Forma výučby: prednáška / seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39

Týždenný: 2 hodiny prednášok/ 1 hodina seminára Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná, dištančná, kombinovaná.

Manahan S.E.: Environmental Chemistry, Lewis Publisher, 1994.

Ostrovský, I., Kubinec, R.: Environmentálna chémia Matrice. 1. vydanie. Bratislava, 2008,

127 s. ISBN 978-80-223-2599-8.

Brasseur, G.P., Orlando, J.J., Tyndall, G.S. Atmospheric Chemistry and Global Change.

Oxford University Press. 1999. ISBN 0-19-510521-4.

Warneck, P. Chemistry of the Natural Atmosphere (2nd Ed.). Academic Press. 2000. ISBN 0-

12-735632-0.

Seminár – maximálny počet je 40 bodov, ktorý zahŕňa vypracovanie a prezentáciu seminárnej práce. Prednáška - maximálny počet je 60 bodov, ktorý zahŕňa záverečný písomný test. Výsledná známka zahŕňa hodnotenie zo záverečného písomného testu a seminára, spolu maximálne za 100 bodov. Na získanie hodnotenia A je potrebné celkovo získať najmenej 92 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 bodov, na hodnotenie C najmenej 76 bodov, na hodnotenie D najmenej 68 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v slovenskom a anglickom jazyku)

predmet sa vyučuje výlučne v letnom semestri, ak si ho zapíšu najmenej 3 študenti

Fyzikálno-chemické vlastnosti ovzdušia. Energia a prenos hmoty v atmosfére. Reakcie

atmosférického kyslíka a dusíka. Význam vody v atmosfére. Anorganické častice v atmosfére,

ich zdroje, prenos a vplyv na zdravie človeka. Kyslé dažde, skleníkový efekt. Organické

zlúčeniny v ovzduší, ich zdroje a prenos. Uhľovodíky v ovzduší, ich zdroje a chemické

reakcie. Kyslíkaté zlúčeniny v ovzduší, ich chemické reakcie a odbúravanie. Zlúčeniny

halogénov v ovzduší, ich chemické reakcie. Organický aerosól, jeho tvorba. Vznik

fotochemického smogu a chemické reakcie organických látok podieľajúce sa na jeho vzniku.

Vplyv organických látok na zdravie človeka, najmä v uzavretých priestoroch.

Študenti sa oboznámia so základnými chemickými procesmi v ovzduší, najmä

fotochemickými reakciami v ovzduší, prenosom energie a hmoty, reakciami kyslíka, dusíka a

oxidu uhličitého. Podrobne sa oboznámia s funkciou atmosférickej vody a aerosólov v

atmosfére. Z anorganických polutantov sa venuje pozornosť oxidom uhlíka, síry a dusíka a ich

významu na kyslé dažde. Osobitná pozornosť sa venuje organickým polutantom, ich zdrojom

a prenosu v atmosfére. Ide najmä o uhľovodíky, alkoholy, a halogény. Popisuje sa vplyv

týchto látok na vznik fotochemického smogu a skleníkového efektu. Vysvetľuje sa vplyv

polutantov v ovzduší na zdravie človeka. Po úspešnom ukončení procesu vzdelávania študent by mal vedieť a rozumieť základným procesom prebiehajúcich v atmosfére, kriticky zhodnotiť príspevok jednotlivých faktorov ovplyvňujúcich otepľovanie Zeme, zhodnotenie vplyvu jednotlivých polutantov na zdravie človeka, resp. stav flóry Zeme.

Forma výučby: cvičenie; Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):; Týždenný: 3 ; Za obdobie štúdia: 36 ; Metóda štúdia: prezenčná, dištančná, kombinovaná.

(1) Frankovská J., Kordík J., Slaninka I., Jurkovič Ľ., Greif V., Šottník P., Dananaj I., Mikita S., Dercová K., Jánová, V., 2010: Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží. Štátny geologický ústav D. Štúra, Bratislava, 360 s.;

(2) Mrňa F., 1991: Užitá geochemie. Academia Praha, 418 s.;

(3) Knödel K. et al., 2007: Environmental geology - Handbook of Field Methods and Case Studies. Springer-Verlag Berlin Heidelberg, 1374 s.;

(4) Šottník, P., Jurkovič, Ľ., Hiller, E., Kordík, J., Slaninka, I., 2015: Environmentálne záťaže;

(5) Vysokoškolská učebnica. Slovenská agentúra životného prostredia, Banská Bystrica, 301 s.

Aktívna účasť na terénnych cvičeniach, vypracovanie správy z terénneho kurzu. Orientačná stupnica hodnotenia: A: 100-92 %, výborne – vynikajúce výsledky, B: 91-84%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, C: 83-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, D: 75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, E: 67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, Fx: 59 - 0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Praktická prezentácia a odskúšanie prieskumných metód používaných pri terénnom prieskume environmentálnych záťaží a ich monitoringu a prezentácia vybraných metód sanácie horninového prostredia, pôd a podzemných vôd (na lokalitách s prebiehajúcimi sanačnými prácami). Terénne cvičenia sú zamerané na osvojenie si jednotlivých metodík odberov vzoriek médií z environmentálnych záťaží (kontaminované zeminy a pôdy, vody z vrtov a drenáží, priesakové kvapaliny zo skládok, odkaliskové sedimenty, skládkové plyny, ai.) a in-situ terénnych meraní na environmentálnych záťažiach.

Po absolvovaní predmetu sú študenti schopní realizovať základné terénne práce viazané na prieskum a monitoring environmentálnych záťaží, vrátane vyhodnotenia možnosti návrhu vhodných sanačných metód viazaných na nápravné opatrenia v kontaminovaných oblastiach. Tieto vedomosti sú vhodným podkladom pre správny manažment zaťažených oblastí a východiskom pre prax v prieskume životného prostredia.

Forma výučby: seminár; Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26; Týždenný: 2 hodiny seminárov; Za obdobie štúdia: 13 týždňov; Metóda štúdia: prezenčná, dištančná, kombinovaná.

Tématické materiály, vedecké články, záverečné správy z výskumných projektov a odborných prác, prípadové štúdie.

Študijná literatúra ako aj ďalšia odporúčaná literatúra je dostupná u vyučujúceho.

Úspešné absolvovanie predmetu je podmienené vypracovaním seminárnej práce na aktuálnu tému geochémie životného prostredia a jej prednesenie vo forme prezentácie. Účasť na seminároch je povinná, povolené sú 2 odôvodnené absencie. Na získanie hodnotenia A je potrebné dosiahnuť najmenej 91% z celkového počtu bodov testu, na hodnotenie B je treba získať najmenej 81% bodov z testu, na získanie hodnotenia C treba dosiahnuť najmenej 71% bodov z testu, k hodnoteniu D najmenej 61% bodov z testu a na získanie hodnotenia E je potrebné mať najmenej 50% bodov z testu. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 50% z celkového počtu bodov, ktoré možno získať z písomného testu. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PRIF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Prezentácia metodických postupov a výsledkov aktuálne prebiehajúcich geochemických výskumoch na Slovensku. Prebiehajúce monitoringy geofaktorov životného prostredia. Ochrana podzemných vôd ako prevencia znečisťovania životného prostredia pri priemyselných činnostiach spracovania ropy a ropných produktov. Využitie geochemického výskumu pri výbere a hodnotení potenciálnych lokalít pre hlbinné úložisko RAO. Hodnotenie koróznej agresivity prírodného prostredia voči úložným líniovým zariadeniam, návrh Indexu korózneho rizika (ICR). Netradičné nakladanie s odpadmi a spôsoby úpravy odpadov. Geochemické aspekty hodnotenia pracovného prostredia. Chemické látky v prostredí z pohľadu hygieny životného prostredia - sledovanie škodlivín vo vnútornom ovzduší budov, v pitných vodách, vodách na kúpanie. Hygienický audit obcí. Problematika opustených pesticídnych skladov na Slovensku. Aplikácia integrovaných postupov pri eliminácii rizík v opustených brownfieldoch.

Po ukončení štúdia tohto predmetu získajú študenti vedomosti o

praktických aplikáciách geochemických metód v interdisciplinárnom prieskume a výskume životného prostredia. Prednášajúci z praxe poskytnú študentom reálny pohľad na aplikáciu poznatkov z environmentálnej geochémie v procesoch štátnej správy a v projektoch realizovaných v súkromnom sektore. Jednotlivé semináre sú zamerané na najvýznamnejšie témy štúdia kvality životného prostredia, ktoré sú realizované v rezortných inštitúciách a súkromných spoločnostiach s pôsobnosťou v geochemickom výskume a prieskume. Získané vedomosti predstavujú podklady pre uplatnenie študentov v praxi a ich orientáciu v trendových aplikovaných projektoch a v exaktných riešeniach pri štúdiu a hodnotení kvality životného prostredia.

Forma výučby: prednáška/cvičenie; Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39; Týždenný: 2 hodiny prednášok / 1 hodina cvičení; Za obdobie štúdia: 13 týždňov; Metóda štúdia: prezenčná, dištančná, kombinovaná.

(1) Čurlík J. & Jurkovič Ľ., 2012: Pedogeochémia. PriF UK Bratislava, 228 s.;

(2) Čurlík J., 2011: Potenciálne toxické stopové prvky a ich distribúcia v pôdach Slovenska. Suma Print, 462 s.;

(3) Spark D.L., 2003: Environmental Soil Chemistry. Academic Press, Elsevier Science, 350 s.;

(4) Kabata-Pendias A., 2011: Trace Elements in Soils and Plants, 4th Edition, CRC Press Taylor & Francis Group, 534 s.

Študijná literatúra ako aj ďalšia odporúčaná literatúra je dostupná u vyučujúceho.

Úspešné absolvovanie písomného testu a prednesenie prezentácie na zadanú tému je podmienkou pre absolvovanie. Účasť na cvičeniach je povinná, povolené sú 2 odôvodnené absencie. Hodnotenie: A: 100-92 %, výborne – vynikajúce výsledky, B: 91-84%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, C: 83-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, D: 75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, E: 67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, Fx: 59 - 0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PRIF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Pedosféra a funkcie pôd v hypergénnej zóne. Pôda a pôdotvorné procesy. Hlavné pôdne zložky (anorganické a organické zložky). Pôvod potenciálne toxických stopových prvkov v pôde. Vplyv pôdnych podmienok na procesy určujúce mobilitu stopových prvkov v pôdach. Zvetrávanie materských hornín a substrátov pôd, tlmiaca (pufračná) schopnosť pôd, vznik minerálnych fáz v pôdach. Oxidačno-redukčné a acidobázické procesy v pôdnom profile. Koncepčný rámec pre posudzovanie správania sa potenciálne toxických stopových prvkov v pôdach (a v krajine). Sekundárne minerálne fázy v pôdnom prostredí. Biologický význam stopových prvkov. Degradácia pôd a jej geochemické dôsledky. Prípadové štúdie pedogeochemických výskumov.

Po ukončení štúdia tohto predmetu získajú študenti vedomosti o geochemických procesoch v pôdnom prostredí. Pedogeochémia sa nezaoberá pôdou izolovane, ale poznatky integruje do jedného rámca poznatkov o hypergénnej zóne. Poznáva pôvod, fyzikálne, chemické a biologické procesy, ktoré ovplyvňujú formy prvkov a ich mobilitu. Tým posilňuje interpretačnú bázu geochémie v nadväznosti na geologický podklad na jednej, a na ľudské aktivity, na strane druhej. Na základe poznania ciest a spôsobov migrácie prvkov v systéme sa vyjadruje aj k spôsobom využitia zeme a krajiny, porovnáva degradačné zmeny, lokalizuje kontamináciu zložiek životného prostredia, možné zdravotné a environmentálne riziká a umožňuje zamerať remediačné opatrenia na ich elimináciu.

Forma výučby: prednáška/cvičenie; Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):; Týždenný: 2 hodiny prednášok/2 hodiny cvičení; Za obdobie štúdia: 26/26; Metóda štúdia: prezenčná, dištančná, kombinovaná.

