Forma výučby: prednášky a cvičenia

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39

Týždenný: 2 h prednášky + 1 h cvičenia Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná/dištančná

Giri B, Prasad R, Varma A (Eds.). 2018. Root Biology. 1st ed. Springer, Heidelberg, 519 p.

Lux A, Baláž M, Kummerová M, Soukup A, Votrubová O, Abe J, Morita S, Rost T. 2017. Obrazový průvodce anatomií rostlin. Academia Praha, 2017; 325 p.

Lux A, Luxová M, Abe J, Morita S. 2004. Root cortex: structural and functional variability and responses to environmental stress. Root Research 13: 117–131.

Marschner H. 1995. Mineral Nutrition of Higher Plants. 2 ed. San Diego: Academic Press, 889 p.

Taiz L, Zeiger E. 2006. Plant Physiology. Sinauer Associates, Sunderland, USA.

Predmet končí písomnou skúškou. Z výsledného hodnotenia predmetu je pre získanie hodnotenia A potrebné získať najmenej 92 % bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 %, na hodnotenie C najmenej 76 %, na hodnotenie D najmenej 68 % a na hodnotenie E najmenej 60 %. Pod zisk 59 % bodov (vrátane) získa študent hodnotenie Fx. V prípade dištančnej výučby bude štruktúra a obsahová náplň predmetu zachovaná, len bude prezentovaná dištančnou formou. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský jazyk, časť literatúry dostupná v anglickom jazyku

Štruktúra rastlinnej bunky – základné komponenty. Morfológia a typy koreňových sústav. Anatómia koreňa 1 – rizoderma a jej špecifiká. Anatómia koreňa 2 – primárna kôra a jej súčasti. Anatómia koreňa 3 – stredný valec a jeho pletivá. Sekundárne hrubnutie koreňov. Rast a vývin koreňov. Mechanizmy príjmu prvkov koreňovými bunkami. Príjem a vedenie vody koreňmi. Rizosféra – koreň v interakcii s okolitým prostredím v pôde. Príjem, translokácia a depozícia minerálnych látok z pôdy. Fyziologické zapojenie makroelementov, mikroelementov a prospešných prvkov v koreni. Záverečná rekapitulácia a hodnotenie.

Absolvent predmetu získa komplexný pohľad na interakciu rastliny s pôdou ako dôležitou súčasťou jej životného priestoru. Predmet prináša poznatky o anatómii a morfológii koreňov, objasňuje mechanizmy príjmu látok na pletivovej a bunkovej úrovni a prináša pohľad na molekulárne mechanizmy príjmu niektorých dôležitých prvkov.

Forma výučby: prednášky a terénna exkurzia

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 37

Týždenný: 1 hodina prednášok týždenne + 3-dňová exkurzia (3 x 8 h = 24 h) Za obdobie

štúdia: prednášky 13 týždňov + 3 dni exkurzia

Metóda štúdia: prezenčná

Burges A, Epelde L, Benito G, Artetxe U, Becerril JM, Garbisu C. 2016. Enhancement of ecosystem services during endophyte-assisted aided phytostabilization of metal contaminated mine soil. Sci Total Environ 562:480-492.

Malik ZH, Ravindran KC, Sathiyara G. 2017. Phytoremediation: a novel strategy and eco-friendly green technology for removal of toxic metals. Int J Agric Environ Res 3:1-18.

Pandey VC, Bauddh K. 2018. Phytomanagement of Polluted Sites - Market Opportunities in Sustainable Phytoremediation. Elsevier, pp. 626.

Vaculík M. 2018. Základné princípy fytoremediácií. Univerzita Komenského v Bratislave, 90s.

Willey N. 2006. Phytoremediation: Methods and Reviews (Methods in Biotechnology). Humana Press, 210 p.

Yan A, Wang Y, Tan SN, Yusof MLM, Ghosh S, Chen Z. 2020. Phytoremediation: a promising approach for revegetation of heavy metal-polluted land. Front Plant Sci 11:359.

Povinná účasť na prednáškach a absolvovanie odbornej terénnej exkurzie, príprava referátu a jeho prezentovanie. Z výsledného hodnotenia predmetu je pre získanie hodnotenia A potrebné získať najmenej 92 % bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 %, na hodnotenie C najmenej 76 %, na hodnotenie D najmenej 68 % a na hodnotenie E najmenej 60 %. Pod zisk 59 % bodov (vrátane) získa študent hodnotenie Fx.

Slovenský jazyk, časť literatúry dostupná v anglickom jazyku

Kapacita predmetu je obmedzená na 40 študentov, v prípade vyššieho záujmu sa študenti vyberú s uprednostnením z programov Pôdna ekofyziológia a Biológia.

Zdroje kontaminácie životného prostredia. Ťažké kovy a polokovy v pôdach Slovenska a sveta. Organické kontaminanty v pôde a v životnom prostredí. Fytoremediačné technológie. Tvorba a spracovanie kontaminovanej biomasy. Fytomanažment kontaminovaných pôd. Aplikácia fytoremediácií – príklady z praxe. Monitoring kontaminovaných území. Biomonitoring prirodzených kontaminovaných miest. Možnosti optimalizácie fytoremediačného procesu. Záverečná rekapitulácia a hodnotenie.

Absolvovaním predmetu študent získa rozšírené poznatky o problematike kontaminácie životného prostredia rôznymi anorganickými a organickými kontaminantmi, ako aj získa ucelený prehľad o možnostiach využitia rastlín v procesoch očisťovania životného prostredia spojených s fytomanažmentovými opatreniami. Teoretickú časť dopĺňa praktická terénna exkurzia.

Forma výučby: prednášky a cvičenia

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 52

Týždenný: 2 prednášky + 2 cvičenia Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná/dištančná

Marschner H. 1995. Mineral Nutrition of Higher Plants. 2 ed. San Diego: Academic Press, 889 p.

Masarovičová E. a kol. 2008. Fyziológia rastlín, Vydavateľstvo Univerzity Komenského v Bratislave, 307 s.

Taiz L, Zeiger E. 2006. Plant Physiology. Sinauer Associates, Sunderland, USA.

Povinná účasť na všetkých formách výučby, písomný test. Z výsledného hodnotenia predmetu je pre získanie hodnotenia A potrebné získať najmenej 92 % bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 %, na hodnotenie C najmenej 76 %, na hodnotenie D najmenej 68 % a na hodnotenie E najmenej 60 %. Pod zisk 59 % bodov (vrátane) získa študent hodnotenie Fx. V prípade dištančnej výučby bude štruktúra a obsahová náplň predmetu zachovaná, len bude prezentovaná dištančnou formou. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský jazyk, časť literatúry dostupná v anglickom jazyku

Príjem a translokácia minerálnych prvkov z koreňov do nadzemných častí. Rast a vývin rastlinných orgánov. Fotosyntetické procesy v rastlinách. Význam minerálnych látok v respiračných a metabolických procesoch. Charakteristika a tvorba primárnych metabolitov. Význam sekundárneho metabolizmu rastlín. Fytohormóny a ich význam pre príjem látok v rastlinách. In vitro kultivácia a propagácia rastlín. Základy molekulárnej biológie rastlinnej bunky. Ekológia rastlín – parazitizmus, symbióza. Rastliny v pôdach s extrémnymi podmienkami. Metódy fyziologického výskumu. Záverečná rekapitulácia a hodnotenie.

Absolvent predmetu získa komplexný pohľad na rôzne fyziologické procesy prebiehajúce v koreňoch, ktoré sú v úzkej interakcii s pôdou, ako aj s orgánmi nadzemných častí rastlinného tela. Predmet prináša tiež komplexné informácie o využití a zapojení minerálnych prvkov prijímaných z pôdy v rastových, vývinových a metabolických procesoch prebiehajúcich v rastlinách.

Forma výučby: prednášky a cvičenia

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 52

Týždenný: 2 prednášky + 2 cvičenia Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná alebo dištančná

Gunning B.E.S. Plant Cell Biology on DVD. Plant Cell Biology Group, RSBS, Australian National University, Canberra.

V priebehu semestra budú hodnotené laboratórne protokoly, priebežné ústne, príp. písomné skúšania, aktivita na hodine. Predmet končí písomnou skúškou. Podmienkou pre účasť na skúške je získanie minimálne 60 % bodov z hodnotenia na cvičeniach, ktoré zahŕňa hodnotenie laboratórnych protokolov, priebežných ústnych, resp. písomných skúšaní a aktivity študenta/študentky na hodinách výučby predmetu. Výsledné hodnotenie predmetu je výsledkom priemeru hodnotenia z cvičení a hodnotenia zo skúšky, pričom váha hodnotenia z cvičení je 20 % a váha hodnotenia zo skúšky je 80 %. Z výsledného hodnotenia predmetu je pre získanie hodnotenia A potrebné získať najmenej 92 % bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 %, na hodnotenie C najmenej 76 %, na

hodnotenie D najmenej 68 % a na hodnotenie E najmenej 60 %. Pod zisk 59 % bodov (vrátane) získa študent hodnotenie Fx. V prípade dištančnej výučby bude štruktúra a obsahová náplň predmetu zachovaná, len bude prezentovaná dištančnou formou.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Predmet sa poskytuje iba v zimnom semestri.

Princíp stavby elektrónového mikroskopu. Zloženie a funkcia transmisného (TEM) a skenovacieho (SEM) elektrónového mikroskopu. Metódy prípravy a typy preparátov pre TEM a SEM. Špeciálne typy a nadstavby elektrónových mikroskopov. Fixácia – fyzikálne a chemické spôsoby, charakteristika fixačných činidiel. Spôsoby odvodňovania biologických objektov a odber vzoriek. Zalievanie a typy zalievacích médií – infiltrácia a polymerizácie. Typy nožov, ich príprava a posúdenie kvality, mikrotómy a ultramikrotómy. Rezanie – príprava polotenkých rezov a ich farbenie; príprava ultratenkých rezov, nastavenie hrúbky rezov a spôsoby zberu rezov. Sieťky a podložné fólie, naparovanie a naprašovanie preparátov. Kontrastovanie ultratenkých rezov pre účely TEM. Vyhodnocovanie ultratenkých rezov v TEM a biologických preparátov v SEM. Prvková analýza preparátov pomocou energiovo-disperznej analýzy a analýzy energetickej straty elektrónov. Tomografia v elektrónovom mikroskope. Ukážky bunkových súčastí a vyhodnotenie obrazu rastlinných preparátov z elektrónových mikroskopov.

Študent absolvovaním predmetu získa poznatky a zručnosti v oblasti elektrónových mikroskopií, prípravy vzoriek pre elektrónové mikroskopie, pozorovania a vyhodnotenia obrazu z elektrónového mikroskopu, ktoré by mal zužitkovať po absolvovaní štúdia v praxi pri výskume, vedeckom bádaní alebo klinických štúdiách.

Němeček, J. a kol., 1990: Pedologie a paleopedologie. Praha.

Soil Survey Staff, 2010. Keys to Soil Taxonomy. 11th ed., USDA-NRCS, Washington, DC.

IUSS Working Group WRB, 2015. World reference base for soil resources 2014. World Soil Resources Reports No. 106. FAO, Rome.

Záverečné hodnotenie bude urobené na základe ústnej skúšky. Výsledné hodnotenie bude odstupňované nasledovne. A (91-100 %) – vynikajúce (výnimočný výkon s originálnym myslením a výbornou schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), B (81-90 %) – veľmi dobré (veľmi dobrý výkon s prejavmi originálneho myslenia, veľmi dobrá schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), C (73-80 %) – dobré (dobrý výkon so zriedkavými prejavmi originálneho myslenia, primeraná schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať), D (66-72 %) – dostatočné (relatívne slabý výkon takmer bez originálneho myslenia, so schopnosťou analyzovať, ale so zníženou schopnosťou syntetizovať a interpretovať), E (60-65 %) – minimálne prijateľné (veľmi slabý výkon bez originálneho myslenia, ukazuje nedostatočné pochopenie niektorých základných súčastí predmetu, schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať je značne obmedzená), Fx (pod 60 %) – neprijateľné (slabý výkon , ktorý indikuje nedostatok vedomostí a nepochopenie základných súčastí predmetu).

