Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 16

Metóda štúdia: prezenčná / dištančná

Goudie, A.S., Cuff, D.J. (eds.), 2002: Encyclopedia of global change: environmental change and human society. Oxford : Oxford University, 2002, 1440 s.

Ringler, C. et al., 2007: Global change: impacts on water and food security. Amsterdam : Elsevier, 2009, 202 s.

Miller, G.T., 2005: Living in the Environment. Fourteenth edition, Thomson Learning, London, UK, ISBN 0-534-99729-5, 642 s.

Eiseltová, M., Biggs, J. (eds.), 1995: Restoration of Stream Ecosystems - an integrated catchment approach. IWRB Publ., 37, 170p.

Bimal Kanti P. 2011. Environmental Hazards and Disasters: Contexts, Perspectives and Management. John Wiley & Sons, 344 pp.

Vypracovanie zadanej úlohy, jej prezentácia a test. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať minimálne 92% bodov z testu, na získanie B minimálne 84% bodov z testu, na získanie C minimálne 76% bodov z testu, na získanie D minimálne 68% bodov z testu, na získanie E minimálne 60% bodov z testu. Hodnotenie nebude udelené študentovi, ktorý hranicu 60% bodov nedosiahne. Predmet sa uskutočňuje prezenčnou formou. V prípade situácie, ktorá prezenčnú formu neumožní, vyučujúci rozhodne o spôsobe dištančnej formy výučby.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Základné ekologické princípy fungovania ekosystémov. Exponenciálny rast ľudskej populácie, ekologická stopa a princípy udržateľnosti. Moria a oceány: Znečistenie, nadmerný rybolov. Sladkovodné ekosystémy: znečistenie, regulácie. Terestrické ekosystémy (deštrukcia habitatov, ekosystémové služby, využívanie krajiny, odlesňovanie a pôdna erózia, dezertifikácia). Urbánny ekosystém. Ekosystém a produkcia potravy. Ekosystém a ľudské zdravie (kvalita vody, pôdy a vzduchu, toxické látky a endokrinné disruptory). Ekosystém a globálne environmentálne problémy (klimatická zmena, invázne organizmy a ekologické katastrofy). Prezentácia zadaných úloh. Prezentácia zadaných úloh. Zhodnotenie, záver.

Absolvent predmetu získa základné vedomosti o vzťahu medzi ľudskou spoločnosťou a životným prostredím a na príklade rôznych ekosystémov uvidí vplyv ľudskej činnosti, ktorý vyúsťuje do viacerých problémov na lokálnej a globálnej úrovni. Študent sa oboznámi s tým ako sa s nárastom veľkosti ľudskej populácie neúmerne zvyšuje aj miera využívania prírodných zdrojov a ekosystémových služieb, čo má výrazný dopad na diverzitu organizmov, prostredie, klímu a sekundárne i na ľudské zdravie, ekonomiku a sociálnu štruktúru obyvateľstva.

Forma výučby: exkurzia

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 3 týždne Za obdobie štúdia: 120

Metóda štúdia: prezenčná

Jeník, J.1998. Ekosystémy (Úvod do organizace zonálních a azonálních biomú). Nakladatelství UK, Karolínum, Praha, 135 s.

Májsku, J., Derka, T. 2016. Od Karibiku po Andy. Spoznávanie venezuelskej flóry a fauny očami

stredoeurópana. Veda, Bratislava, 408 s.

Osborne, P.L 2012. Tropical Ecosystems and Ecological Concepts. Cambridge University Press, 522 s.

Prach, K., Štech, M., Říha, P. 2009. Ekologie a rozšíření biomů na Zemi. Scientia, Praha151 s.

Woodward S.L.2003. Biomes of Earth. Greenwood Press, 435 s.

Účasť na exkurzii, spracovanie a prezentácia referátu priamo na exkurzii, ktorého téma bude určená po dohode s vyučujúcim. Po skončení exkurzie spracovanie protokolu z exkurzie. Celková

známka bude udelená ako priemer hodnotenia prezentácie a protokolu z exkurzie. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať minimálne 92% bodov, na získanie B minimálne 84% bodov, na

získanie C minimálne 76% bodov, na získanie D minimálne 68% bodov, na získanie E minimálne 60% bodov. Hodnotenie nebude udelené študentovi, ktorý hranicu 60% bodov nedosiahne.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

V rámci exkurzie študenti navštívia vybrané územia s čo najvyššou diverzitou organizmov a ekosystémov, preto budú exkurzie orientované prevažne na tropické oblasti. Aplikuje sa expedičný spôsob výuky, poznatky sa nadobúdajú priamo v teréne. Pozornosť sa venuje vysvetľovaniu vplyvov abiotických faktorov na organizmy jednotlivých ekosystémov, oboznámeniu sa s rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami, charakteristickými druhmi organizmov a ich adaptáciám na prostredie. Sleduje sa vplyv človeka na jednotlivé ekosystémy v podmienkach konkrétneho regiónu.

Cieľom predmetu je, v nadväznosti na teoretické vedomosti nadobudnuté v kurzoch Ekológia, Biogeografia, Hydrobiológia, Botanika, Zoológia ap., študentov priamo v teréne oboznámiť so štruktúrou a fungovaním vybraných ekosystémov: savany, púšte, tropické dažďové lesy, vysokohorské, morské ekosystémy atď. Pozornosť bude venovaná významu jednotlivých typov ekosystémov z regionálneho a globálneho aspektu, vplyvu človeka a stavu a možnostiam ich ochrany.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 2 hodiny/týždeň, spolu 26 hodín

Týždenný: áno, 1x týždenne 2 h Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná / dištančná

Carlson, N.R. (2010). Physiology of Behaviour, Pearson, 10th edition, 748 pp.

Carew T.J. (2000). Behavioral Neurobiology: The Cellular Organization of Natural Behavior, Sinauer Associates, 419 pp.

Zupanc G.K.H. (2010). Behavioral Neurobiology:An Integrative Approach, Oxford University Press, 2nd edition, 400 pp

Predmet končí ústnou skúškou. Na získanie hodnotenia A je potrebné, aby študent preukázal najmenej 92% znalosť učiva, na získanie hodnotenia B najmenej 84%, na hodnotenie C najmenej 76%, na získanie D najmenej 68% a na získanie hodnotenia E najmenej 60% znalosť učiva. Hodnotenie nebude udelené študentovi, ktorý nepreukáže znalosť 60% učiva. Predmet sa uskutočňuje prezenčnou formou. V prípade situácie, ktorá prezenčnú formu neumožní, vyučujúci rozhodne o spôsobe dištančnej formy výučby.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Predmet sa poskytuje len v letnom semestri.

1. Úvod do fyziológie správania, príbuzné vedné odbory, história.

2. Bunkové a molekulové základy správania.

3. Štruktúra nervového systému.

4. Metódy využívané vo výskume fyziológie správania.

5. Psychofarmakológia a jej uplatnenie vo výskume mechanizmov regulácie správania.

6. Základné mechanizmy učenia, klasické a operačné podmieňovanie, imprinting, dlhodobá

potenciácia.

7. Sexuálne správanie, určenie pohlavia, organizačné a aktivačné účinky hormónov, nervové

riadenie sexuálneho správania samcov a samíc.

8. Emócie, vývoj fyziologických teórií emócií, metódy skúmania emócií u zvierat.

9. Neuroetológia, prípadová štúdia 1: Rozpoznávanie koristi a predátora ropuchou.

10. Neuroetológia, prípadová štúdia 2: Lokalizácia koristi plamienkou driemavou.

11. Neuroetológia, prípadová štádia 3: Učenie a produkcia spevu u spevavcov.

12. Dobré životné podmienky (welfare) zvierat, na zvieratách založené ukazovatele welfaru,

fyziologické ukazovatele welfaru, abnormálne správanie zvierat v zajatí.

Študenti, ktorí absolvujú predmet sa oboznámia s vednými disciplínami zaoberajúcimi sa proximátnymi príčinami správania a ich metódami. Vo vybraných tematických okruhoch (učenie, sexuálne správanie, emócie) budú oboznámení so súčasným stavom poznania. Špecifickou zložkou kurzu je predstavenie niektorých klasických neuroetologických modelov a oboznámenie s fyziologickými a neurobiologickými indikátormi welfaru zvierat v zajatí.

Snustadt, Simmons (2017). Genetika. MUNI Press, Masarykova univerzita, Brno. ISBN: 978-80-210-8613-5

Podmienkou pre hodnotenie predmetu je:

(i) absolvovanie všetkých seminárov,

(ii) vypracovanie piatich zadaní, ktoré vyplývajú z osnovy predmetu a študent ich odovzdá príslušnému pedagógovi. Za každé vypracované zadanie je potrebné získať min. 60 % bodov.

Celkové hodnotenie seminára tvoria výsledky z vypracovaných zadaní a účasť na všetkých seminároch. Hodnotenie bude udeľované nasledovne: A - vynikajúce výsledky, B - nadpriemerná práca, C - bežná spoľahlivá práca, D - prijateľné výsledky, E - výsledky spĺňajúce minimálne kritériá. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý nesplní minimálne kritéria pre celkové hodnotenie predmetu.

Predmet sa uskutočňuje prezenčnou formou. V prípade situácie, ktorá prezenčnú formu neumožní, vyučujúci rozhodne o spôsobe dištančnej formy výučby.

Slovenský v kombinácii s českým (študijná literatúra v českom jazyku)

Predmet je určený len pre študentov 1. ročníka magisterského štúdia učiteľských kombinácií s Biológiou.

Mendelizmus, viacnásobný alelizmus a génové interakcie. Väzba génov a rekombinačné mapovanie. Génové mutácie a chromozómové aberácie. Základy molekulárnej genetiky. Genetika mikroorganizmov.

Po absolvovaní predmetu si študent, na základe riešenia problémových úloh z oblastí uvedených v osnove predmetu, prakticky osvojí teoretické poznatky získané v predmete Základy genetiky a naučí sa analyzovať experimentálne údaje, ktoré vedú k týmto poznatkom.

Bongaarts, J., Casterline, J. 2012: Fertility Transition: Is sub-Saharan Africa Different? Population and Development Review, 38 (Supplement), s. 153-168.

Brunborg, H., Tabeau, E. 2005: Demography of Conflict and Violence: An Emerging Field. European Journal of Population, 21, p. 131–144.

Bulatao, R.A., Lee, R.D., Hollerbach, P.E., Bongaarts, J. 1983: Determinants of Fertility in Developing Countries: A summary of Knowledge. Commitee on population and Demography.

Caldwell, J.C., Orubuloye, I.O., Caldwell, P. 1992: Fertility decline in Africa: A new type of transition? Population and Development Review, 18, 2, s. 211-242.

Coale, A.J., Watkins, S.C. 1986: The Decline of Fertility in Europe. Princeton: Princeton University Press.

Davis, K., Blake, J. 1956: Social Structure and Fertility: An analytical framework. Economic Development and Cultural Change 4, 4, s. 211-235.

Frejka, T. a kol. 2008: Childbearing Trends and Policies in Europe. An Overview. Demographic Research, Vol. 19: Articles 1-10.

Goldstein, J. R., Sobotka, T., Jasilioniene, A. 2009: The End of "Lowest-Low" Fertility? Population and Development Review 35, 4, s. 663-699

Horská, P., Kučera, M., Maur, E., Stloukal, M. 1990: Dětství, rodina a stáří v dějinách Evropy. Praha: Panorama.

Kohler, H.-P., Billari, F.C., Ortega, J.A. 2002: The emergence of lowest-low fertility in Europe duringthe 1990s. Population and Development Review 28, 4, s. 641–681.

Livi-Bacci, M. 2003: Populace v evropské historii. Praha: Nakladatelství Lidové Noviny.

Pavlík, Z. 1964: Nástin populačního vývoje světa. Praha: ČSAV.

Pavlík, Z., Rychtaříková, J., Šubrtová, A. 1986: Základy demografie. Praha: ČSAV.

Absolvovanie predmetu je podmienené odovzdaním dvoch samostatne vypracovaných praktických zadaní počas semestra a následne vykonaním záverečnej skúšky v skúškovom období. Vypracované zadania sú nutnou podmienkou pre účasť na záverečnej skúške. Skúška pozostáva z teoretickej časti a predstavuje 100 % váhu hodnotenia celého predmetu. V závislosti od bodového hodnotenia oboch častí skúšky bude udelená známka, a to nasledovne A: 92-100 % B: 84-91 % C: 76-83 % D: 68-75 % E: 60-67 %. V prípade, že študent neodovzdá počas semestra všetky samostatne vypracované zadania, nebude mu umožnená účasť na záverečnej skúške a ohodnotenie predmetu bude Fx.

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Populačný vývoj sveta v najstarších dobách - Prehistorický vývoj človeka a osídľovanie zeme ľudským druhom - od najskorších Hominidov k Homo Sapiens. Prvé ľudské populácie - prehistorické populácie a možnosti odhadu ich početnej veľkosti. Prehistorické populácie Európy, Blízkeho východu, Severnej a Južnej Ameriky, Ázie a Oceánie.

Neolitická revolúcia a jej vplyv na populačný vývoj sveta - pôvod, časovanie a smery šírenia neolitickej revolúcie na svete. Expanzia poľnohospodárskych civilizácií a úloha neolitickej revolúcie v procese demografického prechodu. Zmeny v populačnej dynamike počas neolitickej revolúcie a možnosti ich explanácie. Demografické, biologické a kultúrne aspekty neolitickej revolúcie, dopady na zdravotný stav a úmrtnosť.

Populačný vývoj starovekých civilizácií - ekonomické a ekologické faktory. Populačný vývoj a populačná klíma najstarších civilizácií sveta. Úmrtnosť, plodnosť, sobášnosť a rodina v starovekom Grécku, Ríme a Egypte. Úloha migrácií v starovekých populáciách.

Starý demografický režim a populačný vývoj sveta - Charakter populačného vývoja v období starého demografického režimu. Vonkajšie a vnútorné faktory starého demografického režimu a ich vplyv na populačný vývoj sveta. Demografický rast medzi nutnými a voliteľnými podmienkami. Priestor, ekonomický vývoj a stratégie demografického rastu. Strava a epidemiologická situácia počas starého demografického režimu. Vplyv demografických kríz na populačný vývoj sveta. Demografické systémy v období starého demografického režimu - charakter sobášnosti, plodnosti, úmrtnosti a vplyv migrácií.

Transformácia obrazu plodnosti a úmrtnosti v dlhodobom populačnom vývoji sveta - Koncept prirodzenej plodnosti - vekové vzorce, úroveň a vývojové trendy. Determinanty prirodzenej plodnosti (Davis-Blake a Bongaartsov model). Vplyv zdravotného stavu a výživy na prirodzenú plodnosť. Vplyv sociokultúrnych faktorov na dojčenie a sexuálne správanie. Detská a dojčenská úmrtnosť a jej vplyv na plodnosť. Regulácia plodnosti a rozhodovacie procesy týkajúce sa reprodukcie, manželstvo, sociálne inštitúcie a zmeny v procese plodnosti. Časovanie nástupu, dynamika šírenia, dĺžka trvania a špecifiká transformácie procesu plodnosti v rámci demografickej revolúcie (tranzície). Princetonský projekt a analýza poklesu plodnosti vo vybraných krajinách Európy (Francúzsko, Veľká Británia, Rusko, Belgicko).

Charakter úmrtnostných pomerov a epidemiologickej situácie v historickej perspektíve. Zmeny v úmrtnostných pomeroch v kontexte epidemiologickej tranzície.

Demografická tranzícia a nový demografický režim v kontexte populačného vývoja sveta - Svetové a regionálne vzorce. Úroveň, vzorce a ekonomické implikácie demografickej tranzície. Globalizácia reprodukčného správania. Vplyv ďalších tranzícií na zmeny reprodukčného správania. Pokračujúca demografická tranzícia v rozvojových krajinách sveta. Sobášnosť, párové súžitie, plánovanie rodiny, antikoncepcia a potratovosť - Vzorce párového súžitia - vek a intenzita vstupu do manželstva, párového spolužitia. Niektoré determinanty sobášnych vzorcov. Sobášnosť vo svetových populáciách do polovice 20. storočia a v súčasnosti. Plánovanie rodiny, sexuálna výchova. Sexuálna aktivita, vek a rodinný stav. Plodnosť veľmi mladých žien (dievčat). Druhy a miera užívania antikoncepcie. Nenaplnená potreba plánovaného rodičovstva. Zdroje údajov a metodika ich zberu.

Na ceste k nízkej, odkladanej a nestabilnej plodnosti na svete - Odkladanie plodnosti v kontexte širších tranzícií na ceste k dospelosti v moderných a postmoderných spoločnostiach. Príčiny, vysvetlenia, politiky, socioekonomický vývoj a extrémne nízka plodnosť. Extrémne nízka plodnosť v krajinách Juhovýchodnej Ázie - príčiny a politické odozvy, extrémne nízka plodnosť vo Východnej Ázii. Nízka plodnosť v Číne. Vývoj a šírenie extrémne nízkej plodnosti v európskom priestore. Dopady nízkej plodnosti na populačný vývoj a spoločnosť. Vplyv ekonomických recesií. Koniec extrémne nízkej plodnosti na svete?

Demografická dynamika, diverzita populačného vývoja na svete po druhej svetovej vojne a dopady demografických zmien - Vzorce transformácie demografickej reprodukcie po druhej svetovej vojne. Globálny pokles plodnosti a jeho špecifiká. Zlepšovanie úmrtnostných pomerov v kontexte zväčšujúcich sa diferencií. Zmeny demografickej reprodukcie a jej vplyv na distribúciu svetovej populácie. Dopady demografických zmien - ekonomické, sociálne a kultúrne konzekvencie procesu starnutia, ekonomické dopady migrácie, imigrácia a integrácia, ekonomický rast a populačný rast, vzťah populačný vývoj a životné prostredie.

