÉR, František. Vetné operátory: ich interakcie (s vektormi času, kauzality a epistemickej relevancie) a ich konštrukcie. In: Jazykovedný časopis. 2020, roč. 71, č. 2, s. 197-212. ISSN (online) 1338-4287.
9. BIELIK, Lukáš. Metodologické aspekty vedy. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2019. ISBN 978-80-223-4788-4
10. DALY, Chris. An Introduction to Philosophical Methods. Peterborough: Broadview Press, 2010. ISBN 978-1-55111-934-2.
11. H. Holzhey, W. Röd: Filosofie 19. A 20. století. II. Praha: Oikoymenh, 2006.
12. R. Thurnher, W. Röd, H. Schmidinger: Filosofie 19. A 20. století. III. Praha: Oikoymenh, 2009.
13. J. Bodnár, P. Cmorej, I. Hrušovský, A. Riška, ed.: Logický empirizmus a filozofia prírodných vied. Antológia z diel filozofov, 9. zv. Bratislava: VPL, 1968.
Tematické okruhy:
Dejiny filozofie:
1. Fenomenologická metóda, fenomenologické chápanie vedomia a intencionality a
fenomenologická kritika naturalizmu a historizmu (Husserl, Heidegger).
2. Existencializmus a jeho pohľad na autentickú podobu života ľudského indivídua a
filozofického pristupovania k existencii a bytiu. Problém slobody a zmyslu ľudskej existencie
(Sartre, Jaspers).
3. Heideggerova filozofia bytia a jeho analýza štruktúr ľudskej existencie. Pojem existenciálu
a ontologickej diferencie.
4. Teória poznania a chápanie pravdy a vedy v klasickom pragmatizme (Peirce, James,
Dewey).
5. Kritická teória Frankfurtskej školy: neomarxistická kritika západnej civilizácie a teória
komunikatívnej racionality (Horkheimer, Adorno, Habermas).
6. Radikálna kritika metafyziky a rôzne koncepcie metafyziky vo filozofii 20. storočia
(logický pozitivizmus, Heidegger, pragmatizmus, Frankfurtská škola, Derrida).
7. Pojem štruktúry a základné znaky štrukturálnej metódy vo francúzskej štrukturalistickej a
postštrukturalistickej filozofii (Lévi-Strauss, Foucault, Barthes, Althusser).
8. Obrat k jazyku a úloha modernej logiky v ranej analytickej filozofii (Frege, Russell,
Wittgenstein). Pojmová analýza ako metóda filozofie. Fregeovská sémantika.
9. Koncepcia filozofie a filozofia vedy v logickom pozitivizme a logickom empirizme
(Viedenský krúžok, Berlínska spoločnosť pre empirickú filozofiu).
10. Filozofická reflexia postmodernej situácie v spoločnosti a vo vede (Lyotard).
Dekonštruktívne čítanie textov ako spôsob filozofovania (Derrida).
Sociálne a etické problémy vedy:
1. Sociálny obrat vo filozofii vedy, jeho predpoklady a dôsledky
2. Hodnoty vo vede a problém hodnotovej neutrality vedeckého poznania
3. Feministická epistemológia a problém sociálneho charakteru vedeckého poznania
4. Veda ako sociálna inštitúcia a normatívna štruktúra vedy
5. Etika vo vede a etika vedy (interná a externá etika vedy)
Metódy vedy a filozofie
1. Zdroje poznania a klasifikácia výrokov
2. Myšlienkové experimenty a ich funkcia vo vede a filozofii
3. Konceptuálna analýza a definovanie
4. Testovanie: vedecké hypotézy a filozofické tézy
5. Vedecké teórie: štruktúra a funkcie
Štátnu skúšku môže študent vykonať:
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie
štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania
študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými
stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia
konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej
súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok
stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje
termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa
prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri
týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,
na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na
riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže
študent vykonať
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v
súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,
je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch
pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu
bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo
jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z
daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
slovenský
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného
katedrou.
2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou
náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú
otázku.
4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázkou pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na
doplňujúce otázky.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej
skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.
0%/100%
Študent na štátnej záverečnej skúške z predmetu Filozofia preukazuje primeranú znalosť z odboru dejín filozofie (dejín filozofie 20. storočia), ako aj z profilových, povinne voliteľných a voliteľných predmetov. Na základe ústnej odpovede na dve vybrané otázky z predmetu Filozofia (jedna otázka z dejín filozofie a druhá zo systematickej filozofie) preukazuje schopnosť interpretovať nadobudnuté vedomosti o danej problematike, ako aj pohotovo reaguje v rámci diskusie na nastolené otázky.
Podľa zamerania témy diplomovej práce.
Odovzdanie diplomovej práce v termíne určenom v harmonograme aktuálneho akademického roka
pre príslušný termín realizácie štátnej skúšky. Diplomová práca sa odovzdáva v tlačenej verzii
v dvoch viazaných exemplároch (z toho minimálne jeden v pevnej väzbe) na príslušnej katedre
a v elektronickej verzii prostredníctvom AIS. Práca musí spĺňať parametre určené Vnútorným
predpisom č. 7/2018 Smernica rektora Univerzity Komenského o základných náležitostiach
záverečných prác, rigoróznych prác a habilitačných prác, kontrole ich originality, uchovávaní a
sprístupňovaní na Univerzite Komenského v Bratislave. Na hodnotenie diplomovej práce ako
predmetu štátnej skúšky sa vzťahujú ustanovenia článku 14 Študijného poriadku Filozofickej
fakulty UK.
slovenský
1. Prínos záverečnej práce pre daný študijný odbor v závislosti od jej charakteru a stupňa štúdia. Pri
hodnotení diplomovej práce sa zohľadňuje, či študent adekvátne spracúva zvolenú tému na úrovni
vedeckej štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, či sú zvolené vedecké postupy
primerané a vhodné, a či adekvátne pracuje s hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Diplomová
práca má byť zreteľným prínosom v príslušnom študijnom odbore;
2. Originálnosť práce (záverečná práca nesmie mať charakter plagiátu, nesmie narúšať autorské
práva iných autorov), súčasťou dokumentácie k obhajobe záverečnej práce ako predmetu štátnej
skúšky je aj protokol originality z centrálneho registra, k výsledkom ktorého sa školiteľ a oponent
vyjadrujú vo svojich posudkoch;
3. Správnosť a korektnosť citovania použitých informačných zdrojov, výsledkov výskumu iných
autorov a autorských kolektívov, správnosť opisu metód a pracovných postupov iných autorov
alebo autorských kolektívov;
4. Súlad štruktúry záverečnej práce s predpísanou skladbou definovanou Vnútorným predpisom č.
12/2013;
5. Rešpektovanie odporúčaného rozsahu záverečnej práce (odporúčaný rozsah diplomovej práce je
spravidla 50 – 70 normostrán – 90 000 až 126 000 znakov vrátane medzier), primeranosť rozsahu
práce posudzuje jej školiteľ;
6. Jazyková a štylistická úroveň práce a formálna úprava;
7. Spôsob a forma obhajoby záverečnej práce a schopnosť študenta adekvátne reagovať na
pripomienky a otázky v posudkoch školiteľa a oponenta.
