Forma výučby: prednáška a cvičenie

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 3 (1P+2C) Za obdobie štúdia: 42

Metóda štúdia: prezenčná

Case T. J. 1999. An illustrated guide to theoretical ecology. Oxford University Press

Chambers J. 2008. Software for data analysis: programming with R. Springer Science & Business Media.

Gillespie C. & Lovelace R. 2016. Efficient R programming: a practical guide to smarter programming. O'Reilly Media, Inc.

Gotelli N. J. 2008. A primer of ecology, 4th edition. Sinauer Associates

Venables W. N., Smith D. M. & R Development Core Team 2009. An introduction to R.

Predmet je ukončený písomnou skúškou zameranou na praktické zvládnutie programovacieho jazyka R. Na získanie hodnotenia A je potrebné na skúške dosiahnuť najmenej 95 bodov (zo 100), na získanie hodnotenia B najmenej 85 bodov, na hodnotenie C najmenej 75 bodov, na hodnotenie D najmenej 65 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov.

Slovenský jazyk (výučba) a anglický jazyk (literatúra a programové prostredie).

Všeobecná časť:

- úvod do R

- importovanie údajov

- klasifikácia dátových objektov

- prístup k dátam a tvorba podmnožín

- slučky

- funkcie

- základné grafické nástroje

Špeciálna časť:

- populačný rast

- metapopulácie

- medzidruhová kompetícia

- vzťah predátor-korisť

- potravné siete

Študent by si mali upevniť vedomosti zo všeobecnej ekológie a získať nové skúsenosti a zručnosti s prácou v programovacom prostredí R. Nadobudnuté vedomosti a zručnosti študenti využijú pri nadväzujúcich predmetoch orientovaných na analýzu ekologických dát resp. pri spracovaní vlastných záverečných prác.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 28

Metóda štúdia: prezenčná

Tkadlec, E. 2008: Populační ekologie, struktura, rust a dynamika populací, University Palackého, Olomouc. 400 pp.

Begon,M., J.L. Harper, C.R. Townsend, 1997: Ekologie – jedinci, populace a společenstva. (trans.

Grygova, B., Korberlova, B., Brandl Z.) University Palackého, Olomouc. 949 pp.

Jarošík, V. 2005: Rust a regulace populácií. Academia, Praha. 175 pp.

Úspešné absolvovanie predmetu je podmienené zvládnutím písomnej a ústnej skúšky minimálne na 50 %. Pri celkovom hodnotení skúšky na získanie hodnotenia A je potrebné získať minimálne 90% bodov, na získanie B minimálne 81% bodov, na získanie C minimálne 71% bodov, na získanie D minimálne 61% bodov, na získanie E minimálne 51% bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 51 % bodov.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

predmet sa poskytuje iba v zimnom semestri

Podstata a predmet štúdia populačnej ekológie, základné vlastnosti homotypických organizmov. Štruktúra populácie, hustota, disperzia, habitus, veková štruktúra a zdravotný stav populácie. Sociálna štruktúra, teritorialita populácie, natalita a mortalita. Dynamika populácie, faktory vplývajúce na dynamiku a ich účinky. Disperzia, mobilita, migrácia, translokácia. Abundančná

dynamika, jej priestorové aspekty a príčiny.

Predmetom štúdia populačnej ekológie su homotypické skupiny organizmov, čiže populácie. Cieľom výuky daného predmetu je poskytnúť študentom návod ako sa zorientovať širokej problematike interakcii a procesov pôsobiacich v ekosystémoch na úrovni populácii. Súčasne je účelom tohto predmetu oboznámiť študentov so základnými zákonitosťami a mechanizmami reakcií na podnety pôsobiace v rámci jednotlivých populačných systémov.

Forma výučby: prednáška a seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 3 (2P+1S) Za obdobie štúdia: 42

Metóda štúdia: prezenčná

Čížková, H. Vlasáková L., Květ, J. (Eds.) 2017: Mokřady: Ekologie, ochrana a udržatelné využívání.

Vyd. Jihočeská Univerzita v Českých Budějovicích, 630 s.

Dudgeon, D. 2007: Tropical stream ecology. Academic Press, 370 s.

Keddy, P.A. 2016: Wetland Ecology: Principles and Conservation. Cambridge University Press, 497 s.

Moss, B. 2018: Ecology of Freshwaters: Earth´s Bloodstream. John Wiley & Sons Ltd., 544 s.

Williams, D.D. 2006: The Biology of Temporary Waters. Oxford University Press, 337 s.

Vypracovanie a prezentovanie seminárnej práce počas semestra je podmienkou pre pokračovanie

hodnotenia ústnou skúškou. Záverečná ústna skúška je podmienkou na absolvovanie predmetu. Na získanie hodnotenia A je potrebné preukázať vynikajúce znalosti z predmetu, mať veľmi dobrý celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať v súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné

i doplňujúce otázky, na získanie hodnotenia B je potrebné preukázať výborné znalosti z predmetu, mať veľmi dobrý celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať v súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky, hoci s menšími nedostatkami, na hodnotenie C je potrebné preukázať dobré znalosti z predmetu, mať dobrý celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať v súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky aspoň priemerne, s menšími nedostatkami, na hodnotenie D je potrebné preukázať základné znalosti z predmetu, mať celkový prehľad a vedieť aspoň v základoch samostatne uvažovať v súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky, hoci s nedostatkami, a na hodnotenie E je potrebné preukázať základné znalosti z predmetu, mať určitý prehľad, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky, hoci s nedostatkami. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý preukáže menej ako 60% požadovaných vedomostí.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

1. Evolúcia a diverzita sladkovodných organizmov; 2. Riečne ekosystémy; 3. Jazerné ekosystémy; 4. Mokrade; 5. Temporálne vodné ekosystémy; 6. Život v podzemných vodách; 7. Vysokohorské vodné ekosystémy; 8. Život v tropických vodách; 9. Vodné ekosystémy v mediteránnej klíme; 9. Biodiverzita sladkovodných ekosystémov; 10., 11., 12. Človek a sladkovodné ekosystémy.

Predmet je špecializovaným kurzom nadväzujúcim na kurzy ekológie, prípadne hydrobiológie. Cieľom je poskytnúť globálny pohľadom na štruktúru a fungovanie sladkovodných ekosystémov.

Dôraz je kladený na vysvetlenie vplyvu abiotických faktorov na populácie a spoločenstvá v rozličných klimatických podmienkach, biotických vzťahov v ekosystémoch a prezentáciu ekologických konceptov objasňujúcich fungovanie sladkovodných ekosystémov. Veľký priestor je

venovaný globálnemu pohľadu na vplyv človeka na sladkovodné ekosystémy – regulácie vodných

tokov, znečisťovanie, zmeny hydrologického režimu, nadmerný lov, zavlečenie nepôvodných organizmov, vplyv klimatickej zmeny, ako i revitalizáciám a ochrane sladkovodných ekosystémov.

Lambers,H., Cambridge,M.L. Konings,H., Pons,T.L.: Variation in growth rate and productivity, Pp. 340.Smítalová,K., Šujan,Š. 1989: Dynamické modely biologických spoločenstiev. VEDA, Vyd. SAV, Pp.156.Šesták, Z., Čatský, J., Jarvis, P., 1971: Plant Photosynthetic Production, Dr. W. Junk N. V. Publ.,The Hague, 818 pp.

Predmet končí písomnou skúškou. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať minimálne 92% bodov z testu, na získanie B minimálne 84% bodov z testu, na získanie C minimálne 76% bodov z testu, na získanie D minimálne 68% bodov z testu, na získanie E minimálne 60% bodov z testu. Hodnotenie nebude udelené študentovi, ktorý hranicu 60% bodov nedosiahne.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Predmet sa poskytuje iba v zimnom semestri

1. Produkčná ekológia a základné charakteristiky pre populáciu, spoločenstvo a ekosystém.2. Analýza fyzikálnych a biotických faktorov ovplyvňujúcich primárnu produkciu kultúrnych plodín a divorastúcich rastlín.3.Rastová analýza a výpočet základných rastových parametrov. 4. Charakteristika matematických modelov a ich využitie v produkčnej ekológii. 5. Energetický ekvivalent a zisťovanie ekologických dát v sekundárnej produktivite.6. Význam a stanovovanie konzumcie, produkcie, defekácie, respirácie a asimilácie u konzumentov. 7. Ekologické účinnosti a výpočet energetického rozpočtu na úrovni individua, populácie a spoločenstva. 8. Základné fyzikálne a chemické enviromentálne faktory ovplyňujúce produkciu hydrobiontov. 9. Primárni producenti, produkcia vo vodách a jej meranie. Alochtónne organické látky ich význam pre tok energie vo vodných ekosystémoch. 10. Sekundárna produkcia zooplanktónu, zoobentosu a nektónu a jej meranie.11. Látkový metabolizmus tokov, koncept riečneho kontinua.12. Potravové reťazce a produkcia v kontinentálnych vodách. 13. Potravové reťazce a produkcia v oceánoch.

Študent získa prehľad o vývine produkčnej ekológie, oboznámi sa s faktormi ovplyvňujúcimi primárnu produkciu a sekundárnu produkciu, metódami štúdia rastu a s matematickými modelmi v produkčnej ekológii. Oboznámi sa metódami hodnotenia toku energie a prísunom a rozkladom alochtónej hmoty vo vodných ekosystémoch.

Forma výučby: prednáška/cvičenie; Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39; Týždenný: 2 hodiny prednášok / 1 hodina cvičení; Za obdobie štúdia: 13 týždňov; Metóda štúdia: prezenčná, dištančná, kombinovaná.

(1) Frankovská J., Kordík J., Slaninka I., Jurkovič Ľ., Greif V., Šottník P., Dananaj I., Mikita S., Dercová K., Jánová, V., 2010: Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží. Štátny geologický ústav D. Štúra, Bratislava, 360 s.;

(2) Matějů V. et al., 2006: Kompendium sanačních technologií. Vodní zdroje Ekomonitor, s r. o., Chrudim, 1. vydanie, 280 s.;

(3) LaGrega M.D., Buckingham P.L., Evans J.C., 1994: Hazardous Waste Management. McGraw Hill.

Účasť na cvičeniach, písomná skúška. Hodnotenie: A: 100-92 %, výborne – vynikajúce výsledky, B: 91-84%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, C: 83-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, D: 75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, E: 67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, Fx: 59 - 0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše z celkového počtu bodov, ktoré možno získať z písomného testu. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PRIF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Metódy sanácie horninového prostredia a pevných materiálov. Metódy sanácie vôd. Metódy čistenia pôdneho vzduchu a vzdušnín. Nanotechnológie na sanáciu environmentálnych záťaží.

Sanančné metódy in-situ a ex-situ (Bioventing. Bioremediácia. Biodegradácia. Fytoremediácia

a rizoremediácia. Prirodzená atenuácia. Landfarming. Chemická oxidácia. Elektronická dekontaminácia. Narušovanie štruktúry, štiepenie. Vymývanie pôdy. Venting a airsparging. Solidifikácia a stabilizácia. Termicky podporované odparovanie. Zakrytie, uzavretie a enkapsulácia. Vitrifikácia. Bariéry (slurry walls). Príklady aplikácie sanačných metód na reálnych lokalitách v SR a ČR.

Po absolvovaní štúdia tohto predmetu získajú študenti ucelený prehľad o širokej škále sanačných metód, ktoré sa používajú pri likvidácii znečistenia horninového prostredia, podzemných a povrchových vôd ako aj pôd. Výsledky vzdelávania v tomto predmete sú prínosom pre uplatnenie študentov v praxi pri aplikácii sanačných technológii ako aj pre uplatnenie študentov v štátnej a verejnej správe v sektore manažmentu životného prostredia.

Forma výučby: prednáška / seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39

Týždenný: 2/1 (2P/1S) Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

- Pauditšová, E., 2014: Hodnotenie vplyvov na krajinu v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, Acta Environ. Univ. Comenianae, 22(1): 72-96.

- Pavličková, K., Kozová, M. (eds.) 2009: Posudzovanie vplyvov na životné prostredie. VŠ skriptum, Bratislava: Univerzita Komenského, Prírodovedecká fakulta (CD), 123 p. – aktualizovaná verzia

- Pavličková, K., Kozová, M., Belčáková, I., Drdoš, J., Pauditšová, E., Kalivodová, E., 2009: Krajinná ekológia v posudzovaní vplyvov na životné prostredie. VŠ skriptum, Bratislava: Univerzita Komenského, Prírodovedecká fakulta (CD), 107 p.

- Morris, P., Therivel, R., 2009: Methods of Environmental Impact Assessment, UCL Press, Abingdon, 560 p.

- Belčáková, I., 2015: Hodnotenie vplyvov na krajinu v plánovacom procese, Bratislava: VEDA vyd. SAV, 136 p.

- právne predpisy (zákony, vyhlášky, smernice EÚ)

- metodické príručky ŠOP SR – hodnotenie lesných a nelesných biotopov, primerané hodnotenie, VÚD a. s. – hodnotenie dopadov v súvislosti s meniacou sa klímou a iné

- zámery, správy o hodnotení, správy o hodnotení s celoštátnym dosahom, správy o hodnotení územnoplánovacej dokumentácie, oznámenia o zmene, odborné posudky na dokumentáciu EIA/SEA

Absolvovanie predmetu je ukončené ústnou skúškou, ktorá je hodnotená nasledovne percentuálnym podielom z celkového maximálneho počtu bodov: A (100 – 93 %) – študent preukázal vynikajúce vedomosti a ich spájanie; B (92 – 85 %) – študent preukázal nadpriemerné vedomosti a ich spájanie; C (84 – 77 %) – študent preukázal bežné vedomosti s menšími chybami v ich spájaní; D (76 – 69 %) – študent preukázal prijateľné vedomosti; E (68 – 60 %) – študent splnil kritériá na minimálnej vedomostnej úrovni. Kredity nie sú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % z maximálne možného počtu bodov. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra aj v anglickom jazyku)

- Základné metodické východiská posudzovania vplyvov na životné prostredie, začiatky posudzovania vplyvov na životné prostredie vo svete a v SR, súčasný stav v EÚ

- Účel slovenského zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

- Účastníci procesu posudzovania vplyvov činností na životné prostredie (EIA) – ich úloha, práva a zodpovednosť, základné kroky procesu EIA

- Strategické environmentálne hodnotenie a jeho legislatívne zabezpečenie v EÚ a na Slovensku; vysvetlenie rozdielov medzi EIA a SEA; hlavné metodické zásady tvorby strategického dokumentu a objasnenie úlohy ex-ante hodnotenia pri jeho tvorbe.

- Základné kroky procesu SEA a účastníci procesu SEA podľa zákona. Osobitosti hodnotenia strategických dokumentov na celoštátnej úrovni a územnoplánovacej dokumentácie.

- Činnosti podliehajúce posudzovaniu podľa zákona a ich členenie z hľadiska ich závažnosti.

- Vysvetlenie významu, spracovania, obsahu a doručenia zámeru. Zisťovacie konanie, rozsah hodnotenia a časový harmonogram, správa o hodnotení, informačné zdroje pre správu o hodnotení, porovnanie zámeru a správy o hodnotení, požiadavky na správu o hodnotení a jej obsah, zabezpečenie verejného prerokovania, vypracovanie odborného posudku, vyhláška o vedení zoznamu odborne spôsobilých osôb na posudzovanie vplyvov na životné prostredie, význam záverečné stanovisko a jeho význam pre povoľovacie konanie.

- Dohovor EHK OSN o hodnotení vplyvov presahujúcich štátne hranice, súčasný stav legislatívnych úprav pre posudzovanie vplyvov v susedných štátoch (Rakúsko, Česká republika, Poľsko, Ukrajina, Maďarsko), uplatnenie Dohovoru z Espoo v SR. Protokol o SEA.

Výsledkom vzdelávania je pre študenta získanie teoretických vedomostí o posudzovaní vplyvov činností a strategických dokumentov na životné prostredie, a to na úrovni Európskeho spoločenstva a SR. Študent získa zručnosti týkajúce sa postupov identifikácie, predikcie a hodnotenia vplyvov na životné prostredie. Teoretické vedomosti sú dopĺňané príkladmi z praxe. Pozornosť je venovaná aj transhraničnému kontextu posudzovania vplyvov na životné prostredie a predmet tiež zahŕňa interdisciplinárne odborné prepojenie na úrovni oboznámenia sa s aktuálnymi metodickými prístupmi hodnotenia vybraných zložiek životného prostredia (vodné útvary, zmena klímy, Natura 2000).

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2 (2P) Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

CHMIELEWSKA, E.: Ochrana vôd, Epos Bratislava 2004

CHMIELEWSKÁ E.; BEDRNA Z.; KRIŠTÍN J.: Procesy čistenia vody, pôdy a ovzdušia, Skriptum PRIF UK Bratislava 2002.

CHMIELEWSKÁ,E.: History and presence of water sanitation, First edition, 49 pages, publ. online.

Textbook of Faculty of Natural Sciences, Comenius University Bratislava 2022, ISBN 978-80-223-

5371-7.https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/envi/kee/zamestnanci/chmielewska/water_sanitation.pdf

https://alis.uniba.sk:8443/lib/item?id=chamo:731240

ATTENBOURGH, D, A HUGHES, J.: Život na našej planéte, Moje svedectvá a vízia do budúcnosti. Vyd. Barecz & Conrad Books 2021.

Zákony 2022, VI.časť A,B: Odpady, Obaly, Vodný zákon, Vydav. Poradca s r.o., 728 str. ISBN 978808162243.

Hodnotenie predmetu prebieha formou písomnej skúšky. Výsledné hodnotenie bude odstupňované nasledovne. A (91-100 %) – vynikajúce (výnimočný výkon s originálnym myslením a výbornou schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), B (81-90 %) – veľmi dobré (veľmi dobrý výkon s prejavmi originálneho myslenia, veľmi dobrá schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), C (73-80 %) – dobré (dobrý výkon so zriedkavými prejavmi originálneho myslenia, primeraná schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať), D (66-72 %) – dostatočné (relatívne slabý výkon takmer bez originálneho myslenia, so schopnosťou analyzovať, ale so zníženou schopnosťou syntetizovať a interpretovať), E (60-65 %) – minimálne prijateľné (veľmi slabý výkon bez originálneho myslenia, ukazuje nedostatočné pochopenie niektorých základných súčastí predmetu, schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať je značne obmedzená), Fx (pod 60 %) – neprijateľné (slabý výkon , ktorý indikuje nedostatok vedomostí a nepochopenie základných súčastí predmetu). Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra aj v anglickom jazyku)

1.Množstvo a akosť odpadových vôd, odpadové vody a ich vplyv na recipient, 2. čistenie odpadových vôd, základná zostava konvenčnej ČOV, 3. biologicke procesy čistenia odp. vôd aeróbne a anaeróbne, pojem aktivovaného kalu, 4. mikroorganizmy, rozdelenie, generačný čas, karbonizácia, 5. biologické odstraňovanie dusíka a fosforu, luxury uptake, 6. zneškodňovanie čistiarenského kalu, stabilizácia, 7. alternatívne spôsoby dočisťovania odpadových vôd za biologickým stupňom, 8. úprava vody, mineralizácia, kvalitatívne požiadavky na pitnú vodu, právna ochrana vôd v SR, 9. vodárenské sústavy, typy prírodných vôd, 10. základné procesy (usadzovanie, filtrácia, koagulácia), 11. úprava vody chemickými činidlami, odkysľovanie, odplynovanie, iónová výmena, adsorpcia, 12. flotácia, in situ úprava, hydraulická ochrana vôd, exkurzia na ČOV.