Populačný vývoj gigantov - Populačný vývoj Číny a Indie, USA, Sovietskeho zväzu a Ruska. Vzorce a vývojové trendy plodnosti - plodnosť a sobášnosť, typy reprodukčného správania, intenzita a časovanie plodnosti, priestorové a etnické rozdiely v procese plodnosti, plodnosť a potratovosť. Charakter rodín, rodinného správania a ich zmeny v čase a priestore. Vzorce a vývojové trendy procesu úmrtnosti. Migrácia a jej vplyv na populačný vývoj. Charakter vybraných populačných štruktúr. Prognóza budúceho populačného vývoja.

Vojnové konflikty a ich vplyv na populačný vývoj sveta - Priame a nepriame vplyvy vojnových konfliktov na populačný vývoj. Prvá svetová vojna ako príklad demografickej krízy. Dopady Veľkej vojny na sobášnosť, plodnosť a úmrtnosť - príklady vybraných európskych krajín. Španielska chrípka a povojnová kompenzačná fáza. Druhá svetová vojna a jej vplyv na populačný vývoj sveta. Povojnové presuny obyvateľstva. Niektoré lokálne vojnové konflikty a občianske vojny a ich dopady na populačný vývoj.

HIV-AIDS a špecifiká populačného vývoja krajín subsaharskej Afriky - Vývoj globálnej pandémie HIV-AIDS. Úmrtnosť a incidencia HIV, priestorové rozšírenie a vývoj prevalencie v čase. Vplyv HIV-AIDS na plodnosť, úmrtnosť a populačné štruktúry. HIV-AIDS a dynamika populačného vývoja vybraných afrických krajín. Predpokladaný budúci vývoj globálnej pandémie HIV-AIDS.

Zmeny vo vzorcoch úmrtnosti a epidemiologickej situácie v krajinách sub-saharskej Afriky. Vývoj a úroveň úmrtnosti v sub-saharskej Afrike. Vývoj detskej a dojčenskej úmrtnosti. Zmeny v úmrtnosti podľa príčin smrti. Vývojové špecifiká procesu plodnosti v subsaharskej Afrike - je Afrika z pohľadu tranzície plodnosti odlišná?

Prognóza budúceho populačného vývoja svetovej populácie - Hlavné znaky budúceho vývoja plodnosti a úmrtnosti svetovej populácie. Dynamika populačného vývoja a jej priestorové diferencie. Populačné starnutie a ďalšie štrukturálne zmeny. Predpoklady budúceho smerovania migračných pohybov v globálnom aspekte.

Cieľom predmetu je poskytnúť komplexnejšie poznatky o populačnom vývoji sveta v širšom časovom rámci. Podrobne rozoberá charakter demografickej reprodukcie najstarších populácií, jeho zmeny v rámci neolitickej revolúcie, ako aj následný populačný vývoj a jeho podmienenosti počas starého demografického režimu. Špeciálna pozornosť je venovaná nástupu zmien demografickej reprodukcie v rámci prvej demografickej revolúcie (tranzície) v globálnom aspekte. S tým sú úzko prepojené aj informácie týkajúce sa dynamiky populačného vývoja svetovej populácie a jednotlivých kontinentov po druhej svetovej vojny, ako aj predpokladaného budúceho smerovania a dopadov samotného populačného vývoja na . Zvláštnu pozornosť predmet venuje tiež niektorých špecifickým aspektom populačného vývoja sveta, ako sú vojnové konflikty, globálna epidémia HIV-AIDS, či extrémne nízka plodnosť a odkladanie materstva a rodičovstva.

Beckford, J., 2012. SSSR Presidential Address Public Religions and the Postsecular: Critical Reflections. In: Journal for the Scientific Study of Religions, 2012, 51, 1-19.

Hackett, J. et al. 2015. The Future of World Religions: Population. Growth Projections, 2010-2050. Pew Research Center, 2015, p. 245. Dostupné na: https://www.researchgate.net/publication/274385034_The_Future_of_World_Religions_Population_Growth_Projections_2010-2050

Majo, J., 2021. Nové výzvy pre slovenskú geografiu náboženstiev v súčasnej dynamickej spoločnosti. Geografie 126/1, 75-96. https://geografie.cz/media/pdf/geo_2021126010075.pdf

Majo, J., 2015. Symbiosis in Diversity: The Specific Character of Slovakia’s Religious Landscape. In: Brunn, S., ed. The Changing World Religion Map. Dordrecht: Springer, 415-438.

Matlovič, R., 2001. Geografia relígií. Prešov: Prešovská univerzita, 2001.

Podolinská, T., 2007. Quo vadis Domine? K typológii súčasných náboženských a duchovných identít na Slovensku. Slovenský národopis, 55, 2, 135-158.

Šprocha, B., Tišliar, P., 2014. Demogeografický profil náboženského vyznania obyvateľstva Slovenska za posledných 100 rokov. In: Populačné štúdie Slovenska 3. Bratislava: 2014, 111-187. Dostupné na: http://www.muzeologia.sk/index_htm_files/PSS_3.pdf

Václavík, D., 2007. Sociologie nových náboženských hnutí. Brno: Masarykova univerzita.

Doplňujúca literatúra:

Brezák, J., 1996. Prehľad vývoja náboženskej príslušnosti obyvateľov Slovenska vo svetle štatistických čísiel. Bratislava: PAX CHRISTI SLOVAKIA, 1996.

EUROPEAN VALUES STUDY. Dostupné na: http://www.europeanvaluesstudy.eu/

Heller, J., 1988. Nástin religionistiky. Uvedení do vědy o náboženstvých. Praha: Kalich.

Kong, L., 2010. Global shifts, theoretical shifts: Changing geographies of religion. In: Progress in Human Geography, 2010, 34, 6, 755-776.

Knott, K., 2003. The Location of Religion. A Spatial Analysis. London, New York: Routledge.

Kvasničková, A., 2003. Náboženský život. In: Sopóci, J., ed. Slovensko v deväťdesiatych rokoch. Bratislava: Univerzita Komenského.

Lee, L., 2015. Recognizing the Non-religious. Reimagining Secular. Oxford: OUP.

Majo, J., Kusendová, D., 2015. Náboženský atlas Slovenska. Bratislava: DAJAMA, 2015.

Mcquillan, K., 2004. When Does Religion Influence Fertility? In: Population and Development Review. 2004, 30, 1, 25-56.

Park, CH., 2004. Religion and Geography. London: Routledge.

Stump, R. W., 2008. The Geography of Religion. Faith, Place, and Space. Lanham: The Rowman & Littlefield Publishers.

Vyžaduje sa aktívna účasť na prednáškach. V priebehu semestra budú zadané úlohy na písomné vypracovanie, projekty, odborné publikácie na rešeršné spracovanie, niektoré v anglickom jazyku a v skúškovom období písomné previerky z učiva. Záverečný výsledok bude určený ako vážený priemer výsledkov zo všetkých hodnotených aktivít. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať celkovo najmenej 92% bodov, na B najmenej 84% bodov, na C najmenej 76% bodov, na D najmenej 68% bodov a na hodnotenie E najmenej 60% bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý celkovo získa menej ako 60% bodov.

Klasifikačná stupnica: A: 100 - 92 %, B: 91- 84 %; C: 83 - 76 %, D: 75 - 68 %, E: 67 - 60 % FX: 0 - 59 %.

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Úvod do religionistiky a geografie náboženstiev 1. - Problematika definície náboženstva, príklady definícií, ich kritika. Problém vedeckého štúdia náboženstiev, etnocentrizmus, nestrannosť, ideologizujúce skreslenia. Náboženstvo ako antropologická konštanta. Klasifikácia náboženstiev: podľa historického, sociálno-priestorového, genetického kritéria, podľa početnosti božstiev.

Úvod do religionistiky a geografie náboženstiev 2. - Pojmový aparát religionistiky a geografie náboženstiev: sacrum, kult, rítus, rituál, animatizmus, animizmus, manizmus, manaizmus, monoteizmus, polyteizmus, henoteizmus, dualizmus, karmové (neteistické) systémy, synkretické náboženstvá, teizmus, panteizmus, deizmus, náboženstvo knihy, kryptoreligiózne a pseudoreligiózne útvary, multikonfesionalita. Sekta a nové náboženské hnutie vs. cirkev, ich definície, rozlišovacie kritériá podľa M. Webera, E. Troeltscha, R. Starka a W. Bainbridgea, R. Wallisa, ich kritika. Vzťahy medzi náboženstvami: exkluzivizmus, pluralizmus, inkluzivizmus. Koncepcie vzniku náboženstiev (evolučné a depravačné teórie, responzívna teória) autorov: H. Spencer, E. B, Tylor, J. G. Frazer, R. Marret, R. N. Bellah, W. Schmidt, J. Heller a ich kritika.

Náboženstvo ako spoločenský fenomén - Základný pojmový aparát – náboženstvo, konfesia, cirkev. Kľúčové teoretické koncepty – napr. sacred canopy, vicarious religion. Náboženstvo ako sociálny a sociálne konštruovaný fenomén (vnútorné aspekty: believing, belonging, behaving – resp. belief, ritual, experience, community). Meranie religiozity a konfesionality (cenzy a výberové zisťovania - ISSP, EVS, Pew Forum, koncept seekers a dwellers), kontextualizácia náboženstva a medzigeneračné súvislosti (štúdium aj v anglickom jazyku).

Geografia náboženstiev ako vedná disciplína a jej aktuálne témy - Vývoj geografie náboženstiev (starovek a stredovek, od 16. storočia po modernú geografiu náboženstiev), predstavitelia (B. R. Sahagun, Varenius, J. de Acosta, I. Kant, G. H. Kasche, M. Weber, C. Troll a jeho škola, P. Fickeler, americká škola D. Sophera, nemecká škola M. Büttnera). Bochumský model vzťahu náboženstva a geografickej sféry, konkrétne príklady tohto vzťahu.

Definícia Geografie náboženstiev, jej postavenie v systéme vied, príbuzné a hranične vedné disciplíny. Geografia náboženstiev ako súčasť novej kultúrnej geografie, transformácia vnímania priestoru (D. Massey) vo vzťahu k relígii, jeho dekonštrukcia, a rekonštitúcia. Aktuálny stav bádania vo svete (náboženstiev (R. Stump, L. Kong, Ch. Park, K. Knott) a na Slovensku vrátane príbuzných vied – sociológia a kultúrna antropológia.

Vybrané národné náboženstvá - Judaizmus, hinduizmus ako príklady národných náboženstiev, ich zakladatelia, doktrína, posvätná literatúra, rozmiestnenie vyznávačov, vybrané špecifiká a reálie.

Islam – univerzálne náboženstvo - Stručná história vzniku, životopis Muhammada, Posla Božieho, zakladateľa náboženstva, doktrína, Korán, 5 pilierov viery - povinnosti moslima, džihád, hlavné smery – Sunna a ši´a, priestorové rozmiestnenie vyznávačov, vybrané špecifiká a reálie.

Buddhizmus – univerzálne náboženstvo - Stručná história vzniku, posvätné texty Tipitaka, geografické rozšírenie vyznávačov v minulosti a dnes, okolnosti vzniku buddhizmu, životopis Buddhu, zakladateľa náboženstva, doktrína buddhizmu – Stredná cesta, 4 vznešené pravdy, reťazec podmieneného vznikania, 8-dielna cesta, koncept duše v buddhizme, 5 skhánd, Sangha a Vinaja, koncept prázdnoty, hlavné prúdy v buddhizme, pútnické miesta, vybrané špecifiká a reálie.

Kresťanstvo – univerzálne náboženstvo - Stručná história vzniku, životopis Ježiša Krista Nazaretského, posvätné texty (Evanjelium), geografické šírenie náboženstva, hlavné smery a okolnosti ich vzniku, doktrína, súčasné členenie a rozmiestnenie kresťanstva vo svete.

Náboženská scéna na Slovensku - Náboženstvo starých Slovanov. Vývoj religióznej štruktúry obyvateľstva Slovenska, predreformačná, reformačná a poreformačná (rekatolizačná) fáza, pototalitné obdobie, desekularizácia/sekularizácia, štruktúra podľa cenzov. Základné cirkevné denominácie na Slovensku, ich história, postavenie, rozmiestnenie vyznávačov, vývoj a špecifiká. Náboženské reálie počas totality – vybrané udalosti. Aktuálny legislatívny rámec registrovania cirkví a náboženských spoločností a jeho dôsledky. Metodické nástroje na skúmanie štruktúrnych znakov populácie: stupeň religiozity, indexy diverzifikácie, indexy (de)sekularizácie. Priestorové aspekty a demografické súvislosti náboženskej štruktúry obyvateľstva SR.

Sekularizácia, postsekularizácia a bezkonfesijnosť ako významné spoločenské fenomény - Historické príčiny formovania vzťahu štát a cirkvi (H. Knippenberg), teoretické východiská a pohľady na tento fenomén, rozdiely medzi USA a Európou, postavenie Slovenska v tomto fenoméne. Ateizmus a jeho formy. Ne-náboženskosť ako významný a výrazne štruktúrovaný fenomén (ateisti, nonkonformisti, cirkevná a necirkevná religiozita, tradicionalisti, post-tradicionalisti, sekularisti, spitiruálni jedinci a pod.). Sociálno-demografické súvislosti bezkonfesijnosti (rodové, etnické, priestorové a pod.) a jej medzigeneračnej reprodukcie (štúdium aj v anglickom jazyku).

Religiozita a mesto - Špecifiká urbánnej a suburbánnej religiozity v slovenskom, európskom či celosvetovom meradle. Diverzifikácia náboženských prejavov, postsekularizmus a infrasekularizmus v urbánnom priestore. Špecifiká náboženských prejavov v dichotómii mesto – vidiek, fenomén megachurch a jeho kultúrne a sociálno-demografické pozadie. Religiozita a krajina - Postavenie krajinnej sféry v kontexte náboženskej identity, poetika a politika miesta (L. Kong). Praktické príklady diverzifikácie v čase a priestore na Slovensku a vo svete. Fenomén cintorína a špecifiká nekrogeografického výskumu vo vzťahu k sociálnym identitám a formovaniu priestoru.

Osvojenie si základného terminologického aparátu religionistiky a geografie náboženstiev. Objasnenie pozície geografie náboženstiev v systéme geografických vied a jej úlohy medzi vedami všeobecne, objasnenie evolúcie, základov doktríny prijímanej v súčasnosti, kultu a organizácie trojice univerzálnych náboženstiev (buddhizmus, kresťanstvo, islam). Získanie prehľadu o priestorovom rozložení náboženstiev vo svete. Osvojenie si poznatkov o genéze a súčasnej podobe náboženského života na Slovensku, o religióznej štruktúre obyvateľov SR a sveta. Predstavenie postavenia náboženstva a ne-náboženstva ako významných sociálnych fenoménov, priestorovo a časovo kontextualizovaných a výrazne dynamických. Konštruovanie postavenia relígie a ne-relígie v zvláštnych pozíciách (mesto, krajina) a ich príspevok k formovaniu priestoru.

Majo, J., Šprocha, B. (2016). Storočie populačného vývoja Slovenska II.: populačné štruktúry. Bratislava: INFOSTAT.

Šprocha, B., Tišliar, P. (2016). Transformácia plodnosti žien Slovenska v 20. a na začiatku 21. storočia. Bratislava: Muzeológia a kultúrne dedičstvo.

Šprocha, B., Tišliar, P. (2018): 100 rokov obyvateľstva Slovenska. Od vzniku Československa po súčasnosť. Bratislava: Centrum pre historickú demografiu a populačný vývoj Slovenska, Filozofická Fakulta UK Bratislava.

Šprocha, B., Majo, J. (2016): Storočie populačného vývoja Slovenska I.: demografické procesy. Bratislava: INFOSTAT.

Ďalšia literatúra:

Bleha, B., Vaňo, B., Bačík, V. a kol. (2014). Demografický atlas Slovenskej republiky. Bratislava: Geografika.

Pilinská, V. a kol. (2005). Demografická charakteristika rodiny na Slovensku. Bratislava: infostat.

Potančoková, M. (2009). Plodnosť žien na Slovensku v období rokov 1950-2008 v generačnom pohľade. Bratislava: Infostat.

Srb, V. (2002). Obyvateľstvo Slovenska 1918-1938. Bratislava: Infostat.

Šprocha, B. (2014). Reprodukcia rómskeho obyvateľstva na Slovensku. Bratislava: PÚ SAV.

Šprocha, B. a kol. (2016). Demografický obraz najväčších miest Slovenska. Bratislava: Infostat.

Šprocha, B., Vaňo, B., Bleha, B. (2014). Prognóza vývoja rodín a domácností na Slovensku do roku 2030. Bratislava: Infostat.

Vaňo, B. a kol. (2001). Populačný vývoj na Slovensku v rokoch 1945-2000. Bratislava: Infostat

Absolvovanie predmetu je podmienené odovzdaním dvoch samostatne vypracovaných praktických zadaní počas semestra a následne vykonaním záverečnej skúšky v skúškovom období. Vypracované zadania sú nutnou podmienkou pre účasť na záverečnej skúške. Skúška pozostáva z teoretickej časti a predstavuje 100 % váhu hodnotenia celého predmetu. V závislosti od bodového hodnotenia oboch častí skúšky bude udelená známka, a to nasledovne A: 92-100 % B: 84-91 % C: 76-83 % D: 75-68 % E: 60-67 %. V prípade, že študent neodovzdá počas semestra všetky samostatne vypracované zadania, nebude mu umožnená účasť na záverečnej skúške a ohodnotenie predmetu bude Fx.

