Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 26

Metóda štúdia: prezenčná

Vorobeľová, L., Danková, Z., 2015: Biológia reprodukčného a postreprodukčného veku. Bratislava, Univerzita Komenského.

Fait T, Šnajderová M, 2007: Estrogenní deficit. Praha, Maxdorf Publishing.

Mandovec A, 2008: Kardiovaskularni choroby u žen. Praha, Grada Publishing.

Keith L, Rees M, Mander T, 2005: Menopause, postmenopause and ageing. London, Royal Society of Medicine Press.

Phillipsová R, 2005: Vaša kniha o menopauze. Fortuna Print.

Višňovský J, 2012: Ovariálny a menštruačný cyklus. Vydavateľstvo Višňovský.

Na konci semestra bude jedna písomná previerka po 20 bodoch, na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 19 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 17 bodov, na hodnotenie C najmenej 15 bodov, na hodnotenie D najmenej 13 a na hodnotenie E najmenej 11. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý z písomnej previerky získa menej ako 10 bodov.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku

Oboznámenie sa s reprodukčnými a postreprodukčnými charakteristikami žien a mužov. Reprodukčný vek žien: stručný prehľad problematiky týkajúcej sa menštruačného cyklu, hormonálnych zmien, predmenštruačného syndrómu. Genetické faktory, faktory prostredia a životného štýlu a ich vplyv na reprodukčné charakteristiky žien. Postreprodukčný vek: charakteristika menopauzy, vek nástupu menopauzy a faktory, ktoré ho ovplyvňujú. Kvalita života žien v postmenopauzálnom období. Zdravotné riziká spojené s menopauzou: akútne (napr. návaly tepla, nočné potenie) a subakútne (napr.. problémy urogenitálneho traktu, atrofia slizníc, nárast tlesnej hmotnosti) príznaky menopauzy. Chronické príznaky menopauzy: osteoporóza, rizikové faktory (lipidy, hypertenzia, diabetes) a ochorenia kardiovaskulárneho systému, Alzheimerova choroba. Oxidačný stres v postmenopauzálnom období. Genetické faktory a menopauza. Reprodukčný vek a postreprodukčný vek mužov: faktory, ktoré ovplyvňujú reprodukčné charakteristiky u mužov, zmeny hormonálnych hladín. Andropauza: „čiastočný androgénový deficit u starnúcich mužov“ a zdravotné riziká s ňou spojené.

Študent získa teoretické znalosti o reprodukčných charakteristikách žien a mužov. O zmenách, ku ktorým dochádza zvyšujúcim sa vekom a prechodom z reprodukčnej do nereprodukčnej fázy života. U žien je toto obdobie spojené s menopauzou a estrogénnym deficitom. Študent sa oboznámi so zdravotnými rizikami, ktoré so sebou prinášajú jednotlivé obdobia. Poznatky je možné využiť pri vedeckej činnosti zameranej na biomedicínsky výskum.

Forma výučby: prednášky, cvičenia

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 hodiny prednášky (P) a 2 hodiny cvičení (C) Za obdobie štúdia: 26 P a 26 C

Metóda štúdia: prezenčná

Pospíšil, M. F., 1979: Základy dermatoglyfiky. Vysokoškolské skriptá. UK Bratislava; Thompson, J. S., Thompsonová, M. W., 1988: Klinická genetika. Osveta Martin.

Hauser, G.: Methoden zur Auswertung von Hausleisten und furchen. In: Knussman, R: Anthropologie, Stuttgard 1988.

Antropologické vedecké časopisy: vedecké články s dermatoglyfickou problematikou

Na záver cvičení študent urobí kompletnú dermatoglyfickú analýzu desiatich jedincov, ktorú odovzdá vo forme protokolu. Odovzdanie protokolu ho oprávňuje k absolvovaniu záverečného hodnotenia. Záverečné hodnotenie bude ústnou formou. Na získanie hodnotenia A je potrebné zodpovedať aspoň 92 % otázok, na hodnotenie B minimálne 84 %, na hodnotenie C minimálne 76% bodov, na hodnotenie D minimálne 68 % bodov a na získanie hodnotenia E aspoň 60 % otázok. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý nezodpovie aspoň 60 % otázok.

Slovenský v kombinácii s anglickým (cudzojazyčná študijná literatúra)

Dermatoglyfika ako vedný odbor, história, základy praktického využitia, osobná identifikácia. Histológia, ontogenetický vývin a funkcia papilárneho terénu. Metódy odoberania a vyhodnocovania odlačkov. Vyhodnocovanie odtlačkov prstov rúk. Vyhodnocovanie odtlačkov dlaní. Vyhodnocovanie papilárneho reliéfu chodidiel nôh a prstov nôh. Spôsob spracovania vyhodnotených odtlačkov. Papilárny terén primátov a človeka. Základné trendy vo frekvencii útvarov na prstoch rúk a dlaniach, na chodidlách a a prstoch nôh. Dedičnosť útvarov papilárneho terénu. Diagnóza zygozity dvojčiat, využitie pri dedično-biologických skúškach. Etnická dermatoglyfika. Charakteristika populácií sveta na základe frekvencií útvarov papilárneho terénu. Vzťah medzi útvarmi papilárneho terénu. Vzťah medzi dermatoglyfickými útvarmi a normálnymi znakmi. Vzťah dermatoglyfických útvarov a klinickými syndrómami. Využitie dermatoglyfických charakteristík a metód v kriminalistike, identifikácii osôb, etnogenéze populácií, klinickej praxi.

Absolvovaním predmetu získa študent prehľad o ľudskej dermatoglyfickej variabilite, o metódach odoberania a vyhodnocovania odtlačkov prstov rúk a dlaní, plosiek a prstov nôh,

o dedičnosti dermatoglyfických charakteristík, trendoch vo frekvenciách základných vzorov v etnickej dermatoglyfike, o vzťahu dermatoglyfických znakov a klinických syndrómov a využitie poznatkov v etnogenetických, kriminalistických a identifikačných aplikáciách.

Forma výučby: prednášky

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 26

Metóda štúdia: prezenčná

Pospíšil, M. F., Sieglová, Z., 1989: Ekológia človeka. Bratislava, UK.

Prednášky vyučujúceho

Ústna skúška. Hodnotenie: na hodnotenie A je potrebné získať najmenej 92 %, na hodnotenie B najmenej 84 %, na hodnotenie C najmenej 76 %, na hodnotenie D najmenej 68 % a na hodnotenie E najmenej 60 %.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Vývoj vzťahov človek – prostredie (Hippokrates , Platón, Aristoteles, Leonardo da Vinci, Montesquieu, Huntington, environmentálny determinizmus, environmentálny posibilizmus, Chicagská škola). Základné pojmy ekológie človeka (Ekológia človeka ako nový prístup k štúdiu človeka a jeho populácií. Špecificity ekológie človeka. Krátkodobý a dlhodobý aspekt v ekológii človeka. Základná jednotka štúdia ekológie človeka – populácia. Dém. Životné prostredie. Ekosystémy s participáciou človeka.) Adaptácia, fyziologická plasticita. Biologická homeostáza, morfogenetická homeostáza. Proces adaptácie a faktory, ktoré ho ovplyvňujú. Reprodukčná zdatnosť (darwinovská fitness, koeficient selekcie). Kritérium reprodukčnej adaptácie v ekológii človeka. Roviny procesu adaptácie. Adaptácia správaním, adaptácia fyziologická, adaptácia genetická a demografická. Typy ľudských ekosystémov: Púšte a aridné oblasti. Tropické lesy. Tropické krovinaté lesy. Tropické stepy. Lesy mierneho pásma. Lesy a krovinaté porasty stredomorského typu. Stepy mierneho pásma. Severské lesy (tajga). Polárne oblasti a tundra. Vysokohorské oblasti. Geografické rozšírenie populácií. Typy ekonomiky ľudských spoločenstiev: Zberatelia. Lovci. Pastieri a chovatelia dobytka. Kočovníci. Primitívni roľníci. Roľníci vyššieho stupňa. Industrializované spoločnosti. Typy prostredia v súvislosti s rozvojom poľnohospodárstva. Ekologická úspešnosť a faktory, ktoré ju ovplyvňujú. Energetika ľudských ekosystémov. Lindemanov energetický model ekosystémov. Výživové mechanizmy. Potravné reťazce a siete. Ľudská ekologická nika. Energetika a ľudské zásahy. Manipulácie ekologickou sukcesiou. Manipulácia a tvorba pulzov masy a energie. Zásahy zamerané na zvyšovanie hrubej produkcie. Modifikácie organizmov. Ekológia výživy. Výživové stratégie. Bazálny a činnostný metabolizmus. Základné zložky potravy a ich funkcie. Fyziologická plasticita organizmu. Dôsledky karencie tukov, bielkovín. Etnické zvláštnosti v obsahu základných zložiek v telových tekutinách. Hydrologický cyklus. Cyklus uhlíka. Cyklus dusíka, cyklus vápnika. Biogénne prvky. Vápnik. Železo. Jód. Chlorid sodný. Vitamíny. Sociálne aspekty výživy. Výroba prostriedkov obživy ako sociálny proces – distribúcia, reciprocita, redistribúcia. Kultúrne adaptácie na potravné zdroje v prostredí. Potravné zvyklosti a tabu. Hlad a skrytý hlad. Adaptácie na prírodné prostredie Klimatické adaptácie. Termolytické reakcie. Termogenetické reakcie. Ekologické pravidlá klimatickej adaptácie. Kultúrne aspekty klimatickej adaptácie. Adaptácie na vysokohorské podmienky. Interakcie človeka s biotickým prostredím Typy interakcií ľudských spoločenstiev s populáciami iných druhov. Ekopatológia. Epidemické infekčné ochorenia. Parazitické choroby tropických a subtropických oblastí. Zdravotné problémy priemyslových krajín. Ekogenetika človeka. Faktory vzniku genetických polymorfizmov. Deficiencia laktázy. Rozdiely v aktivite aldehyddehydrogenázy. Polymorfizmus sérovej skupiny Gc. Cytochróm P – 450 monooxygenáza . Arylhydrokarbónová hydroxyláza. Glutation-S-transferáza. Hypercholesterolémia. LDL a HDL cholesterol. N-acetyltransferáza. alfa-1-antitrypsín. Hemoglobínové varianty.G6PD. Systém Duffy. Adaptácia na ľudské prostredie. Veľkosť a hustota populácií. Natalita, mortalita, prirodzený prírastok. Demografické miery ľudských populácií. Procesy úpravy veľkosti populácií. Novorodenecká a dojčenská úmrtnosť. Stredná dĺžka dožitia. Priestorová distribúcia populácií. Urbanizácia, jej príčiny a dôsledky.

Študenti sa oboznámia s vývojom názorov na vzťah človeka a prostredia a základnými pojmami ekológie človeka. Predmetom prednášok je postavenie človeka v prírode, jeho vývoj a súčasnosť, adaptácie človeka na faktory prostredia, energetika ľudských ekosystémov, výživové mechanizmy a paleoekológia.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 26

Metóda štúdia: prezenčná

Gonda, V.: Ako napísať a úspešne obhájiť diplomovú prácu. Bratislava, 2003, 124 s.

Meško, D., Katuščák, D. a kol.: Akademická príručka. Vydavateľstvo Osveta, Martin, 2004.

Norma STN ISO 690

Na záver semináru študent vypracuje seminárnu prácu v rozsahu max. 10 strán, ktorá sa bude týkať problematiky diplomovej práce so zoznamom použitej literatúry, ktorý budú citovať vo svojej diplomovej práci, upravený podľa citačnej normy. Vypracujú anotáciu a vytvoria obsah diplomovej práce. Odovzdanie seminárnej práce ho oprávňuje k absolvovaniu záverečného hodnotenia. Hodnotenie: A – výborne, vynikajúce výsledky; B – veľmi dobre, nadpriemerný štandard; C – dobre, bežná spoľahlivá práca; D – uspokojivo, prijateľné výsledky; E – dostatočne, výsledky spĺňajú minimálne kritériá; Fx – nedostatočne, vyžaduje sa ďalšia práca.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Seminár umožňuje študentom rozšíriť si už osvojené poznatky z antropológie o ďalšie nové prístupy a pohľady k zvolenej téme, aj z príbuzných vedeckých disciplín. K prezentácii vypracovaných tém študentmi je diskusia v skupine. Študenti sa naučia pracovať s internetovými zdrojmi a získavať informácie z počítačových súborov, ako aj správne citovať zahraničné a domáce zdroje podľa predpísaných redakčných smerníc.

Absolvovaním predmetu získa študent prehľad o zbere, prvotnom spracovaní a triedení podkladových materiálov k diplomovej práci. Formálna stránka prípravy a úpravy diplomovej práce (znaky, písmo, okraje, normalizovaná strana, formát a rozsah, číslovanie kapitol a podkapitol).

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 26

Metóda štúdia: prezenčná

Gonda, V.: Ako napísať a úspešne obhájiť diplomovú prácu. Bratislava, 2003, 124 s.