Cieľom výučby je zoznámiť poslucháčov environmentálneho zamerania s nasledujúcimi poznatkami: Základné procesy pri čistení odpadových vôd a úprave povrchových, podzemných resp. úžitkových vôd. Nakladanie s čistiarenským kalom.Terciárne spôsoby dočisťovania biologicky predčistených vôd. Právna ochrana vôd v SR. Vodárenský systém Bratislavy. Hydraulická ochrana vôd a.s. Slovnaft.

Základy hydrochémie vôd. Fyzikálno-chemické a biologické vlastnosti vôd. Rámcová smernica o vode (2000/60/ES). Základné procesy úpravy vody (usadzovanie, filtrácia, koagulácia, adsorpcia, zmäkčovanie vody a iné). V rámci predmetu sa navštívi čistiareň odpadových vôd v Bratislave.

Forma výučby: prednáška/seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39

Týždenný: 2/1 (2P/1S) Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

CHMIELEWSKÁ,E., KURUC, J.: Odpady (Nakladanie s tuhým neaktívnym a rádioaktívnym odpadom), Epos-Vydavateľstvo Univerzity Komenského Bratislava 2008, ISBN: 978-80-223-2407-6 (336 str.).

CHRIAŠTEL, L.: Recyklácia odpadov, Skriptum SF STU, Bratislava 2001

CHMIELEWSKÁ, E., KURUC, J.: Odpadové hospodárstvo (učebnica pre stredné školy), Vydavateľstvo Príroda, ISBN 978-80-07-01812-9, p. 83, Bratislava 2010.

CHMIELEWSKÁ, E., REHÁČKOVÁ, T., FENDEK, M., FEDOR, P., BEDRNA, Z.: Ochrana a využívanie prírodných zdrojov, Vydavateľstvo Epos, ISBN: 978-80-8057-846-6, 349 str. (autor: 111 str.), Bratislava 2011.

CHMIELEWSKÁ, E.; BEDRNA, Z.: Rizikové látky a environmentálne hazardy, Bratislava 2007,

CICERO, sro (114 str.), ISBN: 978-80-969678-0-3.

www.odpady – portal.sk

http://odpady – online.cz

ATTENBOURGH, D; HUGHES, J.: Život na našej planéte, Moje svedectvá a vízia do budúcnosti. Vyd. Barecz & Conrad Books 2021. STOIBER, H.; KURZ, G.; HALÁSZ, L.; CHOVANEC, J.; ŠIMKOVICOVÁ, V.: Biela kniha energetického zhodnocovania odpadov v SR, údaje, čísla, fakty. Prvé vydanie, ewia a. s., september 2020. ISBN 978-80-570-2270-1.

Zákony 2022, VI.časť A,B: Odpady, Obaly, Vodný zákon, Vydav. Poradca s r.o., 728 str. ISBN 978808162243.

Hodnotenie predmetu prebieha formou písomnej skúšky. Výsledné hodnotenie bude odstupňované nasledovne. A (91-100 %) – vynikajúce (výnimočný výkon s originálnym myslením a výbornou schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), B (81-90 %) – veľmi dobré (veľmi dobrý výkon s prejavmi originálneho myslenia, veľmi dobrá schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), C (73-80 %) – dobré (dobrý výkon so zriedkavými prejavmi originálneho myslenia, primeraná schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať), D (66-72 %) – dostatočné (relatívne slabý výkon takmer bez originálneho myslenia, so schopnosťou analyzovať, ale so zníženou schopnosťou syntetizovať a interpretovať), E (60-65 %) – minimálne prijateľné (veľmi slabý výkon bez originálneho myslenia, ukazuje nedostatočné pochopenie niektorých základných súčastí predmetu, schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať je značne obmedzená), Fx (pod 60 %) – neprijateľné (slabý výkon , ktorý indikuje nedostatok vedomostí a nepochopenie základných súčastí predmetu). Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra aj v anglickom jazyku)

1.Súčasná situácia odpadového hospodárstva v SR, 2. strategické smery odpadového hospodárstva vo svete a u nás, Zákon o odpadoch, 3. zneškodňovanie tuhých odpadov spaľovaním, čistenie dymových plynov, 4. skládkovanie odpadov, triedy vyluhovateľnosti, stavebné triedy skládok, tesniace systémy, technológia ukladania odpadu na skládku, 5. kompostovanie, mikrobiológia a prevádzkové podmienky kompostovania, rizikové faktory, 6. biodegradácie ropných uhľovodíkov v zeminách, biologická rozložiteľnosť, metabolické dráhy, sanácia zemín in situ a ex situ, 7. nakladanie s rádioaktívnym odpadom, solidifikácia, úložiská RAO, 8. recyklácia odpadu, Recyklačný fond, recyklačné komodity v SR a vo svete, 9. recyklácia plastov, priemyselná výroba a trendy vývoja biologicky rozložiteľných plastov, 10. recyklácia autovrakov, batérii, papiera, železného šrotu, pneumatík, elektroniky, svetelných zdrojov, opotrebovaných olejov, tetrapakov a iných komodít.

Cieľom výučby je zoznámiť poslucháčov environmentálneho zamerania s nasledujúcimi poznatkami: Zákon o odpadoch, zneškodňovanie tuhých odpadov spaľovaním a technológia čistenia spalín, nakladanie s tuhým odpadom (kompostovanie, bioremediácie, skládkovanie, solidifikácia nebezpečného odpadu) nakladanie s rádioaktívnym (RAO) odpadom, triedenie, recyklácia a zhodnocovanie jednotlivých komodít komunálneho odpadu.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2 (2P) Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná (dištančná forma prebieha v prípade špecifických situácií (napr.

pandémia), prebieha online cez MS Teams)

Čerňanský, S. (2018): Úvod do environmentálnych biotechnológií. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 144 s. ISBN 978-80-223-4620-7

Fečko, P., Kušnierová, M., Čablík, V., Pečtová, I., 2004: Environmentální biotechnologie. VŠB- Technická univerzita, Ostrava.

Ďalšia odporúčaná literatúra (v prípade záujmu o rozšírenie poznatkov prednášanej problematiky):

Bertók, T., Bertóková, A. (2017): Nanobiotechnológie alebo Od lepiacej pásky k medicínskym aplikáciám. VEDA, Bratislava, 172 s.

Fečko, P., Kušnierová, M., Sochorková, A., Praščáková, M., Ovčaří, P., Mucha, Nikolas, Janáková, I. (2008): Biotechnológie v úprave uhlia. VŠB-Technická univerzita, Ostrava, 156 s.

Grenčíková, A., Škulcová, A., Bondarev, D., Ryba, J., Mackuľak, T. (2019): Mikroplasty od výroby po náš tanier. Spektrum STU, Bratislava, 214 s.

Gryndler, M. (ed.) (2004): Mykorhizní symbióza. O soužití hub s kořeny rostlin. Academia, Praha, 368 s.

Kafková, V., Karas, D., Cyprichová, V. (2021): Vodík. Enviral, Leopoldov, 196 s.

Krátký, L., Jirout, T. (2015): Moderní trendy předúprav biomasy pro intenzifikaci výroby biopaliv druhé generace. ČVUT, Praha, 190 s.

Ledererová, J. (ed.) (2009): Biokorozní vlivy na stavební díla. Silikátový svaz, Praha, 276 s.

Pavela, R. (2011): Botanické pesticidy. Kurent, České Budějovice, 130 s.

Petříková, V., Weger, J. (2015): Pěstování rostlin pro energetické a technické využití (biomasa, bioplyn, krmiva). Profi Press, Praha, 152 s.

Mieslerová, B., Sedlářová, M., Lebeda, A. (2016): Houby a houbám podobné organismy v biotechnologiích. Univerzita Palackého, Olomouc, 200 s.

Schulz, H., Eder, B. (2004): Bioplyn v praxi. HEL, Ostrava, 168 s.

Študijná literatúra ako aj ďalšia odporúčaná literatúra je dostupná u vyučujúceho.

Záverečné hodnotenie je na základe ústnej skúšky. Výsledné hodnotenie bude odstupňované nasledovne. A (91-100 %) – vynikajúce (výnimočný výkon s originálnym myslením a výbornou schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), B (81-90 %) – veľmi dobré (veľmi dobrý výkon s prejavmi originálneho myslenia, veľmi dobrá schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), C (73-80 %) – dobré (dobrý výkon so zriedkavými prejavmi originálneho myslenia, primeraná schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať), D (66-72 %) – dostatočné (relatívne slabý výkon takmer bez originálneho myslenia, so schopnosťou analyzovať, ale so zníženou schopnosťou syntetizovať a interpretovať), E (60-65 %) – minimálne prijateľné (veľmi slabý výkon bez originálneho myslenia, ukazuje nedostatočné pochopenie niektorých základných súčastí predmetu, schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať je značne obmedzená), Fx (pod 60 %) – neprijateľné (slabý výkon , ktorý indikuje nedostatok vedomostí a nepochopenie základných súčastí predmetu).

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Environmentálna mikrobiológia, environmentálne biotechnológie, nanobiotechnológie, organizmy v en. biotechnológiách. Extrémofily a využitie ich unikátneho metabolizmu v praxi. Bioenergetika a biopalivá – výroba, použitie, environmentálne dôsledky (energetické plodiny, tuhé biopalivá, doprava, bioplyn, skládkový plyn, bioetanol, bionafta, vodík a biovodík, nové generácie biopalív, biorafinérie, situácia na Slovensku a v EÚ). Bioremediácia vybraných xenobiotík. Polyméry - plasty a bioplasty – typy, biodegradácia v prírode, použitie, mikroplasty, ich osud v prírode. Využitie environmentálnych biotechnológií v papierenskom priemysle (biovybieľovanie, biodelignifikácia). Environmentálne biotechnológie v poľnohospodárstve (biohnojivá, mikrobiálne pesticídy, biologická ochrana rastlín, biopesticídy, biologická kontrola nematód, mykoríza a zvyšovanie úrodnosti, silážovanie, probiotiká v poľnohospodárstve). Environmentálne biotechnológie v stavebníctve (biokorózia stavebného materiálu, drevokazné huby). Environmentálne biotechnológie fosílnych palív (mikrobiálna desulfurizácia uhlia, mikrobiálna denitrogenácia fosílnych palív, mikrobiálna solubilizácia uhlia). Environmentálne biotechnológie v banskom priemysle (biohydrometalurgia - biolúhovanie, biomining, fytomining)

Študenti získajú poznatky o využívaní organizmov (predovšetkým mikroorganizmov a rastlín) v širokej palete environmentálnych, poľnohospodárskych a priemyselných aplikácií. Podrobne sa oboznámia s celým radom metodologických postupov na výskum a využitie biodiverzity (mikro)organizmov a ich metabolických aktivít v prospech človeka a životného prostredia. Oboznámia sa s produkciou, bioprodukciou a biodegradáciou v prostredí rôznych polymérov – plastov, biodegradovateľných a nebiodegradovateľných bioplastov. Získajú poznatky o využívaní environmentálnych biotechnológií pri ochrane a využívaní prírody a krajiny v poľnohospodárstve a vinohradníctve (biologická ochrana, biopesticídy, biohnojivá), v ťažobnom a banskom priemysle, pri spracovaní drevnej hmoty (papierenský priemysel) a fosílnych palív, pri využívaní biopalív a biosenzorov v ochrane životného prostredia a pod.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39

Týždenný: 3 (3P) Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

Begon, M., J. L. Harper & C. R. Townsend, 1986. Ecology: individuals, populations and communities. Blackwell Scientific Publications, Oxford. Fedor, P., 2008: Vybrané kapitoly z monitoringu životného prostredia. AX Inzert, Bratislava, 79 s. Míchal., I., 1994: Ekologická stabilita. Veronica, Brno, 276 pp. Losos, B., Gulička, J., Lellák, J., Pelikán, J., 1984: Ekologie živočichů. SPN, Praha, 316 pp. Odum, E: P., 1977: Základy ekológie. Academia, Praha, 736 pp. Spellerberg, I. E., 1991: Monitoring ecological change. Cambridge University Press, 334 pp.

Hodnotenie predmetu prebieha formou ústnej skúšky, ktorej úspešné absolvovanie odráža dostatočnú orientáciu študenta v uvedenej problematike na úrovni výbornej s vynikajúcimi študijnými výsledkami (A – 100%- 91%), veľmi dobrej so stále nadpriemernými výsledkami (B – 90% - 81%), dobrej s priemerným prehľadom v predmetnej oblasti (C – 80% - 73%), uspokojivej s prijateľnými výsledkami (D – 72% - 66%) alebo dostatočnej s minimálne akceptovateľnými študijnými výsledkami (E – 65% - 60%).Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra aj v anglickom jazyku)

Študijný predmet Ekológia ekosystémov predstavuje základné poznatky o problematike stability, dynamiky a štruktúry ekologických systémov. Koncipovaný na báze Bertalanffyho teórie systémov odvíja sa od jednotlivých zložiek cez subsystémy smerom ku systémom a supersystémom s vyzretou mierou homeostázy a homeorhézy v intenciách mechanizmov rezistencie a reziliencie. Výstupy tejto problematiky sa celkom iste dotýkajú aj pochopenia vzťahov medzi diverzitou a stabilitou (Eltonov konvenčný názor, Mayove hypotézy). Poskytuje základný prehľad moderných poznatkov v oblasti stability ekologických systémov ale rovnako aj sukcesného vývoja (faciltácia, inhibícia, primárna a sekundárna sukcesia, degradačná, autogénna a alogénna sukcesia) a produkcie (primárna aj sekundárna úroveň). Súčasťou sú aj vybrané kapitoly demekologických aspektov jednotlivých druhov v ekosystéme (Lotkov-Volterov model, logistická rovnica) a ich mechanizmy v konkurencii (komplementarita, potenciálna konkurencia). Dôležitou súčasťou tematického zamerania predmetu sú aj výstupy do aplikovanej sféry ochrany prírody (ekosozologické aspekty).

Absolvovaním predmetu študent získava dostatočnú orientáciu v problematike ekologických systémov na všetkých základných úrovniach organizácie. Toto penzum znalostí je esenciálne pre pevne etablovanú teoretickú výbavu absolventa z hľadiska jeho vedomostí, ale rovnako podporuje rozvoj jeho potenciálu v širokej oblasti aplikovanej environmentálnej praxe. Nesporne sa výsledky vzdelávania prejavia aj na prehľade študenta v rovine metodologických prístupov v predmetnej problematike. Predmet je jasne koncipovaný komplementárne so širokou škálou ďalších kurzov s cieľom odbornej prípravy absolventa pre riešenie konkrétnych problémov environmentálneho výskumu či aplikovanej sféry. Jeho koncepcia vychádza zo systémovej teórie a holizmu a výstupy nesú filozofiu udržateľnosti pri využívaní a ochrane prírodných zdrojov

Forma výučby: prednášky a semináre

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39

Týždenný: 3 Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

- Hrnčiarová, T., Izakovičová, Z., Pauditšová, E. et al., 2006: Krajinnoekologické podmienky rozvoja Bratislavy, Bratislava: VEDA, 315 p.

- Kozová, M., Pauditšová, E., Finka, M., 2010: Krajinné plánovanie, Bratislava, vyd. STU v Bratislave, 326 p.

- Majerník, M., Chovancová, J., 2008: Systémy, formy a nástroje environmentálneho manažérstva využiteľné v malých a stredných podnikoch, Život. prostr., 42(3): 115 – 124.

- Nel-lo, O., Mele, R., 2016: Cities in the 21st Century, Routledge, 310 p.

- Pauditšová, E., Reháčková, T., Tekeľ, M., 2007: Pozemkové úpravy a ich vplyv na manažment krajiny. Život. prostr. 41(3): 159-161.

- Pavličková, K., Novanská, V., Kozová, M., Moravčíková, Z., Pauditšová, E., Petriková, D., 2009: Environmentálne plánovanie a manažment. VŠ učebnica, Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave, vyd. UK v Bratislave (CD), 127 p.

- Európska komisia, 2021: EMAS úloha pri prechode na udržateľné financovanie Prípadová štúdia, 6 p. Dostupné na: https://www.sazp.sk/zivotne-prostredie/environmentalne-

manazerstvo/propagacne-materialy-dobrovolne-nastroje-environmentalnej-

politiky/publikacie/

- Muller, M. (ed.), 2020: EMAS Environment ako hnací motor zmeny, Prípadová štúdia, Osvedčené postupy od nominovaných na ocenenie EMAS 2019, Európska komisia - DG Životné prostredie - B1 Udržateľná výroba, výrobky a spotreba, Úrad pre publikácie Európskej únie, 19 p. Dostupné na: https://www.sazp.sk/zivotne-prostredie/environmentalne- manazerstvo/propagacne-materialy-dobrovolne-nastroje-environmentalnej-politiky/publikacie/

- aktuálne súvisiace právne predpisy, rezortné a celoštátne, európske a celosvetové strategické dokumenty (stratégie, plány a politiky)

Podmienkou absolvovania predmetu je aktívna práca študenta počas seminárov, odovzdané zadania do termínu písomnej skúšky a úspešné zvládnutie písomnej skúšky s bodovým ohodnotením väčším ako je 61 % z maximálneho počtu bodov. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 93 % bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 85 % bodov, na hodnotenie C najmenej 77 % bodov, na hodnotenie D najmenej 69 % bodov a na hodnotenie E najmenej 60 % z maximálneho počtu bodov. Kredity za predmet nie sú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % z maximálneho počtu bodov. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým a českým jazykom (študijná literatúra je v slovenskom, anglickom a českom jazyku)

Predmet zahŕňa témy:

- ciele, princípy, kritériá a indikátory udržateľného rozvoja ako základný pilier environmentálneho plánovania

- environmentálne, sociálne, ekonomické a behaviorálne aspekty udržateľného rozvoja

- udržateľný rozvoj a environmentálna politika (národná, európska, celosvetová)

- aktuálne strategické environmentálne dokumenty (miestna regionálna, národná, európska a celosvetová úroveň)

- história, vývoj a súčasnosť environmentálneho manažérstva

- formálne a neformálne nástroje environmentálneho správania

- integrované manažérske systémy organizácií a podnikov; environmentálne manažérske systémy (EMS), environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), ISO 14 001,

- princípy obehového hospodárstva

- princípy v plánovacích činnostiach: udržateľného rozvoja, únosnej miery zaťaženia, najvyššej ochrany, spolupráce a spolupatričnosti, komplexnosti, primeranosti a hospodárnosti, systematickosti, aktuálnosti a informovanosti

- krajinné plánovanie

– teoretické základy, vývoj krajinného plánovania na Slovensku, legislatívne zázemie

- ciele a hybné sily krajinného plánovania

- prierezové a sektorové plánovanie využívania krajiny

– teoretické, inštitucionálne, legislatívne a metodické prepojenie na prax

- krajinnoekologické plánovanie podľa metodiky LANDEP

- krajinné plánovanie a jeho väzba na územné plánovanie a regionálny rozvoj; priemet údajov a informácií do máp uplatňovaných v plánovacej praxi

- príklady vybraných plánovacích nástrojov (územné systémy ekologickej stability, pozemkové úpravy, posudzovanie vplyvov na životné prostredie, hodnotenie vizuálnych charakteristík krajiny)

Predmet študentom ponúka možnosť zvýšiť si vedomosti v oblasti environmentálneho a krajinného plánovania od úrovne pojmov, teoretických základov, strategických dokumentov až po praktické manažérske systémy v organizáciách a podnikoch, vrátane procesov prezentujúcich krajinné plánovanie a rozhodovacie procesy týkajúce sa plánovacej praxe. V rámci prednášok sa témy rozvíjajú od vysvetlenia terminológie, cez princípy a ciele udržateľného rozvoja, zásady environmentálnej politiky, strategické dokumentácie, integrované environmentálne manažérske systémy organizácií až po praktické stránky plánovania v území so zreteľom na krajinné plánovanie, vrátane teoreticko-metodických vstupov až po praktické príklady krajinnoekologickej praxe na Slovensku. Prednášky sú doplnené seminármi, v rámci ktorých študenti spracovávajú a prezentujú vybrané témy, pracujú s prípadovými štúdiami, vedú diskusie a učia sa tímovo pracovať.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39

Týždenný: 3 (3P) Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

Whitman, D. W:, Ananthakrishnan, T. N. (eds.) 2009. Phenotypic plasticity of insects: Mechanisms and Consequences. Science Publishers, Enfield (NH), Jersey, Plymouth, 894 pp.