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Charakter populačného vývoja na Slovensku na konci 19. a na začiatku 20. storočia - Vnútorné a vonkajšie faktory demografickej reprodukcie populácie Slovenska do začiatku 1. svetovej vojny. Prehlbovanie demografickej revolúcie a jej odraz v charaktere plodnosti, úmrtnosti a vekovej štruktúry populácie Slovenska. Význam sobášnosti a migrácie pre reprodukciu Slovenska.

Vplyv 1. svetovej vojny a medzivojnového obdobia na populačný vývoj Slovenska - Prvá svetová vojna a jej priame a nepriame dopady na populačný vývoj Slovenska. Vývoj sobášnosti, plodnosti a úmrtnosti počas vojny a v povojnovom období. Vznik demografickej krízy a kompenzačná fáza medzivojnového obdobia. Pokračovanie demografickej revolúcie a niektoré vonkajšie faktory reprodukcie v medzivojnovom období. Vnútorná a zahraničná migrácia na Slovensku v medzivojnovom období. Charakter a zmeny základných demografických štruktúr populácie Slovenska pred ukončením demografickej revolúcie.

Druhá svetová vojna a povojnové obdobie v populačnom vývoji Slovenska - Vonkajšie a vnútorné faktory populačného vývoja Slovenska od druhej polovice 30. rokov do začiatku 50. rokov. Niektoré špecifické črty populačnej a sociálnej politiky Slovenskej republiky (1939-1945). Vývoj hlavných demografických procesov počas druhej svetovej vojny a v povojnovom období. Niektoré negatívne dopady druhej svetovej vojny a prvých povojnových rokov na populačný vývoj (v kontexte holokaustu, výmeny maďarského a rusínskeho obyvateľstva, vysídlenie Nemcov)

Socialistický režim reprodukcie, jeho faktory a odraz v populačnom vývoji Slovenska - Formovanie socialistického skleníka, faktory a ich dopady na charakter reprodukcie na Slovensku. Hlavné znaky socialistického režimu reprodukcie. Vývoj jednotlivých demografických procesov a vybraných populačných štruktúr na Slovensku od začiatku 50. do konca 80. rokov 20. storočia.

Celospoločenská transformácia po roku 1989 a jej dopad na populačný vývoj na Slovensku - Politické, spoločenské a hospodárske zmeny konca 80. a začiatku 90. rokov na Slovensku a ich odraz v populačnom vývoji. Prierezové a kohortné zmeny sobášnosti a plodnosti. Odkladanie rodinných a reprodukčných zámerov - starnutie vekového profilu plodnosti a sobášnosti. Zmeny v intenzite a charaktere úmrtnosti a potratovosti. Transformácia štruktúry ukončených tehotenstiev a ukončovanie „potratovej kultúry“. Špecifiká konceptu druhej demografickej revolúcie na Slovensku a v krajinách bývalého východného bloku. Posuny v charaktere vnútornej a zahraničnej migrácie. Odraz transformácie rodinného a reprodukčného správania vo vybraných populačných štruktúrach Slovenska.

Pokračujúca transformácia rodinného a reprodukčného správania na Slovensku a hlavné aspekty očakávaného budúceho vývoja - Zmeny v intenzite, časovaní a charaktere rodinného a reprodukčného správania na Slovensku v poslednom desaťročí. Hlavné znaky budúceho populačného vývoja na Slovensku a jeho dopady na niektoré oblasti fungovania slovenskej spoločnosti.

Priestorové rozdiely v populačnom vývoji Slovenska - Špecifiká rodinného a reprodukčného správania na Slovensku v časopriestorovom aspekte. Diferenciácia jednotlivých demografických procesov z pohľadu intenzity, časovania a charakteru na regionálnej úrovni (okresy, veľkostné skupiny obcí, mesto-vidiek).

Postavenie Slovenska v európskom priestore z hľadiska demografickej reprodukcie - Intenzita, časovanie a charakter jednotlivých demografických procesov na Slovensku v kontexte európskeho priestoru. Vývojové zmeny v postavení Slovenska z hľadiska rodinného a reprodukčného správania v Európe a ich podmienenosti.

Špecifiká reprodukčného správania vybraných skupín obyvateľstva na Slovensku - Diferenčná analýza rodinného a reprodukčného správania skupín obyvateľstva vymedzených na základe vybraných štrukturálnych znakov (národnosť, náboženstvo, vzdelanie, ekonomická aktivita, zamestnanie a pod.). Špecifiká demografickej reprodukcie osôb rómskej národnosti a osôb žijúcich v marginalizovaných rómskych komunitách na Slovensku.

Populačný vývoj rodín a domácností na Slovensku - Vývoj počtu, štruktúry a veľkosti rodín a domácností na Slovensku. Zmeny rodinného a reprodukčného správania a ich dopady na formovanie rodín a domácností na Slovensku. Faktické manželstvá (kohabitácie) na Slovensku. Neúplné rodiny, rozvodovosť a plodnosť mimo manželstva.

Predmet poskytne komplexné poznatky o modernom populačnom vývoji Slovenska a niektorých jeho vnútorných a vonkajších faktoroch. Podrobne rozoberá zmeny, ku ktorým dochádzalo v rodinnom, reprodukčnom správaní a procese migrácie približne od začiatku 20. storočia do súčasnosti. Okrem toho študenti získajú prehľad o vývoji hlavných demografických štruktúrach a ich zmenách v previazaní na hlavné demografické procesy a podmienenosti. Predmet tiež prináša pohľad na vývoj a charakter regionálnych diferencií v rodinnom a reprodukčnom správaní na Slovensku a zasadzuje tiež populačný vývoj Slovenska do širšieho európskeho priestoru v dlhšom časovom horizonte. Nemenej dôležitým je tiež informačný prínos niektorých špecifických tém týkajúcich sa populačného vývoja vybraných populačných skupín na Slovensku, ako aj očakávaného vývoja demografickej reprodukcie do budúcnosti.

Krchová, H. 2019. Praktický projektový manažment. Bratislava: Wolters Kluwer.

Kerzner, H. 2013. Project Management: A Systems Approach to Planning, Scheduling, and Controlling. New York: Wiley.

Kolektív autorov 2018. Príručka pre projektového manažéra so zameraním na dotácie. Ako vypracovať a zrealizovať projekt vlastnými silami. Bratislava: Gemini Group.

Príručka pre prijímateľa NFP (2015). Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, 97 p.

Príručka pre žiadateľa OP ŽP (2012). Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

Systém riadenia európskych štrukturálnych a investičných fondov. Programové obdobie 2014 – 2020 (2017). Úrad vlády Slovenskej republiky. Centrálny koordinačný orgán, 249 p.

Svozilová, A. (2011). Projektový management. Praha: Grada.

Lavrin, A., Kršák, B., Prokop, J., Mojžišová, A., Cirbes, P. (2012). Projektový manažment. Návody na cvičenia. Košice: Technická univerzita.

Hyttinen, K. (2017). Project Management Handbook. Vantaa: Laurea University of Applied Sciences.

1. písomná skúška (test) – 50 bodov, 10 otázok po 5 bodov, z toho 8 otázok s možnosťami a 2 otvorené otázky. 2. cvičenia – 2 úlohy po 25 bodov, spolu 50 bodov.

Klasifikačná stupnica: A: 100 - 92 %, B: 91- 84 %; C: 83 - 76 %, D: 75 - 68 %, E: 67 - 60 % FX: 0 - 59 %.

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Projektový manažment – základy 1 - definícia projektu, vlastnosti projektu, životný cyklus projektu, projektový manažment (manažment integrácie projektu, štruktúra a rámec projektu, manažovanie časových nárokov, manažment nákladov, manažment komunikácie, manažment rizík), zadanie projektu, zainteresované strany, ľudia v projekte,

Projektový manažment – základy 2 - manažment projektu (princípy manažmentu projektov, štúdia uskutočniteľnosti, základné plánovacie procesy, plán projektu, zásady procesu plánovania, plánovanie zdrojov, cash flow, manažment rizík, komunikácia v projekte, reporting, ukončenie projektu, vyhodnotenie projektu),

Problematika projektov financovaných z fondov EÚ 1 – Operačné programy 2014-2020 - hlavné ciele kohéznej politiky EÚ 2014-2020, tematické ciele kohéznej politiky EÚ 2014- 2020, Partnerská dohoda SR 2014-2020, Operačné programy programového obdobia 2014- 2020 - riadiace orgány, tematická koncentrácia, alokácie, zazmluvnenosť, čerpanie podľa programov,

Problematika projektov financovaných z fondov EÚ 2 – Operačné programy 2021-2027 - hlavné ciele kohéznej politiky EÚ 2021-2027, tematické ciele kohéznej politiky EÚ 2021-2027, Partnerská dohoda SR 2021-2027, Operačné programy programového obdobia 2021-2027 - riadiace orgány, tematická koncentrácia, alokácie, zazmluvnenosť, čerpanie podľa OP,

Problematika projektov financovaných z fondov EÚ 3 – Systém riadenia EŠIF (spôsoby implementácie, monitorovanie projektov) - osobitné spôsoby implementácie operačných programov (národný projekt, veľký projekt, projekt technickej pomoci, miestny rozvoj vedený komunitou, globálny grant, spoločný akčný plán, integrovaný prístup k územnému rozvoju - regionálne integrované územné stratégie a integrované územné stratégie mestskej oblasti), monitorovanie projektov (monitorovací výbor, monitorovacie správy – priebežná, záverečná, následná),

Problematika projektov financovaných z fondov EÚ 4 – Systém riadenia EŠIF (kontrola, hodnotenie a komunikačná stratégia, informovanie) - kontrola projektov (osobitné predmety kontroly, typy kontroly – ex-ante, ex-post, administratívna, priamo na mieste), hodnotenie projektov (výkonnostný rámec, hodnotenie úspešnosti, ex-ante, ex-post), komunikačná stratégia (globálny cieľ, hlavné ciele), informovanie a publicita (opatrenia, povinné znaky, spoločné informačné nástroje),

Problematika projektov financovaných z fondov EÚ 5 – Ako získať podporu z fondov EÚ (pokyny, žiadosť, popis projektu) - pokyny pre žiadateľa, žiadosť o nenávratný finančný príspevok (vypracovanie, predloženie, proces konania/schvaľovania – registrácia, kontrola formálnej správnosti, odborné hodnotenie, výberový proces, povinné prílohy), popis projektu (východisková situácia, situácia po ukončení realizácie),

Problematika projektov financovaných z fondov EÚ 6 – Ako získať podporu z fondov EÚ (popis projektu, pravidlá čerpania) - popis projektu (spôsob realizácie projektu, zdôvodnenie vhodnosti projektu, udržateľnosť výsledkov), podmienky a pravidlá čerpania podpory (zmena podmienok, oprávnené / neoprávnené výdavky, podmienky hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti výdavkov, mzdové výdavky – príklady a výpočet),

Problematika projektov financovaných z fondov EÚ 7 – Kľúčové pojmy v oblasti čerpania fondov EÚ 1 - aktivita, audit trail, centrálny koordinačný orgán, certifikačný orgán, cieľová skupina, dopytovo-orientovaný projekt, efektívnosť, európska územná spolupráca, európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, ex-ante kondicionalita, ex-post kondicionalita, finančné inžinierstvo, harmonogram realizácie projektu, hlavné skupiny nákladov, horizontálne priority, hospodárnosť, IT monitorovací systém (ITMS), Kohézny fond, konkrétny cieľ projektu, krížové financovanie, merateľný ukazovateľ, miesto realizácie projektu, monitorovacia správa, nenávratný finančný príspevok, neoprávnené výdavky,

Problematika projektov financovaných z fondov EÚ 8 – Kľúčové pojmy v oblasti čerpania fondov EÚ 2 - operačný program, oprávnené výdavky, personálna matica, platobná jednotka, pomoc de minimis, poskytovateľ pomoci, prijímateľ pomoci, projekt, riadiaci orgán, refundácia, sprostredkovateľský orgán, systém riadenia a kontroly, špecifický cieľ projektu, štatistická územná jednotka, štátna pomoc, štrukturálne fondy, udržateľnosť projektu, ukončenie realizácie projektu, účastníci projektu, účelnosť, účinnosť, verejné obstarávania, verejná obchodná súťaž, verejné výdavky, vlastné zdroje prijímateľa, vyhlasovateľ výzvy, výdavok, výstup projektu, výzva, zálohová platba, zjednodušené vykazovanie výdavkov, žiadosť o nenávratný finančný príspevok, žiadosť o platbu,

Projekty a miestna samospráva 1 - záujem a dopyt miestnej samosprávy o fondy EÚ, čerpanie fondov EÚ zo strany miestnej samosprávy, príklady čerpania fondov EÚ vybraných miest a obcí Slovenska, hlavné problémy čerpania a využívania fondov EÚ zo strany miest a obcí, najčastejšie chyby pri písaní projektov z fondov EÚ, metodologické prístupy k efektívnejšiemu využitiu projektov v miestnej samospráve,

Projekty a miestna samospráva 2 - ako si pripraviť a implementovať projekt z fondov EÚ vlastnými silami, výber vhodnej výzvy, tvorba projektového zámeru, tvorba žiadosti o dotáciu a povinných príloh k žiadosti o dotáciu, výber členov projektového tímu, realizácia verejného obstarávania, fyzického odovzdania projektu, realizácia a implementácia projektu, úspešné ukončenie projektu a fázy udržateľnosti projektu.

Predmet približuje aktuálne problémy a prístupy projektového manažmentu, v praktickej rovine v kontexte programov a projektov financovaných zo štrukturálnych a investičných fondov Európskej únie. Opiera sa o zoznámenie s elementárnymi východiskami projektového manažmentu. Absolvent ovláda základné princípy manažmentu projektov financovaných zo zdrojov EÚ. Bude zoznámený s predchádzajúcim i súčasným programovým rámcom projektov EÚ, v kontexte cieľov jej kohéznej politiky, s obsahom operačných programov minulého a aktuálneho programového obdobia implementovaných v podmienkach Slovenskej republiky. Z problematiky implementácie projektov financovaných z fondov EÚ ovláda systém riadenia z hľadiska možných spôsobov implementácie projektov, procesu ich monitorovania, kontroly a hodnotenia. Okrem iného, ovláda východiská komunikačnej stratégie operačných programov, ako i princípy povinnej publicity a informovania verejnosti o projektoch EÚ realizovaných v Slovenskej republike. Predmet rozvíja aj praktické, komunikačné schopnosti študentov v oblasti manažmentu konkrétneho projektu financovaného z fondov EÚ.

Baldwin, R. et al. 2003. Economic geography and public policy. Princeton: Princeton University Press.

Buček, J. 2017. Why and When Countries Implement Local Public Administration Reforms: A Long-Term View of Reform Dynamics in Slovakia, 1990–2015. In: Silva, C. N., Buček, J. eds. Local Government and Urban Governance in Europe (pp. 33-70). Cham: Springer

Fisher, R., Ury, W., Patton, B. 2012. Ako dosiahnúť súhlas. Bratislava: Eastone.

Fujita, K. ed. 2013. Cities and Crisis. London: Sage

Hood, C. 1986. Administrative analysis. New York: Harvester Wheatsheaf.

Lux, M., Kostelecký, T. 2011. Bytová politika – teorie a inovace pro prax. Praha: SLON.

McLaughlin, K., Osborne, S. P. Ferlie, E., 2005. New public management: current trends and future prospects. London: Routledge.

Miková, K., Žilinská, M., Fialová, Z. 2020. Participovať? Participovať! - učebnica participatívnej tvorby verejných politík. Bratislava: MV SR/Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti.

Miles, M. E., Berens, G., Wiess, M. A. 2000. Real Estate Development. Washington: Urban Land Institute.

Pallagst, K., Wiechmann, T., Martinez-Fernandez, C. eds. 2014. Shrinking cities: international perspectives and policy implications. London: Routledge.

Pierre, J. 2011. The Politics of Urban Governance. New York: Palgrave.

Staroňová, K., Sičáková-Beblavá, E. eds. 2006. Verejná politika a miestna samospráva: štyri princípy spravovania. Bratislava: FSEV UK.

Voss, C., Raz, T. 2016. Nikdy nedělej kompromis. Brno: Jan Melvil.

Weimer, D. L., Vining, A. R. 2010. Policy Analysis: Concepts and Practice. Upper Saddle River: Pearson.

Wollmann, H., Kopric, I. Marcou, G. 2016. Public and Social Services in Europe. London: Palgrave.

Ministerstvo dopravy a výstavby SR - Koncepcia mestského rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 (2018); Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2020 (2015); Strategické dokumenty ďalších verejných inštitúcií (ministerstvá, NBS – voľne dostupné).

1. vypracovanie semestrálnej práce (váha 20% na celkovom hodnotení), 2. písomná skúška (váha 80% na celkovom hodnotení) – test.