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

1.Úvod do problematiky a princípy Soil Taxonomy. 2.Epipedony a pôdne horizonty, pedoklíma. 3.Entisols, Inceptisols, Mollisols. 4. Alfisols, Spodosols, Andisols. 5. Histosols, Vertisols, Aridisols. 6. Oxisols, Ultisols. 7. Úvod do problematiky, zákonitosti výskytu pôd sveta. 8. Rozšírenie pôd sveta, pásmovitosť výskytu pôd, základné črty Legendy k pôdnej mape sveta a Svetovej referenčnej pôdnej databázy (WRB). 9. Pôdy Európy. 10. Pôdy Ázie. 11. Pôdy Afriky. 12. Pôdy Ameriky, 13. Pôdy Austrálie a Oceánie. Prednášky budú doplnené cvičeniami zameranými na rozvoj schopnosti prakticky využívať medzinárodné klasifikačné systémy pri opise pôdnych profilov, klasifikácii pôd a pôdnom mapovaní. Študenti si osvoja schopnosti potrebné na riešenie medzinárodných alebo zahraničných projektov.

Cieľom prednášok a cvičení je oboznámiť študentov s princípmi hlavných svetových klasifikačných systémov s podrobnejšou prezentáciou americkej Soil Taxonomy a WRB. Ďalej prednášky obsahujú zákonitosti výskytu pôd na jednotlivých kontinentoch, ich základné vlastnosti spolu so spôsobom ich využívania. Po úspešnom absolvovaní predmetu budú študenti vedieť klasifikovať pôdy v medzinárodných klasifikačných systémoch na základe morfologických vlastností pôd a výsledkov pôdnych rozborov.

Javorekoá, S., Králiková, A., Labuda, R., Labudová, S., Maková, J., 2008: Biológia pôdy v agroekosystémoch. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, p. 349.

Šimonovičová, A., Piecková, E., Ferianc, P., Hanajík, P., Horváth, R., 2013: Environmentálna mikrobiológia. Univerzita Komenského v Bratislave, p. 270.

Hodnotenie bude prebiehať písomnou formou, kedy na získanie hodnotenia A je potrebné dosiahnuť 91-100% z celkového počtu bodov testu, na hodnotenie B je treba získať 81-90%, na získanie hodnotenia C treba dosiahnuť 73-80%, k hodnoteniu D 66-72% a na získanie hodnotenia E je potrebné dosiahnuť 60-65% bodov z testu. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60% z celkového počtu bodov, ktoré možno získať z písomného testu.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Charakteristika prokaryotických a eukaryotických organizmov, systematické rozdelenie kozmopolitných baktérií a mikroskopických húb, Metabolizmus a funkčné zapojenie baktérií a húb v procesoch pedogenézy, pôda ako životné prostredie mikroorganizmov (MO), charakteristika mikrobiocenóz hospodársky využívaných pôd, využitie MO v remediačných opatreniach.

Študent nadobudne formou prednášok a cvičení poznatky o systematickom rozdelení mikroorganizmov (MO) na základe morfologických a funkčných charakteristík, poznatky o pôdnom prostredí ako primárnom habitate výskytu mikroorganizmov, o procesoch pedogenézy mediovaných mikroorganizmami ich metabolických dráhach, poznatky o prirodzenom mikrobiálnom osídlení hospodársky rôzne využívaných pôd a poznatky o praktickom využití MO v remediačných opatreniach. Vedomosti sú prakticky aplikovateľné vo všetkých častiach súkromnej a verejnej sféry, v ktorých sa vyžaduje odbornosť v oblasti morfológie mikroorganizmov a procesov mediovaných mikroorganizmami v pôdnom prostredí a využívanie týchto procesov v rôznych typoch hospodárskych ekosystémov.

Begon, M., Harper, J., Townsend, C., 1997: Ekologie - jedinci, populace, spoločenstva. Vydavatelství University Palackého, Olomouc, 949 s.

Jureková, Z., Kotrla M., Prčík M, 2011.: Ekológia rastlín, SPU, Nitra, 137 s.

Slavíková J. 1986: Ekologie rostlin, SPN, Praha, 366 s.

Skúška bude prebiehať písomnou formou na konci semestra. Písomný test bude pozostávať z 20 otázok (spolu 40 bodov), z ktorých je potrebné získať minimálne 24 bodov. Na získanie celkového hodnotenia A je potrebné získať minimálne 38 bodov, hodnotenia B 34 bodov, hodnotenia C 30 bodov, hodnotenia D 26 bodov, hodnotenia E 24 bodov.

Slovenský

1. Úvod do problematiky - základné pojmy a termíny, stručný vývoj a hodnotenie ekológie rastlín ako vednej disciplíny, 2. Energia (žiarenie - energetická a teplotná zložka, teplota) - adaptácie rastlín na žiarenie a teplotu, výškový teplotný gradient, 3. Atmosféra - znečistenie atmosféry a následný vplyv na rastliny a rastlinné spoločenstvá, 4. Hydrosféra - vodná bilancia stanovišťa, atmosférické zrážky, vodná bilancia rastlín v systéme pôda- rastlina-atmosféra, príjem a výdaj vody rastlinou, koreňový systém, 5. Hydrosféra - voda ako životné prostredie rastlín, adaptácie rastlín na vodné prostredie, 6. Pedosféra - význam rastlín pre tvorbu pôd, závislosť rastlín od chemickej skladby pôd, adaptácie rastlín na niektoré vybrané vlastnosti pôdnych substrátov, 7. Primárna produkcia - ekológia fotosyntézy, produkčná ekológia, rastová analýza, 8. Ekológia populácie –model rastu populácie, životný cyklus rastlinného jedinca, šírenie populácie rastlín, demografia rastlín, 9. Ekológia populácie - vzájomné vzťahy medzi jedincami a populáciami rastlín, vzájomné vzťahy medzi rastlinami a živočíchmi, 10. Ekológia populácie - vplyv človeka na populácie rastlín, stratégie populácií rastlín,11. Ekológia spoločenstva - definícia spoločenstva, vymedzenie spoločenstva, štruktúra spoločenstva, jeho stabilita, klasifikácia,12. Ekologická analýza - Ellenbergove tabuľky.

Študent by mal získať základné informácie o vzájomných vzťahoch medzi rastlinami, ich funkciami a štruktúrami rastlinných populácií a spoločenstiev, ako aj medzi faktormi a komplexmi vonkajšieho prostredia v čase a priestore. Taktiež by mal pochopiť nezastupiteľný význam rastlinnej zložky v ekosystémoch, predovšetkým nezastupiteľnú funkciu rastlín ako primárnych producentov.

Podľa konkrétneho zadania diplomovej práce.

Aktívna účasť na seminároch, na získanie hodnotenia A je potrebné zvládnuť zadané úlohy minimálne na 91%, hodnotenia B minimálne na 81%, hodnotenia C minimálne na 73%, hodnotenia D minimálne na 66% a hodnotenia E minimálne na 60%.

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

V rámci osnovy predmetu sa študent oboznámi so spôsobmi používania a správneho citovania odbornej literatúry, ktorá je potrebná pre vypracovanie jeho diplomovej práce. Pozornosť bude venovaná vyhľadávaniu publikácií v databázach „Web of Knowledge“ a „SCOPUS“ ako aj v dostupných plnotextových databázach zahraničných vydavateľstiev (napr. Elsevier, Springer). Študenti tiež budú poučení o etických zásadách používania literárnych zdrojov. Úlohou každého študenta bude vypracovanie rešerše na zadanú tému s použitím slovenskej aj zahraničnej literatúry.

Po absolvovaní seminárov bude študent schopný samostatne pracovať s odbornou literatúrou a bude vedieť vhodne použiť takto získané informácie pre vypracovanie svojej diplomovej práce.

Tarradellas, J., Bitton, G., Rossel, D., 1996. Soil Ecotoxicology. CRC Press, 400 s.

Kromka, M., Bedrna, Z., 2002. Hygiena pôdy. UK. Bratislava, 2002, 86 s.

Záverečné hodnotenie bude urobené na základe písomného testu. Na získanie hodnotenia A je potrebné dosiahnuť 91-100% z celkového počtu bodov testu, na hodnotenie B je treba získať 81-90%, na získanie hodnotenia C treba dosiahnuť 73-80%, k hodnoteniu D 66-72% a na získanie hodnotenia E je potrebné dosiahnuť 60-65% bodov z testu. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60% z celkového počtu bodov, ktoré možno získať z písomného testu.

slovenský

Úvod do problematiky: pojmy hygiena, toxicita a patogenita pôdneho prostredia; globálne, regionálne a lokálne environmentálne problémy. Problematika pôdnych nitrátov: biogeochemický cyklus N, transformácia jednotlivých foriem dusíkatých látok v pôde, kontaminácia vôd, vplyv na človeka. Enzymatická aktivita pôd: vlastnosti enzýmov a ich klasifikácia, forma výskytu enzýmov v pôde, úloha enzýmov pri transformáciách látok v pôdnom prostredí, vplyv faktorov prostredia na účinnosť pôdnych enzýmov. Acidifikácia pôdy: príčiny, mechanizmy a dôsledky pre toxicitu a patogenitu pôdneho prostredia. Alkalizácia a salinizácia pôdy: výskyt zasolených pôd, osmotický tlak pôdneho roztoku, rozpustnosť solí, salinita vs. sodicita, ukazovatele miery zasolenia pôdy, vplyv na organizmy. Rizikové prvky v pôdach a kontaminácia pôdy banskými odpadmi: výskyt rizikových prvkov v pôdach, vplyv pôdnych vlastností na ich bioprístupnosť, metódy hodnotenia kontaminácie pôdy, banské odpady ako zdroj kontaminácie pôd. Organická kontaminácia pôdy: toxické organické látky a ich rozdelenie (pesticídy, priemyselné chemikálie a odpadové produkty) a vlastnosti, interakcia organických polutantov s pôdnym prostredím, následky organického znečistenia pôd. Kontaminácia pôdy v priemyselne zaťažených oblastiach (situácia na vybraných lokalitách SR). Rádionuklidy: vlastnosti rádioaktívneho žiarenia a jeho vplyv na organizmy, kvantifikácia (meranie) rádioaktívneho žiarenia, špeciácia vybraných rádionuklidov v pôdach a sedimentoch. Patogenita pôdneho prostredia.

Získanie komplexných poznatkov z problematiky hygieny pôdy, toxicity a patogenity pôdneho prostredia. Študent/ka sa oboznámi s hlavnými tematickými okruhmi danej problematiky, vybranými problémami, resp. ich prejavmi na globálnej a regionálnej úrovni. Po úspešnom absolvovaní predmetu bude študent/ka disponovať vedomosťami o vlastnostiach a procesoch, ktoré sú pre hygienu, toxicitu a patogenitu pôdneho prostredia kľúčové, čo mu/jej umožní navrhovať jednak preventívne opatrenia v tejto oblasti, ako aj riešenia vzniknutých problémov.

Jarolímek, I., Šibík, J. (eds.), 2008: Diagnostic, constant and dominant species of the higher vegetation units of Slovakia. – Veda, Bratislava, 332 s.

Stanová, V., Valachovič, M. (eds.), 2002: Katalóg biotopov Slovenska. Daphne – Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava, 225 s.

Šomšák, L., 1999: Flóra a fauna v rastlinných spoločenstvách strednej Európy. Vysokoškolské

skriptá PRIF UK, Bratislava, 308 s.

Skúška bude prebiehať písomnou formou na konci semestra. Písomný test bude pozostávať z 20 otázok (každá za 2 body), z ktorej je potrebné získať minimálne 22 bodov. Na získanie celkového hodnotenia A je potrebné získať minimálne 38 bodov, hodnotenia B 34 bodov, hodnotenia C 30 bodov, hodnotenia D 26 bodov, hodnotenia E 24 bodov.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Úvodné prednášky budú venované všeobecnej charakteristike fytocenóz, ich skladbe, priestorovej štruktúre, fytocenologickému spracovaniu a vegetačnej syntéze rastlinných spoločenstiev a hierarchickému systému rastlinných spoločenstiev. Nasledujúce prednášky budú venované prehľadu vybraných rastlinných spoločenstiev Slovenska. Pri lesnej vegetácii hlavnými okruhmi budú: nížinné lesy a lesy pahorkatín, podhorské a horské lesy, smrekové lesy a kosodrevina, sutinové lesy a boriny, močiarne a lužné lesy a sekundárne lesy. Pri nelesnej vegetácii bude hlavná pozornosť venovaná vodným spoločenstvám, rašeliniskám a slatinám, pobrežnej a litorálnej vegetácii, mokraďovej a prameniskovej vegetácii, aluviálnym lúkam a pasienkom, lúkam pahorkatín a vyšších polôh, spoločenstvám skalným, stepným a spoločenstvám na viatych pieskoch a krovinovej vegetácii.