Meško, D., Katuščák, D. a kol.: Akademická príručka. Vydavateľstvo Osveta, Martin, 2004.

Norma STN ISO 690

Na záver semináru študent urobí prezentáciu k diplomovej práci, ktorá pozostáva z cieľov, problematiky a použitej metodiky. Okrem toho odovzdá v písomnej forme zoznam použitej literatúry k diplomovej práci správne upravený podľa citačnej normy. Odprezentovanie témy diplomovej práce ho oprávňuje k absolvovaniu záverečného hodnotenia. Hodnotenie: A – výborne, vynikajúce výsledky; B – veľmi dobre, nadpriemerný štandard; C – dobre, bežná spoľahlivá práca; D – uspokojivo, prijateľné výsledky; E – dostatočne, výsledky spĺňajú minimálne kritériá; Fx – nedostatočne, vyžaduje sa ďalšia práca.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Seminár z antropológie 2 je zameraný hlavne na správne citovanie prác potrebných pri tvorbe seminárnych prác a prípravy diplomových prác, zostavenie plánu – osnovy diplomovej práce, niektoré všeobecné zásady písania, na prácu s počítačom pri matematickom a štatistickom spracovaní údajov.

Absolvovaním predmetu získa študent prehľad o správnom citovaní domácej a zahraničnej literatúry, o citovaní internetových zdrojov, ako aj o vytvorení prezentácie k obhajobe diplomovej práce.

Forma výučby: prednášky

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 26

Metóda štúdia: prezenčná

Ferák, V., Sršen, Š., 1990: Genetika cloveka. 2. vyd. SPN Bratislava.

Vogel,F. a Motulsky, A.G.: Human genetics, Springer-Verlag 1979, kapitola 6: Population Genetics.

Chopra, V. P., 1992: Methoden der Populationsgenetik. In: Knussman, R. : Anthropologie. I. Wesen und Methoden der Anthropologie. Gustav Fischer Verlag. Stuttgart, Jena, New York.

Záverečné hodnotenie je vo forme písomného testu. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať aspoň 92 % bodov, na hodnotenie B minimálne 84 %, na hodnotenie C minimálne 76% bodov, na hodnotenie D minimálne 68 % bodov a na získanie hodnotenia E aspoň 60 % bodov z testu. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý nezíska zo záverečného testu aspoň 60 % bodov.

Slovenský v kombinácii s anglickým a nemeckým (cudzojazyčná študijná literatúra)

Ľudská populácia, jej genofond a faktory, ktoré ho podmieňujú. Panmixia. Genetické dôsledky panmixie v ľudských populáciách a Hardyho-Weinbergov zákon: jeden pár autozómových alel, mnohonásobný alelizmus, väzba, alely na gonozómovom lokuse. Inbríding, koeficient inbrídingu jedinca a populácie. Dôsledky inbrídingu na genotypové zloženie populácie. Bernsteinov- Wrightov zákon. Rozsah inbrídingu v ľudských populáciách. Homogamia. Pozitívna homogamia u človeka a jej vplyv na genotypové zloženie populácie. Mutácie ako populačno- genetický činiteľ. Obojstranný mutačný tlak. Mutačná rovnováha. Neutrálne mutácie a genetický drift. Selekcia; Gametická a zygotická selekcia, koeficient selekcie a fitness. Typy selekcie (proti dominantnému fenotypu, proti recesívnemu fenotypu, uprednostňujúca homozygotov, proti heterozygotom) a ich efekt na genetický polymorfizmus. Genetická záťaž. Selekčná a mutačná záťaž v ľudských populáciách. MCM model odhadu latentnej genetickej záťaže u človeka. Letálny ekvivalent. Genetický polymorfizmus. Polymorfizmus udržovaný stabilizujúcou selekciou, Haldaneov paradox. Selekčne neutrálny polymorfizmus a Kimurova neutrálna teória. Migrácia. Genofond zmiešanej populácie. Genetické javy v ohraničených populáciách. Wrightov efekt a efekt zakladateľa v ľudských populáciách. Interpopulačná (Wahlundova) variancia. Nesystematický inbríding v ľudských populáciách. Ľudské genetické izoláty a Slovensko. Metódy izonýmie a opakovaných párov priezvisk (RPS), princíp metód a aplikácií pri populačno-genetických štúdiách. Metódy testovania genetickej variability: výpočet frekvencie alel, testovanie hypotéz: H-W rovnováhy, genetickej homogenity/ heterogenity, priemerná heterozygozita, genetické vzdialenosti.

Absolvovaním predmetu získa študent prehľad o zložení genofondu ľudských populácií a faktoroch, ktoré zmeny genetickej výbavy zapríčiňujú, o ich dôsledkoch na genetickú výbavu populácie, o genetických javoch v ohraničených populáciách, o metódach analýzy genetickej variability v ľudských populáciách ako aj aplikácii pri populačno-genetických štúdiách.

Forma výučby: prednášky

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 26

Metóda štúdia: prezenčná

Pospíšil, M. F. et al., 1984, 2002: Antropológia II. Bratislava, UK.

Prednášky a materiály od prednášajúcich

Ústna skúška. Hodnotenie: A – výborne, vynikajúce výsledky; B – veľmi dobre, nadpriemerný štandard; C – dobre, bežná spoľahlivá práca; D – uspokojivo, prijateľné výsledky; E – dostatočne, výsledky spĺňajú minimálne kritériá; Fx – nedostatočne, vyžaduje sa ďalšia práca.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Etnická antropológia a jej náplň. Základné pojmy etnickej antropológie. Populácia, etnos, rasa. Heterografická prítomnosť. Záver komisie UNESCO o biologickom obsahu pojmu rasa. Základné prístupy ku klasifikácii ľudskej variability. Základné ciele klasifikácie. Typologické klasifikácie. Populačné klasifikácie. Klinálne klasifikácie. Molekulárne klasifikácie. Faktory a procesy spojené s ľudskou variabilitou. Mutácie, migrácie, selekcia, izolácia. Metrické znaky a indexy sledované pri hodnotení variability. Výška a hmotnosť tela. Telesné proporcie. Rozmery a indexy hlavy. Miery a indexy tvárovej časti hlavy. Polygénne dedičné opisné znaky. Farba kože, farba vlasov, farba očí. Tvar a prierez vlasov. Ovlasenie tela a tváre. Variabilita dermatoglyfických útvarov. Opisné znaky tváre. Krajina oka. Krajina nosa. Krajina úst a brady. Vonkajšie ucho. Variabilita monogénne dedičných znakov. Systém AB0. Distribúcia systému CDE (Rh). Systém MNSU. Systém P, Kell, Lutheran, Duffy, Kidd, Diego, Xg. Leukocytárny systém HL-A. Systémy sérových bielkovín.- haptoglobíny, Gc, Gm, Inv. Izoenzýmy – amylázy, AP, PGM, AK, laktáza. Chutnačstvo PTC. Metódy zberu materiálu pre etnickú antropológiu. Výber vzorky. Nevyhnutnosť historického aspektu. Výber metód na základe stanoveného cieľa. Zloženie a príprava výskumného tímu. Fotodokumentácia, nákresová dokumentácia, odliatky. Obyvateľstvo Európy. Jazykové skupiny európskeho obyvateľstva, etnické zloženie. Variabilita a kontinentálne trendy v rozmeroch tela obyvateľstva Európy. Variabilita morfologických opisných znakov. Variabilita serologická. Laponci. Baskovia. Guančovia. Rómovia Obyvateľstvo Ázie. Etnografická a jazyková charakteristika. Kaukazoidné zložky obyvateľstva Ázie (Irán, Afganistan, Pakistan, India). Kontaktné skupiny Kirgizovia, Uzbekovia, Sartovia. Obyvateľstvo Arabského polostrova –Beduíni, Jemenčania, Židia. Pôvodné obyvateľstvo Indie – Dravidovia, Tamilci, Veddovia. Mongoloiná zložka obyvateľstva Ázie. Aino. Obyvateľstvo Afriky. Etnická a jazyková charakteristika. Severná Afrika (Berberi, Tuarégovia, Tebuovia, Kabylovia, Koptovioa, Arabi). Etiópania. Západná Afrika: Nilotidi, Mandingovia, Ašanti, Pila-Pila, Ibo, Haussa, Yoruba.. Juh Afriky: Bantu, Xhulu, Herero, Owambo, Khoisan, Tutsi, Hutu. Pygmeovia. Obyvateľstvo Madagaskaru: Malgašovia, Merino. Obyvateľstvo Austrálie a Oceánie. Aborigeni. Austrálie a Tasmánie. Melanézania. Polynézania. Mikronézania. Tichooceánski pygmeovia (Negritto). Obyvateľstvo Ameriky. Teórie osídlenia Ameriky. Inuiti (Eskimáci). Indiáni Severnej Ameriky. Indiáni Strednej Ameriky. Indiáni Južnej Ameriky. Zmeny skladby obyvateľstva Ameriky po konquiste. Rasizmus a jeho korene Xenofóbia. Teória preadamitov. Novodobé otrokárstvo. A.de Gobineau, Ammon, Aggassiz. „Vedecký rasizmus“. Nacistický rasizmus. Apartheid.

Študenti budú oboznámení s morfologickou a biochemickou variabilitou ľudských skupín, ako aj s faktormi, ktoré ju vyvolávajú, ovplyvňujú a udržiavajú. V druhej časti kurzu sa zameriame na geografickú variabilitu a špecifické skupiny v danom regióne.

Forma výučby: cvičenie

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 26

Metóda štúdia: prezenčná

Swoboda, H.: Moderní statistika, nakladatelství Svoboda, Praha 1977

Chajdiak, J.: Štatistika jednoducho, STATIS, Bratislava 2003

Wimmer, G.: Štatistické metódy v pedagogike, Vysoká škola pedagogická v Hradci Králové, GAUDEAMUS 1993

Zvára, K.: Biostatistika, Univerzita Karlova v Praze – Nakladatelství Karolinum, Praha 2004

Počas semestra budú študenti písať priebežné testy a semestrálnu prácu. Ak priemer známok z testov bude B a lepší a súčasne známka zo semestrálnej práce bude B a lepšia, študent dostane zápočet. Za každý nenapísaný test je Fx. Ak študent nesplní niektorú z oboch podmienok, absolvuje záverečný test. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať 92 % bodov, hodnotenie B minimálne 84 %, hodnotenie C minimálne 76% bodov, hodnotenie D minimálne 68 % bodov a na získanie hodnotenia E aspoň 60 % bodov z testu. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý nezíska zo záverečného testu aspoň 60 % bodov.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Deskriptívna štatistika. Pravdepodobnosť, náhodná premenná. Stredná hodnota. Normálne rozdelenie. Náhodný výber. Štatistické testovanie hypotéz. Test hypotézy o strednej hodnote normálneho rozdelenia. Porovnávanie dvoch výberov - t test. Neparametrické testy na porovnanie dvoch výberov. Testy normality. Jednoduchá analýza rozptylu a Kruskal-Wallisov test. Dvojrozmerná náhodná premenná a korelácie. Lineárna regresia. Párové testy. Asociácia medzi kvalitatívnymi premennými. McNemarov test a intervalové odhady.

Absolvovaním predmetu získa študent poznatky o štatistickom výbere, dizajne experimetu, štatistickom testovaní dvoch výberov parametrickými a neparametrickými testami a vzťahmi medzi premennými.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 28

Metóda štúdia: prezenčná

Benčo, J., 2001: Metodológia vedeckého výskumu. Bratislava, Iris.

Silverman, D., 2005: Ako robiť kvalitatívny výskum. Praktická príručka. Bratislava, Pegas.

Záverečné hodnotenie pozostáva z odovzdania navrhnutého projektu vlastného vedeckého projektu a jeho obhájenia, a vypracovania posudku na zvolený publikovaný výskum s dôrazom na základné kritéria vedeckého výskumu. Za vypracovanie vedeckého projektu získa študent max. 15 bodov, za obhajobu projektu max. 5 bodov a za posudok k zvolenému výskumu 10 bodov. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať 92 % bodov, hodnotenie B minimálne 84 %, hodnotenie C minimálne 76 % bodov, hodnotenie D minimálne 68 % bodov a na získanie hodnotenia E aspoň 60 % bodov z testu. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý nezíska z jednotlivých častí aspoň 60 % bodov.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Úvod do metodológie vedeckého výskumu. Podstata vedy a druhy vedeckého výskumu. Charakteristika vedeckého výskumu – empirické poznatky o skúmaných javoch. Výber objektov vedeckého bádania. Formulácia vedeckého problému. Stanovenie cieľov a hypotéz výskumu. Príprava výskumnej metodiky a stratégie výskumu. Získanie vedeckých faktov. Spracovanie získaných údajov výskumu. Koncipovanie záverov a ich praktické otestovanie. Špecifiká biologického a antropologického výskumu. Formy prezentácie výstupov vedeckého

výskumu.

