Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 16

Metóda štúdia: prezenčná / dištančná

Goudie, A.S., Cuff, D.J. (eds.), 2002: Encyclopedia of global change: environmental change and human society. Oxford : Oxford University, 2002, 1440 s.

Ringler, C. et al., 2007: Global change: impacts on water and food security. Amsterdam : Elsevier, 2009, 202 s.

Miller, G.T., 2005: Living in the Environment. Fourteenth edition, Thomson Learning, London, UK, ISBN 0-534-99729-5, 642 s.

Eiseltová, M., Biggs, J. (eds.), 1995: Restoration of Stream Ecosystems - an integrated catchment approach. IWRB Publ., 37, 170p.

Bimal Kanti P. 2011. Environmental Hazards and Disasters: Contexts, Perspectives and Management. John Wiley & Sons, 344 pp.

Vypracovanie zadanej úlohy, jej prezentácia a test. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať minimálne 92% bodov z testu, na získanie B minimálne 84% bodov z testu, na získanie C minimálne 76% bodov z testu, na získanie D minimálne 68% bodov z testu, na získanie E minimálne 60% bodov z testu. Hodnotenie nebude udelené študentovi, ktorý hranicu 60% bodov nedosiahne. Predmet sa uskutočňuje prezenčnou formou. V prípade situácie, ktorá prezenčnú formu neumožní, vyučujúci rozhodne o spôsobe dištančnej formy výučby.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Základné ekologické princípy fungovania ekosystémov. Exponenciálny rast ľudskej populácie, ekologická stopa a princípy udržateľnosti. Moria a oceány: Znečistenie, nadmerný rybolov. Sladkovodné ekosystémy: znečistenie, regulácie. Terestrické ekosystémy (deštrukcia habitatov, ekosystémové služby, využívanie krajiny, odlesňovanie a pôdna erózia, dezertifikácia). Urbánny ekosystém. Ekosystém a produkcia potravy. Ekosystém a ľudské zdravie (kvalita vody, pôdy a vzduchu, toxické látky a endokrinné disruptory). Ekosystém a globálne environmentálne problémy (klimatická zmena, invázne organizmy a ekologické katastrofy). Prezentácia zadaných úloh. Prezentácia zadaných úloh. Zhodnotenie, záver.

Absolvent predmetu získa základné vedomosti o vzťahu medzi ľudskou spoločnosťou a životným prostredím a na príklade rôznych ekosystémov uvidí vplyv ľudskej činnosti, ktorý vyúsťuje do viacerých problémov na lokálnej a globálnej úrovni. Študent sa oboznámi s tým ako sa s nárastom veľkosti ľudskej populácie neúmerne zvyšuje aj miera využívania prírodných zdrojov a ekosystémových služieb, čo má výrazný dopad na diverzitu organizmov, prostredie, klímu a sekundárne i na ľudské zdravie, ekonomiku a sociálnu štruktúru obyvateľstva.

Forma výučby: exkurzia

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 3 týždne Za obdobie štúdia: 120

Metóda štúdia: prezenčná

Jeník, J.1998. Ekosystémy (Úvod do organizace zonálních a azonálních biomú). Nakladatelství UK, Karolínum, Praha, 135 s.

Májsku, J., Derka, T. 2016. Od Karibiku po Andy. Spoznávanie venezuelskej flóry a fauny očami

stredoeurópana. Veda, Bratislava, 408 s.

Osborne, P.L 2012. Tropical Ecosystems and Ecological Concepts. Cambridge University Press, 522 s.

Prach, K., Štech, M., Říha, P. 2009. Ekologie a rozšíření biomů na Zemi. Scientia, Praha151 s.

Woodward S.L.2003. Biomes of Earth. Greenwood Press, 435 s.

Účasť na exkurzii, spracovanie a prezentácia referátu priamo na exkurzii, ktorého téma bude určená po dohode s vyučujúcim. Po skončení exkurzie spracovanie protokolu z exkurzie. Celková

známka bude udelená ako priemer hodnotenia prezentácie a protokolu z exkurzie. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať minimálne 92% bodov, na získanie B minimálne 84% bodov, na

získanie C minimálne 76% bodov, na získanie D minimálne 68% bodov, na získanie E minimálne 60% bodov. Hodnotenie nebude udelené študentovi, ktorý hranicu 60% bodov nedosiahne.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

V rámci exkurzie študenti navštívia vybrané územia s čo najvyššou diverzitou organizmov a ekosystémov, preto budú exkurzie orientované prevažne na tropické oblasti. Aplikuje sa expedičný spôsob výuky, poznatky sa nadobúdajú priamo v teréne. Pozornosť sa venuje vysvetľovaniu vplyvov abiotických faktorov na organizmy jednotlivých ekosystémov, oboznámeniu sa s rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami, charakteristickými druhmi organizmov a ich adaptáciám na prostredie. Sleduje sa vplyv človeka na jednotlivé ekosystémy v podmienkach konkrétneho regiónu.

Cieľom predmetu je, v nadväznosti na teoretické vedomosti nadobudnuté v kurzoch Ekológia, Biogeografia, Hydrobiológia, Botanika, Zoológia ap., študentov priamo v teréne oboznámiť so štruktúrou a fungovaním vybraných ekosystémov: savany, púšte, tropické dažďové lesy, vysokohorské, morské ekosystémy atď. Pozornosť bude venovaná významu jednotlivých typov ekosystémov z regionálneho a globálneho aspektu, vplyvu človeka a stavu a možnostiam ich ochrany.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 2 hodiny/týždeň, spolu 26 hodín

Týždenný: áno, 1x týždenne 2 h Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná / dištančná

Carlson, N.R. (2010). Physiology of Behaviour, Pearson, 10th edition, 748 pp.

Carew T.J. (2000). Behavioral Neurobiology: The Cellular Organization of Natural Behavior, Sinauer Associates, 419 pp.

Zupanc G.K.H. (2010). Behavioral Neurobiology:An Integrative Approach, Oxford University Press, 2nd edition, 400 pp

Predmet končí ústnou skúškou. Na získanie hodnotenia A je potrebné, aby študent preukázal najmenej 92% znalosť učiva, na získanie hodnotenia B najmenej 84%, na hodnotenie C najmenej 76%, na získanie D najmenej 68% a na získanie hodnotenia E najmenej 60% znalosť učiva. Hodnotenie nebude udelené študentovi, ktorý nepreukáže znalosť 60% učiva. Predmet sa uskutočňuje prezenčnou formou. V prípade situácie, ktorá prezenčnú formu neumožní, vyučujúci rozhodne o spôsobe dištančnej formy výučby.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Predmet sa poskytuje len v letnom semestri.

1. Úvod do fyziológie správania, príbuzné vedné odbory, história.

2. Bunkové a molekulové základy správania.

3. Štruktúra nervového systému.

4. Metódy využívané vo výskume fyziológie správania.

5. Psychofarmakológia a jej uplatnenie vo výskume mechanizmov regulácie správania.

6. Základné mechanizmy učenia, klasické a operačné podmieňovanie, imprinting, dlhodobá

potenciácia.

7. Sexuálne správanie, určenie pohlavia, organizačné a aktivačné účinky hormónov, nervové

riadenie sexuálneho správania samcov a samíc.

8. Emócie, vývoj fyziologických teórií emócií, metódy skúmania emócií u zvierat.

9. Neuroetológia, prípadová štúdia 1: Rozpoznávanie koristi a predátora ropuchou.

10. Neuroetológia, prípadová štúdia 2: Lokalizácia koristi plamienkou driemavou.

11. Neuroetológia, prípadová štádia 3: Učenie a produkcia spevu u spevavcov.

12. Dobré životné podmienky (welfare) zvierat, na zvieratách založené ukazovatele welfaru,

fyziologické ukazovatele welfaru, abnormálne správanie zvierat v zajatí.

Študenti, ktorí absolvujú predmet sa oboznámia s vednými disciplínami zaoberajúcimi sa proximátnymi príčinami správania a ich metódami. Vo vybraných tematických okruhoch (učenie, sexuálne správanie, emócie) budú oboznámení so súčasným stavom poznania. Špecifickou zložkou kurzu je predstavenie niektorých klasických neuroetologických modelov a oboznámenie s fyziologickými a neurobiologickými indikátormi welfaru zvierat v zajatí.

Snustadt, Simmons (2017). Genetika. MUNI Press, Masarykova univerzita, Brno. ISBN: 978-80-210-8613-5

Podmienkou pre hodnotenie predmetu je:

(i) absolvovanie všetkých seminárov,

(ii) vypracovanie piatich zadaní, ktoré vyplývajú z osnovy predmetu a študent ich odovzdá príslušnému pedagógovi. Za každé vypracované zadanie je potrebné získať min. 60 % bodov.

Celkové hodnotenie seminára tvoria výsledky z vypracovaných zadaní a účasť na všetkých seminároch. Hodnotenie bude udeľované nasledovne: A - vynikajúce výsledky, B - nadpriemerná práca, C - bežná spoľahlivá práca, D - prijateľné výsledky, E - výsledky spĺňajúce minimálne kritériá. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý nesplní minimálne kritéria pre celkové hodnotenie predmetu.

Predmet sa uskutočňuje prezenčnou formou. V prípade situácie, ktorá prezenčnú formu neumožní, vyučujúci rozhodne o spôsobe dištančnej formy výučby.

Slovenský v kombinácii s českým (študijná literatúra v českom jazyku)

Predmet je určený len pre študentov 1. ročníka magisterského štúdia učiteľských kombinácií s Biológiou.

Mendelizmus, viacnásobný alelizmus a génové interakcie. Väzba génov a rekombinačné mapovanie. Génové mutácie a chromozómové aberácie. Základy molekulárnej genetiky. Genetika mikroorganizmov.

Po absolvovaní predmetu si študent, na základe riešenia problémových úloh z oblastí uvedených v osnove predmetu, prakticky osvojí teoretické poznatky získané v predmete Základy genetiky a naučí sa analyzovať experimentálne údaje, ktoré vedú k týmto poznatkom.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 h prednášok Za obdobie štúdia: 26 h

Metóda štúdia: prezenčná (v prípade potreby dištančná)

1. M. Lazár, D. Mikulášová: Syntéza a vlastnosti makromolekulových látok, Alfa Bratislava 1976; 2. M. Lazár, T. Bleha, J. Rychlý: Chemical reaction of natural and synthetic polymers, Ellis Horwood Ltd. Chicester 1989.

Ústna skúška; na získanie hodnotenia A je potrebné preukázať najmenej 92 % bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 % bodov, na hodnotenie C najmenej 76 % bodov, na hodnotenie D najmenej 68 % bodov a na hodnotenie E najmenej 60 % bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % bodov.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Stručná história polymérov. Základné pojmy makromolekulovej chémie.

Izoméria polymérnych reťazcov, konfigurácia a konformácia. Polymérne reťazce ako náhodné

fraktály. Priemerné mólové hmotnosti, distribúcie a stanovenie mólových hmotností, disperzita

polymérov. Ideálny a reálny reťazec. Kvalita rozpúšťadla. Viskoelasticita. Základné zákonitosti a

klasifikácia polymerizačných reakcií. Radikálová polymerizácia. Iónová polymerizácia. Aniónová a

katiónová polymerizácia, živá polymerizácia, príprava makromonomérov, porovnanie s radikálovou

polymerizáciou. Polymerizácie cyklických monomérov. Koordinačná polymerizácia. Ziegler-Nattove

katalyzátory. Metódy reverzibilnej aktivácie a deaktivácie radikálových polymerizácií.

Polykondenzácia. Polyadícia, porovnanie s polykondenzáciou. Spôsoby uskutočnenia syntézy

makromolekúl v bloku, v roztoku, v suspenzii, v emulzii, medzifázová polykondenzácia. Základné

princípy prípravy blokových, očkovaných, štatistických a gradientových kopolymérov. Sieťovanie

polymérov. Vzájomne prestúpené siete, fyzikálne sieťovanie. Vetvenie makromolekúl. Reaktivita

funkčných skupín v makromolekule. Vplyv konformácie makromolekulového reťazca a hustoty klbka, efekt susedného substituenta a takticity. Príklady na polyméranalogické reakcie. Deštrukčné reakcie polymérov. Inhibícia a retardácia jednotlivých typov degradácie. Príklady najbežnejších polymérnych materiálov a ich použitia v rôznych aplikáciách. Správanie polymérov na fázovom rozhraní. Polymérne zmesi a kompozity. Mechanické vlastnosti polymérnych sústav.

Predmet je zameraný na základy prípravy, modifikácie a reaktivity syntetických a prírodných makromolekúl. Dôraz sa kladie na rozlíšenie medzi radikálovým, iónovym alebo molekulovým mechanizmom syntézy a reakcií polymérov, rozoberajú sa súvislosti medzi štruktúrou a vlastnosťami makromolekulových sústav, je vysvetlená syntéza polymérov z hľadiska kinetiky procesu jej riadenia. Pozornosť sa venuje modifikácii hotových polymérnych produktov s cieľom zlepšenia ich úžitkových vlastností.