Študent by mal po absolvovaní predmetu poznať vybrané rastlinné spoločenstvá Slovenska (lesné aj nelesné), ich výskyt na území Slovenska, ich štruktúru a ekológiu a ich základné druhové zloženie.

Podľa konkrétneho zadania diplomovej práce.

Aktívna účasť na seminároch, na získanie hodnotenia A je potrebné zvládnuť zadané úlohy minimálne na 91%, hodnotenia B minimálne na 81%, hodnotenia C minimálne na 73%, hodnotenia D minimálne na 66% a hodnotenia E minimálne na 60%.

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

V rámci osnovy predmetu sa študent oboznámi so štandardnými ale aj originálnymi metodickými postupmi terénnych a laboratórnych prác, ktorých pochopenie a zvládnutie je nevyhnutné pre vypracovanie jeho diplomovej práce. Študenti budú oboznámení so zásadami práce vo fyzikálnom, chemickom a mikrobiologickom laboratóriu, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska bezpečnosti na pracovisku aj kvality dosiahnutých výsledkov. Každý študent zvládne teoretické princípy metód, ktoré bude používať pri riešení svojej diplomovej práce. Pri vybraných metódach si vyskúša používané postupy a oboznámi sa s obsluhou jednotlivých laboratórnych prístrojov.

Po absolvovaní seminárov bude študent schopný samostatne zvládnuť rôznorodé metodiky a postupy terénnych a laboratórnych prác, ktoré sú potrebné pre vypracovanie jeho diplomovej práce.

Bedrna Z., 2002: Environmentálne pôdoznalectvo. Veda, Bratislava, 352 s.

Šarapatka, B.; Dlapa, P., Bedrna, Z., 2002: Kvalita a degradace půdy. Univerzita Palackého, Olomouc, 246 s.

Záverečné hodnotenie bude urobené na základe seminárnej práce, ktorej obsahom bude zhodnotenie procesov ohrozujúcich pôdy na vybranom území. Výsledné hodnotenie bude odstupňované nasledovne. A (91-100 %) – vynikajúce (výnimočný výkon s originálnym myslením a výbornou schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), B (81-90 %) – veľmi dobré (veľmi dobrý výkon s prejavmi originálneho myslenia, veľmi dobrá schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), C (73-80 %) – dobré (dobrý výkon so zriedkavými prejavmi originálneho myslenia, primeraná schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať), D (66-72 %) – dostatočné (relatívne slabý výkon takmer bez originálneho myslenia, so schopnosťou analyzovať, ale so zníženou schopnosťou syntetizovať a interpretovať), E (60-65 %) – minimálne prijateľné (veľmi slabý výkon bez originálneho myslenia, ukazuje nedostatočné pochopenie niektorých základných súčastí predmetu, schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať je značne obmedzená), Fx (pod 60 %) – neprijateľné (slabý výkon , ktorý indikuje nedostatok vedomostí a nepochopenie základných súčastí predmetu).

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

1. Úvod do problematiky. Problém degradácie pôdy vo svete a v SR, história, súčasnosť, perspektívy. 2. Fyzikálna degradácia pôdy: vodná erózia, príčiny, následky, potenciály, hodnotenia, náprava. Veterná erózia 3. Fyzikálna degradácia: Zhutňovanie pôdy, príčiny, následky, potenciály, hodnotenie, náprava. 4. Fyzikálna degradácia: deštrukcia pôdneho profilu, vývojová degradácia pôd. 5. Chemická degradácia pôdy: znečistenie, príčiny, následky, potenciály, hodnotenie, náprav. 6. Chemická degradácia pôdy: acidifikácia, alkalizácia, príčiny, následky, potenciály, hodnotenie, náprava. 7. Chemická degradácia: živinové stavy, deplécia, drancovanie pôdy, náprava. 8. Biologická degradácia pôdy: redukcia života a zhoršenie štruktúr mikroorganizmov v pôde, devitalizácia pôdy, narušenie biologických mechanizmov (procesov) v pôde, revitalizácia pôd, biotechnológia na pôde. 9. Predpokladané dopady prognózovaných zmien klímy na vlastnosti pôd. 10. Degradácia pôdy: právne a legislatívne základy (Slovensko, zahraničie). 11. Komplexné posúdenie degradácie pôdy a degradačných aktivít v súčasnej etape antropizácie pôdneho prostredia. Manažment ochrany a zúrodnenia pôdy.

Formou seminárov sú prezentované najvýznamnejšie procesy, ktoré ohrozujú pôdy na Slovensku aj v zahraničí. Na príkladoch z praxe študenti získajú skúsenosti s hodnotením jednotlivých degradačných procesov a naučia sa vyberať vhodné nápravné opatrenia.

Zvára, K., 2006: Biostatistika, Karolinum, Praha.

Webster, R., Oliver, M.A., 1990: Statistical Methods in Land Resource Survey.- Oxford University Press.

Záverečné hodnotenie bude urobené na základe skúšky, ktorej obsahom bude štatistická analýza zadaných dát z pôdneho prieskumu. Úlohou študenta bude výber najvhodnejších štatistických metód, vyhodnotenie a interpretácia výsledkov štatistickej analýzy. Výsledné hodnotenie bude odstupňované nasledovne. A (91-100 %) – vynikajúce (výnimočný výkon s

originálnym myslením a výbornou schopnosť analyzovať a interpretovať), B (81-90 %) – veľmi dobré (veľmi dobrý výkon s prejavmi originálneho myslenia, veľmi dobrá schopnosť analyzovať a interpretovať), C (73-80 %) – dobré (dobrý výkon so zriedkavými prejavmi originálneho myslenia, primeraná schopnosť analyzovať a interpretovať), D (66-72 %) –

dostatočné (relatívne slabý výkon takmer bez originálneho myslenia, so schopnosťou analyzovať, ale so zníženou schopnosťou interpretovať), E (60-65 %) – minimálne prijateľné (veľmi slabý výkon bez originálneho myslenia, ukazuje nedostatočné pochopenie niektorých základných súčastí predmetu, schopnosť analyzovať a interpretovať je značne obmedzená), Fx (pod 60 %) – neprijateľné (slabý výkon , ktorý indikuje nedostatok vedomostí a nepochopenie základných súčastí predmetu).

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

1. Chyby vznikajúce pri realizácii prieskumných prác: Chyby objektívne – počet a reprezentatívnosť vzoriek. Náhodné chyby – odber vzoriek, príprava vzoriek, analytické rozbory. Príklady z realizovaných projektov. 2. Vzorkovanie: Vzorkovacie schémy – jednoduchá, stratifikovaná, systematická. Rozsah a efektívnosť vzorkovacích prác. 3. Spracovanie vstupných dát: Vylučovanie odľahlých hodnôt, testovanie normality rozdelenia, transformácia dát, výpočet základných štatistických charakteristík a intervaly spoľahlivosti. 4. Praktické spracovanie reálnych dát I: Spracovanie dát z Monitoringu pôd Slovenska. 5. Praktické spracovanie reálnych dát II: Spracovanie dát z Geochemického atlasu pôd Slovenska. 6. Viacrozmerné štatistické metódy – korelačný počet: Úvod do problematiky viacrozmerných štatistických metód, výpočet korelačných koeficientov, geometrický význam korelačného koeficientu, testovanie hypotéz. 7. Viacrozmerné štatistické metódy – regresný počet: Objasnený a reziduálny rozptyl, lineárna a nelineárna regresia, koeficient determinovanosti, testovanie vhodnosti vypočítaných regresných rovníc. 8. Aplikácia regresného počtu I: Vyhodnotenie dát zo simulačných experimentov štúdia eróznych procesov. Výpočet vhodných regresných rovníc a ich fyzikálny význam. 9. Aplikácia regresného počtu II: Vyhodnotenie závislostí úrod poľnohospodárskych plodín od obsahu živín v pôdach. Testovanie významnosti jednotlivých koeficientov v regresnej rovnici. 10. Spracovanie priestorových dát: Úvod do problematiky, teória regionalizovaných premenných, variogramy a ich charakteristiky, modely priestorovej závislosti. 11. Interpolácia priestorových dát: Kriging, bodové a blokové krigingové odhady, parametre pre výpočet, interpolácia krigingových odhadov. 12. Aplikácia geoštatistických metód: Vyhodnotenie obsahov rizikových prvkov v pôdach Žitného ostrova a zhotovenie máp izolinií pre jednotlivé prvky. Prednášky sú doplnené cvičeniami, v rámci ktorých sa študenti naučia prakticky využívať jednotlivé štatistické metódy na konkrétnych dátach z pôdnych prieskumov. Súčasne sa precvičuje schopnosť hodnotiť a interpretovať výsledky štatistických analýz.

Študenti sa oboznámia s možnosťami využitia štatistických metód v pôdnom prieskume. Diskutované sú chyby vznikajúce v rôznych štádiách prieskumných prác a ich eliminácia. Vzorkovacie schémy a rôzne typy štatistického spracovania údajov. Využitie geoštatistických metód v pôdnom prieskume. Po úspešnom zvládnutí predmetu budú študenti schopní samostatne aplikovať moderné štatistické postupy pri hodnotení výsledkov pôdneho prieskumu vrátane výberu vhodných metód, vyhodnotenia a interpretácie výsledkov štatistických analýz.

Podľa konkrétneho zadania diplomovej práce.

Aktívna účasť na seminároch, na získanie hodnotenia A je potrebné zvládnuť zadané úlohy minimálne na 91%, hodnotenia B minimálne na 81%, hodnotenia C minimálne na 73%, hodnotenia D minimálne na 66% a hodnotenia E minimálne na 60%.

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

V rámci osnovy predmetu študent bude vykonávať terénne a laboratórne práce, ktoré sú nevyhnuté pre splnenie cieľov a vypracovanie výsledkov jeho diplomovej práce. Študent podľa zadania uskutoční naplánované práce v teréne. Podľa povahy riešenej témy tieto práce môžu zahŕňať mapovanie pôdnych a vegetačných pomerov, odber vzoriek pôdy alebo rastlinného materiálu, alebo terénne merania vybraných vlastností a procesov.

Po absolvovaní seminárov bude mať študent uskutočnené všetky terénne a laboratórne práce, ktoré sú potrebné pre zber vzoriek a údajov, ktoré budú základom pre vypracovanie praktickej časti jeho diplomovej práce.

Podľa konkrétneho zadania diplomovej práce.

Aktívna účasť na seminároch, na získanie hodnotenia A je potrebné zvládnuť zadané úlohy minimálne na 91%, hodnotenia B minimálne na 81%, hodnotenia C minimálne na 73%, hodnotenia D minimálne na 66% a hodnotenia E minimálne na 60%.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

V rámci osnovy predmetu študent bude aktívne pracovať na vyhodnoteniach a interpretáciách výsledkov získaných počas vypracovávania diplomovej práce, ktoré sú nevyhnutné pre jej dokončenie a následné úspešné obhájenie diplomovej práce. V tejto fáze môže študent využívať aj pokročilé GIS technológie, štatistické metódy alebo matematické modelovanie. V rámci tejto etapy musí študent zvládnuť nielen vyhodnotenie a interpretáciu vlastných výsledkov, ale tiež diskusiu, v rámci ktorej konfrontuje svoje výsledky s informáciami publikovanými v prácach domácich a zahraničných autorov.

Po absolvovaní seminárov bude mať študent skompletizované všetky podklady a údaje, vrátane ich vyhodnotenia a interpretácie. Študent bude mať spracované všetky časti odovzdávanej diplomovej práce.