West-Eberhart, M. J. 2003: Developmental plasticity and evolution, NY: Oxford University Press, New York, 814 pp.

Bell, M. A. et al. 2010. Evolution since Darwin: the first 150 years. Sinauer Associates is an imprint of Oxford University Press; 1 edition

Wilson, E.O. 1992. The diversity of life. Harvard University Press, 424 pp.

Begon, M., J. L. Harper & C. R. Townsend, 1986. Ecology: individuals, populations and communities. Blackwell Scientific Publications, Oxford

Odum, E: P., 1977: Základy ekológie. Academia, Praha, 736 pp.

Spellerberg, I. E., 1991: Monitoring ecological change. Cambridge University Press, 334 pp.

Navjot, S. S., Ehrlich, P. R. (eds.) 2010. Conservation Biology for All. Oxford University Press, New York, 344 pp.

Hodnotenie predmetu prebieha formou písomnej skúšky, ktorej úspešné absolvovanie odráža dostatočnú orientáciu študenta v uvedenej problematike na úrovni výbornej s vynikajúcimi študijnými výsledkami (A – 100%-91%), veľmi dobrej so stále nadpriemernými výsledkami (B – 90% - 81%), dobrej s priemerným prehľadom v predmetnej oblasti (C – 80% - 73%), uspokojivej s prijateľnými výsledkami (D – 72% - 66%) alebo dostatočnej s minimálne akceptovateľnými študijnými výsledkami (E – 65% - 60%).Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra aj v anglickom jazyku)

Študijný predmet Biodiverzita je pokročilým kurzom série predmetov Biodiverzita 1 - 4.

Koncipovaný na báze Bertalanffyho teórie systémov predstavuje základné princípy mechanizmov v biologických a ekologických systémoch. Odvíja sa od jednotlivých zložiek cez subsystémy smerom ku systémom a supersystémom s vyzretou mierou homeostázy a homeorhézy v intenciách mechanizmov rezistencie a reziliencie. Poskytuje základný prehľad moderných poznatkov v oblasti diverzity biologických systémov z hľadiska ich dynamiky od úrovne genetickej (napr. otázky fenotypovej plasticity druhu, adaptácie na špecifické ekologické podmienky) cez druhovú rozmanitosť (koncept pohlavného výberu, koncept diverzity a ekvitability, indexy druhovej diverzity) až po rozmanitosť na ekosystémovej úrovni. Súčasťou sú aj vybrané kapitoly evolúcie v prírode ako aj vysoko aktuálna problematika antropického impaktu (klimatická zmena, introdukcie, deštrukcia habitatov, znečistenie) na biodiverzitu a jej dynamiku.

Absolvovaním predmetu študent získava dostatočnú orientáciu v problematike biologickej rozmanitosti na všetkých základných úrovniach organizácie. Toto penzum znalostí je esenciálne pre pevne etablovanú teoretickú výbavu absolventa z hľadiska jeho vedomostí, ale rovnako podporuje rozvoj jeho potenciálu v širokej oblasti aplikovanej environmentálnej praxe. Predmet je jasne koncipovaný komplementárne so širokou škálou ďalších kurzov s cieľom odbornej prípravy absolventa pre riešenie konkrétnych problémov environmentálneho výskumu či aplikovanej sféry. Jeho koncepcia vychádza zo systémovej teórie a holizmu a výstupy nesú filozofiu udržateľnosti pri využívaní a ochrane prírodných zdrojov.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39

Týždenný: 3 (3S) Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

Prednášky s názornými príkladmi ako aj ďalšie príklady na precvičenie prednesenej látky budú prístupné v e-learningovom Moodle prostredí (https://moodle.uniba.sk/). Ďalšia odporučená literatúra je: Field, A. (2009): Discovering Statistics Using SPSS (and sex and drugs and rock ‘n’ roll). London: SAGE Publications, 3rd edition, 821 s. Filová, A., Horňáková, M., Molnárová, M. (2018): Chemicko-ekotoxikologické výpočty a štatistika pre environmentalistov. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 1. vydanie, 275 s. https://www.nhm.uio.no/english/research/infrastructure/past/ (voľný software pre ekologické analýzy, grafy, jednorozmerné a viacrozmerné štatistiky a pod.) https://www.qtiplot.com/ (obmedzená verzia štatistického software s vizualizáciou a analýzou údajov) http://prf.osu.cz/kbe/index.php?kategorie=36041&id=7922 (voľný software pre ekologické výpočty, autori: Pavel Drozd a Vojtěch Novotný, Katedra biologie a ekologie Přírodovědecké Fakulty Ostravské univerzity v Ostravě) Lepš, J., Šmilauer P., 2016. Biostatistika. Nakladatelství Jihočeské univerzity, 440 s. Lepš, J., Šmilauer P., 2003. Multivariate analysis of ecological data using CANOCO. Cambridge University Press., 284 p. Oksanen J., 2015. Multivariate Analysis of Ecological Communities in R: vegan tutorial (dostupné online). 43 p.

Počas semestra bude povinné absolvovanie jedného priebežného písomného testu, z ktorého výsledok bude predstavovať 20 % hodnotenia predmetu. Na záver semestra bude opäť povinný druhý písomný test (predstavuje ostatných 80 % hodnotenia). Hodnotenie oboch testov bude vyjadrené v percentách. Účasť na seminároch je povinná, akceptujú sa dve ospravedlnené absencie za semester. Na úspešné absolvovanie predmetu a udelenie kreditov je potrebné získať minimálne 60 % súčtu hodnotenia priebežného aj záverečného písomného testu (hodnotenie E). Na získanie hodnotenia D je potrebné získať minimálne 65 % tohto hodnotenia, na hodnotenie C minimálne 75 %, na hodnotenie B minimálne 85 % a na hodnotenie A minimálne 90 % súčtu bodov z oboch testov. Časť výučby bude prebiehať aj formou e-learningu v prostredí Moodle, kde budú prístupné prednášky z predmetu, ako aj rozšírená možnosť diskusie a dodatočných názorných príkladov s možnosťou preskúšať si prednesené učivo.

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Študenti sa v rámci tohto predmetu naučia správne si pripraviť a navrhnúť svoj experiment a terénny výskum ešte pred jeho uskutočnením (plánovanie, čo všetko treba pri ňom zohľadniť). Dozvedia sa, ako získané údaje pripraviť pre ich hlbšie analyzovanie a vyhodnotenie vrátane posúdenia, či ich údaje sú normálneho rozdelenia a následného použitia parametrických testov, alebo musia použiť pri ich štatistickom vyhodnotení neparametrické testy. V tomto zmysle dôležitou súčasťou predmetu bude osvojiť si prácu so štatistickými programami (vrátane MS Excel, Jamovi, Past, a pod.) vrátane tvorby tabuliek, grafov a základnú deskriptívnu štatistiku (napr. štandardná odchýlka, stredná chyba priemeru). Osvoja si používanie základných štatistických testov a ich možné využitie (napr. Studentov t--test, ANOVA, chí-kvadrátový (χ2) test). Okrem iného, súčasťou seminára budú aj kapitoly o využití a interpretácii základných mnohorozmerných analýz v ekologickom výskume. Dôraz bude kladený aj na interpretáciu analyzovaných environmentálnych a ekologických dát, ktorá bude prezentovaná pomocou príkladov z odbornej a vedeckej literatúry. V tomto zmysle študent získa základné vedomosti pre správne pochopenie množstva informácií, s ktorými v rámci štúdia prichádza do kontaktu. Po absolvovaní tohto predmetu budú študenti schopní vyhodnotiť výsledky svojich výpočtov a vedieť ich vhodne odprezentovať.

Obsah študijného predmetu je zameraný na získavanie a spracovanie ekologických a environmentálnych dát či už z práce v laboratóriu, ale aj z terénneho výskumu, vrátane oboznámenia sa so základnými pravidlami bezpečnosti pri laboratórnej a terénnej práci, teoretickej prípravy, zberu údajov z terénu a ich štatistické vyhodnocovanie, čo napokon tvorí nevyhnutnú súčasť ekologickej a environmentálnej praxe.

Forma výučby: prednáška, seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39

Týždenný: P1+S2 Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

Beracko P., Bulánková E., Stloukalová V. (eds.), 2014: Sladkovodné ekosystémy. Vydavateľstvo UK v Bratislave, Bratislava. 309 pp.

Brinzík M., Demko M., Jureček R., Kropil R., Lešo P., Pačenovský S., Ridzoň J., Topercer J., Trnka A., 2005: Príručka pre výskum početnosti vtákov. SOVS, Bratislava. 43 pp.

Dykyjová et al., 1989: Metody ekologického výskumu. Academia, Praha. 690 pp.

Janda, J, Řepa, P., 1986: Metody kvantitativního výskumu v ornitologii. Státní zemědělské nakladatelství, Praha. 157 pp.

Schauff M. E. (ed.): Collecting and preserving insects and mites: techniques and tools.

Systematic Entomology Laboratory, USDA, Washington, 68 pp. http: //www. ars. usda. gov/SP 2 User. Files/ad_hoc/12754100 Collectingand. Preserving. I nsectsand. Mites/collpres.

Pdf (11.08.2022)

Winkler J. R. 1974: Sbíráme hmyz a zakládáme entomologickou sbírku. Státní zemědělské nakladatelství, Praha. 211 pp.

Journal of Applied Ecology. http://www.journalofappliedecology.org

Journal of Field Ornithology, https://onlinelibrary.wiley.com/journal/15579263

Journal of Zoological Research, https://ojs.bilpublishing.com/index.php/jzr/index

Restoration Ecology. http://onlinelibrary.wiley.com/journal/10.1111/(ISSN)1526-100X

Účasť na výuke, vypracovanie písomnej seminárnej práce zadanej ako modelová úloha ekologického výskumu v praxi ochrany prírody. Práce je hodnotená podľa schémy: A (vynikajúca odpoveď: 93 – 100 %), B (odpoveď presahujúca priemernú úroveň: 84 – 92 %), C (priemerná odpoveď: 76 – 83 %), D (odpoveď vystihujúca podstatu: 68 – 75 %) E (odpoveď prezentujúca porozumenie: 60 – 67 %), FX (odpoveď bez relevantných informácií a/alebo s nesprávnymi tézami). Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku, prípadne inom jazyku podľa záujmu a jazykových schopností študentov)

Študijný predmet je zameraný na metódy ekologického výskumu vybraných skupín bioty (výber metódy zberu, spracovania a vyhodnotenia údajov, iterpretácia výsledkov) s využitím v ochrane prírody. Vo výuke sa v kontexte s uvedenou aplikáciou výsledkov venuje pozornosť otázkam indikácií, početnosti/hustoty, populačných a areálových trendov, topických a trofických podmienok, konektivity subpopulácií/biotopov a pod. so zreteľom na ekosozologicky významné taxóny/spoločenstvá.

Úvod do problematiky ekologického výskumu, princípy a metodológia plánovania, zberu, vyhodnotenia údajov a interpretácie výsledkov. Aplikácie výsledkov v ochrane prírody.

Prehľad ekologických metód v odvetviach ornitológie, využiteľnosť a aplikácia výsledkov v ekosozologickej praxi.

Prehľad ekologických metód výskumu flóry a vegetácie so zreteľom na ekologickú funkčnosť krajiny, využiteľnosť a aplikácia výsledkov v ekosozologickej praxi.

Prehľad ekologických metód v entomológii, využiteľnosť a aplikácia výsledkov v ekosozologickej praxi.

Prehľad ekologických metód v hydrobiológii, využiteľnosť a aplikácia výsledkov v ekosozologickej praxi.

Prehľad ekologických metód v ichtyológii, využiteľnosť a aplikácia výsledkov v ekosozologickej praxi.

Prehľad ekologických metód v chiropterológii, využiteľnosť a aplikácia výsledkov v ekosozologickej praxi.

Diskusia k aktuálnym otázkam, zadanie úlohy.

Absolvent kurzu má prehľad o používaných metódach ekologického výskumu vybraných skupín bioty a možnostiach ich aplikácie pre potreby indikácie stavu a zmien v prírode a prax ochrany prírody. V kontexte s požadovanou formou aplikácie vie pre vybranú skupinu bioty navrhnúť vhodnú metódu a prostriedky získania základných údajov, ich spracovania, vyhodnotenia a interpretácie.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

Katuščák, D., 2008: Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Enigma, Bratislava.

Kimlička, Š., 2002: Ako citovať a vytvárať zoznamy bibliografických odkazov podľa noriem

ISO 690 pre „klasické“aj elektronické zdroje. Stimul, Bratislava.

Kimlička, Š., 2006: Metodika písania vysokoškolských a kvalifikačných prác. Učebné texty –

vybrané časti. Filozofická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava.

Jedlička, L., Kocian, Ľ., Stloukal, E., 2014: Rukoväť záverečných prác zo zoológie.

Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava.

Aktívna účasť na seminári. Predmet sa hodnotí podľa schémy: A (vynikajúca úroveň vypracovania zadaných úloh, aktívna účasť; 92 – 100 %), B (úroveň vypracovania zadaných úloh presahuje priemernú úroveň, aktívna účasť; 84 – 91 %), C (priemerná úroveň vypracovania zadaných úloh, aktívna účasť; 76 – 83 %), D (priemerná úroveň vypracovania zadaných úloh, účasť; 68 – 75 %) E (vypracovanie zadaných úloh, účasť; 60 – 67 %), FX (neúčasť a/alebo nevypracovanie zadaných úloh; 59 % a menej). Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

· Výber témy, školiteľa a zadanie diplomovej práce.

· Práva a povinnosti diplomantov. Diplomová práca a jej štruktúra. Zadanie, obsah, formálna úprava.

· Práca s literatúrou, literárna rešerš, citovanie, databázy publikačných zdrojov, vyhľadávanie literatúry, využívanie knižničných služieb.

· Štruktúra a príprava vedeckých a odborných publikácií.

· Formy vedeckých a odborných podujatí. Príprava pozvánky na vedecké a odborné podujatie. Príprava prezentácie výsledkov na vedecké podujatia vo forme prezentácií a posterov.

· Referáty študentov o cieli a obsahu diplomovej práce.

Predmet je zameraný na prezentovanie zvolenej témy, metodických postupov, miery rozpracovania teoretickej a experimentálnej časti diplomovej práce, diskutuje sa progres prác a aktuálne problémy.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná (prezenčná/distančná)

- Jedlička, L., Kocian, Ľ., Stloukal, E., 2014: Rukoväť záverečných prác zo zoológie. Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava.

- Katuščák, D., 2008: Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Bratislava: Enigma.

- Kimlička, Š., 2002: Ako citovať a vytvárať zoznamy bibliografických odkazov podľa noriem ISO 690 pre „klasické“ aj elektronické zdroje. Bratislava: Stimul.

- Kimlička, Š., 2006: Metodika písania vysokoškolských a kvalifikačných prác. Učebné texty – vybrané časti. Filozofická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava.

- Norma STN ISO 690 (01 0197) Informácie a dokumentácia. Návod na tvorbu bibliografických odkazov na informačné pramene a ich citovanie.

Aktívna účasť na seminári. Predmet sa hodnotí podľa schémy a podielu percent splnených úloh: A (vynikajúca úroveň vypracovania zadaných úloh, aktívna účasť): 92 – 100 %; B (úroveň vypracovania zadaných úloh presahuje priemernú úroveň, aktívna účasť): 84 – 91 %; C (priemerná úroveň vypracovania zadaných úloh, aktívna účasť): 76 – 83 %; D (priemerná úroveň vypracovania zadaných úloh, účasť): 68 – 75 %; E (vypracovanie zadaných úloh, účasť): 60 – 67 %; FX (neúčasť a/alebo nevypracovanie zadaných úloh): 59 % a menej. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

slovenský

- Rekapitulácia stavu rozpracovanosti diplomových prác a zhodnotenie možností pripraviť vybrané časti výsledkov diplomových prác na ŠVK.

- Formálna úprava a finalizácia textu, tabuľkových, grafickým a mapových výstupov.

- Pravidlá písania odborných posudkov a recenzií. Individuálna práca – vypracovanie recenzného posudku na vedecký článok alebo seminárnu/bakalársku prácu.

- Príprava obhajoby záverečnej práce, precvičenie diskusie a reagovania na pripomienky.

- Vystúpenia študentov – informácie o priebežných výsledkoch diplomovej práce v podobe prezentácií, riadená diskusia k prezentovaným témam, ktorú vedú študenti.

Predmet poskytuje študentom získať zručnosť v prezentovaní čiastkových výsledkov. Študenti sú vedení k využívaniu rôznych foriem interpretácie údajov (texty, tabuľky, grafy, fotografie, mapy a i.), k rôznym spôsobom prezentácie výsledkov (počítačové prezentácie, verbálna aj neverbálna komunikácia). Výsledkom predmetu je odprezentovaná a prediskutovaná kontrola rozpracovanosti diplomových prác študentov a informácia o miere napredovania činností súvisiacich s vypracovávaním diplomových prác. Študenti sa zameriavajú na prezentáciu experimentálnej časti práce, na problémy a nedostatky, s ktorými sú pri vypracovávaní diplomových prác konfrontovaní.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2 (2P) Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

Spellerberg, I. E., 1991: Monitoring ecological change. Cambridge University Press, 334 pp.

Fedor, P., 2008: Vybrané kapitoly z monitoringu životného prostredia. AX Inzert, Bratislava, 79 s.

Míchal., I., 1994: Ekologická stabilita. Veronica, Brno, 276 pp.

Hodnotenie predmetu prebieha formou ústnej skúšky, ktorej úspešné absolvovanie odráža dostatočnú orientáciu študenta v uvedenej problematike na úrovni výbornej s vynikajúcimi študijnými výsledkami (A – 100%- 91%), veľmi dobrej so stále nadpriemernými výsledkami (B – 90% - 81%), dobrej s priemerným prehľadom v predmetnej oblasti (C – 80% - 73%), uspokojivej s prijateľnými výsledkami (D – 72% - 66%) alebo dostatočnej s minimálne akceptovateľnými študijnými výsledkami (E – 65% - 60%).Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra aj v anglickom jazyku)

Študijný predmet Bioindikácia a biomonitoring predstavuje základné poznatky o problematike indikačného potenciálu bioty. Koncipovaný na báze Bertalanffyho teórie systémov odvíja sa od jednotlivých zložiek cez subsystémy smerom ku systémom a supersystémom s vyzretou mierou homeostázy a homeorhézy v intenciách mechanizmov rezistencie a reziliencie. Výstupy tejto problematiky sa celkom iste dotýkajú aj pochopenia vzťahov medzi diverzitou a stabilitou (Eltonov konvenčný názor, Mayove hypotézy). Poskytuje základný prehľad moderných poznatkov v oblasti využitia bioindikátorov (sentinelov, bioakumulátorov, exploatérov, detektorov, testovacích organizmov) v environmentálnej praxi, predovšetkým v procese montoringu životného prostredia. Je koncipovaný na najmodernejších poznatkoch metodických prístupv (predovšetkým matematické modelovanie, využitie mnohorozmerných analýz, aplikácia systémov umelých neurónových sietí). Súčasťou sú aj kapitoly o národných a medzinárodných štandardoch pri monitoringu jednotlivých zložiek životného prostredia s cieľom indikácie miery antropogénneho impaktu na ekologixcké systémy. Dôležitou súčasťou tematického zamerania predmetu sú aj výstupy do aplikovanej sféry ochrany prírody (ekosozologické aspekty).