Po absolvovaní predmetu bude študent vedieť jasne zadefinovať riešený vedecký problém a jav, koncipovať ciele a hypotézy výskumu a vhodne si zvoliť skúmaný súbor resp. materiál. Študent získa vedomosti o tom, ako si efektívne navrhnúť jednotlivé etapy výskumu, ako si vybrať optimálne metódy analýzy zvoleného vedeckého problému, ako sformulovať získané výsledky a koncipovať závery svojho bádanie. Po absolvovaní predmetu bude študent schopný zostaviť a zrealizovať vlastný vedecký projekt.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 26

Metóda štúdia: prezenčná

Adams, B. J., Crabtree, P. J., 2008: Comparative skeletal anatomy. Humana Press, New York.

France, D., 2009: Human and non human bone identification. CRC Press, New York.

O´Connor, T., 2000: The archaeology of animal bones. Great Britain, Sutton Publishing Limited.

Záverečné hodnotenie pozostáva z písomného testu. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať 92 % bodov, hodnotenie B minimálne 84 %, hodnotenie C minimálne 76 % bodov, hodnotenie D minimálne 68 % bodov a na získanie hodnotenia E aspoň 60 % bodov z testu. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý nezíska z jednotlivých častí aspoň 60 % bodov.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Anatomické a morfologické podobnosti a rozdiely jednotlivých kostí lebky a zubov, častí osovej kostry, kostí hornej a dolnej končatiny človeka a stavovcov. Histologické, imunologické a genetické metódy hodnotenia druhového pôvodu kostí. Archeozoológia –vedecká disciplína skúmajúca pozostatky zvierat z archeologických lokalít.

Študent sa podrobne oboznámi so základnými anatomicko-morfologickými odlišnosťami ľudských kostrových pozostatkov od kostrových pozostatkov ostatných stavovcov. Po absolvovaní semináru bude študent schopný rozlíšiť nielen neporušené ľudské kosti od kostí zvierat, ale i poškodené a deštruované častí skeletu.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 26

Metóda štúdia: prezenčná

Martin, R. E., 1999: Taphonomy: A Process Approach. CUP.

Lyman, R. L., 1994: Vertebrate Taphonomy. CUP.

Thurzo, M., Beňuš, R., 2005: Základy tafonómie hominidov a iných stavovcov. UK.

Ústna skúška. Hodnotenie: A – výborne, vynikajúce výsledky; B – veľmi dobre, nadpriemerný štandard; C – dobre, bežná spoľahlivá práca; D – uspokojivo, prijateľné výsledky; E – dostatočne, výsledky spĺňajú minimálne kritériá; Fx – nedostatočne, vyžaduje sa ďalšia práca

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Tafonómia ako vedecká disciplína (definícia, náplň a rozsah, základné aspekty tafonómie hominidov, koncepcia a terminológia). Dejiny tafonómie (Obdobie klasickej tafonómie, obdobie modernej tafonómie). Fosílna asociácia, tafonomické udalosti, vznik fosílnych asociácií, inhumácia. Skameneliny ako fosílne doklady (pravé skameneliny, nepravé skameneliny, príklady). Stopové skameneliny (zachovávanie, klasifikácia, nomenklatúra, príklady). Náleziská skamenelín, postmortálna modifikácia organických zvyškov. Biostratinomické faktory, skeletizácia, zužitkovanie kadáveru hominidmi, porciovanie, fragmentácia kostí. Pôsobenie vysokej teploty, abrázia, zvetrávanie. Postdepozičné faktory, biologické faktory dekompozície. Diagenetické a fosilizačné procesy, deštrukčné vplyvy, postdepozičné pohyby, erozívne a transportačné zmeny. Okolnosti zachovávania kostí a zubov (mortálne okolnosti, postmortálna deštrukcia a transport, reprezentatívna hodnota skamenelín). Priestorové rozloženie skamenelín v usadenine (horizontálne rozloženie, vertikálne rozloženie, orientácia, sklon). Tafonomické okolnosti vzniku fosílnych asociácií, tafonomické procesy a vývoj spoločenstiev, princípy paleoekológie.

Tafonómia prináša informácie o základných faktoroch, ktoré vplývajú na zvyšky organizmov od okamžiku smrti až po ich objavenie resp. vedecké skúmanie. Prednáška sa sústreďuje na tafonómiu stavovcov a sleduje aspekty kostrovej biológie, disartikulácie pozostatkov, pochovávanie kostrových pozostatkov, sedimentačné procesy, modifikácia pozostatkov zásahmi človeka, aktivitou dravcov a inými spôsobmi modifikácie telesných pozostatkov.

Forma výučby: prednášky

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 26

Metóda štúdia: prezenčná

Wei Q., Li L., Chen D., 2007: DNA Repair, Genetic Instability, and Cancer.

Carey N., 2013. The Epigenetics Revolution: How Modern Biology Is Rewriting Our Understanding of Genetics, Disease, and Inheritance.

Gore A. C., 2007: Endocrine-Disrupting Chemicals: From Basic Research to Clinical Practice.

NJ:Humana Press.

Na záverečné ohodnotenie formou písomnej skúšky bude použitá bodová stupnica: na získanie hodnotenia A je potrebné z testu získať 20-19 bodov, B 18-17 bodov, C 16-15 bodov, D 14-13 bodov, E 12-11 bodov.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Ekologické faktory, ktoré vplývajú na nestabilitu DNA: príjem vitamínov, antioxidantov a iné. Ekologické faktory, ktoré poškodzujú DNA: ultrafialové a ionizujúce žiarenie, genotoxické chemikálie pri profesionálnej alebo environmentálnej expozícii, vrátane potravín a nápojov. Poškodzujúce faktory DNA a ľudské zdravie. Individuálna odpoveď organizmu na poškodenie. Regulácia a expresia génov v eukaryotickej bunke. Reparačné mechanizmy DNA. Typy reparačných mechanizmov: nukleotidová a fázová excízna reparácia. Bunková a molekulová biológia rakoviny. Reparačné mechanizmy a ich úloha pri vzniku nádorových ochorení. Reparačné mechanizmy DNA a ich úloha v procese starnutia. Nanočastice a ľudské zdravie. Medzigeneračný prenos epigenetických značiek a variabilná odpoveď.

Absolvovaním predmetu získa študent prehľad o ekologických faktoroch a faktoroch životného štýlu, ktoré poškodzujú DNA, ako aj o reparačných mechanizmoch týchto poškodení na rôznych úrovniach bunky. Zároveň bude študent rozumieť intraindividuálnej variabilite jedincov v odpovedi na poškodenie DNA, získa poznatky z oblasti nanočastíc v asociácii s ľudským zdravým a porozumie základom epigenetiky.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 26

Metóda štúdia: prezenčná

Schumacher, G.-H.: Anatómia pre stomatológov I. Vydavateľstvo Osveta, Martin, 1992.

Dokládal, M.: Anatomie zubů a chrupu. Masarykova univerzita, fakulta lékařská, Brno, 1994.

Stloukal, M. (ed.): Antropologie. Příručka pro studium kostry. Národní muzeum, Praha, 1999.

Hillson, S.: Dental Anthropology. Cambridge University Press, 1996.

Predmet končí písomnou skúškou, ktorá je hodnotená stupnicou: A –minimálne 92 %, B – minimálne 84 %, C – minimálne 76 %, D – minimálne 68 %, E – minimálne 60 %, Fx – menej ako 60 %

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Tkanivá zuba a ich topografia. Morfológia mliečnych zubov. Morfológia trvalých zubov. Funkčné delenie zubov. Znaky zubov obidvoch strán. Vývin zuba. Zubný kaz. Spôsoby hodnotenia zubného kazu a diagnostické problémy. Zápalové procesy. Dentálne morfologické znaky a ich variabilita. Rekonštrukcia potravných zvyklostí na základe analýz zubných tkanív. Odhad veku dožitia jedincov na základe mineralizácie a prerezávania zubov a opotrebovania zubov.

Študenti si osvoja základy anatómie a morfológie zubov a chrupu a získajú prehľad o variabilite dentálnych morfologických znakov. Naučia sa hodnotiť kazivosť zubov a zápalové procesy tvrdých zubných tkanív. Na základe koncentrácií stopových prvkov v zubných tkanivách a bukálnych mikroabrázií budú schopní rekonštruovať potravné zvyklosti historických populácií. Oboznámia sa tiež s metódami odhadu veku dožitia jedincov na základe prerezávania zubov a zubnej abrázie.

Forma výučby: prednášky

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 26

Metóda štúdia: prezenčná

Pospíšil, M. F., Novacký, M., Bodoriková, S.: Etológia človeka. UK Bratislava, 2009.

Fraňková, S., Klein, Z.: Úvod do etologie člověka. HZ Systém, Praha, 1997.

Hašto, J.: Vzťahová väzba. Ku koreňom lásky a úzkosti. Vydavateľstvo F, Trenčín, 2005.

Predmet končí písomnou skúškou, ktorá je hodnotená stupnicou: A –minimálne 92 %, B – minimálne 84 %, C – minimálne 76 %, D – minimálne 68 %, E – minimálne 60 %, Fx – menej ako 60 %.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Dejiny porovnávacieho štúdia správania. Ciele a teoretické základy humánnej etológie. Základné pojmy etológie. Vrodené koordinácie a inštinktívne jednanie. Vrodené spúšťacie mechanizmy. Metódy humánnej etológie. Metódy získavania dát. Komunikácia: olfaktorická, taktilná, akustická a vizuálna. Výrazové pohyby. Mimika. Úsmev a smiech. Gestá a držanie tela ako výrazové charakteristiky. Teritorialita. Ontogenéza správania. Hra. Vzťahová väzba, typy pripútania.

Študenti sa oboznámia s problematikou behaviorálnych vied so zameraním na humánnu etológiu a sociobiológiu. Oboznámia sa so základnými pojmami všeobecnej a humánnej etológie (správanie, inštinkty, učenie, pozorovanie, neverbálna komunikácia), jednotlivými typmi správania človeka (sexuálne, rodičovské a pripútavacie správanie, teritorialita) a hlavnými prostriedkami neverbálnej komunikácie (olfaktorická, taktilná, akustická a vizuálna komunikácia, mimika, gestá, mutilácie a pod.).

Forma výučby: prednášky

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 26

Metóda štúdia: prezenčná

Nováková, M., Hloušková, Z.: Klinická antropologie. Praha, 161 s.

Pospíšil, M. F. et al., 2002: Biológia človeka II. Bratislava. UK v Bratislave.

Bláha, P., Sussanne, Ch., Rebato, E.: Essentials of Biological Anthropology (Selected Chapters). Praha, KU, 369 s.

Záverečné hodnotenie bude vo forme písomnej skúšky. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať 92 % bodov, hodnotenie B minimálne 84 %, hodnotenie C minimálne 76% bodov, hodnotenie D minimálne 68 % bodov a na získanie hodnotenia E aspoň 60 % bodov z testu. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý nezíska zo záverečného testu aspoň 60 % bodov.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Predmet a ciele klinickej antropológie. Antropológia chorých a postihnutých. Chromozomálne aberácie, metabolické poruchy, endokrinopátie. Obezita, anorexia a bulimia. Ostatné orgánové chyby a choroby. Telesná stavba a choroby. Využitie antropologických metód v medicínskej praxi. Antropometria v rámci medicínskeho skríningu. Antroskopia v rámci medicínskeho skríningu. Antropologický skríning. Metódy matematickej štatistiky v klinickej antropológii. Normy a ich využitie v klinickej antropológii. Prínos klinickej antropológie do antropologickej teórie.

Absolvovaním predmetu získa študent vedomosti o rozdieloch v telesnej stavbe medzi postihnutými a zdravými fyziologickými jedincami, o ich využití v klinickej praxi v rôznych odvetviach medicíny, hlavne v neonatológii, pediatrii, endokrinológii, ortopédii, plastickej chirurgii, stomatológii, atď. Poznatky bude využívať aj pri antropologickom a medicínskom skríningu.

Forma výučby: prednášky

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 26

Metóda štúdia: prezenčná

Komar, D., Buikstra, J., 2007: Forensic Anthropology: Contemporary Theory and Practice. OUP.

Byers, S. N., 2010: Introduction to Forensic Anthropology. Pearson.

Porada,V. . et al. 2019: Kriminalistika. Aleš Čeněk.

Ústna skúška. Hodnotenie: A – výborne, vynikajúce výsledky; B – veľmi dobre, nadpriemerný štandard; C – dobre, bežná spoľahlivá práca; D – uspokojivo, prijateľné výsledky; E - dostatočne, výsledky spĺňajú minimálne kritériá; Fx – nedostatočne, vyžaduje sa ďalšia práca.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Úvod do kriminalistickej antropológie a história identifikácie osôb. Daktyloskopická expertíza. Kriminalistické skúmanie portrétu osoby. Osteologická expertíza. Trichologická expertíza. Rekonštrukcia tváre na základe lebky. Kriminalisticko-biologická expertíza. Genetická expertíza. Znalecká činnosť, právne aspekty znaleckej činnosti. Spolupráca súdneho lekára a antropológia. Problematika biologického veku u živých osôb.