Parobek, J.: Svetové zdroje drevnej suroviny, TU Zvolen, 2008 skriptá

Parobek, J.: Zdroje drevnej suroviny a ich využitie v strednej Európe TU Zvolen, 2008

Hodnotenie bude prebiehať písomnou formou, kedy na získanie hodnotenia A je potrebné dosiahnuť 91-100% z celkového počtu bodov testu, na hodnotenie B je treba získať 81-90%, na získanie hodnotenia C treba dosiahnuť 73-80%, k hodnoteniu D 66-72% a na získanie hodnotenia E je potrebné dosiahnuť 60-65% bodov z testu. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60% z celkového počtu bodov, ktoré možno získať z písomného testu

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Predmet po definíciách základných pojmov pojednáva o hlavných vegetačných oblastiach a lesných formáciách vo svete. Ďalej obsahuje popisy rozdelenia lesov a ich produkciu dreva vo svete podľa svetadielov, resp. krajín. Preberá prehľad najviac pestovaných drevín v tropických a subtropických oblastiach celého sveta ako i mierneho pásma s informáciou o ich raste, prirodzenom výskyte, fyzikálno-mechanických vlastnostiach dreva a produkčných možnostiach. Taktiež obsahuje ukážky odbornej terminológie v angličtine a v niektorých miestnych jazykoch.

Študent sa oboznámi s problematikou funkcií a formácií lesov vo všetkých klimatických pásmach a dokáže zaradiť problém do kontextu svojich doterajších vedomostí napr. v oblastiach sukcesie vegetácie, rastlinných spoločenstiev, a fytoindikácie zmien pôdnych ekosystémov.

Begon, M., Harper, J., Townsend, C., 1997: Ekologie - jedinci, populace, spoločenstva. Vydavatelství University Palackého, Olomouc, 949 s.

Jureková, Z., Kotrla M., Prčík M, 2011.: Ekológia rastlín, SPU, Nitra, 137 s.

Slavíková J. 1986: Ekologie rostlin, SPN, Praha, 366 s.

Záverečné hodnotenie bude urobené na základe seminárnej práce, ktorej cieľom bude preukázať schopnosť analyzovať a interpretovať komplexné vzťahy a interakcie vo vnútri lesných ekosystémov. Výsledné hodnotenie bude odstupňované nasledovne. A (91-100 %) – vynikajúce (výnimočný výkon s originálnym myslením a výbornou schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), B (81-90 %) – veľmi dobré (veľmi dobrý výkon s prejavmi originálneho myslenia, veľmi dobrá schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), C (73-80 %) – dobré (dobrý výkon so zriedkavými prejavmi originálneho myslenia, primeraná schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať), D (66-72 %) – dostatočné (relatívne slabý výkon takmer bez originálneho myslenia, so schopnosťou analyzovať, ale so zníženou schopnosťou syntetizovať a interpretovať), E (60-65 %) – minimálne prijateľné (veľmi slabý výkon bez originálneho myslenia, ukazuje nedostatočné pochopenie niektorých základných súčastí predmetu, schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať je značne obmedzená), Fx (pod 60 %) – neprijateľné (slabý výkon , ktorý indikuje nedostatok vedomostí a nepochopenie základných súčastí predmetu).

slovenský

1. Úvod. 2. Čo je to les? 3. Charakteristika stredoeurópskych lesných biómov. 4. Faktory prostredia: lesná klíma, svetlo, teplota, voda, vietor, oheň. 5. Pôda a živiny. 6. Dynamika. 7. Postglaciálny vývoj. 8. Tradičný a moderný manažment lesa. 9. Základné typy lesa na Slovensku. 10. Ekológia hlavných lesných drevín.

Študent bude po absolvovaní predmetu schopný porozumieť štruktúre a fungovaní lesných ekosystémov na rôznych úrovniach hierarchie, popísať hlavné druhy lesných stromov a ich nároky, porozumieť významu rôznych stanovištných faktorov pre rôzne lesné vegetačné typy a porovnať a syntetizovať rôzne aspekty poznania lesných ekosystémov.

Čurlík, J., Šurina, B., 1998: Príručka terénneho prieskumu a mapovania pôd, VUPOP, Bratislava, 134 s.

Kolektív, 2014: Morfogenetický klasifikačný systém pôd Slovenska, VUPOP, Bratislava.

Stanová, V., Valachovič, M. (eds.), 2002: Katalóg biotopov Slovenska. Daphne – Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava, 225 s.

Aktívna účasť na terénnych prácach, na záver ktorých študent predloží na kontrolu terénny zápisník s podrobným popisom činností, ktoré sa vykonávali počas jednotlivých dní a ručne vyhotovenú terénnu mapu. Na získanie hodnotenia A je potrebné zvládnuť zadané úlohy minimálne na 95%, hodnotenia B minimálne na 85%, hodnotenia C minimálne na 75%, hodnotenia D minimálne na 65% a hodnotenia E minimálne na 60%.

slovenský

1. Úvod do problematiky, orientácia v teréne, princípy a spôsoby mapovania. 2. Samostatné mapovanie v teréne. Popis morfologických vlastností pôdnych profilov. Vyhodnotenie výsledkov terénneho výskumu. 3. Samostatné mapovanie v teréne. Nadväzovanie pôdnych jednotiek so susednými regiónmi. 4. Samostatné mapovanie v teréne. Využitie fytoindikácie a ďalších príbuzných vedných odborov pri mapovaní pôd. 5. Finalizácia terénneho mapovania, spracovanie pôdnej a vegetačnej mapy.

Úspešným absolvovaním predmetu študent nadobudne praktické skúsenosti s terénnym mapovaním pôdnych a vegetačných pomerov. Každý študent je schopný samostatne urobiť opis pôdneho profilu, klasifikáciu pôdy a fytocenologický zápis. Informácie o priestorovom rozšírení pôdnych a vegetačných jednotiek je schopný vyjadriť vyhotovením pôdnej a vegetačnej mapy.

Gáper, J., Pišút, I., 2003: Mykológia. Systém, vývoj a ekológia húb. UMB v Banskej Bystrici, Fakulta prírodných vied, 319 pp.

de Hoog GS, Guarro J, Gené J, Ahmed SA, Al-Hatmi AMS, Figueras MJ, Vitale RG. 2020: Atlas of Clinical Fungi the ultimate benchtool for diagnostics 4th edition. Part α: Introductions, lower fungi, basidiomycetes, yeasts, filamentous ascomycetes A-B. Published by Foundation Atlas of Clinical Fungi, Hilversum.

Domsch, K.H., Gams, W., Anderson, T.-H. 2007: Compendium of Soil Fungi. Second edition, taxonomically revised by W. Gams. IHW-Verlag Eching.

Študent v priebehu semestra absolvuje prednášky. Hodnotenie bude prebiehať písomnou formou, kedy na získanie hodnotenia A je potrebné dosiahnuť 91-100% z celkového počtu bodov testu, na hodnotenie B je treba získať 81-90%, na získanie hodnotenia C treba dosiahnuť 73-80%, k hodnoteniu D 66-72% a na získanie hodnotenia E je potrebné dosiahnuť 60-65% bodov z testu. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60% z celkového počtu bodov, ktoré možno získať z písomného testu.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Základy mykológie ako vednej disciplíny; význam a využitie húb v rôznych priemyselných odvetviach. Všeobecná charakteristika ríše 1. Protozoa, ríše 2. Chromista a ríše 3. Fungi. Charakterizujú sa kmene, triedy a rady jednotlivých ríš, významní predstavitelia, ich ekológia a rozšírenie. Značná pozornosť je venovaná klinicky významným predstaviteľom askomycét. Prednášky sú venované aj sekundárnym metabolitom (mykotoxínom) mikroskopických húb, ich rozdeleniu podľa chemickej štruktúry a podľa toxicity. Značný dôraz sa kladie na fytopatogénne huby, ich všeobecnú charakteristiku, rozdelenie húb podľa trofizmu, mechanizmus pôsobenia húb na hostiteľskú rastlinu, podmienky parazitizmu húb na rastlinách, vznik infekcie a symptómy chorôb rastlín zapríčinené hubami.

Absolvovaním predmetu študent získa prehľad v systematike húb a hubových organizmov od najjednoduchších mikroskopických druhov po bazídiové huby.

Gáper, J., Pišút, I., 2003: Mykológia. Systém, vývoj a ekológia húb. UMB v Banskej Bystrici, Fakulta prírodných vied, 319 pp.

de Hoog GS, Guarro J, Gené J, Ahmed SA, Al-Hatmi AMS, Figueras MJ, Vitale RG. 2020: Atlas of Clinical Fungi the ultimate benchtool for diagnostics 4th edition. Part α: Introductions, lower fungi, basidiomycetes, yeasts, filamentous ascomycetes A-B. Published by Foundation Atlas of Clinical Fungi, Hilversum.

Domsch, K.H., Gams, W., Anderson, T.-H. 2007: Compendium of Soil Fungi. Second edition, taxonomically revised by W. Gams. IHW-Verlag Eching.

Študent v priebehu semestra absolvuje cvičenia a pri hodnotení predloží vypracované protokoly, samostatne z každého jedného cvičenia. Na získanie hodnotenia A je potrebné zvládnuť zadané úlohy minimálne na 91%, hodnotenia B minimálne na 81%, hodnotenia C minimálne na 73%, hodnotenia D minimálne na 66% a hodnotenia E minimálne na 60%.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Cvičenia sú zamerané na spracovanie vzoriek pôdy, vody a vzduchu, z ktorých je možné izolovať mikroskopické huby. Preberajú sa základné izolačné techniky, príprava diagnostických kultivačných pôd a médií, spôsoby očkovania, získavania čistých kultúr a ich udržiavanie v zbierke. Mikroskopujú sa čisté kultúry vybraných predstaviteľov základných systematických skupín - Mucoromycotina (druhy rodu Mucor, Rhizopus, Absidia a iné), Ascomycota - anamorfné štádiá (druhy rodu Aspergillus, Penicillium, Paecilomyces, Trichoderma, Alternaria a iné), Ascomycota - teleomorfné štádia (druhy rodu Neosartorya, Talaromyces, Eurotium a iné). Značná pozornosť je venovaná fytopatogénnym druhom, spôsobom ich izolácie a identifikácie (napr. druhy rodu Taphrina a iné).

Absolvovaním predmetu si študent ozrejmí a potvrdí vedomosti získané absolvovaním podmieňujúceho predmetu Základy mykológie. Zároveň by mal študent vedieť poznať a charakterizovať vybraných predstaviteľov najčastejšie sa vyskytujúcich mikroskopických húb v životnom prostredí na základe ich makromorfologických a mikromorfologických znakov.

Institute for Environment and Sustainability JRC, 2010: European Atlas of Soil Biodiversity. Catalogue Number: LB-NA-24375-EN-C, ISBN: 978-92-79-15806-3, ISSN: 1018-5593.

Madigan, M.T., Martinko, J.M., Bender, K.S., Buckley, D.H., Stahl, D.A., 2010: Brock Biology of Microorganisms, 13/E. Cloth, p. 1152.

Hodnotenie bude prebiehať písomnou formou, kedy na získanie hodnotenia A je potrebné dosiahnuť 91-100% z celkového počtu bodov testu, na hodnotenie B je treba získať 81-90%, na získanie hodnotenia C treba dosiahnuť 73-80%, k hodnoteniu D 66-72% a na získanie hodnotenia E je potrebné dosiahnuť 60-65% bodov z testu. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60% z celkového počtu bodov, ktoré možno získať z písomného testu.

slovenský

Osídlenie životného prostredia mikroorganizmami (MO), významné habitaty z pohľadu diverzity a abundacie, extrémne habitaty, vzájomné vzťahy medzi MO, vzťahy medzi MO a rastlinami, vzťahy medzi MO a živočíchmi, vzťahy MO a človeka, využitie MO v odvetviach hospodárstva (medicína, biotechnológie, poľnohospodárstvo, potravinárstvo, ťažobný priemysel a pod.).

Študent získa komplexný prehľad ekologických náväzností životných prejavov mikroorganizmov (MO) k typickým abotickým a biotickým zložkám ekosystémov na Zemi a získa znalosti o aktuálnych možnostiach využívania MO v rôznych odvetviach hospodárskej činnosti človeka. Vedomosti sú prakticky aplikovateľné vo všetkých častiach súkromnej a verejnej sféry, ktoré vyžadujú odbornú znalosť mikrobiálnych väzieb (procesy a vplyvy) na biotické a abiotické zložky ekosystémov a dopadov týchto väzieb na funkcie ekosystémov a ich časti z lokálneho, regionálneho a celosvetového aspektu.