0%/100%
Študent je schopný pri koncipovaní diplomovej práce spracovať zvolenú tému na úrovni vedeckej
štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi
a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Diplomová práca je prínosom v príslušnom študijnom
odbore.
LICHNEROVÁ, L. Písanie a obhajoba záverečných prác [online]. Bratislava:
Univerzita Komenského, 2016 [cit. 2016-10-09]. Dostupné na: http://stella.uniba.sk/texty/
LL_pisanie_obhajoba_zaverecne_prace.pdf
• Vnútorný predpis č. 5/2020 [online]. Univerzita Komenského v Bratislave,
2015 [cit. 2021-09-09]. Dostupné na: https://uniba.sk/fileadmin/ruk/
as/2020/20200527/04a_Studijny_poriadok_FiF_UK.pdf
• Záverečné práce [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, 2020 [cit.
2021-08-09]. Dostupné na: https://fphil.uniba.sk/studium/student/bakalarske-a-magisterskestudium/
zaverecne-prace/
Odovzdanie diplomovej práce v termíne určenom v harmonograme aktuálneho akademického roka
pre príslušný termín realizácie štátnej skúšky. Diplomová práca sa odovzdáva v elektronickej verzii
prostredníctvom AIS. Práca musí spĺňať parametre určené vnútorným systémom kvality UK. Na
hodnotenie diplomovej práce sa vzťahujú ustanovenia článku 14 Vnútorného predpisu č. 5/2020
(Študijného poriadku Filozofickej fakulty UK).
Školiteľ záverečnej práce a jej oponent vypracujú posudky k diplomovej práci a navrhnú hodnotenie
v klasifikačnej stupnici A-FX (0-59% -FX, 60-67% -E, 68-75% -D, 76-83% -C, 84-91% -B, 92-100% -A), ktoré má študent k dispozícii min. 3 pracovné dni pred obhajobou.
Pri hodnotení záverečnej práce sa berie do úvahy splnenie cieľov práce, jej originálnosť, preverená protokolmi originality z CRZP a Theses, k výsledkom ktorých sa školiteľ záverečnej práce a oponent vyjadrujú vo svojich posudkoch. Do úvahy sa berie aj správnosť a korektnosť citovania použitých informačných zdrojov, súlad štruktúry diplomovej práce s predpísanou skladbou definovanou vnútorným systémom kvality UK a jazyková a štylistická úroveň práce spolu s jej formálnou úpravou. Primeranosť rozsahu práce posudzuje jej školiteľ.
Študent ústne prezentuje obsah, dosiahnuté ciele a závery diplomovej práce a odpovedá na otázky
a pripomienky uvedené v posudkoch a od členov skúšobnej komisie. Komisia komplexne zhodnotí kvalitu diplomovej práce, posúdi spôsob a formu obhajoby a schopnosť študenta adekvátne reagovať na pripomienky a otázky v posudkoch vedúceho záverečnej práce a oponenta. Hodnotenie sa dosiahne z aritmetického priemeru hodnotení z posudku školiteľa záverečnej práce, oponenta a hodnotenia skúšobnej komisie.
slovenský
1. Prezentovanie diplomovej práce študentom pred komisiou pre štátne skúšky, oponentom
diplomovej práce a prítomnými.
2. Reakcia študenta na posudky - pripomienky a otázky.
3. Reakcia študenta na otázky komisie pre štátne skúšky, príp. v širšej diskusii.
0/100
Študent má osvojené základné náležitosti písania odborného textu za dodržania pravidiel
akademickej etiky. Pozná metódy používané v študijnom odbore, je schopný spracovať zvolenú
tému diplomovej práce na úrovni vedeckej štúdie, s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry,
s vhodne zvolenými vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Po úspešnej
obhajobe diplomovej práce vie študent projektovať, realizovať, kriticky reflektovať a zdôvodniť
svoj výskumný zámer. Rozumie kontextom riešeného problému, vie jasne formulovať výskumné
závery, koncipovať vlastné postoje a navrhovať odporúčania. Dokáže argumentačne pružne
reagovať na otázky k výskumnej téme, jej metodológii a záverom.
• LICHNEROVÁ, L. Písanie a obhajoba záverečných prác [online]. Bratislava:
Univerzita Komenského, 2016 [cit. 2016-10-09]. Dostupné na: http://stella.uniba.sk/texty/
LL_pisanie_obhajoba_zaverecne_prace.pdf
• Vnútorný predpis č. 5/2020 [online]. Univerzita Komenského v Bratislave,
2015 [cit. 2021-09-09]. Dostupné na: https://uniba.sk/fileadmin/ruk/
as/2020/20200527/04a_Studijny_poriadok_FiF_UK.pdf
• Záverečné práce [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, 2020 [cit.
2021-08-09]. Dostupné na: https://fphil.uniba.sk/studium/student/bakalarske-a-magisterskestudium/
zaverecne-prace/
Odovzdanie diplomovej práce v termíne určenom v harmonograme aktuálneho akademického roka
pre príslušný termín realizácie štátnej skúšky. Diplomová práca sa odovzdáva v elektronickej verzii
prostredníctvom AIS. Práca musí spĺňať parametre určené vnútorným systémom kvality UK. Na
hodnotenie diplomovej práce sa vzťahujú ustanovenia článku 14 Vnútorného predpisu č. 5/2020
(Študijného poriadku Filozofickej fakulty UK).
Vedúci záverečnej práce a jej oponent vypracujú posudky k diplomovej práci a navrhnú hodnotenie
v klasifikačnej stupnici A-FX, ktoré má študent k dispozícii min. 3 pracovné dni pred obhajobou.