•Kuruc J.: Rádiobiológia (CD-ROM). Bratislava, Omega Info, 2005. ISBN: 978-80-89337-02-6. •Havránková R. a kol.: Klinická rádiobiológia. Praha, Grada Publishing, 2020. ISBN: 9788-02-474-0980. •Podgorsak E.B.: Radiation Oncology Physics: A Handbook for Teachers and Students. Vienna, IAEA Publication, 2005. ISBN: 92-0-107304-6. •Pöschl, M., Nollet, L.: Radionuclide Concentrations in Food and the Environment. Boca Raton - London - New York : CRC Press, Taylor & Francis Group, 2007. ISBN 0-8493-3594-9. •Jurga Ľ. M.: Klinická a radiačná onkológia. 2 diely. Martin, Osveta, 2010. ISBN: 978-80-8063-302-8. •Bailey D.L., Humm J.L., Todd-Pokropek A., van Aswegen A.: Radiation Medicine Physics: A Handbook for Teachers and Students. Vienna, IAEA Publication, 2014. ISBN: 978-92-0-143810-2. • Koprda V.: Vnútorná kontaminácia rádioaktívnymi látkami. Bratislava, Veda, 1986. •Šimko I., Vilček E.: Rádiobiológia. Osveta, 1973

Úspešné absolvovanie predmetu je podmienené vypracovaním odbornej eseje na vybranú tému. Pre hodnotenie A (výborne) je potrebné získať najmenej 92–100%, na získanie hodnotenia B (veľmi dobre) najmenej 84–91%, na hodnotenie C (dobre) najmenej 76–83%, na hodnotenie D (uspokojivo) najmenej 68–75% a na hodnotenie E (dostatočne) najmenej 60–67%. Hodnotenie pod 60% je hodnotené ako FX (nedostatočne).

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Predmet sa poskytuje len v letnom semestri.

1. Predmet a historický vývoj rádiobiológie, radiačná citlivosť biologických druhov.2. Fyzikálne základy rádiobiológie, veličiny a terminológia. 3. Poškodenie buniek ionizujúcim žiarením, poškodenia jadra bunky a molekuly DNA, krivky biologický efekt vs. dávka. 4. Modifikácia poškodenia buniek žiarením, rádioprotektory a rádiosensibilizátory. 5. Reparácia radiačného poškodenia buniek. 6. Molekulárna radiačná biológia a biochémia, vplyv ionizujúceho žiarenia na metabolizmus. 7. Syndrómy z ožiarenia a ich modifikácia: kostno-dreňový syndróm, žalúdočno-črevný syndróm, syndróm centrálnej nervovej sústavy. 8. Choroby z ožiarenia: akútne a chronické stavy, klasifikácia, priebeh, diagnóza, terapia. 9. Radiačné poškodenie tkanív, pôsobenie žiarenia na embryo a plod. 10. Využitie žiarenia a inkorporovaných rádionuklidov medicíne. Rádioterapia - externá a interná. 11. Teoretické predstavy o mechanizme pôsobenia ionizujúceho žiarenia. 12. Vzdialené následky ožiarenia: somatické a genetické, limitné dávky, ALARA, indukcia vzniku rakoviny pôsobením ionizujúceho žiarenia.

Cieľom predmetu je študentom sprostredkovať fyzikálne základy rádiobiológie, reakcie bunky a organizmu na ožiarenie a opravné mechanizmy poškodenia, možnosti využívania ionizujúceho a neionizujúceho žiarenia v medicínskych odboroch. Súčasťou kurzu je návšteva pracoviska s rádiobiologickým zameraním. Absolvovaním predmetu nadobudnú študenti fyzikálne základy rádiobiológie, teoretické predstavy o mechanizme pôsobenia ionizujúceho žiarenia na živý organizmus. Opravné mechanizmy poškodenia buniek, choroby z ožiarenia a ich terapia, radiačné syndrómy, ochrana organizmu pred ožiarením, využitie ionizujúceho a neionizujúceho žiarenia v medicíne. Efekty slnečného UV žiarenia a ochrana pred ním. Predmet sa uskutočňuje prezenčnou formou. Ak sa študenti v čase pedagogickej praxe nebudú môcť zúčastniť prednášok, tieto im budú poskytnuté v digitálnej podobe. K nahrávkam prednášok sa uskutočnia konzultácie v čase po dohode s vyučujúcim.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 2 hodiny/týždeň, spolu 26 hodín

Týždenný: áno, 1x týždenne 2 h Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná / dištančná

Kršková L.: Princípy behaviorálnych procesov. ASAP-translation.com, s.r.o., Nitra, 2007.

Michel, G. F., Mooreová, C. L.: Psychobiologie. Portál, Praha, 1999.

Prednášky vyučujúceho

Predmet končí ústnou skúškou. Na získanie hodnotenia A je potrebné, aby študent preukázal najmenej 92% znalosť učiva, na získanie hodnotenia B najmenej 84%, na hodnotenie C najmenej 76%, na získanie D najmenej 68% a na získanie hodnotenia E najmenej 60% znalosť učiva. Hodnotenie nebude udelené študentovi, ktorý nepreukáže znalosť 60% učiva. Predmet sa uskutočňuje prezenčnou formou. V prípade situácie, ktorá prezenčnú formu neumožní, vyučujúci rozhodne o spôsobe dištančnej formy výučby.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Predmet sa poskytuje len v zimnom semestri.

Úvod do študovanej problematiky - správanie ako adaptačná schopnosť; roviny jeho výskumu. Mechanizmy riadiace správanie - dedične fixované spúšťacie mechanizmy; skúsenosťou modifikované dedične fixované mechanizmy; učením získané spúšťacie mechanizmy; endogénna a exogénna kontrola pohotovosti k jednaniu; vzťah medzi rôznymi typmi pohotovosti k jednaniu. Hormóny a ich vplyv na správanie - komplexnosť vzťahu medzi správaním, hormonálnym naladením organizmu a faktormi prostredia; prenatálny vplyv hormónov na postnatálne zmeny funkčných okruhov správania (na personalitu). Neuroetologická analýza správania - neuroetológia a ciele jej výskumu, mechanizmus spúšťacích podnetov, neurofyziologické koreláty motivácie, lokalizácia motivačných centier, motoprogramy, komplexné prvky správania a ich pôvod, ústredné motoprogramy pre komplexnejšie prvky správania. Orientačné a navigačné správanie - orientácia ako priestorovo riadené vystavenie dráždiacim faktorom; tropizmy; taxie, orientácia podľa orientačných bodov v krajine, slnka, polarizovaného svetla, mesiaca, hviezd a magnetického kompasu, navigácia pomocou čuchového laloku mozgu. Teritorialita a migračné správanie - výber životného priestoru; vymedzenie teritória; teritorialita vo vzťahu k sociálnej hierarchii; status prvého vlastníka; biologické princípy migrácie a jej historické základy; migrácia na krátke a dlhé vzdialenosti; pravidelné a nepravidelné migrácie; aktívna a pasívna migrácia. Konkurencia a kooperácia - konkurenčný boj, agonistické správanie, agresívne a neagresívne riešenie konfliktu; priebeh súbojov, súboje o samičku, usmrcovanie mláďat rodičom, súrodencom; správanie obmedzujúce a tlmiace agresivitu; prenos informácií medzi bojujúcimi jedincami; príčiny a spôsoby kooperácie medzi zvieratami. Adaptačné formy správania voči predátorom - biologické základy vzťahu korisť – predátor. Biologické základy komunikácie - signál ako prostriedok na prenos informácie; charakter signálov, mechanizmus šírenia, lokalizácia a energetický výdaj; normované a gradované signálne jednanie; ritualizácia – princípy, význam a využitie; nelegitímne napodobovanie signálu. Rozmnožovanie – mechanizmus vyhľadávania a voľby partnera; dvorenie; medzidruhové izolačné bariéry; inter- a intra- sexuálna selekcia; konkurenčný boj; voľba sexuálneho partnera samičkou, samčekom; teoretické modely evolúcie nápadných samčích spúšťačov; rozmnožovacie stratégie; biologické základy rodičovstva – vrodené mechanizmy; senzorická stimulácia, účinok hormónov; rodičovské výdaje a investície. Ontogenéza správania - vrodené správanie; dozrievanie prvkov vrodeného správania; ontogenetická zmena funkcie a regresia. Prenatálne a skoré postnatálne správanie - ontogenetické adaptácie; neurobehaviorálna organizácia zárodku; význam spontánnej aktivity plodu; zárodok a jeho zdroje skúseností; neurobehaviorálna charakteristika novorodenca; význam spontánnych aktivít novorodenca; prechod od biosociálneho k psychosociálnemu.

Študenti získajú informácie o biologických základoch správania živočíchov, pričom sa ich pozornosť upriami na štúdium mechanizmov riadiacich správanie, na funkcie vybraných foriem správania a na ontogenézu správania.

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách) za obdobie štúdia: 26

Metóda štúdia: prezenčná/dištančná

Holec J., Bielich A., Beran M. 2012. Přehled hub střední Evropy. Academia, Praha, 624 p.

Kliment J. (ed.) 2017. Zásady, pravidlá a odporúčania pre tvorbu a revíziu slovenského menoslovia siníc, rias, húb a rastlín. Bull. Slov. Bot. Spoločn. 39 (Suppl. 1): 1–79.

Læssøe T., Petersen J. H. 2019. Fungi of Temperate Europe. Vol. 1, 2. Princeton University Press, Princeton, Woodstock, 1715 p.

Lizoň P. 2001. Červený zoznam húb Slovenska. 3. verzia (december 2001). In: Baláž D., Marhold K., Urban P. (eds.), Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ochr. Prír. 20 (Suppl.): 6–13.

Stanová V., Valachovič M. (eds.) 2002. Katalóg biotopov Slovenska. Daphne – Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava, 225 p.

Počas semestra študent preukáže znalosť stanoveného počtu druhov húb prostredníctvom vlastných nálezov na vybraných lokalitách (dokladom môže byť fotografia, v prípade sporného určenia herbárová položka). V skúšobnom období študent absolvuje písomný test. Na získanie hodnotenia A je potrebné, aby získal 92–100 % z celkového počtu bodov testu, na hodnotenie B 84–91 %, na hodnotenie C 76–83 %, na hodnotenie D 68–75 %, na hodnotenie E 60–67 %.

Predmet sa uskutočňuje prezenčnou formou. V prípade situácie, ktorá prezenčnú formu neumožní, vyučujúci rozhodne o spôsobe dištančnej formy výučby. V prípade dištančnej formy skúšania sa hodnotenie uskutoční pomocou softvéru určeného pre online vzdelávanie.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Predmet sa otvára pri minimálnom počte 3 zapísaných študentov.

Huby a Slovensko – úvod (geografické pomery krajiny; stav výskumu diverzity húb na Slovensku; huby opísané zo Slovenska). Huby lužných lesov; červený zoznam húb Slovenska. Huby dubovo-hrabových lesov; huby chránené zákonom. Huby borovicových lesov; pyrofilné huby. Huby bukových lesov; huby ako bioindikátory. Huby jedľových lesov; inventarizácia húb. Huby smrekových lesov; zbierka húb. Huby lúk a pasienkov; CHEGD huby. Huby rašelinísk a slatín; vodné huby. Huby polí a záhrad; koprofilné huby. Huby iných stanovíšť; obchod s hubami. Slovenské názvy húb.

Študent na seminári získa prehľad o diverzite makroskopických húb na vybraných biotopoch, resp. stanovištiach Slovenska. Osvojí si základné nomenklatorické pravidlá a princípy ochrany húb. Oboznámi sa s možnosťami inventarizácie húb a zopakuje si zásady tvorby mykologickej zbierky.

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách) za obdobie štúdia: 18

Metóda štúdia: prezenčná/dištančná

Hegedüšová Vantarová K., Škodová, I. (Eds.) 2014. Rastlinné spoločenstvá Slovenska 5. Travinno-bylinná vegetácia. VEDA, Bratislava, 581 p.

Jarolímek I., Zaliberová M., Mucina L., Mochnacký S. 1997. Rastlinné spoločenstvá Slovenska 2. Synantropná vegetácia. VEDA, Bratislava, 420 p.

Kliment J., Valachovič M. (Eds.) 2007. Rastlinné spoločenstvá Slovenska 4. Vysokohorská vegetácia. VEDA, Bratislava, 386 p.

Valachovič M. (Ed.) 2001. Rastlinné spoločenstvá 3. Vegetácia mokradí. VEDA, Bratislava, 434 p.

Valachovič M., Oťaheľová H., Stanová V., Maglocký Š. 1995. Rastlinné spoločenstvá Slovenska 1. Pionierska vegetácia. VEDA, Bratislava, 185 p.

Predmet končí písomnou skúškou. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať minimálne 92 % bodov z testu, na získanie B minimálne 84 % bodov z testu, na získanie C minimálne 76 % bodov z testu, na získanie D minimálne 68 % bodov z testu, na získanie E minimálne 60 % bodov z testu.