Klasifikačná stupnica: A: 100 - 92 %, B: 91- 84 %; C: 83 - 76 %, D: 75 - 68 %, E: 67 - 60 % FX: 0 - 59 %

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Geografia a verejná politika - Geografia a verejná politika; úrovne verejnej politiky; cyklus verejnej politiky; hlavné nástroje verejnej politiky (ekonomické, finančné, informačné, legislatívne, administratívne); klastre verejných politík; typy dokumentov vo verejnej politike; problém implementácie, možnosti participácia občanov

Aktuálne koncepty a trendy v geografii verejnej politiky – governance, inštitucionalizmus, new public manažment, co-creation v geografii – základné črty a kritika konceptov (napr. local governance, multilevel governance); inštitucionalizmus – inštitúcie ako pravidlá, zvyk, právne normy; regulácia, regulácia v priestorovom priemete; de/recentralizácia a (re)municipalizácia,

Administratívna analýza vo verejnej politike – základné charakteristiky, verejný statok a verejná moc; základné formy zabezpečovania verejných služieb; administratívna analýza; tvorba pravidiel, analýza ich výkonu, parciálne otázky napr. suverenita spotrebiteľa, výkon samokontrolou, krížové sankcie,

Byrokracia, technokracia, adhokracia, líderstvo - byrokracia – typické a moderné črty; technokracia – význam, vzťah odbornosť a politika; odborné a politické obsadzovanie pozícií vo verejnom sektore; úloha vedeckej sféry vo verejnej politike; adhokracia – vznik, rozmach, základné formy; úloha lídrov vo verejnej politike - typológie;

Vyjednávanie a legálne ovplyvňovanie vo verejnej politike - teória vyjednávania, stratégie vyjednávania, typy vyjednávačov, kolektívne vyjednávanie, záujmové a nátlakové skupiny; lobizmus ako legálne ovplyvňovanie – cieľ, vývoj, princípy, aktéri lobizmu, lobizmus v EÚ,

Informačná politika, transparentnosť, etika a korupcia - informovanosť a transparentnosť vo verejnej politike, zabezpečenie; korupcia, zdroje korupcie, typy a príklady, trestanie, klientelizmus a konflikt záujmov; škodlivosť korupcie a dôsledky; prevencia a boj proti korupcii, príklady korupcie v mestskom rozvoji – kritické body;

Priestorové aspekty verejných politík a základné problémy poskytovania verejných služieb - modely poskytovania verejných služieb; trh vs. štát a priestor v poskytovaní verejných služieb; výber dodávateľa; verejno-súkromné partnerstvo; regulácia, monitoring implementácie; vybrané sektorové politiky v priestorovej perspektíve,

Súčasné koncepty mestského rozvoja – vývoj, ideologické východiská, princípy, ekonomické, sociálne a politické súvislosti a dopady vybraných konceptov – napr. shrinking cities, smart cities/inteligentné mestá, low carbon cities, financializácia, mestské regióny; nadväzujúce stratégie a politiky; priemet týchto konceptov do praxe v mestskom rozvoji na Slovensku,

Bytový fond, bývanie a trh nehnuteľností – bývanie, bytový fond a politika bývania; nehnuteľnosť, subtrhy, špecifiká vlastníctva, aktéri trhu; funkcie trhu nehnuteľností, geografické rozčlenenie trhu, ponuka a dopyt; intervencie štátu na trhu nehnuteľností, bývanie a politiky podpory bývania – prehľad konceptov a nástrojov, dôraz na prax v SR,

Investovanie, developerský model výstavby a správa nehnuteľností - základné kategórie investícií, investovanie ako rozhodovací proces, správanie sa investorov, investície verejného sektoru; developer - ciele, riziká, hlavné úlohy, výber medzi alternatívami investovania, prístupy k hodnoteniu projektov; finančné aspekty; správa nehnuteľností, životný cyklus nehnuteľnosti, organizácia a správa nehnuteľností,

Konflikt a spolupráca v mestskom rozvoji – záujmy v priestore a ich stret, typické oblasti - nové vs. staré fyzické štruktúry, plánovanie, kultúrne dedičstvo, verejné priestory, lokalizačné konflikty (lokalizácia služieb a zariadení); rámec regulácie konfliktov na Slovensku; verejno-súkromné partnerstvo pri rozvoji, príklad zo SR,

Cvičenia - analýza vybranej verejnej politiky a jej dokumentov na Slovensku (napr. dopravnej, priemyselnej, energetickej, environmentálnej, výskumu a inovácií, zamestnanosti, sociálnej, zahraničnej a európskej, migračnej, národný program reforiem), dokumentov mestského rozvoja – spracovanie do semestrálnej práce a jej prezentovanie.

Predmet syntetizuje poznatky geografie verejnej politiky, administratívnej analýzy, prístupov na báze governance a new public managementu, mestského rozvoja a pod. Jednotlivé teoretické poznatky a prístupy aplikujeme v kontexte priestorových aspektov verejných politík a primárne mestského rozvoja. Študent sa zorientuje v teoretických otázkach, princípoch, nástrojoch, problémoch, aktéroch, vhodných modelových riešeniach. Zvýšená pozornosť sa venuje zásadným otázkam politík mestského rozvoja a bývania. Predmet rozvíja skúsenosti so špecifickými formami analýzy, študent získa prípravu na alternatívne riešenia rôznych kategórií problémov v kontexte verejnej politiky, poskytovania verejných služieb a rozvoja územia.

Rabišic, L., Soukup, P., Mareš, P. 2019. Statistická analýza sociálněvědních dat (prostřednictvím SPSS). 2. přepracované vyd. Brno: Masarykova univerzita.

Rochovská, A., Káčerová, M., Ondoš, S. 2014. Výskumné metódy v humánnej geografii a ich aplikácie. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.

Řehák, J., Brom, O. 2015. SPSS – Praktická analýza dat. Brno: Computer Press

Miller, H. J., Goodchild, M. F. 2015. Data-driven geography. GeoJournal, 80, 4, 449-461.

Vyžaduje sa aktívna účasť na prednáškach i cvičeniach. V priebehu semestra a v skúškovom období budú zadané úlohy na písomné vypracovanie. Za úlohy bude možné dosiahnuť maximálne 50% celkového hodnotenia. V skúškovom období bude záverečná skúška. Za záverečnú skúšku je možné dosiahnuť maximálne 50% celkového hodnotenia. Záverečný výsledok bude určený ako vážený priemer výsledkov zo všetkých hodnotených aktivít.

Klasifikačná stupnica: A: 100 - 92 %, B: 91- 84 %; C: 83 - 76 %, D: 75 - 68 %, E: 67 - 60 % FX: 0 - 59 %.

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Úvod do predmetu - Koncepčný úvod do oblasti myšlienok, ktoré vedú k správnemu spôsobu

premeny surových údajov na prakticky užitočné a cenné informácie. Úvod k programu SPSS

(spôsob získania programu, prostredie, predstavenie najjednoduchších operácií, vybrané

syntaxové príkazy, základné vizualizačné postupy...)

Zber, očistenie a váženie údajov - Základné spôsoby získania alebo tvorby údajov. Základy

očistenia údajov a spôsoby ako údaje „upratať“ za účelom ďalších analýz. Postupy váženia

štatistických jednotiek pri niektorých postupoch.

Tvorba základných štatistických prehľadov 1 - Rýchly prehľad vlastností skúmaných

premenných, výpisy a sumarizácie dát. Postup kategorizácie. Vytvorenie tabuľky počestností

pre kategorizované premenné a výpočet základných popisných štatistík.

Tvorba základných štatistických prehľadov 2 - Tvorba základných štátik v skupinách jednej

alebo viacerých premenných. Popis rozdelenia početnosti pomocou kvantilov. Výpočet

a testovanie pomerových štatistik.

Testovanie komparačných hypotéz 1 - Komparácie rozdielnych krížových kategórií.

Ukazovateľ asociácie u kvalitatívnych a ordinálnych premenných. One-Sample T test –

testovanie priemeru s konštantou (vopred zvolenou hodnotu), Independent-Samples T test –

porovnanie priemerov dvoch súborov, Paired-Samples T test – porovnanie priemeru dvoch

premenných v jednom súbore.

Testovanie komparačných hypotéz 2 - One-Way ANOVA – porovnanie priemerov u viacerých

súborov. Neparametrické testy – analýza založená na poradí: Related Samples, Independent

Samples, Sample K-S, Procedúra Legacy Dialogs. Chi-square – test „dobrej“ zhody chí-kvadrát.

Viacrozmerná štatistická analýza 1 - Bivariančná korelačná analýza. Lineárna a nelineárna regresná analýza. Procedúra Curve Estimation – vyhladenie údajov pomocou krivky. Viacrozmerná štatistická analýza 2 - Procedúra Factor – Optimálna redukcia viacrozmerných informácií a hľadanie vnútorných príčin variability dátového vektoru. Univariate – Určenie vplyvu vonkajších faktorov na variability kvantitatívnej premennej. Viacrozmerná štatistická analýza 3 - Zoskupovanie štatistických jednotiek podľa podobnosti ich profilov pomocou metódy Hierarchical Cluster. Zoskupovanie štatistických jednotiek podľa podobnosti ich profilov pomocou metódy K-means Cluster Regresné modelovanie 1 - Modelovanie časového rádu. Nástroj Regresion – Hľadanie trendu pomocou lineárnych a nelineárnych funkcií. Definovanie parametrov funkcie a určenie ich vplyvu na premenu. Definovanie efektu sezónnosti/cyklickosti. Forecasting – predikcia budúceho vývoja. Regresné modelovanie 2 - Modelovanie jednej závislej premennej od jednej alebo viacerých nezávislých premenných. Nástroj Regresion – Hľadanie vhodných lineárnych a nelineárnych funkcií. Definovanie parametrov funkcie a určenie ich vplyvu na premenu. Riešenie problému s multikolinearitou. Na cvičeniach budú precvičené konkrétne témy/postupy z prednášok.

Cieľom kurzu je urobiť nadstavbu k štatistickým postupom, ktoré si študenti osvojili na bakalárskom stupni štúdia. Tuto nadstavbu tvoria vyššie a zložitejšie analyticko-štatistke postupy, ktoré študent môže použiť pri vypracovaní svoje diplomovej práce, výskume, či v budúcom zamestnaní.

Slavík, V. 2021. Geografia verejnej správy. Učebné texty. Bratislava: Univerzita Komenského, Prírodovedecká fakulta.

Ďalšia odporúčaná literatúra:

Hoorens, D., ed. 2008. Sub-national Governments in the European Union. Organisation, responsibilities and finance. Paris: Dexia Editions.

Kaczmarek, T. 2005. Struktury terytorialno-administracyjne i ich reformy w krajach europejskich. Poznań: Wydawnictwo Naukowe UAM.

Žudel, J. 1984. Stolice na Slovensku. Bratislava: Obzor.

Celkové hodnotenie predmetu max. 100 bodov: z toho 10% účasť a aktivita na prednáškach, 20% cvičenia, 70 % záverečný test. V rámci cvičení sa spracúvajú projekty za max. 20 bodov.

Klasifikačná stupnica: A: 100 - 92 %, B: 91- 84 %; C: 83 - 76 %, D: 75 - 68 %, E: 67 - 60 % FX: 0 - 59 %.

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Študijná literatúra a informačné zdroje.

Geografia verejnej správy – základné termíny, princípy a zákonitosti.

Vývojové etapy verejnej správy na území Slovenska 1 - Samova ríša, etapa Veľkej Moravy, etapa hradských španstiev.

Vývojové etapy verejnej správy na území Slovenska 2 - etapa stolíc.

Vývojové etapy verejnej správy na území Slovenska 3 - etapa Jozefa II., etapa Bachovho absolutizmu, etapa žúp.

Vývojové etapy verejnej správy v ére Československa a Slovenského štátu - etapa veľžúp, etapa krajinského zriadenia, etapa Slovenského štátu.

Vývojové etapy verejnej správy v ére Československa - etapa krajov, etapa veľkých krajov, etapy vo vybraných regiónoch.

Etapy tvorby koncepcií a dokumentov reformy verejnej správy v SR od roku 1990

Etapy realizácia reformy verejnej správy v SR od roku 1990

Geografia verejnej správy štátov Európy - územno-správne usporiadanie, základné typy, priestorové jednotky (NUTS, LAU)

Etapy reformy verejnej správy vo vybraných štátoch Európy - Česká republike, Poľsko, Maďarsko, Dánsko

Formovanie siete sídiel medzinárodných inštitúcií verejnej správy v Európe

Úlohy na cvičenia - Vývoj vybraného okresu a realizácia projektu ESO v príslušnom okresnom úrade; Geografia verejnej správy vybraného štátu s dôrazom na reformy verejnej správy.

Predmet sa venuje geografickým aspektom vývoja verejnej správy v SR a v Európe. Študenti sa oboznámia so špecifikami jednotlivých historických etáp organizácie verejnej správy na území Slovenska až do roku 1989. Detailne preniknú do problematiky tvorby koncepcií reformy verejnej správy a ich realizácie v SR od roku 1990 až do súčasnosti. Posledný blok je venovaný európskej problematike verejnej správy, a to územno-správnemu členeniu štátov Európy (porovnávacia analýzy), reforme verejnej správy vo vybraných štátoch a hlavným sídlam medzinárodných inštitúcií v európskych metropolách.

Kowalczyk A. (2001b). Geografia hotelarstwa. Łódz: Wydawnictvo Uniwersytetu Łódzkiego.

Milewska, M., Wlodarczyk, B. (2005). Hotelarstwo. Lodž: Wydawnictwo WSTH.

Ďalšie odporúčané zdroje:

Johnson, C., Vanetti, M. (2005). Locational strategies of international hotel chains. Annals of Tourism Research, 32, 4, pp.1077-1099.

Kowalczyk, A. (2001a). Definition and research areas in the geographical study of hotel services. Turyzm, 11, 2, pp.5-22.

Whitla P., Walters P., Davies H. (2007). Global strategies in the international hotel industry. Hospitality Management, 26, pp. 777-792

Počas semestra budú 2 priebežné písomné previerky a bude sa spracovávať 1 projekt. Záverečné hodnotenie z predmetu bude vypočítané zo súčtu bodov získaných za projekt a písomné previerky.

Klasifikačná stupnica: A: 100 - 92 %, B: 91- 84 %; C: 83 - 76 %, D: 75 - 68 %, E: 67 - 60 % FX: 0 - 59 %.

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Základné pojmy - Hotelierstvo, geografia hotelierstva, hotel (definície, špecifiká hotelov), základné typy hotelov (garni hotel, boutique hotel, wellness hotel, botel, tranzitný hotel, motel ai.), hotelové služby, ubytovacia jednotka (izba, štúdio, apartmán).

Klasifikácia hotelov 1 - Klasifikácia hotelov podľa veľkosti - veľkosť hotela (kapacity podľa počtu izieb a lôžok), najväčšie hotely sveta. Klasifikácia hotelov podľa komfortnosti – triedy hotela, nejednotnosť na svete - odporúčania UNWTO, Hotelstars Union, klasifikácie hotelových spoločností ai.

Klasifikácia hotelov 2 - Klasifikácia hotelov podľa špecializácie na dominantnú klientelu, charakteristika, špecifiká a príklady jednotlivých typov hotelov (biznis hotely, kongresové hotely, tranzitné hotely, kúpeľné hotely, rekreačné hotely (rodiny s deťmi, len dospelý a pod.), kasinohotely, apartmánové hotely ai.).

Hotelové systémy, klasifikácia hotelových systémov - Pojmy hotelová spoločnosť a hotelová značka. Klasifikácia hotelových systémov podľa veľkosti, podľa veľkosti objektov, podľa komfortnosti, podľa geografického dosahu pôsobenia. Najväčšie hotelové spoločnosti sveta, najpočetnejšie hotelové značky sveta a EÚ.

História hotelierstva - Stručná história do 18. storočia. História moderného hotelierstva, vznik prvých luxusných mestských hotelov, vznik hotelových spoločností, významní hotelieri a ich prínos - Ceasar Ritz, Conrad Nicholson Hilton, Bill Marriott.

Trendy súčasného hotelierstva 1 - Špecifiká hotelierstva ako podnikateľskej aktivity. Dizajn - rastúci význam dizajnu, netradičné hotely, dizajn v hotelových spoločnostiach. Trvalo udržateľný rozvoj v hotelierstve – zelený program, ekocertifikáty, ekohotely.

Trendy súčasného hotelierstva 2 - Investičný trh a hotelierstvo, vlastníctvo a formy prevádzkovania hotelov (zmluva o riadení, franchising, leasing). Integračné procesy v hotelierstve (horizontálne a vertikálne fúzie – zmeny v rebríčkoch najväčších hotelových spoločností sveta).

Trendy súčasného hotelierstva 3 - Internacionalizácia a globalizácia hotelierstva - pôsobenie a lokalizačné stratégie najväčších hotelových systémov sveta, rastúci význam pôvodom ázijských hotelových spoločností. Prienik informačných technológií v hotelierstve – rezervačné systémy a portály a ich význam.

Metódy výskumu rozmiestnenia a lokalizácie hotelov na území veľkých miest 1 - Výhody a nevýhody metódy hodnotenia rozmiestnenia hotelov podľa územných resp. správnych jednotiek mesta, ukazovatele a štatistické metódy v geografii hotelierstva.

Metódy výskumu rozmiestnenia a lokalizácie hotelov na území veľkých miest 2 - Rozmiestnenie vzhľadom na vzdialenosť od centra mesta, centrum mesta ako najdôležitejší lokalizačný činiteľ. Lokalizácia hotelov podľa vnútornej funkčnej štruktúry mesta, lokalizačné činitele, modely lokalizácie hotelov na území miest podľa rôznych autorov.

Transformačné procesy v slovenskom hotelierstve 1 - Formovanie súkromného vlastníctva v slovenskom hotelierstve. Legislatívne zmeny ovplyvňujúce podnikanie v hotelierstve - zmeny kategorizácie ubytovacích zariadení (dôsledky na štruktúru hotelov podľa komfortnosti, luxusné hotely na Slovensku), daňové zaťaženie v hotelierstve a pod.