Kriminalistická antropológia patrí k najstarším aplikovaným odborom antropológie. V prednáške budú poslucháči oboznámení s metódami používanými pri identifikácii osôb ako bertilonage, hovorený portrét, tvorba fantómového obrazu podľa identikitu, identifikácia podľa latentných stôp zanechaných na mieste činu, identifikácia na základe kostrových pozostatkov. Metódy určenia veku a pohlavia podľa kostry, stanovenie času, ktorý uplynul od smrti jedinca. Grafická a plastická rekonštrukcia tváre podľa lebky. Metódy forenznej antropológie, najmä metódy analýzy podobnosti a analýzy dedičnosti pre prípady paternity.

Forma výučby: prednášky

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 16

Metóda štúdia: prezenčná

Gilbertová, S.; Matoušek, O.: Ergonomie, Optimalizace lidské činnosti. Grada, Praha, 2002.

Chundela, L.: Ergonomie (Skriptum). CVUT, Praha, 1990.

Kroemer, K.H.E.; Kroemer, H.B.; Kroemer-Elbert, K.E.: Ergonomics: How to Design for Ease and Efficiency. Prentice Hall, New Jersey, 2000.

The Eastman Kodak Company: Kodak's Ergonomic Design for People at Work. Wiley, New York, 2003.

Salvendy, G.: Handbook of Human Factors and Ergonomics. Wiley, New York, 2006.

Predmet končí písomnou skúškou, ktorá je hodnotená stupnicou: A –minimálne 92 %, B – minimálne 84 %, C – minimálne 76 %, D – minimálne 68 %, E – minimálne 60 %, Fx – menej ako 60 %.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Ergonómia - interdisciplinárny vedný odbor. Čerpanie poznatkov z biologických, spoločenských a technických vied. Ergonómia v hygienickej a priemyselnej praxi. Klasické a ergonomické telesné rozmery človeka. Priestorové obmedzenie výkonnosti človeka. Pracovná poloha a pracovný priestor (manipulačný, pedipulačný, zorný priestor). Biomechanika človeka, silové schopnosti človeka. Silové obmedzenie výkonnosti človeka. Zmyslové obmedzenie výkonnosti človeka. Pracovná záťaž. Ergonomická racionalizácia.

Študenti sa oboznámia s problematikou ergonómie a metódami využívanými v procese ergonomického posudzovania pracovného priestoru a jeho optimalizácie.

Forma výučby: prednášky

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 16

Metóda štúdia: prezenčná

Pospíšil, M. F. et al., 2002: Biológia človeka II. Bratislava. UK v Bratislave.

Bláha, P., Sussanne, Ch., Rebato, E.: Essentials of Biological Anthropology (Selected Chapters). Praha, KU, 369 s.

Riegerová, J., Přidalová, M., Ulbrichová, M.: Aplikace fyzické antropologie v tělesné výchově a sportu (příručka funkční antropologie). Olomouc, 2006, 262 s.

Záverečné hodnotenie bude vo forme písomného testu. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať 92 % bodov, hodnotenie B minimálne 84 %, hodnotenie C minimálne 76% bodov, hodnotenie D minimálne 68 % bodov a na získanie hodnotenia E aspoň 60 % bodov z testu. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý nezíska zo záverečného testu aspoň 60 % bodov.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

1. Náplň športovej antropológie a jej využitie v športovej praxi.

2. Výber talentov pre rôzne druhy športov na základe telesnej stavby.

3. Výber športových talentov na základe somatotypov a telesného zloženia.

4. Meranie telesného tuku a výpočet aktívnej telesnej hmoty.

5. Využitie antropometrických meraní pri výpočte indexov telesných rozmerov a ich využitie v športovej praxi.

6. Rozdiely v skupinách športov v telesnom zložení a v somatotypoch.

7. Využitie biologického kostného veku pri predikcii konečnej telesnej výšky v dospelosti.

8. Využitie biologického proporčného veku pri rôznych druhoch športu.

Absolvovaním predmetu získa študent prehľad o variabilite somatotypov, telesného zloženia jednotlivých druhov športu, o ich využití v pedagogickej a trénerskej praxi. Využitie indexov telesných rozmerov pri výbere športových talentov, ako aj kostného a proporčného veku na stanovenie konečnej výšky v dospelosti.

Forma výučby: exkurzia

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: Za obdobie štúdia: 2 dni

Metóda štúdia: prezenčná

Podmienkou pre absolvovanie predmetu je účasť na odbornej exkurzii. Ak sa študent exkurzie zúčastní v celom časovom rozsahu, bude mu udelené hodnotenie A. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý sa exkurzie nezúčastní.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Exkurzia zahŕňa prednášku o navštívenom pracovisku a výskumných projektoch, ktoré sa na ňom realizujú a možnosťou diskusie k odborným témam. Návštevy múzeí a expozícií zahŕňajú odborný výklad lektorov.

Exkurzia pre antropológov je zameraná na návštevu zahraničnej univerzity, resp. výskumného pracoviska, pričom študenti získajú prehľad o vedeckom zameraní, realizovaných projektoch a technickom vybavení laboratórií. Okrem toho študenti navštívia významné archeologické a

paleoantropologické lokality, múzeá, prípadne menšie expozície s antropologickými a archeologickými zbierkami.

Forma výučby: terénne práce

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: Za obdobie štúdia: 1 týždeň

Metóda štúdia: prezenčná

Podmienkou na absolvovanie predmetu je aktívna účasť na terénnom archeologickom výskume, počas ktorého bude realizovaná exhumácia ľudských kostrových, prípadne žiarových hrobov. Ak sa študent zúčastní terénnych prác v celom časovom rozsahu, bude mu udelené hodnotenie A. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý sa terénnych prác zúčastní v rozsahu menšom ako 60 % (3 dni).

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

5-dňová účasť na terénnom archeologickom výskume podľa ponuky na pracovisku (Katedra antropológie, PriF UK).

Absolvovaním predmetu získa študent praktické vedomosti z terénneho archeologického a antropologického výskumu.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 26

Metóda štúdia: prezenčná

FROUZ M., KRÁLÍK M., 2015: Fotografie v biologické antropologii. Brno, Masarykova univerzita, 2015. 128 s. ISBN 978-80-210-7753-9

FERDA J., MÍRKA H., BAXA J., MALÁN A., 2015: Základy zobrazovacích metod. Galén, 2015. 148 s. ISBN 978-80-749-2164-3

Darby M. J., Hyland R. E., 2012: Oxford Handbook of Medical Imaging. Oxford University Press, 2012. 470 s. ISBN 978-01-992-1636-9

CONLOGUE G. J., BECKETT R. G., 2020: Advances in Paleoimaging-Applications for Paleoanthropology, Bioarchaeology, Forensics, and Cultural Artifacts. CRC Press, 2020. 295 s. ISBN 978-13-517-8698-0

Záverečné hodnotenie pozostáva zo seminárnej práce. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať 92 % bodov, hodnotenie B minimálne 84 %, hodnotenie C minimálne 76 % bodov, hodnotenie D minimálne 68 % bodov a na získanie hodnotenia E aspoň 60 % bodov z testu. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý nezíska z jednotlivých častí aspoň 60 % bodov.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Technické špecifikácie a princípy tvorby digitalizácie nálezov – fotografia. Neinvazívne zobrazovacie metódy – endoskopia, RTG, počítačová tomografia (CT a microCT), magnetická rezonancia, ultrazvuk a sonografia, a i. – princípy zobrazovacích metód, ich výhody a nevýhody, možnosti využitia v antropológii. Seminár bude doplnený aj o praktické úlohy.

Študent sa podrobne oboznámi s rôznymi typmi zobrazovacích metód (fotografia, RTG, CT, MRI, USG a i.), ktoré sa bežne využívajú v medicíne, ale majú čoraz väčšie uplatnenie i vo všetkých oblastiach antropologického výskumu (digitalizovanie nálezov, diagnostika chorobných zmien, posudzovanie biologického veku jedincov, stavby a zloženia tela), a sú súčasťou dynamicky sa rozvíjajúce tzv. virtuálnej antropológie. Po absolvovaní semináru bude mať študent prehľad o týchto metódach, ich výhodách a nevýhodách, vhodnosti ich použitia na konkrétnych prípadoch a ich aplikácii v antropológii.

Forma výučby: cvičenia

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 8 Za obdobie štúdia: 104 hodín

Metóda štúdia: prezenčná

Podľa zamerania diplomovej práce

Študent na konci semestra predloží rešerš literatúry podľa zamerania diplomovej práce. Hodnotenie: A – výborne, vynikajúce výsledky; B – veľmi dobre, nadpriemerný štandard; C – dobre, bežná spoľahlivá práca; D – uspokojivo, prijateľné výsledky; E – dostatočne, výsledky spĺňajú minimálne kritériá; Fx – nedostatočne, vyžaduje sa ďalšia práca.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Diplomant pod vedením školiteľa vypracuje rešerš domácej a zahraničnej literatúry, z ktorej vychádza pri realizácii svojej vedeckej práce.

Po absolvovaní cvičení bude mať diplomant prehľad v publikovaných prácach relevantných

k téme svojej diplomovej práce.

Forma výučby: cvičenia

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 8 Za obdobie štúdia: 104

Metóda štúdia: prezenčná

Podľa zamerania diplomovej práce

Študent na konci semestra predloží čiastočný súbor dát, ktoré využije ako podklad svojej diplomovej práce. Navrhne optimálnu analýzu zozbieraných dát. Hodnotenie: A – výborne, vynikajúce výsledky; B – veľmi dobre, nadpriemerný štandard; C – dobre, bežná spoľahlivá práca; D – uspokojivo, prijateľné výsledky; E – dostatočne, výsledky spĺňajú minimálne kritériá; Fx – nedostatočne, vyžaduje sa ďalšia práca

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Diplomant pokračuje v zbere materiálu a v druhej polovici semestra začne pod vedením

školiteľa s analýzou zozbieraných dát

Po absolvovaní cvičení bude mať diplomant čiastočný súbor dát potrebných k vypracovaniu diplomovej práce.

Forma výučby: cvičenia

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 8 Za obdobie štúdia: 104

Metóda štúdia: prezenčná

Podľa zamerania diplomovej práce

Študent predloží čiastočné analýzy zozbieraných dát. Hodnotenie: A – výborne, vynikajúce výsledky; B – veľmi dobre, nadpriemerný štandard; C – dobre, bežná spoľahlivá práca; D – uspokojivo, prijateľné výsledky; E – dostatočne, výsledky spĺňajú minimálne kritériá; Fx – nedostatočne, vyžaduje sa ďalšia práca

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Diplomant dokončuje zber materiálu a pod vedením školiteľa analyzuje zozbierané dáta.

Po absolvovaní cvičení bude mať diplomant kompletný súbor dát potrebných k vypracovaniu diplomovej práce.

Forma výučby: cvičenia

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 10 Za obdobie štúdia: 80

Metóda štúdia: prezenčná

Podľa zamerania diplomovej práce

Študent na konci semestra predloží vypracovanú diplomovú prácu. Hodnotenie: A – výborne, vynikajúce výsledky; B – veľmi dobre, nadpriemerný štandard; C – dobre, bežná spoľahlivá práca; D – uspokojivo, prijateľné výsledky; E – dostatočne, výsledky spĺňajú minimálne kritériá; Fx – nedostatočne, vyžaduje sa ďalšia práca

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Diplomant pod vedením školiteľa skompletizuje diplomovú prácu.

Po absolvovaní cvičení bude mať diplomant vypracovanú diplomovú prácu.

Forma výučby: prednášky

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 26

Metóda štúdia: prezenčná

Flégr, J.: Evoluční biologie. Academia, Praha 2005, 559s.

Flégr, J.: Úvod do evoluční biologie. Academia, Praha 2007, 544s.

Page, R.D.M., Holmes, E.C.: Molecular Evolution. A Phylogenetic Approach, Blackwell Science, Oxford, 1998, 346s.

Vedecké články s aktuálnou problematikou

Úspešné absolvovanie písomného testu. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92% bodov z testu, na získanie hodnotenia B najmenej 84% bodov z testu, na hodnotenie C najmenej 76% bodov z testu, na hodnotenie D najmenej 68% bodov z testu a na hodnotenie E najmenej 60% bodov z testu. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60% bodov.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Molekulárna evolúcia – štúdium evolúcie organizmov na molekulárnej úrovni: (i) štúdium evolúcie makromolekúl – rýchlosť a charakter zmien, typy procesov (ii) rekonštrukcia evolučnej histórie génov a organizmov; využitie molekulárno-biologických markerov pri fylogenetických analýzach.

Molekulové (evolučné, fylogenetické) hodiny a neutrálna teória molekulárnej evolúcie; faktory ovplyvňujúce chod molekulových hodín; rozdiely v chode hodín na úrovni nukleotidov a aminokyselín; molekulárna evolúcia ”živých fosílií” – paleontologické kalibrovanie molekulových hodín; evolúcia na úrovni molekúl a morfológie. Diverzita súčasnej a historickej populácie sveta. Vývoj variability ľudských skupín v čase a priestore. Vzťah anatomicky moderného človeka, neandertálcov a denisovcov. Význam polymorfizmov v ľudskej evolúcii. Starodávna DNA – molekulárno-biologická analýza historického biologického materiálu – princípy, metódy, limity, príklady.