Predmet sa uskutočňuje prezenčnou formou. V prípade situácie, ktorá prezenčnú formu neumožní, vyučujúci rozhodne o spôsobe dištančnej formy výučby. V prípade dištančnej formy skúšania sa test uskutoční pomocou softvéru určeného pre online vzdelávanie.

slovenský

Vegetačné stupne Slovenska, vzťah vegetácie k biotopom. Zonálna a azonálna lesná vegetácia. Krovinná a kríčková vegetácia. Spoločenstvá lúk a pasienkov, xerotermné travinno-bylinné porasty. Alpínska a subalpínska vegetácia. Skalná a sutinová vegetácia, spoločenstvá viatych pieskov, halofytná vegetácia. Vegetácia pramenísk, rašelinísk a slatín. Vodná a močiarna vegetácia. Nelesné brehové porasty. Synantropná vegetácia.

Študent získa prehľad o rastlinných spoločenstvách rozšírených na Slovensku, ich druhovom zložení, ekológii a syntaxonomickej klasifikácii. Absolvovaním predmetu si osvojí základné poznatky o vegetácii na našom území.

•Tölgyessy, J.: Rádioekológia. UMB FPV, Banská Bystrica, 2000, ISBN: 80-8055-346-7 •Prírodné zdroje ionizujúceho žiarenia (Karol Holý), Priemyselné zdroje žiarenia (Juraj Tölgyessy). SNUS, 2009. •Prírodné zdroje ionizujúceho žiarenia (Karol Holý), SNUS, 2008. •Cabáneková, H., Melicherová, T. Radiačný monitoring a informovanie verejnosti. SNUS, 2009. Online: https://adoc.pub/radiany-monitoring-a-informovanie-verejnosti.html •Sparks, L. D., Environmental Soil Chemistry, ACADEMIC PRESS, Delaware, 2003, ISBN: 0-12-656446-9. • Holm, E. Radioecology. LUND UNIVERSITY, Lund, Sweden, 1994, ISBN: 978-981-4534-28-4

Úspešné absolvovanie predmetu je podmienené vypracovaním odbornej eseje na vybranú tému. Pre hodnotenie A (výborne) je potrebné získať najmenej 92–100%, na získanie hodnotenia B (veľmi dobre) najmenej 84–91%, na hodnotenie C (dobre) najmenej 76–83%, na hodnotenie D (uspokojivo) najmenej 68–75% a na hodnotenie E (dostatočne) najmenej 60–67%. Hodnotenie pod 60% je hodnotené ako FX (nedostatočne).

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

1. Žiarenie okolo nás. 2. Človek a životné prostredie. 3. Ekologicky významné rádionuklidy a ich chémia. 4. Dozimetria rádionuklidov. 5. Distribúcia a prenos rádioaktívnych látok v prostredí. 6. Účinky žiarenia a dávkové záťaže populácie. 7. Jadrovo-energetický priemysel a životné prostredie. 8. Spracovanie, nakladanie a ukladanie rádioaktívnych odpadov z hľadiska životného prostredia. 9. Udalosti na jadrových zariadeniach. 10. Radiačné havárie, jadrové bombardovanie a skúšky jadrových zbraní. 11. Ochrana pred ionizujúcim žiarením.

Cieľom predmetu je sprostredkovať študentovi vedomosti o pôvode rádionuklidov a ich ekologickom význame; dozimetrií a monitoringu antropogénnych rádionuklidov a spôsoboch migrácie rádionuklidov v jednotlivých zložkách litosféry, hydrosféry a atmosféry; rádionuklidoch v biosfére, potravovom reťazci a biologických účinkoch žiarenia. Základy jadrového palivového cyklu, priemyselných zdrojoch žiarenia a klasifikácie, ukladania, nakladania a spracovania rádioaktívnych odpadov. Informácie o udalostiach na jadrových zariadeniach, radiačných haváriách na Slovensku a v zahraničí., o skúškach jadrových zbraní a koncepcií radiačnej ochrany. Legislatíva a právne predpisy. Študent získa vedomosti o pôvode a zdrojoch ekologicky významných rádionuklidov, ktoré sa nachádzajú v rôznych zložkách životného prostredia. Migrácia týchto rádionuklidov medzi jednotlivými zložkami, ako aj ich eliminácia. Celkový pohľad na radiačnú záťaž obyvateľstva od primordiálnych rádionuklidov, až po prevádzku a udalosti na JE zariadeniach. Výstupom je aj základný prehľad minimálnej právnej gramotnosti v oblasti mierového využívania jadrovej energie.

2 hodiny prednášok týždenne / prezenčne

počet kreditov 3

Mišík, M. 1976: Geologické exkurzie po Slovensku. SPN Bratislava.

Aktívna účasť na seminári. Absolvovanie písomnej previerky: na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 80% bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 75% bodov, na hodnotenie C najmenej 70% bodov, na hodnotenie D najmenej 65% bodov a na hodnotenie E najmenej 60% bodov.

slovenský jazyk

Legislatívny rámec ochrany geologických diel a geologických objektov na území Slovenskej republiky. Významné geologické lokality na území Slovenska. Významné stratigrafické lokality na území Slovenska. Významné paleontologické lokality na území Slovenska. Významné tektonické lokality na území Slovenska. Významné geodynamické lokality na území Slovenska. Významné inžinierskogeologické lokality na území Slovenska. Významné hydrogelogické lokality na území Slovenska. Významné banské objekty / lokality na území Slovenska. Geologické materiály použité pri stavbe historických objektov.

Získanie základných vedomostí o legislatívnej ochrane geologických objektov na Slovensku. Získanie základných vedomostí o chránených a významných geologických, stratigrafických, paleontologických, tektonických, geodynamických, inžinierskogeologických, hydrogeologických a banských lokalitách na území Slovenska.

Forma výučby: exkurzia

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: Za obdobie štúdia: 3 dni

Metóda štúdia: prezenčná, z časti dištančná (upresní sa na začiatku semestra)

Ďuďa R. & Ozdín D. 2012: Minerály Slovenska. Granit, Praha, 480 s.

Grecula P. (ed.) 2002: História geológie na Slovensku. Zv. 1, ŠGÚDŠ, Bratislava, 748 s.

Herčko I. 2002: Zberateľstvo minerálov a ich múzejná prezentácia. UMB, Banská Štiavnica, 189 s.

Jeleň S. & Galvánek J. (eds.) 2009: Náučno-poznávací sprievodca po geologických a geografických

lokalitách stredného Slovenska. GÚ SAV, Banská Bystrica, 320 s.

Lalkovič M. 1996: Múzeá a ochrana prírody. SMOPAJ, Liptovský Mikuláš, 80 s.

Ozdín D. & Kúšik D. 2018: Mineralogical Heritage of Slovakia – A Significant Contribution to

Knowledge of Minerals in the World. Slovak Geological Magazine, 18, 1, 69-82.

Papp G. 2005: History of minerals, Rocks and Fossil Resins Discovered in the Carpathian

Region. Studia Naturalia, 15, Hungarian Natural History Museum, Budapest, 216 s.

Podušelová G. & Gorelčíková Ľ. (eds.) 2005: Vademecum múzejníka. SNM, Bratislava, 181 s.

Turčan T. (ed.) 2003: Dejiny baníctva na Slovensku I. Zväz hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie SR, Banská agentúra, Košice, 327 s. Turčan T. (ed.) 2004: Dejiny baníctva na Slovensku II. Zväz hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie SR, Banská agentúra, Košice, 303 s. www.naucnechodniky.eu https://www.geology.sk/geoinfoportal/mapovy-portal/naucna-geologia/vyznamne-geologicke-lokality/

Podmienkou na absolvovanie predmetu je účasť na exkurzii. O spôsobe skúšania budú študenti informovaní na začiatku semestra. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať 92 % až 100 % vedomostí, na získanie hodnotenia B 84 % až 91 %, na získanie hodnotenia C 76 % až 83 %, na získanie hodnotenia D 68 % až 75 %, na získanie hodnotenia E 60 % až 67 % vedomostí. Dosiahnutie menej ako 60 % vedomostí a alebo neprítomnosť na exkurzii znamená hodnotenie Fx a študentovi nebudú zapísané kredity.

slovenský jazyk (literatúra môže byť aj v českom a anglickom jazyku)

: Študenti pred začiatkom exkurzie absolvujú dve vstupné prednášky, v rámci ktorých dostanú základné teoretické informácie súvisiace s problematikou. Exkurzia je zameraná na spoznávanie jednotlivých geoturistických lokalít v rámci náučných geologických a baníckych chodníkov, chránených území a geoparkov. Výber exkurzných lokalít pokrýva územia Banskoštiavnického, Banskobystrického a Malokarpatského geoparku, ako aj medzinárodného geoparku UNECSO Novohrad-Nógrád a zohľadňuje významné geologické a banícke lokality na Slovensku.

Absolvent predmetu získa prehľad o významných mineráloch, horninách a baníckych artefaktoch na Slovensku ako aj aspektoch ochrany prírodných a technických pamiatok súvisiacich s neživými prírodninami, ktoré sú súčasťou geoparkov, ako aj náučných geologických a baníckych chodníkov. Súčasťou predmetu sú znalosti spojené s prezentáciami zbierkových fondov neživých prírodnín (horniny, skameneliny, minerály, drahé kamene, meteority) a baníckych artefaktov na Slovensku. Študenti nadobudnuté vedomosti môžu využiť v edukačnom procese a v cestovnom ruchu zameranom na geoturistiku. Úvodné prednášky sú zamerané na tvorbu, ochranu a udržiavanie študijných a expozičných zbierok v prostredí základných a stredných škôl ako aj osobitosti ochrany prírodného a kultúrneho dedičstva na Slovensku.

metóda prezenčná, forma prednášky, 2 hodiny prednášok týždenne

Fendeková, M. et al., 1995: Základy hydrogeológie.UK Bratislava, 236 s. Fendeková, M., 1988: Hydrológia pre geológov.UK Bratislava, 120 s. Fľaková, R., Seman, M., Ondrejková, I., Ženišová, Z., 2020: Chemická analýza vody v hydrogeológii. 2. vyd. Bratislava, Slovenská asociácia hydrogeológov, 167 s.

Podmienkou na absolvovanie predmetu je písomný test (70 bodov). Na získanie hodnotenia A je potrebné získať 93 % až 100 %, na získanie hodnotenia B 85 % až 92 %, na získanie hodnotenia C 77 % až 84 %, na získanie hodnotenia D 69 % až 76 %, na získanie hodnotenia E 60 % až 68 %. Dosiahnutie menej ako 60 % z hodnotenia znamená sumárne hodnotenie Fx a študentovi nebudú zapísané kredity.

slovenský

Voda v hydrologickom cykle, základné pojmy, kolobeh a bilancia vody, druhy vody v horninovom prostredí. Formovanie podzemných vôd. Zrážky. Výpar. Fyzicko-geografické charakteristiky povodia, riečna sieť, vodné stavy a režim prietokov. Vlastnosti horninového prostredia v styku s vodou, prúdenie vody v horninovom prostredí. Hydrogeologické štruktúry a pramene. Chemické zloženie podzemných vôd a procesy jeho formovania. Základné poznatky o minerálnych a termálnych vodách. Metódy v hydrogeologickom výskume, hydrogeologické mapy.

Absolvovaním predmetu študent získa základné poznatky o kolobehu vody v prírode, formách výskytu vody v jednotlivých zložkách hydrologického cyklu. Študent taktiež získa základné poznatky o výskyte, pohybe, množstvách a vlastnostiach podzemnej vody, zvládne prácu s hydrogeologickou mapou. Bude rozumieť chemickej analýze vody.

Forma výučby: prednáška, cvičenie

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2/2 Za obdobie štúdia: 18/18

Metóda štúdia: prezenčná

Pospíšil, M. F. et al., 2002: Biológia človeka I. Bratislava. UK v Bratislave.

Čihák, R., 2002: Anatomie I-III. Praha, Grada.

Prednášky vyučujúcich

V priebehu cvičení budú dve priebežné písomné práce. Z oboch musí získať študent minimálne 60 % bodov. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať 92 % bodov, hodnotenie B minimálne 84 %, hodnotenie C minimálne 76% bodov, hodnotenie D minimálne 68 % bodov a na získanie hodnotenia E aspoň 60 % bodov z testu. Študentovi, ktorý nezíska z priebežných testov aspoň 60 % bodov nebude môcť absolvovať záverečné hodnotenie. Záverečné hodnotenie bude vo forme písomného testu s obdobnými podmienkami.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Reprodukčný cyklus ženy, ovariálny cyklus, uterinný cyklus. Embryonálny vývin – Blastogenéza, mimomaternicová gravidita. Proontogenéza – Gametogenéza. Fetálny vývin – Organogenéza. Primitívne orgány embryo – notochorda, medulárna rúra a mozgový vačok, primitívne črevo,

cievny systém embrya. Prenatálna diagnostika – amniocentéza, vyšetrenie buniek choriových klkov, fetoskopia, vyšetrenie ultrazvukom. Poruchy vývinu a ich príčiny. Faktory prostredia nepriaznivo ovplyvňujúce intrauterinný vývin človeka – chemické, fyzikálne a biologické faktory. Fetálny a neonatálny krvný obeh, zmeny kardiovaskulárneho systému pri narodení a po ňom. Obehová sústava, pohybová sústava, tráviaca sústava, vylučovacia sústava, endokrinná sústava, nervová sústava.

