Holec, P. 2004: Vývoj prírody. Vysokoškolské skriptá, PriF UK, Bratislava, 150.

Lowe, J. J., Walker, M. J. C., 1997: Reconstructing Quaternary Environment. Prentice Hall, London, 446.

Ložek, V., 1973: Příroda ve čtvrtohorách. Academia, Praha, 372.

Do záverečného hodnotenia (písomný test) sa zohľadňuje aktívna účasť na prednáškach. Študent môže mať maximálne 2 absencie. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý zo záverečného písomného testu získa menej ako 60% z celkového množstva možných udelených bodov. Stupnica hodnotenia písomnej skúšky: A - vynikajúce výsledky (100 - 96% úspešnosť), B - nadpriemerný štandard (95 - 87% úspešnosť), C - bežná spoľahlivá práca (86 - 80% úspešnosť), D - prijateľné výsledky (79 - 65% úspešnosť), E - výsledky spĺňajú minimálne kritériá (64 - 60% úspešnosť), FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše (menej ako 60% úspešnosti).

slovenský v kombinácii s českým a anglickým (študijná literatúra).

Predmet sa vyučuje iba v zimnom semestri.

1. Štvrtohory – najmladšie geologické obdobie; 2. Stratigrafia štvrtohôr; 3. Flóra štvrtohôr; 4. Fauna štvrtohôr v Európe; 5. Fauna štvrtohôr v Ázii; 6. Fauna štvrtohôr v Afrike; 7. Fauna štvrtohôr v Severnej Amerike; 8. Fauna štvrtohôr v Južnej Amerike; 9. Fauna štvrtohôr v Austrálii a na Novom Zélande; 10. Vývoj človeka; 11. Geomorfologické procesy počas štvrtohôr; 12 - 13. Štvrtohorné sedimenty, paleosoly a vulkanizmus.

: študent získa prehľad o živej a neživej prírode štvrtohôr.

Jeník, J.: Ekosystémy (Úvod do organizace zonálních a azonálních biomú). Nakladatelství UK, Karolínum, Praha, 1998.

Kolektív autorov: Ekosystémy Zeme http://www.fns.uniba.sk/prifuk/skripta/kek/index.htm

Plesník, P., Zatkalík, F.: Biogeografia. PRIF UK Bratislava, 1992.

Woodward S.L.2003: Biomes of Earth. Greenwood Press, 435 s.

Účasť na exkurzii, spracovanie a prezentácia referátu priamo na exkurzii, ktorého téma bude určená po dohode s vyučujúcim. Po skončení exkurzie spracovanie protokolu z exkurzie na tému, ktorá bude určená po dohode s vyučujúcim. Celková známka bude udelená ako priemer hodnotenia prezentácie a protokolu z exkurzie. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať zo 100 bodov najmenej 95 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 90 bodov, na hodnotenie C najmenej 80 bodov, na hodnotenie D najmenej 70 bodov a na hodnotenie E najmenej 61 bodov.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Exkurzia sa realizuje v zimných mesiacoch (koniec januára až február). Predmet sa poskytuje ak si ho zapíše najmenej 10 študentov, kapacita predmetu je obmedzená na 40 študentov, v prípade vyššieho záujmu sa študenti vyberú. Študenti, ktorí predmet absolvovali v nižšom stupni štúdia ho nemôžu absolvovať vo vyššom stupni.

V rámci exkurzie študenti navštívia vybrané územie s čo najvyššou diverzitou ekosystémov, preto budú exkurzie orientované prevažne na tropické oblasti. Aplikuje sa expedičný spôsob výuky, poznatky sa nadobúdajú priamo v teréne. Pozornosť sa venuje vysvetľovaniu závislosti biotickej zložky jednotlivých ekosystémov od abiotických faktorov, oboznámeniu sa s rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami, charakteristickými druhmi organizmov a ich adaptáciám na prostredie. Sleduje sa vplyv človeka na jednotlivé ekosystémy v podmienkach konkrétneho regiónu.

Cieľom predmetu je, v náväznosti na teoretické vedomosti nadobudnuté v kurzoch Ekológia, Biogeografia, Hydrobiológia, Botanika, Zooógia ap., priamo v teréne oboznámiť študentov so štruktúrou a fungovaním vybraných ekosystémov Zeme: savany, púšte, tropické dažďové lesy, vysokohorské, morské ekosystémy atď. Pozornosť bude venovaná významu jednotlivých typov ekosystémov z regionálneho a globálneho aspektu, vplyvu človeka a stavu a možnostiam ich ochrany.

Forma výučby: terénne práce

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 40 hodín

Týždenný: 5 pracovných dní Za obdobie štúdia: 40 hodín

Metóda štúdia: Prezenčná, formou terénnych prác

Buchar J., Ducháč V., Hůrka K., Lellák J. 1995. Klíč k určování bezobratlých. Scientia, pedagogické nakladatelství, Praha, 285 pp.

Miklós P., Baláž M., Hensel K., Balážová M., Sobeková K., Žiak D., Mikulíček P., Jandzík D. 2008. Určovací kľúč stavovcov Západných Karpát. Faunima, Bratislava, 200 pp.

Trnka A. Grim T. (eds) 2014. Ornitologická príručka. SOS Birdlife Slovensko, Bratislava, 297pp.

Študenti sa zúčastnia terénnych prác v rozsahu 5 pracovných dní.

Zvládnutie náplne terénnych prác doložia praktickou skúškou zvládnutia predvedených činností a vypracovaním protokolov. Za každú z uvedených aktivít získajú 0–10 bodov (spolu max. 20 bodov). Výsledné hodnotenie sa stanoví podľa súčtu získaných bodov. Na získanie hodnotenia A musí študent dosiahnuť najmenej 92% bodov, na hodnotenie B najmenej 84% bodov, na hodnotenie C najmenej 76% bodov, na hodnotenie D najmenej 68% bodov a na hodnotenie E najmenej 60% bodov. Kredity nebudú udelené, ak študent získa menej ako 60% bodov.

slovenský

Predmet sa poskytuje iba v letnom semestri, študenti si hradia náklady spojené s účasťou na

terénnych prácach z vlastných zdrojov. Kapacita predmetu je obmedzená na 25 študentov.

Podrobné štúdium fauny rôznych biotopov priamo v teréne, pozorovanie správania živočíchov, ich odchyt, determinácia, individuálne značenie, zber morfometrických dát a biologického materiálu, evidencia, konzervácia a identifikácia formou modelového expedičného výskumu. Prehľad pokročilých metód výskumu, zberu a spracovania materiálu.

Prezentácia vhodnej fotodokumentácie biotopov a živočíchov. Zdokonalenie sa v metódach preparovania hmyzu a v práci s rôznymi typmi identifikačných kľúčov.

Predmet je možné absolvovať aj v zahraničí alebo formou priameho zapojenia do výskumných projektov.

Na terénnych prácach sa študenti oboznámia so špeciálnymi metódami zoologického výskumu v teréne – rôznymi metódami odchytu zoologického materiálu, jeho spracovania v teréne i v laboratóriu, princípov preparácie, konzervácie a dokumentácie, ako aj so základmi identifikácie a preparácie organizmov.

Forma výučby: prednáška a seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 3 h. (2P+1S) Za obdobie štúdia: 39 h.

Metóda štúdia: prezenčná / distančná

Allendorf F.W, Luikart G. 2007. Conservation and the Genetics of Populations. Blackwell Publishing.

Avise J.C. 2000. Phylogeography. The history and Formation of Species. Harvard University Press.

Beebee T, Rowe G. 2008. An Introduction to Molecular Ecology. Oxford University Press, 2nd edition.

Flegr J. 2005, 2009. Evoluční biologie. Academia, 1. a 2. vydanie.

Freeland J.R. 2019. Molecular Ecology. Wiley-Blackwell, 3rd edition

Podmienkou na absolvovanie predmetu je záverečná písomná previerka a absolvovanie cvičení ukončených jednou písomnou previerkou. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 % bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 %, na hodnotenie C najmenej 71 %, na hodnotenie D najmenej 61 % a na hodnotenie E najmenej 51 % bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 51 % bodov. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

1. Repetitórium zo základov genetiky a molekulárnej biológie – štruktúra DNA, RNA a proteínov, replikácia DNA, genetický kód, expresia génov, mutácie a rekombinácie, nekódujúce a kódujúce sekvencie, princípy a typy PCR.

2. Molekulárne znaky v ekológii a metódy ich detekcie – spôsoby dedičnosti molekulárnych znakov, znaky jadrové a organelové, dominantné a kodominantné, autozómové a gonozómové, konzervatívne a vysoko variabilné, pod selekciou a selekčne neutrálne, mutačné modely.

3. Identifikácia jedincov, druhov a pohlaví pomocou molekulárnych znakov – invazívne a neinvazívne metódy vzorkovania, molekulárne znaky vhodné na identifikáciu jedincov, DNA barcoding, molekulárna identifikácia pohlavia, identifikácia zložiek potravy, príkladové štúdie.

4. Genetická diverzita a procesy ktoré ju ovplyvňujú – definícia populácie, Hardy-Weinbergova rovnováha, väzbová rovnováha (linkage equilibrium), odhady genetickej diverzity.

5. Genetická diverzita a procesy ktoré ju ovplyvňujú – genetický drift a efektívna veľkosť populácie, efekt lievika (bottleneck) a zakladateľa (founder effect), inbríding, typy selekcie, genetická diferenciácia znakov pod selekciou.

6. Genetická diferenciácia populácií – migrácia, disperzia a tok génov, F štatistiky a genetické vzdialenosti, priame a nepriame metódy odhadu toku génov.

7. Genetická diferenciácia populácií – Bayesovské analýzy a posteriórna identifikácia populácií, teoretické modely v Bayesovských analýzach, faktory ovplyvňujúce tok génov, vplyv genetického driftu a selekcie na diferenciáciu populácií.

8. Ekogenomika a analýza QTL – genetické znaky pod selekciou, cDNA a transkriptóm, princíp a využitie DNA microarrays pri štúdiu expresie génov, vzťah genotypu a fenotypu, ekologicky významné znaky, analýza QTL (quantitative trait loci).

9. Fylogeografia – molekulárne znaky využívané vo fylogeografii, fylogenetické stromy a siete, teória koalescencie a možnosti jej využitia, komparatívna fylogeografia, glaciálne refúgiá a rekolonizačné trasy, kofylogeografia.

10. Speciácia, hybridizácia a hybridné zóny – koncepcie druhu, reprodukčno-izolačné mechanizmy, typy speciácií, hybridizácia, introgresia a jej dôsledky, typy hybridných zón, teória klín, posilňovanie fenotypových znakov (reinforcement) a význam selekcie pri speciácii.

11. Behaviorálna ekológia – pohlavný výber, reprodukčné systémy (genetická a sociálna monogamia, polygýnia, polyandria), mimopárové oplodnenie a analýza paternity, pomer pohlaví a faktory, ktoré ho ovplyvňujú, zisťovanie príbuzenských vzťahov medzi jedincami.

12. Ochranárska genetika – taxonómia ako nástroj na identifikáciu ochranársky významných jednotiek (CSU), malé populácie, genetická diverzita a inbríding, heterozygotnosť a reprodukčná zdatnosť (fitness), inbredná a outbredná depresia, metapopulácie a fragmentácia habitatov, krajinná genetika a identifikácia bariér, invázne druhy.

Seminár

Prvé hodiny semináru budú zamerané na prácu s internetovými databázami (génovými bankami) a editovanie sekvencií DNA. Nasledujúce hodiny budú venované výpočtom populačno-genetických parametrov (frekvencia alel, Hardy-Weinbergova rovnováha, väzbová rovnováha, heterozygotnosť, inbríding, alelová a nukleotidová diverzita), rekonštrukcii genealogických vzťahov (fylogenetické stromy a siete), odhadom genetickej diferenciácie populácií (F štatistiky, AMOVA, genetické vzdialenosti, Bayesovské klastrovacie programy) a analýze paternity a príbuzenských vzťahov medzi jedincami.

Poslucháči sa oboznámia s genetickými markermi využívanými pri štúdiu prírodných populácií, so spôsobmi ich dedičnosti a ich aplikáciou pri riešení ekologických problémov. Osobitý dôraz bude kladený na vysvetlenie základných procesov ovplyvňujúcich tok génov, genetickú diverzitu a diferenciáciu populácií. Ďalším okruhom tém bude geografická distribúcia genealogických línií a súvisiace procesy speciácie a hybridizácie. Kurz uzatvárajú prednášky pojednávajúce o aplikácii genetických znakov v behaviorálnej ekológii a druhovej ochrane. Súčasťou predmetu je seminár, na ktorom sa študenti oboznámia s aplikáciou viacerých softvérov pri zisťovaní genetickej variability populácií.

Forma výučby: prednáška a cvičenie

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 hodiny prednášok a 2 hodiny cvičení týždenne

Za obdobie štúdia: 52 hodín

Metóda štúdia: prezenčná / distančná

Haruštiaková, D., Jarkovský, J., Littnerová, S., Dušek, L., 2012: Vícerozměrné statistické metody v biologii. Akademické nakladatelství CERN, s.r.o., Brno, pp. 110.

Lepš, J., Šmilauer, P., 1999: Multivariate analysis of ecological data. University of South Bohemia, České Budějovice, pp. 110. (originál alebo český preklad Dany Vaškovej z roku 2000)

Lepš, J., Šmilauer, P. 2016. Biostatistika. Jihočeská universita v Českých Budějovicích. 438 pp.

Sokal, R. R., Rohlf, F. J., 1969: Biometry. W. H. Freeman, San Francisco (First Edition), 776 pp. (resp. novšievydania)

Zar J.H. 2010. Biostatistical analysis. 5th edition. Pearson Prentice-Hall, Upper Saddle River, NJ. 944 pp.

Študent absolvuje písomnú prácu a osobitne praktickú skúšku pri počítači. Obe sú samostatne bodovo ohodnotené. Celkové hodnotenie je výsledkom súčtu bodov z oboch foriem preskúšania pričom na hodnotenie A je potrebných získať najmenej 91 % bodov, na B 81%, C 71 %, D 61 %, E 51 %. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý celkovo získa menej ako 51 % bodov. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s českým a anglickým (študijná literatúra v českom a anglickom jazyku)

: Poskytuje sa iba v zimnom semestri v študijnom programe Zoológia. Kapacita predmetu nie je

obmedzená.