Absolvovaním predmetu Bioindikácia a biomonitoring študent získava dostatočnú orientáciu v problematike indikačného potenciálu bioty na všetkých základných úrovniach organizácie. Toto penzum znalostí je esenciálne pre pevne etablovanú teoretickú výbavu absolventa z hľadiska jeho vedomostí, ale rovnako podporuje rozvoj jeho potenciálu v širokej oblasti aplikovanej environmentálnej praxe. Nesporne sa výsledky vzdelávania prejavia aj na prehľade študenta v rovine metodologických prístupov v predmetnej problematike. Predmet je jasne koncipovaný komplementárne so širokou škálou ďalších kurzov s cieľom odbornej prípravy absolventa pre riešenie konkrétnych problémov environmentálneho výskumu či aplikovanej sféry. Jeho koncepcia vychádza zo systémovej teórie a holizmu a výstupy nesú filozofiu udržateľnosti pri využívaní a ochrane prírodných zdrojov.

Forma výučby: prednášky/semináre

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39

Týždenný: 3 (2P + 1S) Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

Študenti majú priebežne k dispozícii študijný materiál (napr. v podobe prednášok, či niektorých kníh) ako aj ďalšiu dobrovoľnú odporučenú literatúru v e‑learningovom prostredí programu Moodle (https://moodle.uniba.sk/).

Dercová, K., Jurkovič, Ľ., Šottník, P., Lackoová, L., Zeleňáková, M., Bálintová, M.,

Kozlovská, M.: Environmentálne záťaže na Slovensku progres v riešení environmentálnych záťaží/2. Slovenská agentúra životného prostredia, Banská Bystrica, 2021, 90 s. zdroj:

https://www.enviroportal.sk/uploads/files/EZ/2021/SA-PENVIRONMENTALNE-ZA-A-E-NA-SLOVENSKU2WEB.pdf (16.12.2021)

Fargašová, A., Fargaš, V.: Geneticky modifikované rastliny a ich využitie. (CD-ROM), Univerzita Komenského, Bratislava, 2011, 206 s. Fargašová, A.: Environmentálna toxikológia a všeobecná ekotoxikológia. ORMAN, Bratislava, 2008, 350 s. Fargašová, A.: Ekotoxikologické biotesty. PERFEKT a.s., Bratislava, 2009, 320 s. Fargašová, A.: Hodnotenie environmentálnych rizík. Základná schéma a štruktúra hodnotenia. Ubńiverzita Komenského v Bratislave, 2021, 262 s. Strumecká, A., Patočka, J.: Doba jedová. Príroda, 2020, 304 s. Scherer, S., Polčan, I., Kovács, T., Mikita, S., Bartoň, J.: Analýza rizika znečisteného územia. Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže ZA (1840)/Žilina - Trnové - odkalisko popolčeka. Geotest, Brno, 2015, 55 s. zdroj: http://www.zilina.sk.mam.speedweb.sk/userfiles/2016/oznamy/opzp/TO_AR.pdf (16.12.2021) Suter II, G.W.: Ecological Risk Assessment. 2nd Edition, CRC Press, 2016, 680 s.

písomná skúška formou testu za 80 bodov. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 75 bodov (93 %), na získanie hodnotenia B najmenej 70 bodov (87 %), na hodnotenie C najmenej 65 bodov (81 %), na hodnotenie D najmenej 56 bodov (70 %) a na hodnotenie E najmenej 48 bodov (60 %). Účasť na prednáškach aj seminároch je povinná. Na prednáškach sa podpisuje prezenčná listina a akceptujú sa dve ospravedlnené absencie za semester.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Študijný predmet Hodnotenie environmentálnych rizík poskytne absolventovi znalosti o základnej štruktúre hodnotenia a interpretácie environmentálnych, ekologických aj zdravotných rizík. V rámci hodnotenia zdravotných rizík sa oboznámia aj s hodnotením rizík karcinogénnych a nekarcinogénnych látok. Z hľadiska ekologických a zdravotných rizík sa podrobnejšie rozoberú účinky dioxínov, POPs, pesticídov a iných významných polutantov. Pozornosť sa bude venovať aj indoor kontaminácii a rizikám spojeným s drogami, kozmetickými prípravkami, životným štýlom a GMO. V rámci biologických rizík sa pozornosť zameria ako na prenosné tak aj neprenosné ochorenia a epidemické a pandemické udalosti ako v minulosti tak aj v súčasnosti. Absolventi sa oboznámia aj s problematikou bioterorizmu - charakterizáciou, agensmi a legislatívou, ktorá s tým súvisí a budú im poskytnuté aj základné informácie o prírodných rizikách - riziká geologické, riziká súvisiace s atmosférou, klimatické zmeny.

Hlavnými vzdelávacími výstupmi, ktoré študent získa absolvovaním predmetu bude oboznámenie sa so základnými pojmami používanými pri hodnotení a kontrole rizík ako aj so štruktúrou a schémami hodnotenia environmentálnych rizík, vrátane hodnotenia ekologických a zdravotných rizík. Absolvent by mal poznať a vedieť identifikovať ako lokálne tak aj regionálne a globálne vplyvy vyvolávajúce riziká a vedieť zhodnotiť rôzne formy a aspekty vnímania rizík. Bude oboznámený s rizikami významných skupín environmentálnych polutantov aj prírodnými rizikami previazanými na geologické a klimatické aspekty.

Forma výučby: prednášky a seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39

Týždenný: 3 (2P + 1S) Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

Šomšák, L., 1998: Flóra a fauna v rastlinných spoločenstvách Strednej Európy. PRIF UK Bratislava, 308 pp

Viceníková, a kol. A., 2002: Biodiverzita travinných ekosystémov. SPÚ Nitra, PRIF UK Bratislava, 74 pp.

Stanová, V., Valachovič, M., [eds.], 2002, Katalóg biotopov Slovenska. Daphne – Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava, 225 pp.

Barna, M., Kulfan, J., Bublinec, E., 2011: Buk a bukové ekosystémy Slovenska. Veda Bratislava, 636 pp.

Jasík, M., Polák, P., (eds.), 2011: Pralesy Slovenska. FSC Slovensko, Banská Bystrica, 228 strán Moss, B. 2018: Ecology of Freshwaters: Earth´s Bloodstream. John Wiley & Sons Ltd., 544 s.

Čížková, H. Vlasáková L., Květ, J. (Eds.) 2017: Mokřady: Ekologie, ochrana a udržatelné využívání. Vyd. Jihočeská Univerzita v Českých Budějovicích, 630 s.

Beracko et al. 2014: Sladkovodné ekosystémy. Vydavateľstvo Univerzity Komenského v Bratislave, 309 s.

Podmienkou pre absolvovanie predmetu je účasť na 2 terénnych exkurziách a záverečný písomný test. Za účasť na exkurziách a odovzdanie referátu z exkurzií je potrebné získať minimálne 12 bodov, maximálne 20 bodov. Na záver seminára sa uskutoční test, za ktorý musí získať poslucháč minimálne 36 bodov, maximálne 60 bodov. Na získanie celkového hodnotenia A je potrebné dosiahnuť spolu 75 až 80 bodov, hodnotenia B 68 až 74 bodov, hodnotenia C 61 až 67 bodov, hodnotenia D 54 až 60 bodov a hodnotenia E 48 – 53 bodov (minimálne 60 %). Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Na základe rozšírenia rôznych geoekologických jednotiek na území Slovenska sú analyzované ekosystémy, ich floristické a faunistické zloženie, biotické vzťahy, rozšírenie na území Slovenska, obhospodarovanie a využívanie. Prednášky sú zamerané na nasledovné tematické okruhy: • Komplexný prehľad faktorov, ktoré podmieňujú diverzitu ekosystémov na Slovensku (prírodné a antropogénne faktory). • Lesné ekosystémy od lužného nížinného ekosystému cez podhorské ekosystémy listnatých, horské ekosystémy ihličnatých lesov až po vysokohorské ekosystémy. Stanovištné podmienky, vertikálna a horizontálna štruktúra, charakteristické rastlinné a živočíšne druhy, ekosystémové väzby, spôsoby využívania, význam a ochrana. • Lúčne ekosystémy od nížinných močiarnych cez hydrofilné, mezofilné, xerotermné, acidofilné, halofilné až po prírodné subaplínske a alpínske lúčne ekosystémy a skalné ekosystémy. Stanovištné podmienky, vertikálna štruktúra, charakteristické rastlinné a živočíšne druhy, ekosystémové väzby, spôsoby využívania, význam a ochrana. • Vodné ekosystémy, ekologické faktory v tečúcich a stojatých vodách, pozdĺžna zonácia tečúcich vôd, mokrade viazané na tečúce vody, cenózy stojatých,tečúcich a temporálnych vôd, význam a ochrana. • Slatinné a rašelinné ekosystémy, ekologické podmienky, vertikálna štruktúra, druhové zloženie, biotické spoločenstvá, ochrana a rozšírenie na Slovensku

Absolvent predmetu získa komplexný prehľad o faktoroch, ktoré podmieňujú diverzitu ekosystémov na Slovensku, nadobudne poznatky o typoch zonálnych aj azonálnych lesných ekosystémov Slovenska, o rozdieloch medzi lúčnymi a pasienkovými ekosystémami, o vodných a mokraďových a o vysokohorských ekosystémoch a o adaptáciách organizmov na špecifické podmienky mokradí, pieskov, vôd a vysokohorského prostredia

Forma výučby: cvičenia

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 5 dní

Týždenný: Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

podľa pokynov konzultanta z inštitúcie, v rámci ktorej bude študent stáž absolvovať

Absolvovanie odbornej praktickej stáže v stanovenom rozsahu vo vybranej inštitúcii vopred schválenej vyučujúcim a vypracovanie správy o priebehu stáže. Hodnotenie podľa schémy: A (vynikajúca úroveň vypracovania správy, aktívna účasť: 92 – 100 %), B (úroveň vypracovania protokolu presahuje priemernú úroveň, aktívna účasť: 84 – 91 %), C (priemerná úroveň vypracovania správy, aktívna účasť: 76 – 83 %), D (priemerná úroveň vypracovania správy, účasť: 68 – 75 %), E (vypracovanie správy, účasť: 60 – 67 %), FX (neúčasť a/alebo nevypracovanie správy: 59 % a menej). Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Študent absolvuje odbornú praktickú stáž vo vybranej organizácii, ktorá sa zaoberá problematikou životného prostredia. Počas stáže študent získa nové vedomosti, skúsenosti a praktické zručnosti z oblasti výskumu a ochrany vybraných zložiek životného prostredia, ktoré sa môžu odlišovať v závislosti od odborného zamerania zvoleného pracoviska / inštitúcie, v rámci ktorého stáž absolvuje (napr. práca v teréne, mapovanie, inventarizácia, realizácia manažmentových opatrení, odskúšanie rôznych metodických postupov, vyhotovovanie zápisov z výskumu, analýza vzoriek, laboratórne práce, spracovanie a interpretácia získaných údajov, zapojenie do prípravy projektov, hodnotiacich správ, odborných posudkov a iné).

Cieľom stáže je získanie nových vedomostí a praktických skúseností študenta. Stáž patrí k aktívnym formám vzdelávania. Počas stáže si študent osvojí široké spektrum odborných činností a zároveň získa aj cenné kontakty, ktoré bude môcť využiť nielen v ďalšom štúdiu, ale aj pri hľadaní pracovného miesta.

Forma výučby: prednáška/seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39

Týždenný: 3 (2P/1S) Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

Vološčuk, I., 2003: Ochrana prírody a krajiny. Technická univerzita vo Zvolene, 234 s.

Šefferová Stanová, V., Plassman Čierna, M. 2011: Manažmentové modely pre údržbu, ochranu a obnovu biotopov. DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie, 41 s.

Šíbl, J., Klinda, J., Lisický, M., J., 2000: Územná ochrana prírody a starostlivosť o chránené územia. VŠ skriptá. PriF UK, SPU. Nitra., 127 s.

Žíhlavník, A. 2011: Hospodárska úprava lesov I. TU vo Zvolene, 224 s.

Vološčuk I., Šíbl, J., 2001: Lesné hospodárstvo a ochrana biodiverzity v lesných ekosystémoch. VŠ skriptá. PriF UK, SPU. Nitra, 214 s.

Míchal, I., 1994: Ekologická stabilita. 2.vydanie. Veronica, Brno.

Aktuálne právne normy v oblasti ochrany prírody a krajiny a lesného hospodárstva.

Hodnotenie predmetu prebieha formou ústnej skúšky, ktorej úspešné absolvovanie odráža dostatočnú orientáciu študenta v uvedenej problematike na úrovni výbornej s vynikajúcimi študijnými výsledkami (minimálne na 91 %, A), veľmi dobrej so stále nadpriemernými výsledkami (minimálne na 81 %, B), dobrej s priemerným prehľadom v predmetnej oblasti (minimálne na 73 %, C), uspokojivej s prijateľnými výsledkami ( minimálne na 66 %, D) alebo dostatočnej s minimálne akceptovateľnými študijnými výsledkami (aspoň 60 %, E). Absolvovaniu samotnej ústnej skúšky predchádza prezentácia seminárnej práce a odovzdanie jej písomnej verzie. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Prednášky sú zamerané na vysvetlenie základných teoretických východísk a praktických postupov používaných v manažmente ekosystémov Slovenska. Východiskom učiva o praktickom manažmente budú témy: dynamika vývoja vzťahu človek a príroda, história starostlivosti o prírodu a krajinu, adaptívna starostlivosť a monitoring. Druhá časť prednášok bude venovaná praktickým formám starostlivosti o krajinu, hlavným faktorom ohrozenia a príčinám zániku biotopov, zásadám starostlivosti o primárne a sekundárne ekosystémy (lesné ekosystémy, rašeliniská, vysokohorské ekosystémy, brehové porasty, lúky a pasienky, leso-poľnohospodárske systémy)

Študenti získajú poznatky o základných manažmentových optareniach používaných vo vybraných typoch ekosystémov, ich vplyve na ekosystémy a ich zložky.

Forma výučby: prednášky a seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2 (1P/1S) Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

European Environment Agency, 2021: Urban sustainability in Europe, Learning from nexus analysis. EEA Report No 07/2021, Copenhagen Denmark, 135 pp. Supuka, J. a kol.: Ekologické princípy tvorby a ochrany zelene. Veda, Bratislava, 306 s. OECD/European Commission, 2020: Cities in the World: A New Perspective on Urbanisation, OECD Urban Studies, OECD Publishing, Paris, https://doi.org/10.1787/d0efcbda-en Norton, B.A., Evans, K.L. & Warren, P.H. Urban, 2016: Biodiversity and Landscape Ecology: Patterns, Processes and Planning. Curr Landscape Ecol Rep 1, p. 178–192. Robinson, W. 2005: Urban Insects and Arachnids. A Handbook of Urban Entomology. Cambridge University Press, United Kingdom, 472 pp.

Podmienkou absolvovania predmetu je účasť na 2 terénnych exkurziách, vypracovanie seminárnej práce a zvládnutie písomného testu. Za prípravu textovej a prezentačnej časti seminárnej práce, spracovanej na základe zadania, musí poslucháč získať minimálne 20, max 30 bodov. Účasť na terénnych exkurziách je hodnotená min 12 bodov, max 20 bodov. Na záver seminára test z desiatich otázok, za ktorý musí získať poslucháč minimálne 31 bodov, maximálne 50 bodov. Na celkové hodnotenie A je potrebné získať spolu 93 až 100 bodov, hodnotenie B 85 až 92 bodov, hodnotenie C 77 až 84 bodov, hodnotenie D 69 až 76 bodov a hodnotenie E 60 – 68 bodov (minimálne 60 %). Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Prednášky a semináre sú venované problematike urbanizácie, rozšírenia a adaptácií flóry a fauny v urbánnom prostredí, kvality a ohrozenia biotopov. Doplnené sú terénnymi exkurziami, zameranými na fungovanie komplexu mesta, urbánne biotopy a vybrané druhy fauny v urbánnom prostredí.

• charakteristika urbánneho prostredia, proces urbanizácie, suburbanizácia, hluk, znečistenie ovzdušia, zmena hydrologických pomerov, klimatická zmena, tepelný ostrov mesta,

• fungovanie prírodných procesov v meste, integrita, kontinuita a stabilita biotopov v urbánnom prostredí, aplikácia zákonitostí teórie ostrovnej biogeografie, hodnotenie vplyvov urbánneho prostredia na prírodné biotopy (fragmentácia, izolácia, stresové faktory, invázie)

• biotopy v urbanizovanom prostredí, vhodné pre faunu (bezstavovce, vtáky, cicavce) a flóru, adaptácie organizmov, metódy výskumu, synantropia, synantropné druhy, náhradné biotopy

• zelené štruktúry: typy zelene v meste, význam zelene v meste. špecifiká drevín, funkcia zelených štruktúr, ekológia ciest, dreviny okolo ciest, cesty ako koridor a ako vektor šírenia,

• ekologické funkcie prírodných prvkov v urbánnom prostredí, uplatnenie ekologickej infraštruktúry (ÚSES), regulatívy v územnom plánovaní,

• konsekvencie koncentrácie ľudí v mestskom prostredí vzhľadom na potenciálne premnoženie niektorých skupín bezstavovcov a stavovcov.

• stratégie pre skvalitnenie životného prostredia v mestskej krajine, príklady a vízie zeleného mesta (Koncepcia mestského rozvoja SR, medzinárodné iniciatívy, European Green Capital)

Predmet je obsahovo orientovaný na problematiku ekológie urbánnej krajiny v súvislosti s rastom miest a koncentráciou obyvateľstva v sídlach. V dôsledku rozširovania miest sa prírodných biotopy stávajú súčasťou zastavaného územia a sú viac zaťažené v dôsledku znečistenia prostredia a ďalších faktorov. Poslucháč získa komplexný pohľad na problematiku ekologickej infraštruktúry, ochrany a podpory biodiverzity, adaptácií organizmov v urbánnom prostredí a vízie rozvoja miest v budúcnosti.

Forma výučby: prednášky a seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39

Týždenný: 3 Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

Euópska komisia 2020: Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030. Brusel, 24 pp.

https://ec.europa.eu/environment/strategy/biodiversity-strategy-2030_en#ecl-inpage-324

Chapman, A. D. (2009). Numbers of Living Species in Australia and the World (PDF) (2nd ed.). Canberra: Australian Biological Resources Study. pp. 1–80. ISBN 978 0 642 56861 8

http://www.environment.gov.au/node/13875

Maglocký. Š., a kol. 2000: Ochrana flóry v Slovenskej republike. SPÚ Nitra, PRIF UK Bratislava, 180 pp., ISBN 80-7137-724-4

Mochnacký, S., 1998: Ochrana biodiverzity - Botanické záhrady a arboréta. SPÚ Nitra, 67 pp

Brindza, J., 2001: Ochrana biodiverzity - Ochrana genofondu rastlín. SPÚ Nitra, PRIF UK Bratislava, 143 pp

Eliáš, P., 2000. Ochrana biodiverzity. Terminologický slovník. SPÚ Nitra, 75 pp.