Absolvovaním predmetu získa študent prehľad o stavbe ľudského tela a funkciách jednotlivých jeho štruktúr. Špeciálna pozornosť sa venuje embryonálnemu, fetálnemu i postnatálnemu vývinu, ako aj ich poruchám vo vývine.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2P Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná/dištančná

Begon, M., Harper, J. L., Townsend, C. R., 1997: Ekologie. Jedinci, populace a spolecenstva. Vyd. Univ. Palackého, Olomouc, 949 s. (alebo anglický originál, ktorékoľvek vydanie); Kováč V., 2008: Ekológia. Učebné texty. Katedra ekológie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave. http://www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/biol/kek/Vyuka/Ekologia-UT-2008.pdf

Podmienkou na absolvovanie predmetu je absolvovanie záverečnej ústnej skúšky. Na získanie hodnotenia A je potrebné preukázať vynikajúce znalosti z predmetu, mať veľmi dobrý celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky vyčerpávajúco (ekvivalent najmenej 92 % bodov testu), na získanie hodnotenia B je potrebné preukázať výborné znalosti z predmetu, mať veľmi dobrý celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky vyčerpávajúco, hoci s menšími nedostatkami (ekvivalent najmenej 84 % bodov testu), na hodnotenie C je potrebné preukázať dobré znalosti z predmetu, mať dobrý celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky aspoň priemerne, s menšími nedostatkami (ekvivalent najmenej 76 % bodov testu), na hodnotenie D je potrebné preukázať základné znalosti z predmetu, mať celkový prehľad a vedieť aspoň v základoch samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky, hoci s nedostatkami (ekvivalent najmenej 68 % bodov testu), a na hodnotenie E je potrebné preukázať základné znalosti z predmetu, mať určitý prehľad, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky, hoci s nedostatkami (ekvivalent najmenej 60 % bodov testu). Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý preukáže menej ako 60% požadovaných vedomostí, t.j. menej ako ekvivalent 60 % bodov testu.

slovenský

Predmet sa poskytuje iba v zimnom semestri

1. Predmet ekológie, ekologické disciplíny, vzťahy k iným vedným odborom. Ekológia a environmentalistika, ekológia a ekonómia. Globálne environmentálne problémy súčasnosti – prehľad. Evolúcia ekosystémov 1. 2. Základné fyzikálne zákonitosti vo vesmíre a na Zemi. Život na Zemi, podmienky pre existenciu života. Klimatické a meteorologické podmienky a javy. Evolúcia ekosystémov 2. 3. Ekologické faktory. Prehľad faktorov, ich ekologický význam. Funkcia odozvy, tolerancia k faktorom. Adaptácie a evolúcia, dva zdroje variácie, epigenetické mechanizmy, fenotypová plasticita. Princíp limitujúcich faktorov; interakcia faktorov. Ekologický priestor, ekologická nika. Bióm polárnych oblastí. 4. Hlavné ekologické faktory pôdy, suchozemského a vodného prostredia. Bióm tundry. 5. Populácia – obsah pojmu. Štruktúra populácie (priestorová, veková, pohlavná, reprodukčná, sociálna). Početnosť a hustota, unitárne a modulárne organizmy. Migrácie a šírenie. Biologické invázie. Bióm boreálnych lesov. 6. Dynamika populácie, životné cykly, kohorty. Natalita, prežívanie, mortalita, demografické parametre a tabuľky. Rastové procesy, otvorený a ohraničený rast, rýchlosť rastu, regulácia, únosnosť prostredia. Vysokohorské ekosystémy. 7. Stratégie prežívania populácií – alternatívne životné cykly populácií. Trávnaté biómy. 8. Kolísanie početnosti, oscilácie, fluktuácie. Medzidruhové vzťahy, synergické a antagonistické vzťahy. Krovinaté biómy. 9. Biocenóza - obsah pojmu, princíp individualistický a supraorganizmový; ohraničenie biocenóz, ekotóny. Kvantitatívne a štrukturálne vlastnosti biocenóz. Biocenotické princípy, druhové bohatstvo. Bióm lesov mierneho pásma. 10. Štruktúra biocenózy vertikálna a horizontálna, štruktúra dominancie, diverzita a vyrovnanosť; periodické zmeny. Primárne a sekundárne biocenózy. Sukcesia, sukcesné rady, klimax. Bióm tropického dažďového lesa. 11. Ekosystém - obsah pojmu. Zložky a štruktúra ekosystému. Procesy syntézy a rozkladu v ekosystéme. Trofická štruktúra, potravné vzťahy a reťazce, ekologické pyramídy. Bióm púští a polopúští. 12. Tok energie v ekosystéme, zdroje a premeny energie. Primárna produkcia, efektívnosť asimilácie, hrubá a čistá primárna produkcia, produkcia spoločenstiev a biómov. Sekundárna produkcia, konzumpcia, asimilácia, respirácia, účinnosť energetických premien. Sladkovodné ekosystémy vnútrozemských vôd. 13. Biogeochemické cykly. Typy cyklov, časti cyklov, fondy. Atmosférický a sedimentárny cyklus. Cyklus H2O, O, C, N, S, P; energetická bilancia biosféry Zeme.

Prednáška je základným kurzom ekológie. Poslucháči sa oboznámia so základnými princípmi fungovania vzťahov medzi živou a neživou zložkou prírody, t.j. medzi organizmami a ich prostredím, ako aj medzi organizmami navzájom. Osobitný dôraz bude kladený na ekologické faktory, adaptácie organizmov, fenotypovú plasticitu, vlastnosti a vzťahy v rámci populácií a spoločenstiev, štruktúru a funkciu ekosystémov, toky energie a biogeochemické cykly, ako aj na štruktúru, vlastnosti a dynamiku všetkých biómov Zeme.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2P Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná/dištančná

Kováč, V. 2007: Pánom života je čas. Albert Marenčin Vydavateľstvo PT, Bratislava, 182 s. ISBN 978-80-89218-59-2.

Kováč, V. 2008: Ontogenéza a evolúcia. Katedra ekológie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave. http://www.fns.uniba.sk/index.php?id=2962

Kováč V. 2009: Vybrané aspekty evolučnej vývinovej biológie. AQ-BIOS, Bratislava, 84 s. ISBN 978-80-970224-5-7. http://www.fns.uniba.sk/index.php?id=2962

Kováč, V. 2011: Genes and Development. In: Hutchins, M. (Ed.), Grzimek's Animal Life Encyclopedia. Evolution. Farmington Hills: Gale, pp. 141-150. ISBN 978-1-4144-8669-7.

Podmienkou na absolvovanie predmetu je záverečná ústna skúška. Na získanie hodnotenia A je potrebné preukázať vynikajúce znalosti z predmetu, mať veľmi dobrý celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky vyčerpávajúco (ekvivalent najmenej 92 % bodov testu), na získanie hodnotenia B je potrebné preukázať výborné znalosti z predmetu, mať veľmi dobrý celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky vyčerpávajúco, hoci s menšími nedostatkami (ekvivalent najmenej 84 % bodov testu), na hodnotenie C je potrebné preukázať dobré znalosti z predmetu, mať dobrý celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky aspoň priemerne, s menšími nedostatkami (ekvivalent najmenej 76 % bodov testu), na hodnotenie D je potrebné preukázať základné znalosti z predmetu, mať celkový prehľad a vedieť aspoň v základoch samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky, hoci s nedostatkami (ekvivalent najmenej 68 % bodov testu), a na hodnotenie E je potrebné preukázať základné znalosti z predmetu, mať určitý prehľad, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky, hoci s nedostatkami (ekvivalent najmenej 60 % bodov testu). Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý preukáže menej ako 60% požadovaných vedomostí, t.j. menej ako ekvivalent 60 % bodov testu.

slovenský

Predmet sa poskytuje iba v zimnom semestri

1. Čo je ontogenéza a čo evolúcia, Haeckelovo biogenetické pravidlo, kontroverzia a teória evolúcie, Haeckel a archetyp stavovcov, hierarchický model ontogenézy, odkedy je človek človekom?

2. Zásadné rozdiely medzi vedou a kreacionizmom, stručná história evolučných teórií.

3. Uniformitarianizmus (Lyell), Esej o princípoch populácie (Malthus), Wallaceov a Darwinov výklad evolúcie, náhodné mutácie a prírodný výber, neodarvinizmus – moderná syntéza, teória sebeckého génu, génocentrický pohľad na evolúciu

4. Moderná vývinová biológia, epigeneticizmus, dedičnosť získaných vlastností, epigenetické mechanizmy

5. Komplexita živých systémov, nerovnovážna termodynamika, deterministický chaos, oscilačné reakcie, princípy sebaorganizácie hmoty, emergentné prejavy

6. Evolučná vývinová biológia, ontogenéza a epigenéza, fenotypová plasticita

7. Teória alternatívnych ontogenéz, evolúcia a epigenéza, teória o synchrónii a heterochrónii v ontogenéze

Hlavným cieľom predmetu je vysvetliť súvislosti medzi dvoma prírodnými javmi, ktoré sú neoodelitelnou súčasťou všetkého života na Zemi - medzi individuálnym vývinom jedincov a vývojom živých foriem na našej planéte. Zámerom kurzu pritom nie je poskytnúť poslucháčom určitý vopred stanovený objem informácií oznamovacieho charakteru, ale predovšetkým podnietiť ich samostatne premýšľať a diskutovať o prednášanej problematike. Jednotlivé prednášky preto prinášajú nielen látku, ktorú sa treba naučiť, ale najmä množstvo otázok, o ktorých treba rozmýšľať. Ťažiskovými témami sú teórie ontogenézy, história a kontext evolučných teórií, Lamarckova transmutačná hypotéza, Darwinova teória o vzniku druhov prírodným výberom, neodarwinizmus, dedičnosť získaných vlastností, evo-devo, epigeneticizmus, teória o synchrónii a heterochrónii v ontogenéze, význam heterochrónie v evolúcii, ontogenéza a evolúcia ako modulárne procesy. Jednotlivé témy sa priebežne dopĺňajú a obohacujú o najnovšie poznatky vedy v danej oblasti.

Lisicky, M. J., 1996. Ekosozologia. Vyd. UK Bratislava.

Nátr., L., 2011: Příroda, nebo člověk? Služby ekosystémů. Vyd. Karolinum, Praha

Primack, R.B., Kindlmann, P., Jersáková, J., 2011. Úvod do biologie ochrany přírody. Vyd. Portál.

Pullin, A.S., 2002. Conservation Biology. Cambridge Univ. Press.

Sabo, P., Urban, P., Turisová, I., Považan, R., Herian, K., 2011. Ohrozenie a ochrana biodiverzity. Vyd. Univ. Mateja Bela v Banskej Bystrici.

V záverečnom hodnotení skúšky musí študent na získanie hodnotenia A zvládnuť prebranú látku v rozsahu minimálne 92%, na získanie hodnotenia B najmenej 84%, na hodnotenie C najmenej 76%, na hodnotenie D najmenej 68% a na hodnotenie E najmenej 60% bodov z testu. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorého vedomosti budú nižšie ako 60% vedomostí.

Slovenský

1. Základné pojmy a názvoslovie v ekosozológii, dejiny ochrany prírody. 2. Medzinárodné zmluvy a dohody, legislatíva a organizačné aspekty ochrany prírody v SR. 3. Biodiverzita, jej priama a nepriama ekonomická hodnota, environmentálna etika. 4. Ohrozenie biodiverzity, deštrukcia stanovíšť, degradácia a znečistenie životného prostredia, 5. Globálne zmeny klímy, invázne druhy, nemoci. 6. Ekosozologické problémy ohrozených druhov flóry. 7. Ekosozologické problémy ohrozených druhov fauny. 8. Kategórie ohrozenia druhov, červené knihy, 9. Problémy malých populácií, ich monitorovanie, analýza životaschopnosti 10. Záchranné programy a programy ex situ. 11. Územná ochrana, jej význam a problémy u nás a vo svete. 12. Projektovanie a menežment chránených území. 13.Trvaloudržateľný rozvoj, stratégie do budúcnosti.

Študent získa základné vedomosti z terminológie, histórie, organizačných, právnych a medzinárodných aspektov ochrany prírody u nás a vo Svete.

Zoznámi sa s významom biodiverzity pre existenciu života na Zemi, ako aj príčinami jej

ohrozenia a z toho vyplývajúcej nevyhnutnosti jej ochrany. Získa základný prehľad o ekosozologických problémoch ohrozených druhov flóry a fauny, ako aj o problémoch na úrovni populácií a spoločenstiev. Nadobudne základné vedomosti o územnej ochrane a o potrebe trvaloudržateľného rozvoja života na Zemi.