1. Úvod. Typológia biologických údajov.

2. Jedna kvantitatívna premenná a jeden štatistický výber (vzorka) – deskriptívna štatistika vzorky a populácie (dáta na pomerovej stupnici, data na kruhovej škále), rozdelenie pravdepodobnosti t-Studenta, všeobecný postup testovania štatistických hypotéz, interpretácia a prezentácia výsledkov testov, normálne rozdelenie pravdepodobnosti, Kolmogorov-Smirnovov test dobrej zhody s normálnym rozdelením.

3. Jedna kvantitatívna premenná a dve vzorky – t-test dvojice vzoriek, F-test homogenity dvojice rozptylov, Fisherovo rozdelenie pravdepodobnosti, Mann-Whitneyho U-test.

4. Jedna kvantitatívna premenná a viac vzoriek – ANOVA, Bartlettov test homogenity rozptylov, následné testy, Kruskal-Wallisov test.

5. Jedna kategoriálna premenná a jedna alebo viac vzoriek – chí-kvadrátové rozdelenie pravdepodobnosti, chíkvadrátový test dobrej zhody štiepnych pomerov, test zhody relatívnych početností (proporcií), Yatesova korekcia, transformácia kontingenčnej tabuľky.

6. Dve alebo viac kvantitatívnych premenných a jedna vzorka – korelačná a regresná analýza (Pearsonov a Spearmanov korelačný koeficient, jednoduchá, mnohonásobná, polynomálna regresná analýza, lineárna a nelineárna regresia), párové porovnanie (párový t-test, ANOVA-dizajn znáhodnených blokov, Wilcoxonov znamienkovo-poradový test).

7. Dve alebo viac kvantitatívnych premenných a dve vzorky – t-test dvojíc druhových diverzít, porovnanie dvojice lineárnych regresií.

8. Viac premenných a viac vzoriek – príprava dát, klastrová analýza (cieľ klastrovej analýzy, binarizácia dát, indexy podobnosti, zhlukovacie metódy, dendrogram).

9. Viac premenných a viac vzoriek – príprava dát, nepriame ordinácie (cieľ ordinácií, ordinačné metódy, PCA, CA).

10. Viac premenných a viac vzoriek – príprava dát, priame ordinácie (RDA, CCA), Monte Carlo permutačný test.

Kurz Aplikovaná štatistika je venovaný problematike štatistického dizajnu diplomových resp. doktorských projektov, v rámci ktorých sa analyzujú predovšetkým biologické dáta. Na prednáškach sa poslucháči zoznámia so všeobecnou typológiou (triedením) dát z hľadiska ich štruktúry a s najdôležitejšími metódami štatistickej analýzy jednotlivých typov údajov. Cvičenia sú tematicky zhodné s prednáškami a sú zamerané na získanie zručností potrebných pre reálnu analýzu jednotlivých typov dát pričom na tento účel poslúžia pripravené cvičné údaje. Po absolvovaní kurzu by študent mať byť schopný vo svojich dátach rozpoznať jednotlivé triedy údajov, ďalej samostatne zvoliť a zrealizovať adekvátne štatistické postupy na ich analýzu a nakoniec aj správne interpretovať výsledky svojich štatistických testov.

Forma výučby:prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 h. Za obdobie štúdia: 26 h.

Metóda štúdia: prezenčná / distančná

Odporúčaná literatúra:´

Krumpálová et al. 2018. Ekológia pre zoológov.Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 251 pp.

Losos, B., a kol., 1984: Ekologie živocichu, Praha, 316 s.

Schwerdtfeger, F., 1963: Ökologie der Tiere. Autökolgie. Paula Parey, 430 s.

Begon, M., Harper, J. L., Townsend, C. R., 1997: Ekologie. Jedinci, populace a společenstva. Vyd. Univ. Palackého Olomouc, 949 s.

V priebehu semestra aktívna účasť na prednáškach. Pri hodnotení ústnej skúšky na získanie hodnotenia A je potrebné preukázať minimálne 92% vedomostí, na získanie B minimálne 84% vedomostí, na získanie C minimálne 76% vedomostí, na získanie D minimálne 68% vedomostí, na získanie E minimálne 60% vedomostí. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % bodov. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania. V prípade distančnej

formy bude ústna skúška realizovaná online cez MS TEAMS.

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

predmet sa poskytuje iba v zimnom semestri

1. Základné pojmy používané v autekológii, resp. vo všeobecnej ekológii.

2. Ekologická nika, gilda a postavenie jedinca (druhu) v nich. Životné formy, príklady ich klasifikácie.

3. Ekologické faktory, ich charakteristika a klasifikácia.

4. Teplota ako významný fakor. Vplyv teploty na živočíchy, adaptácie živočíchov voči teplote.

5.Svetlo ako významný faktor. Vplyv svetla na živočíchy a adaptácie živočíchov na svetlo.

6. Voda ako životné prostredie pre organizmy. Adaptácie živočíchov na vodu.

7. Vlhkosť a zrážky ako významný faktor. Vplyv vlhkosti a zrážok na živočíchy, adaptácie živočíchov na vlhkosť a zrážky.

8. Vzduch ako ekologický faktor, jeho charakteristiky. Vplyv vzduchu na živočíchy, adaptácie.

9. Pôda ako životné prostredie pre organizmy s dôrazom na živočíchy. Adaptácie živočíchov na pôdu.

10. Iné pevné médiá, ako drevo, kôra, plodnice húb, litosféra a povrchy skál, adaptácie živočíchov.

11. Magnetizmus a adaptácie živočíchov na tento faktor.

12.Trofické faktory - potravná ponuka, jej diverzita, vplyv potravy na živočíchy a adaptácie živočíchov na potravu.

13. Vnútrodruhové a 14. Medzidruhové vzťahy - Ekologické vzťahy živočíchov k rastlinám a ku živočíchom. Ich rozmanitosť a charakteristika.

15. Antropické faktory, charakteristika najdôležitejších a ich vplyv na

živočíchy.

16. Prírodné katastrofy a ich vplyv na živočíchy.

študent si osvojí vedomosti o jedincovi ako zástupcovi živocíšneho druhu a jeho vzťahoch k neživému a živému prostrediu. Je schopný charakterizovať jednotlivé ekologické faktory, ich klasifikáciu a rozdelenie. Poukáže na ich vplyv na živočíchy a adaptáciu živočíchov na ne. Je schopný stručne charakterizovať najdôležitejšie antropické faktory a ich vplyv na živočíchy.

Forma výučby: cvičenie

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 6 hodín cvičení týždenne Za obdobie štúdia: 78 hodín

Metóda štúdia: prezenčná / distančná

Literárne pramene zamerané na konkrétne riešenie problematiky, ktorá bola študentovi predložená v zadávacom liste na vypracovanie diplomovej práce.

V priebehu semestra aktívna účasť na vypracovaní diplomovej práce, predmet sa hodnotí podľa kvality a včasnosti písomného riešenia zadania. Pre získanie hodnotenia je potrebné preukázať vedomosti, zručností a výsledky v nasledovných stupňoch: na získanie A minimálne 92%, na získanie B minimálne 84% vedomostí, na získanie C minimálne 76% vedomostí, na získanie D minimálne 68% vedomostí, na získanie E minimálne 60%. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % bodov. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

predmet sa poskytuje iba v zimnom semestri.

V rámci cvičení sa študenti venujú získavaniu a spracovaniu literárnych zdrojov nevyhnutných pre vypracovanie diplomovej práce, prípadne sa učia základné metódy odberu a spracovania zoologického materiálu. Svoje postupy riešenia pravidelne konzultujú so svojim vedúcim diplomovej práce.

Študent si osvojí zhromažďovanie a spracovanie literárnych zdrojov a zvládne základné metódy odberu a spracovania zoologického materiálu potrebného k vypracovaniu diplomovej práce.

Forma výučby: cvičenie

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 10 hodín cvičení týždenne Za obdobie štúdia: 130 hodín

Metóda štúdia: prezenčná / distančná

Literárne pramene zamerané na konkrétne riešenie problematiky, ktorá bola študentovi predložená v zadávacom liste na vypracovanie diplomovej práce.

V priebehu semestra aktívna účasť na vypracovaní diplomovej práce, predmet sa hodnotí podľa kvality a včasnosti písomného riešenia zadania. Pre získanie hodnotenia je potrebné preukázať vedomosti, zručností a výsledky v nasledovných stupňoch: na získanie A minimálne 92%, na získanie B minimálne 84% vedomostí, na získanie C minimálne 76% vedomostí, na získanie D minimálne 68% vedomostí, na získanie E minimálne 60%. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % bodov. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

predmet sa poskytuje iba v letnom semestri.

V rámci cvičení sa študenti venujú získavaniu a spracovaniu literárnych zdrojov nevyhnutných pre vypracovanie diplomovej práce, prípadne sa učia základné metódy odberu a spracovania zoologického materiálu. Svoje postupy riešenia pravidelne konzultujú so svojim vedúcim diplomovej práce.

Študent si osvojí zhromažďovanie a spracovanie literárnych zdrojov a zvládne základné metódy odberu a spracovania zoologického materiálu potrebného k vypracovaniu diplomovej práce.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 h. Za obdobie štúdia: 26 h.

Metóda štúdia: prezenčná / distančná

Gobat, J.-M., Aragno, M., Matthey, W. 2004. The Living Soil: Fundamentals of Soil Science and Soil Biology.

Science Pub Inc, 602 pp.; Palissa, A. 1964. Bodenzoologie. Akademie Verlag Berlin, 180 pp.

V priebehu semestra je nutná aktívna účasť na prednáškach. Pri hodnotení ústnej skúšky na získanie hodnotenia A je potrebné preukázať minimálne 92% vedomostí, na získanie B minimálne 84% vedomostí, na získanie C minimálne 76% vedomostí, na získanie D minimálne 68% vedomostí, na získanie E minimálne 60% vedomostí. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % bodov. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

slovenský (+ študijná literatúra je v anglickom a nemeckom jazyku)

predmet sa poskytuje iba v zimnom semestri.

1. Základné pojmy používané v pedozoológii. 2. Metódy štúdia pôdnej fauny. 3. Prehľad živočíšnych skupín vyskytujúcich sa v pôde a poznámky k ich ekológii. 4. Praktická časť – zber pôdnej fauny. 5. Dátabázy a metódy vyhodnotenia získaných údajov. 6.-8. Praktická časť – separácia pôdnej fauny. 9. Praktická časť – príprava materiálu na determináciu. 10.-11. Praktická časť – determinácia vybraných skupín edafónu. 12. Formálne spracovanie údajov. 13. Záverečné prezentácie výsledkov.

Študenti si osvoja prehľad základných metód štúdia pôdnej fauny a získajú prehľad o zástupcoch pôdnej fauny v strednej Európe. V praktickej časti absolvujú zber vo forme pôdnych vzoriek, separáciu pôdnej mikrofauny a spracovanie materiálu. Zo získaných údajov vypracujú správu o pôdnej faune vo forme vedeckého článku.

2 hodiny prednášok a 2 hodiny seminárov týždenne za obdobie 13 týždňov.

Forma výučby: prednáška a seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 h. prednáška / 2 h. seminár Za obdobie štúdia: 52 h.

Metóda štúdia:

prezenčná / distančná

Beklemišev, V. N., Kabata, Z.1969: Principles of Comparative Anatomy of Invertebrates I., II., Oliver & Boyd, 529 s., 490 s.

Brusca, R.C., Brusca, G.J., 2003: Invertebrates. 2nd. Edition. Sinauer Associates, Inc., 936 s.

Steiner, G. , 1977: Zoomorphologie in Umrissen . VEB G. Fischer Verlag Jena, Stuttgart, 134 s + 65 tab.

Absolvovanie ústnej skúšky. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92 % bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 %, na hodnotenie C najmenej 76 %, na hodnotenie D najmenej 68 % a na hodnotenie E najmenej 60 % bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % bodov. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

slovenský v kombinácii s anglickým a nemeckým (literatúra je v anglickom jazyku a nemeckom jazyku)

predmet sa poskytuje iba v zimnom semestri.

Prednášky:

1. Symetria živočíchov a jej typy u jednobunkovcov. Ekologický význam symetrie prvokov.

2. Architektonika radiálno-symetrických živočíchov. Promorfológia Porifera, Hydrozoa, Scyphozoa.

3. Promorfológia Anthozoa, Symetria Ctenophora.

4. Nepohlavné rozmnožovanie a tvorba kolónií u Porifera, Cnidaria.

5. Architektonika Plathelminthes, Nemathelminthes.

6. Promorfológia trochofórnych živočíchov.

7. Promorfológia Mollusca, Sipunculoidea, Bryozoa, Kamptozoa, Phoronidea.

8. Metaméria-osobitný typ symetrie. Metaméria u prvokov, mechúrnikov, nižších bilaterálnych živočíchov.

9. Metaméria u obrúčkavcov (Annelida).

10. Základy metamérie u Arthropoda -Trilobitomorpha, Chelicerata.

11. Základy metamérie u Branchiata.

12. Základy metamérie u Tracheata.

13. Promorfológia u Deuterostomia.

Semináre:

1. Mikro a makroevolúcia.

2. Klasifikácia, systematika a fylogenéza.

3. Telové dutiny.

4. Lokomočné stratégie a skelet bezchordátov.

5. Krídla hmyzu a mechanizmus hmyzieho letu.

6. Potravné stratégie bezchordátov.

7. Obehová sústava a výmena plynov.

8. Nervová a zmyslová sústava.

9. Asexuálne a sexuálne rozmnožovanie, partenogenéza.

10. Pôvod veľkých skupín bezstavovcov. Vzťah medzi ontogenézou a fylogenézou.

11. Vajíčka, oplodnenie, brázdenie, gastrulácia, telové dutiny živočíchov.

12. Rast a zvliekanie článkonožcov.

13. Životné cykly bezchordátov – nepriamy, priamy a zmiešaný vývin.

Výsledkom prednášky je oboznámenie poslucháčov so súčasnými názormi na otázky morfológie bezstavovcov, vrátane prvokov. Preberú sa zákonitosti symetrie, antimérie, metamérie, štruktúry orgánov jednotlivých živočíšnych skupín so zreteľom na ich embryonálny pôvod. Vymedzuje sa postavenie morfológie vo vzťahu k systematike a ostatným vedným discipínam, ako aj k pochopeniu fylogenézy organizmov. V rámci seminárov študenti prezentujú svoje práce týkajúce sa porovnávacej organológie bezchordát.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 hodiny za týždeň Za obdobie štúdia: 26 hodín za 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná / dištančná

Geršlová J. 2009. Vádemékum vědecké a odborné práce. Professional Publishing, 148 s.