(1) Kuzevičová, Ž., Kuzevič, Š., 2004: Geografické informačné systémy 1 . vyd. - 2. Košice : TU, - 2004. - 84 s . - ISBN 80-8073-176-4;

(2) Cutts, A., 2019: QGIS Quick Start Guide, Pask Publishing, 2019, s. 164;

(3) GOLDEN SOFTWARE, 2019: Surfer. Full Users Guide, Golden Software, LLC, Colorado, USA, 2019, s. 1806;

(4) Zeiler, M., 1999: Modeling Our World: The Esri Guide to Geodatabase Design, ESRI, Inc., 1999, ISBN 1879102625, 9781879102620;

(5) Voženílek, V., Kaňok, J., 1999-2000: Tvorba tematických map v GIS. GeoInfo, 1. časť 4 (1999), 2. časť 5 (1999), 3. časť 6 (1999), 4. časť 1 (2000);

(6) Schlichtmann, H., ed., 1999: Map Semiotics around the World. Regina (International Cartographic Association). Študijná literatúra ako aj ďalšia odporúčaná literatúra je dostupná u vyučujúceho.

Absolvovanie cvičení, vypracovanie mapových výstupov z jednotlivých zadaní. Hodnotenie: A: 100-92 %, výborne – vynikajúce výsledky, B: 91-84%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, C: 83-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, D: 75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, E: 67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, Fx: 59 - 0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše z celkového počtu bodov, ktoré možno získať z písomného testu. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PRIF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

1. Tvorba, úprava a správa geochemických a iných databáz a ich transformácia do GIS.

2. Základy nastavenia pracovného rozhrania v programe QGIS

3. Spôsoby vkladania údajov a databáz - QGIS

4. Zmeny nastavení, realizácia základných výpočtov poskytovaných programom, vkladanie zásuvných modulov - QGIS

5. Tvorba mapových výstupov základných typov máp (bodové, líniové, plošné mapy) - QGIS

6. Základy nastavenia pracovného rozhrania v programe Surfer

7. Spôsoby vkladania údajov a databáz – Surfer

8. Vkladanie bodových, líniových a plošných objektov - Surfer

9. Tvorba gridov zo základných dát a ich transformácia - Surfer

10. Zmeny nastavení, realizácia základných výpočtov poskytovaných programom - Surfer

11. Tvorba máp izolínií zvolených parametrov

12. Tvorba máp plošnej distribúcie zvolených parametrov s použitím vybraných interpolačných metód pri spracovaní geochemických dát.

13. Vizualizácia mapových výstupov a príprava na tlač.

Po absolvovaní štúdia tohto predmetu sú študenti schopní spracovať dátové podklady z prác realizovaných v teréne, dáta z výsledkov geochemického prieskumu, či sanácie životného prostredia a dátové podklady zo zamerania technických prvkov a geologických objektov do databáz a realizovať ich transformáciu do prostredia GIS a následne vizualizovať databázové podklady do účelových mapových výstupov podľa kritérií tvorby environmentálno- geochemických máp. Teoretické a praktické osvojenie si princípov tvorby tematických environmentálno-geochemických máp v GIS v prostredí software QGIS a Surfer. Výsledky vzdelávania v tomto predmete sú prínosom pre uplatnenie študentov vo výskume aj v praxi (súkromný sektor a vo verejnej a štátnej správe).

Forma výučby: prednáška; Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26; Týždenný: 2 hodiny prednášok; Za obdobie štúdia: 13 týždňov; Metóda štúdia: prezenčná, dištančná, kombinovaná.

(1) Šráček O. et al., 2002: Kontaminační hydrogeologie, Univerzita Karlova Praha, Praha, 238 s.;

(2) Šráček O., Zeman J., 2004: Introduction to Environmental Hydrogeochemistry, Masaryk University in Brno, Brno, ISBN 80-210-3586-2, 102 s.;

(3) Appelo C.A.J. & Postma D., 2006: Geochemistry, Groundwater and Pollution. Balkema, Rotterdam, 649 p.;

(4) Knödel K. et al., 2007: Environmental geology - Handbook of Field Methods and Case Studies. Springer-Verlag Berlin Heidelberg, 1374 s.;

(5) Frankovská J. et al., 2010: Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží. Štátny geologický ústav D. Štúra, Bratislava, 360 s.

Aktívna účasť na prednáškach, písomný test. A: 100-92 %, výborne – vynikajúce výsledky, B: 91-84%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, C: 83-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, D: 75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, E: 67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, Fx: 59 - 0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PRIF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Znečisťujúce látky v prírodných vodách. Transport polutantov v podzemných vodách. Základné princípy geochemického modelovania. Všeobecné zásady a metódy prieskumu a monitorovania znečistenia vôd. Znečistenie vôd anorganickými znečisťujúcimi látkami a spôsob ich šírenia a sanácie. Znečistenie vôd organickými znečisťujúcimi látkami a spôsob ich šírenia. Znečistenie vôd znečisťujúcimi látkami ropného pôvodu a spôsob ich šírenia. Problematika banských vôd. Znečistenie vôd ďalšími znečisťujúcimi látkami. Stav znečistenia povrchových a podzemných vôd v SR a vo svete a informačné systémy.

Po absolvovaní predmetu získajú študenti teoretické informácie o prioritných znečisťujúcich látkach prírodných vôd, o zdrojoch znečisťujúcich látok, základných princípoch transportu rizikových znečisťujúcich látok a podmienkach ovplyvňujúcich šírenie a osud znečisťujúcich látok v geogénne a antropogénne ovplyvnených vodách. Študenti získajú základné informácie o modelovaní geochemických procesov a transportu znečisťujúcich látok v podzemných vodách, prieskumných metódach a princípoch sanácie kontaminovaných vôd. Získané informácie a vedomosti sú využiteľné v praxi, pre identifikáciu znečisťujúcich látok vo vodách, identifikáciu ich možných zdrojov a ich úniku do životného prostredia, ako aj poznanie podmienok ich transportu a premien v prírodnom ako aj antropogénne ovplyvnenom prostredí s následnou rizikovou analýzou a návrhom vhodných prieskumných a sanačných opatrení.

Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:; Forma výučby: prednáška; Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26; Týždenný: 2 hodiny prednášok; Za obdobie štúdia: 13 týždňov; Metóda štúdia: prezenčná, dištančná, kombinovaná.

(1) Rapant, S., Cvečková, V. 2021: Základy kúpeľníctva. Študijné texty, manuskript, 115 s.;

(2) Eliášová, D., 2003: Kúpeľníctvo. Vysokoškolské skriptá. Vydavateľstvo Ekonóm, Bratislava;

(3) Franko, O., Gazda, S., Michalíček, M. 1975: Tvorba a klasifikácia minerálnych vôd Západných Karpát. GÚDŠ, Bratislava, s 230;

(4) Kúpeľný zákon č. 538/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a vykonávacie zákonné normy; (5) Zákon č. 653/2007 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti;

(6) Zákon č. 98/1995 Z. z. o liečebnom poriadku.

Vypracovanie ročníkovej práce – spracovanie jedného vybraného kúpeľného miesta. Úspešné absolvovanie písomného testu je podmienkou pre absolvovanie predmetu. Absolvovanie záverečného praktického testu Orientačná stupnica hodnotenia: A: 100-92 %, výborne – vynikajúce výsledky, B: 91-84%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, C: 83-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, D: 75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, E: 67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, Fx: 59 - 0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše.

Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PRIF UK.

Slovenský jazyk.

Kúpeľníctvo, vymedzenie základných pojmov (Balneologia, balneoterapia, balneotechnika a balneografia); História kúpeľníctva (história kúpeľníctva na Slovensku a vo svete); Zdroje kúpeľnej liečby (vody, peloidy, klimatické podmienky vhodné na liečenie); Prírodné zdroje minerálnych vôd (liečivé, stolové a minerálne vody); Minerálne vody Slovenska (podmienky vzniku a štruktúry); Peloidy a ich charakteristika (bahná, rašeliny a zeminy); Prírodné liečivé soli a plyny (charakteristika významných zložiek, ktoré majú liečivý účinok); Klimatické podmienky vhodné na liečenie (vonkajšie klimatické ukazovatele a kvalita ovzdušia a mikroklimatické podmienky prírodných podzemných priestorov); Prienik prírodných liečivých zdrojov (balneologické i klimatologické kúpele); Kúpeľníctvo ako zdravotno-socioekonomická činnosť (kúpeľníctvo a ochrana kúpeľných podnikov, ochrana podnikateľského prostredia, ochrana majetku kúpeľných podnikov, ochrana ľudských zdrojov); Organizácia kúpeľníctva v Slovenskej republike (kúpeľné podniky, úloha MZ SR, zdravotných poisťovní, asociácie kúpeľov, ...); Prehľad základných noriem v kúpeľníctve – legislatívna ochrana (zákony, nariadenia vlády, vyhlášky, výnosy ministerstiev, všeobecne záväzné nariadenia orgánov územnej samosprávy (obce, mestá, VÚC); Inšpektorát kúpeľov a žriediel, štátna kúpeľná komisia (organizácia a riadenie kúpeľníctva v SR); Kúpeľníctvo a cestovný ruch (kúpeľný a cestovný ruch a jeho medicínska, ekonomická a sociálna funkcia).

Po absolvovaní predmetu získajú študenti základné znalosti o kúpeľníctve na Slovensku. Získajú poznatky o prírodných zdrojoch, kúpeľnej liečbe (minerálne vody, peloidy a klimatické podmienky vhodné na liečenie). Osvoja si poznatky o organizácii kúpeľníctva na Slovensku ako zdravotno-sociálno-ekonomickej kategórie z dôrazom na liečebno-preventívnu starostlivosť obyvateľstva.

Forma výučby: prednáška; Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26; Týždenný: 2 hodiny prednášok; Za obdobie štúdia: 13 týždňov; Metóda štúdia: prezenčná, dištančná, kombinovaná.

(1) Berkowitz B., Dror I., Yaron B., 2008: Contaminant Geochemistry. Interactions and Transport in the Subsurface Environment. Springer, 413 p.;

(2) Khun et al., 2008: Environmentálna geochémia. GeoGrafika Bratislava, 278.;

(3) Hill, M.K., 2004: Understanding Environmental Pollution (A Primer). Cambridge University Press, 486.;

(4) Killops S.D., Killops V.J., 1993: An introduction to Organic Geochemistry. Longman Group UK Ltd., 265., Elsevier, Amsterdam, Heidelberg, London, 672.;

(5) La Grega M.D., Buckingham P.L., Evans J.C., 1994: Hazardous waste management. McGraw-Hill Inc., 555-640;

(6) Testa S.M. 1994: Geological aspects of hazardous waste management. Lewis publishers, Boca Raton, Ann Arbor, London, Tokyo.

247-294; Andrews J.E., Brimblecombe P., Jickells T.D., Liss P.S., 1996: An introduction to

Environmental chemistry, Blackwell Science, 209.

Písomná skúška. Hodnotenie: A: 100-92 %, výborne – vynikajúce výsledky, B: 91-84%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, C: 83-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, D: 75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, E: 67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, Fx: 59 - 0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše z celkového počtu bodov, ktoré možno získať z písomného testu. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PRIF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Geochémia a životné prostredie. Legislatívne a normatívne posúdenie kvality jednotlivých zložiek životného prostredia. Klasifikácia a geochemické charakteristiky znečisťujúcich látok v životnom prostredí. Správanie sa a transport kontaminantov v atmosfére. Správanie sa a transport kontaminantov v hydrosfére. Správanie sa a transport kontaminantov v pedosfére. Ropné látky v životnom prostredí. Rádioaktívne kontaminanty. Skládky odpadov a ich vplyv na životné prostredie. Vplyv niektorých antropogénnych zložiek na globálne zmeny v ŽP. Problematika zneškodňovania a likvidácie odpadov. Zloženie a vlastnosti vrtných a výplachových fluid – environmentálne aspekty. Hygienický audit rôznych typov krajiny so zameraním na antropogénne podmienené znečistenie.

Po absolvovaní štúdia tohto predmetu získajú študenti prehľad o geochemických charakteristikách najvýznamnejších znečisťujúcich látok, oboznámia sa s aktuálnym regionálnym znečistením SR, spôsobom migrácie, resp. fixácie týchto znečisťujúcich látok v hydrosfére, atmosfére a pedosfére. Získajú poznatky o globálnych aj lokálnych, či sezónnych zmenách s ohľadom na porušenie najmä tepelnej rovnováhy Zeme a jej atmosférického obalu vplyvom porušenia režimu biogeochemických režimov základných biogénnych prvkov. Získajú tiež poznatky o základných funkciách a geochemických charakteristikách horninového prostredia z hľadiska hlbinného ukladania a utrácania priemyselných odpadov.