Absolvent predmetu získa prehľad o evolúcii organizmov na molekulárnej úrovni, procesoch, ktoré vplývajú na rýchlosť a charakter zmien v evolúcii informačných makromolekúl (nukleových kyselín a proteínov). Nadobudne vedomosti o spôsoboch rekonštrukcie evolučnej histórie organizmov na základe analýzy sekvencií jednotlivých génov, proteínov, resp. celých genómov, transkriptómov, proteómov. Získa prehľad o využití molekulárno-biologických markerov pri fylogenetických analýzach. Oboznámi sa s najnovšími poznatkami o evolúcii vybraných taxónov na molekulárnej úrovni, vrátane pôvodu a evolúcie človeka.

DVOŘÁK P. (2001-2019): Stopy dávnej minulosti: knihy 1 až 10.Vydavateľstvo Rak, ISBN 80-85501-28-7

KUČERA M. (2016): Stredoveké Slovensko. Vydavateľstvo Perfekt, ISBN 9788080467654

ČILINSKÁ Z. (1992): Slovania a avarská kaganát. Bradlo, ISBN 80-7127-059-8

ZÁBOJNÍK J. (2009): Slovensko a Avarský kaganát. Vydavateľstvo Pelikán, ISBN 9788089236626

Záverečné hodnotenie pozostáva z prezentácie na zvolenú tému v kontexte prednášok a testu. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať 92 % bodov, hodnotenie B minimálne 84 %, hodnotenie C minimálne 76 % bodov, hodnotenie D minimálne 68 % bodov a na získanie hodnotenia E aspoň 60 % bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý nezíska z jednotlivých častí aspoň 60 % bodov.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Úvod do metodík výskumu archeologických nálezísk, vysvetlenie pojmov.

• Neolit – neolitická revolúcia. Kultúra s lineárnou keramikou, kultúra s východnou lineárnou keramikou, želiezovská skupina, bukovohorská kultúra...

• Eneolit - lengyelská kultúra a polgárska kultúra, neskôr sa na celom Slovensku vyskytovala badenská kultúra.

• Doba bronzová – nástup remesiel. Napr. unětická kultúra, maďarovská kultúra, otomanská kultúra, jednotlivé mohylové kultúry a jednotlivé kultúry popolnicových polí, vrátane lužickej kultúry.

• Doba halštatská – objav a technológie výroby železa. Halštatská kultúra (konkrétne kalenderberská kultúra) a vekerzugská kultúra (pravdepodobne Skýti).

• Doba laténská – laténská kultúra a keltské kmene

• Doba rímská – germánské kmene a doklady rímskej expanzie

• Doba sťahovania národov – napr. Vizigóti, Ostrogóti či Longobardi a Gepidi

• Raný stredovek – etnogenéza Slovanov, doba predveľkomoravská a veľkomoravské obdobie

• Vrcholný a neskorý stredovek – hmotná kultúra, vznik miest

• Novovek – osvietenie a zmena v spôsobe pochovávania

Prednášky sa budú zaoberať jednotlivými obdobiami, ich charakteristikou a periodizáciou, so zameraním na spôsob života jednotlivých kultúr (materiálnou kultúrou), pohrebnými zvyklosťami s príkladmi pohrebísk.

Forma výučby: prednáška a cvičenie

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 3 (1P+2C) Za obdobie štúdia: 42

Metóda štúdia: prezenčná

Case T. J. 1999. An illustrated guide to theoretical ecology. Oxford University Press

Chambers J. 2008. Software for data analysis: programming with R. Springer Science & Business Media.

Gillespie C. & Lovelace R. 2016. Efficient R programming: a practical guide to smarter programming. O'Reilly Media, Inc.

Gotelli N. J. 2008. A primer of ecology, 4th edition. Sinauer Associates

Venables W. N., Smith D. M. & R Development Core Team 2009. An introduction to R.

Predmet je ukončený písomnou skúškou zameranou na praktické zvládnutie programovacieho jazyka R. Na získanie hodnotenia A je potrebné na skúške dosiahnuť najmenej 95 bodov (zo 100), na získanie hodnotenia B najmenej 85 bodov, na hodnotenie C najmenej 75 bodov, na hodnotenie D najmenej 65 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov.

Slovenský jazyk (výučba) a anglický jazyk (literatúra a programové prostredie).

Všeobecná časť:

- úvod do R

- importovanie údajov

- klasifikácia dátových objektov

- prístup k dátam a tvorba podmnožín

- slučky

- funkcie

- základné grafické nástroje

Špeciálna časť:

- populačný rast

- metapopulácie

- medzidruhová kompetícia

- vzťah predátor-korisť

- potravné siete

Študent by si mali upevniť vedomosti zo všeobecnej ekológie a získať nové skúsenosti a zručnosti s prácou v programovacom prostredí R. Nadobudnuté vedomosti a zručnosti študenti využijú pri nadväzujúcich predmetoch orientovaných na analýzu ekologických dát resp. pri spracovaní vlastných záverečných prác.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 28

Metóda štúdia: prezenčná

Tkadlec, E. 2008: Populační ekologie, struktura, rust a dynamika populací, University Palackého, Olomouc. 400 pp.

Begon,M., J.L. Harper, C.R. Townsend, 1997: Ekologie – jedinci, populace a společenstva. (trans.

Grygova, B., Korberlova, B., Brandl Z.) University Palackého, Olomouc. 949 pp.

Jarošík, V. 2005: Rust a regulace populácií. Academia, Praha. 175 pp.

Úspešné absolvovanie predmetu je podmienené zvládnutím písomnej a ústnej skúšky minimálne na 50 %. Pri celkovom hodnotení skúšky na získanie hodnotenia A je potrebné získať minimálne 90% bodov, na získanie B minimálne 81% bodov, na získanie C minimálne 71% bodov, na získanie D minimálne 61% bodov, na získanie E minimálne 51% bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 51 % bodov.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

predmet sa poskytuje iba v zimnom semestri

Podstata a predmet štúdia populačnej ekológie, základné vlastnosti homotypických organizmov. Štruktúra populácie, hustota, disperzia, habitus, veková štruktúra a zdravotný stav populácie. Sociálna štruktúra, teritorialita populácie, natalita a mortalita. Dynamika populácie, faktory vplývajúce na dynamiku a ich účinky. Disperzia, mobilita, migrácia, translokácia. Abundančná

dynamika, jej priestorové aspekty a príčiny.

Predmetom štúdia populačnej ekológie su homotypické skupiny organizmov, čiže populácie. Cieľom výuky daného predmetu je poskytnúť študentom návod ako sa zorientovať širokej problematike interakcii a procesov pôsobiacich v ekosystémoch na úrovni populácii. Súčasne je účelom tohto predmetu oboznámiť študentov so základnými zákonitosťami a mechanizmami reakcií na podnety pôsobiace v rámci jednotlivých populačných systémov.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 28

Metóda štúdia: prezenčná

Morin P.J. 2011: Community ecology -2nd edition. Wiley-Blackwell, 407 pp.

Begon, M., Harper J.L., Townsend C.R. 1997: Ekologie: jedinci, populace a spoločenstva.

Vydavatelství Univerzity Palackého, Olomouc, 949 pp.

Losos, B. a kol. 1984: Ekologie živočichů. SPN Praha, 316 pp.

Townsend, Begon, Harper 2012: Základy ekológie. Univerzita Palackého v Olomouci, 505 pp.

Stašiov S. (2016) Ekológia spoločenstiev. Technická Univerzita vo Zvolene.

Predmet končí ústnou skúškou. Podmienkou na absolvovanie predmetu je záverečná ústna skúška. Na získanie hodnotenia A je potrebné preukázať vynikajúce znalosti z predmetu, mať veľmi dobrý celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky vyčerpávajúco (ekvivalent najmenej 92 % bodov testu), na získanie hodnotenia B je potrebné preukázať výborné znalosti z predmetu, mať veľmi dobrý celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky vyčerpávajúco, hoci s menšími nedostatkami (ekvivalent najmenej 84 % bodov testu), na hodnotenie C je potrebné preukázať dobré znalosti z predmetu, mať dobrý celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky aspoň priemerne, s menšími nedostatkami (ekvivalent najmenej 76 % bodov testu), na hodnotenie D je potrebné preukázať základné znalosti z predmetu, mať celkový prehľad a vedieť aspoň v základoch samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky, hoci s nedostatkami (ekvivalent najmenej 68 % bodov testu), a na hodnotenie E je potrebné preukázať základné znalosti z predmetu, mať určitý prehľad, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky, hoci s nedostatkami (ekvivalent najmenej 60 % bodov testu). Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý preukáže menej ako 60% požadovaných vedomostí, t.j. menej ako ekvivalent 60 % bodov testu.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku

1. Biocenológia ako vedná disciplína. 2. Základná klasifikácia spoločenstiev. 3. Čím je podmienená diverzita. 4. Hodnotenie štruktúry biocenóz: kvantitatívne znaky, modely štruktúry spoločenstiev, štrukturálne znaky, vzťahové znaky. 5. Tok energie v spoločenstvách a ekosystéme. 6. Kolobeh hmoty. 7. Potravné vzťahy na úrovni ekosystému. 8. Fytocenológia. 9. Ostrovné spoločenstvá. 10. Štruktúra spoločenstiev v čase. 11. Medzidruhová konkurencia a jej vplyv na štruktúru spoločenstva. 12. Predácia a jej vplyv na štruktúru spoločenstva. 13. Zhodnotenie, záver.

Študijný predmet Základy biocenológie prehlbuje poznatky prezentované v kurze Ekológia. Jeho úlohou je predstaviť biocenológiu ako vednú disciplínu a prezentovať poznatky o spoločenstvách a ich postavení v ekologickom systéme. Je koncipovaný tak, že každá prednáška postupne predstavuje jednotlivé celky súvisiace so spoločenstvami. Priestor je venovaný aj medzidruhovým vzťahom a ich vplyvu na štruktúru spoločenstiev a prednášky sa venujú aj súvisu medzi biocenológiou a ochranou prírody.

Forma výučby: prednáška a seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 3 (2P+1S) Za obdobie štúdia: 42

Metóda štúdia: prezenčná

Adámek, J. Helešic, B. Maršálek, M. Rulík, 2010. Aplikovaná hydrobiologie. Jihočeská

Baláž et al,. 2010. Ochrana přírody z pohledu biologa. ČZU Praha.

Primack et al., 2011. Úvod do biologie ochrany přírody. Portál, 472 s.

Sodhi, N.S., Ehrlich, P.R., 2010. Conservation Biology for All.

https://doi.org/10.1093/acprof:oso/9780199554232.001.0001

Šíbl, J., Derka, T., Holčík, J., Macura, V., 1999. Revitalizácia vodných tokov. Úvod do problematiky.

VŠ skriptá. PríFUK, STU, SPU. Nitra, 162 pp.

Šlezinger M. 2010: Revitalizace toků.VUTIUM, VÚT Brno, 255 s.

Townsend, Begon, Harper, 2010. Základy ekologie. UP Olomouc. Univerzita v Českých Budějovicích,

Fakulta rybářství a ochrany vod 350 s.

Aktívna účasť na prednáškach a seminároch a vypracovanie seminárnej práce napr. vo forme

prezentácie. Predmet bude ukončený záverečnou skúškou, kde študent preukáže osvojenie získaných poznatkov, ktoré budú diskutované v rámci príkladov. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať zo 100 bodov najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 71 bodov, na hodnotenie D najmenej 61 bodov a na hodnotenie E najmenej 51 bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 51 bodov.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

1. Biológia ochrany prírody: minulosť a súčasné výzvy.

2. Biodiverzita z pohľadu ochrany prírody: čo to je a ako ju merať?

3. Nové postupy a technológie vo výskume a ochrane biodiverzity.

4. Kontrola a eradikácia nepôvodných druhov organizmov.

5. Bioindikátory – čo všetko nám povedia o stave prírody?

6. Fragmentácia biotopov.

7. Manažment chránených druhov: vybrané kapitoly a problémy.

8. Revitalizácia a ochrana vodných ekosystémov.

9. Rybník ako ekosystém: aplikácia správnej ekologickej praxe.

10. Ochrana prírody na úrovni génov: využitie inovatívnych genetických postupov.

11. Aplikácie poznatkov v praxi a možnosti uplatnenia ekológa: vybrané príklady.

Cieľom vzdelávania bude študentov oboznámiť s vedeckými postupmi, ktoré čo najefektívnejšie a najhospodárnejšie zabezpečujú zachovanie biodiverzity, biotopov, či ekosystémov. Absolventi predmetu sa oboznámia na konkrétnych príkladoch, aké vedecké postupy možno využiť pri riešení modelových úloh v oblasti ochrany prírody a životného prostredia. Hlavný dôraz bude kladený najmä na osvojenie a aplikáciu teoretických poznatkov v praxi. Tieto zručnosti si študenti precvičia pri riešení seminárnych prác, aktívnej účasti na konkrétnych modelových situáciách. Po úspešnom ukončení predmetu by mal absolvent na pokročilej úrovni vedieť prostredníctvom syntézy teoretických poznatkov a praktických príkladov navrhnúť také postupy a riešenia, ktoré

v podmienkach Slovenska pomôžu riešiť aktuálne problémy ochrany prírody.