Hensel K. 2013. Ako napísať a upraviť záverečnú prácu zo zoológie. 2. vydanie, Bratislava, Katedra zoológie, 24 s.

Katuščák D. 2008. Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Enigma,162 s.

Tkadlec E. 2011. Strategie a metody vědecké práce v přírodních vědách. Filozofické názory a komunikační dovednosti. Univerzita Palackého v Olomouci, Přírodovědecká fakulta, Olomouc, 195 s.

Podmienkou absolvovania predmetu je aktívna účasť na seminároch a ústna a písomná prezentácia cieľov, hypotéz, metodických postupov, literárnych zdrojov a predbežných výsledkov diplomových prác študentov. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 % bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 %, na hodnotenie C najmenej 71 %, na hodnotenie D najmenej 61 % a na hodnotenie E najmenej 51 % bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 51 % bodov. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

slovenský

predmet sa poskytuje iba v zimnom semestri.

Charakteristika vedy ako intelektuálnej aktivity poznávania reálneho sveta. Princípy vedeckých metód. Kritické myslenie (empirizmus, racionalizmus, skepticizmus) a epistemológia. Typy výskumu (observačný, hypotetickoprediktívny). Formulácia hypotéz a predikcií.

Zber informácií a bibliografické databázy. Štruktúra vedeckého textu (peer review článok a diplomová práca). Prezentácia cieľov a hypotéz diplomových prác jednotlivých študentov, návrh metodických postupov a prezentácia základných literárnych zdrojov a predbežných výsledkov.

Študenti sa oboznámia so základnými charakteristikami vedy a spôsobmi realizácie vedeckých prác s dôrazom na záverečnú diplomovú prácu. Nadobudnú vedomosti o princípoch vedeckej práce, získavaní a spracovávaní literárnych zdrojov, elektronických databázach, štruktúre a organizácii vedeckého textu.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný:2 hodiny za týždeň Za obdobie štúdia: 26 hodín za 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná/distančná

Geršlová J. 2009. Vádemékum vědecké a odborné práce. Professional Publishing, 148 s.

Hensel K. 2013. Ako napísať a upraviť záverečnú prácu zo zoológie. 2. vydanie, Bratislava, Katedra zoológie, 24 s.

Katuščák D. 2008. Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Enigma,162 s.

Tkadlec E. 2011. Strategie a metody vědecké práce v přírodních vědách. Filozofické názory a komunikační dovednosti. Univerzita Palackého v Olomouci, Přírodovědecká fakulta, Olomouc, 195 s.

Podmienkou absolvovania predmetu je aktívna účasť na seminároch a ústna prezentácia priebežného stavu diplomových prác jednotlivých poslucháčov. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92 % bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 %, na hodnotenie C najmenej 76 %, na hodnotenie D najmenej 68 % a na hodnotenie E najmenej 60 % bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % bodov. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

slovenský

Predmet sa poskytuje iba v letnom semestri.

Poslucháči referujú o spracovaní jednotlivých kapitol, prezentujú získané výsledky, upozorňujú na problémy v práci, pričom majú na takéto prestavenie dostatočný časový priestor. Pri referovaní jednotlivých poslucháčov sú prítomní aj vedúci diplomových prác, ktorí môžu korigovať prezentáciu svojho diplomanta a skvalitniť odbornú úroveň diskusie. V diskusii poslucháči zhodnotia odbornú aj formálnu stránku jednotlivých referátov.

Hlavnou náplňou seminára je prezentácia priebežného stavu diplomových prác jednotlivými poslucháčmi. Integrálnou súčasťou prezentácie je aj diskusia prítomných študentov o problémoch pri príprave jednotlivých diplomových prác. Študenti sa učia prezentovať vedecké výsledky, a zároveň môžu získať nové odborné informácie.

Naďalej sa tiež diskutuje o získavaní a spracovaní literárnych zdrojov, o zbere a spracovávaní zoologického materiálu pre potreby diplomových prác.

Forma výučby: cvičenie

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 3 týždne

Týždenný: Za obdobie štúdia: 3 týždne

Metóda štúdia: prezenčná / distančná

Literárne pramene zamerané na konkrétne riešenie problematiky, ktorá bola študentovi predložená v zadávacom liste na vypracovanie diplomovej práce.

V priebehu semestra aktívna účasť na vypracovaní diplomovej práce,

predmet sa hodnotí podľa kvality a včasnosti písomného riešenia zadania. Pre získanie hodnotenia je potrebné preukázať vedomosti, zručností a výsledky v nasledovných stupňoch: na získanie A minimálne 92%, na získanie B minimálne 84% vedomostí, na získanie C minimálne 76% vedomostí, na získanie D minimálne 68% vedomostí, na získanie E minimálne 60%. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % bodov. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

predmet sa poskytuje iba v letnom semestri.

Práce vyplývajúce zo zadania diplomovej práce, prebiehajú podľa harmonogramu dohodnutého s vedúcim diplomovej práce.

Študent si osvojí praktické poznatky pri vypracovávaní a vyhodnocovaní diplomovej práce. Získa výsledky pre diplomovú prácu.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 h. Za obdobie štúdia: 26 h.

Metóda štúdia: prezenčná / distančná

Begon M., Harper J.L. & Townsend C.R. 1997. Ekologie: jedinci, populace a společenstva. Vydavatelství Univerzity Palackého, Olomouc, 949 pp.

Tkadlec E., 2008. Populační ekologie: struktura, růst a dynamika populací. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, 412 pp.

Hodnotenie je na základe preukázania vedomostí na ústnej skúške v skúškovom období. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92 % bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 %, na hodnotenie C najmenej 76 %, na hodnotenie D najmenej 68 % a na hodnotenie E najmenej 60 % bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % bodov. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

slovenský

predmet sa poskytuje iba v letnom semestri.

1. Úvod do populačnej ekológie. História a význam populačnej ekológie. Homotypické skupiny. Definícia populácie. Prehľad skupinových a genetických vlastností populácie. 2. Veľkosť populácie; hustota populácie a jej vyjadrovanie; hustota populácie ako druhovo špecifická vlastnosť; súvisiace frekventované pojmy - regulácia populácie, závislosť od hustoty, Alleho efekt; hrubá a ekologická hustota. 3. Metódy zisťovania veľkosti populácie. Relatívne indexy, odhad absolútnej veľkosť populácie. 4. Rozmiestnenie jedincov v populácii. Základné typy rozmiestnenia, vlastnosti, príčiny, identifikácia. Priestorová dynamika populácie, disperzia, migrácia, translokácia. 5. Základné demografické parametre; množivosť a reprodukčné charakteristiky; úmrtnosť, miera prežívania a krivky prežívania, súvislosti s adaptačnými stratégiami, regulačnými mechanizmami. 6. Rast populácie, biotický potenciál, odpor prostredia. Základné formy rastu populácie, kapacita únosnosti prostredia. 7. Interšpecifické a intrašpecifické vzťahy. Regulácia populácií. Princíp účinku faktorov v závislosti od hustoty. 8. Pohlavná štruktúra populácie. Spôsoby reprodukcie a ďalšie faktory ovplvňujúce sexilitu. Veková štruktúra populácie, vekové polygóny a ďalšie spôsoby vyjadrenia etility, súvis s reprodukčnými a genetickými charakteristikami. 9. Zdravotný stav populácie. Parazitizmus. 10. Variabilita v populácii a genetická štruktúra populácie. Evolučné procesy a populácia. Adaptačné stratégie živočíšnych populácií. 11. Zraniteľnosť populácie a faktory ohrozujúce populáciu. Koncept minimálnej životaschopnej populácie. Koncept metapopulácie. Vzácnosť – populačný prístup. 12. Dynamika početnosti populácie a jej typy, faktory ovplyvňujúce dynamiku. 13. Periodické fluktuácie – prehľad, príčiny. Geografická premenlivosť dynamiky.

Študent získa prehľad poznatkov o živočíšnych populáciách, najmä pokiaľ ide o ich štruktúru, dynamiku, regulačné mechanizmy, perzistenciu a faktory ktoré ovplyvňujú populačné procesy, napr. aj v kontexte s evolučnými mechanizmami alebo ochranárskou praxou. Jednotlivé charakteristiky a procesy sú prezentované komplexne, vo vzájomných súvislostiach, vrátane metodických prístupov, vývoja názorov a príkladov živočíšnych populácií.

Forma výučby: prednáška a seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 hodiny prednášky a 2 hodiny seminár týždenne

Za obdobie štúdia: 26 hodín prednášky a 26 hodín semináre , celkove 52 hodín

Metóda štúdia: prezenčná / dištančná

Gaisler, J., Zima, J. 2018. Zoologie obratlovců. 3. vydanie. Academia, Praha.

Holecová a kol. 2016. Anatómia a morfológia živočíchov. Univerzita Komenského, Bratislava.

Kardong K. V. 2018. Vertebrates: comparative anatomy, function, evolution. WCB/McGraw-Hill, 8th edition.

Roček Z. 2002. Historie obratlovců. Academia, Praha, 512 pp.

Podmienkou na absolvovanie predmetu je záverečná písomná previerka a absolvovanie seminárov. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 % bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 %, na hodnotenie C najmenej 71 %, na hodnotenie D najmenej 61 % a na hodnotenie E najmenej 51 % bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 51 % bodov. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

predmet sa poskytuje iba v letnom semestri.

1. Vzťah fylogenézy a evolúcie, homológia versus homoplázia, anatomická terminológia, charakteristika skupiny Chordata, morfológia a ontogenetický vývin Tunicata a Cephalochordata.

2. Raná morfogenéza stavovcov – riadenie ontogenézy, HOX gény, gametogenéza, oplodnenie a typy vajíčok, blastogenéza, gastrulácia, neurulácia, zárodočné listy a neurálna lišta, telové dutiny.

3. Integument – embryonálny pôvod a stavba kože, štruktúra derivátov integumentu (šupiny, perie, srsť, rohy atď.).

4. Oporná sústava – typy skeletálnych tkanív, lebka (neurocranium, dermatocranium, viscerocranium), pharyngotremia, vývoj čeľustí a ich prepojenie, stavba spánkových jám, notochord, vývoj chrbtice, stavba a typy stavcov, periférny skelet, vznik a vývoj končatín.

5. Svalová sústava – typy svalového tkaniva, ontogenéza svalových tkanív, funkčná morfológia svalstva.

6. Nervová sústava – stavba neurónu a typy neurogliových buniek, miecha a miechové nervy, stavba

a evolúcia mozgu, kraniálne nervy, autonómny nervový systém.

7. Zmyslové orgány – všeobecné receptory, chemoreceptory (čuchové a chuťové orgány),

mechanoreceptory (bočná čiara, elektroreceptory, polohovo-rovnovážny orgán, sluchový orgán),

fotoreceptory (parietálny orgán, oko), termoreceptory.

8. Endokrinná sústava – vývoj humorálneho riadenia, hypofýza, epifýza, nadobličky, štítna žľaza, prištítne telieska, utlimobranchiálne teliesko.

9. Tráviaca sústava – ústna dutina a príjem potravy, štruktúra, vývin a typy zubov, hltan a jeho deriváty, pažerák, žalúdok, črevo a kloaka, pečeň a pankreas.

10. Dýchacia sústava – žiabre primárne vodných stavovcov a lariev obojživelníkov, prídavné respiračné orgány, pľúca a mechanizmus ventilácie u suchozemských stavovcov, plynový mechúr, hlasové orgány.

11. Cievna sústava – štruktúra a funkcia ciev, embryonálny vznik ciev a krvných elementov, embryonálny vznik srdca, vývoj srdca, fylogenéza obehovej sústavy Vertebrata, arteriálny systém, venózny systém.

12. Vylučovacia a rozmnožovacia sústava – štruktúra, funkcia a evolúcia nefrónov a obličiek, vzťah

vývodov vylučovacej a pohlavnej sústavy, osmoregulácia, pohlavné žľazy a ich vývody, kopulačné

orgány, determinácia pohlavia.

Cieľom predmetu je na základe súčasných fylogenetických poznatkov rekonštruovať priebeh evolúcie homologických morfologických štruktúr v skupine chordátov. Študenti sa oboznámia s ontogenetickým vývinom a evolúciou orgánových sústav recentných a čiastočne aj fosílnych skupín. Podrobne bude prezentovaná porovnávacia morfológia krycej, svalovej, nervovej, zmyslovej, tráviacej, dýchacej, cievnej, vylučovacej, endokrinnej a pohlavnej sústavy. Dôraz bude kladený na vývojové aspekty opornej sústavy, genézu zárodočných obalov a priebeh embryonálneho vývinu. Paralelne k prednáškam bude prebiehať seminár, na ktorom budú preberané dielčie otázky jednotlivých morfologických sústav a aktuálne problémy.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 h. Za obdobie štúdia: 26 hodín

Metóda štúdia: prezenčná / distančná

Lukniš, M., 1972: Slovensko – Príroda. Obzor. 917 pp.

Ložek, V., 1973: Příroda ve čtvrtohorách. Academia, praha, 372 pp.

Stloukal E., Hensel, K., Holec, P., Illyová, M., Jandzík, D., Jedlička, L., Joniak, P., Juráni, B., Kocian, Ľ., Košel, V., Krno, I., Kúdela, M., Miklós, P., Mikulíček, P., Obuch, J., Schmitt, T., Stankoviansky, M., Stloukalová, V., Varga, Z.S. & Žiak D., 2008: Vývoj prírody Slovenska. Faunima, Bratislava. 260 pp.

Študenti na záver semestra vypracujú seminárnu prácu a absolvujú záverečný test. Za seminárnu prácu môžu získať hodnotenie v rozsahu 0 – 10 bodov, za test 0 – 40 bodov. Výsledné hodnotenie sa stanoví podľa súčtu získaných bodov. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92% bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84%, na hodnotenie C najmenej 76%, na hodnotenie D najmenej 68% a na hodnotenie E najmenej 60% bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60% bodov. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra a príprava seminárnych prác).

predmet sa poskytuje iba v zimnom semestri.