Kritériá hodnotenia diplomovej práce:
1. Prínos diplomovej práce, splnenie cieľov práce v jej zadaní a náležitostí na obsah diplomovej
práce daných vnútorným systémom kvality UK. Posudzuje sa, či študent spracoval zvolenú tému
na úrovni vedeckej štúdie, s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými
vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Hodnotí sa preukázanie schopností
tvorivo pracovať v študijnom odbore, reflektuje sa stupeň preukázania znalostí a vedomostí o
problematike diplomovej práce;
2. Originálnosť práce (diplomová práca nesmie mať charakter plagiátu, nesmie narúšať autorské
práva iných autorov), súčasťou dokumentácie k obhajobe diplomovej práce sú aj protokoly
originality z CRZP a Theses, k výsledkom ktorých sa vedúci záverečnej práce a oponent vyjadrujú
vo svojich posudkoch;
3. Správnosť a korektnosť citovania použitých informačných zdrojov, výsledkov výskumu iných
autorov a autorských kolektívov, správnosť opisu metód a pracovných postupov iných autorov
alebo autorských kolektívov;
4. Súlad štruktúry diplomovej práce s predpísanou skladbou definovanou vnútorným systémom
kvality UK.
5. Rešpektovanie odporúčaného rozsahu diplomovej práce (odporúčaný rozsah diplomovej práce
je spravidla 50 až 70 normostrán - 90 000 až 126 000 znakov vrátane medzier), primeranosť rozsahu práce posudzuje jej školiteľ;
6. Jazyková a štylistická úroveň práce a formálna úprava.
Študent ústne prezentuje obsah, dosiahnuté ciele a závery diplomovej práce a odpovedá na otázky
a pripomienky vedúceho záverečnej práce, oponenta, resp. členov skúšobnej komisie. Komisia
komplexne zhodnotí kvalitu diplomovej práce, posúdi spôsob a formu obhajoby a schopnosť
študenta adekvátne reagovať na pripomienky a otázky v posudkoch vedúceho záverečnej práce
a oponenta. Hodnotenie sa dosiahne z aritmetického priemeru hodnotení z posudku vedúceho
záverečnej práce, oponenta a hodnotenia skúšobnej komisie.
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 0/100
maďarský jazyk (C2)
1. Prínos záverečnej práce pre daný študijný odbor v závislosti od jej charakteru a stupňa štúdia. Pri
hodnotení diplomovej práce sa zohľadňuje, či študent adekvátne spracúva zvolenú tému na úrovni
vedeckej štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, či sú zvolené vedecké postupy
primerané a vhodné, a či adekvátne pracuje s hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Diplomová
práca má byť zreteľným prínosom v príslušnom študijnom odbore;
2. Originálnosť práce (záverečná práca nesmie mať charakter plagiátu, nesmie narúšať autorské
práva iných autorov), súčasťou dokumentácie k obhajobe záverečnej práce ako predmetu štátnej
skúšky je aj protokol originality z centrálneho registra, k výsledkom ktorého sa školiteľ a oponent
vyjadrujú vo svojich posudkoch;
3. Správnosť a korektnosť citovania použitých informačných zdrojov, výsledkov výskumu iných
autorov a autorských kolektívov, správnosť opisu metód a pracovných postupov iných autorov
alebo autorských kolektívov;
4. Súlad štruktúry záverečnej práce s predpísanou skladbou definovanou Vnútorným predpisom č.
1/2018;
5. Rešpektovanie odporúčaného rozsahu záverečnej práce (odporúčaný rozsah diplomovej práce je
spravidla 50 – 70 normostrán – 90 000 až 126 000 znakov vrátane medzier), primeranosť rozsahu
práce posudzuje jej školiteľ;
6. Jazyková a štylistická úroveň práce a formálna úprava;
7. Spôsob a forma obhajoby záverečnej práce a schopnosť študenta adekvátne reagovať na
pripomienky a otázky v posudkoch školiteľa a oponenta.
Študent má osvojené základné náležitosti písania odborného textu za dodržania pravidiel
akademickej etiky. Pozná metódy používané v študijnom odbore, je schopný spracovať zvolenú
tému diplomovej práce na úrovni vedeckej štúdie, s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry,
s vhodne zvolenými vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Po úspešnej
obhajobe diplomovej práce vie študent projektovať, realizovať, kriticky reflektovať a zdôvodniť
svoj výskumný zámer. Rozumie kontextom riešeného problému, vie jasne formulovať výskumné
závery, koncipovať vlastné postoje a navrhovať odporúčania. Dokáže argumentačne pružne
reagovať na otázky k výskumnej téme, jej metodológii a záverom.
LICHNEROVÁ, L. Písanie a obhajoba záverečných prác [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, 2016 [cit. 2016-10-09]. Dostupné na: http://stella.uniba.sk/texty/ LL_pisanie_obhajoba_zaverecne_prace.pdf. Vnútorný predpis č. 5/2020 [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, 2015 [cit. 2021-09-09]. Dostupné na: https://uniba.sk/fileadmin/ruk/ as/2020/20200527/04a_Studijny_poriadok_FiF_UK.pdf. Záverečné práce [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, 2020 [cit. 2021-08-09]. Dostupné na: https://fphil.uniba.sk/studium/student/bakalarske-a-magisterske- studium/zaverecne-prace/
Odovzdanie diplomovej práce v termíne určenom v harmonograme aktuálneho akademického roka pre príslušný termín realizácie štátnej skúšky. Diplomová práca sa odovzdáva v elektronickej verzii prostredníctvom AIS. Práca musí spĺňať parametre určené vnútorným systémom kvality UK. Na hodnotenie diplomovej práce sa vzťahujú ustanovenia článku 14 Vnútorného predpisu č. 5/2020 (Študijného poriadku Filozofickej fakulty UK). Vedúci záverečnej práce a jej oponent vypracujú posudky k diplomovej práci a navrhnú hodnotenie v klasifikačnej stupnici A-FX, ktoré má študent k dispozícii min. 3 pracovné dni pred obhajobou. Kritériá hodnotenia diplomovej práce: 1. Prínos diplomovej práce, splnenie cieľov práce v jej zadaní a náležitostí na obsah diplomovej práce daných vnútorným systémom kvality UK. Posudzuje sa, či študent spracoval zvolenú tému na úrovni vedeckej štúdie, s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Hodnotí sa preukázanie schopností tvorivo pracovať v študijnom odbore, reflektuje sa stupeň preukázania znalostí a vedomostí o problematike diplomovej práce; 2. Originálnosť práce (diplomová práca nesmie mať charakter plagiátu, nesmie narúšať autorské práva iných autorov), súčasťou dokumentácie k obhajobe diplomovej práce sú aj protokoly originality z CRZP a Theses, k výsledkom ktorých sa vedúci záverečnej práce a oponent vyjadrujú vo svojich posudkoch; 3. Správnosť a korektnosť citovania použitých informačných zdrojov, výsledkov výskumu iných autorov a autorských kolektívov, správnosť opisu metód a pracovných postupov iných autorov alebo autorských kolektívov; 4. Súlad štruktúry diplomovej práce s predpísanou skladbou definovanou vnútorným systémom kvality UK. 5. Rešpektovanie odporúčaného rozsahu diplomovej práce (diplomovej práce 50 až 70 normostrán
(90 000 až 126 000 znakov vrátane medzier)), primeranosť rozsahu práce posudzuje jej školiteľ; 6. Jazyková a štylistická úroveň práce a formálna úprava. Študent ústne prezentuje obsah, dosiahnuté ciele a závery diplomovej práce a odpovedá na otázky a pripomienky vedúceho záverečnej práce, oponenta, resp. členov skúšobnej komisie. Komisia komplexne zhodnotí kvalitu diplomovej práce, posúdi spôsob a formu obhajoby a schopnosť študenta adekvátne reagovať na pripomienky a otázky v posudkoch vedúceho záverečnej práce a oponenta. Hodnotenie sa dosiahne z aritmetického priemeru hodnotení z posudku vedúceho záverečnej práce, oponenta a hodnotenia skúšobnej komisie.