Wilson, D.J., Clarke, A.N. edts. 1994. Hazardous waste site soil remediation. Theory and application of innovative Technologies. Marcel Dekker Inc. New York. 567 s.

Frankovská, J., Kordík, J., Slaninka, I., Jurkovič, L., Greif, V., Šottník, P., Dananaj, I., Mikita, S., Dercová, K., Jánová, V. 2010. Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží. ŠGÚDŠ, Bratislava. 360 s.

Hillel, D., 1998. Environmental soil physics. Academic Press, London, 771 s.

Vaníček, I., Vaníček, M. 2008. Earth Structures in Transport, Water and Environmental Engineering. Springer Science+Business Media B.V. 637 s.

Záverečné hodnotenie bude urobené na základe písomného testu. Na získanie hodnotenia A je potrebné dosiahnuť 91-100% z celkového počtu bodov testu, na hodnotenie B je treba získať 81-90%, na získanie hodnotenia C treba dosiahnuť 73-80%, k hodnoteniu D 66-72% a na získanie hodnotenia E je potrebné dosiahnuť 60-65% bodov z testu. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60% z celkového počtu bodov, ktoré možno získať z písomného testu.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Hodnotenie miery, rozsahu, významnosti nepriaznivého stavu v ŽP. Pojem environmentálnej záťaže. Kritériá aplikácie konkrétnej sanačnej metódy. Dôležité fyzikálne a chemické vlastnosti rizikových látok. Parametre pôd vo vzťahu k jej sanácii, resp. dekontaminácii. Povaha interakcie rizikovej látky a pôdnej matrice. Osud rizikových látok v podpovrchovom prostredí. Možné scenáre vývoja nepriaznivého stavu, resp. kontaminácie. Rozdelenia sanačných metód: in-situ, ex-situ, chemické, fyzikálne, biologické, kombinované, štandardné, experimentálne. Metódy založené na intenzifikácii prirodzených samočistiacich procesov (obrábanie, fytosanácia, kompostovanie, bioventing, bioreaktory). Základné extrakčné a separačné sanačné postupy (extrakcia plynnej, kvapalnej frakcie z pôdnej matrice, viac fázová extrakcia, vymývanie). Metódy imobilizácie a stabilizácie rizikových látok (vitrifikácia, solidifikácia, inkapsulácia, prekrytie). Termické sanačné metódy (termická desorpcia, termická extrakcia pár, spaľovanie, pyrolýza). Elektrochemické sanačné metódy (elektrokinetická sanácia, oxidácia a redukcia rizikových látok). Vybrané metódy fyzikálnej sanácie pôd (geotechnická a mechanická stabilizácia pôdneho telesa, odvodňovanie pôd).

Nadobudnutie komplexných poznatkov z oblasti aplikácie jednotlivých sanačných postupov a technológií pôdneho krytu na základe konkrétneho typu znečistenia, resp. zhoršenia stavu životného prostredia. Študent/ka sa oboznámi s praktickými príkladmi riešenia následkov rôznych typov kontaminácií pôdy, jej chemického, fyzikálneho a biologického znehodnotenia, ako aj postupov jej fyzikálnej sanácie a stabilizácie. Študent/ka bude po úspešnom absolvovaní predmetu schopný(á) navrhovať riešenia vedúce k odstráneniu konkrétneho typu znečistenia pôd, ako aj ďalšie riešenia vedúce k odstráneniu nepriaznivých stavov v životnom prostredí.

Bedrna, Z., 2002: Environmentálne pôdoznalectvo, VEDA, SAV, Bratislava, 352 s..

Demo, L, a kol., 1998: Usporiadanie a využívanie pôdy v polnohospodárskej krajine, Nitra, 302 s.

Demo, M., Bielek, P., Hronec, O., 1999: Trvalo udržateľný rozvoj, SPU Nitra – VUPOP Bratislava, 400 s.

Hraško, J., Jambor, P., 1996: Dokumenty o pôde, VUPOP Bratislava, 47 s.

Hraško, J., Bedrna, Z., 1988: Aplikované pôdoznalectvo, Príroda, Bratislava, 474 s.

Záverečné hodnotenie bude urobené na základe seminárnej práce, ktorej obsahom bude zhodnotenie súčasného stavu právnej ochrany pôdy a návrh možných legislatívnych úprav v oblasti ochrany pôd v národnom alebo medzinárodnom meradle. Výsledné hodnotenie bude odstupňované nasledovne. A (91-100 %) – vynikajúce (výnimočný výkon s originálnym myslením a výbornou schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), B (81-90 %) – veľmi dobré (veľmi dobrý výkon s prejavmi originálneho myslenia, veľmi dobrá schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), C (73-80 %) – dobré (dobrý výkon so zriedkavými prejavmi originálneho myslenia, primeraná schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať), D (66-72 %) – dostatočné (relatívne slabý výkon takmer bez originálneho myslenia, so schopnosťou analyzovať, ale so zníženou schopnosťou syntetizovať a interpretovať), E (60-65 %) – minimálne prijateľné (veľmi slabý výkon bez originálneho myslenia, ukazuje nedostatočné pochopenie niektorých základných súčastí predmetu, schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať je značne obmedzená), Fx (pod 60 %) – neprijateľné (slabý výkon , ktorý indikuje nedostatok vedomostí a nepochopenie základných súčastí predmetu).

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

1. Svetová charta o pôde, Európska charta o pôde, svetová politika o pôde. 2. Ochrana poľnohospodárskej pôdy – fyzikálne, chemické a biologické znehodnotenie. Zákony o ochrane poľnohospodárskej pôdy. 3. Ochrana lesnej pôdy - fyzikálne, chemické a biologické znehodnotenie. Zákony o ochrane lesnej pôdy. 4. Ochrana pôdy v chránených územiach. – NP, Rezervácie a CHKO. Chránené pásma pitnej vody a ochrana pedosféry. 5. Využívanie pôdy v celosvetovom meradle. Rozloha pedosféry, faktory tvorby biomasy, tvorba nových pôd, urbanizácia a jej dôsledky. 6. Využitie poľnohospodárskej pôdy. Orná pôda, vhodnosť pôdy pre pestovanie jednotlivých plodín, lúky a pasienky, ovocinárstvo a pôdy. 7. Využitie lesnej pôdy. Kvalita lesného pôdneho fondu, pôdne typy prevládajúce v lesných pôdach, zeleň v krajine. 8. Pedosféra a vodné hospodárstvo – sedimenty a ich význam, sedimenty vo vodných nádržiach, využitie pôdy okolia vodných tokov a nádrží, vodné stavby a ich vplyv. 9. Využitie pôdy v urbanizovanom území. 10. Využitie pôdy v zdravotníctve, plochy vojenských areálov, v okolí jadrových elektrární, pôda a odpady. 11. Návrhy na ochranu pôdy a využitie pôd v závislosti od typu krajiny.

Predmet rozširuje poznatky študentov súvisiace s využívaním a ochranou pôdy na národnej aj medzinárodnej úrovni. Po úspešnom absolvovaní predmetu študenti získajú schopnosť objektívne a komplexne hodnotiť rôzne aspekty využívania a ochrany poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu.

Hofierka, J., Kaňuk, J., Gallay, M., 2014: Geoinformatika. Vysokoškolská učebnica, Košice (Univerzita Pavla Jozefa Šafárika), ISBN 978-80-8152-178-2, 194 s.

Koreň, M. (ed.) 2007: Aplikácie GIS v lesníctve. Technická univerzita vo Zvolene, ISBN 978-80-228-1816-2, 198 s.

Koreň, M. 2014: Geografický informačný systém ArcGIS. Vydala Technická univerzita vo Zvolene, ISBN 978-80-228-2702-7, 120 s.

Záverečné hodnotenie bude urobené na základe seminárnej práce zameranej na praktické využitie GIS a DPZ v pedológii, krajinnej ekológii alebo poľnohospodárskej praxi. Výsledné hodnotenie bude odstupňované nasledovne. A (91-100 %) – vynikajúce (výnimočný výkon s originálnym myslením a výbornou schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), B (81-90 %) – veľmi dobré (veľmi dobrý výkon s prejavmi originálneho myslenia, veľmi dobrá schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), C (73-80 %) – dobré (dobrý výkon so zriedkavými prejavmi originálneho myslenia, primeraná schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať), D (66-72 %) – dostatočné (relatívne slabý výkon takmer bez originálneho myslenia, so schopnosťou analyzovať, ale so zníženou schopnosťou syntetizovať a interpretovať), E (60-65 %) – minimálne prijateľné (veľmi slabý výkon bez originálneho myslenia, ukazuje nedostatočné pochopenie niektorých základných súčastí predmetu, schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať je značne obmedzená), Fx (pod 60 %) – neprijateľné (slabý výkon , ktorý indikuje nedostatok vedomostí a nepochopenie základných súčastí predmetu).

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

1. Geografický informačný systém (GIS) – história a obsah. 2. Rastrové a vektorové údaje, používané súradnicové systémy. 3. Zdroje údajov pre GIS a ich spracovanie. 4. Transformácia GIS údajov a priestorové analýzy. 5. Digitálne modely reliéfu a odvodzovanie morfometrických parametrov. 6. Geoštatistické interpolačné metódy. 7. Diaľkový prieskum Zeme (DPZ) – história, fyzikálne princípy, aktívne a pasívne systémy. 9. Príklady využitia GIS a DPZ – Mapovanie prejavov vodnej erózie a hodnotenie jej dopadov v poľnohospodárskej krajine. 10. Detekcia a mapovanie vybraných pôdnych vlastností. 11. Využitie dát a metód DPZ v systéme subvencii do poľnohospodárstva.

Po úspešnom absolvovaní predmetu bude študent ovládať teoretické základy geoinformačných technológii a DPZ. Na praktických ukážkach sa oboznámi s možnosťami praktického využitia GIS a DPZ pri riešení problémov s degradáciou pôd a ich ochranou, pri hodnotení zmien vo využívaní krajiny a tiež využitie v poľnohospodárskej praxi.

Bohn, H.L., McNeal, B.L., O’Connor, G.A., 1979: Soil Chemistry. Wiley-Interscience, New York, 329 s.

McBride, M.B., 1994: Environmental Chemistry of Soils. Oxford University Press, 406 s.

Kabata-Pendias, A. (2000): Trace Elements in Soils and Plants. CRC Press, 432 s.

Dlapa, P., 2012: Chemické rozbory pôd, ich hodnotenie a interpretácia. Univerzita Komenského v Bratislave, 87 s.

Záverečné hodnotenie bude urobené na základe ústnej skúšky. Výsledné hodnotenie bude odstupňované nasledovne. A (91-100 %) – vynikajúce (výnimočný výkon s originálnym myslením a výbornou schopnosť analyzovať a interpretovať), B (81-90 %) – veľmi dobré (veľmi dobrý výkon s prejavmi originálneho myslenia, veľmi dobrá schopnosť analyzovať a interpretovať), C (73-80 %) – dobré (dobrý výkon so zriedkavými prejavmi originálneho myslenia, primeraná schopnosť analyzovať a interpretovať), D (66-72 %) – dostatočné (relatívne slabý výkon takmer bez originálneho myslenia, so schopnosťou analyzovať, ale so zníženou schopnosťou interpretovať), E (60-65 %) – minimálne prijateľné (veľmi slabý výkon bez originálneho myslenia, ukazuje nedostatočné pochopenie niektorých základných súčastí predmetu, schopnosť analyzovať a interpretovať je značne obmedzená), Fx (pod 60 %) – neprijateľné (slabý výkon , ktorý indikuje nedostatok vedomostí a nepochopenie základných súčastí predmetu).