Prednášky sú zamerané na nasledovné témy:

- Historické (geologické a klimatické) vplyvy na formovanie prírody Slovenska a priľahlých oblastí v kontexte širších geologických, hydrologických a biologických faktorov.

- Vývoj poznania fauny Karpát a Panónskej nížiny.

- Základy biogeografického členenia územia Slovenska a jeho vzťah k rozšíreniu flóry a fauny.

- Relikty treťohornej a glaciálnej fauny.

- Endemické druhy flóry a fauny Slovenska.

- Hypsometrické delenie fauny a vzťah nadmorskej výšky k rozšíreniu druhov.

- Sezónne a cyklické zmeny v zložení fauny, vzťah fauny k vegetácii.

- Rastlinné a živočíšne spoločenstvá na území Slovenska.

- Vplyv človeka na formovanie prírody na území Slovenska.

- Základy členenia územia Slovenska a okolitých oblastí do orografických celkov a charakteristika jednotlivých orografických celkov na základe ich prírodných podmienok.

Cieľom predmetu je poskytnúť študentom základný kurz vedomosti v oblasti poznania prírody Slovenska a okolitých oblastí, s dôrazom na poznanie histórie a príčin jej formovania, distribúcie, štruktúry a súčasného stavu. Zvláštna pozornosť je venovaná vysvetleniu osobitostí a jedinečných prvkov flóry a fauny karpatského a panónskeho regiónu, poznaniu jednotlivých orografických celkov, ako aj základom poznania slovenskej prírody.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 h. Za obdobie štúdia: 26 h.

Metóda štúdia: prezenčná / distančná

M., Harper, J. L., Townsend, C. R. 1997: Ekologie, jedinci, populace a společenstva. Vydav. Univerzity Palackého. 949 s.

Dykyová, D. a kol., 1989: Metody studia ekosystému. Academia Praha, 690 s.

Krebs, C.J. 2009: Ecology: The Experimental Analysis of Distribution and Abundance. 6th ed. Benjamin Cummings, San Francisco, 655 pp.

Kuras, T., 2013: Ekologie společenstev a ekosystémů. Univerzita Palackého v Olomouci, 140 pp.

Lepš, J., Šmilauer, P., 2000: Mnohorozměrná analýza ekologických dat. Biologická fakulta JU, České Budějovice,102 s.

Odum, E., 1977:Základy ekologie. CSAV, Praha, 733s.

Putman, R.J., 1994: Community Ecology. Chapman and Hall, London, 756 s.

Schwetdtfeger, F., 1975: Ökologie der Tiere. Synökologie. Verlag Paul Parey, 451s.

Absolvovanie ústnej skúšky. Za preukázanie viac ako 92% vedomostí A, viac ako 84% B, viac ako 76% C, viac ako 68% D a viac ako 60% E. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorého vedomosti budú nižšie ako 60%. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s anglickým a nemeckým jazykom (časť literatúry je v týchto jazykoch)

predmet sa poskytuje iba v letnom semestri.

1. Úvod do zoocenológie. Definícia zoocenózy, vývin zoocenózy. Aquatické, aquaticko-terestrické , terestrické zoocenózy.

2. Kvantitatívne znaky zoocenóz – abundancia, biomasa, produkcia, dominancia.

3. Štrukturálne znaky zoocenóz – prezencia, frekvencia, konštantnosť, homogenita, minimálny areál, faunistická podobnosť.

4. Diverzita, ekvitabilita.

5. Fidelita, koordinácia.

6. Dynamika zoocenóz.

7. Funkcia zoocenóz.

8. Produkcia zoocenóz.

9. Človek a zoocenózy.

10. Premeny spoločenstiev v čase.

11. Základné rysy sukcesie, typy sukcesie, klimax, analytické sukcesné modely, konvergencia a divergencia spoločenstiev.

12. Matematicko-štatistické vyhodnotenie zoocenologických dát – zhluková analýza, nepriame ordinačné metódy, priame ordinačné metódy.

13. Význam multivariačných analýz pri štúdiu štruktúry spoločenstiev, binárne koeficienty, kvantitatívne koeficienty.

Zoocenológia uvedie poslucháčov do štúdia živočíšnych spoločenstiev, ich organizácie, ich kolobehov toku energie, produktivity vrátane vplyvu človeka. Osobitná pozornosť je venovaná metódam zoocenologického výskumu aquatických i terestrických živočíšnych spoločenstiev, ako aj štatistickému vyhodnoteniu zoocenologických dát.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 h. Za obdobie štúdia: 26 h.

Metóda štúdia: prezenčná / distančná

Allendorf F.W. & Luikart, G. 2007. Conservation and the Genetics of Populations. Blackwell Publishing.

Avise, J.C. 2000. Phylogeography. The history and Formation of Species. Harvard University Press.

Avise, J.C. 2009. Phylogeography: retrospect and prospect. Journal of Biogeography 36: 3-15.

Drumond, A.J., Rambaut, A., Shapiro, B. & Pybus, O.G. 2005. Bayesian Coalescent Inference of Past Population Dynamics from Molecular Sequences. Molecular Biology & Evolution 22: 1185-1192.

Flegr J. 2005, 2009. Evoluční biologie. Academia, 1. a 2. vydanie.

Freeland J.R, Kirk H, Petersen S.D. 2011. Molecular Ecology. Wiley-Blackwell, 2nd edition.

Podmienkou na absolvovanie predmetu je záverečná písomná skúška. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92 % bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 %, na hodnotenie C najmenej 76 %, na hodnotenie D najmenej 68 % a na hodnotenie E najmenej 60 % bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % bodov. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

1. Základy fylogeografie – definícia vedného odboru, história, rozdiely oproti príbuzným disciplínam (populačná genetika, fylogenéza).

2. Základné hypotézy fylogeografie – história populácií, šírenie a variabilita, koalescencia.

3. Molekulárne dáta využívané v súčasnej fylogeografii – štruktúra DNA, mutácie a rekombinácie,

mitochondriálne, jadrové molekulárne markery, SNP (single nucleotide polymorphisms).

4. Získavanie a spracovanie molekulárnych dát – PCR, elektroforéza, sekvenovanie (Sangerova metóda, NGSnext generation sequencing), editovanie dát.

5. Ostatné dáta vo fylogeografických štúdiách – geografické dáta, paleontologické údaje a datovanie, GIS.

6. Genetická diverzita populácií – definícia populácie, Hardy-Weinbergova rovnováha, odhady genetickej diverzity, genetické vzdialenosti, efektívna veľkosť populácie, MRCA (most recent common ancestor).

7. Genetická diverzita populácií – migrácia, disperzia, tok génov a genetický drift, efekt lievika (bottleneck) a zakladateľa (founder effect), izolácia vzdialenosťou.

8. Spracovanie dát vo fylogeografickom výskume – fylogenetické analýzy (parsimónia, maximum likelihood, UPGMA), Bayesovské analýzy, NCPA – „Nested Clade Phylogenetic Analysis“, haplotypové siete.

9. Prípadové štúdie fylogeografického výskumu – prezentácia publikovaných prác, názorná ukážka spracovania dát využívaných vo fylogeografii živočíchov z rôznych taxonomických skupín, príklady výstupov fylogeografického výskumu.

10. Fylogeografia a ochrana biodiverzity – fylogeografia ohrozených druhov, invazívne druhy, identifikácia centier biodiverzity, refúgiá genetickej diverzity.

11. Prínosy fylogeografického výskumu – odhad nepriaznivých vplyvov na genetickú variabilitu druhov v minulosti, „landscape genetics“, evolúcia génov a evolúcia druhov, modely ekologických ník (ENM).

12. Perspektíva, budúcnosť fylogeografického výskumu – hľadanie nových markerov a suplementárnych dát, NGS (multilocus, multispecies) štúdie.

Poslucháči sa oboznámia so základnými princípmi fylogeografického výskumu, získavaním, editovaním a analýzou rôznych dát využívaných pri štúdiu fylogeografie druhov, s interpretáciou výsledkov a možnosťami ich využitia.

rejeva-Grigorovič, A.S. a kol., 2004: Systematická paleontológia bezstavovcov I-II. Univerzita Komenského, Bratislava, 116, 164.

Benton, M.J., Harper, D.A.T., 2009: Introduction to Paleobiology and the Fossil Record, Wiley-Blackwell, 608.

Holec, P., 1991: Základy systematickej zoopaleontológie – Vertebrata. Univerzita Komenského, Bratislava, 140.

Roček, Z., 2002: Historie obratlovců. Academia, Praha, 512.

Špinar, Z. V., 1986: Paleontologie. SNTL, Praha, 362.

Do záverečného hodnotenia (písomný test) sa zohľadňuje aktívna účasť na prednáškach. Študent môže mať maximálne 2 absencie. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý zo záverečného písomného testu získa menej ako 60 % z celkového množstva možných udelených bodov. Stupnica hodnotenia písomnej skúšky: A - vynikajúce výsledky (100 - 96 % úspešnosť), B - nadpriemerný štandard (95 - 87 % úspešnosť), C - bežná spoľahlivá práca (86 - 80 % úspešnosť), D - prijateľné výsledky (79 - 65 % úspešnosť), E - výsledky spĺňajú minimálne kritériá (64 - 60 % úspešnosť), FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše (menej ako 60 % úspešnosti).

slovenský v kombinácii s českým a anglickým (študijná literatúra).

predmet sa vyučuje len v letnom semestri.

1. Úvod do paleozoológie; 2. Jednobunkovce; 3. Porifera; 4. Cnidaria; 5. Mollusca; 6. Arthropoda; 7. Bryozoa, Brachiopoda, Hemichordata; 8. Echinodermata; 9. Agnatha, Placodermi, Chondrichthyes, Acanthodii; 10. Actinopterygii a Sarcopterygii; 11. Amphibia; 12. Sauropsida, 13. Synapsida.

Študent získa základné poznatky o vyhynutej faune bezstavovcov a stavovcov.

Forma výučby: prednáška a cvičenie

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 h. prednášok a 2 hodiny cvičení týždenne

Za obdobie štúdia: 26 hodín prednášok a 26 hodín cvičení, spolu 52h.

Metóda štúdia: prezenčná / distančná

Beláková, A. & Orságh, I. 1977. Všeobecná entomológia. Bratislava, Vysokoškolské skriptá, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, 160 s.

Grimaldi, D, Engel, M. S., 2005. Evolution of the Insects, Cambridge University Press, 755 s. Waterhouse, D.F., Carne, P.B., Naumann, I.D., (eds.), 1991. The Insects of Australia, vol. 1+2, Melbourne University Press, Carlton, 1137 s.

Gruner, H.E., Moritz, M., Dunger, W., 1993. Lehrbuch der Speziellen Zoologie 4., Gustav Fischer Verl., Jena, 1279 s.

Kukalová-Peck, J. 2008. Phylogeny of Higher Taxa in Insecta: Finding Synapomorphies in the Extant Fauna and Separating Them from Homoplasies. Evolutionary Biology 35: 4-51.

Obenberger, J., 1955. Entomologie 2, Nakl. ČSAV, Praha, 727 s.

Obenberger, J., 1957. Entomologie 3, Nakl. ČSAV, Praha, 468 s.

Obenberger, J., 1958. Entomologie 4, Nakl. ČSAV, Praha, 615 s.

Steinmann, H. & Zombori, L. 1981. An Atlas of Insect Morphology. Akadémiai Kiadó, Budapest, 248 s.

Weber, H. 1974. Grundriß der Insektenkunde. Gustav Fisher Verlag, Stuttgart, 640 s.

V záverečnom hodnotení skúšky musí študent na získanie hodnotenia A zvládnuť prebranú látku v rozsahu minimálne na 92%, na získanie hodnotenia B zvládnuť prebranú látku minimálne na 84%, na získanie hodnotenia C zvládnuť prebranú latku minimálne na 76%, na získanie hodnotenia D zvládnuť prebranú látku minimálne na 68 %, na získanie hodnotenia E zvládnuť prebranú látku minimálne na 60%. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorého vedomosti budú nižšie ako 60%. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

slovenský (+literatúra je v anglickom a nemeckom jazyku)

Poskytuje sa v zimnom semestri. Kapacita predmetu nie je obmedzená

1. Systematická entomológia, rôzne systémy hmyzu a ich postavenie v rámci Arthropoda.

2. Entognatha - ich morfológia, ontogenéza, systém a rozšírenie.

3. Ectognatha - ich morfológia, ontogenéza, systém a fylogenéza.

4. Archaeognatha, Zygentoma - ich morfológia, ontogenéza, systém a rozšírenie.

5. Pterygota – vznik krídel, Paleoptera, Neoptera.

6. Ephemeroptera, Odonatoptera - ich morfológia, ontogenéza, systém a rozšírenie.

7. Palaeodictyopterida, Plecoptera, Zoraptera, Embioptera - ich morfológia, ontogenéza, systém a rozšírenie.

8. Orthoptera - ich morfológia, ontogenéza, systém a rozšírenie.

9. Blattaria, Mantodea - ich morfológia, ontogenéza, systém a rozšírenie.

10. Dermaptera, Grylloblatodea, Mantophasmatodea - ich morfológia, ontogenéza, systém a rozšírenie.

11. Psocoptera, Anoplura - ich morfológia, ontogenéza, systém a rozšírenie.

12. Thysanoptera - ich morfológia, ontogenéza, systém a rozšírenie.

13. Heteroptera, Coleorrhyncha - ich morfológia, ontogenéza, systém a rozšírenie.

Na cvičeniach sú študenti oboznámení s dostupnými zástupcami skupiny Insecta.

Prednáška oboznámi poslucháčov so základnou stavbou tela hmyzu, jeho vnútorným členením a orgánmi. Poskytuje informácie o najdôležitejších modifikáciách jednotlivých funkčne a tvarovo diferencovaných častiach tela u recentných radov hmyzu. Cieľom prednášky je poskytnúť základy pre pochopenie klasifikácie a identifikácie hmyzu. Pri hodnotení jednotlivých radov hmyzu je podaná ich definícia, základná morfologická a ekologická charakteristika a postavenie v systéme. Prvá časť systematickej entomológie je venovaná skupinám Entognatha a z Ectognatha Archaeognatha až Heteroptera.