Forma výučby: terénne cvičenia

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 40 Za obdobie štúdia: 40 (1 týždeň)

Metóda štúdia: prezenčná

Begon M., Harper J.L., Townsend C R. 1997. Ekologie. Jedinci, populace a společenstva. Vyd. Univ.

Palackého, Olomouc, 949 s.

Rúfusová A., Beracko P., Bulanková E. (Eds.) 2017. Bentické bezstavovce a ich biotopy. Univerzita

Komenskeho v Bratislave, 291 s.

Wheater C.P., Bell J.R., Cook P.A. 2011. Practical Field Ecology. A Project Guide.Wiley-Blackwell, 362 s.

Aktívna účasť na terénnych prácach, práca v teréne aj laboratóriu. Na záver prác vypracovanie spoločnej prezentácie za skupinu študentov a po absolvovaní terénnych prác odovzdanie spoločného protokolu. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať minimálne 92% bodov, na získanie B minimálne 84% bodov, na získanie C minimálne 76% bodov, na získanie D minimálne 68% bodov, na získanie E minimálne 60% bodov. Hodnotenie nebude udelené študentovi, ktorý hranicu 60% bodov nedosiahne.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Predmet sa poskytuje ak si ho zapíše najmenej 10 študentov, kapacita predmetu je obmedzená na 20 študentov, v prípade vyššieho záujmu sa študenti vyberú.

Študenti si osvoja základné metódy terénnej práce s rôznymi skupinami rastlín a živočíchov v terestrickom aj vodnom prostredí, metódy zberu a determinácie materiálu, ako aj metódy hodnotenia prostredia. Za týmto účelom realizujú každý deň terénnych prác odlišný projekt, spolu 3 projekty. Získané dáta spracujú a analyzujú v spolupráci s vyučujúcimi. Po skupinách spracujú prezentácie výsledkov projektov, ktoré prezentujú v záverečný deň terénnych prác. Po skončení terénnych prác odovzdajú po skupinách záverečné protokoly k jednému z riešených projektov, kde spracujú aj dáta kolegov, ktorí daný projekt riešili v iné dni. Súčasťou terénnych prác je v prvý deň aj spoločná ekologická exkurzia spojená s odborným výkladom.

Študenti nadobudnú predstavu, zručnosti a skúsenosti s realizáciou modelových typov ekologického výskumu v rôznych typoch prostredia a na rôznych modelových skupinách organizmov. Oboznámia sa s metódami hodnotenia parametrov prostredia, odberu a analýzou vzoriek, získajú predstavu o analýze ekologických dát. Súčasťou terénnych prác je spracovanie prezentácie, kde si precvičia prezentáciu svojho výskumu. Takisto spracujú protokol ako vedeckú prácu krátkeho rozsahu.

Forma výučby: prednáška, cvičenie

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 1/1 Za obdobie štúdia: 7/7

Metóda štúdia: prezenčná

Pospíšil, M. F. et al., 2002: Biológia človeka II. Bratislava. UK v Bratislave.

Thurzo, M., 1999: Evolúcia človeka. UK v Bratislave.

Molnar, S., 2005: Human variation. Prentice Hall.

Larsen, C.S., 2010: A Companion to Biological Anthropology. Wiley.

Prednášky vyučujúcich

Na záver cvičení vypracuje študent protokol. Odovzdanie protokolu ho oprávňuje k absolvovaniu záverečného hodnotenia. Záverečné hodnotenie bude vo forme písomného testu. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať 100-92%, na získanie hodnotenia B: 91-84%, na hodnotenie C: 83-76%, na hodnotenie D: 75-68% a na hodnotenie E: 67-60%. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý z písomnej previerky získa 59-0%.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Úvod do antropológie. Rozdelenie antropológie podľa metodických prístupov na užšie zamerania. Aplikované smery antropológie, ich charakteristika a metódy výskumu. Náplň, metódy a základné pojmy paleoantropológie. Človek ako súčasť živočíšnej ríše. Biosociálna podstata človeka. Metódy datovania kostrových pozostatkov. Základná charakteristika primátov, ich pôvod a hypotézy vzniku. Chronologické aspekty vzniku primátov. Vznik hominidov. Australopity – najstarší hominidi. Hominini – charakteristické znaky, vznik a hlavní predstavitelia rodu Homo. Slovenské nálezy neandertálcov. Základné procesy antroposociogenézy – hominidizácia, hominizácia, sapientácia. Genofond populácie a jeho zmeny. Vplyv na genetickú variabilitu ľudských populácií. Genetická variabilita v ľudských populáciách, zdroje variability, genetické príčiny variability. Faktory ovplyvňujúce variabilitu, príklady variabilných systémov, vzťah k zdraviu. Ekológia človeka, adaptácie, ekologické pravidlá a špecifiká ľudskej adaptácie. Etnická antropológia. Definície, ciele a história klasifikácie ľudskej variability. Charakteristiky etnických variet. Rasizmus. Auxológia, rast a vývin, základné zákonitosti rastu a vývinu. Biologický vek. Akcelerácia a sekulárny trend.

Absolvovaním predmetu získa študent prehľad o ľudskej variabilite, faktoroch, ktoré ju ovplyvňujú a metódach jej popisovania a hodnotenia, zoznámi sa so základnými prístupmi v aplikovanej antropológii. Po úspešnom absolvovaní by mal študent rozumieť mechanizmom akými vzniká a udržiava sa variabilita v rámci ľudských skupín i medzi rôznymi etnickými skupinami. Získa prehľad o evolúcií človeka a princípoch klasifikácie našich evolučných predkov.

Snustadt, D.P., Simmons, M.J. (2009). Genetika. MUNI Press, Masarykova univerzita, Brno.

Russell, P.J. (2006). iGenetics: A Molecular Approach. 2nd Edition. Pearson/Benjamin Cummings. International Edition.

Podmienkou pre hodnotenie predmetu je absolvovanie cvičení a získanie minimálne 60% bodov z písomného testu na cvičeniach. Hodnotenie cvičenia bude predstavovať 20% hodnotenia predmetu. Zvyšok hodnotenia bude predstavovať záverečný písomný test zostavený z otázok a z tém uvedených v stručnej osnove predmetu. Na absolvovanie predmetu je potrebné v písomnom teste spolu s bodmi za cvičenia získať 60% bodov. Zvyšok je rozdelený do 5-tich intervalov zodpovedajúcich hodnoteniu A-E (60-68%=E; 69-76%=D; 77-84%=C; 85-92%=B; 92-100%=A)

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Predmet bude vyučovaný iba v zimnom semestri. Účasť na cvičeniach je povinná.

• Predmet štúdia. História genetiky. Základné pojmy a terminológia. Cytologické základy dedičnosti. Distribúcia genetických štruktúr pri delení buniek eukaryotov.

• Mendelistická dedičnosť. Monohybridné, dihybridné a polyhybridné kríženia pri úplnej, neúplnej dominanciou a kodominancii. Princípy a možnosti genetickej analýzy u človeka.

Rozšírenie mendelistickej genetickej analýzy. Mnohonásobný alelizmus. Interakcie génov. Esenciálne gény a letálne alely. Penetrancia a expresivita.

• Chromozómové základy mendelistickej dedičnosti. Dedičnosť a pohlavie. Dedičnosť znakov lokalizovaných na pohlavných chromozómoch. Gény viazané na pohlavie u človeka. Lyonovej hypotéza.

• Väzba génov. Väzbové skupiny. Dedičnosť znakov pri úplnej a neúplnej väzbe génov. Interferencia a koincidencia. Genetické mapy. Mapovanie chromozómov. Trojbodový test. Význam rekombinácie v evolúcii.

• Genetika prokaryotov – modelové organizmy. Genetika vírusov, bakteriofágov, baktérií. Transformácia. Konjugácia. Transdukcia. Plazmidy. Epizómy. Evolučný význam genetickej výmeny u baktérií. Antibiotiká.

• DNA a molekulárna štruktúra chromozómov. Objavenie DNA ako genetického materiálu. Dôkaz DNA – transformačný agens. Viroidy a prióny. Chemická štruktúra DNA a RNA. Štruktúra polynukleotidového reťazca. Hlavné rysy modelu DNA molekuly. Nadzávitnica – superšpirála. Chromozómová štruktúra u prokaryotov a vírusov. Štruktúra eukaryotických chromozómov. Karyotyp človeka. Chemické zloženie chromatínu. Rôzne úrovne DNA usporiadania. Centroméra. Teloméra.

• Základné rysy replikácie DNA in vivo. Modely DNA replikácie. Replikácia u E. coli. DNA polymerázy a DNA syntéza in vitro. Objav DNA polymerázy. Komplexný replikačný aparát. Schéma replizómu u E. coli. DNA replikácia u eukaryotov. Eukaryotické replikačné proteíny. Rozobratie a znovu zostavenie nukleozómov. Dĺžka telomér a starnutie človeka.

• Transkripcia a translácia. Prenos genetickej informácie. Centrálna dogma. Transkripcia a translácia u prokaryotov. Transkripcia a translácia u eukaryotov. Typy RNA molekúl. Transkripcia a RNA úprava/procesing u eukaryotov. Editácia RNA. Exóny a intróny. Splicing. Translácia a genetický kód. Syntéza proteínov. Makromolekuly zapojené v translácii. Ribozómy. Jadierko. rRNA gény. Transferová RNA (tRNA). Genetický kód. Párovanie báz medzi antikodónom a kodónom.

• Mutácie a opravné mechanizmy DNA. Mutácie v somatických alebo zárodočných bunkách. Mutácia spontánna alebo indukovaná. Typy mutácií. Molekulárna podstata mutácií. Tautomérne presuny. Substitúcia báz. Posunové mutácie. Indukované mutácie. Mutagény. Transpozóny. Reparačné mechanizmy DNA. Ľudské ochorenia s poruchou opravy DNA.

• Chromozómové aberácie.Zvýšenie alebo zníženie počtu chromozómov. Aneuploidia. Monoploidia. Polyploidia. Delécia ⁄ deficiencia. Duplikácia. Inverzia. Translokácia. Ľudské chromozómy.

• Mimojadrová dedičnosť. Chloroplasty. Mitochondrie.

• Populačná genetika. Hardy-Weinbergov zákon populačnej rovnováhy; génové a genotypové frekvencie; zmeny v génových frekvenciách populácie: mutácie, selekcia, migrácia, génový drift; genetika populácií v praxi.

• Kvantitatívna genetika. Kvantifikácia komplexných znakov; komplexné znaky väčšinou ovplyvňuje viac génov – polygénna dedičnosť; štatistický popis kvantitatívnych znakov: distribúcia početností, priemer a modálna trieda; rozptyl (variancia) a smerodajná odchýlka; koeficient dedivosti (heritabilita); kvantitatívna genetika znakov správania človeka; inteligencia.

Študenti získajú všeobecný prehľad o klasickej genetike, cytogenetike, molekulárnych základoch dedičnosti, mechanizmoch vzniku mutácií, populačnej a kvantitatívnej genetike, genetických metódach a mimojadrovej dedičnosti.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 26

Metóda štúdia: prezenčná / kombinovaná

Lockwood, J.L., Hoopes, M.F., & Marchetti, M.P. 2013. Invasion ecology, 2nd edition, John Wiley & Sons.

Simberloff, D. 2013. Invasive species: what everyone needs to know. Oxford University Press.

Simberloff, D. & Rejmánek, M. 2011. Encyclopedia of Biological Invasions. University of California Press, USA.

Balážová-Ľavrinčíková, M. & Kováč, V. 2007. Chapter 14 In: Freshwater Bioinvaders: Profiles, Distribution, and Threats. (F. Gherardi ed.). Springer Verlag, 275-288.

Sax, F.D., Stachowicz, J.J., Gaines S.D. 2005: Species Invasions. Sinauer Associates, Sunderland, USA.

Davis, M. A. 2009. Invasion Biology. Oxford University Press.

Biologické invázie pre učiteľov 1

Podmienkou na absolvovanie predmetu je záverečná ústna skúška. Na získanie hodnotenia A je potrebné preukázať vynikajúce znalosti z predmetu, mať veľmi dobrý celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky vyčerpávajúco (ekvivalent najmenej 92 % bodov testu), na získanie hodnotenia B je potrebné preukázať výborné znalosti z predmetu, mať veľmi dobrý celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky vyčerpávajúco, hoci s menšími nedostatkami (ekvivalent najmenej 84 % bodov testu), na hodnotenie C je potrebné preukázať dobré znalosti z predmetu, mať dobrý celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky aspoň priemerne, s menšími nedostatkami (ekvivalent najmenej 76 % bodov testu), na hodnotenie D je potrebné preukázať základné znalosti z predmetu, mať celkový prehľad a vedieť aspoň v základoch samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky, hoci s nedostatkami (ekvivalent najmenej 68 % bodov testu), a na hodnotenie E je potrebné preukázať základné znalosti z predmetu, mať určitý prehľad, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky, hoci s nedostatkami (ekvivalent najmenej 60 % bodov testu). Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý preukáže menej ako 59% požadovaných vedomostí, t.j. menej ako ekvivalent 59 % bodov testu. Predmet sa uskutočňuje prezenčnou formou. Ak sa študenti v čase pedagogickej praxe nebudú môcť zúčastniť prednášok, tieto im budú poskytnuté v digitálnej podobe. K nahrávkam prednášok sa uskutočnia konzultácie v čase po dohode s vyučujúcim.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Ekologické procesy a šírenie inváznych druhov. Invazibilita spoločenstiev a ekosystémov a invazivita druhov. Disturbancie, diverzita druhov a biologické invázie (BI). Klimatická zmena, globalizácia a BI. Kompetícia, predácia a BI. Evolučné pozadie biologických invázií; Teória alternatívnych ontogenéz a invázneho potenciálu. Ekologický vplyv BI (jedince, populácie, spoločenstvá, ekosystémy; vplyv na krajinu, región a globálny vplyv). Vplyv BI na ekosystémové služby, socioekonomický vplyv invázií. Prípadové štúdie invázií rastlín a živočíchov na rôznych kontinentoch v terestrickom aj akvatickom prostredí. Invázne mikróby; Epidemické modely a šírenie infekčných ochorení. Metódy na hodnotenie rizika biologických invázií. Eradikácia, kontrola a prevencia BI; Biologická kontrola.