nemecký (úroveň C1/C2), slovenský
1. Prezentovanie diplomovej práce študentom pred komisiou pre štátne skúšky, oponentom diplomovej práce a prítomnými. 2. Reakcia študenta na posudky - pripomienky a otázky. 3. Reakcia študenta na otázky komisie pre štátne skúšky, príp. v širšej diskusii.
0/100
Študent má osvojené náležitosti písania odborného textu za dodržania pravidiel akademickej etiky. Pozná metódy používané v študijnom odbore, je schopný spracovať zvolenú tému diplomovej práce na úrovni vedeckej štúdie, s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Po úspešnej obhajobe diplomovej práce vie študent projektovať, realizovať, kriticky reflektovať a zdôvodniť svoj výskumný zámer. Rozumie kontextom riešeného problému, vie jasne formulovať výskumné závery, koncipovať vlastné postoje a navrhovať odporúčania. Dokáže argumentačne pružne reagovať na otázky k výskumnej téme, jej metodológii a záverom.
LICHNEROVÁ, Lucia. Písanie a obhajoba záverečných prác [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, 2016 [cit. 2021-10-10]. Dostupné na: http://stella.uniba.sk/texty/LL_pisanie_obhajoba_zaverecne_prace.pdf
Vnútorný predpis č. 5/2020 [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, 2015 [cit. 2021-10-10]. Dostupné na: https://uniba.sk/fileadmin/ruk/ as/2020/20200527/04a_Studijny_poriadok_FiF_UK.pdf
Záverečné práce [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, 2020 [cit. 2021-09-09]. Dostupné na: https://fphil.uniba.sk/studium/student/bakalarske-amagisterske studium/zaverecne-prace/
Ďalšia literatúra podľa zamerania témy diplomovej práce.
Odovzdanie diplomovej práce v termíne určenom v harmonograme aktuálneho akademického roka
pre príslušný termín realizácie štátnej skúšky. Diplomová práca sa odovzdáva v elektronickej verzii
prostredníctvom AIS. Práca musí spĺňať parametre určené vnútorným systémom kvality UK. Na
hodnotenie diplomovej práce sa vzťahujú ustanovenia článku 14 Vnútorného predpisu č. 5/2020
(Študijného poriadku Filozofickej fakulty UK).
Vedúci záverečnej práce a jej oponent vypracujú posudky k diplomovej práci a navrhnú hodnotenie
v klasifikačnej stupnici A-FX, ktoré má študent k dispozícii min. 3 pracovné dni pred obhajobou.
Klasifikačná stupnica: 0-59% -FX, 60-67% -E, 68-75% -D, 76-83% -C, 84-91% -B, 92-100% -A
Kritériá hodnotenia diplomovej práce:
1. Prínos diplomovej práce, splnenie cieľov práce v jej zadaní a náležitostí na obsah diplomovej
práce daných vnútorným systémom kvality UK. Posudzuje sa, či študent spracoval zvolenú tému
na úrovni vedeckej štúdie, s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými
vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Hodnotí sa preukázanie schopností
tvorivo pracovať v študijnom odbore, reflektuje sa stupeň preukázania znalostí a vedomostí o
problematike diplomovej práce;
2. Originálnosť práce (diplomová práca nesmie mať charakter plagiátu, nesmie narúšať autorské
práva iných autorov), súčasťou dokumentácie k obhajobe diplomovej práce sú aj protokoly
originality z CRZP a Theses, k výsledkom ktorých sa vedúci záverečnej práce a oponent vyjadrujú
vo svojich posudkoch;
3. Správnosť a korektnosť citovania použitých informačných zdrojov, výsledkov výskumu iných
autorov a autorských kolektívov, správnosť opisu metód a pracovných postupov iných autorov
alebo autorských kolektívov;
4. Súlad štruktúry diplomovej práce s predpísanou skladbou definovanou vnútorným systémom
kvality UK.
5. Rešpektovanie odporúčaného rozsahu diplomovej práce (odporúčaný rozsah diplomovej práce
je spravidla 50 – 70 normostrán – 90 000 až 126 000 znakov vrátane medzier), primeranosť rozsahu práce posudzuje jej školiteľ;
6. Jazyková a štylistická úroveň práce a formálna úprava.
Študent ústne prezentuje obsah, dosiahnuté ciele a závery diplomovej práce a odpovedá na otázky
a pripomienky vedúceho záverečnej práce, oponenta, resp. členov skúšobnej komisie. Komisia
komplexne zhodnotí kvalitu diplomovej práce, posúdi spôsob a formu obhajoby a schopnosť
študenta adekvátne reagovať na pripomienky a otázky v posudkoch vedúceho záverečnej práce
a oponenta. Hodnotenie sa dosiahne z aritmetického priemeru hodnotení z posudku vedúceho
záverečnej práce, oponenta a hodnotenia skúšobnej komisie.
slovenský
1. Prezentovanie diplomovej práce študentom pred komisiou pre štátne skúšky, oponentom
diplomovej práce a prítomnými.
2. Reakcia študenta na posudky - pripomienky a otázky.
3. Reakcia študenta na otázky komisie pre štátne skúšky, príp. v širšej diskusii.
0/100
Študent má osvojené základné náležitosti písania odborného textu za dodržania pravidiel
akademickej etiky. Pozná metódy používané v študijnom odbore, je schopný spracovať zvolenú
tému diplomovej práce na úrovni vedeckej štúdie, s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Po úspešnej
obhajobe diplomovej práce vie študent projektovať, realizovať, kriticky reflektovať a zdôvodniť
svoj výskumný zámer. Rozumie kontextom riešeného problému, vie jasne formulovať výskumné
závery, koncipovať vlastné postoje a navrhovať odporúčania. Dokáže argumentačne pružne
reagovať na otázky k výskumnej téme, jej metodológii a záverom.