Forma výučby: prednáška a cvičenie

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 hodiny prednášok a 2 hodiny cvičení týždenne

Za obdobie štúdia: 52 hodín

Metóda štúdia: prednáška, cvičenie

Beláková, A. & Orságh, I. 1977. Všeobecná entomológia. Bratislava, Vysokoškolské skriptá, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, 160 s.

Grimaldi, D, Engel, M. S., 2005. Evolution of the Insects, Cambridge University Press, 755 s. Waterhouse, D.F., Carne, P.B., Naumann, I.D., (eds.), 1991. The Insects of Australia, vol. 1+2, Melbourne University Press, Carlton, 1137 s.

Gruner, H.E., Moritz, M., Dunger, W., 1993. Lehrbuch der Speziellen Zoologie 4., Gustav Fischer Verl., Jena, 1279 s.

Kukalová-Peck, J. 2008. Phylogeny of Higher Taxa in Insecta: Finding Synapomorphies in the Extant Fauna and Separating Them from Homoplasies. Evolutionary Biology 35: 4-51.

Obenberger, J., 1955. Entomologie 2, Nakl. ČSAV, Praha, 727 s.

Obenberger, J., 1957. Entomologie 3, Nakl. ČSAV, Praha, 468 s.

Obenberger, J., 1958. Entomologie 4, Nakl. ČSAV, Praha, 615 s.

Snodgrass, R. E. 1935. Principles of Insect morphology. New York and London, McGraw-Hill Book Company, Inc., 667 s.

Steinmann, H. & Zombori, L. 1981. An Atlas of Insect Morphology. Akadémiai Kiadó, Budapest, 248 s.

Weber, H. 1974. Grundriß der Insektenkunde. Gustav Fisher Verlag, Stuttgart, 640 s.

Písomná skúška na konci semestra. Na získanie hodnotenia A musí študent dosiahnuť najmenej 92% bodov, na hodnotenie B najmenej 84% bodov, na hodnotenie C najmenej 76% bodov, na hodnotenie D najmenej 68% bodov a na hodnotenie E najmenej 60% bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60% bodov. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

slovenský (+ literatúra je v nemeckom a anglickom jazyku)

predmet sa poskytuje iba v letnom semestri. Kapacita predmetu nie je obmedzená.

1. Auchenorrhyncha - ich morfológia, ontogenéza, systém a rozšírenie. 2. Sternorrhyncha - ich morfológia, ontogenéza, systém a rozšírenie. 3. Neuroptera - ich morfológia, ontogenéza, systém a rozšírenie. 4. Megaloptera - ich morfológia, ontogenéza, systém a rozšírenie. 5. Raphidioptera - ich morfológia, ontogenéza, systém a rozšírenie. 6. Coleoptera - ich morfológia, ontogenéza, systém a rozšírenie. 7. Strepsiptera - ich morfológia, ontogenéza, systém a rozšírenie. 8. Trichoptera - ich morfológia, ontogenéza, systém a rozšírenie. 9. Lepidoptera - ich morfológia, ontogenéza, systém a rozšírenie. 10. Mecoptera - ich morfológia, ontogenéza, systém a rozšírenie. 11. Diptera - ich morfológia, ontogenéza, systém a rozšírenie. 12. Siphonaptera - ich morfológia, ontogenéza, systém a rozšírenie. 13. Hymenoptera - ich morfológia, ontogenéza, systém a rozšírenie.

Na cvičeniach sú študenti oboznámení s dostupnými zástupcami skupiny Insecta.

Prednáška oboznámi poslucháčov so základnou stavbou tela hmyzu, jeho vnútorným členením a orgánmi. Poskytuje informácie o najdôležitejších modifikáciách jednotlivých funkčne a tvarovo diferencovaných častiach tela u recentných radov hmyzu. Cieľom prednášky je poskytnúť základy pre pochopenie klasifikácie a identifikácie hmyzu. Pri hodnotení jednotlivých radov hmyzu je podaná ich definícia, základná morfologická a ekologická charakteristika a postavenie v systéme. Druhá časť systematickej entomológie je venovaná skupinám Auchenorhyncha až Hymenoptera.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 h. Za obdobie štúdia: 26 h.

Metóda štúdia: prezenčná / distančná

G.W., Walter, D.E. 2009. A Manual of Acarology. Third Edition. Texas Tech University Press, Lubbock Texas, 807 pp.

Walter, D.E., Proctor, H.C. 2013. Mites: Ecology, Evolution and Behaviour. Second Edition. Springer, Wallingford, 494 pp.

Rosický, B., Černý, V., Daniel, M., Dusbábek, F., Palička, P., Samšiňák, K. 1979. Roztoči a klíšťata škodící zdraví člověka. Academia, Praha. 208 pp.

Suida, K. 1993. Kleszcze (Acari: Ixodida) Polski Część II. Systematyka i rozmieszczenie. Monografie Parazytologiczne. Polskie Towarzystwo Parazytologiczne, Warszawa, 375 pp.

Záverečná písomná skúška s maximom 20 bodov. Pri celkovom hodnotení skúšky na získanie hodnotenia A je potrebné získať minimálne 92% bodov, na získanie B minimálne 84% bodov, na získanie C minimálne 76% bodov, na získanie D minimálne 68% bodov, na získanie E minimálne 60% bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % bodov. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

slovenský (+ študijná literatúra je v anglickom jazyku)

1. Úvod do akarológie, základy klasifikácie roztočov. 2. Všeobecná morfológia, anatómia a rozmnožovanie roztočov. 3. Metódy zberu a preparácie roztočov. 4. Ixodida – základný prehľad, klasifikácia a charakteristika najvýznamnejších taxónov. 5. Mesostigmata – základný prehľad, klasifikácia a charakteristika najvýznamnejších taxónov. 6. Prostigmata – základný prehľad, klasifikácia a charakteristika najvýznamnejších taxónov. 7. Oribatida – základný prehľad, klasifikácia a charakteristika najvýznamnejších taxónov. 8. Astigmata – základný prehľad, klasifikácia a charakteristika najvýznamnejších taxónov. 9. Akarológia na Slovensku a vo svete. 10. Morfológia, anatómia, životné cykly kliešťov. 11. Kliešte ako prenášače ochorení. 12. Ostatné medicínsky významné roztoče, prachové roztoče (alergény) a škodcovia zásob. 13. Živočíchy ako habitat roztočov.

Študent získa základné poznatky o roztočoch (Acari). Pozornosť je venovaná základnej charakteristike roztočov (morfológia, ekológia, rozmnožovanie), systému a klasifikácii jednotlivých skupín roztočov, metódam zberu a preparácie. Študenti budú oboznámení s jednotlivými skupinami roztočov s dôrazom na ich spôsob života, morfologické znaky potrebné pre determináciu, hospodársky význam a pri kliešťoch s dôrazom na biomedicínsky významné druhy.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 h. Za obdobie štúdia: 26 h.

Metóda štúdia: kombinovaná – prezenčne a e-learning

Harvey (2002) The Neglected Cousins what do we know about. Journal of Arachnology.

Foelix (2011) Biology of Spiders. Oxford University Press. Third Edition.

Pinto da Rocha (2007) Harvestmen. The Biology of Opiliones. Harvard University Press. Illustrated Edition.

Polis (1990) The Biology of Scorpions. Stanford University Press. First Printing Edition.

Pri hodnotení ústnej skúšky na získanie hodnotenia A je potrebné preukázať minimálne 92% vedomostí, na získanie B minimálne 84% vedomostí, na získanie C minimálne 76% vedomostí, na získanie D minimálne 68% vedomostí, na získanie E minimálne 60% vedomostí. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60% bodov. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s anglickým (nepovinná študijná literatúra v anglickom jazyku).

predmet sa poskytuje iba v zimnom semestri.

1. Základné pojmy, história poznania, prehľad systému. 2. Charakteristika a prehľad systému Scorpiones. 3. Charakteristika a prehľad systému Schizomida a Uropygi. 4. Charakteristika a prehľad systému Pseudoscorpiones. 5. Charakteristika a prehľad systému Palpigradi a Amblypygi. 6. Charakteristika a prehľad systému Solifugae a Ricinulei. 7. Charakteristika a prehľad systému Opiliones. 8. Charakteristika a prehľad systému Araneae. 9. Charakteristika a prehľad systému Acarina. 10. Anatómia pavúkovcov. 11. Predácia, stratégie lovu pavúkovcov. 12. Praktikum, determinačný kurz. 13. Praktikum, determinačný kurz.

Študent si v rámci predmetu Arachnológia osvojí morfológiu, anatómiu, systematiku a

ekológiu jednotlivých skupín pavúkovcov. Získa informácie o systematickom postavení skupín na základe ich zaradenia do prirodzeného systému živočíchov a vzťahov. Bude schopný podrobne charakterizovať Arachnida a poukázať na rozdiely medzi skupinami.

Gulička, J. 1975: Fauna slovenských jaskýň. Slovenský kras 13: 37-85.

Košel, V. 2009: Subteránna fauna Západných Karpát. Vydal Ústav půdní biologie, Biologické centrum AV ČR, České Budějovice, 204 pp.

Juberthie, C., Decu, V. 1994: Encyclopaedia Biospeologica, Volume 1. Société internationale de Biospéologie, Moulis - Bucarest, 880 pp.

Juberthie, C., Decu, V. 1995: Encyclopaedia Biospeologica, Volume 2. Société internationale de Biospéologie, Moulis - Bucarest, p. 835-1373.

Záverečná písomná skúška s maximom 20 bodov. Pri celkovom hodnotení skúšky na získanie hodnotenia A je potrebné získať minimálne 92% bodov, na získanie B minimálne 84% bodov, na získanie C minimálne 76% bodov, na získanie D minimálne 68% bodov, na získanie E minimálne 60% bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % bodov.

Slovenský

predmet sa poskytuje iba v zimnom semestri.

1. Definícia podzemného životného prostredia a jeho klasifikácie. Genéza podzemných priestorov a ich klasifikácia. 2. Životné podmienky v podzemnom prostredí: fyzikálne zvláštnosti, chemizmus a všeobecné biologické pomery, adaptácie organizmov (morfologické, fyziologické). 3. Potravné vzťahy a produkčné pomery v podzemnom prostredí. 4. Klasifikácie subteránnej fauny. Vznik a pôvod subteránnej fauny, svetové vývojové centrá. 5. História výskumu podzemnej fauny v Západných karpatoch v kontexte európskych podmienok. 6. Prehľad subteránnej fauny (Protozoa až Annelida). 7. Prehľad subteránnej fauny (Arthropoda). 8. Prehľad subteránnej fauny (Vertebrata). 9. Nástenná (parietálna) fauna v jaskyniach, jej zloženie, poslanie a význam. 10. Zoogeografická charakteristika subteránnej fauny Západných Karpát. 11. Fylogenetické vzťahy karpatskej subteránnej fauny s okolitými orografickými celkami. 12. Špecifiká krasovej krajiny, negatívne vplyvy človeka na podzemné ekosystémy a na zásady jeho ochrany. 13. Terénna exkurzia do blízkej jaskyne s ukážkou jaskynnej fauny.

Študent získa základné poznatky o podzemných priestoroch ako špecifickom životnom prostredí pre určité skupiny organizmov. Zoznámi sa s klasifikáciou podzemného prostredia z rôznych hľadísk, aké sú fyzikálne, chemické a biologické podmienky a genéza podzemných priestorov. Po všeobecných témach sa prednáška zameriava na územie Slovenska, resp. Západné Karpaty: históriu výskumu podzemnej fauny, systematický prehľad významných kavernikolných skupín a zástupcov. Areály kavernikolných foriem slúžia ako podklad pre vytýčenie zoogeografických regiónov. Dôležitá je otázka pôvodu subteránnej fauny z historicko – paleogeografického hľadiska. Z toho vyplývajú fylogenetické vzťahy karpatskej fauny s okolitými väčšími a staršími orografickými celkami. Poukazuje sa na negatívny vplyv človeka na podzemné ekosystémy a na zásady jeho ochrany.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 h. Za obdobie štúdia: 26 h.

Metóda štúdia: prezenčná / distančná

Adler, Kraig (1989). Contributions to the History of Herpetology. Society for the Study of Amphibians and Reptiles.

Duellman WE, Trueb L (1994) Biology of Amphibians. 2nd ed. The John Hopkins University Press.

Vitt LJ, Caldwell JP (2013) Herpetology. An Introductory Biology of Amphibians and Reptiles. 4th ed. Elsevier.

odmienkou na absolvovanie predmetu je záverečná písomná previerka. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92 % bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 %, na hodnotenie C najmenej 76 %, na hodnotenie D najmenej 68 % a na hodnotenie E najmenej 60 % bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % bodov. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

1. Charakteristika obojživelníkov

2. Charakteristika a fylogenéza chvostnatých obojživelníkov (Caudata).

3. Charakteristika a fylogenéza žiab (Anura).

4. Charakteristika plazov

5. Charakteristika a fylogenéza korytnačiek (Testudines) a krokodýlov (Crocodylia).

6. Charakteristika a fylogenéza hatérií (Sphenodontida) a skupiny Squamata.

7. Charakteristika a fylogenéza hadov (Serpentes).

8. Rozmnožovanie a životné stratégie obojživelníkov a plazov.

9. Fyziologická ekológia obojživelníkov a plazov.

10. Behaviorálna ekológia obojživelníkov a plazov.

11. Behaviorálna ekológia obojživelníkov a plazov.

12. Biogeografia a fylogeografia obojživelníkov a plazov.

Poslucháči kurzu sa oboznámia so systematikou, fylogenézou a ekológiou obojživelníkov a plazov. Osobitý dôraz bude kladený na charakteristiku jednotlivých čeľadí svetovej herpetofauny a vysvetlenie fylogenetických vzťahov. Ďalšie prednášky budú zamerané na životné stratégie a spôsoby reprodukcie, fyziologické procesy vo vťahu k prostrediu, behaviorálnu ekológiu, biogeografiu, druhovú a genetickú diverzitu obojživelníkov a plazov.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 26

Metóda štúdia: prezenčná / distančná

Tirjaková, E., 2010: Protistológia. Elektronická verzia (www.fns.uniba.sk/?tirjakova)

Adl, S.M. et kol. 2012: The Revised Classification of Eucaryotes. J. Eukaryot. Microbiol., 59 (5): 429-493.

Adl, S.M. et. Kol. 2005: The new hingher level classification of Eukaryotes with emphasis on the taxonomy of Protist. J. Eukaryt, Microbiol. 52(5): 399-451.