Biologické invázie (BI) predstavujú jeden z najvýznamnejších globálnych problémov súčasnosti a zároveň sú na popredných priečkach záujmu ekológov aj biológov s rôznym zameraním. BI neovplyvňujú len invadované biotopy, ale aj celé ekosystémy, majú významný dopad na biodiverzitu, ale tiež na ľudské zdravie a majú aj významný socioekonomický vplyv. Predmet je pokračovaním predmetu Biologické invázie 1, a okrem oboznámenia študentov s ďalšími teoretickými poznatkami z oblasti inváznej ekológie bude zameraný najmä na odprezentovanie konkrétnych výsledkov výskumov a projektov zaoberajúcich sa biologickými inváziami a ich dopadmi.

2. semester magisterského štúdia

Snustadt, D.P., Simmons, M.J. (2009). Genetika. MUNI Press, Masarykova univerzita, Brno.

Hodnotenie bude udeľované nasledovne: Na absolvovane predmetu je potrebné vypracovanie semestrálnej práce v predpísanom formáte aktuálnom pre daný akademický rok. Zvyšok je rozdelený do 5-tich intervalov zodpovedajúcich hodnoteniu A-E (60-68 % = E; 69-76 % = D; 77-84 % = C; 85-92 % = B; 92-100 % = A)

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

• Faktory vonkajšieho prostredia a ich potenciálne genetické riziko/potenciálny genotoxický účinok.

• Toxický, mutagénny, karcinogénny a teratogénny potenciál faktorov vonkajšieho prostredia. Antimutagény/antikarcinogény.

• Toxikológia, genotoxikológia základné princípy. Priemyselná toxikológia, priemyselné odpady a ich negatívny vplyv na životné prostredie.Toxicita, genotoxicita a experimentálne možnosti jej skúmania; postupy pri príprave projektov na detekciu toxicity a genotoxicity.

• Biomonitoring profesionálne exponovaných pracovníkov. Interakcie chemických látok v prostredí. Mechanizmy toxického účinku liekov, embryotoxicita.

• Mutačná teória vzniku rakoviny. Vzťah medzi mutagenézou a karcinogenézou, antionkogény, antimetastázové gény.

• Aktivácia a inaktivácia chemických promutagénov a prokarcinogénov.

• Sekundárne metabolity. Jedy, drogy, liečivá. Potenciálne zneužitie pri terorizme.

• Potenciálne nebezpečné látky v ľudskej strave, geneticky modifikované organizmy. Prínos a zneužitie. Legislatíva.

Cieľom prednášky je zoznámiť študentov s najnovšími trendmi v oblasti hodnotenia genotoxických účinkov faktorov vonkajšieho prostredia na rôznych genetických modelových objektoch (mikroorganizmy, rastliny, živočíchy). V prednáškach sa venuje pozornosť vzťahu medzi mutagénnym a karcinogénnym účinkom genotoxických karcinogénov, ako aj genotoxickému (toxickému, mutagénnemu a potenciálne karcinogénnemu) účinku chemických, fyzikálnych a biologických mutagénov. Súčasne je prednáška zameraná na elimináciu genotoxických účinkov environmentálnych faktorov pomocou látok prírodného charakteru potenciálne využiteľných vo farmaceutickom priemysle a v medicíne. Získané poznatky rozšíria vedomostný obzor poslucháčov všetkých pedagogických odborov o mechanizmoch účinku sekundárnych metabolitov (jedov, drog, liečiv), ale aj látok zneužívaných pre vojenské účely (chemický a biologický terorizmus).

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 26

Metóda štúdia: prezenčná

Pospíšil, M. F., Sieglová, Z., 1989: Ekológia človeka. Bratislava, UK.

Prednášky vyučujúceho

Ústna skúška. Hodnotenie: na hodnotenie A je potrebné získať najmenej 92 %, na hodnotenie B najmenej 84 %, na hodnotenie C najmenej 76 %, na hodnotenie D najmenej 68 % a na hodnotenie E najmenej 60 %.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Vývoj vzťahov človek – prostredie (Hippokrates , Platón, Aristoteles, Leonardo da Vinci, Montesquieu, Huntington, environmentálny determinizmus, environmentálny posibilizmus, Chicagská škola). Základné pojmy ekológie človeka (Ekológia človeka ako nový prístup k štúdiu človeka a jeho populácií. Špecificity ekológie človeka. Krátkodobý a dlhodobý aspekt v ekológii človeka. Základná jednotka štúdia ekológie človeka – populácia. Dém. Životné prostredie. Ekosystémy s participáciou človeka.) Adaptácia, fyziologická plasticita. Biologická homeostáza, morfogenetická homeostáza. Proces adaptácie a faktory, ktoré ho ovplyvňujú. Reprodukčná zdatnosť (darwinovská fitness, koeficient selekcie). Kritérium reprodukčnej adaptácie v ekológii človeka. Roviny procesu adaptácie. Adaptácia správaním, adaptácia fyziologická, adaptácia genetická a demografická. Typy ľudských ekosystémov: Púšte a aridné oblasti. Tropické lesy. Tropické krovinaté lesy. Tropické stepy. Lesy mierneho pásma. Lesy a krovinaté porasty stredomorského typu. Stepy mierneho pásma. Severské lesy (tajga). Polárne oblasti a tundra. Vysokohorské oblasti. Geografické rozšírenie populácií. Typy ekonomiky ľudských spoločenstiev: Zberatelia. Lovci. Pastieri a chovatelia dobytka. Kočovníci. Primitívni roľníci. Roľníci vyššieho stupňa. Industrializované spoločnosti. Typy prostredia v súvislosti s rozvojom poľnohospodárstva. Ekologická úspešnosť a faktory, ktoré ju ovplyvňujú. Energetika ľudských ekosystémov. Lindemanov energetický model ekosystémov. Výživové mechanizmy. Potravné reťazce a siete. Ľudská ekologická nika. Energetika a ľudské zásahy. Manipulácie ekologickou sukcesiou. Manipulácia a tvorba pulzov masy a energie. Zásahy zamerané na zvyšovanie hrubej produkcie. Modifikácie organizmov. Ekológia výživy. Výživové stratégie. Bazálny a činnostný metabolizmus. Základné zložky potravy a ich funkcie. Fyziologická plasticita organizmu. Dôsledky karencie tukov, bielkovín. Etnické zvláštnosti v obsahu základných zložiek v telových tekutinách. Hydrologický cyklus. Cyklus uhlíka. Cyklus dusíka, cyklus vápnika. Biogénne prvky. Vápnik. Železo. Jód. Chlorid sodný. Vitamíny. Sociálne aspekty výživy. Výroba prostriedkov obživy ako sociálny proces – distribúcia, reciprocita, redistribúcia. Kultúrne adaptácie na potravné zdroje v prostredí. Potravné zvyklosti a tabu. Hlad a skrytý hlad. Adaptácie na prírodné prostredie Klimatické adaptácie. Termolytické reakcie. Termogenetické reakcie. Ekologické pravidlá klimatickej adaptácie. Kultúrne aspekty klimatickej adaptácie. Adaptácie na vysokohorské podmienky. Interakcie človeka s biotickým prostredím Typy interakcií ľudských spoločenstiev s populáciami iných druhov. Ekopatológia. Epidemické infekčné ochorenia. Parazitické choroby tropických a subtropických oblastí. Zdravotné problémy priemyslových krajín. Ekogenetika človeka. Faktory vzniku genetických polymorfizmov. Deficiencia laktázy. Rozdiely v aktivite aldehyddehydrogenázy. Polymorfizmus sérovej skupiny Gc. Cytochróm P – 450 monooxygenáza . Arylhydrokarbónová hydroxyláza. Glutation-S-transferáza. Hypercholesterolémia. LDL a HDL cholesterol. N-acetyltransferáza. alfa-1-antitrypsín. Hemoglobínové varianty.G6PD. Systém Duffy. Adaptácia na ľudské prostredie. Veľkosť a hustota populácií. Natalita, mortalita, prirodzený prírastok. Demografické miery ľudských populácií. Procesy úpravy veľkosti populácií. Novorodenecká a dojčenská úmrtnosť. Stredná dĺžka dožitia. Priestorová distribúcia populácií. Urbanizácia, jej príčiny a dôsledky.

Študenti sa oboznámia s vývojom názorov na vzťah človeka a prostredia a základnými pojmami ekológie človeka. Predmetom prednášok je postavenie človeka v prírode, jeho vývoj a súčasnosť, adaptácie človeka na faktory prostredia, energetika ľudských ekosystémov, výživové mechanizmy a paleoekológia.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 26

Metóda štúdia: prezenčná / kombinovaná

Alcock, J. (2005). Animal Behavior: An Evolutionary Approach, 8th Edition. Sinauer Associates Inc., 564 pp.

Danchin, É., Giraldeau, L.-A., & Cézilly, F. (2008). Behavioural Ecology. Oxford University Press, 847 pp.

Krebs, J.R., Davies, N. B. (1997). Behavioural Ecology: An Evolutionary Approach, Blackwell Science Ltd., 456 pp.

Prokop, P., Trnka, A. (2015). Základy behaviorálnej ekologie, Typi Universitatis Tyrnaviensis & VEDA, vydavateľstvo SAV, 220 pp.

1) Priebežné hodnotenie: aktívna účasť na prednáškach

2) Záverečné hodnotenie: ukončenie predmetu písomnou skúškou, kde študent preukáže osvojenie získaných poznatkov. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať zo 100% najmenej 92% (100-92%), na získanie hodnotenia B najmenej 84% (91-84%), na hodnotenie C najmenej 76% (83-76%), na hodnotenie D najmenej 68% (75-68%) a na hodnotenie E najmenej 60% (67-60%). V prípade ak študent nedosiahne 60% (59-0%) bude hodnotený známkou FX.

Predmet sa uskutočňuje prezenčnou formou. Ak sa študenti v čase pedagogickej praxe nebudú môcť zúčastniť prednášok, tieto im budú poskytnuté v digitálnej podobe. K nahrávkam prednášok sa uskutočnia konzultácie v čase po dohode s vyučujúcim.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

predmet sa poskytuje len v zimnom semestri

1. Vysvetlenie pojmu a predmetu behaviorálna ekológia, stručná história.

2. Fyziológia správania – proximátne mechanizmy.

3. Evolučná ekológia a správanie – ultimátne mechanizmy.

4. Metodológia vedy vs. behaviorálna ekológia, cesty a úskalia.

5. Zdroje v prostredí, IFD paradigma.

6. Interakcie I: predácia, parazitácia, konkurencia.

7. Interakcie II: neutralita, komenzaliszmus, mutualizmus

8. Interakcie III: Agregácie a society.

9. Reprodukcia I: Výber partnera vs. rodičovské investície.

10. Reprodukcia II: Konflikt partnerov – rodičovská starostlivosť.

11. Altruizmus, zlovoľné správanie, komplexné society.

12. Človek v kontexte behaviorálnej ekológie.

13. Aktuálne prípadové štúdie podľa výberu študentov.

Absolventi predmetu sa oboznámia so základnou terminológiou a konceptom behaviorálnej ekológie. Výsledkom vzdelávania je osvojenie takých fyziologických a evolučných poznatkov, ktoré vedú k pochopeniu behaviorálnych prejavov na príklade modelových organizmov. Dôraz je kladený najmä na tie prejavy správania sa, ktoré sú adaptívne, a teda ovplyvňujú šance jedincov prežiť a rozmnožiť sa. Súčasťou vzdelávania je aj pochopenie vplyvu komplexných ekologických podmienok (napr. anorganických, organických či sociálnych) na správanie, a to najmä v evolučnom kontexte. Ide teda o štúdium adaptívneho významu správania a prepojenie správania, ekológie a evolúcie.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 26

Metóda štúdia: prezenčná

Vorobeľová, L., Danková, Z., 2015: Biológia reprodukčného a postreprodukčného veku. Bratislava, Univerzita Komenského.