Forma výučby: prednáška/cvičenie; Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 52; Týždenný: 1 hodina prednášok / 3 hodiny cvičení; Za obdobie štúdia: 13 týždňov; Metóda štúdia: prezenčná.

(1) Quevauviller, P. (ed.), 2002: Methodologies for Soil and Sediment Fractionation Studies. Royal Society of Chemistry, Cambridge, 194 s.;

(2) Knödel K. et al., 2007: Environmental geology - Handbook of Field Methods and Case Studies. Springer-Verlag Berlin Heidelberg, 1374 s.;

(3) Jelínek E. (ed.), 2008: Moderni analyticke metody v geologii. VŠCHT Praha, Vysokoškolské skriptá, 77 s.

Absolvovanie prednášok a cvičení, vypracovanie úloh z praktických cvičení (v odôvodnených prípadoch je akceptovateľná jedna neúčasť na jednom cvičení) a úspešné absolvovanie záverečného praktického testu, hodnotenie: A: 100-92 %, výborne – vynikajúce výsledky, B: 91-84%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, C: 83-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, D: 75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, E: 67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, Fx: 59 - 0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PRIF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Základné princípy rekognoskácie terénu. Správny odber vzoriek geologických materiálov (horniny, pôda, voda, plyn). Odber biologických a antropogénnych materiálov (napr. rôznych druhov odpadov). Príprava vzoriek rôznej genézy a povahy pre analytické spracovanie. Odber a príprava vzoriek vody, plynov a biologického materiálu na analýzu stabilných izotopov ľahkých prvkov. Odber vzoriek v odľahlých a ťažko prístupných lokalitách, riešenie logistických problémov s tým spojených. Referenčné materiály a normy v geologických a environmentálnych štúdiách. Praktické použitie štandardných analytických a identifikačných metód pre štúdium vzoriek geologickej a antropogénnej povahy. Inovatívne metódy terénneho a laboratórneho výskumu. Špeciálne spôsoby vzorkovania pórových roztokov v laboratórnych podmienkach. Lyzimetre a rhizometre – využitie, inštalácia v teréne, odber vzoriek roztokov. Konkrétne príklady využitia vybraných experimentálnych metód a hodnotenia získaných geochemických dát.

Po absolvovaní predmetu získajú študenti ucelený prehľad o štandardných a špecifických postupoch a procesoch získavania analytických údajov a geochemických informácií zo vzoriek geologických a antropogénnych materiálov realizovaných v terénnych a laboratórnych podmienkach. Získané vedomosti sú potrebným praktickým podkladom pre vedecké a odborné práce pri štúdiu zložiek životného prostredia.

Forma výučby: prednáška/cvičenie; Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39; Týždenný: 2 hodiny prednášok / 1 hodina cvičení; Za obdobie štúdia: 13 týždňov; Metóda štúdia: prezenčná, dištančná, kombinovaná.

(1) Hites, R.A., 2007. Elements of environmental chemistry. John Wiley & Sons, Inc., Hoboken, New Jersey;

(2) Tinsley, I.J., 2004. Chemical concepts in pollutant behavior. 2nd edition. John Wiley & Sons, Inc., Hoboken, New Jersey;

(3) Schwarzenbach, R.P., Gschwend, P.M., Imboden, D.M., 2003. Environmental organic chemistry, 2nd edition. John Wiley & Sons, Inc., Hoboken, New Jersey.

Podmienkou absolvovania predmetu je vypracovanie písomného testu. A: 100-92 %, výborne – vynikajúce výsledky, B: 91-84%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, C: 83-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, D: 75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, E: 67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, Fx: 59 - 0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše. Vyžaduje sa účasť na cvičení, pričom v odôvodnených prípadoch sú akceptovateľné dve neúčasti. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PRIF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Zdroje organických polutantov, klasifikácia, nomenklatúra a stručná charakteristika prioritných skupín organických zlúčenín v životnom prostredí. Fyzikálne a chemické vlastnosti – rozpustnosť vo vode a v organických rozpúšťadlách, tlak nasýtenej pary, Henryho konštanta, disociačná konštanta organických kyselín a zásad a pod. Sorpcia nepolárnych organických polutantov v systéme pôda/sediment-voda a pôda/sediment-vzduch (úloha organickej hmoty a minerálov, štruktúry a fyzikálno-chemických vlastností organických zlúčenín). Sorpcia organických kyselín a zásad v pôdach/sedimentoch. Bioakumulácia vo vodnom a suchozemskom prostredí a biomagnifikácia. Transformačné reakcie organických polutantov – základné kinetické a termodynamické aspekty transformačných reakcií. Chemické premeny organických polutantov – hydrolýza a oxidačno-redukčné reakcie. Chemické premeny organických polutantov – priama a nepriama fotolýza v ovzduší, vodách a pôdach. Biologická transformácia organických polutantov (biodegradácia). Transportné javy v pórovom horninovom prostredí – difúzia, disperzia, advekcia. Kolobeh organických zlúčenín v systéme voda-ovzdušie. Toxické účinky organických polutantov na ekosystémy. Prípadové štúdie zo Slovenska a sveta o znečistení životného prostredia organickými zlúčeninami – monitoring, dopady a nápravné opatrenia.

Už ako z názvu predmetu vyplýva, zaoberá sa štúdiom distribučných a transformačných procesov organických znečisťujúcich látok v jednotlivých zložkách životného prostredia, pôda/sediment, voda, ovzdušie a živé organizmy. Pozornosť sa kladie na porozumenie sorpčných procesov na rozhraní voda-pôda/sediment a vzduch-pôda/sediment, degradačné procesy fyzikálno-chemickej a biologickej povahy v prírodných matriciach, bioakumuláciu a biomagnifikáciu organických polutantov v živých organizmoch, volatilizáciu a transport v nasýtenej a nenasýtenej zóne horninového prostredia. Okrem toho sa v predmete rozoberá vplyv rôznych činiteľov na rozsah týchto distribučných a transformačných procesov organických polutantov a priestor sa venuje aj aplikácii zákonov chemickej rovnováhy a kinetiky na exaktnú kvantifikáciu týchto procesov. Hlavnou stratégiou predmetu je, aby študent získal vedomosti vedúce k ich aplikácii v praxi vo výskume organického znečistenia a v predikcii správania sa organických polutantov v životnom prostredí na základe ich štruktúry, fyzikálno-chemických vlastností a vlastností danej zložky životného prostredia. Tieto vedomosti sú kľúčové pre hľadanie najlepších opatrení pre elimináciu škodlivých antropogénnych organických látok zo životného prostredia.

Forma výučby: prednáška/cvičenie; Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39; Týždenný: 2 hodiny prednášok /1 hodina cvičení; Za obdobie štúdia: 13 týždňov; Metóda štúdia: prezenčná, dištančná, kombinovaná.

(1) Rapant, S., Jurkovič, Ľ., Fajčíková, K a Cvečková, V., 2009: Aplikovaná environmentálna geochémia. Vysokoškolská učebnica, PriF UK Bratislava;

(2) Rapant, S., Letkovičová, M., Cvečková, V., Fajčíková, K., Galbavý, J., Letkovič, M., 2010: Environmental and health indicators of the Slovak Republic. Monograph, State Geological Institute of Dionyz Stur, Bratislava, 279 p. (in Slovak);

(3) Selinus, O., (ed), Alloway, B.J., Centeno, J.A., Finkelman, R.B., Fuge, R., Lindh, U., Smedley, P., 2005: Essentials of Medical geology, Impacts of the natural environment on public health. Elsevier Academic Press, 793 p.

Úspešné absolvovanie písomného testu a prednesenie prezentácie na zadanú tému je podmienkou pre absolvovanie. Účasť na cvičeniach je povinná, povolené sú 2 odôvodnené absencie. Hodnotenie: A: 100-92 %, výborne – vynikajúce výsledky, B: 91-84%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, C: 83-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, D: 75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, E: 67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, Fx: 59 - 0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše z celkového počtu bodov, ktoré možno získať z písomného testu. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PRIF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Prehľad environmentálno-geochemického mapovania SR (Geochemické atlasy SR, environmentálno-geochemické mapy – základné princípy, metodika zostavovania a výsledky); Environmentálne významné obsahy prvkov a spôsoby ich vyčleňovania (základné princípy a metodiky stanovenia prahových a pozaďových obsahov chemických prvkov, ich význam v oblasti environmentálnej geochémie); Hlavné zdroje kontaminácie na Slovensku (zdroje kontaminácie, prenos a vstup kontaminujúcich látok do geologických zložiek životného prostredia); Environmentálno-geochemická regionalizácia SR (úroveň životného prostredia, charakteristika kontaminovaných regiónov Slovenska); Hydrogeochemické vyhodnocovanie environmentálneho monitoring (príklady a použitie); Ekotoxicita geologických materiálov (význam a princíp testov ekotoxicity, akútna a chronická ekotoxicita); Bioprístupnosť a biomonitoring (základné princípy a metodiky hodnotenia bioprístupnosti a bioakumulácie, význam v oblasti environmentálnej geochémie a iných geovedných disciplínach); Sekvenčné analýzy (trojkroková a päť kroková extrakcia, laboratórne postupy a ich aplikácia v praxi).

Študent získa absolvovaním predmetu vyššiu a rozšírenú znalosť z oblasti environmentálnej geochémie, metodiky riešenia vzťahov medzi znečistením životného prostredia a kvalitou abiotickej zložky životného prostredia. Študent získa prehľad o aktuálnych problémoch a praktických úlohách environmentálnej geochémie vo vzťahu k ostatným geovedným disciplínam a základnú praktickú skúsenosť s aplikáciou metodík využívaných v environmentálnej geochémii za účelom hodnotenia negatívnych dopadov z rozvoja ľudskej činnosti na životné prostredie v kontexte stratégie trvalo udržateľného využívania abiotických zdrojov životného prostredia (vody, pôdy).

Forma výučby: cvičenie; Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):; Týždenný: - ; Za obdobie štúdia: 5 dní; Metóda štúdia: 5 dní cvičení v teréne, prezenčná metóda.

(1)Mrňa, F., 1991: Užitá geochemie. Academia Praha, 418 s.;

(2) Knödel, K. et al., 2007: Environmental geology - Handbook of Field Methods and Case Studies. Springer-Verlag Berlin Heidelberg, 1374 s.

Aktívna účasť na terénnych cvičeniach, vypracovanie správy z terénneho kurzu. Hodnotenie: A: 100-92 %, výborne – vynikajúce výsledky, B: 91-84%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, C: 83-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, D: 75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, E: 67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, Fx: 59 - 0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše z celkového počtu bodov, ktoré možno získať z písomného testu. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PRIF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Praktická prezentácia a odskúšanie základných prieskumných metód používaných pri terénnom výskume a prieskume jednotlivých zložiek životného prostredia. Terénne cvičenia sú zamerané na preskúšanie jednotlivých metodík odberov vzoriek médií životného prostredia (horniny, pôdy, vody, riečne sedimenty, pôdny vzduch, ai.) a terénnych in-situ meraní vybraných parametrov odobraných vzoriek, vrátane možnosti ich využitia pri prieskume a následnom hodnotení životného prostredia.

Po absolvovaní predmetu sú študenti schopní realizovať základné terénne práce v jednotlivých geochemických metódach prieskumu a výskumu životného prostredia. Tieto vedomosti sú základným východiskom pre prax v prieskume jednotlivých zložiek životného prostredia a realizácii celého radu in-situ meraní parametrov životného prostredia.

Forma výučby: prednáška/cvičenie; Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 52; Týždenný: 1 hodina prednášok / 3 hodiny cvičení; Za obdobie štúdia: 13 týždňov; Metóda štúdia: prezenčná.

(1) Dyda, M., 2009: Horninotvorné minerály pod mikroskopom. Bratislava, Vydavateľstvo Univerzity Komenského;

(2) Raith, M.M., Raase, P., Reinhardt, J., 2012: Guide to thin section microscopy. Second edition. Bonn, RRR, 1-127;

(3) MacKenzie, W.S., Adams, A.E., Brodie, K.H., 2017: Rocks and minerals in thin section. Second edition. Leiden, CRC Press/Balkema, 1-232;

(4) Delvigne, J.E., 1998: Atlas of micromorphology of mineral alteration and weathering. Canad. Mineralogist Spec. Publ., 3, Ottawa, Mineralog. Assoc. Canada, 1-494;

(5) Stoops, G., 2021: Guidelines for analysis and description of soil and regolith thin sections, 2nd edition. Hoboken, J. Wiley and Sons Inc., 1-256.