V priebehu semestra vypracovanie 2 seminárnych prác so zadanou problematikou a s ich ústnou prezentáciou. Každá práca hodnotená počtom 0–10 bodov. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92 % bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 %, na hodnotenie C najmenej 76 %, na hodnotenie D najmenej 68 % a na hodnotenie E najmenej 60 % bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % bodov. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s anglickým (časť študijnej literatúry v anglickom jazyku)

predmet sa poskytuje iba v zimnom semestri. Kapacita predmetu nie je obmedzená.

1) Teórie vzniku eukaryotickej bunky. Endosymbiotická teória.

2) Vzťahy medzi skupinami Archaea, Eubacteria, Eukaryota.

3) Vznik a pôvod organel – bičíky, cytoskelet, endomembránový systém bunky, prítomnosť a pôvod

mitochondrií.

4) Problém morfostázy vo fylogenéze prvokov.

5) Problematika rozdelenia prvokov na Unikonta a Bikonta vs. na Amorphea, Excavata a Diaphoretickes.

6) Hľadanie koreňa eukaryotického stromu života. Evolučný význam skupiny Excavata.

7) Línia Opisthokonta – príbuzenské vzťahy skupín Holozoa a Holofungi s dôrazom na línie Ichthyosporea,

Capsaspora, Ministeria a Choanoflagellata.

8) Eukaryota incertae sedis – Apusomonády, centrohelné slncovky, Hemimastigophorea, Pseudociliatea,

Breviatea a ich predpokladané postupné začlenenie do fylogenetického stromu.

9) Zmeny vo fylogenéze kmeňa Ciliophora

10) Nové línie eukaryotických organizmov – Colodictyonidae, Rigidifilida, Kathablepharidea, Ancyromonadida.

11) Vznik a viacnásobný pôvod mnohobunkovosti.

12) Myxozoa – parazitizmom pozmenené živočíchy nesprávne v minulosti radené medzi prvoky.

Študent získa prehľad poznatkov o aktuálnych problémoch súčasnej protozoológie (protistológie) najmä z hľadiska fylogenézy veľkých skupín (Opisthokonta, Amoebozoa, Excavata, Archaeplastida, SAR). Získa prehľad o historických udalostiach ktoré viedli k vzniku eukaryotockej bunky, o súvislostiach medzi hlavnými vývojovými líniami v súlade s najnovšími výsledkami a trendami založenými na najmodernejších metódach výskumu. Dôraz je kladený na líniu Opisthokonta, vedúcu k vzniku živočíchov. Poslucháči prostredníctvom seminárnych prác budú rozpracovávať aktuálne témy, ktoré budú následne prediskutované na seminároch. Výhodou je absolvovaný predmet Protistológia.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 26

Metóda štúdia:

Výučba prebieha formou prednášky 2 hodiny týždenne v zimnom semestri. Prednášky prebiehajú prezenčnou formou i distančnou formou s praktickými ukážkami predmetu štúdia.

Winkler, D.W., Billerman, S., M., Lovette, I., J., 2015. Bird Families of the World: An invitation to the Spectacular Diversity of Birds. Lynx edicions, 599 s.

Hackett, S. J. et al. 2008. A phylogenomic study of birds reveals their evolutionary history. Science 320: 1763-1768. Howard, R., Moore, A. 1991. A complete checklist of the birds of the World. Academic Press, London-Toronto.

Hoyo, J., Elliott, A., Sargatal, J., Christie, D.D. 1992 - 2011. Handbook of the Birds of the World. Vol. 1-16. Lynx Edicions.

Roček, Z. 2002. Historie obratlovců. Academia, Praha.

Sibley, C.G., Moroe, B.L. 1990. Distribution and taxonomy of birds of th e World. Yale Univ. Press, New Haven, London.

V záverečnom hodnotení skúšky musí študent na získanie hodnotenia A zvládnuť prebranú látku v rozsahu minimálne na 92%, na získanie hodnotenia B zvládnuť prebranú látku minimálne na 84%, na získanie hodnotenia C zvládnuť prebranú latku minimálne na 76%, na získanie hodnotenia D zvládnuť prebranú látku minimálne na 68 %, na získanie hodnotenia E zvládnuť prebranú látku minimálne na 60%. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorého vedomosti budú nižšie ako 60%. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

slovenský jazyk a anglický jazyk

predmet sa poskytuje len v zimnom semestri.

1. Názory na systematiku vtákov od najstarších čias (Aristoteles, Turner, Gesner, Aldrovandi, Belon,Willughby, Ray) po Linnaeho. Klasifikácia vtákov v 19. a 20. storočí (Fürbringer, Gadow, Wetmore, Stresemann, Verheyen).

2. Súčasné klasifikácie založené na molekulárnych analýzach (Sibley & Ahlquist, Sibley & Monroe) a kombinovaných molekulárno-paleontologických (Hackett et al., Ericson et al.).

3. Základné koncepcie klasifikácie vtákov: a.) evolučná (fylogenetická) línia Archosauria-Dinosauria-Theropoda, b.) evolučná (fylogenetická) línia Archosauria- Thecodontia. Druhohorné vtáky. Treťohorná radiácia vtákov. Klad Pygostylia. Neornithes podľa klasifikácií Gilla & Wrighta, Clementsa, Howarda & Mooreho, Chiappeho).

4. Vyššie taxóny Neornithes, klasifikácie skupín Paleognathae. Neognathae - alternatívne klasifikácie vyšších taxónov.

5. Galloanserae - fylogenéza, systém. Neoaves - alternatívne klasifikácie vyšších taxónov.

6. Gaviformes, Podicipediformes, Procellariiformes, Sphenisciformes, - fylogenéza, systém, ekologické poznámky.

7. Pelecaniformes, Ciconiiformes, Phoenicopteriformes - fylogenéza, systém, ekologické poznámky.

8. Falconiformes , Gruiformes, Charadriiformes - fylogenéza, systém, ekologické poznámky.

9. Pteroclidiformes, Columbiformes, Psittaciformes, Cuculiformes, - fylogenéza, systém,

ekologické poznámky.

10. Strigiformes, Caprimulgiformes, Apodiformes - fylogenéza, systém, ekologické poznámky.

11. Coraciiformes, Piciformes - fylogenéza, systém, ekologické poznámky.

12. Trogoniformes, Coliiformes - fylogenéza, systém, ekologické poznámky.

13. Passeriformes - fylogenéza, systém, ekologické poznámky.

Študent získa vedomosti na rôzne pohľady na klasifikáciu vtákov od najstarších čias do súčasnosti, ktoré boli vypracované na základe morfologických, paleontologických a molekulárnych metód. Zoznámi sa so základnými koncepciami vzniku vtákov a evolučných procesov, ktoré prebehli v tejto skupine až do dnešných čias a ktoré našli odraz v jednotlivých systémoch. Zoznámi sa s jednotlivými taxonomickými kategóriami používanými v triede vtákov a pri recentných skupinách dokáže tieto charakterizovať aj na základe ich fylogenézy, systému a ekologických poznámok.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): Týždenný: 2 hodiny seminárov týždenne Za obdobie štúdia: 26 hodín za 13 týždňov výučby

Metóda štúdia: prezenčná / dištančná

DeBlase A. F., Martin R. E. 1974. A Manual of Mammalogy with Keys to Families of the World. WCB WM. C. Brown Company Publishers, Dubuque, Iowa, 329 pp.

Gaisler, J., Zima, J. 2007. Zoologie obratlovců. 2. vydanie. Academia, Praha, 692 pp.

Macdonald D. W. 2006. The encyclopedia of mammals. Oxford University Press, 936 pp.

Nowak, R. M., 1999: Walker´s Mammals of the World. Vol. 1. The Johns Hopkins University Press, Baltimore and London, 836 pp.

Nowak, R. M., 1999: Walker´s Mammals of the World. Vol. 2. The Johns Hopkins University Press, Baltimore and London, 1099 pp.

Roček Z. 2002. Historie obratlovců. Academia, Praha, 512 pp.

Podmienkou na absolvovanie predmetu je záverečná písomná previerka. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92% bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84%, na hodnotenie C najmenej 76%, na hodnotenie D najmenej 68% a na hodnotenie E najmenej 60% bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60% bodov. Hodnotenie je identické aj pri

dištančnej forme vzdelávania.

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Predmet sa poskytuje iba v zimnom semestri, v študijnom programe Zoológia. Kapacita predmetu nie je obmedzená.

1) Základná charakteristika cicavcov – rozbor apomorfných znakov skupiny. Fylogenéza a základné evolučné vzťahy fosílnych aj recentných cicavcov (Prototheria, Metatheria, Eutheria – Afrotheria, Euarchontoglires, Laurasiatheria, Xenarthra). (2) Integument a jeho deriváty, dentícia, oporná sústava, svalová sústava. (3) Nervová sústava, zmyslové orgány. (4) Dýchacia, cievna, vylučovacia sústava. (5) Pohlavná sústava, rozmnožovanie, ontogenéza. (6) Morfológia, ekológia, fylogenetické vzťahy, typickí zástupcovia skupiny Monotremata. (7) Morfológia, ekológia, fylogenetické vzťahy, typickí zástupcovia skupiny Marsupialia. (8) Morfológia, ekológia, fylogenetické vzťahy, typickí zástupcovia skupín Tubulidentata, Macroscelidea, Afrosoricida, Hyracoidea, Sirenia, Proboscidea. (9) Morfológia, ekológia, fylogenetické vzťahy, typickí zástupcovia skupín Xenarthra, Lagomorpha, Rodentia. (10) Morfológia, ekológia, fylogenetické vzťahy, typickí zástupcovia skupín Dermoptera, Scandentia, Primates. (11) Morfológia, ekológia, fylogenetické vzťahy, typickí zástupcovia skupín Eulipotyphla, Chiroptera. (12) Morfológia, ekológia, fylogenetické vzťahy, typickí zástupcovia skupín Carnivora, Pholidota. (13) Morfológia, ekológia, fylogenetické vzťahy, typickí zástupcovia skupín „Cetartiodactyla“, Perissodactyla.

Cieľom predmetu je formou odborných seminárov prehĺbiť vedomosti poslucháčov o morfologických, fyziologických, ekologických a ekoetologických adaptáciách vývojovej vetvy Mammalia. Priblížiť aktuálne vedomosti o fylogenéze celej tejto vývojovej vetvy ako aj o fylogenetických vzťahoch vo vnútri nej. Dôraz bude kladený na rôzne špecifiká jednotlivých fylogenetických skupín Mammalia a na ich systematiku, vrátane teoretickej prezentácie typických zástupcov.

Forma výučby: cvičenie (1tC)

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): Týždenný: Za obdobie štúdia: 30 hodín cvičení v teréne a laboratóriu

Metóda štúdia: prezenčná

Beláková, A. & Orságh, I. 1977. Všeobecná entomológia. Bratislava, Vysokoškolské skriptá, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského.

Schmidt, G. 1977. Präparieren von Insecten und anderen Wirbellosen. Minden, Albrecht Philler Verlag.

Southwood, T. R. E. 1978. Ecological Methods with particular reference to the study of insect populations (Second Edition). Chapman and Hall, London.

Winkler, J. R. 1974. Sbíráme hmyz a zakládáme entomologickou sbírku. Praha, Státní zemědelské nakladatelství.

Písomná práca na konci semestra. Na získanie hodnotenia A musí študent dosiahnuť najmenej 92% bodov, na hodnotenie B najmenej 84 % bodov, na hodnotenie C najmenej 76 % bodov, na hodnotenie D najmenej 68% bodov a na hodnotenie E najmenej 60% bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % bodov.

slovenský

predmet sa poskytuje iba v letnom semestri.

1. Zber pôdnych živočíchov: metóda odberu pôdnych vzoriek, preosevov a zemných pascí, spracovanie vzoriek v laboratóriu: Tullgrenove aparáty, Moczárskeho aparáty. 2. Zber lietajúceho hmyzu odchytovými zariadeniami: Malaiseho pasca, flight intercept trap, lov na svetlo. 3. Odber vzoriek vodného hmyzu: sieťový zber, individuálny zber z koreňov a dreva. 4. Triedenie vzoriek a ukážky zhotovovania rôznych typov preparátov.

Cvičenie oboznamuje poslucháčov so základnými kvalitatívnymi a kvantitatívnymi metódami zberu, metódami konzervácie a preparácie hmyzu zo suchozemských a sladkovodných ekosystémov. V náväznosti na preparáciu sa poslucháč naučí prejasnovanie kutikuly hmyzu a prípravu preparátov častí tela nevyhnutných na identifikáciu.

Forma výučby: cvičenie / prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): Týždenný: 2 h. Za obdobie štúdia: 26 h.

Metóda štúdia: prezenčná

Baruš, V., Oliva, O. (eds), 1992: Obojživelníci Amphibia. Fauna ČSFR. Academia, Praha, 338 pp.

Baruš, V., Oliva, O. (eds), 1992: Plazi Reptilia. Fauna ČSFR. Academia, Praha, 222 pp.

Janda, J., Řepa, P.,1986: Metódy kvantitativního výzkumu v ornitologii. Vyd. SZN Praha.

Bibby, C. J., Burgess, N. D., Hill, D. A., 1992: Bird census techniques. Acad. Press, London, New York, Tokyo.

Wilson, D. E., Cole, F. R., Nichols, J. D., Rudran, R., Foster, M. S. (eds), 1996: Measuring and Monitoring Biological Diversity. Standard Methods for Mammals. Smithsonian Institution Press, 409 pp.

Písomná práca na konci semestra. Na získanie hodnotenia A musí študent dosiahnuť najmenej 92% bodov, na hodnotenie B najmenej 84 % bodov, na hodnotenie C najmenej 76 % bodov, na hodnotenie D najmenej 68% bodov a na hodnotenie E najmenej 60% bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % bodov.

slovenský

predmet sa poskytuje iba v letnom semestri.

1. Spôsoby odchytu, manipulácie a fixácie obojživelníkov a plazov, individuálne značenie jedincov, odhad početnosti populácie, disperzia a migrácia.

2. Zisťovanie veku a pohlavia obojživelníkov a plazov, určovanie paternity, preparácia kostry a karyotypu, odber materialu na genetické analýzy, zisťovanie parametrov reprodukčnej zdatnosti, meranie preferovanej teploty a lokomočnej performancie, chov obojživelníkov a plazov v laboratórnych podmienkach.