Forma výučby: prednáška a seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 3 (2P+1S) Za obdobie štúdia: 42

Metóda štúdia: prezenčná

Čížková, H. Vlasáková L., Květ, J. (Eds.) 2017: Mokřady: Ekologie, ochrana a udržatelné využívání.

Vyd. Jihočeská Univerzita v Českých Budějovicích, 630 s.

Dudgeon, D. 2007: Tropical stream ecology. Academic Press, 370 s.

Keddy, P.A. 2016: Wetland Ecology: Principles and Conservation. Cambridge University Press, 497 s.

Moss, B. 2018: Ecology of Freshwaters: Earth´s Bloodstream. John Wiley & Sons Ltd., 544 s.

Williams, D.D. 2006: The Biology of Temporary Waters. Oxford University Press, 337 s.

Vypracovanie a prezentovanie seminárnej práce počas semestra je podmienkou pre pokračovanie

hodnotenia ústnou skúškou. Záverečná ústna skúška je podmienkou na absolvovanie predmetu. Na získanie hodnotenia A je potrebné preukázať vynikajúce znalosti z predmetu, mať veľmi dobrý celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať v súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné

i doplňujúce otázky, na získanie hodnotenia B je potrebné preukázať výborné znalosti z predmetu, mať veľmi dobrý celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať v súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky, hoci s menšími nedostatkami, na hodnotenie C je potrebné preukázať dobré znalosti z predmetu, mať dobrý celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať v súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky aspoň priemerne, s menšími nedostatkami, na hodnotenie D je potrebné preukázať základné znalosti z predmetu, mať celkový prehľad a vedieť aspoň v základoch samostatne uvažovať v súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky, hoci s nedostatkami, a na hodnotenie E je potrebné preukázať základné znalosti z predmetu, mať určitý prehľad, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky, hoci s nedostatkami. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý preukáže menej ako 60% požadovaných vedomostí.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

1. Evolúcia a diverzita sladkovodných organizmov; 2. Riečne ekosystémy; 3. Jazerné ekosystémy; 4. Mokrade; 5. Temporálne vodné ekosystémy; 6. Život v podzemných vodách; 7. Vysokohorské vodné ekosystémy; 8. Život v tropických vodách; 9. Vodné ekosystémy v mediteránnej klíme; 9. Biodiverzita sladkovodných ekosystémov; 10., 11., 12. Človek a sladkovodné ekosystémy.

Predmet je špecializovaným kurzom nadväzujúcim na kurzy ekológie, prípadne hydrobiológie. Cieľom je poskytnúť globálny pohľadom na štruktúru a fungovanie sladkovodných ekosystémov.

Dôraz je kladený na vysvetlenie vplyvu abiotických faktorov na populácie a spoločenstvá v rozličných klimatických podmienkach, biotických vzťahov v ekosystémoch a prezentáciu ekologických konceptov objasňujúcich fungovanie sladkovodných ekosystémov. Veľký priestor je

venovaný globálnemu pohľadu na vplyv človeka na sladkovodné ekosystémy – regulácie vodných

tokov, znečisťovanie, zmeny hydrologického režimu, nadmerný lov, zavlečenie nepôvodných organizmov, vplyv klimatickej zmeny, ako i revitalizáciám a ochrane sladkovodných ekosystémov.

Forma výučby: prednáška a seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 3 (2P+1S) Za obdobie štúdia: 42

Metóda štúdia: prezenčná

Allendorf F.W, Luikart G. 2007. Conservation and the Genetics of Populations. Blackwell Publishing.

Avise J.C. 2000. Phylogeography. The history and Formation of Species. Harvard University Press.

Beebee T, Sweet M, Rowe G. 2017. An Introduction to Molecular Ecology. Oxford University Press,

3rd edition.

Flegr J. 2005, 2009, 2018. Evoluční biologie. Academia, 1., 2. a 3. vydanie.

Freeland J.R. 2019. Molecular Ecology. Wiley-Blackwell, 3rd edition.

Podmienkou na absolvovanie predmetu je záverečná písomná previerka a absolvovanie cvičení ukončených jednou písomnou previerkou. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 % bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 %, na hodnotenie C najmenej 71 %, na hodnotenie D najmenej 61 % a na hodnotenie E najmenej 51 % bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 51 % bodov.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

1. Repetitórium zo základov genetiky a molekulárnej biológie – štruktúra DNA, RNA a proteínov, replikácia DNA, genetický kód, expresia génov, mutácie a rekombinácie, nekódujúce a kódujúce sekvencie, princípy a typy PCR.

2. Molekulárne znaky v ekológii a metódy ich detekcie – spôsoby dedičnosti molekulárnych znakov, znaky jadrové a organelové, dominantné a kodominantné, autozómové a gonozómové, konzervatívne a vysoko variabilné, pod selekciou a selekčne neutrálne,mutačné modely.

3. Identifikácia jedincov, druhov a pohlaví pomocou molekulárnych znakov – invazívne a neinvazívne metódy vzorkovania, molekulárne znaky vhodné na identifikáciu jedincov, DNA

barcoding, molekulárna identifikácia pohlavia, príkladové štúdie.

4. Genetická diverzita a procesy ktoré ju ovplyvňujú – definícia populácie, Hardy- Weinbergova rovnováha, väzbová rovnováha (linkage equilibrium), odhady genetickej diverzity.

5. Genetická diverzita a procesy ktoré ju ovplyvňujú – genetický drift a efektívna veľkosť populácie, efekt lievika (bottleneck) a zakladateľa (founder effect), inbríding, typy selekcie, genetická diferenciácia znakov pod selekciou.

6. Genetická diferenciácia populácií – migrácia, disperzia a tok génov, F štatistiky a genetické

vzdialenosti, priame a nepriame metódy odhadu toku génov.

7. Genetická diferenciácia populácií – Bayesovské analýzy a posteriórna identifikácia populácií, teoretické modely v Bayesovských analýzach, faktory ovplyvňujúce tok génov, vplyv genetického driftu a selekcie na diferenciáciu populácií.

8. Ekogenomika a analýza QTL – genetické znaky pod selekciou, cDNA a transkriptóm, princíp

a využitie DNA microarrays pri štúdiu expresie génov, vzťah genotypu a fenotypu, ekologicky

významné znaky, analýza QTL (quantitative trait loci).

9. Fylogeografia – molekulárne znaky využívané vo fylogeografii, fylogenetické stromy a siete, teória koalescencie a možnosti jej využitia, komparatívna fylogeografia, glaciálne refúgiá a rekolonizačné trasy, kofylogeografia. 10. Speciácia, hybridizácia a hybridné zóny – koncepcie druhu, reprodukčno-izolačné mechanizmy, typy speciácií, hybridizácia, introgresia a jej dôsledky, typy hybridných zón, teória klín, posilňovanie fenotypových znakov (reinforcement) a význam selekcie pri speciácii. 11. Behaviorálna ekológia – pohlavný výber, reprodukčné systémy (genetická a sociálna monogamia, polygýnia, polyandria), mimopárové oplodnenie a analýza paternity, pomer pohlaví a faktory, ktoré ho ovplyvňujú, zisťovanie príbuzenských vzťahov medzi jedincami. 12. Ochranárska genetika – taxonómia ako nástroj na identifikáciu ochranársky významných jednotiek (CSU), malé populácie, genetická diverzita a inbríding, heterozygotnosť a reprodukčná zdatnosť (fitness), inbredná a outbredná depresia, metapopulácie a fragmentácia habitatov, krajinná genetika a identifikácia bariér, invázne druhy. Seminár Prvé hodiny semináru budú zamerané na prácu s internetovými databázami (génovými bankami) a editovanie sekvencií DNA. Nasledujúce hodiny budú venované výpočtom populačno-genetických parametrov (frekvencia alel, Hardy-Weinbergova rovnováha, väzbová rovnováha, heterozygotnosť, inbríding, alelová a nukleotidová diverzita), rekonštrukcii genealogických vzťahov (fylogenetické stromy a siete), odhadom genetickej diferenciácie populácií (F štatistiky, AMOVA, genetické vzdialenosti, Bayesovské klastrovacie programy) a analýze paternity a príbuzenských vzťahov medzi jedincami.

Poslucháči sa oboznámia s genetickými markermi využívanými pri štúdiu prírodných populácií, so spôsobmi ich dedičnosti a ich aplikáciou pri riešení ekologických problémov. Osobitý dôraz bude

kladený na vysvetlenie základných procesov ovplyvňujúcich tok génov, genetickú diverzitu a diferenciáciu populácií. Ďalším okruhom tém bude geografická distribúcia genealogických línií a súvisiace procesy speciácie a hybridizácie. Kurz uzatvárajú prednášky pojednávajúce o aplikácii genetických znakov v behaviorálnej ekológii a druhovej ochrane. Súčasťou predmetu je seminár, na ktorom sa študenti oboznámia s aplikáciou viacerých softvérov pri zisťovaní genetickej variability populácií.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 28

Metóda štúdia: prezenčná

Lockwood, J.L., Hoopes, M.F., & Marchetti, M.P. 2013. Invasion ecology, 2nd edition, John Wiley &

Sons.

Simberloff, D. 2013. Invasive species: what everyone needs to know. Oxford University Press.

Simberloff, D. & Rejmánek, M. 2011. Encyclopedia of Biological Invasions. University of California Press, USA. Balážová-Ľavrinčíková, M. & Kováč, V. 2007. Chapter 14 In: Freshwater Bioinvaders: Profiles, Distribution, and Threats. (F. Gherardi ed.). Springer Verlag, 275-288. Sax, F.D., Stachowicz, J.J., Gaines S.D. 2005: Species Invasions. Sinauer Associates, Sunderland, USA. Davis, M. A. 2009. Invasion Biology. Oxford University Press.

Podmienkou na absolvovanie predmetu je záverečná ústna skúška. Na získanie hodnotenia A je potrebné preukázať vynikajúce znalosti z predmetu, mať veľmi dobrý celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky

vyčerpávajúco (ekvivalent najmenej 92 % bodov testu), na získanie hodnotenia B je potrebné preukázať výborné znalosti z predmetu, mať veľmi dobrý celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky vyčerpávajúco, hoci s menšími nedostatkami (ekvivalent najmenej 84 % bodov testu), na hodnotenie C je potrebné preukázať dobré znalosti z predmetu, mať dobrý celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky aspoň priemerne, s menšími nedostatkami (ekvivalent najmenej 76 % bodov testu), na hodnotenie D je potrebné preukázať základné znalosti z predmetu, mať celkový prehľad a vedieť aspoň v základoch samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky, hoci s nedostatkami (ekvivalent najmenej 68 % bodov testu), a na hodnotenie E je potrebné preukázať základné znalosti z predmetu, mať určitý prehľad, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky, hoci s nedostatkami (ekvivalent najmenej 60 % bodov testu). Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý preukáže menej ako 60% požadovaných vedomostí, t.j. menej ako ekvivalent 60 % bodov testu.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Všeobecná charakteristika biologických invázií; definovanie základných pojmov inváznej ekológie. Invázny proces a jeho fázy. Zdroje a príčiny biologických invázií; história prenosu a introdukcie druhov vo svete; vektory inváznych druhov. Dosahy biologických invázií na úrovni populácie, spoločenstva a ekosystému. Zdravotné, ekonomické a sociálne riziká a dosahy biologických invázií. Biologické invázie a prenos parazitov. Charakteristické vlastnosti úspešných inváznych druhov; charakteristické vlastnosti invadovaných ekosystémov. Teoretické koncepty biologických invázií. Biologické invázie a evolúcia; Fenotypová plasticita a invázne druhy. Prevencia pred biologickými inváziami, boj proti inváznym organizmom, legislatíva.