Absolvovanie cvičení s odovzdaním príslušných protokolov (v odôvodnených prípadoch je akceptovateľná jedna neúčasť na jednom cvičení) a úspešné absolvovanie záverečného praktického testu. Hodnotenie: A: 100-92 %, výborne – vynikajúce výsledky, B: 91-84%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, C: 83-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, D: 75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, E: 67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, Fx: 59 - 0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše z celkového počtu bodov, ktoré možno získať z písomného testu. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PRIF UK.

Predmet je vyučovaný v slovenčine, ku štúdiu odporučenej literatúry (väčšinou obrazové atlasy) je potrebná základná znalosť odbornej angličtiny.

Kapacita jednej študijnej skupiny v rámci predmetu je limitovaná počtom cvičných polarizačných mikroskopov.

Základné princípy optickej mikroskopie a konštrukcia petrografického mikroskopu. Pozorovanie minerálov pri použití polarizátora. Pozorovanie minerálov pri použití polarizátora aj analyzátora. Základné horninotvorné minerály. Magmatické horniny. Metamorfované horniny. Sedimentárne horniny. Alterácia a zvetrávanie horninotvorných minerálov. Zvetraliny a materiály ložiskových háld, pôdy a ich štruktúry. Mikroskopické štúdium pri príprave výbrusov na meranie EMA/LA-ICP-MS. Kvantifikácia hlavných, minoritných a stopových prvkov v pevných vzorkách ťažobného odpadu, elektrárenského popola z environmentálnych záťaží pomocou XRF spektrometra. Získavanie poznatkov o štruktúre a charakteristike materiálu pomocou Ramanovej spektroskopie, ktorá využíva interakciu svetla s hmotou.

Získanie schopností pracovať s optickým petrografickým mikroskopom, rozpoznávať hlavné horninotvorné minerály, rozpoznávať základné horninové typy, rozpoznávať základné typy horninových štruktúr, zoznámiť sa s prejavmi alterácie minerálov a hornín, zoznámiť sa so základnými typmi zvetralín a pôd, osvojiť si metodiku zostavenia protokolu z petrografického výskumu vzorky, oboznámiť sa so stratégiou prípravy na meranie na elektrónovom mikroanalyzátore alebo meranie metódou LA-ICP-MS pomocou optickej mikroskopie, získanie schopnosti pracovať s EDXRF spektrometrom a Ramanovou spektroskopiou.

Forma výučby: prednáška/cvičenie; Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39; Týždenný: 1 hodina prednášok / 2 hodiny cvičení; Za obdobie štúdia: 13 týždňov; Metóda štúdia: prezenčná, dištančná, kombinovaná.

(1) MŽP SR, 2015: Smernica MŽP SR z 28. januára 2015 č. 1/2015-7 na vypracovanie analýzy rizika znečisteného územia;

(2) MŽP ČR, 2011: Metodický pokyn odboru ekologických škod MŽP – Analýza rizík kontaminovaného území, Věstník MŽP, ročník XXI, částka 3;

(3) Metodický pokyn 549/98-2 na hodnotenie rizík riečnych sedimentov (MŽP SR);

(4) European Communities, 2003: Technical Guidance Document on Risk Assessment, chapter 2 Risk Assessment for Human Health;

(5) Prípadové štúdie z prieskumu EZ (Geofond ŠGÚDŠ Bratislava);

(6) Šottník et al., 2015: Environmentálne záťaže, SAŽP Banská Bystrica príslušné metodické pokyny EPA + národný legislatívny rámec.

Študijná literatúra ako aj ďalšia odporúčaná literatúra je dostupná u vyučujúceho.

Podmienky na absolvovanie predmetu: účasť na cvičeniach, vypracovanie jednoduchého konceptu analýzy rizika modelovej lokality a jej obhájenie. Absolvovanie záverečného praktického testu Orientačná stupnica hodnotenia: A: 100-92 %, výborne – vynikajúce výsledky, B: 91-84%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, C: 83-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, D: 75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, E: 67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, Fx: 59 - 0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PRIF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Analýza rizika znečisteného územia ako metodický postup v procese hodnotenia znečistených území a environmentálnych záťaží. Popis a zhodnotenie východiskových podmienok na znečistenom území. Výber a využitie dát získaných prieskumnými/sanačnými prácami pre spracovanie analýzy rizika. Vyhodnotenie súčasných a potenciálnych rizík s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia. Tvorba koncepčných modelov pre EZ. Obsah a forma analýzy rizika znečisteného územia (identifikácia rizika, hodnotenie environmentálnych a zdravotných rizík). Návrh variantov nápravných opatrení. Stanovenie cieľov a variantov sanácie geologického prostredia alebo sanácie environmentálnej záťaže. Návrh monitoringu environmentálnej záťaže a znečisteného územia. Prípadové štúdie analýzy rizika znečisteného územia so zameraním na rôzne typy kontaminácie a rôzne typy využívania lokality.

Po absolvovaní štúdia tohto predmetu sú študenti schopní vypracovať jednoduchý koncept analýzy rizika pre modelovú lokalitu environmentálnej záťaže/znečisteného územia na základe metodického spracovania vstupných databázových údajov a vyhodnotiť prítomné environmentálne a zdravotné riziká. Výsledky vzdelávania v tomto predmete sú prínosom pre uplatnenie študentov v praxi.

Forma výučby: prednáška; Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26; Týždenný: 2 hodiny prednášok; Za obdobie štúdia: 13 týždňov; Metóda štúdia: prezenčná, dištančná, kombinovaná.

(1) Saulnier J.B., Varella M.D. (Eds.), 2013: Global Change, Energy Issues and Regulation;

(2) Integrated Science & Technology Program Volume 2, 2013. Springer, Dordrecht Heidelberg New York London.;

(3) Broomfield M., 2012: Support to the identification of potential risks for the environment and human health arising from hydrocarbons operations involving hydraulic fracturing in Europe. AEA/R/ED57281 Issue Number 17c. 292.;

(4) Foster D., Perks J., 2012: Climate impact of potential shale gas production in the EU. Final Report AEA/ED57412/Issue 2. 158., Huc A.Y., 2013: Geochemistry of fossil fuels, From conventional to unconventional hydrocarbon systems. Editions Technip, Paris. 254.

Písomná skúška. Hodnotenie: A: 100-92 %, výborne – vynikajúce výsledky, B: 91-84%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, C: 83-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, D: 75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, E: 67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, Fx: 59 - 0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše z celkového počtu bodov, ktoré možno získať z písomného testu. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PRIF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Celková charakteristika ropy. Názory na vznik ropy a ropných ložísk v prírode. Ťažba ropy v rámci konvenčných a nekonvenčných akumulácii, úprava, transport. Chemické zložky využívané pri vŕtaní a ťažbe uhľovodíkov. Netradičné zdroje uhľovodíkov-pojmy, vznik, charakteristika, rozdelenie. Netradičné zdroje plynu. Netradičné zdroje ropy. Netradičné ťažobné metódy-prehľad technológií, dopady na ŽP. Transport ropy a ropných produktov 10.Využitie ropy a jej produktov. Znečistenie vody ropnými látkami. Znečistenie pôdy ropnými látkami. Znečisťovanie ovzdušia pri ťažbe a využívaní ropy a zemného plynu.

Po ukončení štúdia predmetu sú študenti schopní posúdiť spoločné znaky ako aj rozdiely medzi tradičnými a netradičnými uhľovodíkmi z pohľadu ich vzniku, migrácie, možností akumulácie a spôsobu ťažby. V praxi by mali tieto vedomosti aplikovať najmä s ohľadom na protichodnosť problematiky zabezpečenia energetických surovín a zachovania ekologickej rovnováhy v dotknutých geosférach. Ďalej získajú poznatky o formách výskytu ropy v prírode, hlavných technológiách spracovania, ako aj o interakcii ropy a jej produktov so zložkami prírodného prostredia.

Forma výučby: prednáška/seminár; Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39; Týždenný: 1 hodina prednášok / 2 hodiny seminárov; Za obdobie štúdia: 13 týždňov; Metóda štúdia: prezenčná, dištančná, kombinovaná.

(1) MŽP SR, 2007: Zákon č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach;

(2) MŽP SR, 2011: Zákon č. 409/2011 Z.z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže;

(3) MŽP SR, 2008: Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 51/2008 Z.z. ktorou sa vykonáva geologický zákon;

(4) Frankovská J. et al., 2010: Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží. Štátny

geologický ústav Dionýza Štúra. Bratislava. 360 s.

Vypracovanie a obhájenie záverečného zadania (projektu). Hodnotenie: A: 100-92 %, výborne – vynikajúce výsledky, B: 91-84%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, C: 83-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, D: 75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, E: 67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, Fx: 59 - 0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše z celkového počtu bodov, ktoré možno získať z písomného testu. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PRIF UK.

Slovenský jazyk.

Zákon č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach – časti súvisiace s projektovo dokumentáciou ku geologickým úlohám. Zákon č. 409/2011 Z.z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže; Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 51/2008 Z.z. ktorou sa vykonáva geologický zákon. Geologický prieskum životného prostredia. Štúdia uskutočniteľnosti sanácie environmentálnej záťaže. Sanácia environmentálnej záťaže. Monitorovanie geologických faktorov životného prostredia. Odborný geologický dohľad. Plán prác, časový harmonogram, príprava rozpočtu. Záverečná správa z geologickej úlohy. Projektová dokumentácia modelovej lokality.

Po absolvovaní štúdia tohto predmetu sú študenti schopní vypracovať projektovú dokumentáciu ku geologickým úlohám podľa platnej slovenskej legislatívy. Študenti sa oboznámia s aktuálnymi právnymi predpismi v oblasti geologických prác, najmä: geologický prieskum životného prostredia, sanácia environmentálnej záťaže, odborný geologický dohľad, monitorovanie geologických faktorov životného prostredia. Výsledky vzdelávania v tomto predmete sú prínosom pre uplatnenie študentov v praxi.

Forma výučby: prednáška/cvičenie; Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26; Týždenný: 1 hodina prednášok/ 1 hodina cvičení; Za obdobie štúdia: 13 týždňov; Metóda štúdia: prezenčná, dištančná, kombinovaná.

(1) Arthur, E.L., Rice, Pamela J., Rice, P.J., Anderson, T.A., Baladi, S.M., Henderson, L.D., Coats, J.R., 2007. Phytoremediation – an overview. Critical Reviews in Plant Sciences 24, 109-122;

(2) Dercová, K., Lászlová, K., Dudášová, H., Murínová, S., Balaščáková, M., Škarba, J., 2015. Hierarchia výberu bioremediačných technológií: možnosti využitia potenciálu bakteriálnych degradérov. Chem. Listy 109, 281-290;

(3) Frankovská, J., Slaninka, I., Kordík, J. a kol. 2010. Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 360 s., ISBN 978-80-89343-38-6;

(4) Yadav, P., Rai, S.N., Mishra, V., Singh, M.P., 2021. Mycoremeditation of environmental pollutants: a review with special emphasis on mushrooms. Environmental Sustainability

https://doi.org/10.1007/s42398-021-00197-3.

Podmienkou absolvovania predmetu je 100 % účasť a úspešné absolvovanie písomného testu. Hodnotenie: A: 100-92 %, výborne – vynikajúce výsledky, B: 91-84%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, C: 83-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, D: 75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, E: 67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, Fx: 59 - 0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše z celkového počtu bodov, ktoré možno získať z písomného testu. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PRIF UK.

Slovenský, anglický (študijná literatúra môže byť aj v AJ).