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

1. Reaktívne povrchy v pôdach: Štruktúrna chémia povrchovo-reaktívnych pevných fáz. Povrchové funkčné skupiny minerálnych fáz. Veľkosť špecifického povrchu a hustota náboja. Vlastnosti vody, roztoky elektrolytov, vlastnosti adsorbovanej vody. 2. Povrchový náboj: Body nulového náboja, potenciály v blízkosti nabitých povrchov, elektrokinetické javy, negatívna adsorpcia. 3. Adsorpcia anorganických a organických látok: Adsorpčné izotermy, adsorpcia vs. zrážanie, adsorpcia katiónov kovov, adsorpcia anorganických oxyaniónov, adsorpcia organických látok. 4. Stabilita pôdnych koloidov: Kvazikrystaly smektitov, sily pôsobiace v suspenziách fylosilikátov, stabilita koloidných suspenzií. 5. Pedogeochémia prvkov – protón: Chemická povaha, zdroje, pedogeochemický význam, metódy stanovenia, hodnotenie analýz, acidifikácia pôdy. 6. Pedogeochémia prvkov – hlavné výmenné katióny: Chemická povaha, zdroje, pedogeochemický význam, metódy stanovenia, hodnotenie analýz. 7. Pedogeochémia prvkov – hlavné anióny: Chemická povaha, zdroje, pedogeochemický význam, metódy stanovenia, hodnotenie analýz. 8. Pedogeochémia prvkov – rizikové katióny: Chemická povaha, zdroje, faktory kontrolujúce mobilitu, metódy stanovenia, hodnotenie analýz. 9. Pedogeochémia prvkov – rizikové anióny: Chemická povaha, zdroje, faktory kontrolujúce mobilitu, metódy stanovenia, hodnotenie analýz. 10. Rizikové organické látky: Základné členenie, chemická povaha, zdroje, faktory kontrolujúce mobilitu, metódy stanovenia, hodnotenie analýz. 11. Pedogeochémia prvkov – redoxne citlivé hlavné prvky: Chemická povaha, zdroje, pedogeochemický význam, metódy stanovenia, hodnotenie analýz. 12. Pedogeochémia prvkov – redoxne citlivé stopové prvky: Chemická povaha, zdroje, pedogeochemický význam, metódy stanovenia, hodnotenie analýz. Prednášky budú doplnené cvičeniami zameranými na laboratórne stanovenie vybraných chemických vlastností a prvkov v pôdach. Precvičovaná bude schopnosť hodnotiť a interpretovať výsledky laboratórnych stanovení.

Formou prednášok sú preberané špeciálne pedochemické procesy na fázovom rozhraní pôdny roztok - pevná fáza. Ďalšie prednášky sú venované zovšeobecneniu poznatkov z pôdnej chémie do pedogeochemickej klasifikácie chemických prvkov a do ucelenej pedogeochemickej charakteristiky jednotlivých chemických prvkov, skupín prvkov a organických látok v pôdach. Cvičenia sú zamerané na analytické postupy používané pri štúdiu vybraných chemických vlastností pôd. Študent po úspešnom absolvovaní predmetu vie samostatne vyhodnotiť a interpretovať chemické vlastnosti a procesy, vrátane rizík spojených so zmenami koncentrácií jednotlivých chemických prvkov a látok v pôdnom prostredí.

Rehák, Š., Janský, L., 2000: Základné fyzikálne vlastnosti pôdy, Univ. Komenského, Bratislava, 105 s.

Rehák, Š., Nováková, K., Janský, L., 2006: Fyzika pôdy II. Fyzikálne procesy v pôde. Univ. Komenského, Bratislava, 115 s.

Hillel, D., 1998: Environmental Soil Physics. Academic Press, 1st edition, 800 s., ISBN: ‎978-0123485250.

Záverečné hodnotenie bude urobené na základe písomného testu. Na získanie hodnotenia A je potrebné dosiahnuť 91-100% z celkového počtu bodov testu, na hodnotenie B je treba získať 81-90%, na získanie hodnotenia C treba dosiahnuť 73-80%, k hodnoteniu D 66-72% a na získanie hodnotenia E je potrebné dosiahnuť 60-65% bodov z testu. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60% z celkového počtu bodov, ktoré možno získať z písomného testu.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

1. Nasýtené prúdenie v pôde. 2. Nenasýtené prúdenie v pôde. 3. Richardsova rovnica. 4. Prenos vzduchu. 5. Tok tepla. 6. Primárna povrchová distribúcia vody. 7. Infiltrácia vody do pôdy. 8. Evapotranspirácia. 9. Transpirácia rastlín. 10. Odber vody koreňom rastlín. 11. Miešateľné prúdenie, pohyb rozpustených látok. 12. Bilancia vody v systéme atmosféra - vegetácia - reliéf- zóna aerácie pôdy - podzemná voda. Prednášky sú doplnené cvičeniami, ktoré sú zamerané na laboratórne a terénne merania vybraných fyzikálnych vlastností a procesov, vrátane vyhodnotenia a interpretácie výsledkov meraní.

Študent sa oboznámi so širšou problematikou fyzikálnych procesov, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska riadenia a regulácie procesov v pôde, ochrane pôdy a vody. Poslucháči po úspešnom absolvovaní predmetu ovládajú metódy používané pri štúdiu fyzikálnych vlastností a procesov a sú schopní vyvodzovať závery zohľadňujúce syntetický pohľad na fyzikálne procesy v pôdach a krajine.

Linkeš, V. a kol., 1997: Monitoring pôd Slovenskej republiky, VÚPÚ, Bratislava.

Kobza, J. a kol., 2002: Monitoring pôd SR. VÚPOP, Bratislava.

Záverečné hodnotenie bude urobené na základe písomného testu. Na získanie hodnotenia A je potrebné dosiahnuť 91-100% z celkového počtu bodov testu, na hodnotenie B je treba získať 81-90%, na získanie hodnotenia C treba dosiahnuť 73-80%, k hodnoteniu D 66-72% a na získanie hodnotenia E je potrebné dosiahnuť 60-65% bodov z testu. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60% z celkového počtu bodov, ktoré možno získať z písomného testu.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

1. Úvod do problematiky, história informačných databáz o pôde, ich kategorizácia. 2.Komplexný pôdoznalecký prieskum pôd Slovenska. 3.Bonitácia pôd. 4.Agrochemické skúšanie pôd. 5.Obsah rádionuklidov v pôdach. 6.Monitoring vplyvu vodného diela Gabčíkovo na pôdy. 7.Návšteva monitorovacích miest v oblasti Gabčíkova. 8.Všeobecný monitoring pôd. 9.Výsledky všeobecného monitorovania pôd. 10.Výsledky prezentované geochemickým atlasom pôd SR. 11.Použitie metód diaľkového prieskumu zeme pri monitorovaní pôd. 12. Monitoring pôd v susedných štátoch. Semináre sú doplnené cvičeniami, v rámci ktorých sa študenti naučia prakticky využívať informačné technológie používané pri práci s dátovými a grafickými databázami. Absolvent predmetu vie vytvárať jednoduché aplikované výstupy, ktoré sa využívajú pri riešení vedeckých a praktických problémov spojených s využívaním a ochranou pôdneho fondu.

Predmet zoznamuje poslucháčov s princípmi monitoringu pôd ako súčasti monitoringu životného prostredia. Prezentuje jednostranné kroky, ako princípy výberu monitorovacích plôch, problematiku odberu a prípravy vzoriek, charakteristiku monitorovacích vlastností, predbežné výsledky a možnosti prognózovania ich vývoja. Po úspešnom zvládnutí predmetu sú študenti schopní samostatne využívať databázy informácií, ktoré obsahuje informačný systém o pôdach, a robiť interpretácie a syntézy existujúcich informácií pri riešení praktických problémov spojených s využívaním pôd a ochranou životného prostredia.

Geisse, E., 1995: Pozemkové úpravy. Projektovanie. STU Bratislava, Stavebná fakulta. Skriptum. Bratislava.

Lacko-Bartošová, M. a kol., 2005: Udržateľné a ekologické poľnohospodárstvo, SPU Nitra, 575 s.

Demo, M. a kol., 1998: Usporiadanie a využívanie pôdy v poľnohospodárskej krajine, SPU Nitra, 302 s.

Záverečné hodnotenie bude urobené na základe seminárnej práce, ktorej obsahom bude vytvorenie podkladov pre pozemkové úpravy, pri ktorom študent vyhodnotí komplex vstupných informácií, ktoré je potrebné zohľadniť z pohľadu funkčného usporiadania územia. Výsledné hodnotenie bude odstupňované nasledovne. A (91-100 %) – vynikajúce (výnimočný výkon s originálnym myslením a výbornou schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), B (81-90 %) – veľmi dobré (veľmi dobrý výkon s prejavmi originálneho myslenia, veľmi dobrá schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), C (73-80 %) – dobré (dobrý výkon so zriedkavými prejavmi originálneho myslenia, primeraná schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať), D (66-72 %) – dostatočné (relatívne slabý výkon takmer bez originálneho myslenia, so schopnosťou analyzovať, ale so zníženou schopnosťou syntetizovať a interpretovať), E (60-65 %) – minimálne prijateľné (veľmi slabý výkon bez originálneho myslenia, ukazuje nedostatočné pochopenie niektorých základných súčastí predmetu, schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať je značne obmedzená), Fx (pod 60 %) – neprijateľné (slabý výkon , ktorý indikuje nedostatok vedomostí a nepochopenie základných súčastí predmetu).

slovenský

1.Úvod do problematiky, história pozemkových úprav u nás. 2.Základné pojmy, 3.Zjednodušené a zrýchlené postupy vypracovania pozemkových úprav. 4.Komplexné pozemkové úpravy. Dôvody, účastníci. 5.Konanie o začatí pozemkových úprav. 6.Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia. 7.Zásady pre umiestnenie a usporiadanie náhradných pozemkov. 8.Vytvorenie pôdnych celkov, návrh technických opatrení. 9.Cena pôdy, jej stanovenie a použitie pri pozemkových úpravách. 10.Cena pôdy založená na environmentálnych funkciách pôdy. 11.Návrh ekologických opatrení. 12. Projekt pozemkových úprav a jeho vykonanie.

Predmet nadväzuje na doposiaľ získané vedomosti o pôde. Na ich základe rozoberá problematiku pozemkov ako základných hospodárskych štruktúr z pohľadu ich vlastností, tvarov, homogenity a heterogenity, zlepšovanie ich vlastností z pohľadu potrieb pestovaných plodín ako aj dlhodobej udržateľnosti. Po úspešnom absolvovaní predmetu bude študent disponovať vedomosťami, ktoré sú nevyhnutné pre riešenie návrhov pozemkových úprav z pohľadu funkčného usporiadania územia.

van Genuchten, M.T., Leij, F.J. and Yates, S.R., 1991: The RETC Code for Quantifying the Hydraulic Functions of Unsaturated Soils. EPA Report, 600/2-91/065, USA Salinity Laboratory, USDA, 85 p.

Šimůnek, J., van Genuchten, M.T., Šejna, M., 2005: The Hydrus-1D Software Package for Simulating the One-Dimensional Movement of Water, Heat and Multiple Solutes in Variably-Saturated Media. Version 3.0. HYDRUS Software Series 1, Department of Environmental Sciences, University of California, Riverside, 240 p.

Šimůnek, J., Šejna, M., van Genuchten, M.T., 2006: The HYDRUS Software Package for Simulating the Two# and Three-Dimensional Movement of Water, Heat, and Multiple Solutes in Variably-Saturated Media; User Manual, Version 1.0. PC-Progress, Prague, Czech Republic, 161 p.

Šimůnek, J., van Genuchten, M.T., Šejna, M., 2006: The HYDRUS Software Package for Simulating the Two# and Three-Dimensional Movement of Water, Heat, and Multiple Solutes in Variably-Saturated Media; Technical Manual, Version 1.0. PC-Progress, Prague, Czech Republic, 241 p.

Mualem, Y., Richter, O., Smith, R.E., eds.,1993: Agro-Ecosystem Modelling.- Modeling of Geo-Biosphere Processes, CATENA, Verlag, 350 p.