LICHNEROVÁ, L. Písanie a obhajoba záverečných prác [online]. Bratislava:
Univerzita Komenského, 2016 [cit. 2016-10-09]. Dostupné na: http://stella.uniba.sk/texty/
LL_pisanie_obhajoba_zaverecne_prace.pdf
Vnútorný predpis č. 5/2020 [online]. Univerzita Komenského v Bratislave,
2015 [cit. 2021-09-09]. Dostupné na: https://uniba.sk/fileadmin/ruk/
as/2020/20200527/04a_Studijny_poriadok_FiF_UK.pdf
Záverečné práce [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, 2020 [cit.
2021-08-09]. Dostupné na: https://fphil.uniba.sk/studium/student/bakalarske-a-magisterske studium/zaverecne-prace/
Ďalšia literatúra podľa zamerania témy diplomovej práce.
Odovzdanie diplomovej práce v termíne určenom v harmonograme aktuálneho akademického roka
pre príslušný termín realizácie štátnej skúšky. Diplomová práca sa odovzdáva v elektronickej verzii
prostredníctvom AIS. Práca musí spĺňať parametre určené vnútorným systémom kvality UK. Na
hodnotenie diplomovej práce sa vzťahujú ustanovenia článku 14 Vnútorného predpisu č. 5/2020
(Študijného poriadku Filozofickej fakulty UK).
Vedúci záverečnej práce a jej oponent vypracujú posudky k diplomovej práci a navrhnú hodnotenie
v klasifikačnej stupnici A-FX, ktoré má študent k dispozícii min. 3 pracovné dni pred obhajobou.
Kritériá hodnotenia diplomovej práce:
1. Prínos diplomovej práce, splnenie cieľov práce v jej zadaní a náležitostí na obsah diplomovej
práce daných vnútorným systémom kvality UK. Posudzuje sa, či študent spracoval zvolenú tému
na úrovni vedeckej štúdie, s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými
vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Hodnotí sa preukázanie schopností
tvorivo pracovať v študijnom odbore, reflektuje sa stupeň preukázania znalostí a vedomostí o
problematike diplomovej práce;
2. Originálnosť práce (diplomová práca nesmie mať charakter plagiátu, nesmie narúšať autorské
práva iných autorov), súčasťou dokumentácie k obhajobe diplomovej práce sú aj protokoly
originality z CRZP a Theses, k výsledkom ktorých sa vedúci záverečnej práce a oponent vyjadrujú
vo svojich posudkoch;
3. Správnosť a korektnosť citovania použitých informačných zdrojov, výsledkov výskumu iných
autorov a autorských kolektívov, správnosť opisu metód a pracovných postupov iných autorov
alebo autorských kolektívov;
4. Súlad štruktúry diplomovej práce s predpísanou skladbou definovanou vnútorným systémom
kvality UK.
5. Rešpektovanie odporúčaného rozsahu diplomovej práce (odporúčaný rozsah diplomovej práce
je spravidla 50 – 70 normostrán – 90 000 až 126 000 znakov vrátane medzier), primeranosť rozsahu práce posudzuje jej školiteľ;
6. Jazyková a štylistická úroveň práce a formálna úprava.
Študent ústne prezentuje obsah, dosiahnuté ciele a závery diplomovej práce a odpovedá na otázky
a pripomienky vedúceho záverečnej práce, oponenta, resp. členov skúšobnej komisie. Komisia
komplexne zhodnotí kvalitu diplomovej práce, posúdi spôsob a formu obhajoby a schopnosť
študenta adekvátne reagovať na pripomienky a otázky v posudkoch vedúceho záverečnej práce
a oponenta. Vo výslednom hodnotení sa zohľadnia hodnotenia zo školiteľského a oponentského posudku, hodnotenie obhajoby záverečnej práce komisiou.
Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 0/100
slovenský
1. Prezentovanie diplomovej práce študentom pred komisiou pre štátne skúšky, oponentom
diplomovej práce a prítomnými.
2. Reakcia študenta na posudky - pripomienky a otázky.
3. Reakcia študenta na otázky komisie pre štátne skúšky, príp. v širšej diskusii.
Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 0/100
Študent má osvojené základné náležitosti písania odborného textu za dodržania pravidiel
akademickej etiky. Pozná metódy používané v študijnom odbore, je schopný spracovať zvolenú
tému diplomovej práce na úrovni vedeckej štúdie, s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry,
s vhodne zvolenými vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Po úspešnej
obhajobe diplomovej práce vie študent projektovať, realizovať, kriticky reflektovať a zdôvodniť
svoj výskumný zámer. Rozumie kontextom riešeného problému, vie jasne formulovať výskumné
závery, koncipovať vlastné postoje a navrhovať odporúčania. Dokáže argumentačne pružne
reagovať na otázky k výskumnej téme, jej metodológii a záverom
Podľa zamerania témy diplomovej práce.
absolvovanie predpísaného študijného plánu a získanie minimálne 94 kreditov za celé obdobie štúdia
Odovzdanie záverečnej práce v termíne určenom v harmonogramom aktuálneho akademického roka pre príslušný termín realizácie štátnej skúšky. Práca musí spĺňať parametre určené aktuálnym vnútorným predpisom Univerzity Komenského v Bratislave o základných náležitostiach záverečných prác, rigoróznych prác a habilitačných prác, kontrole ich originality, uchovávaní a sprístupňovaní na Univerzite Komenského v Bratislave. Na hodnotenie záverečnej práce ako predmetu štátnej skúšky sa vzťahujú príslušné ustanovenia platného študijného poriadku UK v Bratislave.
Štátnu skúšku môže študent vykonať:
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania študijného programu. Predmet štátnej skúšky hodnotí komisia pre štátne skúšky klasifikačnými stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
V zmysle platného študijného poriadku UK termíny štátnych skúšok stanovuje dekan v súlade
s fakultným harmonogramom štúdia. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému AIS2 v zmysle aktuálneho harmonogramu akademického roka.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten, na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže študent vykonať
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil, je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
- Dostavenie sa na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu/zaradenie v AIS2
stanoveného,
- predstavenie záverečnej práce,
- stručné predstavenie posudkov, zhodnotenie práce študenta ,
- schopnosť študenta adekvátne reagovať na pripomienky a otázky v posudkoch školiteľa a oponenta,
- študent je pripravený viesť syntetizujúci dialóg so skúšobnou komisiou,
- ukončenie odpovede, rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky, ktoré sa na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie,
- vyhlásenie výsledkov štátnej skúšky.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.