Problematika bioremediácie znečistených území - vysvetlenie základných pojmov, charakterizácia polutantov vhodných na aplikáciu bioremediácie, prehľad technológií, dôraz na potrebu vývoja technológií založených na živých organizmoch; bioremediácia ako jeden z nástrojov cirkulárnej ekonomiky. (Mikro)organizmy ako nástroj pre bioremediáciu - charakteristika organizmov využívaných pri remediáciách z (mikro)biologického, enzymologického a genetického hľadiska za účelom pochopenia mechanizmov biodegradácie. Popis eukaryotických a prokaryotických buniek a procesu adaptácie organizmov na kontaminované prostredie; získavanie remediačných mikroorganizmov. Biostimulácia a bioaugmentácia - základné bioremediačné techniky charakterizácia “tradičných” biologických sanačných technológií (kompostovanie, zaorávanie, aerácia, atď); definovanie pojmov, popis procesov biostimulácie/bioaugmentácie a spôsobov ich realizácie. Bioremediácia s použitím baktérií - popis aeróbnej a anaeróbnej degradácie halogénovaných alifatických uhľovodíkov, halogenaromátov, ropných látok a iných kontaminantov podieľajúcich sa na environmentálnych záťažiach. Fytoremediácia, rhizoremediácia fykoremediácia, mykoremediácia - definovanie pojmov, popis procesov odstránenia rôznych druhov kontaminácie s použitím rastlín a asociovaných baktérií rhizosféry, rias, húb a vláknitých húb. Bioleaching, biomining - definovanie pojmov, popis procesu využívania baktérií a vláknitých húb pri vymývaní a znovuzískavaní potenciálne hodnotných materiálov. Integrované/hybridné technológie remediácie kontaminovaného ŽP - kombinácia fyzikálno-chemických technológií a bioremediácie za účelom zvýšenia efektivity sanácie. Príklady úspešných technológií a popis základných princípov. Aspekty úspešnej (bio)remediácie - od vývoja technológie až po jej komerčné využívanie - popis procesov a aktivít, ktoré sú súčasťou implementácie technológie do sanačnej praxe, limitácie presun technológie z mikrokozmu do makrokozmu, či do reálneho prostredia (in situ).

Predmet je zameraný na využitie biologických systémov degradácie rôznych typov kontaminácie, s dôrazom na perzistentné a organické látky. Tieto zlúčeniny, ktorých toxicite a vplyvu na životné prostredie častokrát v minulosti nebola venovaná dostatočná pozornosť, sa dnes do veľkej miery podieľajú na environmentálnych záťažiach. Biodegradácia polutantov predstavuje šetrnú, ekologickejšiu a mnohokrát lacnejšiu alternatívu, prípadne doplnok k tradičným sanačným metódam, ktoré niekedy nie je možné aplikovať cielene, prípadne nie sú vhodné pri nízkych koncentráciách polutantov. V rámci predmetu sa rozoberajú rôzne spôsoby bioremediácie s objasnením základných procesov prebiehajúcich v živých systémoch pri degradácii polutantov. Dôraz sa kladie aj na inovatívne technológie integrujúce fyzikálno-chemické metódy remediácie s tými biologickými. Cieľom je, aby študent po absolvovaní získal komplexný pohľad na problematiku technológií využívaných na remediáciu kontaminovaných území a vedel navrhnúť sanačnú metódu priamo na mieru konkrétnej kontaminovanej matrice, či lokality.

Forma výučby: prednáška/cvičenie; Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39; Týždenný: 2 hodiny prednášok / 1 hodina cvičení; Za obdobie štúdia: 13 týždňov; Metóda štúdia: prezenčná, dištančná, kombinovaná.

(1) Frankovská J., Kordík J., Slaninka I., Jurkovič Ľ., Greif V., Šottník P., Dananaj I., Mikita S., Dercová K., Jánová, V., 2010: Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží. Štátny geologický ústav D. Štúra, Bratislava, 360 s.;

(2) Matějů V. et al., 2006: Kompendium sanačních technologií. Vodní zdroje Ekomonitor, s r. o., Chrudim, 1. vydanie, 280 s.;

(3) Ok Y.S. et al. (2020): Soil and Groundwater Remediation Technologies - Practical Guide. CRC Press, Taylor & Francis Goup, 351 s.;

(4) Černík M. et al. (2010): Chemicky podporované in situ sanační technologie. Vydavatelství VŠCHT. 336 s.;

Študijná literatúra ako aj ďalšia odporúčaná literatúra je dostupná u vyučujúceho.

Absolvovanie prednášok a cvičení, vypracovanie úloh z praktických cvičení (v odôvodnených prípadoch je akceptovateľná jedna neúčasť na jednom cvičení) a úspešné absolvovanie záverečného praktického testu. Hodnotenie: A: 100-92 %, výborne – vynikajúce výsledky, B: 91-84%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, C: 83-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, D: 75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, E: 67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, Fx: 59 - 0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše z celkového počtu bodov, ktoré možno získať z písomného testu. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PRIF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Legislatívne predpisy určujúce využitie sanačných metód v praxi. Charakteristika prírodných pomerov vo vzťahu k projektovaniu sanácií, metódy prieskumu sanovaných lokalít. Metódy sanácie horninového prostredia a pevných materiálov. Sanačné metódy in-situ a ex-situ (Bioventing. Bioremediácia. Biodegradácia. Fytoremediácia a rizoremediácia. Prirodzená atenuácia. Landfarming. Chemická oxidácia. Elektrodekontaminácia. Narušovanie štruktúry, štiepenie. Vymývanie pôdy. Venting a airsparging. Solidifikácia a stabilizácia. Termicky podporované odparovanie. Zakrytie, uzavretie a enkapsulácia. Vitrifikácia. Bariéry. Metódy sanácie vôd. Sanančné metódy in-situ a ex-situ (Bioventing. Bioremediácia. Biodegradácia. Prirodzená atenuácia. Chemická oxidácia/redukcia. Elektrodekontaminácia. Vymývanie, venting a airsparging. Bariéry. Pasívne systémy čistenia vôd. Metódy čistenia pôdneho vzduchu a vzdušnín. Nanotechnológie na sanáciu environmentálnych záťaží. Kombinácia a integrácia sanačných metód. Príklady realizácie sanačných metód na modelových lokalitách v SR a ČR.

Po absolvovaní štúdia tohto predmetu získajú študenti ucelený prehľad o širokej škále sanačných metód, ktoré sa používajú pri likvidácii znečistenia horninového prostredia, podzemných a povrchových vôd ako aj pôd. Výsledky vzdelávania v tomto predmete sú prínosom pre uplatnenie študentov v praxi pri aplikácii sanačných technológii ako aj pre uplatnenie študentov v štátnej a verejnej správe v sektore manažmentu životného prostredia.

Aktuálna domáca a svetová literatúra s dôrazom na posledné obdobie zameraná na problematiku diplomových prác.

Prezentácia priebežných výsledkov prác na diplomovej téme, vypracovanie zadaní v programoch MS Word, MS Excel a GraphPad Prism. Hodnotenie: A: 100-92 %, výborne – vynikajúce výsledky, B: 91-84%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, C: 83-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, D: 75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, E: 67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, Fx: 59 - 0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše z celkového počtu bodov, ktoré možno získať z písomného testu. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PRIF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Upresnenie ďalšieho postupu prác na záverečnom spracovaní diplomovej práce. Zostrojenie osnovy diplomovej práce a prezentácia priebežných výsledkov prác. Práca s programami MS Word, MS Excel, MS Powerpoint a GraphPad Prism. Predstavenie nástrojov umelej inteligencie a ich etického využívania pri písaní odborného textu. Práca s literatúrou a záverečná prezentácia výsledkov.

Po absolvovaní tohto predmetu sú študenti schopní pracovať v programoch MS Word, MS Excel, MS Powerpoint a GraphPad Prism v dostačujúcej miere pre vypracovanie diplomových prác. Študenti sú schopní pracovať s odbornou literatúrou, spracovávať získané poznatky, vytvárať grafy, písať odborné práce a využívať nástroje umelej inteligencie v súlade s akademickou etikou.

Aktuálna domáca a svetová literatúra s dôrazom na posledné obdobie zameraná na problematiku diplomových prác.

Prezentácia priebežných výsledkov prác na diplomovej téme. Písomné spracovanie kapitol Výsledky a Diskusia diplomovej práce. A: 100-92 %, výborne – vynikajúce výsledky, B: 91-84%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, C: 83-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, D: 75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, E: 67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, Fx: 59 - 0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PRIF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Prezentácia vedeckých výstupov v podobe prezentácie a posteru. Prezentácie s náležitosťami vystúpenia pred komisiou pre štátne skúšky, priebežné hodnotenie prezentovaných experimentálnych častí diplomových prác. Upresnenie ďalšieho postupu prác na záverečnom spracovaní diplomovej práce. Kontrola písomného spracovania diplomovej práce.

Po absolvovaní tohto predmetu sú študenti schopní pracovať s literatúrou, spracovávať získané poznatky, písať a prezentovať odborné práce.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2 (2P) Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

CHMIELEWSKA, E.: Ochrana vôd, Epos Bratislava 2004

CHMIELEWSKÁ E.; BEDRNA Z.; KRIŠTÍN J.: Procesy čistenia vody, pôdy a ovzdušia, Skriptum PRIF UK Bratislava 2002.

CHMIELEWSKÁ,E.: History and presence of water sanitation, First edition, 49 pages, publ. online.

Textbook of Faculty of Natural Sciences, Comenius University Bratislava 2022, ISBN 978-80-223-

5371-7.https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/envi/kee/zamestnanci/chmielewska/water_sanitation.pdf

https://alis.uniba.sk:8443/lib/item?id=chamo:731240

ATTENBOURGH, D, A HUGHES, J.: Život na našej planéte, Moje svedectvá a vízia do budúcnosti. Vyd. Barecz & Conrad Books 2021.

Zákony 2022, VI.časť A,B: Odpady, Obaly, Vodný zákon, Vydav. Poradca s r.o., 728 str. ISBN 978808162243.

Hodnotenie predmetu prebieha formou písomnej skúšky. Výsledné hodnotenie bude odstupňované nasledovne. A (91-100 %) – vynikajúce (výnimočný výkon s originálnym myslením a výbornou schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), B (81-90 %) – veľmi dobré (veľmi dobrý výkon s prejavmi originálneho myslenia, veľmi dobrá schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), C (73-80 %) – dobré (dobrý výkon so zriedkavými prejavmi originálneho myslenia, primeraná schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať), D (66-72 %) – dostatočné (relatívne slabý výkon takmer bez originálneho myslenia, so schopnosťou analyzovať, ale so zníženou schopnosťou syntetizovať a interpretovať), E (60-65 %) – minimálne prijateľné (veľmi slabý výkon bez originálneho myslenia, ukazuje nedostatočné pochopenie niektorých základných súčastí predmetu, schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať je značne obmedzená), Fx (pod 60 %) – neprijateľné (slabý výkon , ktorý indikuje nedostatok vedomostí a nepochopenie základných súčastí predmetu). Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra aj v anglickom jazyku)

1.Množstvo a akosť odpadových vôd, odpadové vody a ich vplyv na recipient, 2. čistenie odpadových vôd, základná zostava konvenčnej ČOV, 3. biologicke procesy čistenia odp. vôd aeróbne a anaeróbne, pojem aktivovaného kalu, 4. mikroorganizmy, rozdelenie, generačný čas, karbonizácia, 5. biologické odstraňovanie dusíka a fosforu, luxury uptake, 6. zneškodňovanie čistiarenského kalu, stabilizácia, 7. alternatívne spôsoby dočisťovania odpadových vôd za biologickým stupňom, 8. úprava vody, mineralizácia, kvalitatívne požiadavky na pitnú vodu, právna ochrana vôd v SR, 9. vodárenské sústavy, typy prírodných vôd, 10. základné procesy (usadzovanie, filtrácia, koagulácia), 11. úprava vody chemickými činidlami, odkysľovanie, odplynovanie, iónová výmena, adsorpcia, 12. flotácia, in situ úprava, hydraulická ochrana vôd, exkurzia na ČOV.

Cieľom výučby je zoznámiť poslucháčov environmentálneho zamerania s nasledujúcimi poznatkami: Základné procesy pri čistení odpadových vôd a úprave povrchových, podzemných resp. úžitkových vôd. Nakladanie s čistiarenským kalom.Terciárne spôsoby dočisťovania biologicky predčistených vôd. Právna ochrana vôd v SR. Vodárenský systém Bratislavy. Hydraulická ochrana vôd a.s. Slovnaft.

Základy hydrochémie vôd. Fyzikálno-chemické a biologické vlastnosti vôd. Rámcová smernica o vode (2000/60/ES). Základné procesy úpravy vody (usadzovanie, filtrácia, koagulácia, adsorpcia, zmäkčovanie vody a iné). V rámci predmetu sa navštívi čistiareň odpadových vôd v Bratislave.