Prednášky oboznamujú študentov s jedným z najvýznamnejších globálnych problémov súčasnosti - biologickými inváziami. Biologické invázie (BI) sa týkajú všetkých prostredí, suchozemských i vodných a majú významné dosahy na pôvodné druhy, populácie a spoločenstvá. BI môžu spôsobovať zásadné zmeny vo vzťahoch medzi organizmami, a to na všetkých hierarchických úrovniach. Ich negatívne dopady môžeme pozorovať od vplyvu na populácie jednotlivých druhov až po vplyvy na celé ekosystémy. Štúdium biologických invázií má veľký význam pri rozširovaní nášho chápania prírodných fenoménov, ako napríklad adaptácií organizmov, fenotypovej plasticity či evolúcie.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 28

Metóda štúdia: prezenčná

Lockwood, J.L., Hoopes, M.F., & Marchetti, M.P. 2013. Invasion ecology, 2nd edition, John Wiley & Sons. Simberloff, D. 2013. Invasive species: what everyone needs to know. Oxford University Press. Simberloff, D. & Rejmánek, M. 2011. Encyclopedia of Biological Invasions. University of California Press, USA. Balážová-Ľavrinčíková, M. & Kováč, V. 2007. Chapter 14 In: Freshwater Bioinvaders: Profiles, Distribution, and Threats. (F. Gherardi ed.). Springer Verlag, 275-288. Sax, F.D., Stachowicz, J.J., Gaines S.D. 2005: Species Invasions. Sinauer Associates, Sunderland, USA. Davis, M. A. 2009. Invasion Biology. Oxford University Press.

Podmienkou na absolvovanie predmetu je záverečná ústna skúška. Na získanie hodnotenia A je potrebné preukázať vynikajúce znalosti z predmetu, mať veľmi dobrý celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky vyčerpávajúco (ekvivalent najmenej 92 % bodov testu), na získanie hodnotenia B je potrebné

preukázať výborné znalosti z predmetu, mať veľmi dobrý celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky vyčerpávajúco, hoci s menšími nedostatkami (ekvivalent najmenej 84 % bodov testu), na hodnotenie C je potrebné preukázať dobré znalosti z predmetu, mať dobrý celkový prehľad a vedieť samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky aspoň priemerne, s menšími nedostatkami (ekvivalent najmenej 76 % bodov testu), na hodnotenie D je potrebné preukázať základné znalosti z predmetu, mať celkový prehľad a vedieť aspoň v základoch samostatne uvažovať o daných súvislostiach, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky, hoci s nedostatkami (ekvivalent najmenej 68 % bodov testu), a na hodnotenie E je potrebné preukázať základné znalosti z predmetu, mať určitý prehľad, ako aj odpovedať na hlavné i doplňujúce otázky, hoci s nedostatkami (ekvivalent najmenej 60 % bodov testu). Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý preukáže menej ako 60% požadovaných vedomostí, t.j. menej ako ekvivalent 60 % bodov testu.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Ekologické procesy a šírenie inváznych druhov. Invazibilita spoločenstiev a ekosystémov a invazivita druhov. Disturbancie, diverzita druhov a biologické invázie (BI). Klimatická zmena, globalizácia a BI. Kompetícia, predácia a BI. Evolučné pozadie biologických invázií; Teória alternatívnych ontogenéz a invázneho potenciálu. Ekologický vplyv BI (jedince, populácie, spoločenstvá, ekosystémy; vplyv na krajinu, región a globálny vplyv). Vplyv BI na ekosystémové služby, socioekonomický vplyv invázií. Prípadové štúdie invázií rastlín a živočíchov na rôznych kontinentoch v terestrickom aj akvatickom prostredí. Invázne mikróby; Epidemické modely a šírenie infekčných ochorení. Metódy na hodnotenie rizika biologických invázií. Eradikácia, kontrola a prevencia BI; Biologická kontrola.

Biologické invázie (BI) predstavujú jeden z najvýznamnejších globálnych problémov súčasnosti a zároveň sú na popredných priečkach záujmu ekológov aj biológov s rôznym zameraním. BI neovplyvňujú len invadované biotopy, ale aj celé ekosystémy, majú významný dopad na biodiverzitu, ale tiež na ľudské zdravie a majú aj významný socioekonomický vplyv.

Predmet je pokračovaním predmetu Biologické invázie 1, a okrem oboznámenia študentov s ďalšími teoretickými poznatkami z oblasti inváznej ekológie bude zameraný najmä na odprezentovanie konkrétnych výsledkov výskumov a projektov zaoberajúcich sa biologickými inváziami a ich dopadmi.

Forma výučby: prednáška + cvičenie

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 4 (2P+2C) Za obdobie štúdia: 56

Metóda štúdia: prezenčná

Zar J.H.,1984: Biostatistical analysis 2nd ed., Prentice-Hall, Englewood Cliffs, N.J, 788 pp.

Lepš J., Šmilauer P. 2016: Bioštatistika, Nakladatelství Jihočeské univerzity, 440 pp.

Ming Hui E.G. 2013: Learn R for Applied Statistics. Apress, Singapore, 243 pp.

Logan M. 2010: Biostatistical Design and Analysis Using R A Practical Guide. Viley-Blackwell, The

Atrium, Southern Gate, Chichester, West Sussex. 546 pp.

Úspešné absolvovanie predmetu je podmienené zvládnutím písomnej a ústnej skúšky minimálne na 50 %. Pri celkovom hodnotení skúšky na získanie hodnotenia A je potrebné získať minimálne 90% bodov, na získanie B minimálne 81% bodov, na získanie C minimálne 71% bodov, na získanie D minimálne 61% bodov, na získanie E minimálne 51% bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 51 % bodov.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

1. Úvod do štatistiky, distribučná funkcia, frekvenčné tabuľky, kvantily 2. Náhodný výber z biologických populácií, spracovanie dát 2. Spojité, ordinálne a nominálne dáta v biológii, odhady výberových parametrov 3. Rozdelenie spojitých premenných - testovanie hypotéz, grafické metódy, rozdelenie binárnych premenných - testovanie hypotéz, grafické metódy 4. Jednovýberové testy, testovanie hypotéz o parametroch výberových populácií: výberový priemer, medián, smerodajná odchýlka, rozptyl, výberové a experimentálne plány pre testovanie parametrov výberových populácií 5. Aplikácie alternatívneho a Poissonovského rozdelenia v biológii, modelovanie pomocou binomického rozdelenia 6. Porovnávanie parametrov dvoch výberových populácií, parametrické a neparametrickej metódy porovnania dvoch výberov 7. Analýza binárnych a ordinálnych dát, test dobrej zhody: genetika a ekológia. Analýza R x C kontingenčných tabuliek 8. Korelačná analýza, parametrické a poradové korelácie, korelačná a kovariančná matica 9. Analýza rozptylu (ANOVA): modely jednoduchého triedenia a neparametricke metódy analýzy rozptylu 10. dvojcestná ANOVA, testovanie interakcií 11. Úvod do regresnej analýzy, regresná analýza priamky a analýza rozptylu v regresnej analýze priamky, lineárna a polynomálna regresia 12. Úvod do viacrozmernej lineárnej regresie a všeobecných lineárnych modelov.

Študijný predmet poskytuje návod ako pracovať dátovými súbormi obsahujúcimi náhodnú zložku. Dôraz v predmete je kladený na pochopenie spôsobu štatistického uvažovania, oboznámenie sa s základnými pojmami a metódami deskriptívnej a analytickej štatistiky, zásadami využitia a interpretácie štatistických metód a ich aplikácie v biologickom a ekologickom výskume.

Forma výučby: prednáška + cvičenie

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 4 (2P+2C) Za obdobie štúdia: 56

Metóda štúdia: prezenčná

Greenacre, M., Primicerio, R., 2013: Multivarite Analysis of Ecological data. Fundación BBVA, 331 pp.

Šmilauer, P., Lepš, J., 2014: Multivariate analysis of ecological data using Canoco 5. cambridge University Press, 375 pp.

Sokal, R.R., Rohlf F. J., 2012: Biometry 4th Edition, W.H. Freeman, San Francisco, 960 pp.

Legendre, P., Legendre, L., 1998: Numerical ecology, 2. edition, Elsevier Science B.V., Amsterdam, 853 pp.

Úspešné absolvovanie predmetu je podmienené zvládnutím ústnej a písomnej skúšky minimálne na 50 %. Pri celkovom hodnotení skúšky na získanie hodnotenia A je potrebné získať minimálne 90% bodov, na získanie B minimálne 81% bodov, na získanie C minimálne 71% bodov, na získanie D minimálne 61% bodov, na získanie E minimálne 51% bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 51 % bodov.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Príprava dát pre numerické analýzy (čistenie dát, odľahlé body, transformácia, štandardizácia, EDA), Typy zozbieraných dát (kategoriálne vs. kvantitatívne, pokryvnosť, frekvencia), Ekologická podobnosť (indexy podobnosti a vzdialenosti medzi vzorkami), Numerická klasifikácia (hierarchická vs. nehierarchická, aglomeratívne vs.divízne metódy, riadená vs. neriadená klasifikácia), Ordinácie (lineárne vs. unimodálne, priama vs. nepriama ordinácia), Regresie (všeobecné lineárne modely, klasifikačné regresné stromy), Kalibrácia, Prípadové štúdie na použitie jednotlivých analýz, Cvičenie bude zahŕňať analýzy konkrétnych mnohorozmených ekologických dát v programe CANOCO 5 a softwarovom balíku R s využitím najbežnejších používaných knižníc pre analýzu mnohorozmerných dát.

V predmete sú preberané základné štatistické prístupy spracovania mnohorozmerných dát týkajúce sa druhového zloženia rastlinných a živočíšnych spoločenstiev, bez ohľadu na ich taxonomické vymedzenie. Hlavný dôraz je kladený na numerické, klasifikačné a ordinačné metódy a na hodnotenie vzťahov medzi druhovým zložením spoločenstva a faktormi prostredia. Na konci tohto kurzu bude študent schopný aplikovať jednotlivé metódy a prevádzať ich v štandardných štatistických softwarových balíkoch CANOCO 5 a R.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2 h Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná

Šesták, Z.: Jak psát a přednášet o věde. Academia Praha, 2000: 204 s.

Najnovšia odborná literatúra podľa zamerania diplomových prác jednotlivých študentov.

V priebehu semestra bude hodnotená aktivita na seminári a semestrová práca vo forme eseje na vybranú tému súvisiacu s vlastnou experimentálnou prácou pri dodržaní zásad, ktoré sú

predmetom výučby tohto predmetu. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej

91% bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81% bodov, na hodnotenie C najmenej 71%

bodov, na hodnotenie D najmenej 61% bodov a na hodnotenie E najmenej 51% bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z písomnej previerky získa menej ako 51% bodov.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Definovanie témy magisterskej diplomovej práce. Návrhy na vyhľadávanie literárnych zdrojov k vlastnej diplomovej práci. Výučba vyhľadávania a kontaktovania osôb pracujúcich s príbuznou problematikou. Výučba profesionálnej komunikácie s odborníkmi a zisťovania informácií a ich použitia v súlade s vedeckou etikou. Vytváranie vlastných databáz a archivácia zdrojov. Výučba návrhov vlastných experimentov. Časová súslednosť – harmonogram – príprav experimentov, priebehu vlastných experimentov, analýz a výsledných hodnotení. Kompletizácia technického a živého materiálu a chemikálií pre experimenty. Uskutočňovanie experimentov v rámci dodržania zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Analýza výsledkov experimentálnej práce. Tvorba precíznych protokolových záznamov. Uchovávanie a dlhodobá archivácia výsledkov experimentov. Záverečné zhrnutie kladov a záporov priebehu práce študentov a ich aktivity.

V rámci predmetu sa študenti pripravia na vyhľadávanie literárnych zdrojov a osobných informačných zdrojov z oblasti vlastnej magisterskej diplomovej práce. Naučia sa navrhovať

a časovo definovať poradie a rozsah vlastných experimentov, čo môžu neskôr aplikovať

v praxi po skončení štúdia.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 16

Týždenný: 2 h Za obdobie štúdia: 8 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná

Šesták, Z.: Jak psát a přednášet o věde. Academia Praha, 2000: 204 s.

Aktuálna odborná časopisecká literatúra k jednotlivým témam diplomovej práce.

V priebehu semestra bude hodnotená aktivita na seminári a semestrová práca vo forme eseje na vybranú tému súvisiacu s vlastnou experimentálnou prácou pri dodržaní zásad, ktoré sú predmetom výučby tohto predmetu. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej

91% bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81% bodov, na hodnotenie C najmenej 71% bodov, na hodnotenie D najmenej 61% bodov a na hodnotenie E najmenej 51% bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z písomnej previerky získa menej ako 51% bodov.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku

Definitívna analýza výsledkov zistených pri vypracovávaní magisterskej diplomovej práce. Vyvodenie logických záverov, vytvorenie optimálnej obsahovej náplne práce a usporiadanie jednotlivých súčastí v logickom slede. Vypracovanie a obsahová náplň kapitoly Materiál a metódy. Vypracovanie a obsahová náplň kapitoly. Výsledky. Vypracovanie a obsahová náplň kapitoly Diskusia. Vypracovanie a obsahová náplň kapitoly Záver. Finalizácia obsahu a formy záverečnej práce pri zachovaní aktuálne platných legislatívnych a smernicových pravidiel. Narábanie so záverečnou prácou, jej archivácia a sprístupnenie, zazmluvnenie autorstva a vlastníctva výsledkov práce.