Podmienkou pre absolvovanie predmetu je príprava seminárnej práce na vybranú tému, účasť na 2 exkurziách a písomný test. Za prípravu písomnej seminárnej práce a jej prezentácie získa poslucháč minimálne 20, maximálne 30 bodov. Účasť na 2 terénnych exkurziách je hodnotená maximálne 20 (2x10) bodov za účasť a správu z každej exkurzie. Záverečný test je hodnotený minimálne 30 bodov, maximálne 50 bodov. Na celkové hodnotenie A je potrebné získať spolu 93 až 100 bodov, hodnotenie B 85 až 92 bodov, hodnotenie C 77 až 84 bodov, hodnotenie D 69 až 76 bodov a hodnotenie E 60 až 68 bodov (minimálne 60 %). Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Predmet približuje problematiku ochrany biodiverzity z hľadiska jej významu pre biosféru a praktického významu pre človeka. Ďalším aspektom sú aktuálne problémy poznania a ochrany biodiverzity. Prednášky a semináre budú venované kľúčovým faktorom ohrozenia biodiverzity z globálneho hľadiska, problematike významu biodiverzity pre fungovanie a produkciu ekosystémov, ochrane genofondu kultúrnych druhov rastlín a živočíchov, ochrane genofondu autochtónnych druhov rastlín a živočíchov in situ s dôrazom na ohrozené a endemické taxóny v podmienkach SR a ochranu genofondu rastlín a živočíchov ex situ (génové banky, arboréta, botanické a zoologické záhrady, rehabilitačné a chovné stanice).

Po absolvovaní predmetu získa poslucháč vedomosti a praktické poznatky v oblasti stavu poznania a ochrany biodiverzity na národnej aj medzinárodnej úrovni, ovláda teoretické východiská a praktické postupy ochrany biodiverzity in situ, ex situ a on farm. Získa prehľad o histórii, význame a spôsobe ochrany kultúrnych druhov rastlín a živočíchov. Ďalším cieľom je spoznanie praktických skúseností s uplatnením menežmentových opatrení pre podporu chránených a ohrozených druhov a biotopov.

Forma výučby: prednášky + semináre

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39

Týždenný: 3 Za obdobie štúdia: 13

Metóda štúdia: kombinovaná

- Belčáková, I., 2014: Ochrana, tvorba a manažment krajiny, Bratislava: Trio publishing, 128 p.

- Králiková, K., Gojdičová, E. (eds.), 2004: Európska únia a ochrana prírody. ŠOP SR, Banská Bystrica, 96 p.

- Pauditšová, E., Reháčková, T., Tekeľ, M., 2007: Pozemkové úpravy a ich vplyv na manažment krajiny. Životné prostredie. 41(3): 159-161.

- Pauditšová, E., 2010: Špecifiká krajinných opatrení a zariadení v pozemkových úpravách (metodický prístup). Acta Environ. Univ. Com. (Bratislava), 18(2): 130-144.

- Šíbl, J., Klinda, J., Lisický, M. J., 2000: Územná ochrana prírody a starostlivosť o chránené územia. VŠ skriptá. Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave a SPU Nitra, 127 p.

- Šíbl, J., Derka, T., Holčík, J., Macura, V., 1999: Revitalizácia vodných tokov. VŠ skriptá. Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave a SPU Nitra, 162 p.

- Musacchio, R. L., 2009: The scientific basis for the design of landscape sustainability: A conceptual framework for translational landscape research and practice of designed landscapes and the six Es of landscape sustainability. Landscape Ecology, 24: 993–1013. Dostupné na: http:// dx.doi.org/10.1007/s10980-009-9396-y.

Podmienkou absolvovania predmetu je vypracovanie seminárnej práce študentmi na zadanú tému a jej prezentácia, za ktorú môže študent získať maximálne 20 bodov. Súčasťou úspešného absolvovania predmetu je písomná skúška, na ktorú sa študent môže prihlásiť, ak má odovzdanú a odprezentovanú seminárnu prácu. Za písomnú skúšku môže študent získať maximálne 30 bodov. Na získanie hodnotenia A je potrebné spolu (seminárna práca a písomná skúška) získať najmenej 47 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 43 bodov, na hodnotenie C najmenej 39 bodov, na hodnotenie D najmenej 35 bodov a na hodnotenie E najmenej 30 bodov. Kredity nie sú udelené študentovi, ktorý získa 29 bodov a menej, čo predstavuje menej ako 60 % z celkového počtu bodov. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

- starostlivosť o chránené územia (programy starostlivosti), sústava chránených území NATURA 2000 (aktuálny stav území, reporting, hodnotenie priaznivého stavu druhov a biotopov, zásady starostlivosti o druhy a biotopy európskeho významu), modelové príklady praktických manažmentových opatrení realizovaných v chránených územiach SR

- manažment podzemných ekosystémov, faktory ohrozenia, možnosti ochrany krasových území a špecifických druhov fauny, modelové príklady z praxe

- manažment stojatých a tečúcich vôd, faktory ohrozenia, možnosti ochrany a revitalizácie vodných tokov, Ramsarské lokality a ich manažment, modelové príklady úspešných revitalizačných opatrení realizovaných na území Slovenska

- možnosti a formy realizácie manažmentových opatrení v urbanizovanej krajine v podmienkach SR, schémy a procesy, v rámci, ktorých sa navrhuje a realizuje manažment krajiny v praxi v SR

- príklady konkrétnych manažmentových opatrení

– migračné objekty pre živočíchy (funkčnosť, využiteľnosť, parametre, základné typy ekoduktov, rybovodov), opatrenia týkajúce sa adaptácie území na zmenu klímy v prepojení na ekosystémové riešenia, opatrenia súvisiace s manažmentom vody v krajine a pod.

- praktické ukážky opatrení v krajine

– terénne exkurzie

- prezentácie seminárnych prác študentov

Predmet je zameraný na osvojenie si základných praktických postupov v manažmente vybraných typov prírodných ekosystémov, osvojenie si konkrétnych postupov pri realizáciách ochranných, revitalizačných a rekultivačných opatrení súvisiacich so starostlivosťou o antropogénne zmenené a negatívne ovplyvnené územia, vrátane urbanizovanej krajiny. Absolvovaním predmetu získa študent zručnosť aplikovať teoretické poznatky o mechanizme fungovania ekosystémov, ich ekologickej stabilite na konkrétne praktické príklady poškodenia zložiek krajiny. Študent je schopný identifikovať príčiny poškodenia ekosystémov a následne navrhnúť riešenia pre zlepšenie ich narušenej funkčnosti tak, aby bola zachovaná dynamická rovnováha alebo obnovená narušená ekologická stabilita prírodných ekosystémov. Uvedené zručnosti vie študent prakticky aplikovať, vyskúša si to priamo počas výučby v terénnych podmienkach na modelových príkladoch.

Forma výučby: Seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2 (2S) Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

Správy o stave životného prostredia Slovenskej republiky, MŽP SR, SAŽP: Banská Bystrica Sloboda, D., 2006: Slovensko a regionálne rozdiely. Teórie, regióny, indikátory, metódy. Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika : Bratislava, 48 s.

Súčasťou hodnotenia je príprava a prezentácia seminárnej práce. Stupnica hodnotenia: A (91–100 %), B (81–90 %), C (73–80 %), D (66–72 %), E (60–65 %), Fx = menej ako 60 % z celkového počtu bodov. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský

1. Environmentálna regionalizácia – ciele, úlohy, význam, kritéria generalizácie regiónov. Diferenciácia územia SR podľa environmentálnej kvality.

2. Úroveň životného prostredia v Slovenskej republike. Monitoring životného prostredia v SR. Sprístupnenie informácií o stave životného prostredia.

3. Kvalita života v regiónoch SR.

4. – 5. Stav životného prostredia vo vybraných regiónoch: Bratislavská oblasť, Trnavskogalantská oblasť, Hornonitrianska oblasť, Hornopovažská oblasť, Strednopohronská oblasť, Strednospišská oblasť, Strednogemerská oblasť, Košická oblasť, Strednozemplínska oblasť. Vybrané lokality environmentálnych záťaží v regiónoch.

6. – 7. Stav životného prostredia v jednotlivých krajoch SR: Bratislavský kraj, Trnavský kraj

8. – 9. Stav životného prostredia v jednotlivých krajoch SR: Trenčiansky kraj, Nitriansky kraj

10. – 11. Stav životného prostredia v jednotlivých krajoch SR: Banskobystrický kraj, Žilinský kraj

12. – 13. Stav životného prostredia v jednotlivých krajoch SR: Košický kraj, Prešovský kraj

Študenti získajú prehľad o stave životného prostredia v jednotlivých regiónoch SR. Pochopia význam monitoringu životného prostredia. Naučia sa analyzovať jednotlivé problémy životného prostredia, navrhovať ich riešenie a posúdiť možnosti efektívneho a šetrného pôsobenia človeka na životné prostredie.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39

Týždenný: 3 (3S) Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovan

Černecký J., Gajdoš P., Ďuricová V., Špulerová J., Černecká Ľ., Švajda J., Andráš P., Ulrych L., Rybanič R., Považan R., 2020. Hodnota ekosystémov a ich služieb na Slovensku. Banská Bystrica: ŠOP SR, 166 pp.

Kluvánková-Oravská, T., 2002: Úvod do ekonomického hodnotenia a oceňovania biodiverzity. SPÚ Nitra, PRIF UK Bratislava, 40 pp.

Costanza, R.; d'Arge, R.; de Groot, R.; et al. 1997: The value of the world's ecosystem services and natural capital. Nature. Vol. 387, p. 253-260.

Costanza, R., de Groot, R., Paul Sutton, P., van der Ploeg, S., Anderson, S., J., Kubiszewski, I., Farber,

S., Turner, R.K., 2014: Changes in the global value of ecosystem services, Global Environmental Change, Volume 26, p. 152-158,

Kanianska, R., Jaďuďová, J., Marková, I., 2017: Zelená ekonomika. Belianum, Banská Bystrica, 182 pp.

Spracovanie seminárnej práce na základe zadania bude ohodnotené min. 20, max 30 bodov. Na záver seminára bude realizovaný test z desiatich otázok, za ktorý musí získať poslucháč minimálne 31 bodov, maximálne 50 bodov. Na celkové hodnotenie A je potrebné dosiahnuť spolu 75 až 80 bodov, hodnotenie B 68 až 74 bodov, hodnotenie C 61 až 67 bodov, hodnotenie D 54 až 60 bodov a hodnotenie E 48 – 53 bodov (minimálne 60 %). Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým, študijná literatúra je aj v anglickom jazyku

Predmet je zameraný na ekonomické aspekty ochrany prírody, hodnotu a oceňovanie druhov a biotopov v širších súvislostiach s ich spoločenskou hodnotou a s oceňovaním ich produkčných a mimoprodukčných funkcií. Seminár bude venovaný nasledovným tematickým okruhom:

• Hodnotové vnímanie prírody, krajiny a biodiverzity. • Teoretické základy ekonómie životného prostredia, alternatívne ekonomické teórie, zelená a cirkulárna ekonomika. • Hodnota služieb svetového ekosystému, metódy oceňovania produkčných a mimoprodukčných funkcií ekosystémov. - Vybrané metódy oceňovania hodnôt životného prostredia. • Hodnotenie a oceňovanie produkčných a mimoprodukčných funkcií lesa, kompenzačné platby. • Ekonomické aspekty revitalizácie biotopov, menežmentu území siete NATURA 2000, ochrany a tvorby prírodných prvkov. • Spoločenská hodnota drevín, biotopov, rastlín a živočíchov v zmysle zákona NR SR 543/ 2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, kompenzácie a náhrady škôd, spôsobených chránenými živočíchmi.

Absolvovaním predmetu študenti získajú prehľad o možnostiach využitia ekonomického prístupu v praktickej ochrane prírody a biodiverzity. Cieľom seminára je podať komplexný pohľad na danú problematiku, poslucháči získajú vedomosti o metódach vyjadrenia hodnôt životného prostredia a o aktuálnych trendoch v hodnotení mimo-produkčných funkcií a služieb ekosystémov a o princípoch zelenej a cirkulárnej ekonomiky.

Forma výučby: seminár a cvičenie

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39

Týždenný: 3 Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovan

Ružičková, J., Šíbl, J. a kol., 2000: Ekologické siete v krajine. Vysokoškolské učebné texty, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského Bratislava, Slovenská poľnohospodárska univerzita Nitra, 181 pp.,

Ružičková, J., Moravčíková, Z., Lehotská, B., 2009: Ochrana a využívanie krajiny (CD-ROM).: Univerzita Komenského, Bratislava, 1. vyd., 228 pp.

Šarapatka, B., Niggli, U. a kol., 2008: Zemědělství a krajina. Cesty k vzájemnému souladu. Univerzita Palackého v Olomouci. 271 pp.

Jongman, R.H.,G., Pungetti, G., 2004: Ecological Networks and Greenways: Concept, Design, Implementation. Cambridge University Press. UK, 345 pp. Ružičková, J., Lehotská, B., 2008: Možnosti zmiernenia negatívneho vplyvu cestných komunikácií na migračné trasy živočíchov. Urbanistické, architektonické a technické aspekty obnovy vidieka VII. Bratislava: STU, p. 61-74. European Commission, 2013b, Building a green infrastructure for Europe. Publ. Office of the European Union, Luxembourg, 24 pp.

Podmienkou pre absolvovanie predmetu je príprava prezentácie na vybranú tému, účasť na exkurzii a písomný test. Za prezentáciu môže poslucháč získať minimálne 9, maximálne 15 bodov, za účasť na terénnej exkurzii a odovzdanie referátu z exkurzie je potrebné získať minimálne 9 bodov, maximálne 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie testu je potrebné získať 30 až 50 bodov. Na celkové hodnotenie A je potrebné dosiahnuť spolu 75 až 80 bodov, hodnotenie B 68 až 74 bodov, hodnotenie C 61 až 67 bodov, hodnotenie D 54 až 60 bodov a hodnotenie E 48 – 53 bodov (minimálne 60 %). Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Predmet je zameraný na priblíženie koncepčných prístupov ekologických sietí v krajine na rôznych hierarchických úrovniach (lokálna, regionálna, nadregionálna, európska) a na charakteristiku jednotlivých prvkov ekologických sietí. Podrobnejšie budú uvedené ekosozologické a krajinno-ekologické princípy vymedzovania a zakladania nových prvkov ekologických sietí v poľnohospodárskej krajine. V rámci seminára bude detailnejšie charakterizovaný typ ekologickej siete Slovenska - územný systém ekologickej stability (ÚSES), ktorý je nástrojom ochrany prírody a krajiny, predstavuje územno-plánovací podklad a je súčasťou projektov pozemkových úprav. V rámci terénnej exkurzie budú demonštrované príklady praktických realizácií prvkov ÚSES v poľnohospodárskej krajine a príklady budovania ekoduktov, ekotunelov a pod. v miestach kolízií s migračnými trasami živočíchov.

Poslucháč po absolvovaní kurzu je oboznámený s problematikou, stavom a metodickými prístupmi k riešeniu ekologických sietí na národnej aj medzinárodnej úrovni, ovláda teoretické východiská a metodické postupy plánovania ekologických sietí v poľnohospodárskej krajine na národnej úrovni. Ďalším cieľom je získanie vedomostí aj praktických skúseností s projektovaním a implementáciou ekologických sietí v praxi.

Forma výučby: cvičenie

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 5 dní

Týždenný: 5dT Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: 5 dní cvičení v teréne, kombinovaná

Dostál, J., Červenka, M., 1991: Kľúč na určovanie vyšších rastlín I. SPN, Bratislava, 775 s.

Dostál, J., Červenka, M., 1992: Kľúč na určovanie vyšších rastlín II. SPN, Bratislava, 792 s.

Forman, T., Godron, M., 1993: Krajinná ekologie. Academia Praha, 583 s.

Kolektív, 1998: Krajinná ekológia v environmentálnej praxi, PriF UK, Bratislava, Vysokoškolské skriptá, 207 s.

Kaplan, Z., Danihelka, J., Chrtek, J. jun., Kirschner, J., Kubát, K., Štech, M., Štěpánek J. (eds) 2019: Klíč ke květeně České republiky. Ed. 2. Academia, Praha, 1168 s.

Stanová, V., Valachovič, M. (eds.) 2002: Katalóg Biotopov Slovenska. Daphne – Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava, 225 s.

Aktívna účasť na terénnych prácach, zapájanie sa do praktického manažmentu biotopov- Na záver terénnych prác študent predloží na kontrolu terénny zápisník s podrobným popisom činností, ktoré sa vykonávali počas jednotlivých dní. Na získanie hodnotenia A je potrebné splniť uvedené podmienky minimálne na 91 %, hodnotenie B minimálne na 81 %, hodnotenie C minimálne na 73 %, hodnotenie D minimálne na 66 % a hodnotenie E minimálne na 60 %. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

5 dňové terénne práce sa realizujú v podmienkach vybraného regiónu Slovenska. Obsahovo sú zamerané na ekologickú, environmentálnu, botanickú a zoologickú analýzu krajinných prvkov, poznávanie rôznych typov biotopov, determináciu ich charakteristických taxónov, faktory ohrozenia, ochranu a praktický manažment. Počas terénov sa študenti aktívne zapájajú do aplikácie praktických manažmentových opatrení v rôznych typoch biotopov. V rámci spolupráce so Štátnou ochranou prírody sa realizujú praktické manažmentové opatrenia s cieľom udržania alebo zlepšenia stavu manažovaných biotopov.

Študenti nadobudnú zručnosti v poznávaní pôvodných aj sekundárnych biotopov a ich zložiek, faktoroch ich ohrozenia a ich praktickom manažmente.

Forma výučby: prednášky a cvičenie

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39

Týždenný: 3 Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

- Burel, F., Baudry, J., 2003: Landscape Ecology – Concepts, Methods, and Applications, Science Publishers, 378 p.

- Farina A., 2007: Principles and Methods in Landscape Ecology, Springer Verlag, 2007, 412 p.

- Fulajtár, E., Janský, L., 2001: Vodná erózia pôdy a protierózna ochrana, Bratislava: VÚPOP.

- Gardner, R. H., Turner, M. G., 2016: Landscape Ecology in Theory and Practice, Springer- Verlag New York Inc., 482 p.

- Měkotová, J.2007: Principy v obecné a aplikované ekologii, Univerzita Palackého v Olomouci, 192 p.

- Pauditšová, E., 2010: Špecifiká krajinných opatrení a zariadení v pozemkových úpravách (metodický prístup), Acta Environ. Univ. Comenianae (Bratislava), 18(2): 130-144.

- Pauditšová, E., 2012: Ochrana životného prostredia a územný systém ekologickej stability. In Odborná príprava na opakovanú skúšku držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav. Bratislava: MPRV SR, p. 92-113.

- Piegorsch, W., W., Bailer, A. J., 2005: Analyzing Environmental Data, 512 p.

- aktuálne súvisiace právne predpisy, normy, strategické dokumenty, metodiky ŠOP SR, SAŽP + metodické usmernenia z rezortných ministerstiev, správy o stave životného prostredia SR (okrem noriem ide o dokumenty prístupné bez obmedzení online)

Podmienkou pre absolvovanie predmetu je priebežné (počas semestra) odovzdanie tematických zadaní. Na písomnú skúšku sa môže študent prihlásiť, ak má odovzdané všetky priebežné zadania. Za vypracovanie tematických zadaní môže študent získať spolu maximálne 10 bodov a za písomnú skúšku môže získať maximálne 40 bodov. Na získanie hodnotenia A je potrebné spolu získať najmenej 47 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 43 bodov, na hodnotenie C najmenej 39 bodov, na hodnotenie D najmenej 35 bodov a na hodnotenie E najmenej 30 bodov. Kredity nie sú udelené študentovi, ktorý získa 29 bodov a menej, čo predstavuje menej ako 60 % z celkového počtu bodov. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým a českým jazykom (študijná literatúra je v slovenskom, anglickom a českom jazyku)

Predmet ponúka možnosti oboznámiť sa a porozumieť praktickým procesom, ktoré sa v praxi realizujú, ktoré sú viazané na poznatkovú bázu o životnom prostredí, o abiotických a biotických zložkách krajiny a zároveň sú prepojené s platnými právnymi predpismi, metodickými postupmi a zdôraznená je tiež väzba na záväzné strategické plány, programy a politiky.