0/100
Študent je schopný pri koncipovaní diplomovej práce spracovať zvolenú tému na úrovni vedeckej štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Diplomová práca je prínosom v príslušnom študijnom odbore.
Literatúra k jednotlivým relevantným predmetom študijného plánu.
1. Didaktika náboženskej výchovy ako vedná disciplína a jej spoločenské výzvy
• Charakteristika didaktiky náboženskej výchovy v kontexte pedagogiky a praktickej teológie.
• Vzťah k iným vedám (psychológia, sociológia).
• Spoločenské výzvy a aktuálnosť náboženskej didaktiky v meniacom sa svete.
• Úlohy, ciele a význam didaktiky v procese náboženskej výchovy.
• Význam Komenského a jeho princípy v súčasnej didaktike.
2. Žiak, učiteľ a ich vzájomný vzťah v náboženskej výchove
• Kto je žiak v náboženskej výchove – analýza osobnosti, motivácia, aktívna účasť na vyučovaní.
• Generačné špecifiká (Generácia Z, alfa) a ich vplyv na vyučovanie.
• Kto je učiteľ, jeho kompetencie a úloha vo formovaní identity žiaka.
• Vzťah učiteľ–žiak, dynamika triedy, sociogram, reakcia školy na rozdiely medzi žiakmi (nadaní, znevýhodnení, žiaci iného etnika).
• Zásady individuálneho prístupu a komplexného rozvoja osobnosti žiaka.
3. Ciele, metódy a médiá vo vyučovaní náboženstva
• Formulácia cieľov vyučovania náboženstva (poznávacie, hodnotové, postojové).
• Prehľad a charakteristika metód (napr. korelačná metóda, symbolová didaktika, estetická paradigma).
• Výber a využitie didaktických médií a učebných textov v náboženskej výchove.
• Etika vo vyučovaní náboženstva – zásady vedeckosti, spojenia teórie a praxe, uvedomelosti a aktivity, názornosti, primeranosti a sústavnosti.
4. Organizačné formy a alternatívne prístupy vo vyučovaní náboženskej výchovy
• Organizačné formy vyučovania: individuálne, hromadné (frontálne), skupinové, kooperatívne, tímové, otvorené vyučovanie.
• Projektové učenie a jeho realizácia – plánovanie, priebeh, vyhodnotenie, klady a zápory projektového vyučovania.
• Diferencované vyučovanie – vnútorná a vonkajšia diferenciácia, prostriedky diferenciácie.
• Prispôsobenie vyučovania individuálnym potrebám a záujmom žiakov.
5. Náboženská výchova ako pomoc pri utváraní identity a hodnotového systému žiaka
• Vplyv vyučovania náboženstva na formovanie osobnej, sociálnej a náboženskej identity žiaka.
• Úloha symbolov, estetiky a korelácie v procese učenia.
• Prepojenie školy s rodinou, komunitou a mimoškolským prostredím.
• Význam náboženskej výchovy pre rozvoj zodpovednosti, tolerancie, spolupráce a vnútornej disciplíny.
Štátnu skúšku môže študent vykonať:
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie
štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania
študijného programu. Predmet štátnej skúšky hodnotí komisia pre štátne skúšky klasifikačnými
stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia
konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej
súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
V zmysle platného študijného poriadku UK termíny štátnych skúšok stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému AIS2 v zmysle aktuálneho harmonogramu akademického roka.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,
na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na
riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže
študent vykonať
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v
súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,
je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch
pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu
bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo
jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z
daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
Slovenský
- Dostavenie sa na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu/zaradenie v AIS2 stanoveného,
- vytiahnutie otázky z predmetu štátnej skúšky,
- príprava ústnej odpovede na zadanú otázku v trvaní 15 min. V prípade konania štátnej skúšky dištančnou formou, študent odpovedá bez prípravy.
- študent je pripravený viesť syntetizujúci dialóg so skúšobnou komisiou,
- ukončenie odpovede, rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky, ktoré sa na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie,
- vyhlásenie výsledkov štátnej skúšky.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné
0/100
Študent má poznatky o špecifikách vyučovania náboženskej výchovy, o pedagogických
dokumentoch, učebniciach a vyučovacích metódach využívaných na hodinách náboženskej výchovy.
Absolvent je spôsobilý aplikovať získané poznatky poznatky v školskej praxi, vie sa
zapojiť do tvorby didaktických a popularizačných diel.
Vo väzbe na relevantné predmety praktickej teológie je schopný preukázať schopnosť používať predovšetkým hermeneutické, katechetické, didaktické a pastorálne koncepty v teologickom hodnotení a výkone praktických úloh učiteľa náboženskej výchovy.
Má vedomosti a skúsenosti v oblasti metodológie výskumu v edukačných vedách všeobecne a v rámci didaktiky svojich predmetových špecializácii náboženská výchova.
V oblasti predmetovej aprobácie náboženská výchova získa vedomosti i zručnosti, ktoré mu umožňujú samostatne plánovať a realizovať a evaluovať vyučovanie predmetu náboženská výchova na všetkých stupňoch a typoch škôl.
Pozri odporúčanú literatúru v informačných listoch predmetov.