Fait T, Šnajderová M, 2007: Estrogenní deficit. Praha, Maxdorf Publishing.

Mandovec A, 2008: Kardiovaskularni choroby u žen. Praha, Grada Publishing.

Keith L, Rees M, Mander T, 2005: Menopause, postmenopause and ageing. London, Royal Society of Medicine Press.

Phillipsová R, 2005: Vaša kniha o menopauze. Fortuna Print.

Višňovský J, 2012: Ovariálny a menštruačný cyklus. Vydavateľstvo Višňovský.

Na konci semestra bude jedna písomná previerka po 20 bodoch, na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 19 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 17 bodov, na hodnotenie C najmenej 15 bodov, na hodnotenie D najmenej 13 a na hodnotenie E najmenej 11. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý z písomnej previerky získa menej ako 10 bodov.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Oboznámenie sa s reprodukčnými a postreprodukčnými charakteristikami žien a mužov. Reprodukčný vek žien: stručný prehľad problematiky týkajúcej sa menštruačného cyklu, hormonálnych zmien, predmenštruačného syndrómu. Genetické faktory, faktory prostredia a

životného štýlu a ich vplyv na reprodukčné charakteristiky žien. Postreprodukčný vek: charakteristika menopauzy, vek nástupu menopauzy a faktory, ktoré ho ovplyvňujú. Kvalita života žien v postmenopauzálnom období. Zdravotné riziká spojené s menopauzou: akútne (napr. návaly tepla, nočné potenie) a subakútne (napr.. problémy urogenitálneho traktu, atrofia slizníc, nárast tlesnej hmotnosti) príznaky menopauzy. Chronické príznaky menopauzy: osteoporóza, rizikové faktory (lipidy, hypertenzia, diabetes) a ochorenia kardiovaskulárneho systému, Alzheimerova choroba. Oxidačný stres v postmenopauzálnom období. Genetické faktory a menopauza. Reprodukčný vek a postreprodukčný vek mužov: faktory, ktoré ovplyvňujú reprodukčné charakteristiky u mužov, zmeny hormonálnych hladín. Andropauza: „čiastočný androgénový deficit u starnúcich mužov“ a zdravotné riziká s ňou spojené.

Študent získa teoretické znalosti o reprodukčných charakteristikách žien a mužov. O zmenách, ku ktorým dochádza zvyšujúcim sa vekom a prechodom z reprodukčnej do nereprodukčnej fázy života. U žien je toto obdobie spojené s menopauzou a estrogénnym deficitom. Študent sa oboznámi so zdravotnými rizikami, ktoré so sebou prinášajú jednotlivé obdobia. Poznatky je možné využiť pri vedeckej činnosti zameranej na biomedicínsky výskum.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 16

Metóda štúdia: prezenčná / dištančná

Bondar, C., 2015: The Nature of Sex. The ins and outs of mating in the animal kingdom, Wiedenfeld & Nicolson 377 pp.

Balážová et al., 2016: Rozmnožování z pohledu evoluce. Námluvy, sňatky a podvody v říši živočichů a rostlin, Academia 187 pp. Veselovský, Z., 2008: Etologie. Biologie chování zvířat, Academia 407 pp.

Diamond, J., 1997 : Why sex is fun. Evolution of human sexuality, New York 178 pp.

Predmet končí písomnou skúškou. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať 100-92% bodov z testu, na získanie B: 91-84% bodov, na získanie C: 83-76% bodov, na získanie D: 75-68% bodov, na získanie E: 67-60% bodov, pri získaní počtu bodov 59-0% sa skúška hodnotí známkou Fx. Predmet sa uskutočňuje prezenčnou formou. V prípade situácie, ktorá prezenčnú formu neumožní, vyučujúci rozhodne o spôsobe dištančnej formy výučby.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

1. Úvod k reprodukčným stratégiám. 2. Reprodukčné stratégie bezstavovcov. 3. Reprodukčné stratégie obojživelníkov. 4. Reprodukčné stratégie rýb. 5. Reprodukčné stratégie plazov. 6. Reprodukčné stratégie vtákov. 7. Reprodukčné stratégie cicavcov. 8. Reprodukčné stratégie človeka.

Prednáška nadväzuje na predchádzajúce poznatky zo zoológie, ekológie a etológie živočíchov a oboznamuje študentov s reprodukčným a sexuálnym správaním živočíchov naprieč rôznymi taxonomickými skupinami od bezstavovcov až po človeka. Študent získa absolvovaním kurzu základné informácie o asexuálnom a sexuálnom rozmnožovaní, o reprodukčných stratégiách, ale tiež o sexuálnom správaní a selekcii, o organizácii sociálneho správania, sociálnej hierarchii a funkcii teritoriálneho správania živočíchov v ekosystéme. Okrem iného získa napríklad odpoveď na otázku či a aký je rozdiel medzi sexualitou a rozmnožovaním a nazrie na reprodukčné správanie aj z hľadiska evolúcie a nákladov, ktoré sa u živočíchov s takýmto správaním spájajú.

Forma výučby: prednášky

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 18

Metóda štúdia: prezenčná

Pospíšil, M. F. et al. 1984, 2002. Antropológia II. Bratislava, UK.

Prednášky a materiály od prednášajúcic

Ústna skúška. Hodnotenie: A – výborne, vynikajúce výsledky ((ekvivalent najmenej 92 % bodov testu); B – veľmi dobre, nadpriemerný štandard (ekvivalent najmenej 84 % bodov testu); C – dobre, bežná spoľahlivá práca (ekvivalent najmenej 76 % bodov testu); D – uspokojivo, prijateľné výsledky (ekvivalent najmenej 68 % bodov testu); E – dostatočne, výsledky spĺňajú minimálne kritériá (ekvivalent najmenej 60 % bodov testu); Fx – nedostatočne, vyžaduje sa ďalšia práca (ekvivalent menej ako 60 % bodov testu).

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Etnická antropológia a jej náplň. Základné pojmy etnickej antropológie. Populácia, etnos, rasa. Heterografická prítomnosť. Záver komisie UNESCO o biologickom obsahu pojmu rasa. Základné prístupy ku klasifikácii ľudskej variability. Základné ciele klasifikácie. Typologické klasifikácie. Populačné klasifikácie. Klinálne klasifikácie. Molekulárne klasifikácie. Faktory a procesy spojené s ľudskou variabilitou. Mutácie, migrácie, selekcia, izolácia. Metrické znaky a indexy sledované pri hodnotení variability. Výška a hmotnosť tela. Telesné proporcie. Rozmery a indexy hlavy. Miery a indexy tvárovej časti hlavy. Polygénne dedičné opisné znaky. Farba kože, farba vlasov, farba očí. Tvar a prierez vlasov. Ovlasenie tela a tváre. Variabilita dermatoglyfických útvarov. Opisné znaky tváre. Krajina oka. Krajina nosa. Krajina úst a brady. Vonkajšie ucho. Variabilita monogénne dedičných znakov. Systém AB0. Distribúcia systému CDE (Rh). Systém MNSU. Systém P, Kell, Lutheran, Duffy, Kidd, Diego, Xg. Leukocytárny systém HL-A. Systémy sérových bielkovín.- haptoglobíny, Gc, Gm, Inv. Izoenzýmy – amylázy, AP, PGM, AK, laktáza. Chutnačstvo PTC. Metódy zberu materiálu pre etnickú antropológiu. Výber vzorky. Nevyhnutnosť historického aspektu. Výber metód na základe stanoveného cieľa. Zloženie a príprava výskumného tímu. Fotodokumentácia, nákresová dokumentácia, odliatky. Obyvateľstvo Európy. Jazykové skupiny európskeho obyvateľstva, etnické zloženie. Variabilita a kontinentálne trendy v rozmeroch tela obyvateľstva Európy. Variabilita morfologických opisných znakov. Variabilita serologická. Laponci. Baskovia. Guančovia. Rómovia Obyvateľstvo Ázie. Etnografická a jazyková charakteristika. Kaukazoidné zložky obyvateľstva Ázie (Irán, Afganistan, Pakistan, India). Kontaktné skupiny Kirgizovia, Uzbekovia, Sartovia. Obyvateľstvo Arabského polostrova –Beduíni, Jemenčania, Židia. Pôvodné obyvateľstvo Indie – Dravidovia, Tamilci, Veddovia. Mongoloiná zložka obyvateľstva Ázie. Aino. Obyvateľstvo Afriky. Etnická a jazyková charakteristika. Severná Afrika (Berberi, Tuarégovia, Tebuovia, Kabylovia, Koptovioa, Arabi). Etiópania. Západná Afrika: Nilotidi, Mandingovia, Ašanti, Pila-Pila, Ibo, Haussa, Yoruba.. Juh Afriky: Bantu, Xhulu, Herero, Owambo, Khoisan, Tutsi, Hutu. Pygmeovia. Obyvateľstvo Madagaskaru: Malgašovia, Merino. Obyvateľstvo Austrálie a Oceánie. Aborigeni. Austrálie a Tasmánie. Melanézania.Polynézania. Mikronézania. Tichooceánski pygmeovia (Negritto). Obyvateľstvo Ameriky. Teórie osídlenia Ameriky. Inuiti (Eskimáci). Indiáni Severnej Ameriky. Indiáni Strednej Ameriky. Indiáni Južnej Ameriky. Zmeny skladby obyvateľstva Ameriky po konquiste. Rasizmus a jeho korene Xenofóbia. Teória preadamitov. Novodobé otrokárstvo. A.de Gobineau, Ammon, Aggassiz. „Vedecký rasizmus“. Nacistický rasizmus. Apartheid.

Študenti budú oboznámení s morfologickou a biochemickou variabilitou ľudských skupín, ako aj s faktormi, ktoré ju vyvolávajú, ovplyvňujú a udržiavajú. V druhej časti kurzu sa zameriame na geografickú variabilitu a špecifické skupiny v danom regióne.

Forma výučby: prednášky

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 14

Metóda štúdia: prezenčná

Nováková, M., Hloušková, Z. 1984. Klinická antropologie. Praha, 161 s.

Pospíšil, M. F. et al. 2002. Biológia človeka II. Bratislava. UK v Bratislave.

Bláha, P., Sussanne, Ch., Rebato, E. 2007. Essentials of Biological Anthropology (Selected Chapters). Praha, KU, 369 s.

Záverečné hodnotenie bude vo forme písomnej skúšky. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať 92 % bodov, hodnotenie B minimálne 84 %, hodnotenie C minimálne 76% bodov, hodnotenie D minimálne 68 % bodov a na získanie hodnotenia E aspoň 60 % bodov z testu. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý nezíska zo záverečného testu aspoň 60 % bodov.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Predmet a ciele klinickej antropológie. Antropológia chorých a postihnutých. Chromozomálne aberácie, metabolické poruchy, endokrinopátie. Obezita, anorexia a bulimia. Ostatné orgánové chyby a choroby. Telesná stavba a choroby. Využitie antropologických metód v medicínskej praxi.

Antropometria v rámci medicínskeho skríningu. Antroskopia v rámci medicínskeho skríningu.

Antropologický skríning. Metódy matematickej štatistiky v klinickej antropológii. Normy a ich využitie v klinickej antropológii. Prínos klinickej antropológie do antropologickej teórie.

Absolvovaním predmetu získa študent vedomosti o rozdieloch v telesnej stavbe medzi postihnutými a zdravými fyziologickými jedincami, o ich využití v klinickej praxi v rôznych odvetviach medicíny, hlavne v neonatológii, pediatrii, endokrinológii, ortopédii, plastickej chirurgii, stomatológii, atď. Poznatky bude využívať aj pri antropologickom a medicínskom skríningu.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 16

Metóda štúdia: prezenčná

Pospíšil, M. F. et al. 2002. Biológia človeka II. Bratislava. UK v Bratislave.

Bláha, P., Sussanne, Ch., Rebato, E. 2007. Essentials of Biological Anthropology (Selected Chapters). Praha, KU, 369 s.

Riegerová, J., Přidalová, M., Ulbrichová, M. 2006. Aplikace fyzické antropologie v tělesné výchově a sportu (příručka funkční antropologie). Olomouc, 262 s.

Záverečné hodnotenie bude vo forme písomného testu. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať 100-92%, na získanie hodnotenia B: 91-84%, na hodnotenie C: 83-76%, na hodnotenie D: 75-68% a na hodnotenie E: 67-60%. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý z písomnej previerky získa 59-0%.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Náplň športovej antropológie a jej využitie v športovej praxi. Výber talentov pre rôzne druhy športov na základe telesnej stavby. Výber športových talentov na základe somatotypov a telesného zloženia.Meranie telesného tuku a výpočet aktívnej telesnej hmoty. Využitie antropometrických meraní pri výpočte indexov telesných rozmerov a ich využitie v športovej praxi. Rozdiely v skupinách športov v telesnom zložení a v somatotypoch. Využitie biologického kostného veku pri predikcii konečnej telesnej výšky v dospelosti. Využitie biologického proporčného veku pri rôznych druhoch športu.