Prednášky a cvičenia sú venované príkladom z plánovacej praxe, v ktorej sa na účely rozhodovacích procesov uplatňujú poznatky o krajine. Zahrnuté sú aj teoreticko-metodické a právne základy vzťahujúce sa ku konkrétnym procesom. Tematicky ide najmä o:

- projekty pozemkových úprav (územné systémy ekologickej stability, všeobecné zásady funkčného usporiadania územia)

- plánovanie a posudzovanie stratégií, projektov a činností v súvislosti s hodnotení dopadov zmeny klímy

- v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie

- primerané hodnotenie na účely posudzovania vplyvov na životné prostredie

- krajinnoekologické podklady pre územné plánovanie

– identifikácia vhodnosti územia na konkrétne aktivity/činnosti

- spracovanie krajinnoekologických podkladov pre dokumentáciu územných rozhodnutí, pre stavebné povolenia, pre štúdie realizovateľnosti projektov a pod.

- spracovávanie návrhov opatrení na zlepšenie kvality životného prostredia (opatrenia: revitalizačné, adaptačné /zelené, vodozádržné.../, ochranné /protierózne, protihlukové .../ a pod.)

- environmentálny dozor v rámci stavebného dozoru.

V rámci cvičení sú prezentované vybrané konkrétne príklady z praxe, študenti spracovávajú časti dokumentácie, súčasťou cvičení sú riadené diskusie na získanie zručností reagovať na ad hoc zmeny v rozhodnutiach, na zmeny v legislatíve, vedieť zaujať stanovisko, vyhodnotiť synergicky množstvo údajov a pod.

Absolvovaním predmetu študent získa prehľad o rezortoch, oblastiach a konkrétnych procesoch (územné plánovanie; projekty pozemkových úprav; ochrana prírody a krajiny – napr. územné systémy ekologickej stability, posudzovanie vplyvov na životné prostredie – primerané hodnotenia, hodnotenie dopadov zmeny klímy, migračné štúdie; environmentálny dozor a i.), v ktorých sa využívajú poznatky z krajinnej ekológie v synergii s poznatkami ďalších súvisiacich tematických oblastí. Cieľom predmetu je pracovať so študentmi tak, aby si osvojili systémový a syntetický prístup ako jeden z kľúčových princípov práce pri hodnotení krajinných zložiek a navrhovaní opatrení a scenárov vývoja územia. Dôraz je kladený na aktuálne témy a typy úloh využívajúce krajinnoekologické metodické postupy, zahrnuté sú informácie s aktuálnymi právnymi predpismi, strategickými dokumentmi a ďalšími relevantnými nástrojmi, prostredníctvom ktorých sa realizuje krajinné plánovanie a územný rozvoj v súlade s princípmi udržateľnosti a záujmami ochrany životného prostredia. Výučba zahŕňa ukážky syntetickej práce s údajmi a informáciami, spôsoby interpretácie údajov na účely spracovávania rôznorodých aplikovaných krajinnoekologických, ale aj environmentálnych dokumentácií. Počas prednášok majú študenti možnosť oboznámiť s príkladmi dobrej praxe, ale aj s ukážkami nevhodných rozhodnutí, ktoré mali negatívny dopad na životné prostredia, vrátane ľudí, ich zdravia a majetku.

Forma výučby: prednáška/seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2 (1P/1S) Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

CHMIELEWSKÁ,E., KURUC, J.: Odpady (Nakladanie s tuhým neaktívnym a rádioaktívnym odpadom), Epos-Vydavateľstvo Univerzity Komenského Bratislava 2008, ISBN: 978-80-223-2407-6 (336 str.).

CHMIELEWSKÁ, E., REHÁČKOVÁ, T., FENDEK, M., FEDOR, P., BEDRNA, Z.: Ochrana a využívanie prírodných zdrojov, Vydavateľstvo Epos, ISBN: 978-80-8057-846-6, 349 str. (autor: 111 str.),

Bratislava 2011.

CHMIELEWSKÁ, E.; BEDRNA, Z.: Rizikové látky a environmentálne hazardy, Bratislava 2007,

CICERO, sro (114 str.), ISBN: 978-80-969678-0-3.

NORRIS: Handbook of Bioremediation, LEWIS PUBLISHERS, 1994.

CHMIELEWSKA, E.: Ochrana vôd, Epos Bratislava 2004

CHMIELEWSKÁ E.; BEDRNA Z.; KRIŠTÍN J.: Procesy čistenia vody, pôdy a ovzdušia, Skriptum PRIF UK Bratislava 2002.

Hodnotenie predmetu prebieha formou ústnej skúšky. Výsledné hodnotenie bude odstupňované nasledovne. A (91-100 %) – vynikajúce (výnimočný výkon s originálnym myslením a výbornou schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), B (81-90 %) – veľmi dobré (veľmi dobrý výkon s prejavmi originálneho myslenia, veľmi dobrá schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), C (73-80 %) – dobré (dobrý výkon so zriedkavými prejavmi originálneho myslenia, primeraná schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať), D (66-72 %) – dostatočné (relatívne slabý výkon takmer bez originálneho myslenia, so schopnosťou analyzovať, ale so zníženou schopnosťou syntetizovať a interpretovať), E (60-65 %) – minimálne prijateľné (veľmi slabý výkon bez originálneho myslenia, ukazuje nedostatočné pochopenie niektorých základných súčastí predmetu, schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať je značne obmedzená), Fx (pod 60 %) – neprijateľné (slabý výkon , ktorý indikuje nedostatok vedomostí a nepochopenie základných súčastí predmetu). Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra aj v anglickom jazyku)

1.Kontaminácia biosféry ropnými látkami, havárie ropných tankerov a likvidácia znečistenia, 2. pojem ropne látky, NEL, produkty atmosferickej a vákuovej destilácie ropy, analyticke zhodnotenie v rôznych matriciach, 3. kategorizácia znečistenia zemín a podzemných vôd v zmysle Rozhodnutia MŽP SR 220/2004 Zb.z., klasifikácia nebezpečného odpadu, 4. biologická rozložiteľnosť ropných uhľovodíkov a mikroorganizmy, 5. metabolické reakcie počas bakteriálnej biodegradácie, aeróbna a anaeróbna degradácia alkánov a alkénov, aromatických a halogénuhľovodíkov, 6. sanačné techniky in situ a ex situ, 7. kompostovanie, mikrobiológia kompostovania, prevádzkové podmienky, 8. aeróbna a anaeróbna stabilizácia ČOV kalov, 9. exkurzia (kompostáreň, ČOV, dekontaminačná stanica zemín ap.), 10. základné poznatky o sprievodných mikroorganizmoch biodegradácie (huby, kvasinky, aktinomycéty), metabolizácia znečistenia, biodegradácia so zameraním na pôdne mikroskopické huby, 11. kombinované biodegradačné a fyzikálno-chemické postupy dekontaminácie postihnutých území, reálny projekt (videozáznam),12. výber priemyselnej aplikácie, 13. aktuálne poznatky o rope.

Cieľom výučby je zoznámiť poslucháčov environmentálneho zamerania s nasledujúcimi poznatkami: S problematikou biologického rozkladu ropných produktov (znečistenia) v tuhej, kvapalnej alebo

plynnej fáze, objasniť základné princípy biodegradácie a význam mikroorganizmov pri biotransformácií xenobiotík na zlúčeniny menej toxické až konečné metabolity, obzvlášť pre ropné látky a to metódami in situ a ex situ. Súčasťou výkladu bude oboznámenie s prevádzkovými podmienkami sanácie zemín, čistenia vôd a kontaminovaného vzduchu pomocou bioprocesov používaných u americko – švajčiarskej fy Comco Martech Europe, kde vyučujúci pôsobil pred nástupom na PRIF UK.

Forma výučby: Prednáška / Seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2 (1P/1S) Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

Pavličková, K., Kozová (eds.).: Environmentálne plánovanie a manažment. VŠ učebnica , PriF UK v Bratislave, vyd. UK v Bratislave (CD), 2009, 127 s. – aktualizovaná verzia

Morris, P., Therivel, R., 2009: Methods of Environmental Impact Assessment, UCL Press, Abingdon, 560 p.

Zámery a Správy o hodnotení

Absolvovanie predmetu je viazané na seminárnu prácu, ktorá je hodnotená nasledovne: A (100 – 92 %) - práca správne aplikuje zvolenú metodiku, výsledky sú úplné a originálne; B (91 – 84 %) - práca správne aplikuje zvolenú metodiku, výsledky sú úplné; C (83 – 76 %) – práca aplikuje zvolenú metodiku s menšími nedostatkami, výsledky sú úplné; D (75 – 68 %) – práca aplikuje zvolenú metodiku s nedostatkami, výsledky sú s menšími chybami; E (67 – 60 %) – práca aplikuje zvolenú metodiku s nedostatkami, výsledky nie sú úplné. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

- Základné delenie vplyvov

- Základné skupiny metód na identifikáciu vplyvov

- Chápanie priamych, nepriamych, synergických a kumulatívnych vplyvov v zámeroch a správach o hodnotení

- Príklady hodnotenia vplyvov na abiotické prostredie

- Príklady hodnotenia vplyvov na biotické prostredie

- Príklady hodnotenia vplyvov na krajinu

- Príklady hodnotenia vplyvov na obyvateľstvo vrátane zdravia

- Metódy a techniky účasti verejnosti

- Opatrenia na elimináciu resp. zmiernenie nepriaznivých vplyvov

Ako výsledok vzdelávania bude mať študent vedomosti a zručnosti pri praktickej aplikácii hodnotenia predpokladaných vplyvov a opatrení na zmiernenie negatívnych vplyvov v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. Zvýšená pozornosť bude venovaná vplyvom na obyvateľstvo a zdravie obyvateľov ako aj účasti verejnosti v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Forma výučby: prednáška/seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 3 (2P+1S) Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

Michalík, P., Leontovyč, R., Novotný, J., Varínsky, J. 2000: Ochrana lesov a prírody. Príroda, Bratislava, 366 s.

Renting, H. et al. 2009: Exploring multifunctional agriculture. A review of conceptual approaches and prospects for an integrative transitional framework. Journal of Environmental

Management, Vol. 90, Supplement 2, May 2009, Pages S112-S123.

Saniga, M. 2010: Pestovanie lesa. Technická univerzita vo Zvolene, 326 s.

Slade, Eleanor M.; Bagchi, Robert; Keller, Nadine; Philipson, Christopher D. 2019: "When do More Species Maximize More Ecosystem Services?". Trends in Plant Science. 24 (9): p. 790–793.

Šmelková, Ľ. 2009: Zakladanie lesa. TUZVO, Lesnícka fakulta, 339 s. Urgela, J. 1985: Dejiny lesníckeho školstva a vedy na Slovensku, Martin

Na konci semestra študenti absolvujú záverečnú písomnú previerku. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať minimálne 91% bodov, hodnotenie B 81% bodov, hodnotenie C 73 % bodov, hodnotenie D 66 % bodov a hodnotenie E aspoň 60 % bodov. Pri získaní menej ako 60 % z celkového počtu bodov je hodnotenie Fx. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku

1. História lesníctva a lesníckeho školstva na Slovensku

2. Lesné semenárstvo

3. Lesné škôlkárstvo

4. Ochrana lesa

5. Opatrenia na ornej pôde; opatrenia vedúce k ochrane prírody, krajiny a biodiverzity

6. Opatrenia na trvalých trávnych porastoch a ich význam v poľnohospodárskej krajine, opatrenia vedúce k ochrane prírody a biodiverzity.

7. Ekosystémové služby poľnohospodárstva v trvalých poľnohospodárskych kultúrach a opatrenia vedúce k zvýšeniu biodiverzity v nich

8. Farmové plány šetrného hospodárenia v EÚ; konkrétne príklady z praxe z krajín EÚ.

Záverečná diskusia.

Súčasťou obsahovej náplne predmetu je aj exkurzia v škôlkárskom stredisku.

Študenti získajú základné informácie týkajúce sa histórie lesníctva a lesníckeho školstva na Slovensku a vybraných lesníckych disciplín. Detailne budú oboznámení s konceptom multifunkčného a udržateľného poľnohospodárstva, ktoré patria k základným nástrojom manažmentu agrárnej krajiny. Akcent bude kladený na vysvetlenie úlohy poľnohospodárstva pri ochrane prírody a zachovaní biodiverzity v agrárnej krajine. Okrem teoretického rámca budú študentom predstavené i príklady z praxe z viacerých krajín EÚ.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2 (2P) Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

CHMIELEWSKÁ, E.; BEDRNA, Z.: Rizikové látky a environmentálne hazardy, Bratislava 2007,

CICERO, sro (114 str.), ISBN: 978-80-969678-0-3.

CHMIELEWSKÁ,E., KURUC, J.: Odpady (Nakladanie s tuhým neaktívnym a rádioaktívnym odpadom), Epos-Vydavateľstvo Univerzity Komenského Bratislava 2008, ISBN: 978-80-223- 2407-6 (336 str.).

CHMIELEWSKÁ, E., REHÁČKOVÁ, T., FENDEK, M., FEDOR, P., BEDRNA, Z.: Ochrana a využívanie prírodných zdrojov, Vydavateľstvo Epos, ISBN: 978-80-8057-846-6, 349 str. (autor: 111 str.), Bratislava 2011.

ATTENBOURGH, D., HUGHES, J.: Život na našej planéte, Moje svedectvá a vízia do budúcnosti. Vyd. Barecz & Conrad Books 2021.

Hodnotenie predmetu prebieha formou ústnej skúšky. Výsledné hodnotenie bude odstupňované nasledovne. A (91-100 %) – vynikajúce (výnimočný výkon s originálnym myslením a výbornou schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), B (81-90 %) – veľmi dobré (veľmi dobrý výkon s prejavmi originálneho myslenia, veľmi dobrá schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), C (73-80 %) – dobré (dobrý výkon so zriedkavými prejavmi originálneho myslenia, primeraná schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať), D (66-72 %) – dostatočné (relatívne slabý výkon takmer bez originálneho myslenia, so schopnosťou analyzovať, ale so zníženou schopnosťou syntetizovať a interpretovať), E (60-65 %) – minimálne prijateľné (veľmi slabý výkon bez originálneho myslenia, ukazuje nedostatočné pochopenie niektorých základných súčastí predmetu, schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať je značne obmedzená), Fx (pod 60 %) – neprijateľné (slabý výkon , ktorý indikuje nedostatok vedomostí a nepochopenie základných súčastí predmetu). Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra aj v anglickom jazyku)

1.Životné prostredie a ekológia, človek a zdravie, 2.ohrozenie ľudskej populácie organohalogénmi, DDT, PCB, PCDD, PCDF, 3. bioakumulácia kovov, toxicita ťažkých kovov, regionálne a globálne znečistenie, biomonitoring, 4. intoxikácia ortuťou (Minamata), kadmiom (ITAI-ITAI), bojové prostriedky hromadného ničenia, 5. vzťah zdrojov a odpadov, zneškodňovanie tuhých odpadov, nebezpečné odpady, znečistenie vôd ropnými uhľovodíkmi, 6. fyzikálne poškodenie pôd, ich ochrana a úprava, 7. erózia pôdy, deštrukcia a kompakcia, skleníkový efekt, 8. chemická intoxikácia pôd a ich asanácia, 9. rizikové chemické prvky a látky, kyslé dažde, magnezitové úlety, 10. organické kontaminanty a pesticídy v pôdach, rádionuklidy a radón, 11. biologické znehodnotenie pôd a ich ozdravenie, 12. alelopatizácia, pôdna únava, 13. obeh biogénnych prvkov v prírode.

Poslucháči sa oboznámia s prevenciou znečistenia vody, zemín, ovzdušia a bioty ako matríc životného prostredia anorganickými, organickými kontaminantami a rádionuklidmi. V rámci predmetu sa akcentuje ochrana životného prostredia a trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti. Objasnenie princípu cirkulárnej ekonomiky v rámci biomimetiky, ktorý sa prevzal resp. v súčasnosti imituje z prírody, ktorá pojem odpad nepozná. Biomimetika (z gréckeho slova bios – život a mimesis– imitácia), ktorá využíva poznatky z prírody a funkčné princípy živých organizmov patrí v súčasnosti k najprogresívnejším vedným disciplínam milénia.

Forma výučby: prednáška, seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39

Týždenný: P2+S1 Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

IUCN https://www.iucn.org

WWF https://www.worldwildlife.org

Wetlands International, BirdLife, …

https://www.wetlands.org, https://www.birdlife.org

Dohovor o biologickej diverzite:

http://www.sopsr.sk/web/?cl=3401

http://www.cbd.int/

www.uke.sav.sk/bioplatform/domace.htm

Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor):

http://www.sopsr.sk/web/?cl=3404 http://www.cms.int

Dohoda o ochrane netopierov v Európe (EUROBATS): http://www.sopsr.sk/web/?cl=3406

http://www.eurobats.org/publications/eurobat_chat.htm www.unep-aewa.org Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor):

http://www.sopsr.sk/web/?cl=3407

http://www.coe.int/t/dg4/cultureheritage/nature/Bern/default_en.asp

Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES/Washingtonská konvencia): http://www.sopsr.sk/web/?cl=3408 http://www.cites.org http://www.cites.sk

Ramsarský dohovor https://www.ramsar.org www.sopsr.sk/web/?cl=3403 https://www.minzp.sk/ochrana-prirody/medzinarodne-dohovory/ramsarsky-dohovor/ NATURA 2000: http://www.sopsr.sk/natura/ http://ec.europa.eu/environment/nature/conservation/index_en.htm http://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/index_en.htm Polák, P., Saxa, A., 2005: Priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu. ŠOP SR, Banská Bystrica, 736 pp. (http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=9&c=16&lang=sk) http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=2&lang=sk http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=2&lang=sk

Skúška pozostáva z odpovede s hodnotením podľa schémy: A (vynikajúca odpoveď: 93 – 100 %), B (odpoveď presahujúca priemernú úroveň: 84 – 92 %), C (priemerná odpoveď: 76 – 83 %), D (odpoveď vystihujúca podstatu: 68 – 75 %), E (odpoveď prezentujúca porozumenie: 60 – 67 %), FX (odpoveď bez relevantných informácií a/alebo s nesprávnymi tézami). Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský jazyk, študijná literatúra najmä v anglickom jazyku

Študijný predmet je orientovaný na medzinárodné organizácie činné v oblasti ochrany prírody, prednostne druhovej ochrany a ochrany iodiverzity a dohovory týkajúce sa druhovej ochrany.

Úvod do predmetu, prehľad dejín, významných historických udalostí a dokumentov medzinárodnej druhovej ochrany

Medzinárodné organizácie činné v druhovej ochrane a ochrane biodiverzity

Prehľad, predmet a obsah medzinárodných dohovorov a noriem týkajúcich sa druhovej ochrany a ochrany biodiversity na svetovej úrovni

Prehľad, predmet a obsah medzinárodných dohovorov a noriem týkajúcich sa druhovej ochrany a ochrany biodiversity na úrovni Európskej únie

NATURA 2000 a Slovensko

Absolvent kurzu má aktuálne poznatky o medzinárodných organizáciách a dohovoroch týkajúcich sa druhovej ochrany prírody.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2 (2S) Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

Dostál, J., Červenka, M. 1991: Kľúč na určovanie vyšších rastlín I. SPN, Bratislava, 775 s.

Dostál, J., Červenka, M. 1992: Kľúč na určovanie vyšších rastlín II. SPN, Bratislava, 792 s.

Jurko, A. 1990: Ekologické a socioekonomické hodnotenie vegetácie. Príroda, Bratislava, 195 s.

Kaplan, Z., Danihelka, J., Chrtek, J. jun., Kirschner, J., Kubát, K., Štech, M., Štěpánek J. (eds) 2019: Klíč ke květeně České republiky. Ed. 2. Academia, Praha, 1168 s.

Stanová, V., Valachovič, M. (eds.) 2002: Katalóg Biotopov Slovenska. Daphne – Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava, 225 s.