Záverečné hodnotenie bude urobené na základe seminárnej práce, ktorej obsahom bude vytvorenie matematického modelu vybraného procesu, v rátane verifikácie a interpretácie dosiahnutých výsledkov. Výsledné hodnotenie bude odstupňované nasledovne. A (91-100 %) – vynikajúce (výnimočný výkon s originálnym myslením a výbornou schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), B (81-90 %) – veľmi dobré (veľmi dobrý výkon s prejavmi originálneho myslenia, veľmi dobrá schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), C (73-80 %) – dobré (dobrý výkon so zriedkavými prejavmi originálneho myslenia, primeraná schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať), D (66-72 %) – dostatočné (relatívne slabý výkon takmer bez originálneho myslenia, so schopnosťou analyzovať, ale so zníženou schopnosťou syntetizovať a interpretovať), E (60-65 %) – minimálne prijateľné (veľmi slabý výkon bez originálneho myslenia, ukazuje nedostatočné pochopenie niektorých základných súčastí predmetu, schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať je značne obmedzená), Fx (pod 60 %) – neprijateľné (slabý výkon , ktorý indikuje nedostatok vedomostí a nepochopenie základných súčastí predmetu).

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Formou seminárov budú študenti oboznámení s širokým spektrom rôznych postupov, ktoré sú používané pri matematickom modelovaní pôdnych procesov. 1. Úvod: Náplň predmetu, prehľad histórie. 2. Simulácie jednoduchých jednodimenzionálnych procesov I: Analytické a numerické riešenie, vedenie tepla v suchej homogénnej pôde. 3. Simulácie jednoduchých jednodimenzionálnych procesov II: Explicitné a implicitné riešenie transportu solí, príklady simulácií transportu solí. 4. Simulácie jednodimenzionálneho pohybu vody I: Pohyb pôdnej vody ako príklad riešenia nelineárnych diferenciálnych rovníc, Newton-Raphsonova metóda, Wind - van Doorneho metóda. 5. Simulácie jednodimenzionálneho pohybu vody II: Infiltrácia do homogénnej a dvojvrstevnej pôdy, kapilárne vzlínanie v homogénnych a multivrstevnatých pôdach. 6. Transformačné procesy: Jednoduché a komplexné reakcie v homogénnych pôdach, reakcie v heterogénnych pôdach, odber živín koreňovým systémom. 7. Modely pôdnych režimov I: Teplotný a vzdušný režim. 8. Modely pôdnych režimov II: Vodný režim. 9. Modely pôdnych režimov III: Simulácia režimu dusíka v zimnom období, model režimu živín v pôde. 10. Regionálne modely: Modelovanie vodného a látkového transportu podľa Burnsa, geoštatistická prezentácia priestorovej heterogenity, Monte-Carlo simulácie steady-state látkového transportu. 11. Matematické modelovanie acidifikácie pôd: Steady-state a dynamické modely acidifikácie pôdneho systému. 12. Matematické modelovanie akumulácie a mobilizácie rizikových látok v pôdach: Steady-state a dynamické modely pre rizikové látky v pôdach. Semináre budú doplnené cvičeniami, na ktorých si študenti osvoja praktické postupy používané pri konštrukcii matematických modelov, spôsoby stanovenia okrajových podmienok a vyskúšajú si praktickú aplikáciu a verifikáciu matematických modelov na príkladoch z laboratórnych a terénnych experimentov.

Študenti sa oboznámia s teóriou a príkladmi matematického modelovania a simulácie na PC z oblasti pôdnej fyziky, chémie a biológie. Ukážu význam matematického modelovania pôdnych procesov pre lepšie pochopenie ich fungovania a interakcií v pôdnom dynamickom systéme. Po úspešnom absolvovaní predmetu budú študenti schopní využívať metódy matematického modelovania pri riešení priebehu konkrétnych procesov, naučia sa vyhodnocovať a interpretovať výsledky simulačných experimentov.

Kalúz, K., Rehák, Š., Hlavčová, K., Szolgay, J., 2010: Vodné hospodárstvo krajiny. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 314 s.

Aydin, E., Antal, J., 2019: Integrovaný manažment povodia poľnohospodársky využívanej krajiny. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 177 s.

Záverečné hodnotenie bude urobené na základe seminárnej práce, ktorej obsahom bude vytvorenie podkladov pre integrovaný manažment povodí, pri ktorom študent vyhodnotí komplex vstupných informácií, ktoré je potrebné zohľadniť z pohľadu súčasnej ochrany zdrojov pitnej vody, ostatných zložiek životného prostredia a protipovodňovej ochrany. Výsledné hodnotenie bude odstupňované nasledovne. A (91-100 %) – vynikajúce (výnimočný výkon s originálnym myslením a výbornou schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), B (81-90 %) – veľmi dobré (veľmi dobrý výkon s prejavmi originálneho myslenia, veľmi dobrá schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), C (73-80 %) – dobré (dobrý výkon so zriedkavými prejavmi originálneho myslenia, primeraná schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať), D (66-72 %) – dostatočné (relatívne slabý výkon takmer bez originálneho myslenia, so schopnosťou analyzovať, ale so zníženou schopnosťou syntetizovať a interpretovať), E (60-65 %) – minimálne prijateľné (veľmi slabý výkon bez originálneho myslenia, ukazuje nedostatočné pochopenie niektorých základných súčastí predmetu, schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať je značne obmedzená), Fx (pod 60 %) – neprijateľné (slabý výkon , ktorý indikuje nedostatok vedomostí a nepochopenie základných súčastí predmetu).

slovenský

Formou seminárov budú postupne preberané čiastkové témy pokrývajúce širokú problematiku manažmentu pôdy a vody v povodiach. Integrované procesy pôda-voda v povodí. Hodnotenie environmentálnych rizík vo vzťahu k pôde a vode: sucho, povodne, klimatická zmena, antropizácia, erózia. Adaptačné opatrenia, environmentálne opatrenia. Európska legislatíva v oblasti pôda-voda. Princípy integrovaného manažmentu povodí. Regulačné technológie v poľnohospodárskej krajine. Základy ekonomických analýz hodnotenia opatrení vo vzťahu k pôde a vode: COST Benefit Analyza, COST Efektive Analyza. Ohrozenie podzemných vôd, ohrozenie vodárenských zdrojov, problematika sedimentov.

V rámci seminárov bude prezentovaná problematika integrovaného manažmentu povodí, vrátane environmentálnych, legislatívnych a ekonomických aspektov. Zohľadnené sú súčasné európske trendy v udržateľnom využívaní prírodných zdrojov pôdy a vody.

Bullock, P., et al., 1985: Handbook for Soil Thin Section Description. Waine Research, England, 152 s.

Stoops, G., 2003: Guidelines for analysis and description of soil and regolith thin sections. Soil Science Society of America Inc., Madison, USA, 184 s.

Dlapa, P., 2012: Základy mikromorfologického štúdia pôd. Univerzita Komenského v Bratislave, 102 s.

Záverečné hodnotenie bude urobené na základe ústnej skúšky. Výsledné hodnotenie bude odstupňované nasledovne. A (91-100 %) – vynikajúce (výnimočný výkon s originálnym myslením a výbornou schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), B (81-90 %) – veľmi dobré (veľmi dobrý výkon s prejavmi originálneho myslenia, veľmi dobrá schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), C (73-80 %) – dobré (dobrý výkon so zriedkavými prejavmi originálneho myslenia, primeraná schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať), D (66-72 %) – dostatočné (relatívne slabý výkon takmer bez originálneho myslenia, so schopnosťou analyzovať, ale so zníženou schopnosťou syntetizovať a interpretovať), E (60-65 %) – minimálne prijateľné (veľmi slabý výkon bez originálneho myslenia, ukazuje nedostatočné pochopenie niektorých základných súčastí predmetu, schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať je značne obmedzená), Fx (pod 60 %) – neprijateľné (slabý výkon , ktorý indikuje nedostatok vedomostí a nepochopenie základných súčastí predmetu).

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

1. Úvod do štúdia pôdnej mikromorfológie: Základné definície a historický prehľad. 2. Stavba pôdy: Koncepcia stavby, stavebné prvky: póry, agregáty, d-stavba, c/f distribúcia. 3. Mikroštruktúra: Definícia, hlavné typy mikroštruktúry. 4. Základná hmota pôdy a novotvary: Mineralogické zloženie pôdy a hlavné typy a druhy novotvarov. 5. Mikromorfológia diagnostických pôdnych materiálov I: Úvod, horizonty iluviácie ílu (piesčité pôdy, hlinité pôdy, ílovité pôdy, paleoargilikové horizonty, beta horizonty, agrikové horizonty, slancové Bn horizonty). 6. Mikromorfológia diagnostických pôdnych materiálov II: Podzolové B horizonty (piesčité s chitonickou c/f distribúciou, nevytriedené, piesčité s enaulickou c/f distribúciou, hlinité), placikový horizont. 7. Mikromorfológia diagnostických pôdnych materiálov III: Eluviálne horizonty (luvizemné, podzolové), kambické horizonty (kyslé, andické), karbonátové horizonty, sádrovcové horizonty. 8. Mikromorfológia diagnostických pôdnych materiálov IV: Vertické materiály, hydromorfné horizonty (slabý, stredný a silný hydromorfizmus), povrchové kôry solí. 9. Mikromorfometria: Priame a nepriame metódy, meranie veľkosti, meranie plôch, reprezentatívnosť výsledkov. Možnosti aplikácie a príklady. 10. Mikromorfologické systémy iné ako I.S.S.S. I: Morfoanalytický prístup (Kubiena, 1938), morfogenetický prístup (Kubiena, 1948, 1953, 1957 a 1962). 11. Mikromorfologické systémy iné ako I.S.S.S. II: Morfoanalytický systém podľa Brewera (1964). 12. Mikromorfologické systémy iné ako I.S.S.S. III: Úvod do morfosyntetického systému. Prednášky budú doplnené cvičeniami, na ktorých si študenti osvoja praktické postupy používané pri identifikácii jednotlivých zložiek pôdy, pri determinácii jednotlivých charakteristík mikroskladby pôdy a naučia sa urobiť štandardný opis pôdnych preparátov. Záverečné cvičenia budú zamerané na syntézu a interpretáciu výsledkov získaných pri mikromorfologickom výskume pôdy.

Cieľom prednášok a cvičení je oboznámiť študentov s problematikou mikromorfologického štúdia pôdnych výbrusov a s terminológiou, ktorá je obsiahnutá v existujúcich mikromorfologických systémoch. Po úspešnom absolvovaní predmetu budú študenti schopní opísať a vyhodnotiť pôdne výbrusy a urobiť základnú syntézu a interpretáciu získaných výsledkov.

• Markoš, P.: Encyklopédia aplikovanej etiky

• Nielsen, L. W.: Climate Change Ethics

• Kahneman, D.: Myslenie rýchle a pomalé

• Carnegie, D.: Ako si získať priateľov a pôsobiť na ľudí

• Covey, S. R.: 7 návykov efektívnych ľudí

Súčasťou hodnotenia je aktívna účasť na seminároch. Záverečné hodnotenie prebieha v zmysle schémy: A (účasť na min. 11 prednáškach), B (účasť na min. 10 prednáškach), C (účasť na min. 9 prednáškach), D (účasť na min. 8 prednáškach), E (účasť na min. 7 prednáškach). Podmienky pre úspešné absolvovanie seminára upravuje aj Študijný poriadok PriF UK.

slovenský

Študent si môže predmet zapísať v ľubovolnom ročníku zimného semestra iba jedenkrát počas daného stupňa štúdia. V prípade potreby sa predmet môže vyučovať blokovo.