Forma výučby: prednáška/seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39

Týždenný: 2/1 (2P/1S) Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

CHMIELEWSKÁ,E., KURUC, J.: Odpady (Nakladanie s tuhým neaktívnym a rádioaktívnym odpadom), Epos-Vydavateľstvo Univerzity Komenského Bratislava 2008, ISBN: 978-80-223-2407-6 (336 str.).

CHRIAŠTEL, L.: Recyklácia odpadov, Skriptum SF STU, Bratislava 2001

CHMIELEWSKÁ, E., KURUC, J.: Odpadové hospodárstvo (učebnica pre stredné školy), Vydavateľstvo Príroda, ISBN 978-80-07-01812-9, p. 83, Bratislava 2010.

CHMIELEWSKÁ, E., REHÁČKOVÁ, T., FENDEK, M., FEDOR, P., BEDRNA, Z.: Ochrana a využívanie prírodných zdrojov, Vydavateľstvo Epos, ISBN: 978-80-8057-846-6, 349 str. (autor: 111 str.), Bratislava 2011.

CHMIELEWSKÁ, E.; BEDRNA, Z.: Rizikové látky a environmentálne hazardy, Bratislava 2007,

CICERO, sro (114 str.), ISBN: 978-80-969678-0-3.

www.odpady – portal.sk

http://odpady – online.cz

ATTENBOURGH, D; HUGHES, J.: Život na našej planéte, Moje svedectvá a vízia do budúcnosti. Vyd. Barecz & Conrad Books 2021. STOIBER, H.; KURZ, G.; HALÁSZ, L.; CHOVANEC, J.; ŠIMKOVICOVÁ, V.: Biela kniha energetického zhodnocovania odpadov v SR, údaje, čísla, fakty. Prvé vydanie, ewia a. s., september 2020. ISBN 978-80-570-2270-1.

Zákony 2022, VI.časť A,B: Odpady, Obaly, Vodný zákon, Vydav. Poradca s r.o., 728 str. ISBN 978808162243.

Hodnotenie predmetu prebieha formou písomnej skúšky. Výsledné hodnotenie bude odstupňované nasledovne. A (91-100 %) – vynikajúce (výnimočný výkon s originálnym myslením a výbornou schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), B (81-90 %) – veľmi dobré (veľmi dobrý výkon s prejavmi originálneho myslenia, veľmi dobrá schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), C (73-80 %) – dobré (dobrý výkon so zriedkavými prejavmi originálneho myslenia, primeraná schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať), D (66-72 %) – dostatočné (relatívne slabý výkon takmer bez originálneho myslenia, so schopnosťou analyzovať, ale so zníženou schopnosťou syntetizovať a interpretovať), E (60-65 %) – minimálne prijateľné (veľmi slabý výkon bez originálneho myslenia, ukazuje nedostatočné pochopenie niektorých základných súčastí predmetu, schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať je značne obmedzená), Fx (pod 60 %) – neprijateľné (slabý výkon , ktorý indikuje nedostatok vedomostí a nepochopenie základných súčastí predmetu). Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra aj v anglickom jazyku)

1.Súčasná situácia odpadového hospodárstva v SR, 2. strategické smery odpadového hospodárstva vo svete a u nás, Zákon o odpadoch, 3. zneškodňovanie tuhých odpadov spaľovaním, čistenie dymových plynov, 4. skládkovanie odpadov, triedy vyluhovateľnosti, stavebné triedy skládok, tesniace systémy, technológia ukladania odpadu na skládku, 5. kompostovanie, mikrobiológia a prevádzkové podmienky kompostovania, rizikové faktory, 6. biodegradácie ropných uhľovodíkov v zeminách, biologická rozložiteľnosť, metabolické dráhy, sanácia zemín in situ a ex situ, 7. nakladanie s rádioaktívnym odpadom, solidifikácia, úložiská RAO, 8. recyklácia odpadu, Recyklačný fond, recyklačné komodity v SR a vo svete, 9. recyklácia plastov, priemyselná výroba a trendy vývoja biologicky rozložiteľných plastov, 10. recyklácia autovrakov, batérii, papiera, železného šrotu, pneumatík, elektroniky, svetelných zdrojov, opotrebovaných olejov, tetrapakov a iných komodít.

Cieľom výučby je zoznámiť poslucháčov environmentálneho zamerania s nasledujúcimi poznatkami: Zákon o odpadoch, zneškodňovanie tuhých odpadov spaľovaním a technológia čistenia spalín, nakladanie s tuhým odpadom (kompostovanie, bioremediácie, skládkovanie, solidifikácia nebezpečného odpadu) nakladanie s rádioaktívnym (RAO) odpadom, triedenie, recyklácia a zhodnocovanie jednotlivých komodít komunálneho odpadu.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2 (2P) Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná (dištančná forma prebieha v prípade špecifických situácií (napr.

pandémia), prebieha online cez MS Teams)

Čerňanský, S. (2018): Úvod do environmentálnych biotechnológií. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 144 s. ISBN 978-80-223-4620-7

Fečko, P., Kušnierová, M., Čablík, V., Pečtová, I., 2004: Environmentální biotechnologie. VŠB- Technická univerzita, Ostrava.

Ďalšia odporúčaná literatúra (v prípade záujmu o rozšírenie poznatkov prednášanej problematiky):

Bertók, T., Bertóková, A. (2017): Nanobiotechnológie alebo Od lepiacej pásky k medicínskym aplikáciám. VEDA, Bratislava, 172 s.

Fečko, P., Kušnierová, M., Sochorková, A., Praščáková, M., Ovčaří, P., Mucha, Nikolas, Janáková, I. (2008): Biotechnológie v úprave uhlia. VŠB-Technická univerzita, Ostrava, 156 s.

Grenčíková, A., Škulcová, A., Bondarev, D., Ryba, J., Mackuľak, T. (2019): Mikroplasty od výroby po náš tanier. Spektrum STU, Bratislava, 214 s.

Gryndler, M. (ed.) (2004): Mykorhizní symbióza. O soužití hub s kořeny rostlin. Academia, Praha, 368 s.

Kafková, V., Karas, D., Cyprichová, V. (2021): Vodík. Enviral, Leopoldov, 196 s.

Krátký, L., Jirout, T. (2015): Moderní trendy předúprav biomasy pro intenzifikaci výroby biopaliv druhé generace. ČVUT, Praha, 190 s.

Ledererová, J. (ed.) (2009): Biokorozní vlivy na stavební díla. Silikátový svaz, Praha, 276 s.

Pavela, R. (2011): Botanické pesticidy. Kurent, České Budějovice, 130 s.

Petříková, V., Weger, J. (2015): Pěstování rostlin pro energetické a technické využití (biomasa, bioplyn, krmiva). Profi Press, Praha, 152 s.

Mieslerová, B., Sedlářová, M., Lebeda, A. (2016): Houby a houbám podobné organismy v biotechnologiích. Univerzita Palackého, Olomouc, 200 s.

Schulz, H., Eder, B. (2004): Bioplyn v praxi. HEL, Ostrava, 168 s.

Študijná literatúra ako aj ďalšia odporúčaná literatúra je dostupná u vyučujúceho.

Záverečné hodnotenie je na základe ústnej skúšky. Výsledné hodnotenie bude odstupňované nasledovne. A (91-100 %) – vynikajúce (výnimočný výkon s originálnym myslením a výbornou schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), B (81-90 %) – veľmi dobré (veľmi dobrý výkon s prejavmi originálneho myslenia, veľmi dobrá schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), C (73-80 %) – dobré (dobrý výkon so zriedkavými prejavmi originálneho myslenia, primeraná schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať), D (66-72 %) – dostatočné (relatívne slabý výkon takmer bez originálneho myslenia, so schopnosťou analyzovať, ale so zníženou schopnosťou syntetizovať a interpretovať), E (60-65 %) – minimálne prijateľné (veľmi slabý výkon bez originálneho myslenia, ukazuje nedostatočné pochopenie niektorých základných súčastí predmetu, schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať je značne obmedzená), Fx (pod 60 %) – neprijateľné (slabý výkon , ktorý indikuje nedostatok vedomostí a nepochopenie základných súčastí predmetu).

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Environmentálna mikrobiológia, environmentálne biotechnológie, nanobiotechnológie, organizmy v en. biotechnológiách. Extrémofily a využitie ich unikátneho metabolizmu v praxi. Bioenergetika a biopalivá – výroba, použitie, environmentálne dôsledky (energetické plodiny, tuhé biopalivá, doprava, bioplyn, skládkový plyn, bioetanol, bionafta, vodík a biovodík, nové generácie biopalív, biorafinérie, situácia na Slovensku a v EÚ). Bioremediácia vybraných xenobiotík. Polyméry - plasty a bioplasty – typy, biodegradácia v prírode, použitie, mikroplasty, ich osud v prírode. Využitie environmentálnych biotechnológií v papierenskom priemysle (biovybieľovanie, biodelignifikácia). Environmentálne biotechnológie v poľnohospodárstve (biohnojivá, mikrobiálne pesticídy, biologická ochrana rastlín, biopesticídy, biologická kontrola nematód, mykoríza a zvyšovanie úrodnosti, silážovanie, probiotiká v poľnohospodárstve). Environmentálne biotechnológie v stavebníctve (biokorózia stavebného materiálu, drevokazné huby). Environmentálne biotechnológie fosílnych palív (mikrobiálna desulfurizácia uhlia, mikrobiálna denitrogenácia fosílnych palív, mikrobiálna solubilizácia uhlia). Environmentálne biotechnológie v banskom priemysle (biohydrometalurgia - biolúhovanie, biomining, fytomining)

Študenti získajú poznatky o využívaní organizmov (predovšetkým mikroorganizmov a rastlín) v širokej palete environmentálnych, poľnohospodárskych a priemyselných aplikácií. Podrobne sa oboznámia s celým radom metodologických postupov na výskum a využitie biodiverzity (mikro)organizmov a ich metabolických aktivít v prospech človeka a životného prostredia. Oboznámia sa s produkciou, bioprodukciou a biodegradáciou v prostredí rôznych polymérov – plastov, biodegradovateľných a nebiodegradovateľných bioplastov. Získajú poznatky o využívaní environmentálnych biotechnológií pri ochrane a využívaní prírody a krajiny v poľnohospodárstve a vinohradníctve (biologická ochrana, biopesticídy, biohnojivá), v ťažobnom a banskom priemysle, pri spracovaní drevnej hmoty (papierenský priemysel) a fosílnych palív, pri využívaní biopalív a biosenzorov v ochrane životného prostredia a pod.

Forma výučby: prednáška/cvičenie; Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39; Týždenný: 1 hodina prednášok / 2 hodiny cvičení; Za obdobie štúdia: 13 týždňov; Metóda štúdia: prezenčná, dištančná, kombinovaná.

(1) Allen P.A. and Allen J.R., 1990: Basin Analysis. Principles & Applications. Blackwell Science, 451; (2) Bordenave M.L. (Ed.), 1993: Applied petroleum Geochemistry. Editions Technip, Paris, 524.;

(3) Engel H.M., Macko A.S. (Eds.), 1993: Organic Geochemistry. Principles and Applications. Plenum Press, New York London, 861.;

(4) Hunt J.M., 1996: Petroleum chemistry and geology. Second edition. W.H.Freeman and Co. New York, 743.;

(5) Peters K. E., Walters C. C. a Moldowan J. M., 2005: The Biomarker Guide. II. Biomarkers and Isotopes in Petroleum Systems and Earth History. Cambridge University Press, Cambridge, UK, 1155 p.;

(6) Milička J. a Müller P., 2005: Biogeochémia. Univerzita Komenského, 86 s.;

(7) Milička J. a Macek J., 2014: Geochemická charakteristika povrchových prejavov prírodných uhľovodíkov vo vybraných roponosných terénoch ZK na Slovensku., UK Bratislava, 127 s.;

(8) Milička J., 2017: Uhľovodíkový potenciál Podunajskej panvy. UK Bratislava, 150s.