V rámci predmetu sa študenti pripravia na kompletizovanie protokolov, výsledkov, literárnych zdrojov, zhrnutí vo forme ucelených kapitol, a to najmä: Materiál a metódy, Výsledky, Diskusia, Záver, na základe vlastných činností pri vypracovávaní magisterskej diplomovej práce. Naučia kompletizovať vyššie spomenuté časti vo forme ucelených záverečných prác so zreteľom na špecifickosť vypracovávanej témy, čo môžu neskôr aplikovať v praxi po skončení štúdia.

Forma výučby: exkurzia

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 4 dni Za obdobie štúdia: 4 dni

Metóda štúdia: prezenčná

Crawford, R.M.M. 2014. Tundra – Taiga Biology. Oxford University Press, 270 s.

Čížková, H. Vlasáková L., Květ, J. (Eds.) 2017. Mokřady: Ekologie, ochrana a udržatelné využívání.

Vyd. Jihočeská Univerzita v Českých Budějovicích, 630 s.

Day, T. 2006. Biomes of the Earth - Taiga. Chelsa House Publishers, 220 s.

Jeník, J.1998. Ekosystémy (Úvod do organizace zonálních a azonálních biomú). Nakladatelství UK,

Karolínum, Praha, 135 s.

Keddy, P.A. 2016. Wetland Ecology: Principles and Conservation. Cambridge University Press, 497 s.

Moore, P.D. 2006. Biomes of the Earth - Tundra. Chelsa House Publishers, 220 s.

Moss, B. 2018. Ecology of Freshwaters: Earth´s Bloodstream. John Wiley & Sons Ltd., 544 s.

Perry, D.A., Oren, R., Hart, S.C. 2008. Forest Ecosystems. Johns Hopkins University Press, 606 s.

Prach, K., Štech, M., Říha, P. 2009. Ekologie a rozšíření biomů na Zemi. Scientia, 151 s.

Ružičková, H. a kol. 1996. Biotopy Slovenska. Ústav krajinnej ekológie SAV, Bratislava, 192 pp.

Woodward S.L.2003. Biomes of Earth. Greenwood Press, 435 s.

Účasť na exkurzii, po jej skončení spracovanie protokolu z exkurzie, ktorý bude hodnotený. Na

získanie hodnotenia A je potrebné získať minimálne 92% bodov, na získanie B minimálne 84% bodov, na získanie C minimálne 76% bodov, na získanie D minimálne 68% bodov, na získanie E minimálne 60% bodov. Hodnotenie nebude udelené študentovi, ktorý hranicu 60% bodov nedosiahne.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

V rámci exkurzie študenti navštívia vybrané vysokohorské územie na Slovensku alebo v blízkom zahraničí. Aplikuje sa expedičný spôsob výuky, poznatky sa nadobúdajú priamo v teréne. Pozornosť sa venuje vysvetľovaniu vplyvom abiotockých faktorov na organizmy jednotlivých ekosystémov, oboznámeniu sa s rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami, charakteristickými druhmi organizmov a ich adaptáciám na prostredie. Sleduje sa vplyv človeka na jednotlivé ekosystémy v podmienkach konkrétneho regiónu.

Cieľom predmetu je rozšíriť vedomosti študentov z kurzov Ekológia, Biogeografia, Hydrobiológia,

Botanika, Zoológia ap. o poznatky nadobudnuté priamo v teréne v interakcii s vyučujúcimi a pozvanými lokálnymi expertami. Študenti sa priamo v teréne oboznámia s vysokohorskými ekosystémami azonálnej tundry, azonálnych boreálnych lesov, horských lúk, rašelinísk, horských potokov a jazier. Pozornosť bude venovaná významu jednotlivých typov ekosystémov z regionálneho a globálneho aspektu, vplyvu človeka a stavu a možnostiam ich ochrany.

Forma výučby: exkurzia

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 4 dni Za obdobie štúdia: 4 dni

Metóda štúdia: prezenčná

Čížková, H. Vlasáková L., Květ, J. (Eds.) 2017. Mokřady: Ekologie, ochrana a udržatelné využívání.

Vyd. Jihočeská Univerzita v Českých Budějovicích, 630 s.

Jeník, J.1998. Ekosystémy (Úvod do organizace zonálních a azonálních biomú). Nakladatelství UK,

Karolínum, Praha, 135 s.

Keddy, P.A. 2016. Wetland Ecology: Principles and Conservation. Cambridge University Press, 497 s.

Moore, P.D. 2006. Biomes of the Earth – Agricultural and Urban Areas. Chelsa House Publishers, 220s.

Moss, B. 2018. Ecology of Freshwaters: Earth´s Bloodstream. John Wiley & Sons Ltd., 544 s.

Perry, D.A., Oren, R., Hart, S.C. 2008. Forest Ecosystems. Johns Hopkins University Press, 606 s.

Prach, K., Štech, M., Říha, P. 2009. Ekologie a rozšíření biomů na Zemi. Scientia, 151 s.

Ružičková, H. a kol. 1996. Biotopy Slovenska. Ústav krajinnej ekológie SAV, Bratislava, 192 pp.

Woodward S.L.2003. Biomes of Earth. Greenwood Press, 435 s.

Účasť na exkurzii, po jej skončení spracovanie protokolu z exkurzie, ktorý bude hodnotený. Na

získanie hodnotenia A je potrebné získať minimálne 92% bodov, na získanie B minimálne 84% bodov, na získanie C minimálne 76% bodov, na získanie D minimálne 68% bodov, na získanie E minimálne 60% bodov. Hodnotenie nebude udelené študentovi, ktorý hranicu 60% bodov nedosiahne.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

V rámci exkurzie študenti navštívia vybrané územie nížiny na Slovensku alebo v blízkom zahraničí. Aplikuje sa expedičný spôsob výuky, poznatky sa nadobúdajú priamo v teréne. Pozornosť sa venuje vysvetľovaniu vplyvom abiotockých faktorov na organizmy jednotlivých ekosystémov, oboznámeniu sa s rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami, charakteristickými druhmi organizmov a ich adaptáciám na prostredie. Sleduje sa vplyv človeka na jednotlivé ekosystémy v podmienkach konkrétneho regiónu.

Cieľom predmetu je rozšíriť vedomosti študentov z kurzov Ekológia, Biogeografia, Hydrobiológia,

Botanika, Zoológia ap. o poznatky nadobudnuté priamo v teréne v interakcii s vyučujúcimi

a pozvanými lokálnymi expertami. Študenti sa priamo v teréne oboznámia s ekosystémami nížin:

lužnými lesmi, nivnými lúkami, dubovými lesmi, lesostepami, nížinnými riekami a súvisiacimi

mokraďovými ekosystémami riečnej nivy. Pozornosť bude venovaná antropogénnym ekosystémom, významu jednotlivých typov ekosystémov z regionálneho a globálneho aspektu, vplyvu človeka a stavu a možnostiam ich ochrany a manažmentu.

Forma výučby: exkurzia

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 4 dni Za obdobie štúdia: 4 dni

Metóda štúdia: prezenčná

Čížková, H. Vlasáková L., Květ, J. (Eds.) 2017. Mokřady: Ekologie, ochrana a udržatelné využívání.

Vyd. Jihočeská Univerzita v Českých Budějovicích, 630 s.

Jeník, J.1998. Ekosystémy (Úvod do organizace zonálních a azonálních biomú). Nakladatelství UK,

Karolínum, Praha, 135 s.

Keddy, P.A. 2016. Wetland Ecology: Principles and Conservation. Cambridge University Press, 497 s.

Moore, P.D. 2006. Biomes of the Earth – Agricultural and Urban Areas. Chelsa House Publishers, 220 s.

Moss, B. 2018. Ecology of Freshwaters: Earth´s Bloodstream. John Wiley & Sons Ltd., 544 s.

Perry, D.A., Oren, R., Hart, S.C. 2008. Forest Ecosystems. Johns Hopkins University Press, 606 s.

Prach, K., Štech, M., Říha, P. 2009. Ekologie a rozšíření biomů na Zemi. Scientia, 151 s.

Ružičková, H. a kol. 1996. Biotopy Slovenska. Ústav krajinnej ekológie SAV, Bratislava, 192 pp.

Woodward S.L.2003. Biomes of Earth. Greenwood Press, 435 s.

Účasť na exkurzii, po jej skončení spracovanie protokolu z exkurzie, ktorý bude hodnotený. Na

získanie hodnotenia A je potrebné získať minimálne 92% bodov, na získanie B minimálne 84% bodov, na získanie C minimálne 76% bodov, na získanie D minimálne 68% bodov, na získanie E minimálne 60% bodov. Hodnotenie nebude udelené študentovi, ktorý hranicu 60% bodov nedosiahne.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

V rámci exkurzie študenti navštívia vybrané územie pahorkatín a vrchovín na Slovensku alebo v blízkom zahraničí. Aplikuje sa expedičný spôsob výuky, poznatky sa nadobúdajú priamo v teréne. Pozornosť sa venuje vysvetľovaniu vplyvom abiotockých faktorov na organizmy jednotlivých

ekosystémov, oboznámeniu sa s rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami, charakteristickými druhmi organizmov a ich adaptáciám na prostredie. Sleduje sa vplyv človeka na jednotlivé

ekosystémy v podmienkach konkrétneho regiónu.

Cieľom predmetu je rozšíriť vedomosti študentov z kurzov Ekológia, Biogeografia, Hydrobiológia,

Botanika, Zoológia ap. o poznatky nadobudnuté priamo v teréne v interakcii s vyučujúcimi

a pozvanými lokálnymi expertami. Študenti sa priamo v teréne oboznámia s ekosystémami

pahorkatín a vrchovín: listnatými lesmi, lúkami, lesostepami, potokmi a podhorskými riekami

a súvisiacimi mokraďovými ekosystémami riečnych nívy. Pozornosť bude venovaná aj

antropogénnym ekosystémom, významu jednotlivých typov ekosystémov z regionálneho

a globálneho aspektu, vplyvu človeka a stavu a možnostiam ich ochrany a manažmentu.

Janda, J. & Řepa, P. (1986): Metody kvantitativního výzkumu v ornitologii. Praha, 157 pp.

Losos, B., Gulička, J., Lellák, J. & Pelikán, J. (1984): Ekologie živočichů. Státní pedagogické nakladatelství, Praha, 316 pp.

Lovette, IJ & Fitzpatrick JW (2016). Handbook of Bird Biology, 3rd Edition, Wiley Blackwell, 730 pp.

Newton, I. (2013). Bird Populations. Harper-Collins Publishers, 596 pp.

Newton, I. (2017). Farming and Birds. Harper-Collins Publishers, 628 pp.

SOS/BirdLife Slovensko (2013): Metodika systematického dlhodobého monitoringu výberových druhov vtákov v CHVÚ. ŠOP SR, Banská Bystrica, 179 pp.

Townsend, C. R., Begon, M. & Harper J. L. (2010): Základy ekologie. Univerzita Palackého v Olomouci, 505 pp.

Trnka, A. & Grim, T. (eds.) (2014): Ornitologická príručka. SOS/BirdLife Slovensko, Bratislava, 298 pp.

žiadna

Predmet končí písomnou skúškou. Minimálna hodnota pre udelenie hodnotenia študenta musí dosiahnuť 60% bodov skúšky.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností: 2 hodiny vo forme prednášky za obdobie 13 týždňov a terénne cvičenie (rozsah podľa dohody)

Metóda: prezenčná

Počet kreditov: 4

1) Aký význam majú vtáky a prečo ich študovať?

2) Diverzita vtákov krížom krážom po svete

3) Lietanie – fenomén, ktorý ovládol vzdušný priestor

4) Potrava a potravné správanie

5) Reprodukčné systémy a sociálny život

6) Vtáčí spev: komunikácia, signalizácia a dorozumievanie

7) Druhy, populácie a spoločenstvá: čo majú spoločné?

8) Základné metódy zberu údajov v ornitológií

9) Ekologické princípy ochrany prírody z "vtáčej perspektívy"

Vtáky patria k ekologicky najúspešnejším a geograficky najrozšírenejším živočíchom na Zemi. Sú rozšírené temer vo všetkých prostrediach a majú zásadný význam pre fungovanie ekosystémov. Patria k jednej z najlepšie preskúmaných a najpopulárnejších skupín živočíchov, známych nielen vo vedeckých, ale aj laických kruhoch. Vtáky sa stali preto ideálnou modelovou skupinou pre pochopenie základných, ako aj menej známych ekologických javov v prírode, čo významne prispieva, vedie a pomáha k trvalo udržateľnému využívaniu a ochrane prírody, vrátane životného prostredia človeka. Štúdium predmetu Ekológia vtákov bude mať zásadný význam pre pochopenie ekologických vzťahov medzi organizmami a ich prostredím. Na príklade modelovej skupiny bude výsledkom vzdelávania získanie, prehĺbenie a rozširovanie poznatkov nielen z pohľadu vzťahov organizmov navzájom a ich prostredia, ale aj z evolučného a behaviorálneho pohľadu. Vzdelávanie bude realizované na príkladoch aktuálnych štúdií zo zahraničného ako aj domáceho prostredia.