Filo, Július: Základy pastorálky, Bratislava, /s.n./, /s.a./
Filo Július: Diakonika, Bratislava, /s.n./, /s.a./
Kišš, Igor: Výchova ku kresťanskej dospelosti, Bratislava, VMV ECAVS 1994
Benka Jozef: Kapitoly z katechetiky, EBF UK (rukopis)
Muchová, Ludmila: Úvod do náboženskej pedagogiky. Matice. Brno 2002
Symbolické knihy (prekl. Oto Vízner): Tranoscius, Liptovský Mikuláš 1991
Spisy Dr. Martina Luthera: O neslobodnej vôli, O slobode kresťana, Predhovor k Starej zmluve a listu Rímskym, Výklad arcipastierskej modlitby;
Pöhlmann, Horst Georg - Kompendium evangelické dogmatiky, Jihlava, Mlýn 2002
Aplikovaná etika
1. Lutherovo učenie o dvoch ríšach a jeho význam pre evanjelickú etiku a sociálnu teológiu
• Teologický a etický význam učenia o dvoch ríšach
• Formy učenia, najmä analógia oboch ríš
• Riziká nesprávneho výkladu (napr. v období nacizmu)
• Dôsledky pre sociálnu etiku a verejný život
2. Biblický symbol raja a etika rodiny
• Teologický pôvod a význam manželstva a rodiny
• Boží obraz v človeku, princípy lásky, jednoty, pomoci
• Spirituálny rozmer rodiny
• Riziká rozkladu rodiny, zodpovednosť rodičov
3. Ekologická etika
• Dôvody vzniku ekologickej etiky a jej biblické východiská
• Antropocentrizmus, biocentrizmus, teocentrizmus
• Základné princípy ekologickej etiky
• Praktické dôsledky a aplikácia v náboženskej výchove
4. Lekárska etika a kresťanská diakonia v zdravotníctve
• Definícia a význam lekárskej etiky
• Lekárska diakonia a jej formy
• Kresťanský pohľad na službu chorému a trpiacemu
• Etické dilemy v zdravotníctve
Dogmatika pre učiteľov 1
1. Pojem a úloha dogmatiky
• Definícia a charakteristika dogmatiky ako teologickej disciplíny
• Historické a konfesionálne prístupy
• Úloha dogmatiky v systematickej teológii a jej vzťah k iným disciplínam
• Kontextualizácia viery, hierarchia právd, metodológia
2. Delenie dogmatiky
• Dôvody delenia dogmatiky napriek jej jednote
• Najčastejšie spôsoby delenia a ich význam
• Syntetické podelenie dogmatiky (9 častí, nové pojmy)
• Prepojenie trinitárnej schémy s tematickým delením
3. Učenie o Trojici
• Význam učenia o svätej Trojici v systematickej teológii
• Biblické a teologické zdôvodnenie učenia o Trojjedinom Bohu
• Miesto učenia o Trojici v rámci dogmatiky
• Súvislosti s ďalšími dogmatickými témami
Dogmatika pre učiteľov 2
1. Hamartológia – človek ako hriešnik
• Človek ako Boží obraz (Imago Dei) a jeho určenie pri stvorení
• Význam biblického príbehu o páde do hriechu a jeho existenciálny rozmer
• Antropologické dôsledky hriechu: dehumanizácia, animalizácia, strata dôstojnosti
• Podstata hriechu: pýcha, neposlušnosť, nevera, strata dôvery v Boha, sebectvo, konkupiscencia
• Hriech ako rebélia proti Bohu a narušenie vzťahov (k Bohu, k blížnemu, k sebe samému)
• Prejavy hriechu: útek pred Bohom, výčitky svedomia, falošný obraz o Bohu
• Reformačné a moderné chápanie hriechu (Tillich, Luther)
• Paralela medzi pádom do hriechu a podobenstvom o márnotratnom synovi
2. Ježiš ako pravý Boh – predexistenčný Logos
• Učenie o predexistenčnom Logose v Jánovom evanjeliu a Pavlových listoch
• Prepojenie s múdrosťou, Tórou, filozofiou (Filón, stoici)
• Kristus ako vtelený Logos, obraz neviditeľného Boha
• Vývoj učenia o Logose v ranom kresťanstve a jeho dogmatická formulácia (Nicea)
• Kristologické dôsledky: „Alfa i Omega“, radostná výmena (fröhlicher Wechsel)
• Lutherova kristológia
3. Učenie o ospravedlnení a dobré skutky kresťana v teológii Martina Luthera
• Biblické základy učenia o ospravedlnení, Pavlove listy
• Lutherovo učenie: sola gratia, sola fide, sola redemptione Christi
• Forenzné chápanie ospravedlnenia, rozdiel medzi iustitia civilis a iustitia coram Deo
• Vzťah viery a skutkov, odmena za skutky, spoločenské dôsledky
• Lutherova odpoveď na List Jakuba
• Reformačná antropológia – dôstojnosť, hriešnosť, vzťah k Bohu
Dogmatika pre učiteľov 3
1. Pneumatológia – Náuka o Duchu Svätom
• Historický vývoj pneumatológie a dôvody jej dlhodobého zanedbávania
• Vplyv pietizmu, letničného a charizmatického hnutia na obnovený záujem o Ducha Svätého
• Rozdiely medzi letničným a charizmatickým hnutím, ich vplyv na ekleziológiu a misiu
• Duch Svätý ako božská osoba v biblickej a dogmatickej tradícii (Stará/Nová zmluva, triadické formuly)
• Spor o „filioque“, jeho dôsledky a rozdiely medzi východnou a západnou teológiou
2. Duch Svätý ako Paraklétos
• Význam a jazykový obsah pojmu „Paraklétos“ v Novej zmluve
• Rôzne aspekty pôsobenia Ducha Svätého: Radca, Utešiteľ, Pomocník, Prímluvca, Napomínateľ, Zhromažďovateľ, Obhajca
• Vnútorné svedectvo Ducha Svätého (testimonium Spiritus sancti internum)
• Úloha Ducha Svätého pri porozumení Písma, zjavenia a pravdy
• Praktické dôsledky pre kresťanský život a ekleziológiu
• Akú úlohu zohráva Duch Svätý pri správnom chápaní zjavenej pravdy a zjavenia ako takého? Ako sa to prejavuje v živote cirkvi a jednotlivca?
• V čom spočíva teologický význam toho, že všetky tieto aspekty sú zhrnuté do jedného slova „Paraklétos“? Ako sa v nich odráža celá pneumatológia a čo to znamená pre kresťanský život?
3. Duch Svätý a cesta spásy (Ordo salutis)
• Pojem ordo salutis (poriadok spásy), jeho vývoj a význam v teológii (biblické základy, Luther, ortodoxní teológovia)
• Jednotlivé stupne ordo salutis: povolanie, osvietenie, obrátenie, ospravedlnenie, znovuzrodenie, spoločenstvo s Kristom, posvätenie
• Úloha Ducha Svätého v každom kroku cesty spásy
• Rozdiel medzi vierou ako poznaním, súhlasom a dôverou (cognitio, assensus, fiducia)
• Neoddeliteľnosť viery a lásky v kresťanskom živote, duchovná obnova a posvätenie