Transformačné procesy v slovenskom hotelierstve 2 - Pôsobenie domácich a zahraničných hotelových systémov na Slovensku. Asociácie hotelov na Slovensku. Dôsledky trhovej konkurencie – modernizácia priestorov a služieb, dizajn, zelený program ai.

Úlohy cvičení – študenti v priebehu semestra budú spracovávať semestrálnu prácu na vybranú tému. Počas cvičení bude prebiehať zadávanie semestrálnej práce, prezentácia výsledkov semestrálnych prác a diskusia.

Študent po absolvovaní predmetu by mal pochopiť fungovanie tohto veľmi dynamického odvetvia úzko spätého s turizmom vo svete a na Slovensku. Definovanie základných pojmov a klasifikácie hotelov a hotelových systémov podávajú nevyhnutný základ, ktorý poskytuje množstvo praktických informácií jednak pre budúcu prax v oblasti cestovného ruchu ale aj pre turistu. V sérii prednášok na najvýznamnejšie historické momenty vo vývoji hotelierstva nadväzujú najvýznamnejšie trendy, ktoré spôsobujú zmeny v súčasnom hotelierstve na celom svete a na Slovensku, so zvláštnym zreteľom na internacionalizáciu a globalizáciu v tomto sektore. Jedným z najvýznamnejších cieľov predmetu je zdôrazniť význam geografického výskumu v hotelierstve z teoretického aj z praktického hľadiska.

Buček, J., Plešivčák, M., Przybyla V. 2017. Politická geografia - politické ideológie, demokracia a voľby. Bratislava. Univerzita Komenského.

Coaffee, J. 2016. Terrorism, risk and the global city: towards urban resilience. London: Routledge.

Etzioni, A. 1994. Spirit of community. NY: Simon and Schuster.

Hošoff, B. a kol. 2020. Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky: Transformácia počas pandémie koronavírusu SARS-CoV-2. Bratislava: Ekonomický ústav SAV.

Dokupilová, D., Gerbery, D., Filčák, R. 2020. Energetická chudoba na Slovensku 2020: Od analýz k odporúčaniam pre verejné politiky. Bratislava: Centrum spoločenských a psychologických vied SAV.

Obadi, S., M., Korček, M. 2014. Energetická bezpečnosť Európskej únie so zameraním na ropu a zemný plyn: Teoretické pohľady a empirické dôkazy. Bratislava: Ekonomický ústav SAV.

Orzeck, R., Hae, L. (2020). Restructuring legal geography. Progress in Human Geography, 44, 5, 832-851.

Rusnák, J., Korec, P. 2020. Teória regionálneho rozvoja a výskum regiónov. Bratislava: Univerzita Komenského.

Samir K. C, Lutz, W. 2017. The human core of the shared socioeconomic pathways: Population scenarios by age, sex and level of education for all countries to 2100. Global Environmental Change, 42,pp. 181-192, https://doi.org/10.1016/j.gloenvcha.2014.06.004 United Nations, Department of Economic and Social Affairs, Population Division, 2019. World Population Prospects 2019: Highlights (ST/ESA/SER.A/423), dostupné na: https://population.un.org/wpp/Publications/Files/WPP2019_Highlights.pdf

Zakaria, F. 2021. 10 ponaučení pre postpandemický svet. Bratislava: N Press.

Hodnotenie predmetu bude tvorené 80% váhou skúšky a 20% váhou samostatnej práce. Záverečná skúška sa koná formou písomného testu (otvorené otázky). Samostatné práce (eseje, prezentácie) budú problémovo zamerané s cieľom - nachádzať príklady dobrej praxe, uvedomenia si limitov preberania univerzálnych riešení, poznania lokálnych aktérov a podmienok rozvoja, identifikácie nástrojov riešenia problémov.

Klasifikačná stupnica: A: 100 - 92 %, B: 91- 84 %; C: 83 - 76 %, D: 75 - 68 %, E: 67 - 60 % FX: 0 - 59 %.

slovenský

Prečo sa svet stáva zložitejším? - Ako chápať komplexitu? Globalizácia ako prejav/dôsledok rastúcej komplexity (zložitosti a prepojenosti) sveta. Čo je globalizácia, kedy vznikla a ako postupovala? Nerovnomerný rozvoj ako dôsledok rozširujúcej sa globalizácie. Identifikácia príčin nerovnomerného rozvoja. Vzostup (globálnych) miest. Miesta ako zdroj diverzity, prepojenosti a rastu.

Posadnutosť rastom a rozvojové problémy sveta - Ako sa líši rast od rozvoja? Aké vysvetlenia a riešenia ponúkajú ekonómovia a geografi? Vplyv modernizačnej teórie a neoliberálnej politiky. Úlohy medzinárodných inštitúcií a politika štrukturálneho prispôsobovania sa (tzv. Washingtonsky konsenzus) a jeho implikácie v praxi. Kritika politiky Washingtonského konsenzu (jeden vzor pre všetkých).

Žijeme na dlh? Dokedy? - Harveyho interpretácia kolobehu kapitálu. Kríza kapitalizmu. Nová finančná architektúra sveta (financie, úroky a dlh). Financializácia spoločnosti. Globálna hospodárska kríza z roku 2007. Priestorové a sociálne dopady kríz a možnosti ich riešenia.

Všetko so všetkým súvisí - Nová medzinárodná deľba práca, vzostup nadnárodných korporácii, teória svetového systému (Wallerstein), globálne komoditné a hodnotové reťazce. Globálne produkčné siete a nerovnomerný rozvoj, vznik integrovaných periférii. Príklady zo sveta.

Bez inovácií niet pokroku! - Čo sú poznatky a ako a kde vznikajú inovácie? Akú úlohu zohrávajú inštitúcie? Inovačné modely a inovačné systémy, príklady inovatívnych politík v Európy a typy regiónov. Sú inteligentná špecializácia a inovatívne politiky vhodné pre menej rozvinuté regióny?

Stáva sa Slovensko Detroitom Európy (a aké regionálne politiky uplatňuje)? - Pozícia automobilového priemyslu na Slovensku, výhody a nevýhody zapojenia v GPS, priestorové dopady lokalizácie automobilového priemyslu, priestorové slepé a na mieste založené regionálne politiky. Príklady zo Slovenska (539/2008 Z. z. Zákon o podpore regionálneho rozvoja vs. 336/2015 Z. z. Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov) a ich kritika.

Keď jedna Zem (ne)stačí? Geografické súvislosti a prognózy globálneho demografického vývoja – riziká globálneho populačného vývoja – populačný tlak a (ekonomická) migrácia, dopad na klimatické zmeny a ekologickú stopu, environmentálni (klimatickí) utečenci; spoľahlivosť a neurčitosť prognóz – môže byť demografická budúcnosť iná ako si myslíme dnes? V čom sa prognózy najviac mýlili a môžu zmýliť?; Sociálno-ekonomické scenáre a nárast globálnej edukačnej úrovne a ich priemet do demografických predikcií; starnúci svet – aký bude s 5-násobne vyšším počtom seniorov?

Je nádej na svet bez chorôb a epidémií – zdravie a zdravotná politika (definovanie); politika EÚ v oblasti zdravia; deklarácia OSN „Zdravie 21 - Zdravie pre všetkých v 21. storočí“, globálne opatrenia na riešenie nerovností v oblasti zdravia; epidémia vs. pandémia, priestorové analýzy ochorenia COVID-19 – mapovanie v rôznych priestorových mierkach; reakcia EÚ na pandémiu; transformácia globálnej ekonomiky v dôsledku pandémie COVID-19,

Nedá sa vypnúť - bez energie to nejde - energia a energetika (energia v ekonomickej teórii, zdroje, toky – produkcia a spotreba); energetická bezpečnosť – koncepty, definovanie a meranie, environmentálna dimenzia energetickej bezpečnosti; energetická politika a energetická bezpečnosť EÚ, energetická chudoba – definovanie, prístupy, priestorové súvislosti, indikátory, opatrenia a odporúčania, situácia na Slovensku, príklady dobrej praxe,

Aby bol svet spravodlivejší? - geografia, spravodlivosť, ľudské práva, etika; teória spravodlivosti, priestorová spravodlivosť a diferenciácia; existujú globálne spoločné hodnoty?; ľudské práva a ich rôzne dodržiavanie vo svete; prednosti a slabosti medzinárodného práva a medzinárodných inštitúcií (OSN, FRA, genocídy, mierové operácie, medzinárodná pomoc); spravodlivosť a ľudské práva ako limit/stimul rozvoja; právna geografia;

Demokracia a sloboda vo svete – nie je samozrejmosť – Čo je demokracia a sloboda? Ako sa šíri demokracie vo svete? súčasné podoby demokracie vo svete; ako demokraciu „meriame“; čo ohrozuje demokraciu – prečo sa niekde rozvinula a niekde nie; ak nie demokracia a sloboda tak čo – iné režimy vládnutia vo svete; demokracia a budúcnosť - v čase sociálnych sietí, nových médii, „kozmopolitná“ demokracia;

Môžeme sa ešte cítiť niekde bezpečne? – bezpečnosť (chápanie, dimenzie), geografia; podstata súčasných hrozieb – terorizmus, hybridizácia, technológie; tradičné a nové priestory napr. uchránime póly a vesmír pred konfliktami; medzinárodné a vnútroštátne hrozby; bezpečnosť – národná, urbánna, verejných priestorov; prevencia, plánovanie, riadenie a odolnosť bezpečnostným hrozbám; príklady.

Hlavným cieľom predmetu je predstaviť meniace sa prístupy k poznávaniu a riešeniu globálnych problémov vývoja spoločnosti v rôznej priestorovej dimenzii. Absolvent by mal nadobudnúť základné poznatky z oblasti ekonomickej komplexity, globálnych produkčných sieti a regionálnych inovačných sieti. Uvedené (teoretické) koncepcie majú zásadný vplyv na (nerovnomenný) rozvoj miest a regiónov. Humánna geografia sa snaží ukázať priestorový rozsah problémov, identifikovať ich príčiny, analyzovať a interpretovať problémové situácie, no zároveň hľadať a navrhovať odporúčania a ponúkať riešenia pre tvorcov politík. Predmet ponúka rozbor aktuálnych globálnych problémov, ktoré budú ukážkou previazanosti spoločenských problémov a ich možných riešení.

Pain, R. 2003. Social geography: on action orientated research. Progress in Human Geography 27, 5, pp. 649–657.

Blažek, M., Rochovská, A. 2006. Feministické geografie. Kapitola 7.2 – Na periférii diania – urbánna, rurálna, historická a politická geografia. Bratislava: Geografika, s. 91-99.

Džambazovič, R. 2007. Priestorové aspekty chudoby a sociálneho vylúčenia. Sociológia- Slovak Sociological Review, 5, str. 432-458.

Gerbery, D., Džambazovič, R. 2017. Urbánna chudoba na Slovensku. Geografický časopis, 69, 3, s.263-280.

Hlinčíková, M., Chudžíková, A., Kriglerová, E. G., & Sekulová, M. 2014. Migranti v meste. Prítomní a (ne)viditeľní. CVEK.

Holloway, S. L., Valentine, G. 2004. Children's geographies: Playing, living, learning. London: Routledge.

Chorvát, T. (ed). 2014. Miestne komunity III. Odraz spoločenského vývoja po roku 1918 na charaktere a štruktúre miestnych komunít na Slovensku. Banská Bystrica: Centrum vedy a výskumu UMB, s. 39-55.

Rochovská, A. Miláčková, M. 2012. Uzavreté komunity - nová forma rezidenčných priestorov v post-socialistickom meste. Gegraphia Cassoviensis, 6, 2, s. 165-175.

Rochovská, A. Majo, J. 2013. Domáce je domáce, alebo už sa to pestovanie v dnešnej dobe neoplatí? (Domáce hospodárenie - stále dôležitá súčasť životných stratégií domácností slovenského postsocialistického vidieka). Slovenský národopis, 61, 1, s.7-30.

Rochovská, A., Majo, J., Káčerová, M. 2014. Súčasná realita vzťahov na slovenskom vidieku: vidiecke komunity v ohrození alebo ako kapitalizmus pretvára sociálne vzťahy na dedine. In: Rusnáková, J., Rochovská, A. 2016. Sociálne vylúčenie, segregácia a životné stratégie obyvateľov rómskych komunít z pohľadu teórie zdrojov. Geografický časopis, 68, 3, 245-260.

Želinský, T. 2014. Chudoba a deprivácia na Slovensku: Metodologické aspekty a empíria. https://mpra.ub.uni-muenchen.de/76868/1/Zelinsky_Chudoba_online.pdf.

1. vypracovanie 1 semestrálnej práce na vopred určenú vybranú tému (20 bodov), 2. ústna záverečná skúška (80 bodov). Za mimoriadnu aktivitu a 100 % účasť je možné získať za semester extra 5 bodov. Je potrebné získať 60% bodov na hodnotenie E, 68% pre hodnotenie D, 76% pre hodnotenie C, 84% pre hodnotenie B a minimálne 92% bodov pre získanie hodnotenia A.

Klasifikačná stupnica: A: 100 - 92 %, B: 91- 84 %; C: 83 - 76 %, D: 75 - 68 %, E: 67 - 60 % FX: 0 - 59 %.

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Úvod do geografie nerovností - cieľ a obsah, podmienky absolvovania, časový harmonogram; na príklade konkrétnych výskumov (zo Slovenska i zahraničia) budú predstavené základné problémy a metodologické postupy, s dôrazom na predstavenie kvalitatívnych výskumných metód; študenti budú rozdelení do skupín, v rámci ktorých budú pracovať na semestrálnych projektoch zameraných na analýzu sociálne znevýhodnených skupín obyvateľov vo vybranom priestore;

Geografia chudoby - vzťahu medzi triednymi nerovnosťami a priestorom; definície chudoby a hlavné indikátory, ktorými sa chudoba meria v rôznych mierkach (na celosvetovej úrovni, v rámci EÚ, SR a regiónov); konkrétne príklady - rozdiel medzi absolútnou a relatívnou chudobou, hranica chudoby, koncept sociálneho vylúčenia; regióny chudoby v celosvetovej mierke; hlavné skupiny obyvateľov ohrozené chudobou na Slovensku (napr. ľudia bez domova, chudobní pracujúci, deti;

Sociálne vylúčenie a sociálne začleňovanie - hlavné skupiny ohrozené sociálnym vylúčením; predstavené politické dokumenty, kompetencie (štátu, regiónu, mesta), ktoré riešia problémy znevýhodnených skupín; vylúčenie a jeho priestorové špecifiká diskutované na príklade problémov seniorov a migrantov; sociálna inklúzia a inkluzívne vzdelávania; príklady vzťahov sociálneho vylúčenia a priestoru zo Slovenska i zo sveta;

Sociálne nerovnosti a životné stratégie obyvateľov - sociálne nerovnosti v meste a na vidieku, utváranie živobytia a životné stratégie; teória zdrojov (M. Burawoy), rozličné spôsoby utvárania živobytia (materiálnym zdrojom, zamestnanosti, sociálnym a občianskym zdrojom); kultúra chudoby a generačná chudoba; ekonomická situácia slovenských domácností, vývoj sociálnych nerovností, regionálne špecifiká;

Rod, feminizmus a geografia - základné princípy feminizmu, historický kontext, súčasné prúdy; rodové rozdiely na Slovensku (v rôznych historických a spoločenských podmienkach) a vo svete; na konkrétnych príkladoch (feminizácia chudoby, neúplné rodiny, domáca práca, nerovnaké odmeňovanie, dĺžka života žien a pod.) bude diskutovaný priestorový efekt rodových rozdielov;

Rasa, etnicita a priestor - etnické a rasové rozdiely a ich vzťah k priestoru; vzory interakcie menšiny s dominantnou spoločnosťou, konkrétne príklady v celosvetovej mierke (etnické enklávy, getá a pod.); aktuálne problémy migrácie (v kontexte EÚ aj Slovenska); pozitívne a negatívne prístupy k menšinám; participatívne vzdelávanie – aktivity zamerané na tému predsudkov a stereotypov spojené s diskusiou, ktoré bude využiteľné aj v ďalšej pedagogickej praxe budúcich učiteľov;

Priestorové špecifiká etnicity: Rómovia na Slovensku - chudoba a sociálne vylúčenie Rómov; história Rómov na Slovensku a vo svete, priestorové rozmiestnenie, sociálne postavenie; priestorová segregácia a jej vplyvu na chudobu rómskej populácie; Atlasom rómskych komunít;

Sociálne siete, susedstvo, komunity - sociálne siete (vzťahy) a ich dôležitosť vo vzťahu k nerovnostiam, životným stratégiám, chudobe a geografii; teoretické aspekty vzniku sociálnych sietí, hlavné znaky a podmienenosť prostredím a príslušnosťou k rozličným sociálnym skupinám; diskusia o komunite a susedstve, ich význame v rôznych spoločenských a politických kontextoch; príklady rómskych komunít, skupiny ľudí bez domova;

Deti a geografia - tri vzájomne súvisiace spôsoby myslenia o priestorovosti a nové sociálne štúdiám detstva; dôležitosť progresívneho chápania miesta pri prekonávaní rozkolu medzi globálnym a lokálnym prístupom k detstvu; výskumy v oblasti hrania, vzdelávania a života detí v rodine;

Sociálne nerovnosti v meste, urbánna sociálna geografia - vzťah medzi jednotlivcom, sociálnymi skupinami a mestským priestorom; ako sú rozličné sociálne identity (napríklad pohlavie, vek, trieda, etnická príslušnosť, sexualita) vzájomne prepojené s miestami, v ktorých žijeme, a ako prostredie odráža a formuje konkrétne spôsoby života; príklad Bratislavy - vybrané témy - segregácia a ghettoizácia, separácia a gated communities, gentrifikácia, komunity;

Mesto a migranti - migrácia a „právo migrantov na mesto“; problémy kultúrnej a sociálnej diverzity; proces sociálnej integrácie cez lokálny kontext; lokálne a implementovanie lokálnych integračných stratégií; čo to vlastne znamená „integrovať sa; prípadové štúdie - rozličné lokality na Slovensku, v ktorých žijú migranti.