Absolvovaním predmetu získa študent prehľad o variabilite somatotypov, telesného zloženia jednotlivých druhov športu, o ich využití v pedagogickej a trénerskej praxi. Využitie indexov telesných rozmerov pri výbere športových talentov, ako aj kostného a proporčného veku na stanovenie konečnej výšky v dospelosti.

Forma výučby: prednáška, seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2/2 Za obdobie štúdia: 26/26

Metóda štúdia: prezenčná

Všetky platné učebnice biológie pre ZŠ a SŠ.

Inovovaný Štátny vzdelávací program ISCED 2 a ISCED 3 - dostupné na: http://www.statpedu.sk/.

Čipková, E., Fryková, E., Fuchs, M., Kelecsényi, P., Kunová, R., Nagyová, S., & Páleníková, M. 2021.

Maturita z biológie 2. Príklady úloh. Bratislava : Štátny pedagogický ústav, 116 s.

Páleníková, M., et al. 2019. Maturita z biológie. Všetko, čo potrebujete k maturite z biológie.

Bratislava : Štátny pedagogický ústav, 54 s.

Lešková, A. et al.: Zbierka inovatívnych metodík z biológie pre základné školy. Bratislava: Centrum

vedecko-technických informácií SR, 2020. 392 s. ISBN 978-80-89965-49-6.

Mišianiková, A. et al.: Zbierka inovatívnych metodík z biológie pre stredné školy. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, 2020. 410 s. ISBN 978-80-89965-50-2.

Ušáková, K. et al.: Využitie informačných a komunikačných technológií v predmete biológia pre

stredné školy. Košice: elfa, s.r.o, 2010. 252 s. ISBN 978-80-8086-144-5.

Flaškár, J. et al.: Využitie informačných a komunikačných technológií v predmete biológia pre

základné školy. Košice: elfa, s.r.o, 2010. 260 s. ISBN 978-80-8086-152-0.

Študent musí v priebehu semestra:

· vypracovať, prezentovať a odovzdať čiastkové zadania (max. 10 bodov),

· vypracovať a v závere semestra odovzdať komplexný model vyučovacej hodiny na danú tému

(max. 10 bodov)

· absolvovať test zo stredoškolskej biológie s úspešnosťou minimálne 75% (max. 15 bodov),

· absolvovať test zo špeciálnej didaktiky s úspešnosťou minimálne 60% (max. 15 bodov).

Hodnotenie predmetu je percentuálne odstupňované nasledovne: A (100-92%); B (91- 84%); C (83-76%); D (75-68%); E (67-60%). Kredity nebudú udelené študentovi, ktorí z celkového počtu bodov získa menej ako 60%. Kredity nebudú udelené ani študentovi, ktorý nesplní minimálne požiadavky a nenapíše na minimálnu požadovanú úspešnosť obidva testy.

slovenský jazyk

Obsah prednášok:

Didaktika biológie – všeobecná, špeciálna. Úvod do špeciálnej didaktiky biológie. Prírodovedná

gramotnosť a jej rozvíjanie na hodinách biológie.

Hodnotenie – význam, cieľ, klasifikácia, sumatívne a formatívne hodnotenie, nástroje sumatívneho a formatívneho hodnotenia, príklady aplikácie vo vyučovaní biológie. Bádateľsky orientované vyučovania na hodinách biológie – charakteristika, význam, úrovne BOV, príklady aplikácie vo vyučovaní, spôsobilosti vedeckej práce, bádateľské zručnosti. Školská biológia v rozsahu ŠVP na príklade vybraného biologického obsahu – postavenie učiva v ŠVP na ZŠ a G, prezentácia učiva v aktuálnych učebniciach, vymedzenie kľúčových vzťahov učiva, zistené prekoncepty a alternatívne predstavy žiakov, špecifikovanie zložiek a štruktúry s dôrazom na ciele (Bloomova revidovaná taxonómia), kľúčové kompetencie, motiváciu, vymedzenie kľúčových vzťahov učiva, príklady využitia vhodných vyučovacích metód a prístupov, učebných úloh a výber vhodných didaktických prostriedkov pre biologický obsah: Bunka a bunková teória. Reprodukcia − delenie buniek, mitóza a meióza. Bunkový cyklus a diferenciácia buniek. Mikroorganizmy – vírusy, baktérie, mikroskopické riasy, prvoky, mikroskopické huby. Fotosyntéza. Dýchanie rastlín. Vybrané koncepty z ekológie. Vybrané koncepty z genetiky, genetická gramotnosť a vyučovanie genetiky. Vybrané koncepty z biológie živočíchov. Test z biológie a didaktiky biológie. Obsah seminárov: Príprava a demonštrácia častí vyučovacích hodín z vybraného učiva ŠVP Biológie ISCED2 a ISCED3A. Rozbory jednotlivých výstupov. Príprava na hospitačnú a výstupovú súvislú pedagogickú prax.

Absolvovaním predmetu študent získa základné predpoklady pre rozvoj didaktických zručností, bude vedieť tvorivo rozvíjať prírodovednú gramotnosť žiakov s podporou digitálnych technológií, aplikovať poznatky zo všeobecnej didaktiky biológie, pedagogiky, psychológie a z biologických disciplín do konkrétnej vyučovacej hodiny.

Študent bude schopný:

· operacionalizovať vyučovacie ciele s využitím Bloomovej revidovanej taxonómie,

· aplikovať rôzne vyučovacie metódy a stratégie s cieľom rozvíjať prírodovednú gramotnosť žiakov,

· navrhnúť aktivity na rozvíjanie vedecky akceptovateľných predstáv žiakov, pochopenie metód a postupov vedy, rozvoj tvorivosti a myslenia, rozvoj schopností a zručností, budovanie pozitívneho postoja k biológii a jej štúdiu a rozvíjanie hodnotovej preferencie a orientácie žiakov,

· viesť žiakov k uvedomenie si a spochybňovaniu vlastného procesu učenia sa (metakognícia),

· navrhovať rôzne spôsoby spätnej väzby, aktualizácie učiva, motivácie žiakov (evokácia), a systematizácie (elaborácie) biologických poznatkov,

· aplikovať rôzne nástroje formatívneho a sumatívneho hodnotenia žiakov,

· tvoriť prípravy (scenáre) vyučovacích hodín a ich častí (evokačná, expozičná alebo fixačná časť hodiny) z vybraného učiva biológie ZŠ a gymnázia s podporou rôznych didaktických prostriedkov,

· aktivizovať žiakov využívaním rôznych typov učebných úloh,

· tvoriť pracovné listy ako súčasti príprav (scenárov) vyučovacích hodín,

· sa aktívne zapojiť do diskusie v rámci didaktickej analýzy učiva – rozbory vyučovacích hodín,

· sebareflexie pri rozboroch vlastných výstupových hodín.

Forma výučby: prednáška, seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 1/2 Za obdobie štúdia: 9/18

Metóda štúdia: prezenčná

Všetky platné učebnice biológie pre ZŠ a SŠ.

Inovovaný Štátny vzdelávací program ISCED 2 a ISCED 3 - dostupné na: http://www.statpedu.sk/.

Čipková, E., Fryková, E., Fuchs, M., Kelecsényi, P., Kunová, R., Nagyová, S., & Páleníková, M. 2021.

Maturita z biológie 2. Príklady úloh. Bratislava : Štátny pedagogický ústav, 116 s.

Páleníková, M., et al. 2019. Maturita z biológie. Všetko, čo potrebujete k maturite z biológie.

Bratislava : Štátny pedagogický ústav, 54 s.

Lešková, A. et al.: Zbierka inovatívnych metodík z biológie pre základné školy. Bratislava: Centrum

vedecko-technických informácií SR, 2020. 392 s. ISBN 978-80-89965-49-6.

Mišianiková, A. et al.: Zbierka inovatívnych metodík z biológie pre stredné školy. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, 2020. 410 s. ISBN 978-80-89965-50-2.

Ušáková, K. et al.: Využitie informačných a komunikačných technológií v predmete biológia pre

stredné školy. Košice: elfa, s.r.o, 2010. 252 s. ISBN 978-80-8086-144-5.

Flaškár, J. et al.: Využitie informačných a komunikačných technológií v predmete biológia pre základné školy. Košice: elfa, s.r.o, 2010. 260 s. ISBN 978-80-8086-152-0.

Študent musí v priebehu semestra:

· vypracovať, prezentovať a odovzdať čiastkové zadania (max. 5 bodov),

- vypracovať a v závere semestra odovzdať komplexný model vyučovacej hodiny na danú tému

(max. 10 bodov)

· absolvovať test zo stredoškolskej biológie s úspešnosťou minimálne 75% (max. 15 bodov),

· absolvovať záverečnú ústnu skúšku z didaktiky biológie.

Na získanie hodnotenia A je potrebné preukázať vynikajúce znalosti z predmetu, mať veľmi dobrý

celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky vyčerpávajúco (ekvivalent najmenej 92 % bodov testu), na získanie hodnotenia B je potrebné preukázať výborné znalosti z predmetu, mať veľmi dobrý celkový prehľad a vedieť

samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky

vyčerpávajúco, hoci s menšími nedostatkami (ekvivalent najmenej 84 % bodov testu), na hodnotenie C je potrebné preukázať dobré znalosti z predmetu, mať dobrý celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky aspoň priemerne, s menšími nedostatkami (ekvivalent najmenej 76 % bodov testu), na hodnotenie D je potrebné preukázať základné znalosti z predmetu, mať celkový prehľad a vedieť aspoň v základoch samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky, hoci s nedostatkami (ekvivalent najmenej 68 % bodov testu), a na hodnotenie E je potrebné preukázať základné znalosti z predmetu, mať určitý prehľad, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky, hoci s nedostatkami (ekvivalent najmenej 60 % bodov testu). Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý preukáže menej ako 60% požadovaných vedomostí, t.j. menej ako ekvivalent 60 % bodov testu.

slovenský jazyk

Obsah prednášok:

Školská biológia v rozsahu ŠVP na príklade vybraného biologického obsahu – postavenie učiva v ŠVP na ZŠ a G, prezentácia učiva v aktuálnych učebniciach, vymedzenie kľúčových vzťahov učiva, zistené prekoncepty a alternatívne predstavy žiakov, špecifikovanie zložiek a štruktúry s dôrazom na ciele (Bloomova revidovaná taxonómia), kľúčové kompetencie, motiváciu, vymedzenie kľúčových vzťahov učiva, príklady využitia vhodných vyučovacích metód a prístupov, učebných úloh a výber vhodných didaktických prostriedkov pre biologický obsah: oporná, pohybová, tráviaca, dýchacia, obehová a vylučovacia sústava človeka.

Metodika tvorby didaktických testov z biológie.

Maturitná skúška z biológie a metodika tvorby maturitných zadaní.

Obsah seminárov:

Analýza pedagogickej praxe. Príprava a demonštrácia častí vyučovacích hodín z vybraného učiva ŠVP

Biológie ISCED2 a ISCED3A. Rozbory jednotlivých výstupov a príprava na hospitačnú a výstupovú

súvislú pedagogickú prax. Tvorba a analýza didaktických testov a testových úloh. Tvorba a analýza

maturitných zadaní z biológie.

Absolvovaním predmetu študent získa základné predpoklady pre rozvoj didaktických zručností, bude vedieť tvorivo rozvíjať prírodovednú gramotnosť žiakov s podporou digitálnych technológií, aplikovať poznatky zo všeobecnej didaktiky biológie, pedagogiky, psychológie a z biologických disciplín do konkrétnej vyučovacej hodiny.

Študent bude schopný:

· operacionalizovať vyučovacie ciele s využitím Bloomovej revidovanej taxonómie,

· aplikovať rôzne vyučovacie metódy a stratégie s cieľom rozvíjať prírodovednú gramotnosť žiakov,

· navrhnúť aktivity na rozvíjanie vedecky akceptovateľných predstáv žiakov, pochopenie metód a postupov vedy, rozvoj tvorivosti a myslenia, rozvoj schopností a zručností, budovanie pozitívneho postoja k biológii a jej štúdiu a rozvíjanie hodnotovej preferencie a orientácie žiakov,

· viesť žiakov k uvedomenie si a spochybňovaniu vlastného procesu učenia sa (metakognícia),

· navrhovať rôzne spôsoby spätnej väzby, aktualizácie učiva, motivácie žiakov (evokácia),

a systematizácie (elaborácie) biologických poznatkov,

· aplikovať rôzne nástroje formatívneho a sumatívneho hodnotenia žiakov,

· tvoriť prípravy (scenáre) vyučovacích hodín a ich častí (evokačná, expozičná alebo fixačná časť hodiny) z vybraného učiva biológie ZŠ a gymnázia s podporou rôznych didaktických prostriedkov,

· aktivizovať žiakov využívaním rôznych typov učebných úloh,

· tvoriť pracovné listy ako súčasti príprav (scenárov) vyučovacích hodín,

· tvoriť a analyzovať didaktické testy,

· tvoriť maturitné zadania z biológie,

· sa aktívne zapojiť do diskusie v rámci didaktickej analýzy učiva – rozbory vyučovacích hodín,

· sebareflexie pri rozboroch vlastných výstupových hodín.