Vybrané kapitoly z teológie Novej zmluvy
1. Kráľovstvo Božie ako hlavná téma Ježišovej zvesti.
1.1. Pojmové varianty a ich vysvetlenie, predstavy o Božom kraľovaní v židovstve v kontexte Starej zmluvy
1.2. Budúce prichádzanie kráľovstva Božieho. State v kontexte Novej zmluvy
1.3. Kráľovstvo Božie ako prítomná veličina v kontexte podobenstiev synoptických evanjelií
1.4. Obsahová podstata kráľovstva Božieho, blahoslavenstvá a modlitba Pánova
2. Problematika pokánia v kontexte Novej zmluvy
2.1. Koncept pokánia v Starej zmluvy a v Novej zmluve
2.2. Pokánie ako dôsledok zvesti o kráľovstve Božom
2.3. Volanie k pokániu tých, ktorí sa spoliehajú na materiálne hodnoty
2.4. Volanie spravodlivých k pokániu
3. Ježišov postoj k Zákonu (Tóre písanej a ústnej)
3.1. Vysvetlenie terminológie, obsahová náplň a chápanie zákona a ústnej tradície (halacha) v židovstve v starozmluvnej a novozmluvnej dobe
3.2. Ježišov postoj k starozmluvným prikázaniam v kontexte života v spoločnosti
3.3. Ježišov postoj k halache v tradícii Markovho evanjelia
3.4. Ježišov postoj k halache v tradícii Lukášovho evanjelia
4. Ježišove tituly v evanjeliách a Ježišovo sebapochopenie
4.1. Posledná večera Ježiša s učeníkmi v historickom kontexte
4.2. Posledná večera Ježiša s učeníkmi; jej teologický význam a dôsledky
4.3. Ježišovo utrpenie a smrť; jej historický aspekt a jej vykupiteľský aspekt
4.4. Veľkonočná udalosť a veľkonočná kérygma
Vybrané kapitoly z teológie Starej zmluvy
1. Tóra ako centrum náboženského života Izraela
a. Desatoro – zásady spolužitia vyslobodeného ľudu
b. Počuj, Izrael! – láska k Bohu a k blížnym ako zmysel právnych ustanovení
c. Postava Mojžiša
2. Prorocké postavy a prorocké knihy
a. Základné prvky prorockej zvesti
b. Prorocké úlohy na príklade povolania proroka Jeremiáša
c. Údel proroka na príklade postavy Jeremiáša (život, symbolické činy, vnútorné zápasy/konfesie)
3. Žalmy ako poetická teológia Starej zmluvy
a. Základné teologické témy Knihy žalmov
b. Od náreku k Božej oslave – Kniha žalmov ako sprievodca duchovným životom
c. Kráľ Dávid ako prorotyp žalmistu
Štátnu skúšku môže študent vykonať:
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie
štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania
študijného programu. Predmet štátnej skúšky hodnotí komisia pre štátne skúšky klasifikačnými
stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia
konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej
súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
V zmysle platného študijného poriadku UK termíny štátnych skúšok stanovuje dekan v súlade
s fakultným harmonogramom štúdia. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom
akademického informačného systému AIS2 v zmysle aktuálneho harmonogramu akademického
roka.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,
na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na
riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže
študent vykonať
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v
súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,
je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch
pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu
bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo
jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z
daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
Slovenský
- Dostavenie sa na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu/zaradenie v AIS2 stanoveného,
- vytiahnutie otázky z predmetu štátnej skúšky,
- príprava ústnej odpovede na zadanú otázku v trvaní 15 min. V prípade konania štátnej skúšky dištančnou formou, študent odpovedá bez prípravy.
- študent je pripravený viesť syntetizujúci dialóg so skúšobnou komisiou,
- ukončenie odpovede, rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky, ktoré sa na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie,
- vyhlásenie výsledkov štátnej skúšky.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné
0/100
Študent preukáže pochopenie základných tém v systematickej, novozmluvnej teológii a v evanjelickej etickej náuke s prihliadnutím na ich katechetické využitie.
1/ Prostredníctvom obsahovej charakteristiky a analýzy vybraných statí zo synoptických evanjelií preukáže študent schopnosť pomenovať základné teologické myšlienky novozmluvnej zvesti o kráľovstve Božom.
2/ Prostredníctvom obsahovej charakteristiky vybraných častí starozmluvného kánonu preukáže študent schopnosť pomenovať základné teologické témy a myšlienky jednotlivých kníh z Tóry, Prorokov a Spisov
3/ Študent preukáže schopnosť vysvetliť základné teologické koncepcie z oblasti systematickej teológie, konkrétne z dogmatiky a teologickej etiky.
Forma výučby:
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):
Týždenný: Za obdobie štúdia:
Metóda štúdia: prezenčná / dištančná
Výsledky diplomovej práce, dokument diplomovej práce, prezentácia témy diplomovej práce, odpovede na otázky posudzovateľa a školiteľa práce.
Hodnotenie v %: A – 100 až 92, B – 91 až 84, C – 83 až 76, D – 75 až 68, E – 67 až 60. Fx – 59 a menej. Kredity nebudú udelené pri nižšom hodnotení ako 60 %.
Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)
Predmet bude vyučovaný iba v letnom semestri.
Obhajoba diplomovej práce v rámci študijného programu ako súčasť štátnej skúšky
Obhajoba diplomovej práce v rámci študijného programu
Podľa zamerania témy diplomovej práce.
Skúška: štátna skúška
Orientačná stupnica hodnotenia: A 90%, B 80%, C 70%, D 60%, E 50%
slovenský, anglický
1. Prínos záverečnej práce pre daný študijný odbor v závislosti od jej charakteru a stupňa štúdia. Pri hodnotení diplomovej práce sa zohľadňuje, či študent adekvátne spracúva zvolenú tému na úrovni vedeckej štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, či sú zvolené vedecké postupy primerané a vhodné, a či adekvátne pracuje s hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Diplomová práca má byť zreteľným prínosom v príslušnom študijnom odbore;
2. Originálnosť práce (záverečná práca nesmie mať charakter plagiátu, nesmie narúšať autorské práva iných autorov), súčasťou dokumentácie k obhajobe záverečnej práce ako predmetu štátnej skúšky je aj protokol originality z centrálneho registra, k výsledkom ktorého sa školiteľ a oponent vyjadrujú vo svojich posudkoch;
3. Správnosť a korektnosť citovania použitých informačných zdrojov, výsledkov výskumu iných autorov a autorských kolektívov, správnosť opisu metód a pracovných postupov iných autorov alebo autorských kolektívov;
4. Súlad štruktúry záverečnej práce s predpísanou skladbou definovanou Vnútorným predpisom č. 12/2013;
5. Rešpektovanie odporúčaného rozsahu záverečnej práce (odporúčaný rozsah diplomovej práce je spravidla 50 – 70 normostrán – 90 000 až 126 000 znakov vrátane medzier), primeranosť rozsahu práce posudzuje jej školiteľ;
6. Jazyková a štylistická úroveň práce a formálna úprava;
7. Spôsob a forma obhajoby záverečnej práce a schopnosť študenta adekvátne reagovať na pripomienky a otázky v posudkoch školiteľa a oponenta.
8. V učiteľstve umelecko-výchovných predmetov môže byť súčasťou záverečnej práce a jej obhajoby aj prezentácia umeleckých výstupov a výkonov.
0/100
Študent je schopný pri koncipovaní diplomovej práce spracovať zvolenú tému na úrovni vedeckej štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Diplomová práca je prínosom v príslušnom študijnom odbore.