Cieľom predmetu je oboznámiť študentov so základnými teoretickými konceptmi a metodologickými nástrojmi sociálnej geografie nerovností s bližším zreteľom na využitie v pedagogickej praxi učiteľov. Z odborného hľadiska sa predmet sa zameriava na spôsoby, akými sú sociálne nerovnosti v spoločnosti konštruované a formované. Témy diskutované v rámci predmetu vysvetľujú vzťahy medzi sociálnymi skupinami (rod, rasa/etnicita, trieda a pod.) a priestorom v rozličných geografických mierkach, študentom poskytnú lepšie pochopenie fungovanie spoločnosti. Neoddeliteľnou súčasťou predmetu je čítanie odborných textov a diskusie k prednášaným problémom, využívanie participatívnych foriem vzdelávania a podnecovanie verbálnych zručností a kritického myslenia študentov.

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách) za obdobie štúdia: 26

Metóda štúdia: prezenčná/dištančná

Holec J., Bielich A., Beran M. 2012. Přehled hub střední Evropy. Academia, Praha, 624 p.

Kliment J. (ed.) 2017. Zásady, pravidlá a odporúčania pre tvorbu a revíziu slovenského menoslovia siníc, rias, húb a rastlín. Bull. Slov. Bot. Spoločn. 39 (Suppl. 1): 1–79.

Læssøe T., Petersen J. H. 2019. Fungi of Temperate Europe. Vol. 1, 2. Princeton University Press, Princeton, Woodstock, 1715 p.

Lizoň P. 2001. Červený zoznam húb Slovenska. 3. verzia (december 2001). In: Baláž D., Marhold K., Urban P. (eds.), Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ochr. Prír. 20 (Suppl.): 6–13.

Stanová V., Valachovič M. (eds.) 2002. Katalóg biotopov Slovenska. Daphne – Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava, 225 p.

Počas semestra študent preukáže znalosť stanoveného počtu druhov húb prostredníctvom vlastných nálezov na vybraných lokalitách (dokladom môže byť fotografia, v prípade sporného určenia herbárová položka). V skúšobnom období študent absolvuje písomný test. Na získanie hodnotenia A je potrebné, aby získal 92–100 % z celkového počtu bodov testu, na hodnotenie B 84–91 %, na hodnotenie C 76–83 %, na hodnotenie D 68–75 %, na hodnotenie E 60–67 %.

Predmet sa uskutočňuje prezenčnou formou. V prípade situácie, ktorá prezenčnú formu neumožní, vyučujúci rozhodne o spôsobe dištančnej formy výučby. V prípade dištančnej formy skúšania sa hodnotenie uskutoční pomocou softvéru určeného pre online vzdelávanie.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Predmet sa otvára pri minimálnom počte 3 zapísaných študentov.

Huby a Slovensko – úvod (geografické pomery krajiny; stav výskumu diverzity húb na Slovensku; huby opísané zo Slovenska). Huby lužných lesov; červený zoznam húb Slovenska. Huby dubovo-hrabových lesov; huby chránené zákonom. Huby borovicových lesov; pyrofilné huby. Huby bukových lesov; huby ako bioindikátory. Huby jedľových lesov; inventarizácia húb. Huby smrekových lesov; zbierka húb. Huby lúk a pasienkov; CHEGD huby. Huby rašelinísk a slatín; vodné huby. Huby polí a záhrad; koprofilné huby. Huby iných stanovíšť; obchod s hubami. Slovenské názvy húb.

Študent na seminári získa prehľad o diverzite makroskopických húb na vybraných biotopoch, resp. stanovištiach Slovenska. Osvojí si základné nomenklatorické pravidlá a princípy ochrany húb. Oboznámi sa s možnosťami inventarizácie húb a zopakuje si zásady tvorby mykologickej zbierky.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 2 hodiny/týždeň, spolu 26 hodín

Týždenný: áno, 1x týždenne 2 h Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná / dištančná

Kršková L.: Princípy behaviorálnych procesov. ASAP-translation.com, s.r.o., Nitra, 2007.

Michel, G. F., Mooreová, C. L.: Psychobiologie. Portál, Praha, 1999.

Prednášky vyučujúceho

Predmet končí ústnou skúškou. Na získanie hodnotenia A je potrebné, aby študent preukázal najmenej 92% znalosť učiva, na získanie hodnotenia B najmenej 84%, na hodnotenie C najmenej 76%, na získanie D najmenej 68% a na získanie hodnotenia E najmenej 60% znalosť učiva. Hodnotenie nebude udelené študentovi, ktorý nepreukáže znalosť 60% učiva. Predmet sa uskutočňuje prezenčnou formou. V prípade situácie, ktorá prezenčnú formu neumožní, vyučujúci rozhodne o spôsobe dištančnej formy výučby.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Predmet sa poskytuje len v zimnom semestri.

Úvod do študovanej problematiky - správanie ako adaptačná schopnosť; roviny jeho výskumu. Mechanizmy riadiace správanie - dedične fixované spúšťacie mechanizmy; skúsenosťou modifikované dedične fixované mechanizmy; učením získané spúšťacie mechanizmy; endogénna a exogénna kontrola pohotovosti k jednaniu; vzťah medzi rôznymi typmi pohotovosti k jednaniu. Hormóny a ich vplyv na správanie - komplexnosť vzťahu medzi správaním, hormonálnym naladením organizmu a faktormi prostredia; prenatálny vplyv hormónov na postnatálne zmeny funkčných okruhov správania (na personalitu). Neuroetologická analýza správania - neuroetológia a ciele jej výskumu, mechanizmus spúšťacích podnetov, neurofyziologické koreláty motivácie, lokalizácia motivačných centier, motoprogramy, komplexné prvky správania a ich pôvod, ústredné motoprogramy pre komplexnejšie prvky správania. Orientačné a navigačné správanie - orientácia ako priestorovo riadené vystavenie dráždiacim faktorom; tropizmy; taxie, orientácia podľa orientačných bodov v krajine, slnka, polarizovaného svetla, mesiaca, hviezd a magnetického kompasu, navigácia pomocou čuchového laloku mozgu. Teritorialita a migračné správanie - výber životného priestoru; vymedzenie teritória; teritorialita vo vzťahu k sociálnej hierarchii; status prvého vlastníka; biologické princípy migrácie a jej historické základy; migrácia na krátke a dlhé vzdialenosti; pravidelné a nepravidelné migrácie; aktívna a pasívna migrácia. Konkurencia a kooperácia - konkurenčný boj, agonistické správanie, agresívne a neagresívne riešenie konfliktu; priebeh súbojov, súboje o samičku, usmrcovanie mláďat rodičom, súrodencom; správanie obmedzujúce a tlmiace agresivitu; prenos informácií medzi bojujúcimi jedincami; príčiny a spôsoby kooperácie medzi zvieratami. Adaptačné formy správania voči predátorom - biologické základy vzťahu korisť – predátor. Biologické základy komunikácie - signál ako prostriedok na prenos informácie; charakter signálov, mechanizmus šírenia, lokalizácia a energetický výdaj; normované a gradované signálne jednanie; ritualizácia – princípy, význam a využitie; nelegitímne napodobovanie signálu. Rozmnožovanie – mechanizmus vyhľadávania a voľby partnera; dvorenie; medzidruhové izolačné bariéry; inter- a intra- sexuálna selekcia; konkurenčný boj; voľba sexuálneho partnera samičkou, samčekom; teoretické modely evolúcie nápadných samčích spúšťačov; rozmnožovacie stratégie; biologické základy rodičovstva – vrodené mechanizmy; senzorická stimulácia, účinok hormónov; rodičovské výdaje a investície. Ontogenéza správania - vrodené správanie; dozrievanie prvkov vrodeného správania; ontogenetická zmena funkcie a regresia. Prenatálne a skoré postnatálne správanie - ontogenetické adaptácie; neurobehaviorálna organizácia zárodku; význam spontánnej aktivity plodu; zárodok a jeho zdroje skúseností; neurobehaviorálna charakteristika novorodenca; význam spontánnych aktivít novorodenca; prechod od biosociálneho k psychosociálnemu.

Študenti získajú informácie o biologických základoch správania živočíchov, pričom sa ich pozornosť upriami na štúdium mechanizmov riadiacich správanie, na funkcie vybraných foriem správania a na ontogenézu správania.

•Kuruc J.: Rádiobiológia (CD-ROM). Bratislava, Omega Info, 2005. ISBN: 978-80-89337-02-6. •Havránková R. a kol.: Klinická rádiobiológia. Praha, Grada Publishing, 2020. ISBN: 9788-02-474-0980. •Podgorsak E.B.: Radiation Oncology Physics: A Handbook for Teachers and Students. Vienna, IAEA Publication, 2005. ISBN: 92-0-107304-6. •Pöschl, M., Nollet, L.: Radionuclide Concentrations in Food and the Environment. Boca Raton - London - New York : CRC Press, Taylor & Francis Group, 2007. ISBN 0-8493-3594-9. •Jurga Ľ. M.: Klinická a radiačná onkológia. 2 diely. Martin, Osveta, 2010. ISBN: 978-80-8063-302-8. •Bailey D.L., Humm J.L., Todd-Pokropek A., van Aswegen A.: Radiation Medicine Physics: A Handbook for Teachers and Students. Vienna, IAEA Publication, 2014. ISBN: 978-92-0-143810-2. • Koprda V.: Vnútorná kontaminácia rádioaktívnymi látkami. Bratislava, Veda, 1986. •Šimko I., Vilček E.: Rádiobiológia. Osveta, 1973

Úspešné absolvovanie predmetu je podmienené vypracovaním odbornej eseje na vybranú tému. Pre hodnotenie A (výborne) je potrebné získať najmenej 92–100%, na získanie hodnotenia B (veľmi dobre) najmenej 84–91%, na hodnotenie C (dobre) najmenej 76–83%, na hodnotenie D (uspokojivo) najmenej 68–75% a na hodnotenie E (dostatočne) najmenej 60–67%. Hodnotenie pod 60% je hodnotené ako FX (nedostatočne).

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Predmet sa poskytuje len v letnom semestri.

1. Predmet a historický vývoj rádiobiológie, radiačná citlivosť biologických druhov.2. Fyzikálne základy rádiobiológie, veličiny a terminológia. 3. Poškodenie buniek ionizujúcim žiarením, poškodenia jadra bunky a molekuly DNA, krivky biologický efekt vs. dávka. 4. Modifikácia poškodenia buniek žiarením, rádioprotektory a rádiosensibilizátory. 5. Reparácia radiačného poškodenia buniek. 6. Molekulárna radiačná biológia a biochémia, vplyv ionizujúceho žiarenia na metabolizmus. 7. Syndrómy z ožiarenia a ich modifikácia: kostno-dreňový syndróm, žalúdočno-črevný syndróm, syndróm centrálnej nervovej sústavy. 8. Choroby z ožiarenia: akútne a chronické stavy, klasifikácia, priebeh, diagnóza, terapia. 9. Radiačné poškodenie tkanív, pôsobenie žiarenia na embryo a plod. 10. Využitie žiarenia a inkorporovaných rádionuklidov medicíne. Rádioterapia - externá a interná. 11. Teoretické predstavy o mechanizme pôsobenia ionizujúceho žiarenia. 12. Vzdialené následky ožiarenia: somatické a genetické, limitné dávky, ALARA, indukcia vzniku rakoviny pôsobením ionizujúceho žiarenia.

Cieľom predmetu je študentom sprostredkovať fyzikálne základy rádiobiológie, reakcie bunky a organizmu na ožiarenie a opravné mechanizmy poškodenia, možnosti využívania ionizujúceho a neionizujúceho žiarenia v medicínskych odboroch. Súčasťou kurzu je návšteva pracoviska s rádiobiologickým zameraním. Absolvovaním predmetu nadobudnú študenti fyzikálne základy rádiobiológie, teoretické predstavy o mechanizme pôsobenia ionizujúceho žiarenia na živý organizmus. Opravné mechanizmy poškodenia buniek, choroby z ožiarenia a ich terapia, radiačné syndrómy, ochrana organizmu pred ožiarením, využitie ionizujúceho a neionizujúceho žiarenia v medicíne. Efekty slnečného UV žiarenia a ochrana pred ním. Predmet sa uskutočňuje prezenčnou formou. Ak sa študenti v čase pedagogickej praxe nebudú môcť zúčastniť prednášok, tieto im budú poskytnuté v digitálnej podobe. K nahrávkam prednášok sa uskutočnia konzultácie v čase po dohode s vyučujúcim.

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách) za obdobie štúdia: 18

Metóda štúdia: prezenčná/dištančná

Hegedüšová Vantarová K., Škodová, I. (Eds.) 2014. Rastlinné spoločenstvá Slovenska 5. Travinno-bylinná vegetácia. VEDA, Bratislava, 581 p.

Jarolímek I., Zaliberová M., Mucina L., Mochnacký S. 1997. Rastlinné spoločenstvá Slovenska 2. Synantropná vegetácia. VEDA, Bratislava, 420 p.

Kliment J., Valachovič M. (Eds.) 2007. Rastlinné spoločenstvá Slovenska 4. Vysokohorská vegetácia. VEDA, Bratislava, 386 p.

Valachovič M. (Ed.) 2001. Rastlinné spoločenstvá 3. Vegetácia mokradí. VEDA, Bratislava, 434 p.

Valachovič M., Oťaheľová H., Stanová V., Maglocký Š. 1995. Rastlinné spoločenstvá Slovenska 1. Pionierska vegetácia. VEDA, Bratislava, 185 p.

Predmet končí písomnou skúškou. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať minimálne 92 % bodov z testu, na získanie B minimálne 84 % bodov z testu, na získanie C minimálne 76 % bodov z testu, na získanie D minimálne 68 % bodov z testu, na získanie E minimálne 60 % bodov z testu.

Predmet sa uskutočňuje prezenčnou formou. V prípade situácie, ktorá prezenčnú formu neumožní, vyučujúci rozhodne o spôsobe dištančnej formy výučby. V prípade dištančnej formy skúšania sa test uskutoční pomocou softvéru určeného pre online vzdelávanie.

slovenský

Vegetačné stupne Slovenska, vzťah vegetácie k biotopom. Zonálna a azonálna lesná vegetácia. Krovinná a kríčková vegetácia. Spoločenstvá lúk a pasienkov, xerotermné travinno-bylinné porasty. Alpínska a subalpínska vegetácia. Skalná a sutinová vegetácia, spoločenstvá viatych pieskov, halofytná vegetácia. Vegetácia pramenísk, rašelinísk a slatín. Vodná a močiarna vegetácia. Nelesné brehové porasty. Synantropná vegetácia.

Študent získa prehľad o rastlinných spoločenstvách rozšírených na Slovensku, ich druhovom zložení, ekológii a syntaxonomickej klasifikácii. Absolvovaním predmetu si osvojí základné poznatky o vegetácii na našom území.

•Tölgyessy, J.: Rádioekológia. UMB FPV, Banská Bystrica, 2000, ISBN: 80-8055-346-7 •Prírodné zdroje ionizujúceho žiarenia (Karol Holý), Priemyselné zdroje žiarenia (Juraj Tölgyessy). SNUS, 2009. •Prírodné zdroje ionizujúceho žiarenia (Karol Holý), SNUS, 2008. •Cabáneková, H., Melicherová, T. Radiačný monitoring a informovanie verejnosti. SNUS, 2009. Online: https://adoc.pub/radiany-monitoring-a-informovanie-verejnosti.html •Sparks, L. D., Environmental Soil Chemistry, ACADEMIC PRESS, Delaware, 2003, ISBN: 0-12-656446-9. • Holm, E. Radioecology. LUND UNIVERSITY, Lund, Sweden, 1994, ISBN: 978-981-4534-28-4

Úspešné absolvovanie predmetu je podmienené vypracovaním odbornej eseje na vybranú tému. Pre hodnotenie A (výborne) je potrebné získať najmenej 92–100%, na získanie hodnotenia B (veľmi dobre) najmenej 84–91%, na hodnotenie C (dobre) najmenej 76–83%, na hodnotenie D (uspokojivo) najmenej 68–75% a na hodnotenie E (dostatočne) najmenej 60–67%. Hodnotenie pod 60% je hodnotené ako FX (nedostatočne).

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

1. Žiarenie okolo nás. 2. Človek a životné prostredie. 3. Ekologicky významné rádionuklidy a ich chémia. 4. Dozimetria rádionuklidov. 5. Distribúcia a prenos rádioaktívnych látok v prostredí. 6. Účinky žiarenia a dávkové záťaže populácie. 7. Jadrovo-energetický priemysel a životné prostredie. 8. Spracovanie, nakladanie a ukladanie rádioaktívnych odpadov z hľadiska životného prostredia. 9. Udalosti na jadrových zariadeniach. 10. Radiačné havárie, jadrové bombardovanie a skúšky jadrových zbraní. 11. Ochrana pred ionizujúcim žiarením.