1. Teambuilding – Budovanie spolupráce v interdisciplinárnych tímoch, rozvoj kolegiálnych vzťahov a efektívnej komunikácie v akademickom prostredí. 2. Zvládanie stresu a náročných situácií – Techniky zvládania tlaku pri riešení vedeckých úloh, publikačných procesoch a akademických výzvach. 3. Kritické myslenie – Analýza vedeckých údajov, rozlišovanie kvalitných štúdií od dezinformácií, hodnotenie hypotéz a argumentov. 4. Argumentácia – Rozvoj schopnosti obhajovať vlastné vedecké stanoviská, konštruktívna diskusia a prezentácia dôkazov. 5. Komunikačné zručnosti – Efektívna komunikácia v akademickom prostredí, písanie e-mailov, odborných správ a vedeckých článkov. 6. Prezentačné zručnosti – Verejné vystupovanie na konferenciách, tvorba odborných prezentácií a vedeckých posterov. 7. Projektový manažment – Plánovanie a realizácia výskumných projektov, získavanie grantov a efektívne riadenie akademických tímov. 8. Networking a tímová práca – Budovanie profesionálnych kontaktov, medziodborová spolupráca a interdisciplinárne projekty. 9. Motivácia – Sebarozvoj a udržanie vedeckej motivácie, práca s výskumnou zvedavosťou a dlhotrvajúca akademická angažovanosť. 10. Riešenie konfliktov – Identifikácia a riešenie konfliktov v akademickom prostredí, zlepšenie schopnosti riešiť nezhody v tímoch, diskusie medzi vedcami a efektívne zvládanie rozdielnych názorov v interdisciplinárnych výskumných skupinách. 11. Tréning v rozvoji komunikačných a argumentačných schopností – Praktické cvičenia na zlepšenie akademickej argumentácie, kritického vyjadrovania a obhajoby vedeckých hypotéz. Rozvoj schopnosti konštruktívnej diskusie a presvedčivej prezentácie výsledkov výskumu. 12. Záverečný seminár – Reflexia získaných zručností, ich aplikácia vo vedeckej praxi a zhodnotenie individuálneho rozvoja. Dôraz na praktické využitie nadobudnutých schopností pri prezentovaní výsledkov, riešení výskumných problémov a budovaní profesionálnej vedeckej kariéry.

Absolventi seminára si osvoja kľúčové mäkké zručnosti nevyhnutné pre úspešné pôsobenie vo vedeckom prostredí, či už v rámci štúdia, tímovej práce na projektoch alebo vlastného výskumu. Oboznámia sa so základmi efektívnej komunikácie – od jasného formulovania myšlienok v odborných diskusiách až po písanie profesionálnych e-mailov a vedeckých správ. Osvoja si techniky zvládania stresu a náročných situácií, čo im pomôže pri riešení akademických výziev, prezentovaní výsledkov na konferenciách či obhajobe projektov. Kritické myslenie im umožní analyzovať informácie, odlíšiť fakty od dezinformácií a formulovať argumenty založené na dôkazoch, čo je nevyhnutné pri práci s vedeckou literatúrou aj pri publikovaní vlastných štúdií. Seminár ich tiež vybaví schopnosťou efektívne plánovať a riadiť projekty, od získavania financií až po koordináciu výskumných tímov. Networking a tímová spolupráca im otvoria dvere k novým výskumným príležitostiam a profesionálnemu rastu, zatiaľ čo tréning prezentačných zručností ich pripraví na sebavedomé vystupovanie pred odborným publikom.

Forma výučby: prednášky a cvičenia

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 52 hodín

Týždenný: 2 hodiny prednášok a 2 hodiny cvičení týždenne Za obdobie štúdia: 52 h

Metóda štúdia: prezenčná/dištančná

Masarovičová E. a kol. 2008. Fyziológia rastlín, Vydavateľstvo Univerzity Komenského v Bratislave, 307 s.

Pessarakli M. ed., 2011: Handbook of Plant and Crop Stress, Third edition, CRC Press Tailor and Francis Group, Boxa Raton 1215 s.

Slováková, Ľ., Mistrík I. 2007: Fyziologické procesy rastlín v podmienkach stresu. Bratislava: Univerzita Komenského, 2007, 1. vyd., 238 s.

Taiz L, Zeiger E. 2006. Plant Physiology. Sinauer Associates, Sunderland, USA.

V priebehu semestra budú prebiehať blokové cvičenia. Ich absolvovanie a vypracovanie protokolu sa podieľa na celkovej skúške 20 %. Predmet končí písomnou skúškou. Podmienkou pre účasť na skúške je absolvovanie blokových cvičení. Výsledné hodnotenie predmetu je výsledkom priemeru hodnotenia z cvičení a hodnotenia zo skúšky, pričom váha hodnotenia z cvičení je 20 % a váha hodnotenia zo skúšky je 80 %. Z výsledného hodnotenia predmetu je pre získanie hodnotenia A potrebné získať najmenej 92 % bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 %, na hodnotenie C najmenej 76 %, na hodnotenie D najmenej 68 % a na hodnotenie E najmenej 60 %. Pod zisk 59 % bodov (vrátane) získa študent hodnotenie Fx.

Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 20 / 80

V prípade dištančnej výučby bude štruktúra a obsahová náplň predmetu zachovaná, len bude prezentovaná dištančnou formou.

Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský jazyk, časť literatúry dostupná v anglickom jazyku

1. Vnímanie a percepcia stresu, priebeh stresovej reakcie, rozdelenie stresových faktorov

2. Fyziologické adaptácie rastlín na stres z nedostatku vody nutrientov

3. Fyziologické adaptácie rastlín na stres z chladu a mrazu

4. Fyziologické adaptácie rastlín na stres z vysokých teplôt

5. Fyziologické adaptácie rastlín na stres z prítomnosti solí v pôde

6. Fyziologické adaptácie rastlín na stres z prítomnosti ťažkých kovov a polokovov

7. Fyziologické adaptácie rastlín na stres z nedostatku kyslíka v pôde

8. Fyziologické adaptácie rastlín na stres z nadbytku CO2 a ozónu

9. Fyziologické adaptácie rastlín na stres z fytopatogénnych húb, bakterií a vírusov

10. Fyziologické adaptácie rastlín na stres z herbivórov a iných živočíšnych škodcov

11. Fyziologické adaptácie rastlín na zmeny klímy – komplexný pohľad

12. Prehľad fyziologických, biochemických, anatomicko-morfologických a molekulárnych obranných mechanizmov rastlín voči stresovým faktorom

13. Záverečná rekapitulácia a hodnotenie

Absolvovaním predmetu študent získa komplexný prehľad vedomosti o aklimačných a adaptačných mechanizmoch rastlín na jednotlivé formy abiotického a biotického stresu, ktorému sú vystavené rastliny v pôde. Absolvent bude pripravený rozpoznávať stresové podmienky a ovládať obranné reakcie rastlín, ktoré im pomáhajú prekonať nepriaznivý stav vonkajších podmienok.

Forma výučby: prednášky

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 16

Týždenný: 2 h Za obdobie štúdia: 8 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná

Bond W.J., van Wilgen B.W. 2011. Fire and Plants. Springer, 263 pp.

Batschauer A. (ed.) 2003. Fotoreceptors and Light Signalling. Science, 388 pp.

Henry R.J. 1997. Practical Applications of Plant Molecular Biology. Science, 258 pp.

Taiz, L., Zeiger, E. 2011. Plant Physiology, 5 Edition International Edition, Sinauer Associates, Inc., Pp. 782.

Celkové hodnotenie predmetu zahŕňa hodnotenie priebežných a finálnych písomných skúšaní. Z výsledného hodnotenia predmetu je pre získanie hodnotenia A potrebné získať najmenej 92 % bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 %, na hodnotenie C najmenej 76 %, na hodnotenie D najmenej 68 % a na hodnotenie E najmenej 60 %. Pod zisk 59 % bodov (vrátane) získa študent hodnotenie Fx.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Exprerimentálne overovanie a následné praktické využitie znalostí o mobilite kovov a polkovov v pôdach a o ich vplyve na metabolizmus rastlín a potláčaní reakcií na výrazné zmeny faktorov prostredia. Dostupnosť a mobilita prospešných prvkov, napr. kremíka, z pôdy do rastliny a jeho vplyv na rast a vývin koreňa a nadzemných častí. Možnosti zvyšovania ochranných a obranných reakcií rastlín pridávaním aditív do pôdy. Využitie podprahových koncentrácií potenciálne toxických látok a pyrolyticky vzniknutých látok pre elicitáciu obranných reakcií rastlín a potlačenie aktivity patogénov.

Študent absolvovaním predmetu získa poznatky o špecifických oblastiach pedológie a ekofyziológie rastlín, ktoré sú nadstavbou bežných informácií poskytovaných študentom na predmetoch zaoberajúcich sa pedológiou a štruktúrnou ekofyziológiou a procesmi prebiehajúcimi v interakcii rastlín s pôdou. Poznatky by mal študent zužitkovať po absolvovaní štúdia v praxi pri výskume a vedeckom bádaní.

Forma výučby: cvičenia

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 3 h Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná/dištančná

Chajdiak, J. 2013. Štatistika jednoducho v Exceli. Statis, Bratislava, 978 – 80 – 85659 – 74 – 0, 341 pp.

Shahbaba, B. 2012. Biostatistics with R. Springer Science + Business Media, LLC, 978-1- 4614-1302-8, 352 pp.

Celkové hodnotenie predmetu zahŕňa hodnotenie laboratórnych protokolov, priebežných ústnych, resp. písomných skúšaní a aktivity študenta/študentky na hodinách výučby predmetu. Z výsledného hodnotenia predmetu je pre získanie hodnotenia A potrebné získať najmenej 92 % bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 %, na hodnotenie C najmenej 76 %, na hodnotenie D najmenej 68 % a na hodnotenie E najmenej 60 %. Pod zisk 59 % bodov (vrátane) získa študent hodnotenie Fx. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Úvod do analýzy dát – základné štatistické pojmy, spracovanie a príprava dát, ciele analýzy. Rozdelenia pravdepodobnosti – dôraz na Normálne rozdelenie premenných a Gaussovu krivku rozdelenia. Základy práce s Tabuľkovým kalkulátorom Excel – okno funkcie, nástroje, zobrazovanie výsledkov. Popisná štatistika – charakterizovanie numerických dát pomocou Tabuľkového kalkulátora Excel. Grafická analýza – príprava a úprava grafov (stĺpcový, spojnicový, Box plot); chybové úsečky, trendová čiara, histogram. Práca so štatistickým programom (Statgraphics Centurion). ANOVA (analýza rozptylu) – jednofaktorová, dvojfaktorová (bez opakovania a s opakovaním), LSD test. Analýza štatistickej závislosti premenných – korelácia, kovariácia, regresia. Testovanie hypotéz – test zhody rozptylov, stredných hodnôt. Vyhodnocovanie a spracovanie dát nameraných študentmi. Riešenie problémov spojených s konkrétnymi súbormi dát, možnosti ich spracovania.

Študent absolvovaním predmetu získa poznatky o možnostiach spracovania experimentálnych údajov získaných počas laboratórnej a terénnej práce s materiálom a o možnostiach práce s tabuľkovým kalkulátorom (Microsoft Office Excel). Získa aj základné zručnosti potrebné na prácu s programom na štatistické spracovanie dát. Uvedené poznatky využije najmä pri finalizácii svojej magisterskej práce, ale budú tiež tvoriť podklad pre zlepšenie možností využívania dostupných produktov pre PC, ako je Excel.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 26

Metóda štúdia: kombinovaná

Súbory zozbieraných materiálov pre jednotlivé odbory, ktoré pripravia/vypracujú vyučujúci KJA

Podmienkou na absolvovanie predmetu je účasť na seminároch, systematická príprava a odovzdanie vypracovaných tém podľa dohodnutého harmonogramu.

Hodnotiaca škála je nasledovná:

A (100-92%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (91-84%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (83-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

Anglický, minimálne B2 úroveň

Príprava na jazykové požiadavky príslušných študijných odborov a rozvoj všetkých

jazykových zručností na základe učebných materiálov, ktoré vypracujú, resp. pripravia

vyučujúci Katedry jazykov.

o Čítanie akademických článkov s porozumením

o Morfologicko-syntaktická analýza vedeckého textu

(používanie časov v jednotlivých častiach vedeckého článku, trpný rod, nominalizácia,

predložkové spojenia, spojky/pomlčky, hedging - predbežné tvrdenia, písanie názvov

článkov, ...)

o Sumarizácia vedeckého článku

o Prezentácia vedeckého článku

Výučba angličtiny v rámci predmetu EAP 1/English for Academic Purposes je zameraná

predovšetkým na porozumenie akademických textov v písomnej a zvukovej podobe a študent

nadobudne odbornú slovnú zásobu a techniky potrebné na rozvoj všetkých jazykových

zručností. Dôležitým cieľom je rozvíjať u študentov schopnosť študovať anglický jazyk

samostatne, resp. s minimálnou podporou učiteľa (autonómne štúdium) a motivovať ich ku

ďalšiemu samoštúdiu.