Šomšák, L. 1998: Flóra a fauna v rastlinných spoločenstvách strednej Európy. Vysokoškolské skriptá. PriF UK, Bratislava. 308 s.

Šeffer, J. a kol. 1996: Mokrade pre život. Nadácia Daphne, Bratislava. 32 s.

Viceníková, A. a kol. 2002: Biodiverzita travinných ekosystémov. Vysokoškolské skriptá. SPU Nitra, PriF UK, Bratislava. 74 s.

Záverečné hodnotenie bude stanovené na základe výsledkov písomného testu. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať minimálne 91% bodov, hodnotenie B 81% bodov, hodnotenie C 73 % bodov, hodnotenie D 66 % bodov a hodnotenie E aspoň 60 % bodov. Pri získaní menej ako 60 % z celkového počtu bodov je hodnotenie Fx. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Študent sa oboznámi s botanickou charakteristikou vybraných druhov rastlín lesných a travinno-bylinných ekosystémov, s dôrazom na ich hlavné determinačné znaky, ekologické nároky, stanovištné a sociologické aspekty, ohrozením a ich ochranou. Študent získa informácie o dostupných informačných zdrojoch o rastlinách a ich používaní. Prednášky budú doplnené identifikáciou druhov a biotopov v teréne.

Absolvovaním predmetu si študent osvojí botanické poznatky o vybraných rastlinných druhoch lesných a nelesných biotopov, ich ekologických nárokoch, výskyte v rastlinných spoločenstvách a biotopoch Slovenska.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39

Týždenný: 3 (3S) Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná (dištančná forma prebieha v prípade špecifických situácií (napr.

pandémia), prebieha online cez MS Teams)

Atlas, R. M., Philip, J. (2005): Bioremediation: Applied microbial solutions for real-world environmental cleanup. ASM Press, Washington D.C., 400 s. Čerňanský, S. (2018): Úvod do environmentálnych biotechnológií. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 144 s. ISBN 978-80-223-4620-7 Horáková, D. (2006): Bioremediace. Masarykova Univerzita, Brno, 83 s. Dostupné online: bioremediace_FRVS_2006-2.pdf (muni.cz)

Záverečné hodnotenie je na základe ústnej skúšky. Výsledné hodnotenie bude odstupňované nasledovne. A (91-100 %) – vynikajúce (výnimočný výkon s originálnym myslením a výbornou schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), B (81-90 %) – veľmi dobré (veľmi dobrý výkon s prejavmi originálneho myslenia, veľmi dobrá schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), C (73-80 %) – dobré (dobrý výkon so zriedkavými prejavmi originálneho myslenia, primeraná schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať), D (66-72 %) – dostatočné (relatívne slabý výkon takmer bez originálneho myslenia, so schopnosťou analyzovať, ale so zníženou schopnosťou syntetizovať a interpretovať), E (60-65 %) – minimálne prijateľné (veľmi slabý výkon bez originálneho myslenia, ukazuje nedostatočné pochopenie niektorých základných súčastí predmetu, schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať je značne obmedzená), Fx (pod 60 %) – neprijateľné (slabý výkon , ktorý indikuje nedostatok vedomostí a nepochopenie základných súčastí predmetu).

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Základná terminológia vo vzťahu k bioremediácii (bioprístupnosť, špeciácia, toxicita, biomagnifikácia). Mechanizmy bioremediácie (biosorpcia, biotransformácia – biooxidácia, bioredukcia, biodegradácia, bioakumulácia). Organizmy využívané v bioremediácií, extrémofily vo vzťahu k bioremediácii. Biolúhovanie a biomining. Biodegradácia – obdobie prispôsobovania, aktivácia netoxického polutantu, kometabolizmus, biodegradácia vybraných látok – PCB, polyméry – plasty, bioplasty, ropné látky, ftaláty, glyfosát a iné pesticídy, liečivá, drogy, POP). Prírodné spôsoby čistenia znečistených povrchových a odpadových vôd – zemné filtre, prírodné a umelé mokrade, biologické nádrže, význam vegetácie a mikroorganizmov v procese čistenia. Kompostovanie a vermikompostovanie. Revitalizácia eutrofizovaných vôd. Bioplyn a anaeróbna digescia. Úprava banských vôd. Vybrané bioremediačné technológie uplatňované v praxi – aktivovaný kal, fytoremediácie, bioventing, landfarming, biopiling, prirodzená atenuácia, biosparging, bioreaktory, biofiltrácia.

Študenti získajú poznatky o princípoch a základných procesoch a mechanizmoch uplatňovaných v biologických remediáciách, skupinách organizmov a konkrétnych organizmoch využívaných v komerčných prevedeniach bioremediiácií. Študenti sa oboznámia s bioremediáciou rôznych typov substrátov (pôdy, vody, kaly, vzduch, rôzne typy odpadov), materiálov a ďalších látok (plasty, bioplasty, liečivá, drogy, pesticídy, POPs, organické polutanty, ťažké kovy, potenciálne toxické prvky). Získajú základné informácie o možnostiach aplikácie biologických remediačných metód v technologických prevedeniach a o najbežnejších v praxi využívaných bioremediačných technológiách.

Forma výučby: seminár a cvičenie

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 2S, 1C

Týždenný: 3 Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

Cvachová, A., Gojdičová, E., 2003: Úvod do problematiky invázií a inváznych organizmov. Univerzita Komenského, Bratislava, 62 pp.

Hussner,A., 2012. Alien aquatic plant species in European countries. Weed Research52, p. 297–306.

Langmaier M., Lapin K., 2020: A Systematic Review of the Impact of Invasive Alien Plants on Forest

Regeneration in European Temperate Forests. Frontiers in Plant Science, Vol. 11, p.1349.

Podmienkou absolvovania predmetu je účasť na 1 terénnej exkurzii, zadanie 50-tich údajov o nepôvodných druhov do aplikácie VISITOR a zvládnutie písomného testu. Za zadanie údajov do aplikácie VISITOR získa poslucháč minimálne 30 bodov (60 %), maximálne 50 bodov. Za písomný test musí získať poslucháč minimálne 30 bodov, maximálne 50 bodov. Na celkové hodnotenie A je potrebné získať spolu 93 až 100 bodov, hodnotenie B 85 až 92 bodov, hodnotenie C 77 až 84 bodov, hodnotenie D 69 až 76 bodov a hodnotenie E 60 – 68 bodov (minimálne 60 %). Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Predmet je obsahovo orientovaný na problematiku nepôvodných a inváznych druhov rastlín v nasledovných tematických okruhoch:

· Základné informácie o nepôvodných druhoch rastlín, spôsoby zavlečenia a šírenia, štádiá invázie, náhodné, naturalizované a invázne druhy, nepôvodné druhy v Európe a na ostatných kontinentoch.

· Nepôvodné druhy v rôznych ekosystémoch a ich vplyv na diverzitu: od synantropných a ruderálnych stanovíšť až po lesy, nepôvodné druhy typické pre jednotlivé biotopy, procesy podporujúce invázie v jednotlivých biotopoch (zmeny využitia krajiny, lesný menežment, fragmentácia biotopov).

· Terénna exkurzia do okolia Bratislavy a ukážka programu VISITOR.

· Menežment nepôvodných druhov, legislatíva upravujúca problematiku nepôvodných druhov, spôsoby odstraňovania jednotlivých nepôvodných druhov, praktické skúsenosti, efektivita zásahov, príklady úspešného aj neúspešného menežmentu.

· Terénna exkurzia a možnosť zúčastniť sa menežmentu.

Poslucháč získa komplexný pohľad na špecifickú problematiku inváznych druhov rastlín, vlastností ktoré predurčujú ich invázny potenciál, biotopy ktoré sú nimi najviac ohrozené. Naučí sa v teréne rozpoznať významné druhy inváznych rastlín a spozná spôsoby ich odstraňovania. Získa informácie o relevantných databázach a publikáciách o inváznych rastlinách, naučí sa pracovať s aplikáciou VISITOR.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2S Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná

Wezel, A., Bellon, S., Doré, T., Francis, C., Vallod, D., David, C. (2009). Agroecology as a science, a movement or a practice. A review. Agronomy for Sustainable Development

Wojtkowski, Paul A. (2006) Introduction to Agroecology: Principles and Practices. Haworth Press, Binghamton, NY, 404p.

Wibblemann et al. (2013) Mainstreaming Agroecology: Implications for Global Food and Farming Systems.

Giraldo, Omar Felipe; Rosset, Peter M. (2018-03-19). "Agroecology as a territory in dispute: between institutionality and social movements". The Journal of Peasant Studies. 45 (3): 545–564. ISSN 0306-6150.

Po skončení semestra absolvujú študenti písomný test pozostávajúci z otázok z učiva prebraného počas semestra. Z písomnej skúšky je možné získať maximálne 10 bodov = 100 %. Hodnotenie písomného testu: A= 100-94 %; B= 93-86 %, C= 85-78 %, D= 77-70 %, E= 69-60 %, Fx = menej ako 60 % z celkového počtu bodov. Celkové hodnotenie predmetu: A= 100-94 %; B= 93-86 %, C= 85-78 %, D= 77-70 %, E= 69-61 %, Fx = menej ako 60 % z celkového počtu bodov

Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

slovenský

1. Úvodné stretnutie

2. Biodiverzita v poľnohospodárskej krajine

3. Nástroje právnej ochrany biodiverzity

4. Využívanie a manažment agrobiodiverzity v krajine

5. Aplikovaná ekosystemológia

6. Udržateľnosť agroekosystémov

7. Permakultúra v agrárnom a lesnom hospodárstve

8. Environmentálne efekty permakultúry

9. Využitie biologických zdrojov a kolobeh energie

10. Mestská a vidiecka permakultúra

11. Terénna exkurzia

12.Terénna exkurzia

13. Príklady z praxe v SR a v EÚ

Cieľom predmetu je oboznámiť študentov so základnými pojmami a definíciami z agroekológie, jej postavenia v systéme vedných disciplín a jej významu pre environmentálne vedy. Akcent bude kladený i na európsky rozmer danej problematiky z hľadiska platnej právnej úpravy. Uceleným celkom v rámci predmetu bude tematický blok venovaný permakultúre a jej environmentálnych efektom. V rámci predmetu študenti absolvujú i terénne exkurzie zamerané na praktické ukážky permakultúry a ďalších inovatívnych metód používaných v praxi.

Forma výučby: prednáška (2 h), cvičenie (1 h) – blokovo (viac Stručná osnova predmetu)

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39

Týždenný: 3 (2P + 1C) Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

Domin, J. a kol. (2017): Hrozno a víno ekologicky. Vino Natural Domin & Kušický, Bratislava, 352 s.

Ďalšie čítanie (v prípade záujmu o prehĺbenie poznatkov prednášanej problematiky):

Balík, J., Stávek, J. (2017): Vinařská technologie. Národní vinařské centrum, Valtice, 464 s. Corder, R. (2007): Víno jako lék. Ikar, Praha, 288 s.

Döllová, M. (2015): Léčivá síla vína. Naše vojsko, Praha, 144 s.

Ďörď, L., Ložek, O., Hronský, Š. (2010): Vplyv klimatických faktorov na kvalitu hrozna a vína v Modrokamenskom vinohradníckom rajóne. Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra, 104 s.

Feiring, A. (2016): Nahé víno. OZ Vresk Factory, Bratislava, 192 s.

Felšöciová, S., Tančinová, D., Rybárik, Ľ., Mašková, Z., Kačániová, M. (2019): Mikroskopické huby v rôznych odrodách hrozna slovenského pôvodu s dôrazom na zástupcov rodu Penicillium Link, Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra, 94 s.

Hluchý, M., Ackermann, P., Zacharda, M., Laštůvka, Z., Bagar, M., Jetmarová, E., Vanek, G., Szöke, L., Plíšek, B. (2008): Ochrana ovocných dřevin a révy v ekologické a integrované produkci. Biocont Laboratory, Brno, 498 s.

Hlušek, j a kol. (2015): Réva vinná. Profi Press, Praha, 152 s.

Hradil, R., Pavloušek, P., Muška, F., Rudolfský, L. (2018): Biodynamické vinohradnictví a vinařství. Grada, Praha, 144 s.

Joly, N. (2004): Víno z nebe na zem. Biodynamika ve vinařství. Filip trend, Pardubice, 192 s.

Kraus, V. (2012): Pěstujeme révu vinnou. 2. aktualizované a rozšířené vydání. Grada, Praha, 114 s.

Lebeda, A., Mieslerová, B., Huszár, J., Sedláková, B. (2017): Padlí kulturních a planě rostoucích rostlin. Agriprint, Olomouc, 368 s.

Ložek, O., Bugáňová, S., Šimanský, V. (2017): Vplyv makro a mikroživín na úrodu a kvalitu hrozna v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra, 86 s.

Michlovský, M. (2012): Oxid siřičitý v enologii. Vinselekt Michlovský, Rakvice, 154 s. Všetky literárne zdroje sú dostupné u vyučujúceho.

Michlovský, M. (2017): Vinohradnictví. Vinselekt Michlovský, Rakvice, 932 s.

Pavloušek, P. (2016): Bio odrůdy révy vinné. Grada, Praha, 320 s.

Pavloušek, P. (2011): Pěstování révy vinné. Moderní vinohradnictví. Grada, Praha, 336 s.

Pospíšilová, D. a kol. (2005): Ampelografia Slovenska. Bratislava, 368 s.

Pospíšilová, D., Šimora, R. (2019): Lesný vinič Vitis vinifera ssp. silvestris Gmel. a jeho výskyt na Slovensku. Veda, Bratislava, 200 s.

Šamánek, M., Urbanová, Z. (2003): Pít či nepít? Pití vína a srdeční infarkt. Radix, Praha, 68 s.

Šamánek, M., Urbanová, Z. (2010): Víno na zdraví. Agentura Lucie, Praha, 176 s.

Šamánek, M., Urbanová, Z. (2013): Když víno léčí. Galén, Praha, 128 s. Vanek, G., Vaneková, Z. (1977): Ochrana viniča. Príroda, Bratislava, 368 s.

Záverečné hodnotenie je na základe ústnej skúšky. Výsledné hodnotenie bude odstupňované nasledovne. A (91-100 %) – vynikajúce (výnimočný výkon s originálnym myslením a výbornou schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), B (81-90 %) – veľmi dobré (veľmi dobrý výkon s prejavmi originálneho myslenia, veľmi dobrá schopnosť analyzovať, syntetizovať a interpretovať), C (73-80 %) – dobré (dobrý výkon so zriedkavými prejavmi originálneho myslenia, primeraná schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať), D (66-72 %) – dostatočné (relatívne slabý výkon takmer bez originálneho myslenia, so schopnosťou analyzovať, ale so zníženou schopnosťou syntetizovať a interpretovať), E (60-65 %) – minimálne prijateľné (veľmi slabý výkon bez originálneho myslenia, ukazuje nedostatočné pochopenie niektorých základných súčastí predmetu, schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať je značne obmedzená), Fx (pod 60 %) – neprijateľné (slabý výkon , ktorý indikuje nedostatok vedomostí a nepochopenie základných súčastí predmetu).

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Vinárstvo a vinohradníctvo doma a vo svete. Základné delenie vinohradníckych oblastí doma a vo svete. Terroir. Základy pestovania viniča v modernom vinohradníctve. Ošetrovanie, chemická a biologická ochrana viniča, výživa a hnojenie v integrovanej a ekologickej produkcii. Choroby a škodcovia viniča. Odrody a bioodrody viniča. Síra, oxid siričitý a víno. Víno a zdravie človeka. Biodynamické vinohradníctvo a vinárstvo. Naturálne / autentické / prírodné vína, ich výroba, svetonázor, trendy, porovnanie s konvenčnými postupmi. Lesný vinič na Slovensku a vo okolitých štátoch a jeho ochrana a význam. Vplyv klimatických zmien na vinič a produkciu hrozna. Legislatíva v oblasti ekologického vinárstva a vinohradníctva. Vinári a vinohradníci na Slovensku versus ekológia. Cvičenia budú prebiehať blokovo – návšteva vinárstva (vinohradov) v ekologickom režime. V prípade dištančnej formy bude ekologické vinárstvo prezentované online priamo vinárom/vinohradníkom.

Študenti získajú prehľad o princípoch, výhodách a nevýhodách integrovanej produkcie, ekologického poľnohospodárstva so zameraním na organické a ekologické vinohradníctvo a vinárstvo (vrátane ekologických prístupov v oblasti vinohradníckej mechanizácie, ochrany viniča a výroby vína). Získajú informácie o biodynamickom prístupe vo vinohradníctve, vrátane kontroverzných prístupov k tejto problematike. Získajú základný prehľad o vinohradníckych oblastiach vo svete a na Slovensku, najmä vo vzťahu k aplikácii ekologických prístupov k pestovaniu viniča a vo vzťahu k meniacim sa klimatickým podmienkam.

Forma výučby: cvičenia

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: Za obdobie štúdia: 40 (5 dní)

Metóda štúdia: kombinovaná

Maglocký Š. a kol., 2000: Ochrana flóry v Slovenskej republike. PriF UK Bratislava, SPU Nitra, 180 s.

Šíbl J., Holčík J., Bohuš M., Uhrin M., Valachovič D., 1999: Ochrana fauny v Slovenskej republike. PriF UK Bratislava, SPU Nitra, 204 s.

V priebehu semestra sa študenti budú aktívne zapájať do plánovaných aktivít v teréne. Záverečné hodnotenie bude stanovené na základe účasti a aktivity na terénnych cvičeniach. Na získanie hodnotenia A je potrebná aktívna účasť minimálne na 4 terénnych cvičeniach, na získanie hodnotenia B minimálne na 3, na hodnotenie C minimálne na 2, na hodnotenie D minimálne na 1 a na hodnotenie E vypracovanie seminárnej práce na zadanú tému.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

- realizácia konkrétnych aktivít v teréne smerujúcich k zabezpečeniu ochrany vybraných rastlinných (napr. vstavačovité) a živočíšnych (napr. vtáky, cicavce) taxónov a biotopov (napr. vodné, podzemné)

Predmet je zameraný na zapojenie študentov do realizácie praktických opatrení na zabezpečenia ochrany vybraných skupín rastlín (napr. vstavačovité), živočíchov a biotopov, ktoré sa realizujú v SR a v okolitých štátoch. Terénne cvičenia budú organizované v spolupráci s pracovníkmi Štátnej ochrany prírody SR a členmi mimovládnych organizácií, s ktorými budú mať študenti možnosť diskutovať a konfrontovať teoretické poznatky získané počas štúdia s konkrétnymi možnosťami a formami realizácie manažmentových opatrení v praxi.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2S Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná

Kremer, B.P., Gosselck, F. 2018: Die Küste. Lebensraum zwischen Land und Meer. Theiss, 192 s.

Towsend, C.R., Harper, J.L., Begon, M.E. 2003: Ökologie. 2. Auflage, Springer-Verlag Berlin Heidelberg New York,647 s.

MacArthur, R.H, Wilson, E.O. 1967: The theory of Island Biogeography. Princeton University Press, Princeton, NJ.

Študent počas semestra vypracuje prezentáciu vopred zadanej odbornej témy. Počas dvoch týždňov semestra sa uskutoční obhajoba tejto prezentácie. Za úspešnú obhajobu pripravenej prezentácie môže študent získať max. 5 bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý nevypracuje prezentáciu vopred zadanej odbornej témy do stanoveného termínu a zároveň ju neobháji v stanovenom termíne. Po skončení semestra absolvujú študenti písomný test pozostávajúci z otázok z učiva prebraného počas semestra. Z písomnej skúšky je možné získať maximálne 10 bodov = 100 %. Hodnotenie písomného testu: A= 100-94 %; B= 93-86 %, C= 85-78 %, D= 77-70 %, E= 69-60 %, Fx = menej ako 60 % z celkového počtu bodov. Celkové hodnotenie predmetu: A= 100-94 %; B= 93-86 %, C= 85-78 %, D= 77-70 %, E= 69-60 %, Fx = menej ako 60 % z celkového počtu bodov (100 % = súčet bodov z prípravy a obhajoby odbornej prezentácie a písomného testu).

Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

slovenský

1. Úvod, predstavenie syláb predmetu a spôsobu hodnotenia predmetu

2. Definícia pojmov: ostrov, polostrov, šelf, šelfové more, vadénske more a i. Ostrovná biogeografia (teória Mac Arthur a Wilson)

3. Podmienky vzniku ostrovov na našej planéte, typizácia ostrovov podľa spôsobu ich vzniku

4. Biodiverzita ostrovov – osídľovanie rastlinnými a živočíšnymi druhmi

5. Adaptačné mechanizmy rastlinných a živočíšnych druhov na špecifické podmienky ostrovov

6. Ochrana prírody na ostrovoch – modelové príklady

7. Aktuálne výzvy ochrany prírody so zreteľom na meniace sa klimatické podmienky

8. Turizmus a ochrana prírody soft tourism vs. mass tourism

9. Modelový príklad – ochrana prírody, špecifiká, problémy a možné riešenia (Acores)

10. Modelový príklad II. – ochrana prírody, špecifiká, problémy a možné riešenia (Madagaskar)

11. Prezentácia práce študentov

12. Prezentácia práce študentov

13. Záverečné stretnutie

Predmet si kladie za cieľ oboznámiť študentov odboru Ekológia a ochrana životného prostredia s matériou ekológie ostrovných systémov, podmienkami ich vzniku na našej planéte, akcent bude kladený i na obsiahlu tematiku biodiverzity ostrovov, adaptačné mechanizmy vybraných druhov rastlín a živočíchov na špecifické životné podmienky. Ďalším okruhom, ktorý bude predstavený v rámci predmetu je problematika ochrany prírody, aktuálnym problémom na konkrétnych ostrovoch (napr. vyhlasovanie a správa CHÚ, stret záujmov ochrana prírody – rozvoj ostrovov/ostrovných štátov). Dôležitým prvkom daného predmetu je i aktívne zapojenie študentov do jeho priebehu, v podobe prípravy a prezentácie krátkych vlastných vstupov k vopred dohodnutým témam, pričom v maximálnej miere využijeme už nadobudnuté poznatky študentov v rámci ich doterajšieho štúdia na VŠ. Obsahová náplň predmetu bola konzultovaná i so zahraničnými kolegami: Prof. Dr. Grünwald,

Dr. Gosselck, DI Koch.

Forma výučby: prednáška/seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 3 (2P + 1S) Za obdobie štúdia: 13

Metóda štúdia: kombinovaná

Prednášky budú mať študenti k dispozícii vo forme PDF súborov v e-learningovom prostredí

Moodle (https://moodle.uniba.sk). Zároveň tu budú mať dostupnú ďalšiu (aj dobrovoľnú)

literatúru vrátane článkov, videí a zaujímavých internetových stránok.

Chiras, D.D.: Environmental Science. Creating a sustainable future. 6th Ed. Jones and Bartlett Publishers, Inc., 2001, 730 s. Pepper, I. L., Gerba, Ch. P., Brusseau, M. L.: Environmental and Pollution Science, 2nd Ed. Elsevier, Inc., 2006, 532 s. (dostupné aj cez vzdialený prístup na: https://ebookcentral.proquest.com/lib/uniba-ebooks/detail.action?docID=297063&query=environmental+science) Anděl, P.: Ekotoxikologie, bioindikace a biomonitoring. Evernia, s.r.o., Liberec, 2011, 265 s.

Podmienkou absolvovania predmetu je vypracovanie témy týkajúcej sa predmetu vo forme prezentácie a jej obhajoba v následnej diskusii s využitím postupov z prípadových štúdií zo sveta preberaných počas semestra. Hodnotenie je podľa nasledovnej stupnice: A (91-100 %) – vynikajúce (výnimočný výkon s originálnym myslením), B (81-90 %) – veľmi dobré (veľmi dobrý výkon s prejavmi originálneho myslenia), C (73-80 %) – dobré (dobrý výkon so zriedkavými prejavmi originálneho myslenia), D (66-72 %) – dostatočné (relatívne slabý výkon takmer bez originálneho myslenia), E (60-65 %) – minimálne prijateľné (veľmi slabý výkon bez originálneho myslenia), Fx (pod 60 %) – neprijateľné (slabý výkon nepostačujúci na úspešné zvládnutie obsahu predmetu).

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Predmet sa vyučuje len v zimnom semestri.

1. Podstata environmentálnej krízy a jej vplyv na biotické a abiotické zložky životného prostredia. 2. Fyzikálna a chemická charakteristika stresových faktorov z rôznych prírodných a antropogénnych zdrojov a ich premena v čase a priestore. 3. Človek ako environmentálny faktor. Biologická a kultúrna evolúcia človeka a zmeny jeho vzťahu k prírode. 4. Modely populačného rastu, využívania zdrojov a znečisťovania. 5. Sídla a mestské aglomerácie a s tým súvisiace zmeny okolitého prostredia. Etika a stabilizácia populačného rastu. 6. Hlad, podvýživa, zásobovanie potravinami - systém udržateľného poľnohospodárstva, prístup k pitnej vode a sanite. 7. Vplyv stresových faktorov na biodiverzitu. 8. Antropogénne vplyvy na trávnaté, lesné a púštne spoločenstvá. 9. Zmeny vo vodných ekosystémoch vyvolané ich znečistením. 10. Vplyv faktorov priestoru a populačnej hustoty na vitalitu a zdravotný stav bioty. 11. Klimatické a topografické faktory vplývajúce na zmeny druhového zastúpenia a interakčné vzťahy v rámci ekosystémov. 12. Odpady - ich zdroje a dopady na biotu. 13. Environmentálna etika.

Študenti sa oboznámia so základnými zdrojmi environmentálnych faktorov a ich dopadov na biodiverzitu, vitalitu a zdravotný stav populácií ako terestrických tak aj akvatických ekosystémov. Naučia sa začleniť človeka ako veľmi dôležitý stresový faktor a pochopiť jeho vplyv na živú prírodu z hľadiska jeho biologickej aj kultúrnej evolúcie. Na základe príkladov zo sveta budú mať možnosť oboznámiť sa s postupmi, ktoré môžu byť účinné až po informovaní a vzdelávaní širokej verejnosti, ktorá je často kľúčová pri presadení viacerých environmentálnych a ekologických opatrení v krajine.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 3 (3S) Za obdobie štúdia:

Metóda štúdia: kombinovaná

Šíbl J., Holčík J., Bohuš M., Uhrin M., Valachovič D., 1999: Ochrana fauny v Slovenskej republike. PriF UK Bratislava, SPU Nitra, 204 s.

Šomšák L., 1998: Flóra a fauna v rastlinných spoločenstvách strednej Európy. Vysokoškolské skriptá. PriF UK, Bratislava. 308 p.

Viceníková A., Polák P. (eds.), 2003: Európsky významné biotopy na Slovensku. ŠOP SR, Banská Bystrica, 151 s.

Polák P., Saxa A. (eds.), 2005: Priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu. ŠOP SR, Banská Bystrica, 736 s.

Janák M., Černecký J., Saxa A. (eds.), 2015: Monitoring živočíchov európskeho významu v Slovenskej republike – Výsledky a hodnotenie za roky 2013 – 2015. ŠOP SR, Banská Bystrica, 300 s.

Ružičková H., Halada Ľ., Jedlička L., Kalivodová E. (eds.)., 1996: Biotopy Slovenska. ÚKE SAV, Bratislava, 192 s.

Stanová V., Valachovič D. (eds.), 2002: Katalóg biotopov Slovenska. DAPHNE – Inštutút aplikovanej ekológie, Bratislava, 225 s.

Šíbl J., Holčík J., Bohuš M., Uhrin M., Valachovič D., 1999: Ochrana fauny v Slovenskej republike. PriF UK Bratislava, SPU Nitra, 204 s.

Záverečné hodnotenie bude stanovené na základe výsledkov písomného testu. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 94 % bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 85 % bodov, na hodnotenie C najmenej 77 % bodov, na hodnotenie D najmenej 68 % bodov a na hodnotenie E najmenej 60 % bodov z písomného testu.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

· charakteristika fauny vybraných typov biotopov (vodné, nelesné, lesné, podzemné, antropogénne) so zameraním na indikačné a ohrozené taxóny a ich väzbu na vegetačnú a abiotickú zložku prostredia

· základné metódy výskumu a možnosti realizácie manažmentových opatrení na zabezpečenie ochrany vybraných živočíšnych taxónov viazaných na jednotlivé typy biotopov

· terénne cvičenia zamerané na ukážky výskumu fauny vo vybraných typoch biotopov

Predmet je zameraný na charakteristiku vybraných typov biotopov z hľadiska zastúpenia jednotlivých živočíšnych taxónov s dôrazom na ich potravnú či priestorovú väzbu na daný biotop, mieru ohrozenosti, ale aj možnosti ochrany a realizácie manažmentových opatrení.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2 (2S) Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

Begon, M., Harper, J. L., Townsend, C. R. (1997): Ekologie: jedinci, populace a společenstva. Vydavatelství Univerzity Palackého, Olomouc, p. 361 - 388.

Coleman, D. C., Crossley, D. C. (1995): Fundamentals of soil ecology. Academic Press, 205 pp.

Giljarov M. S., 1953: Význam půdy jako životního prostředí ve vývoji hmyzu. Praha

Losos, B., Gulička, J., Lellák, J., Pelikán, J. (1984): Ekologie živočichů. SPN, Praha, 316 pp.

Miko, L., Šantručková, H., Záhora, J., Michál, A. (2019): Život v půdě - Příručka pro začínající půdní biology. Lipka - školské zařízení pro environmentální vzdělávání Brno, 240 pp.

Paul, E. A. (2015): Soil microbiology, ecology, and biochemistry. Academic Press, London, 582 pp.

Stašiov, S. (2015): Ekológia pôdnych organizmov (pôdne živočíchy). Vysokoškolská učebnica, Technická univerzita vo Zvolene, Zvolen, 150 pp.

Šimek, M. (ed) (2019): Živá půda. Biologie půdy, Ekologie, využívání a degradace půdy. Academia, 796 pp.

Šimek, M. (2021): Živá půda - praktický manuál. Academia, 324 pp.

Tate, R. L. (2021): Soil microbiology. Wiley-Blackwell, Hoboken, 570 pp.

Walwork, J. A. (1970): Ecology of soil animals, McGraw-Hill, London, 283 pp.

Wallwork J. A. (1976): The distribution and diversity of soil fauna. Academis Press, London, 355 pp.

Študent na záver odovzdáva protokol obsahujúci výsledky získané z terénneho a laboratórneho výskumu pôdnej fauny. Záverečné hodnotenie prebieha v zmysle schémy: A (vynikajúce originálne vypracovanie protokolu: 100 – 91%), B (originálne vypracovanie protokolu presahujúce priemernú úroveň: 90 – 81%), C (priemerné vypracovanie protokolu: 80 – 73%), D (vypracovanie protokolu vystihujúce podstatu témy s nižšou úrovňou originality: 72 – 66%), E (vypracovanie neúplne vystihujúce podstatu témy: 65 – 60%). Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Predmet je zameraný na štúdium štruktúry spoločenstiev pôdnych organizmov, interakcií jednotlivých skupín a ich funkcií v procesoch prebiehajúcich v pôde. Pojednáva o úlohe pôdnych organizmov v pôdotvornom procese, dekompozícii odumretého organického materiálu, kolobehu látok a toku energie, ako aj o ich vplyve na zachovávanie prírodnej rovnováhy v pôdnych ekosystémoch. Zaoberá sa tiež problematikou vplyvu rôznych faktorov na jednotlivé skupiny edafónu i na celkovú stabilitu pôdnych ekosystémov a možnosťami využitia bioindikačného potenciálu pôdnych organizmov pri monitoringu kvality prostredia v prírodných i antropicky transformovaných ekosystémoch. Zaoberá sa mikrobiálnym životom v extrémnych podmienkach (permafrost, znečistené pôdy, rádioaktivita, púšte), vzťahmi medzi pôdnymi organizmami a rastlinami v súvislosti so zvyšovaním fertility pôd a produkciou metánu (najmä mokrade).

Absolvovaním predmetu si študenti osvoja poznatky o štruktúre spoločenstiev pôdnych organizmov, ich vlastnostiach a funkciách v procesoch prebiehajúcich v pôde. Taktiež si osvoja prehľad základných metód štúdia pôdnej fauny a získajú prehľad o zástupcoch pôdnej fauny v strednej Európe. Získajú prehľad o využití ekologických funkcií pôdnej bioty v zvyšovaní fertility pôd, biodegradácii organických látok vrátane rôznych polutantov vo vzťahu k vybraným skupinám pôdnych organizmov a systémov (baktérie, huby, riasy, mykoríza, rizosféra, PGPR). V praktickej časti absolvujú zber vzoriek rôznymi metódami, separáciu pôdnej fauny a spracovanie materiálu. Zo získaných údajov vypracujú správu o pôdnej faune vo forme vedeckého článku.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 52

Týždenný: Za obdobie štúdia: 7 dní

Metóda štúdia: prezenčná

Lockwood, M., Worboys, G., Kothari, A. 2006: Managing protected areas: A global guide. IUCN, NY & London.

Wegener, U. 1998: Naturschutz in der Kulturlandschaft. Schutz und Pflege von

Lebensräumen. G. Fischer Verlag Jena, Stuttgart, Lübeck, Ulm. 456 str.

Študent absolvuje 52 hodín seminárov počas semestra, splní praktické úlohy, ktoré mu budú zadané priamo v teréne a po skončení praktických úloh vypracuje záverečnú správu vo forme protokolu z daného predmetu. Za splnenie praktických úloh v teréne môže študent získať maximálne 20 bodov a za vypracovanie protokolu môže študent získať maximálne 10 bodov, spolu 30 bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý neabsolvuje 52 hodní seminárov počas semestra alebo nevypracuje záverečnú správu do stanoveného termínu. Celkové hodnotenie predmetu: A= 100-94 %; B= 93-86 %, C= 85-78 %, D= 77-70 %, E= 69-60 %, Fx = menej ako 60 % z celkového počtu bodov (100 % = súčet bodov za vypracovanie záverečnej správy a splnenie praktických úloh v teréne). Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

anglický, nemecký

1. Úvodné stretnutie, zásady bezpečnosti pri práci v teréne

2. Úvod do systému starostlivosti o ŽP v danej krajine EÚ

3. Manažment chránených území v danej krajine EÚ, špecifiká a odlišnosti v porovnaní so SR

4. Druhová ochrana in situ a ex situ v danej krajine EÚ

5. Ukážky rôznych techník manažmentu lúčných biotopov

6. Ukážky rôznych techník manažmentu lesných biotopov

7. Ukážky rôznych techník manažmentu mokradných a iných špecifických biotopov

8. Samostatná práca v teréne – lúčne biotopy

9. Samostatná práca v teréne – lesné biotopy

10. Samostatná práca v teréne – mokradné biotopy

11. Samostatná práca v teréne – opatrenia na podporu konkrétnych ohrozených druhov rastlín a živočíchov

12. Hodnotenie samostatnej práce v teréne, diskusia 13. Hodnotenie protokolov, celkové hodnotenie predmetu

Študent bude oboznámený so systémom starostlivosti o životné prostredie vo vybranej krajine EÚ, s akcentom na ochranu prírody a krajiny. Ďalej bude oboznámený so zásadami druhovej ochrany in situ a ex situ v danej krajine EÚ, s akcentom na praktické ukážky. Okrem uvedených tém si študent osvojí široké spektrum odborných činností v rámci praktickej starostlivosti/manažmentu o chránené územia. Praktické činnosti sa budú realizovať v rôznych typoch biotopov (lúčne, mokradné, lesné a i.). Odborné činnosti budú rozdelené na ukážky rôznych spôsobov manažmentu chránených území (realizované prostredníctvom odborných pracovníkov) a na samostatnú prácu študentov v teréne. Získané odborné vedomosti a praktické skúsenosti môže študent využiť nielen v ďalšom štúdiu, ale i po absolvovaní samotného štúdia, teda v rámci odbornej činnosti.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2 (2P) Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

Speight, M.R., Hunter, M.D., Watt, A.D. 2009. Ecology of Insects: Concepts and Applications. Second Edition, Wiley-Blackwell, 628 pp.

Schowalter T.D.: 2006. Insect ecology – An ecosystem approach. Elsevier Inc. 572 pp.

Gullan, P.J., Cranston, P.S. 2011 The Insects: An outline of Entomology. Fourth Edition, Wiley- Blackwell, 565 pp.

Vypracovanie písomnej seminárnej práce na vopred zadanú tému (50%). Prezentovanie seminárnej práce (50 %). Záverečné hodnotenie bude v zmysle schémy: A (vynikajúce, presvedčivé vypracovanie a prezentovanie práce: 91 – 100%), B (vypracovanie a prezentovanie práce presahujúce priemernú úroveň: 81 – 90%), C (priemerné vypracovanie a prezentovanie práce: 73 – 80%), D (vypracovanie a odprezentovanie vystihujúce podstatu zadanej témy: 66 – 72%), E (vypracovanie neúplne vystihujúce podstatu zadanej témy: 60 – 65%). Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra aj v anglickom jazyku)

Od úvodných slov, ponímajúcich stručnú históriu vzťahu hmyz-človek na rozličných jeho úrovniach, sa osnova predmetu bude plynule uberať smerom ku ekologickým asociáciám, diverzite hmyzu, jeho abundancii, či základnej ekoetológii, pričom pozornosť bude venovaná aj aplikovanej sfére v rámci vzťahu hmyz-človek. Zreteľ sa upriami na otázky spojené s procesmi, kedy je limitujúcim faktorom hmyz, a naopak na tie, kde práve človek je limitujúcim faktorom. Nosné témy predmetu preto zahŕňajú vplyv klímy na spoločenstvá a populácie hmyzu; vzťah hmyz vs. rastliny, pojem „hmyz- škodca“, či zdroje, ktoré hmyz k svojmu životu potrebuje najmä z pohľadu konkurencieschopnosti. Ekosystémová ekológia hmyzu tu má taktiež svoje miesto najmä ako príklad pochopenia tzv. holistického prístupu, nielen v ustaľovaní ekologickej rovnováhy. Rovnako aj parazitologický význam hmyzu (hmyz ako parazit, hmyz ako vektor patogénov) ako aj benefity, ktoré hmyz človeku prináša (napr. serikultúra, apikultúra či vermiterapia) sú do osnov predmetu zahrnuté. No a napokon sú to poznatky z oblasti samotnej biodiverzity a ochrany hmyzu na jednotlivých úrovniach konceptu biodiverzity, ktoré si poslucháč osvojí. Samozrejme, všetky témy osnovy v rámci tohto predmetu sa budú dotýkať ako základnej teoretickej roviny, tak aj konkrétnych modelových prípadov z praxe.

Absolvovaním tohto predmetu študent získa rozsiahle vedomosti, ktoré sa dotýkajú otázok z oblasti ekológie hmyzu a jeho interakcie s okolitým prostredím a životným prostredím človeka. Predmet sa venuje základným ekologickým termínom, ale aj hlbším súvislostiam a procesom z ríše hmyzu, pričom jednotlivé prednášky obsahujú dôležité aplikačné výstupy. Študent by po úspešnom absolvovaní prednášok mal byť schopný samostatne synteticky nahliadať na ekosystémy a zároveň vedieť kauzálne zhodnotiť jednotlivé javy, predovšetkým na úrovni hmyz-človek, či už v priamom alebo nepriamom kontexte.