Cieľom predmetu je sprostredkovať študentovi vedomosti o pôvode rádionuklidov a ich ekologickom význame; dozimetrií a monitoringu antropogénnych rádionuklidov a spôsoboch migrácie rádionuklidov v jednotlivých zložkách litosféry, hydrosféry a atmosféry; rádionuklidoch v biosfére, potravovom reťazci a biologických účinkoch žiarenia. Základy jadrového palivového cyklu, priemyselných zdrojoch žiarenia a klasifikácie, ukladania, nakladania a spracovania rádioaktívnych odpadov. Informácie o udalostiach na jadrových zariadeniach, radiačných haváriách na Slovensku a v zahraničí., o skúškach jadrových zbraní a koncepcií radiačnej ochrany. Legislatíva a právne predpisy. Študent získa vedomosti o pôvode a zdrojoch ekologicky významných rádionuklidov, ktoré sa nachádzajú v rôznych zložkách životného prostredia. Migrácia týchto rádionuklidov medzi jednotlivými zložkami, ako aj ich eliminácia. Celkový pohľad na radiačnú záťaž obyvateľstva od primordiálnych rádionuklidov, až po prevádzku a udalosti na JE zariadeniach. Výstupom je aj základný prehľad minimálnej právnej gramotnosti v oblasti mierového využívania jadrovej energie.

2 hodiny prednášok týždenne / prezenčne

počet kreditov 3

Mišík, M. 1976: Geologické exkurzie po Slovensku. SPN Bratislava.

Aktívna účasť na seminári. Absolvovanie písomnej previerky: na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 80% bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 75% bodov, na hodnotenie C najmenej 70% bodov, na hodnotenie D najmenej 65% bodov a na hodnotenie E najmenej 60% bodov.

slovenský jazyk

Legislatívny rámec ochrany geologických diel a geologických objektov na území Slovenskej republiky. Významné geologické lokality na území Slovenska. Významné stratigrafické lokality na území Slovenska. Významné paleontologické lokality na území Slovenska. Významné tektonické lokality na území Slovenska. Významné geodynamické lokality na území Slovenska. Významné inžinierskogeologické lokality na území Slovenska. Významné hydrogelogické lokality na území Slovenska. Významné banské objekty / lokality na území Slovenska. Geologické materiály použité pri stavbe historických objektov.

Získanie základných vedomostí o legislatívnej ochrane geologických objektov na Slovensku. Získanie základných vedomostí o chránených a významných geologických, stratigrafických, paleontologických, tektonických, geodynamických, inžinierskogeologických, hydrogeologických a banských lokalitách na území Slovenska.

Forma výučby: exkurzia

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: Za obdobie štúdia: 3 dni

Metóda štúdia: prezenčná, z časti dištančná (upresní sa na začiatku semestra)

Ďuďa R. & Ozdín D. 2012: Minerály Slovenska. Granit, Praha, 480 s.

Grecula P. (ed.) 2002: História geológie na Slovensku. Zv. 1, ŠGÚDŠ, Bratislava, 748 s.

Herčko I. 2002: Zberateľstvo minerálov a ich múzejná prezentácia. UMB, Banská Štiavnica, 189 s.

Jeleň S. & Galvánek J. (eds.) 2009: Náučno-poznávací sprievodca po geologických a geografických

lokalitách stredného Slovenska. GÚ SAV, Banská Bystrica, 320 s.

Lalkovič M. 1996: Múzeá a ochrana prírody. SMOPAJ, Liptovský Mikuláš, 80 s.

Ozdín D. & Kúšik D. 2018: Mineralogical Heritage of Slovakia – A Significant Contribution to

Knowledge of Minerals in the World. Slovak Geological Magazine, 18, 1, 69-82.

Papp G. 2005: History of minerals, Rocks and Fossil Resins Discovered in the Carpathian

Region. Studia Naturalia, 15, Hungarian Natural History Museum, Budapest, 216 s.

Podušelová G. & Gorelčíková Ľ. (eds.) 2005: Vademecum múzejníka. SNM, Bratislava, 181 s.

Turčan T. (ed.) 2003: Dejiny baníctva na Slovensku I. Zväz hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie SR, Banská agentúra, Košice, 327 s. Turčan T. (ed.) 2004: Dejiny baníctva na Slovensku II. Zväz hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie SR, Banská agentúra, Košice, 303 s. www.naucnechodniky.eu https://www.geology.sk/geoinfoportal/mapovy-portal/naucna-geologia/vyznamne-geologicke-lokality/

Podmienkou na absolvovanie predmetu je účasť na exkurzii. O spôsobe skúšania budú študenti informovaní na začiatku semestra. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať 92 % až 100 % vedomostí, na získanie hodnotenia B 84 % až 91 %, na získanie hodnotenia C 76 % až 83 %, na získanie hodnotenia D 68 % až 75 %, na získanie hodnotenia E 60 % až 67 % vedomostí. Dosiahnutie menej ako 60 % vedomostí a alebo neprítomnosť na exkurzii znamená hodnotenie Fx a študentovi nebudú zapísané kredity.

slovenský jazyk (literatúra môže byť aj v českom a anglickom jazyku)

: Študenti pred začiatkom exkurzie absolvujú dve vstupné prednášky, v rámci ktorých dostanú základné teoretické informácie súvisiace s problematikou. Exkurzia je zameraná na spoznávanie jednotlivých geoturistických lokalít v rámci náučných geologických a baníckych chodníkov, chránených území a geoparkov. Výber exkurzných lokalít pokrýva územia Banskoštiavnického, Banskobystrického a Malokarpatského geoparku, ako aj medzinárodného geoparku UNECSO Novohrad-Nógrád a zohľadňuje významné geologické a banícke lokality na Slovensku.

Absolvent predmetu získa prehľad o významných mineráloch, horninách a baníckych artefaktoch na Slovensku ako aj aspektoch ochrany prírodných a technických pamiatok súvisiacich s neživými prírodninami, ktoré sú súčasťou geoparkov, ako aj náučných geologických a baníckych chodníkov. Súčasťou predmetu sú znalosti spojené s prezentáciami zbierkových fondov neživých prírodnín (horniny, skameneliny, minerály, drahé kamene, meteority) a baníckych artefaktov na Slovensku. Študenti nadobudnuté vedomosti môžu využiť v edukačnom procese a v cestovnom ruchu zameranom na geoturistiku. Úvodné prednášky sú zamerané na tvorbu, ochranu a udržiavanie študijných a expozičných zbierok v prostredí základných a stredných škôl ako aj osobitosti ochrany prírodného a kultúrneho dedičstva na Slovensku.

metóda prezenčná, forma prednášky, 2 hodiny prednášok týždenne

Fendeková, M. et al., 1995: Základy hydrogeológie.UK Bratislava, 236 s. Fendeková, M., 1988: Hydrológia pre geológov.UK Bratislava, 120 s. Fľaková, R., Seman, M., Ondrejková, I., Ženišová, Z., 2020: Chemická analýza vody v hydrogeológii. 2. vyd. Bratislava, Slovenská asociácia hydrogeológov, 167 s.

Podmienkou na absolvovanie predmetu je písomný test (70 bodov). Na získanie hodnotenia A je potrebné získať 93 % až 100 %, na získanie hodnotenia B 85 % až 92 %, na získanie hodnotenia C 77 % až 84 %, na získanie hodnotenia D 69 % až 76 %, na získanie hodnotenia E 60 % až 68 %. Dosiahnutie menej ako 60 % z hodnotenia znamená sumárne hodnotenie Fx a študentovi nebudú zapísané kredity.

slovenský

Voda v hydrologickom cykle, základné pojmy, kolobeh a bilancia vody, druhy vody v horninovom prostredí. Formovanie podzemných vôd. Zrážky. Výpar. Fyzicko-geografické charakteristiky povodia, riečna sieť, vodné stavy a režim prietokov. Vlastnosti horninového prostredia v styku s vodou, prúdenie vody v horninovom prostredí. Hydrogeologické štruktúry a pramene. Chemické zloženie podzemných vôd a procesy jeho formovania. Základné poznatky o minerálnych a termálnych vodách. Metódy v hydrogeologickom výskume, hydrogeologické mapy.

Absolvovaním predmetu študent získa základné poznatky o kolobehu vody v prírode, formách výskytu vody v jednotlivých zložkách hydrologického cyklu. Študent taktiež získa základné poznatky o výskyte, pohybe, množstvách a vlastnostiach podzemnej vody, zvládne prácu s hydrogeologickou mapou. Bude rozumieť chemickej analýze vody.

Forma výučby: prednáška, cvičenie

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2/2 Za obdobie štúdia: 18/18

Metóda štúdia: prezenčná

Pospíšil, M. F. et al., 2002: Biológia človeka I. Bratislava. UK v Bratislave.

Čihák, R., 2002: Anatomie I-III. Praha, Grada.

Prednášky vyučujúcich

V priebehu cvičení budú dve priebežné písomné práce. Z oboch musí získať študent minimálne 60 % bodov. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať 92 % bodov, hodnotenie B minimálne 84 %, hodnotenie C minimálne 76% bodov, hodnotenie D minimálne 68 % bodov a na získanie hodnotenia E aspoň 60 % bodov z testu. Študentovi, ktorý nezíska z priebežných testov aspoň 60 % bodov nebude môcť absolvovať záverečné hodnotenie. Záverečné hodnotenie bude vo forme písomného testu s obdobnými podmienkami.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Reprodukčný cyklus ženy, ovariálny cyklus, uterinný cyklus. Embryonálny vývin – Blastogenéza, mimomaternicová gravidita. Proontogenéza – Gametogenéza. Fetálny vývin – Organogenéza. Primitívne orgány embryo – notochorda, medulárna rúra a mozgový vačok, primitívne črevo,

cievny systém embrya. Prenatálna diagnostika – amniocentéza, vyšetrenie buniek choriových klkov, fetoskopia, vyšetrenie ultrazvukom. Poruchy vývinu a ich príčiny. Faktory prostredia nepriaznivo ovplyvňujúce intrauterinný vývin človeka – chemické, fyzikálne a biologické faktory. Fetálny a neonatálny krvný obeh, zmeny kardiovaskulárneho systému pri narodení a po ňom. Obehová sústava, pohybová sústava, tráviaca sústava, vylučovacia sústava, endokrinná sústava, nervová sústava.

Absolvovaním predmetu získa študent prehľad o stavbe ľudského tela a funkciách jednotlivých jeho štruktúr. Špeciálna pozornosť sa venuje embryonálnemu, fetálnemu i postnatálnemu vývinu, ako aj ich poruchám vo vývine.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2P Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná/dištančná

Begon, M., Harper, J. L., Townsend, C. R., 1997: Ekologie. Jedinci, populace a spolecenstva. Vyd. Univ. Palackého, Olomouc, 949 s. (alebo anglický originál, ktorékoľvek vydanie); Kováč V., 2008: Ekológia. Učebné texty. Katedra ekológie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave. http://www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/biol/kek/Vyuka/Ekologia-UT-2008.pdf

Podmienkou na absolvovanie predmetu je absolvovanie záverečnej ústnej skúšky. Na získanie hodnotenia A je potrebné preukázať vynikajúce znalosti z predmetu, mať veľmi dobrý celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky vyčerpávajúco (ekvivalent najmenej 92 % bodov testu), na získanie hodnotenia B je potrebné preukázať výborné znalosti z predmetu, mať veľmi dobrý celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky vyčerpávajúco, hoci s menšími nedostatkami (ekvivalent najmenej 84 % bodov testu), na hodnotenie C je potrebné preukázať dobré znalosti z predmetu, mať dobrý celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky aspoň priemerne, s menšími nedostatkami (ekvivalent najmenej 76 % bodov testu), na hodnotenie D je potrebné preukázať základné znalosti z predmetu, mať celkový prehľad a vedieť aspoň v základoch samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky, hoci s nedostatkami (ekvivalent najmenej 68 % bodov testu), a na hodnotenie E je potrebné preukázať základné znalosti z predmetu, mať určitý prehľad, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky, hoci s nedostatkami (ekvivalent najmenej 60 % bodov testu). Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý preukáže menej ako 60% požadovaných vedomostí, t.j. menej ako ekvivalent 60 % bodov testu.

slovenský

Predmet sa poskytuje iba v zimnom semestri

1. Predmet ekológie, ekologické disciplíny, vzťahy k iným vedným odborom. Ekológia a environmentalistika, ekológia a ekonómia. Globálne environmentálne problémy súčasnosti – prehľad. Evolúcia ekosystémov 1. 2. Základné fyzikálne zákonitosti vo vesmíre a na Zemi. Život na Zemi, podmienky pre existenciu života. Klimatické a meteorologické podmienky a javy. Evolúcia ekosystémov 2. 3. Ekologické faktory. Prehľad faktorov, ich ekologický význam. Funkcia odozvy, tolerancia k faktorom. Adaptácie a evolúcia, dva zdroje variácie, epigenetické mechanizmy, fenotypová plasticita. Princíp limitujúcich faktorov; interakcia faktorov. Ekologický priestor, ekologická nika. Bióm polárnych oblastí. 4. Hlavné ekologické faktory pôdy, suchozemského a vodného prostredia. Bióm tundry. 5. Populácia – obsah pojmu. Štruktúra populácie (priestorová, veková, pohlavná, reprodukčná, sociálna). Početnosť a hustota, unitárne a modulárne organizmy. Migrácie a šírenie. Biologické invázie. Bióm boreálnych lesov. 6. Dynamika populácie, životné cykly, kohorty. Natalita, prežívanie, mortalita, demografické parametre a tabuľky. Rastové procesy, otvorený a ohraničený rast, rýchlosť rastu, regulácia, únosnosť prostredia. Vysokohorské ekosystémy. 7. Stratégie prežívania populácií – alternatívne životné cykly populácií. Trávnaté biómy. 8. Kolísanie početnosti, oscilácie, fluktuácie. Medzidruhové vzťahy, synergické a antagonistické vzťahy. Krovinaté biómy. 9. Biocenóza - obsah pojmu, princíp individualistický a supraorganizmový; ohraničenie biocenóz, ekotóny. Kvantitatívne a štrukturálne vlastnosti biocenóz. Biocenotické princípy, druhové bohatstvo. Bióm lesov mierneho pásma. 10. Štruktúra biocenózy vertikálna a horizontálna, štruktúra dominancie, diverzita a vyrovnanosť; periodické zmeny. Primárne a sekundárne biocenózy. Sukcesia, sukcesné rady, klimax. Bióm tropického dažďového lesa. 11. Ekosystém - obsah pojmu. Zložky a štruktúra ekosystému. Procesy syntézy a rozkladu v ekosystéme. Trofická štruktúra, potravné vzťahy a reťazce, ekologické pyramídy. Bióm púští a polopúští. 12. Tok energie v ekosystéme, zdroje a premeny energie. Primárna produkcia, efektívnosť asimilácie, hrubá a čistá primárna produkcia, produkcia spoločenstiev a biómov. Sekundárna produkcia, konzumpcia, asimilácia, respirácia, účinnosť energetických premien. Sladkovodné ekosystémy vnútrozemských vôd. 13. Biogeochemické cykly. Typy cyklov, časti cyklov, fondy. Atmosférický a sedimentárny cyklus. Cyklus H2O, O, C, N, S, P; energetická bilancia biosféry Zeme.

Prednáška je základným kurzom ekológie. Poslucháči sa oboznámia so základnými princípmi fungovania vzťahov medzi živou a neživou zložkou prírody, t.j. medzi organizmami a ich prostredím, ako aj medzi organizmami navzájom. Osobitný dôraz bude kladený na ekologické faktory, adaptácie organizmov, fenotypovú plasticitu, vlastnosti a vzťahy v rámci populácií a spoločenstiev, štruktúru a funkciu ekosystémov, toky energie a biogeochemické cykly, ako aj na štruktúru, vlastnosti a dynamiku všetkých biómov Zeme.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2P Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná/dištančná

Kováč, V. 2007: Pánom života je čas. Albert Marenčin Vydavateľstvo PT, Bratislava, 182 s. ISBN 978-80-89218-59-2.

Kováč, V. 2008: Ontogenéza a evolúcia. Katedra ekológie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave. http://www.fns.uniba.sk/index.php?id=2962

Kováč V. 2009: Vybrané aspekty evolučnej vývinovej biológie. AQ-BIOS, Bratislava, 84 s. ISBN 978-80-970224-5-7. http://www.fns.uniba.sk/index.php?id=2962

Kováč, V. 2011: Genes and Development. In: Hutchins, M. (Ed.), Grzimek's Animal Life Encyclopedia. Evolution. Farmington Hills: Gale, pp. 141-150. ISBN 978-1-4144-8669-7.

Podmienkou na absolvovanie predmetu je záverečná ústna skúška. Na získanie hodnotenia A je potrebné preukázať vynikajúce znalosti z predmetu, mať veľmi dobrý celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky vyčerpávajúco (ekvivalent najmenej 92 % bodov testu), na získanie hodnotenia B je potrebné preukázať výborné znalosti z predmetu, mať veľmi dobrý celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky vyčerpávajúco, hoci s menšími nedostatkami (ekvivalent najmenej 84 % bodov testu), na hodnotenie C je potrebné preukázať dobré znalosti z predmetu, mať dobrý celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky aspoň priemerne, s menšími nedostatkami (ekvivalent najmenej 76 % bodov testu), na hodnotenie D je potrebné preukázať základné znalosti z predmetu, mať celkový prehľad a vedieť aspoň v základoch samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky, hoci s nedostatkami (ekvivalent najmenej 68 % bodov testu), a na hodnotenie E je potrebné preukázať základné znalosti z predmetu, mať určitý prehľad, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky, hoci s nedostatkami (ekvivalent najmenej 60 % bodov testu). Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý preukáže menej ako 60% požadovaných vedomostí, t.j. menej ako ekvivalent 60 % bodov testu.

slovenský

Predmet sa poskytuje iba v zimnom semestri

1. Čo je ontogenéza a čo evolúcia, Haeckelovo biogenetické pravidlo, kontroverzia a teória evolúcie, Haeckel a archetyp stavovcov, hierarchický model ontogenézy, odkedy je človek človekom?