Účasť na (terénnych) cvičeniach, písomná skúška: A: 100-92 %, výborne – vynikajúce výsledky, B: 91-84%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, C: 83-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, D: 75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, E: 67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, Fx: 59 - 0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše z celkového počtu bodov, ktoré možno získať z písomného testu. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PRIF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Význam a perspektívy štúdia organickej hmoty hornín. Produkcia a akumulácia organickej hmoty. Biogeochemická evolúcia. Biogeochemické cykly. Chemické zloženie biomasy. Charakteristika počiatočnej premeny organickej hmoty. Diagenéza organickej hmoty. Procesy sedimentácie a akumulácie organickej hmoty. Procesy biomineralizácie. Aplikácia biogeochemických poznatkov v praxi. Rozdelenie a štruktúra uhľovodíkov. Geochemické fosílie a ich význam. Kerogén. Vznik ropy a plynu v prírode. Úloha času a teploty pri tvorbe ropy. Migrácia, akumulácia a degradácia prírodnej ropy, vznik ložísk. Asfalty, organické minerály. Metódy geochemického výskumu a prospekcia uhľovodíkov. Netradičné zdroje uhľovodíkov. Základy geochémie uhlia. Príklady ropných znečistení.

Po ukončení štúdia predmetu sú študenti schopní: na základe vedeckých argumentov si vytvoriť názor na biogénny/abiogénny pôvod prírodných uhľovodíkov; pochopiť mechanizmus a podmienky tvorby ropy a plynu v prírodných podmienkach, mechanizmus primárnej a sekundárnej migrácie, tvorby ložísk a možnej degradácie ropy; interpretovať analytické výsledky základných metód používaných v organickej geochémii; poznať metodiku ocenenia uhľovodíkového potenciálu daného regiónu z pohľadu geochémie; v rámci širokého komplexu metód zaujať stanovisko k prospekcii na prírodné uhľovodíky metódami organickej geochémie; úloha organickej hmoty v procesoch akumulácie kovov v prírode.

Forma výučby: prednáška/cvičenie; Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39; Týždenný: 1 hodina prednášok / 2 hodiny cvičení; Za obdobie štúdia: 13 týždňov; Metóda štúdia: prezenčná, dištančná, kombinovaná.

(1) Rimarčík M., 2007: Štatistika pre prax. ISBN: 8096981311;

(2) McKillup S., 2011: Statistics explained. An introductory guide for life scientists. ISBN: 9780521183284;

(3) Manuály ku GraphPadPrism, Statistica a PHREEQC;

(4) Inštalačné súbory a manuály k R sú prístupné na https://www.r-project.org/;

(5) Teetor P., 2011: The R Cookbook, ISBN: 978-0-596-80915-7;

(6) Stephens, R.K., Plew, R.R, 2004: Naučte se SQL za 21 dní, ISBN 80-722-6870-8;

(7) Parkhurst, D. Appelo, C., 1999: User’s guide to PHREEQC (Version 2): A computer program for speciation, batch-reaction, one-dimensional transport, and inverse geochemical calculations, USGS;

(8) Parkhurst, D., Appelo, C., 2013: Description of input and examples for PHREEQC version 3—A computer program for speciation, batch-reaction, one-dimensional transport, and inverse geochemical calculations, USGS.

100 % účasť na prednáškach a cvičeniach, vypracovanie záverečného zadania. Hodnotenie: A: 100-92 %, výborne – vynikajúce výsledky, B: 91-84%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, C: 83-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, D: 75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, E: 67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, Fx: 59 - 0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PRIF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Úvod do štatistiky, dizajn experimentu, rozdelenie štatistiky, stručná charakteristika jednotlivých štatistických metód, popisná štatistika (priemer, medián, smerodajná odchýlka, štandardná chyba, rozptyl, percentily, normálne rozdelenie, hladina štatistickej významnosti, chyba 1. a 2. druhu...). Základné výpočty a vytváranie grafov, práca v Exceli. Korelačná analýza – Pearsonov a Spearmanov koeficient. Regresná analýza – jednoduchá lineárna a nelineárna regresia. Induktívna štatistika –testovanie rozdielov - parametrické metódy (t-test, jednofaktorová ANOVA, dvojfaktorová ANOVA, viacfaktorová ANOVA...). Induktívna štatistika – testovanie rozdielov – neparametrické metódy (Kruskal-Wallis test, Mann – Whitney test, Wilcoxon test, Friedman test). Viacrozmerné štatistické metódy - analýza hlavných komponentov. Viacnásobná lineárna regresia. Zhluková analýza. Tvorba a štruktúra relačných databáz, základy jazyka SQL, demonštrácia výberu dát k štatistickému spracovaniu na príklade prepojenia relačnej databázy s R. Tvorba vstupných databáz pre hydrogeochemické modelovanie, dopĺňanie údajov do databáz, tvorba špeciačných a inverzných modelov.

Študenti po absolvovaní predmetu získajú teoretické a praktické znalosti z deskriptívnej a induktívnej štatistiky a z viacrozmerných štatistických metód. Naučia sa správne zvoliť a aplikovať štatistické metódy pri riešení problematiky súvisiacej s geochémiou a interpretovať výsledky štatistických analýz. Zdokonalia sa v práci s Excelom a s inými tabuľkovými procesormi, naučia sa pracovať v programe GraphPadPrismStatistica a základy práce s programom R. Študenti zároveň nadobudnú teoretické základy o princípoch, účele a využití hydrogeochemického modelovania a osvoja si základné praktiky modelovania v hydrogeochemickom modelovacom programe PHREEQC. Výsledky vzdelávania v tomto predmete sú prínosom pre vedeckú prácu a pre uplatnenie študentov v praxi.

Forma výučby: seminár; Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): - ; Týždenný: 2; Za obdobie štúdia: 26; Metóda štúdia: prezenčná, dištančná, kombinovaná.

(1) Ingham, J., 2011: Geomaterials under the Microscope – A Color Guide. 192 p.;

(2) Poole, B. A., Sims, I., John, St. D., 2011: Concrete petrography. A Handbook of Investigative Techniques. 2 edition, 480 p.;

(3) Ružička, P., 2012: Technogenéza geomateriálov I. Anorganické spojivá. Učebný text PriF UK, Bratislava, 162 s.;

(4) Ružička, P., 2014: Technogenéza geomateriálov II. Keramika. Učebný text PriF UK, Bratislava, 157 s.;

(5) Ružička, P., 2017: Technogenéza geomateriálov III. Petrurgické produkty a sklo. Učebný text PriF UK, Bratislava, 108 s.

Na získanie hodnotenia A je potrebné preukázať 92-100% požadovaných vedomostí; na získanie hodnotenia B 84-91%, na hodnotenie C 76-83%, na hodnotenie D 68- 75% a na hodnotenie E 61-67% požadovaných vedomostí.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Definícia geomateriálov, základné typy geomateriálov a ich priemyselné aplikácie. Produkty termickej úpravy vybraných nerudných surovín (mineralogicko-petrologická charakteristika základných zložiek, technológia výroby, normalizované hodnotenie). Žiaruvzdorné materiály – prehľad vstupných surovín a ich transformačné technologické procesy pri výrobe produktov. Sklo a petrurgické produkty: minerálna vlna a bazaltové vlákno. Hydrotermálny proces vzniku CSH fáz pri výrobe pórobetónu. Diatomit – využitie v prírodnom stave a po termickej úprave. Podmienky syntézy zeolitov a ich aplikácie. Smektitové minerály ako sorbenty toxínov aj ako nosiče liečivej zložky. Environmentálne suroviny – klasifikácia a príklady ich charakterizácie. Kovový kremík ako kritická nerastná surovina pre EÚ: Potenciálne zdroje surovín na výrobu vysokočistého kremíka. Kovový horčík ako kritická nerastná surovina pre EÚ: Potenciálne zdroje surovín na výrobu kovového horčíka. Teoretické informácie budú doplnené exkurziou do vybraných výrobných podnikov (napr. cementáreň, výrobňa minerálnej vlny, výrobňa žiaruvzdorných materiálov, tehelňa, skláreň).

Predmet voľne nadväzuje na Aplikovanú mineralógiu a petrológiu. Študent získa absolvovaním predmetu podrobnejšie vedomosti o možnosti využitia poznatkov mineralogicko- petrologického a ložiskového štúdia v aplikovanom technologickom výskume materiálov vyrábaných v rôznych priemyselných odvetviach z primárnych prírodných surovín, ale aj odpadového materiálu. Študent nadobudne prehľad o pozitívnych aj negatívnych zmenách minerálneho zloženia a mikroštruktúrneho usporiadania počas technologických postupov, čo je kľúčové z hľadiska komplexného posudzovania kvalitatívnych parametrov výrobkov definovaných v európskych normách. Predmet poukazuje na interdisciplinárne smerovanie aplikovaného výskumu, spájanie geovedných, materiálových ako aj biologických disciplín s cieľom dosiahnuť súlad ekonomickej efektivity a ochrany životného prostredia.

Hók J., Kahan Š. & Aubrecht R. 2001: Geológia Slovenska. Publ. Univerzita Komenského,

Bratislava, ISBN 80-223-1592-3, 1-47.

Kováč M. & Plašienka D. (eds.) 2003: Geologická stavba oblasti styku Alpsko-karpatsko-

panónskej sústavy a priľahlých svahov Českého masívu. Publ. Univerzita Komenského,

Bratislava, 1-85.

Podmienkou na absolvovanie predmetu je úspešné absolvovanie písomného testu (100 bodov).

Na získanie hodnotenia A je potrebné získať 91 % až 100 %, na získanie hodnotenia B 81 % až

90 %, na získanie hodnotenia C 71 % až 80 %, na získanie hodnotenia D 61 % až 70 %, na

získanie hodnotenia E 50 % až 60 %. Dosiahnutie menej ako 50 % z jednej alebo obidvoch častí

hodnotenia znamená sumárne hodnotenie Fx a študentovi nebudú zapísané kredity. Podmienky

pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PRIF UK.

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Opis územia Západných Karpát a geologické členenie Západných Karpát. Zopakovanie

základov teórie litosferických platní a opis vývoja Západných Karpát vo svetle teórie

Regionálny opis jednotlivých častí Západných Karpát: Gemerikum, okrajovo bükkikum a

Zadunajské stredohorie; Meliatikum, turnaikum, silicikum; Veporikum - sústava príkrovov

veporika; Tatrikum – opis jednotlivých jadrových pohorí; Fatrikum - sústava príkrovov fatrika;

Hronikum – sústava príkrovov hronika; Pieninské bradlové pásmo – oravikum; Flyšové pásmo

a čelná karpatská predhlbeň; Senónske uloženiny centrálnych Západných Karpát a

centrálnokarpatská paleogénna panva; Neovulkanity a neogénne panvy a kvartérny pokryv.

Absolvent predmetu získa znalosti o základnom geologickom členení Slovenska, o

geologických jednotkách, ktoré ho tvoria a ich vekovej a horninovej náplni. Oboznámi sa tiež s

horninami, ktoré tvoria významné vyplývajú na formovanie reliéfu. Študent získa vedomosti

o geologickej stavbe a vývoji týchto území, naučí sa rozumieť jej zobrazovaniu na geologických

a tektonických mapách rôznych mierok, čo je nevyhnutným predpokladom všetkých

výskumných aj prieskumných aktivít. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje

zároveň Študijný poriadok UK.