3. História výskumu vtákov. Krúžkovanie vtákov: odchytové zariadenia, metódy odchytu a značenia. Kvantitatívne metódy zisťovania početnosti vtákov: mapovacia metóda, líniové metódy, bodové metódy. Metódy priameho vyhľadávania hniezd. Telemetrické sledovanie domových okrskov a migrácie.

4. Metódy zisťovania potravy vtákov (priame, vizuálne, fekálne analýzy, metóda krčných prstencov). Rozbor vývržkov. Metódy analýzy akustických prejavov u vtákov.

5. Špecifiká a formy cicavcov, a výber metód ich štúdia. Neinvazívne metódy – priame pozorovanie a dokumentácia, pobytové znaky a zvyšky, stopovanie. Deštrukčné metódy – využitie, spôsoby lovu. Invazívne metódy – využitie, spôsoby odchytu živých jedincov, odbery vzoriek, spôsoby a využitie značenia, využitie opakovaných odchytov označených jedincov so zameraním na drobné cicavce.

6. Metódy výskumu netopierov – zbery materiálu a odchyty v úkrytoch, odchyty do sietí, metódy priameho vizuálneho a akustického pozorovania, automatizované metódy zberu údajov. Typy a vyhodnotenie akustických signálov netopierov.

7. – 13. týždeň: praktické ukážky metód výskumu obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov.

Kurz podáva teoretické predstavenie metód výskumu, druhú časť tvorí osvojenie si praktických znalostí vybraných metód v teréne. Študent získa prehľad o základných metódach výskumu suchozemských stavovcov, ktoré sú zamerané najmä na získavanie údajov, zber a vyhodnotenie zoologického materiálu v teréne. Naučí sa používať kvalitatívno-kvantitatívne metódy a vybavenie používané pri štúdiu stavovcov, ako sú spôsoby pozorovania a odchytu, odchytové a záznamové zariadenia, spôsoby značenia, spôsoby zaznamenávania aktivít, napr. hlasových prejavov.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 h. Za obdobie štúdia: 26 h.

Metóda štúdia: prezenčná / distančná

Schowalter, T.D. 2016: Insect Ecology, 4th Edition. An Ecosystem Approach. Academic Press, 774 pp.

Price, P.W., Denno, R.F., Eubanks, M.D., Finke, D.L., Kaplan, I. 2011. Insect Ecology: Behavior, Populations and Communities, 1st Edition. Cambridge University Press, 828 pp.; Chown, S.L., Nicolson, S. 2004: Insect Physiological Ecology: Mechanisms and Patterns. Oxford University Press, 254 pp.

Písomná skúška. Pri záverečnom hodnotení predmetu na získanie hodnotenia A je potrebné získať minimálne 92% bodov, na získanie B minimálne 84% bodov, na získanie C minimálne 76% bodov, na získanie D minimálne 68% bodov, na získanie E minimálne 60% bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % bodov. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

slovenský (+ študijná literatúra je v anglickom jazyku)

predmet sa poskytuje len v letnom semestri.

1. Pocesy v ekosystémoch – svet hmyzu: veľkosť a porovnanie mier s ohľadom na malé organizmy. 2. Základné abiotické faktory a hmyz. 3. Trofické vzťahy: rastliny a bylinožravý hmyz. 4. Trofické vzťahy: vzťahy medzi korisťou a dravcom. 5. Trofické vzťahy: vzťahy parazit – hostiteľ. 6. Trofické vzťahy: tok energie a funkcie ekosystému. 7. Populácie: demografia – rast populácií hmyzu. 8. Populácie: reprodukčné stratégie a populačná dynamika. 9. Populácie: ekologická genetika, ekológia správania. 10. Spoločenstvá: vnútrodruhové a medzidruhové vzťahy. 11. Spoločenstvá: vývoj, štruktúra a organizácia spoločenstva. 12. Spoločenstvá: diverzita a stabilita. 13. Rozšírenie: paleoekológia a biogeografia.

Študenti získajú prehľad o vybraných problémoch autekológie a demekológie hmyzu, entomocenológie a aplikovanej entomológie. Hlavná pozornost sa venuje týmto problémom: teplota a svetlo ako fundamentálne ekologické faktory a ich vplyv na život a vývin hmyzu, potrava hmyzu, dynamika hmyzích populácií a príčiny gradácií, regulácia hmyzích populácií, semiochemikálie a ich význam v ochrane rastlín, formovanie entomocenóz v prirodzených a antropicky pozmenených ekosystémoch.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): Týždenný: 2 h. Za obdobie štúdia: 26 h.

Metóda štúdia: prezenčná / distančná

Johnson, M. T., & Munshi-South, J. (2017). Evolution of life in urban environments. Science, 358pp.

MacArthur, R. H. and E. O. Wilson. 1967. The Theory of Island Biogeography. Princeton University Press, Princeton, NJ.

Ústna skúška. V priebehu semestra aktívna účasť na prednáškach a samostatná praktická práca. Pri hodnotení ústnej skúšky na získanie hodnotenia A je potrebné preukázať minimálne 92% vedomostí, na získanie B minimálne 84% vedomostí, na získanie C minimálne 76% vedomostí, na získanie D minimálne 68% vedomostí, na získanie E minimálne 60% vedomostí. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % bodov. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

predmet sa poskytuje iba v letnom semestri.

1. Synantropia a urbanizácia – definicie, typy, indexy synantropie. 2. Ekologické zvláštnosti mesta – klíma, hlučnosť, umelé osvetlenie, pôda a voda, potravná ponuka a špecifická priestorová ponuka mesta, ich vplyv na živočíchy. 3. Ekológia mestských ostrovov – ich izolácia, druhová diverzita stanovíšť, teória ronovážneho stavu, speciácia, invázie a sukcesia v meste. 4. Urbánne gradient a ekologický význam okrajovej zóny. 5. Koncept metapopulácie v meste: dynamika mestských fragmentov, typy metapopulácie, ich modifikácie v meste a cesty osídlenia mestských ostrovov. 6. Vybrané živočíšne skupiny bezstavovcov a stavovcov v mestách a konkrétne príkladové študie druhov osídlujúcich mestá.

Študent si osvojí poznatky o histórii a problematika synantropie. Oboznámi sa s charakteristikou a vysvetlením základných pojmov vzhladom k princípom klasifikácie synantropie. Je schopný charakterizovať špecifické mestské podmienky v rámci triedenia mestských biotopov. Osvojí si charakteristiku synantropných živočíchov vo vzťahu k človeku. Zvládne špeciálny prehľad synantropných živočíchov s dôrazom na ich ekológiu a bionómiu. Oboznámi sa s metódami zberu a fixácie synantropných živocíchov, praktickými aspektami synantropie (prevencia, ochrana, boj a využitie). Osvojí si zoogeografické princípy v rámci rozšírenia synantropných živočíchov.

Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:

Forma výučby: prednášky + 1 terénna exkurzia

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): Týždenný: 2 h. Za obdobie štúdia: 26 h.

Metóda štúdia: prezenčná / distančná

Baruš V. & Oliva O. (ed. ) 1995. Mihulovci Petromyzontes a ryby Osteichthyes (1) & (2). Fauna ČR a SR, zv. 28/1 & 28/2. Academia, Praha. 624 + 698 s.

Holčík J. & Hensel K. 1967. Ichtyologická príručka. Obzor, Bratislava. 219 s.

Nelson J. 1994. Fishes of the world. J. Wiley & Sons, New York. 600 s.

Nikoľskij G.V. 1974. Ekologija ryb. 3. izd.. Vysšaja škola, Moskva. 367 s.

Oliva O. 1955, 1957. Strunatci I a II. SPN, Praha. 109 + 396 s.

V priebehu semestra bude jedna písomná previerka. Pre hodnotenie A je potrebné získať najmenej 92% , pre B 84%, pre C 76 %, pre D 68% a pre E najmenej 60% celkového počtu bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý z písomnej previerky získa menej ako 60% bodov. Hodnotenie

je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

slovenský jazyk v kombinácii s anglickým (časť literatúry je v anglickom jazyku)

predmet sa poskytuje len v letnom semestri.

1. Predmet a história ichtyológie

2. Morfológia rýb

3. Reprodukcia a ontogenéza rýb

4. Ekológia rýb

5. Fyziológia a genetika rýb

6. Zoogeografia rýb

7. – 8. Klasifikácia, nomenklatúra a taxonómia rýb

9. Evolúcia rýb

10. Invázne druhy rýb

11. – 12. Ichtyologické metódy

13. Terénna exkurzia – odber vzoriek rýb

Študent získa základné informácie o morfológii, ekológii, etológii, fyziológii, zoogeografii, systematike a fylogenéze rýb – skupiny organizmov, ktoré (ako sa nazdávame) patria medzi najúchvatnejšie stvorenia sveta. Okrem toho sa oboznámi aj so základnými metódami, potrebnými pre prácu v oblasti teoretického i aplikovaného ichtyologického výskumu.

2 hodiny týždenne za obdobie 13 týždňov

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): Týždenný: 2 h. za obdobie štúdia: 26 h.

Metóda štúdia: Prezenčná / distančná

Holecová, M., 2012: Úvod do lesníckej entomológie. Univerzita Komenského v Bratislave, 164 s.

Křístek, J., Urban, J., 2004: Lesnická entomologie. Academia, Praha, 445 s.

Novák, V., Hrozinka, F., Starý, B., 1974: Atlas hmyzích škůdců lesních dřevin. Státní zemědělské nakladatelství, Praha, 128 s.

Schowalter, T.D., 2006: Insect Ecology. An Ecosystem Approach. Elsevier, Academic Press, 572 s.

Starý, B. a kol., 1987: Užitečný hmyz v ochraně lesa. Státní zemědělské nakladatelství Praha, 104 s.

Szujecki, A., 1998: Entomologia leśna. Tom I., II. Wydawnictwo SGGW, Warszawa, 389 s., 408 s.

Absolvovanie ústnej skúšky. Za preukázanie viac ako 92% vedomostí A, viac ako 84% B, viac ako 76% C, viac ako 68% D a viac ako 60% E. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorého vedomosti budú nižšie ako 60%. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s anglickým (časť literatúry je v anglickom jazyku)

predmet sa poskytuje iba v letnom semestri.

1. Úloha hmyzu v lesnom ekosystéme.

2. Ekológia lesného hmyzu.

3. Škody spôsobené v lese hmyzom. Poškodenie drevín a obranné reakcie rastlín. Vplyv foliofágiov, xylofágov a sekundárnych škodcov na kvalitu a prírastky drevnej hmoty.

4. Metódy kontroly početnosti lesných škodcov a prognózy ich populačnej dynamiky.

5. Patogény hmyzu a entomofágy.

6. Prehľad lesných škodcov strednej Európy a metódy integrovanej ochrany drevín proti nim.

7. Škodcovia lesných škôlok.

8. Škodcovia listnatých drevín I (vŕba, jelša, topoľ, breza).

9. Škodcovia listnatých drevín II (dub, buk, hrab, jaseň, brest).

10. Škodcovia ihličnatých drevín (smrek, jedľa, borovica, smrekovec).

11. Škodcovia introdukovaných drevín.

12. Škodcovia semien.

13. Užitočný hmyz v ochrane lesa.

Prednášky poskytujú základné informácie o úlohe hmyzu v lesných ekosystémoch strednej Európy, o zákonitostiach, podľa ktorých sa lesný hmyz vyvíja, ako aj jeho ekologických interakciách. Značná pozornosť je venovaná druhom hmyzu s veľkými gradačnými schopnosťami, ktoré spôsobujú škody v lesných porastoch. Ťažiskom prednášok sú informácie o bionómii lesných škodcov, t.j. o ich ontogenéze, schopnostiach gradácií, živných drevinách a ekologických väzbách. Dôraz je tiež kladený na predátory a parazitoidy, ktoré majú svoju nezastupiteľnú úlohu v integrovanej ochrane lesa.

Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností: 2 hodiny cvičení týždenne.

Forma výučby: cvičenie

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 26 hodín

Metóda štúdia:

Cvičenia prebiehajú prezenčnou formou s praktickými ukážkami.

Kulhánek, J., 1960: Čiernobiela fotografia. Práca, Bratislava, 495 s.,

Noel, K., 1970: Škola fotografie pre začiatočníkov. Osveta, Martin, 136 s.

Manuál k obsluhe fotoaparátu (podľa typu).

Úlohou študenta v priebehu semestra je samostatné spracovanie zadanej témy, obsahujúcej vyfotografovanie biologického objektu, vyvolanie filmu, zhotovenie pozitívu a konečná úprava fotografie. Za splnenie úlohy max. 50 bodov – min. 30 potrebných na postup k písomnej skúške; záverečná písomná skúška max. 50 bodov – min. 20 bodov. Na hodnotenie A je potrebné získať minimálne 92 % bodov, na B minimálne 84 % bodov, na C minimálne 76 % bodov, na D minimálne 68 % bodov a na získanie E minimálne 60 % bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % bodov.

slovenský jazyk

Predmet sa poskytuje iba v letnom semestri. Kapacita predmetu nie je obmedzená.

1. Vznik fotografického prístroja a cesta fotografickej chémie k fotografii. Stavba a funkcia fotografického prístroja (analógový a digitálny). 2. Základy práce s fotoaparátom. 3. Negatívny a pozitívny fotografický materiál, ditálny procesor. 4. Práca v tmavej komore, vyvolávanie filmov. 5. Stavba a funkcia zväčšovacieho prístroja. 6. Pozitívny materiál, robenie pozitívov. 7. Konečná úprava fotografií, archivácia negatívov, spracovanie digitálneho záznamu v počítačovom programe. 8. Základy mikrofotografie. 9. Fotografovanie cez mikroskop. 10. Fotografovanie cez lupu. 11. Základy makrofotografie. 12. Použitie statívu pri fotografovaní biologických objektov. 13. Práca s teleobjektívom.

Študent získa základné poznatky o stavbe a funkcii jednotlivých častí fotografického prístroja, o práci s ním, ale aj o práci v tmavej komore (práca s negatívnym i pozitívnym materiálom) a "digitálnej" tmavej komore. Okrem toho sa oboznámi s fotografovaním biologických objektov, makro- a mikrofotografiou (fotografovanie s medzikrúžkami, teleobjektívom, fotografovanie cez mikroskop a stereoskopickú lupu) a pomocou digitálnej technológie.