2. Zásadné rozdiely medzi vedou a kreacionizmom, stručná história evolučných teórií.

3. Uniformitarianizmus (Lyell), Esej o princípoch populácie (Malthus), Wallaceov a Darwinov výklad evolúcie, náhodné mutácie a prírodný výber, neodarvinizmus – moderná syntéza, teória sebeckého génu, génocentrický pohľad na evolúciu

4. Moderná vývinová biológia, epigeneticizmus, dedičnosť získaných vlastností, epigenetické mechanizmy

5. Komplexita živých systémov, nerovnovážna termodynamika, deterministický chaos, oscilačné reakcie, princípy sebaorganizácie hmoty, emergentné prejavy

6. Evolučná vývinová biológia, ontogenéza a epigenéza, fenotypová plasticita

7. Teória alternatívnych ontogenéz, evolúcia a epigenéza, teória o synchrónii a heterochrónii v ontogenéze

Hlavným cieľom predmetu je vysvetliť súvislosti medzi dvoma prírodnými javmi, ktoré sú neoodelitelnou súčasťou všetkého života na Zemi - medzi individuálnym vývinom jedincov a vývojom živých foriem na našej planéte. Zámerom kurzu pritom nie je poskytnúť poslucháčom určitý vopred stanovený objem informácií oznamovacieho charakteru, ale predovšetkým podnietiť ich samostatne premýšľať a diskutovať o prednášanej problematike. Jednotlivé prednášky preto prinášajú nielen látku, ktorú sa treba naučiť, ale najmä množstvo otázok, o ktorých treba rozmýšľať. Ťažiskovými témami sú teórie ontogenézy, história a kontext evolučných teórií, Lamarckova transmutačná hypotéza, Darwinova teória o vzniku druhov prírodným výberom, neodarwinizmus, dedičnosť získaných vlastností, evo-devo, epigeneticizmus, teória o synchrónii a heterochrónii v ontogenéze, význam heterochrónie v evolúcii, ontogenéza a evolúcia ako modulárne procesy. Jednotlivé témy sa priebežne dopĺňajú a obohacujú o najnovšie poznatky vedy v danej oblasti.

Lisicky, M. J., 1996. Ekosozologia. Vyd. UK Bratislava.

Nátr., L., 2011: Příroda, nebo člověk? Služby ekosystémů. Vyd. Karolinum, Praha

Primack, R.B., Kindlmann, P., Jersáková, J., 2011. Úvod do biologie ochrany přírody. Vyd. Portál.

Pullin, A.S., 2002. Conservation Biology. Cambridge Univ. Press.

Sabo, P., Urban, P., Turisová, I., Považan, R., Herian, K., 2011. Ohrozenie a ochrana biodiverzity. Vyd. Univ. Mateja Bela v Banskej Bystrici.

V záverečnom hodnotení skúšky musí študent na získanie hodnotenia A zvládnuť prebranú látku v rozsahu minimálne 92%, na získanie hodnotenia B najmenej 84%, na hodnotenie C najmenej 76%, na hodnotenie D najmenej 68% a na hodnotenie E najmenej 60% bodov z testu. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorého vedomosti budú nižšie ako 60% vedomostí.

Slovenský

1. Základné pojmy a názvoslovie v ekosozológii, dejiny ochrany prírody. 2. Medzinárodné zmluvy a dohody, legislatíva a organizačné aspekty ochrany prírody v SR. 3. Biodiverzita, jej priama a nepriama ekonomická hodnota, environmentálna etika. 4. Ohrozenie biodiverzity, deštrukcia stanovíšť, degradácia a znečistenie životného prostredia, 5. Globálne zmeny klímy, invázne druhy, nemoci. 6. Ekosozologické problémy ohrozených druhov flóry. 7. Ekosozologické problémy ohrozených druhov fauny. 8. Kategórie ohrozenia druhov, červené knihy, 9. Problémy malých populácií, ich monitorovanie, analýza životaschopnosti 10. Záchranné programy a programy ex situ. 11. Územná ochrana, jej význam a problémy u nás a vo svete. 12. Projektovanie a menežment chránených území. 13.Trvaloudržateľný rozvoj, stratégie do budúcnosti.

Študent získa základné vedomosti z terminológie, histórie, organizačných, právnych a medzinárodných aspektov ochrany prírody u nás a vo Svete.

Zoznámi sa s významom biodiverzity pre existenciu života na Zemi, ako aj príčinami jej

ohrozenia a z toho vyplývajúcej nevyhnutnosti jej ochrany. Získa základný prehľad o ekosozologických problémoch ohrozených druhov flóry a fauny, ako aj o problémoch na úrovni populácií a spoločenstiev. Nadobudne základné vedomosti o územnej ochrane a o potrebe trvaloudržateľného rozvoja života na Zemi.

Forma výučby: terénne cvičenia

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 40 Za obdobie štúdia: 40 (1 týždeň)

Metóda štúdia: prezenčná

Begon M., Harper J.L., Townsend C R. 1997. Ekologie. Jedinci, populace a společenstva. Vyd. Univ.

Palackého, Olomouc, 949 s.

Rúfusová A., Beracko P., Bulanková E. (Eds.) 2017. Bentické bezstavovce a ich biotopy. Univerzita

Komenskeho v Bratislave, 291 s.

Wheater C.P., Bell J.R., Cook P.A. 2011. Practical Field Ecology. A Project Guide.Wiley-Blackwell, 362 s.

Aktívna účasť na terénnych prácach, práca v teréne aj laboratóriu. Na záver prác vypracovanie spoločnej prezentácie za skupinu študentov a po absolvovaní terénnych prác odovzdanie spoločného protokolu. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať minimálne 92% bodov, na získanie B minimálne 84% bodov, na získanie C minimálne 76% bodov, na získanie D minimálne 68% bodov, na získanie E minimálne 60% bodov. Hodnotenie nebude udelené študentovi, ktorý hranicu 60% bodov nedosiahne.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Predmet sa poskytuje ak si ho zapíše najmenej 10 študentov, kapacita predmetu je obmedzená na 20 študentov, v prípade vyššieho záujmu sa študenti vyberú.

Študenti si osvoja základné metódy terénnej práce s rôznymi skupinami rastlín a živočíchov v terestrickom aj vodnom prostredí, metódy zberu a determinácie materiálu, ako aj metódy hodnotenia prostredia. Za týmto účelom realizujú každý deň terénnych prác odlišný projekt, spolu 3 projekty. Získané dáta spracujú a analyzujú v spolupráci s vyučujúcimi. Po skupinách spracujú prezentácie výsledkov projektov, ktoré prezentujú v záverečný deň terénnych prác. Po skončení terénnych prác odovzdajú po skupinách záverečné protokoly k jednému z riešených projektov, kde spracujú aj dáta kolegov, ktorí daný projekt riešili v iné dni. Súčasťou terénnych prác je v prvý deň aj spoločná ekologická exkurzia spojená s odborným výkladom.

Študenti nadobudnú predstavu, zručnosti a skúsenosti s realizáciou modelových typov ekologického výskumu v rôznych typoch prostredia a na rôznych modelových skupinách organizmov. Oboznámia sa s metódami hodnotenia parametrov prostredia, odberu a analýzou vzoriek, získajú predstavu o analýze ekologických dát. Súčasťou terénnych prác je spracovanie prezentácie, kde si precvičia prezentáciu svojho výskumu. Takisto spracujú protokol ako vedeckú prácu krátkeho rozsahu.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 26

Metóda štúdia: prezenčná / kombinovaná

Lockwood, J.L., Hoopes, M.F., & Marchetti, M.P. 2013. Invasion ecology, 2nd edition, John Wiley & Sons.

Simberloff, D. 2013. Invasive species: what everyone needs to know. Oxford University Press.

Simberloff, D. & Rejmánek, M. 2011. Encyclopedia of Biological Invasions. University of California Press, USA.

Balážová-Ľavrinčíková, M. & Kováč, V. 2007. Chapter 14 In: Freshwater Bioinvaders: Profiles, Distribution, and Threats. (F. Gherardi ed.). Springer Verlag, 275-288.

Sax, F.D., Stachowicz, J.J., Gaines S.D. 2005: Species Invasions. Sinauer Associates, Sunderland, USA.

Davis, M. A. 2009. Invasion Biology. Oxford University Press.

Biologické invázie pre učiteľov 1

Podmienkou na absolvovanie predmetu je záverečná ústna skúška. Na získanie hodnotenia A je potrebné preukázať vynikajúce znalosti z predmetu, mať veľmi dobrý celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky vyčerpávajúco (ekvivalent najmenej 92 % bodov testu), na získanie hodnotenia B je potrebné preukázať výborné znalosti z predmetu, mať veľmi dobrý celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky vyčerpávajúco, hoci s menšími nedostatkami (ekvivalent najmenej 84 % bodov testu), na hodnotenie C je potrebné preukázať dobré znalosti z predmetu, mať dobrý celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky aspoň priemerne, s menšími nedostatkami (ekvivalent najmenej 76 % bodov testu), na hodnotenie D je potrebné preukázať základné znalosti z predmetu, mať celkový prehľad a vedieť aspoň v základoch samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky, hoci s nedostatkami (ekvivalent najmenej 68 % bodov testu), a na hodnotenie E je potrebné preukázať základné znalosti z predmetu, mať určitý prehľad, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky, hoci s nedostatkami (ekvivalent najmenej 60 % bodov testu). Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý preukáže menej ako 59% požadovaných vedomostí, t.j. menej ako ekvivalent 59 % bodov testu. Predmet sa uskutočňuje prezenčnou formou. Ak sa študenti v čase pedagogickej praxe nebudú môcť zúčastniť prednášok, tieto im budú poskytnuté v digitálnej podobe. K nahrávkam prednášok sa uskutočnia konzultácie v čase po dohode s vyučujúcim.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Ekologické procesy a šírenie inváznych druhov. Invazibilita spoločenstiev a ekosystémov a invazivita druhov. Disturbancie, diverzita druhov a biologické invázie (BI). Klimatická zmena, globalizácia a BI. Kompetícia, predácia a BI. Evolučné pozadie biologických invázií; Teória alternatívnych ontogenéz a invázneho potenciálu. Ekologický vplyv BI (jedince, populácie, spoločenstvá, ekosystémy; vplyv na krajinu, región a globálny vplyv). Vplyv BI na ekosystémové služby, socioekonomický vplyv invázií. Prípadové štúdie invázií rastlín a živočíchov na rôznych kontinentoch v terestrickom aj akvatickom prostredí. Invázne mikróby; Epidemické modely a šírenie infekčných ochorení. Metódy na hodnotenie rizika biologických invázií. Eradikácia, kontrola a prevencia BI; Biologická kontrola.

Biologické invázie (BI) predstavujú jeden z najvýznamnejších globálnych problémov súčasnosti a zároveň sú na popredných priečkach záujmu ekológov aj biológov s rôznym zameraním. BI neovplyvňujú len invadované biotopy, ale aj celé ekosystémy, majú významný dopad na biodiverzitu, ale tiež na ľudské zdravie a majú aj významný socioekonomický vplyv. Predmet je pokračovaním predmetu Biologické invázie 1, a okrem oboznámenia študentov s ďalšími teoretickými poznatkami z oblasti inváznej ekológie bude zameraný najmä na odprezentovanie konkrétnych výsledkov výskumov a projektov zaoberajúcich sa biologickými inváziami a ich dopadmi.

Snustadt, D.P., Simmons, M.J. (2009). Genetika. MUNI Press, Masarykova univerzita, Brno.

Russell, P.J. (2006). iGenetics: A Molecular Approach. 2nd Edition. Pearson/Benjamin Cummings. International Edition.

Podmienkou pre hodnotenie predmetu je absolvovanie cvičení a získanie minimálne 60% bodov z písomného testu na cvičeniach. Hodnotenie cvičenia bude predstavovať 20% hodnotenia predmetu. Zvyšok hodnotenia bude predstavovať záverečný písomný test zostavený z otázok a z tém uvedených v stručnej osnove predmetu. Na absolvovanie predmetu je potrebné v písomnom teste spolu s bodmi za cvičenia získať 60% bodov. Zvyšok je rozdelený do 5-tich intervalov zodpovedajúcich hodnoteniu A-E (60-68%=E; 69-76%=D; 77-84%=C; 85-92%=B; 92-100%=A)

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Predmet bude vyučovaný iba v zimnom semestri. Účasť na cvičeniach je povinná.

• Predmet štúdia. História genetiky. Základné pojmy a terminológia. Cytologické základy dedičnosti. Distribúcia genetických štruktúr pri delení buniek eukaryotov.

• Mendelistická dedičnosť. Monohybridné, dihybridné a polyhybridné kríženia pri úplnej, neúplnej dominanciou a kodominancii. Princípy a možnosti genetickej analýzy u človeka.

Rozšírenie mendelistickej genetickej analýzy. Mnohonásobný alelizmus. Interakcie génov. Esenciálne gény a letálne alely. Penetrancia a expresivita.

• Chromozómové základy mendelistickej dedičnosti. Dedičnosť a pohlavie. Dedičnosť znakov lokalizovaných na pohlavných chromozómoch. Gény viazané na pohlavie u človeka. Lyonovej hypotéza.

• Väzba génov. Väzbové skupiny. Dedičnosť znakov pri úplnej a neúplnej väzbe génov. Interferencia a koincidencia. Genetické mapy. Mapovanie chromozómov. Trojbodový test. Význam rekombinácie v evolúcii.

• Genetika prokaryotov – modelové organizmy. Genetika vírusov, bakteriofágov, baktérií. Transformácia. Konjugácia. Transdukcia. Plazmidy. Epizómy. Evolučný význam genetickej výmeny u baktérií. Antibiotiká.

• DNA a molekulárna štruktúra chromozómov. Objavenie DNA ako genetického materiálu. Dôkaz DNA – transformačný agens. Viroidy a prióny. Chemická štruktúra DNA a RNA. Štruktúra polynukleotidového reťazca. Hlavné rysy modelu DNA molekuly. Nadzávitnica – superšpirála. Chromozómová štruktúra u prokaryotov a vírusov. Štruktúra eukaryotických chromozómov. Karyotyp človeka. Chemické zloženie chromatínu. Rôzne úrovne DNA usporiadania. Centroméra. Teloméra.

• Základné rysy replikácie DNA in vivo. Modely DNA replikácie. Replikácia u E. coli. DNA polymerázy a DNA syntéza in vitro. Objav DNA polymerázy. Komplexný replikačný aparát. Schéma replizómu u E. coli. DNA replikácia u eukaryotov. Eukaryotické replikačné proteíny. Rozobratie a znovu zostavenie nukleozómov. Dĺžka telomér a starnutie človeka.

• Transkripcia a translácia. Prenos genetickej informácie. Centrálna dogma. Transkripcia a translácia u prokaryotov. Transkripcia a translácia u eukaryotov. Typy RNA molekúl. Transkripcia a RNA úprava/procesing u eukaryotov. Editácia RNA. Exóny a intróny. Splicing. Translácia a genetický kód. Syntéza proteínov. Makromolekuly zapojené v translácii. Ribozómy. Jadierko. rRNA gény. Transferová RNA (tRNA). Genetický kód. Párovanie báz medzi antikodónom a kodónom.

• Mutácie a opravné mechanizmy DNA. Mutácie v somatických alebo zárodočných bunkách. Mutácia spontánna alebo indukovaná. Typy mutácií. Molekulárna podstata mutácií. Tautomérne presuny. Substitúcia báz. Posunové mutácie. Indukované mutácie. Mutagény. Transpozóny. Reparačné mechanizmy DNA. Ľudské ochorenia s poruchou opravy DNA.

• Chromozómové aberácie.Zvýšenie alebo zníženie počtu chromozómov. Aneuploidia. Monoploidia. Polyploidia. Delécia ⁄ deficiencia. Duplikácia. Inverzia. Translokácia. Ľudské chromozómy.

• Mimojadrová dedičnosť. Chloroplasty. Mitochondrie.

• Populačná genetika. Hardy-Weinbergov zákon populačnej rovnováhy; génové a genotypové frekvencie; zmeny v génových frekvenciách populácie: mutácie, selekcia, migrácia, génový drift; genetika populácií v praxi.

• Kvantitatívna genetika. Kvantifikácia komplexných znakov; komplexné znaky väčšinou ovplyvňuje viac génov – polygénna dedičnosť; štatistický popis kvantitatívnych znakov: distribúcia početností, priemer a modálna trieda; rozptyl (variancia) a smerodajná odchýlka; koeficient dedivosti (heritabilita); kvantitatívna genetika znakov správania človeka; inteligencia.

Študenti získajú všeobecný prehľad o klasickej genetike, cytogenetike, molekulárnych základoch dedičnosti, mechanizmoch vzniku mutácií, populačnej a kvantitatívnej genetike, genetických metódach a mimojadrovej dedičnosti.