Miertuš, S. a kol.: Atómová a molekulová spektroskopia, ALFA, Bratislava, 1991;

Šucha, V. a kol.: Laboratórne metódy výskumu nerudných surovín, UK Bratislava, 1996;

Koller, L.: Analytická chémia, Princípy analytických metód pre anorganickú prvkovú analýzu, TU v Košiciach, 2002;

Klouda, P.: Moderní analytické metody, Ostrava, 2003;

Dolníček, Z.: Laboratorní metody výskumu, Univerzita Palackého v Olomouci, 2005;

Jelínek, E. (Ed.): Moderní analytické metody v geologii, VŠCHT v Praze, 2008;

Milata, V. a kol: Aplikovaná molekulová spektroskopia, STU v Bratislave, 2008;

Kubová, J. (Ed.): Špeciácia, špeciačná analýza a frakcionácia chemických prvkov v životnom prostredí, UK v Bratislave, Bratislava, 2008

Odovzdanie všetkých protokolov z cvičení a úspešné absolvovanie záverečnej písomnej skúšky, na hodnotenie A je potrebné získať najmenej 92 %, na hodnotenie B najmenej 84 %, na hodnotenie C najmenej 76 %, na hodnotenie D najmenej 68 % a na hodnotenie E najmenej 60 %.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Úvod a prehľad laboratórnych metód chemickej analýzy environmentálnych materiálov, základné pojmy, analytické a ekonomické parametre metód, vyhodnocovanie výsledkov, Odber, fyzikálno-chemická charakterizácia a mechanická úprava vzoriek, Chemická úprava vzoriek, Prekoncentračné a separačné postupy, Klasické a elektrochemické metódy, Atómová absorpčná spektrometria, Optická emisná spektrometria, Hmotnostná spektrometria, Molekulová spektrometria, Röntgenová spektrometria, Laserová spektrometria a priama analýza tuhých vzoriek, Špeciálne a rádioanalytické metódy, Špeciačná analýza a frakcionácia, izotopová analýza

Predmet informuje v širších súvislostiach o metódach chemickej analýzy vzoriek životného prostredia (pôdy, sedimenty, prachové častice, vody, odpady, biota) za účelom stanovenia a štúdia ich geochemických vlastností. Väčšinovou náplňou predmetu je spektrochemická analýza daných materiálov za účelom stanovenia ich prvkového chemického zloženia. V rámci cvičení budú tieto metódy aplikované na konkrétne vzorky.

Feketeová, Z a kol. (2017). Mikrobiálne indikátory a mikroorganizmy v substrátoch environmentálnych záťaží. VŠB-TU, Ostrava.

Klaban V (2012): Ekologie mikroorganismů. Galén, Praha.

Konhauser, K (2015): Základy geomikrobiológie. Bratislava: Univerzita Komenského.

Urík M a kol. (2011): Kapitoly z environmentálnej geochémie I. VŠB-TU, Ostrava.

Absolvovanie všetkých cvičení s odovzdaním príslušných protokolov a úspešné absolvovanie záverečnej písomnej skúšky - na hodnotenie A je potrebné získať najmenej 91 %, na hodnotenie B najmenej 81 %, na hodnotenie C najmenej 71 %, na hodnotenie D najmenej 61 % a na hodnotenie E najmenej 50 % bodov. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PRIF UK.

slovenský jazyk

Špecifiká a vlastnosti prostredia pôd a sedimentov v kontexte biogeochémie. Molekulárne metódy štúdia ekológie pôdnych (mikro)organizmov, ich izolácia z geologických materiálov a identifikácia. Mikroorganizmy v extrémnych prostrediach. Fyziologické a biochemické charakteristiky nižších organizmov v kontexte ich interakcie s anorganickými a organickými zložkami pôd a sedimentov a ich transformácií. Vplyv extracelulárnych produktov (mikro)organizmov na vlastnosti pôd - účinok (mikro)organizmov na mechanické vlastnosti pôd. Mechanizmy a princípy rezistencie a tolerancie (mikro)organizmov voči toxickým (polo)kovom a organickým polutantom. Mechanizmy (chemizmus) a princípy mikrobiálneho zvetrávania hornín a minerálov (biomechanická a biochemická deteriorácia) - biokorózia, biooxidácia, heterotrofné lúhovanie. Mechanizmy biologicky indukovaného vzniku minerálov (napr. bioredukcia, vznik mykogénnych minerálov). Bunkové povrchy a ich fyziologický význam pre organizmy a vplyv na mobilitu a biodostupnosť živín a polutantov. Interakcie mikroorganizmov s (polo)kovmi - význam biotransformácií v globálnom biogeochemickom cykle (biometylácia, bioredukcia, biovolatilizácia a i.) a toxicite (polo)kovov (špeciačná analýza). Syntéza a degradácia pôdnych humínových látok a iných prírodných organických látok. Mechanizmy biologickej a chemickej degradácie organických polutantov v pôdach a sedimentoch. Manažment biologických procesov v pôdach a využitie mikrobiálne indukovaných transformácií v environmentálnych biotechnológiách - bioremediácia, bioextrakcie, biomining.

Absolvent predmetu získa prehľad o princípoch a environmentálnych dôsledkoch interakcií (mikro)organizmov s organickými a anorganickými zložkami pôd a sedimentov, so zreteľom na aktívnu, ale aj pasívnu (mikro)organizmami indukovanú transformáciou minerálnych a amorfných fáz v kontexte geochemických procesov. Súčasne získa esenciálne informácie o význame (mikro)organizmov v procesoch syntézy, degradácie a transformácie pôdnych organických látok, ale aj polutantov organického charakteru a ich vplyv na biodostupnosť anorganických a organických živín v prostredí pôd a sedimentov. Absolvent získa prehľad aj o možnostiach aplikácie týchto procesov v environmentálnych biotechnológiách, napr. v bioremediáciách a získavaní priemyselne zaujímavých kovov z nebilančných rúd.

Luby, Š. (2015) Pohľady do nanosveta. Centrum vedecko-technických informácií SR, Martin, ISBN 978-80-8115-207-8.

Xing, B., Vecitis, C., Senesi, N. (2016) Engineered Nanoparticles And The Environment - Biophysicochemical Processes and Toxicity. Wiley-IUPAC Series in Biophysico-Chemical Processes in Environmental Systems. John Wiley & Sons, Inc., Hoboken, New Jersey, ISBN 9781119275848.

Hartland, A., Lead, J. R., Slaveykova, V. I., O'Carroll, D., Valsami-Jones, E. (2013) The Environmental Significance of Natural Nanoparticles. Nature Education Knowledge 4(8):7

Molnárová, M., Filová, A., Peško, M. (2015) Iónové a nanočasticové formy ťažkých kovov v prostredí a ich interakcia s fotosyntetizujúcimi organizmami. Vysoká škola báňská – Technická univerzita Ostrava, Hornicko-geologická fakulta, Institut environmentálního inženýrství, Ostrava.

Filipová, Z., Kukutschová, J., Mašláň M. (2012) Rizika nanomateriálů. Univerzita Palackého v Olomouci, Olomouc.

Filipová, Z., Kratošová, G., Schröfel, A., Mašláň M. (2012) Biosyntéza nanomateriálů. Univerzita Palackého v Olomouci, Olomouc.

Šebesta, M., Kolenčík, M., Matúš, P., Kořenková, L. (2017) Transport and distribution of engineered nanoparticles in soils and sediments, Chem. Listy 111: 322-328

Šebesta, M., Matúš P. (2018) Separation, detetermination and characterization of inorganic engineered nanoparticles in complex environmental samples, Chem. Listy 112: 583-589

Úspešné absolvovanie záverečnej písomnej skúšky. Na hodnotenia A je potrebné získaťnajmenej 91 % z celkového bodového hodnotenia testu, na získanie hodnotenia B najmenej 81 %, na hodnotenie C najmenej 71 %, na hodnotenie D najmenej 61 % a na hodnotenie E najmenej 50 %. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý z písomnej skúšky získa menej ako 50 %. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PRIF UK

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Nanočastice v životnom prostredí, ich význam, riziká človekom vytvorených nanočastíc a možnosti využitia prírodných a človekom vytvorených nanočastíc v prospech človeka. Aktuálne oblasti výskumu, ktoré sa zaoberajú vlastnosťami nanočastíc a rozvoj analytických metód vo výskume nanočastíc. Vznik prírodných nanočastíc a využívanie človekom vytvorených nanočastíc od obdobia staroveku až po okamih cielenej syntézy nanočastíc. Vznik nanočastíc vo vesmíre. Rôzne metódy syntézy jednoduchých a zložitejších nanočastíc, možnosti využitia extraktov z organizmov pre vytváranie nanočastíc pomocou zelenej chémie, základné biochemické procesy syntézy nanočastíc v rastlinách a mikroorganizmoch a ich rozklad. Vstupy človekom vytvorených nanočastíc do životného prostredia. Správanie sa nanočastíc v životnom prostredí a jeho jednotlivých zložkách. Dôležité vlastnosti nanočastíc pre správanie sa v životnom prostredí. Nanočastice v atmosfére. Nanočastice v prírodných vodách. Nanočastice v pôdach a sedimentoch. Riziká nanočastíc v životnom prostredí a ich toxicita pre organizmy. Aktuálne problémy pri štúdiu nanočastíc. Technológie ich odstraňovania pri úprave vôd a inom použití. Metódy a postupy využívané pri izolácii nanočastíc. Remediácia životného prostredia pomocou nanočastíc, prípadové štúdie.

Absolvent predmetu získa komplexný prehľad o príčinách a význame vzniku a zániku prírodných nanočastíc ako aj o procese vytvárania, používania syntetických nanočastíc a ich možnej kontaminácie životného prostredia rôznymi cestami. A to aj v kontexte historického vývoja prírodných vied a súčasného výskumu. Zámerom predmetu je tiež objasniť vplyv anorganickej a biologickej transformácie, asimilácie a produkcie nanočastíc a interakciu

organizmov s nanočasticami a interakciu nanočastíc s prostredím. Absolvent získa prehľad o možných rizikách nanočastíc na životné prostredie pri ich rôznom použití a tiež o možnostiach použitia nanočastíc pri remediáciách životného prostredia

Forma výučby: 3 hodiny semináru ; Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): - ; Týždenný: 3; Za obdobie štúdia: 36; Metóda štúdia: prezenčná, kombinovaná, dištančná.

(1) O. Lintnerová 2002: Vplyv ťažby nerastných surovín na životné prostredie. UK, Bratislava 1-160;

(2) Lintnerová et al., 2010: Environmentálne riziká tvorby kyslých banských vôd na opustenom ložisku Smolní. UK Bratislava,1-157;

(3) Jambor L.J., Blowes D.W., Eds., 1994 Short course handbook on environmental geochemistry of sulfide mine-wastes. Min. Assoc. Canada, 22. Internal textbook;

(4) Šottník et al., 2015: Environmentálne záťaže, SAŽP Banská Bystrica.

Publikácie vo vedeckých časopisoch.

Na získanie hodnotenia A je potrebné preukázať 92-100% požadovaných vedomostí; na získanie hodnotenia B 84-91%, na hodnotenie C 76-83%, na hodnotenie D 68- 75% a na hodnotenie E 61-67% požadovaných vedomostí.

Slovenský v kombinácii s anglickým jazykom (literatúra v angličtine ), môže byť vedený samostatný kurz v angličtine.

Ako povinný predmet sa poskytuje v letnom semestri, môžu si ho zapísať ako voliteľný predmet študenti z ostatných programov odboru Vedy o Zemi, alebo z odboru environmentalistika.

Vzťah medzi spotrebou minerálnych surovín a existenciou ľudskej spoločnosti, udržateľný rozvoj a ťažba surovín. Klasifikácia ložísk z hľadiska rizika na prostredie. Negatívne dopady ťažby NS na ŽP a ich regulácia - príklady zo Slovenska (lokálne dopady, legislatíva). Predchádzanie negatívnym dopadom a základné postupy rekultivácie. Využívanie banských odpadov ako sekundárnej suroviny. Globálne aspekty: Environmentálne dopady ťažby a využívania uhlia a uhľovodíkov (fosílne palivá). Niektoré problémy spojené s ťažbou nerudných nerastných surovín. Procesy v sulfidických ložiskách a ich odpadoch: oxidácia sulfidov, pyritu, tvorba kyslých banských vôd, geochémia Fe. Kyslé banské vody: neutralizačný mechanizmus, tvorba sekundárnych minerálov a chemizmus kyslých banských vôd. Metódy výskumu minerálov a hodnotenia rizík. Úprava alebo likvidácia banských vôd: aktívne a pasívne systémy. Mobilita kovov v prostredí s banskou činnosťou: vplyv pH na mobilitu kovov. Riziká a potenciál opustených antimónových ložísk Slovenska. Kyanidy v banských odpadoch. Aktuálne projekty - monitoring a hodnotenie rizík banskej ťažby, legislatívne aktivity, komplexné riešenia.

Schopnosť principiálne posúdiť dopad banskej činnosti a úpravy nerastných surovín na životné prostredie a charakterizovať príčiny a možnosti predchádzania rizikových vplyvov (napr. acidifikácia prostredia a mobilizácia kovov, kyanidová technológia), poznanie základných postupov rekultivácii banských území a využívania odpadov ako sekundárnych surovín. Poznatky k základnej enviro-legislatíve a platných enviro-politikách štátu a EU.