Forma výučby: cvičenie

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 12 hodín cvičení týždenne Za obdobie štúdia: 156 hodín

Metóda štúdia: prezenčná / distančná

Literárne pramene zamerané na konkrétne riešenie problematiky, ktorá bola študentovi predložená v zadávacom liste na vypracovanie diplomovej práce.

V priebehu semestra aktívna účasť na vypracovaní diplomovej práce, predmet sa hodnotí podľa kvality a včasnosti písomného riešenia zadania. Pre získanie hodnotenia je potrebné preukázať vedomosti, zručností a výsledky v nasledovných stupňoch: na získanie A minimálne 92%, na získanie B minimálne 84% vedomostí, na získanie C minimálne 76% vedomostí, na získanie D minimálne 68% vedomostí, na získanie E minimálne 60%. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % bodov. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

predmet sa poskytuje iba v zimnom semestri.

V rámci cvičení sa študenti venujú získavaniu a spracovaniu literárnych zdrojov nevyhnutných pre vypracovanie diplomovej práce, prípadne sa učia základné metódy odberu a spracovania zoologického materiálu. Svoje postupy riešenia pravidelne konzultujú so svojim vedúcim diplomovej práce.

Študent si osvojí zhromažďovanie a spracovanie literárnych zdrojov a zvládne základné metódy odberu a spracovania zoologického materiálu potrebného k vypracovaniu diplomovej práce.

Forma výučby: cvičenie

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 22 hodín cvičení týždenne Za obdobie štúdia: 176 hodín

Metóda štúdia: prezenčná / distančná

Literárne pramene zamerané na konkrétne riešenie problematiky, ktorá bola študentovi predložená v zadávacom liste na vypracovanie diplomovej práce.

V priebehu semestra aktívna účasť na vypracovaní diplomovej práce, predmet sa hodnotí podľa kvality a včasnosti písomného riešenia zadania. Pre získanie hodnotenia je potrebné preukázať vedomosti, zručností a výsledky v nasledovných stupňoch: na získanie A minimálne 92%, na získanie B minimálne 84% vedomostí, na získanie C minimálne 76% vedomostí, na získanie D minimálne 68% vedomostí, na získanie E minimálne 60%. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % bodov. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

predmet sa poskytuje iba v letnom semestri

V rámci cvičení sa študenti venujú získavaniu a spracovaniu literárnych zdrojov nevyhnutných pre vypracovanie diplomovej práce, prípadne sa učia základné metódy odberu a spracovania zoologického materiálu. Svoje postupy riešenia pravidelne konzultujú so svojim vedúcim diplomovej práce.

Študent si osvojí praktické riešenie aktuálnych problémov teórie, metodológie, a aplikácie metód v zoológii, pričom aktívne využíva poznatky získané v celom predchádzajúcom štúdiu.

Forma výučby: prednáška a seminár (2P+2S týždenne)

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 4 Za obdobie štúdia: 52

Metóda štúdia: prezenčná / distančná

C. & Brusca, A. (2002) Invertebrates. 2nd edition. Sinauer, Sunderland, MA, xix + 936 pp.

Gaisler, J. & Zima, J. (2007) Zoologie obratlovců. 2. vydanie. Academia, Praha, 692 pp.

Westheide, W. & Rieger, R. [Eds.] (2007) Spezielle Zoologie. Teil 1: Einzeller und Wirbellose Tiere. 2. Auflage. Elsevier, München, pp. 976.

Zrzavý, J. (2006) Fylogeneze živočišné říše. Scientia, Praha, pp. 255.

V priebehu semestra študent vypracuje seminárnu prácu so zadanou problematikou a ústne ju odprezentuje počas seminára. Na záver semestra bude písomná previerka. Do záverečného hodnotenia sa započítavajú aj body zo seminárnej práce. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 % bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 %, na hodnotenie C najmenej 71 %, na hodnotenie D najmenej 61 % a na hodnotenie E najmenej 50 % bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 50 % bodov. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

slovenský v kombinácii s anglickým a nemeckým.

Predmet sa poskytuje len v zimnom semestri. Kapacita predmetu nie je obmedzená.

Sylabus prednášok: (1) Vznik živočíchov. Morfologické a molekulárne apomorfie živočíchov. (2) Fylogenéza bazálnych skupín živočíchov. Parafýlia a vnútorná fylogenéza Porifera. Fylogenetické postavenie a evolučné novinky Ctenophora. (3) Vznik Eumetazoa. Fylogenetické vzťahy v rámci kmeňa Cnidaria. Morfologická evolúcia knidoblastov a evolúcia životných cyklov Anthozoa a Medusozoa. (4) Vznik bilaterálnej symetrie a Hox-gény. Fylogenéza bazálnych a problematických bilaterálnych skupín - Acoelomorpha, Myxozoa a Mesozoa. (5) Vnútorná fylogenéza kmeňa Platyhelminthes a význam neoblastov a neoofórie pre morfologickú evolúciu ploskavcov. Gnatifera a Syndermata. (6) Vnútorná fylogenéza kmeňov Mollusca a Annelida. Fylogenetická pozícia Sipuncula, Echiura a Pogonophora. (7) Fylogenéza lofoforátnych kmeňov Entoprocta a Ectoprocta. Problematika fylogenetického postavenia burgesských rodov Halkieria a Wiwaxia. (8) Ekdysozoová teória. Morfologické a molekulárne apomorfie Ecdysozoa. Fylogenetické vzťahy v rámci ekdysozoálnej skupiny Cycloneuralia. (9) Fylogenetické vzťahy v rámci ekdysozoálnej skupiny Panarthropoda. (10) Deuterostomia. Xenoterbellidová teória. Fylogenéza Hemichordata a Echinodermata. (11) Fylogenetické vzťahy v rámci kmeňa Chordata. Charakteristika a fylogenéza Cephalochordata a Tunicata. (12) Vznik a fylogenetické vzťahy v rámci Vertebrata.

Sylabus seminárov: (1) „Hubovitosť“ a fylogenéza organizmov kmeňovej línie živočíchov - Ichtyosporea, Corallochytrea a Capsospora. (2) Fylogenéza a ultraštruktúra Ministeria a Choanoflagellata - kľúč k pochopeniu vzniku živočíchov. (3) Problém Myxozoa - regresná evolúcia Cnidaria versus bazálna línia Bilateralia. (4) Polyfýlia Acoelomorpha a morfologická rekonštrukcia posledného spoločného predka Bilateralia. (5) Problém fylogenetického postavenia kmeňa Chaetognatha - vzájomná kontradikcia morfológie, embryológie, Hox génov, ribozomálnych a mitochondriálnych génov. (6) Fylogenéza a komplexita Cephalopoda. (7) Fylogenetické postavenie problematických vymretých živočíchov z burgesských bridlíc. (8) Anomalocaris a Opabinia - dinocaridy ako evolučný predstupeň kmeňa Arthropoda. (9) Problém parafýlie Enteropneusta a konvergentný vznik mozgu pri Pterobranchia. Fylogenetická pozícia graptolitov. (10) Dešifrovanie vnútorných fylogenetických vzťahov v rámci kmeňa Echinodermata pomocou molekulárnych a morfologických dát. (11) Hypotézy vysvetľujúce vznik chordátov z iných druhoústovcov. Vnútorná fylogenéza Tunicata. (12) Fylogenetické postavenie korytnačiek v rámci Reptilia: kontradikcia morfologických a molekulárnych prístupov.

Študenti získajú ucelený prehľad o fylogenetických vzťahoch živočíšnych kmeňov na základe molekulárnych, morfologických, embryologických a neurohistochemických analýz. Oboznámia sa s fylogenézou bazálnych kmeňov, organizáciou živočíšneho tela a vznikom bilaterálnej symetrie so zreteľom na Hox gény. Vysvetlené sú fylogenetické vzťahy v rámci Protostomia s ohľadom na zoskupenia kmeňov Lophotrochozoa a Ecdysozoa a v rámci Deuterostomia s dôrazom na rekonštrukciu morfologických vlastností ich posledného spoločného predka.

Výučba prebieha formou seminára 2 hodiny týždenne v zimnom semestri. Semináre prebiehajú prezenčnou formou i distančnou formou s praktickými ukážkami predmetu štúdia.

Hensel, K. 2013. Ako napísať a upraviť záverečnú prácu zo zoológie. Katedra zoológie PriF UK, Bratislava. 24 s. Dostupné na http://www.fns.uniba.sk/index.php?id=4219

Šesták Z. 2000. Jak psát a přednášet o vědě. Academia, Praha. 205 s.

Vnútorný predpis č. 72/2018. Smernica rektora UK o základných náležitostiach záverečných, rigoróznych a habilitačných prác, kontrole ich originality, uchovávaní a sprístupňovaní. 19s.

V priebehu semestra bude desať písomných zadaní po 10 bodoch, na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 75 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 70 bodov, na hodnotenie C najmenej 65 bodov, na hodnotenie D najmenej 60 bodov a na hodnotenie E najmenej 55 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej písomnej previerky získa menej ako 5 bodov. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

slovenský

predmet sa poskytuje iba v zimnom semestri.

1. Prehľad predpisov a usmernení upravujúcich základné náležitosti a štruktúru záverečných prác. 2. Zásady citovania dokumentov a uvádzania bibliografických odkazov. 3. Pravidlá a normy formálnej úpravy diplomových prác. 4. Praktické ukážky vhodných i nenáležitých podôb textu, tabuliek a obrázkov. 5. Pripomienky k písomným úlohám z jednotlivých častí vlastných diplomových prác. 6 – 13. Diskusie o rozpracovaných diplomových prácach jednotlivých poslucháčov.

Študent získa konkrétne informácie ako napísať a upraviť diplomovú prácu, ktorá je záverečnou prácou magisterského študijného programu. Na konkrétnych príkladoch sa prediskutujú všetky problémy spojené s prípravou a úpravou diplomových prác poslucháčov študijného programu Zoológia.

Výučba prebieha formou seminára 2 hodiny týždenne v zimnom semestri. Semináre prebiehajú prezenčnou i distančnou formou s praktickými ukážkami a prezentáciami diplomových prác.

Gallo J. 2004. Rétorika v teórii a praxi. Dominanta, Prešov. 136 pp.

Pavlovkin J. 2012. Tvorba prezentácií v programe Power Point. [Cit. 23. 11. 2012] Dostupné na http://www.pulib.sk/elpub2/FHPV/Pavelka1/15.pdf

Šesták Z. 2000. Jak psát a přednášet o vědě. Academia, Praha. 205 pp.

Weiner J. 2000. Technika pisania i prezentowania przyrodniczych prac naukowych. Wyd. Naukowe, Warszawa. 151 pp.

V priebehu semestra bude prebiehať prezentácia diplomových prác, pri ktorej bude hodnotených 10 ukazovateľov po 10 bodoch, na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 75 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 70 bodov, na hodnotenie C najmenej 65 bodov, na hodnotenie D najmenej 60 bodov a na hodnotenie E najmenej 55 bodov. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

slovenský

predmet sa poskytuje iba v letnom semestri.

1. Príprava téz diplomovej práce a technika ich prednesu.

2. Zásady správnej obrazovej dokumentácie.

3. Príprava prezentácie v Power Pointe.

4. Pravidlá obhajoby diplomovej práce.

5. Najčastejšie chyby pri obhajobe.

6. – 8. Praktické prezentácie diplomovej práce a diskusia k nim.

Študent získa konkrétne informácie o príprave a priebehu obhajoby diplomových prác. Oboznámi sa so zásadami a technikou prezentácie výsledkov vedeckej práce pred verejnosťou. Prediskutuje s učiteľom všetky problémy, ktoré majú účastníci seminára pri finálnej úprave diplomových prác.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 h. Za obdobie štúdia: 26 h.

Metóda štúdia:

prezenčná / distančná

Banarescu, P., Boscaiu, N., 1978: Biogeographie. G. Fischer,Verlag, Jena, 468 s.

Buchar, J., 1983: Zoogeografie. Státní pedagogické nakladatelství, Praha, 200 s.

Kováč Ľ., 2017: Zoogeografia. Vysokoškolská učebnica, UPJŠ v Košiciach, Prírodovedecká fakulta, 134 s.

Ložek, V., 2011: Po stopách pravěkých dějů: o silách, které vytvářely naši krajinu. Dokořán, 181 s.

Absolvovanie ústnej skúšky. Za preukázanie viac ako 92% vedomostí A, viac ako 84% B, viac ako 76% C, viac ako 68% D a viac ako 60% E. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorého vedomosti budú nižšie ako 60%. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

slovenský (čiastočne nemecký a anglický vzhľadom na literatúru)

predmet sa poskytuje iba v zimnom semestri.

1. Základné pojmy, história, metódy zoogeografie.

2. Ekologicko-zoogeografická štruktúra biosféry.

3. Náuka o areále.

4. Zoogeografické členenie morského biocyklu.

5. Zoogeografické členenie limnického a suchozemského biocyklu.

6. Zoogeografické členenie palearktickej oblasti.

7. Dynamická zoogeografia.

8. Antropogénna zoogeografia.

9. Zoogeografia strednej Európy, taxonomická a zoogeografická štruktúra fauny. Prehľad faunistických prvkov.

10. Zoogeografická rajonizácia územia Slovenska v zmysle Mařana – územie panónskeho úseku eurosibírskej provincie stepí.

11. Zoogeografická rajonizácia územia Slovenska v zmysle Mařana - provincia listnatých lesov.

12. Zoogeografická rajonizácia územia Slovenska v zmysle Mařana - podprovincia karpatských pohorí.

13. Vplyv pleistocénneho zaľadnenia na faunu strednej Európy.

Prednášky poskytujú základné informácie o územnom rozšírení živočíchov v recentnom období. Dôraz je kladený na chorológiu, kauzálnu, dynamickú a antropogénnu zoogeografiu. Podrobne je charakterizované zoogeografické členenie morského, limnického a suchozemského biocyklu. Osobitná pozornosť je venovaná palearktickej oblasti s podrobnejším členením na podoblasti a provincie. Poslucháči sú oboznámení s vplyvom pleistocénneho zaľadnenia na živočíšstvo strednej Európy a detailnejšie tiež so súčasnou zoogeografickou štruktúrou fauny strednej Európy, ako aj zoogeografickou rajonizáciou územia Slovenska.